Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. jún 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/124/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611212073
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7611212073.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci žalobcov

X/ M. C., D.. X.X.XXXX V. X/ I. C., D.. XX.X.XXXX, P. N. Z. XX, O.I. D. C., právne zastúpených JUDr.
Ľubošom Petrovským - advokátom, AK, Štúrova 20, Košice proti žalovanej R. C., D.. XX.XX.XXXX, N. G.
G. XXXX/XX, A. X, Č., právne zastúpenej JUDr. Katarínou Habiňákovou - advokátkou, AK, Štúrova 20,
Košice o určenie, že žalovaná nie je vlastníčkou domu a jej právny predchodcovia neboli bezpodielovými
vlastníkmi domu takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovia sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanej na účet jej právnej zástupkyne
JUDr. Kataríny Habiňákovej trovy konania vo výške 487,33 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobným návrhom podaným na tunajší súd dňa 5.8.2011 domáhali, aby súd určil, že
žalovaná nie je vlastníčkou rodinného domu súpisné číslo 115, postaveného na parcele 5330/13, v
súčasnosti zapísaného na LV č. XXX, Správa katastra Gelnica, okres Gelnica, obec Stará Voda, k.ú.
Stará Voda. Zároveň žiadali, aby súd určil, že Š.H. C., zomrelý dňa X.X.XXXX a V. C., R. W. XX.X.XXXX,
neboli bezpodielovými vlastníkmi rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele 5330/13,

v súčasnosti zapísaného na LV č. XXX, Správa katastra Gelnica, okres Gelnica, obec Stará Voda, k.ú.
Stará Voda. Žalobu odôvodňovali tým, že žalovaná nadobudla nehnuteľnosti zapísané na LV č. 396
na základe darovacej zmluvy zo dňa 3.2.1996, ktorej vklad bol povolený pod č. V8175/96. Vlastníctvo
nadobudla od darcov Š. C., ktorý zomrel dňa 7.9.1998 a V. C., ktorá zomrela dňa 20.1.2002. Títo boli ako
vlastníci nehnuteľností zapísaní do katastra nehnuteľností na základe žiadosti o zápis domu do katastra
nehnuteľností, ktorého prílohou bolo rozhodnutie o pridelení súpisného čísla. Rozhodnutie o pridelení
súpisného čísla bolo zase vydané na základe kolaudačného rozhodnutia. Kolaudačné rozhodnutie na

meno Š. C. a V. C. neexistuje, nebolo nikdy vydané. Nehnuteľnosť bola predmetom niekoľkých súdnych
rozhodnutíavtýchtokonaniachbolopredloženékolaudačnérozhodnutienamenoŠ.C.,ktoréjefalošné.
Na tomto kolaudačnom rozhodnutí je prebielené tak meno žiadateľa ako aj číslo parcely, pôvodne bolo
na rozhodnutí iné meno ako aj iná parcela. Rozhodnutie tiež nie je opatrené pečiatkou právoplatnosti.
V súdnych spisoch sa nachádza notársky overená fotokópia originálu rozhodnutia o povolení užívania
budovy s rovnakým dátumom a rovnakým číslom vydané na meno M. C. a toto rozhodnutie je zároveň
opatrené pečiatkou právoplatnosti. Je teda nepochybné, že kolaudačné rozhodnutie na meno Š.H. C.,

vzniklo pozmenením kolaudačného rozhodnutia na meno M. C., dôkazom čoho sú prebielené miesta,
totožnosť dátumov vydania rozhodnutia a čísla rozhodnutia a skutočnosť, že rozhodnutie na meno
Š. C. nie je opatrené pečiatkou právoplatnosti. Kolaudačné rozhodnutie na meno Š. C., je neplatné,
pretože je sfalšované a nespĺňa ani náležitosti správneho rozhodnutia, nakoľko nie je opatrené pečiatkouprávoplatnosti a nie je preto listinou spôsobilou na pridelenie súpisného čísla. Rozhodnutie o pridelení
súpisnéhočíslajeneplatné,jednakzdôvodutoho,žebolovydanénazáklade,neplatnéhokolaudačného
rozhodnutia, ale aj preto, lebo bolo vydané pre osobu, ktorá stavbu neskolaudovala. Tiež je neplatné z

dôvodu, že nebolo vydané Obcou Stará Voda, ale Obecným úradom Stará Voda, ktorý nemá ani právnu
subjektivitu a nebolo podpísané štatutárom obce - starostom. Neexistoval žiadny právny podklad na
vydanie kolaudačného rozhodnutia, preto ani na pridelenie súpisného čísla a už vôbec nie na zápis do
katastra nehnuteľností. Rozhodnutie a právne úkony na podklade ktorých došlo k zápisu vlastníckeho
práva poručiteľov do katastra nehnuteľností sú neplatné, neplatný je aj samotný zápis a preto je neplatná

aj darovacia zmluva, ktorou bola nehnuteľnosť prevedená na žalovanú v prvom rade. Žalovaná ani jej
právny predchodcovia nikdy neboli vlastníkmi nehnuteľnosti a nikdy svoje vlastnícke právo nepreukázali,
napriek tomu boli resp. je v katastri zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností. V celom procese od vydania
kolaudačného rozhodnutia až po zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nikto neskúmal, či
žiadatelia o pridelenie súpisného čísla a následne zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,
sú skutočne aj vlastníkmi nehnuteľností. Nehnuteľnosť bola predmetom niekoľkých súdnych konaní

vedených na Okresnom súde Spišská Nová Ves, v ktorých sa nachádzajú listinné dôkazy významné
pre toto konanie. V týchto konaniach bolo preukázané,( najmä v konaní č. 4C 24/2008) že stavebníkmi
rodinného domu bol tak Š. C. ako aj M. C., jeho syn. Vyplynulo to tak z množstva svedeckých výpovedí,
akoajlistinnýchdôkazovatostavebnéhopovolenia,ktorébolovydanépreoboch arovnakoexistujúdve
povolenia k užívaniu stavby vydané na Š. C. ako aj M. C.. Súd v tomto konaní zamietol žalobu o určenie,

že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohom M. C. z dôvodu toho, že nebola preukázaná dohoda
o vzniku spoluvlastníckych vzťahov k budovanej stavbe. Dohodu o spoluvlastníctve ani nadobudnutie
domu do vlastníctva nepreukázali ani Š. V. V. C. a napriek tomu boli do katastra nehnuteľností zapísaní
ako bezpodielový spoluvlastníci uvedenej nehnuteľnosti. Stalo sa tak len na základe rozhodnutia o
pridelení súpisného čísla, ktoré malo byť vydané rovnako aj na M. C., ktorý rovnako disponoval

stavebným povolením a na rozdiel od Štefana aj nesfalšovaným rozhodnutím o povolení k užívaniu
stavby a mal byť zapísaní ako vlastník do katastra nehnuteľností. Zápis do katastra nehnuteľností
nezodpovedá tomu kto preukázateľne nadobudol k nehnuteľnosti vlastnícke právo výstavbou a bol
uskutočnený bez toho, aby bola vyriešená otázka vlastníctva nehnuteľnosti. Naliehavý právny záujem
na určovacej žalobe je daný tým, že žalovaná je v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastník bez

právneho základu, tento zápis je pre všetkých záväzný a údaje sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
Zápis v katastri nehnuteľností chráni žalovanú a neexistuje iný spôsob ako zvrátiť zápis vlastníckeho
práva v katastri nehnuteľností a dosiahnuť zmenu súčasného právneho stavu. Naliehavý právny záujem
na určení je daný aj tým, že žalovaná podala proti žalobcom žalobu o vypratanie spornej nehnuteľnosti
a tiež žalobu o zaplatenie sumy 125.000,- Sk titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetnej

nehnuteľnosti.
Na pojednávaní žalobca v 2. rade zotrval na žalobe tvrdiac, že dom postavil jeho otec a strýko Š. C., nie
nebohý starý otec Š. C.. Ak žalovaná, ktorá je jeho krstnou mamou tvrdí, že dom patril starému otcovi,
nech objasní z akého dôvodu si starý otec napísal dom na seba až po smrti jeho otca a nie v čase, kedy
otec žil. Dom doposiaľ nie je dokončený a bývajú tu on, jeho brat aj ujo.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe žiadala, aby súd žalobu ako neodôvodnenú zamietol z dôvodu
toho, že žalobcovia skutočnosti uvedené v žalobe umelo vykonštruovali v snahe privodiť si lepšie
postavenie, najmä oddialiť konanie o vypratanie nehnuteľnosti a konanie o vydanie bezdôvodného
obohatenia. V konaní vedenom na Okresnom súde pod č. 4C 24/2008 bola žaloba zamietnutá a

okolnosti, ktoré v žalobe žalobcovia uvádzajú už boli predmetom skúmania a súd sa so všetkými
námietkami dostatočným spôsobom vyporiadal. Vlastníctvo k nehnuteľnosti sa nenadobúda na základe
kolaudačného rozhodnutia ani na základe prideleného súpisného čísla, ale na základe samotnej
výstavby rodinného domu. Rodičia žalobkyni postavili rodinný dom z vlastných finančných prostriedkov
za fyzickej pomoci svojich detí, ktorými bol otec žalobcov M. C., ktorý zomrel v roku 1992. Žalobcovia

prejavili nedostatočným spôsobom naliehavý právny záujem na negatórnom určení vlastníctva
rodinného domu. Vlastníctvo žalovanej je nespochybniteľné a pokiaľ žili jej rodičia, prevodcovia aj
počas života právny predchodca žalobcov ani samotný žalobcovia neuplatnili žiadne nároky týkajúce sa
vlastníctva rodinného domu. I v prípade, že by súd tejto žalobe vyhovel, týmto rozhodnutím sa nemôže
zvrátiť zápis vlastníckeho práva v katastri v prospech žalobcov a ani ich právneho predchodcu, pretože v

predchádzajúcich konaniach už súd právoplatne rozhodol o tom, že právny predchodca žalobcov, teraz
už nebohý M. C.V. nebol stavebníkom domu a preto mu nepriznal ani vlastnícke právo. Požadovanou
žalobou sa právne postavenie žalobcov nezmení.Na pojednávaní právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že žiada žalobu žalobcov zamietnuť aj z dôvodu
toho, že žaloba má procesné vady, pretože na strane pasívne legitimovaných účastníkov by mali
vystupovať všetci dedičia po nebohom Š. V. V. C.. Okrem žalobcov a žalovanej je totiž právnym

nástupom nebohých manželov C. aj strýko žalobcov a zároveň brat žalovanej Š. C.. Žiadala, aby sa
súd nezaoberal hmotno-právnou stránkou veci a žalobcov zaviazal k úhrade trov konania.
Žalobkyňa v 1. rade a žalovaná sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť ospravedlnili a preto v
zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával v ich neprítomnosti

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa v 2. rade, oboznámením sa s obsahom spisov č. 4C
24/2008, č. 3C 1550/1998, č. 3C 48/2004 a č. 5C 280/2000 a zistil tento skutkový stav:
Žalobcovia sa žalobou dožadovali jednak určenia, že žalovaná nie je vlastníčkou sporeného domu ale
aj určenia, že nebohí Š. V. V. C. neboli bezpodielovými vlastníkmi spornej nehnuteľnosti.
Súd zistil, že v konaní vedenom pod spisovou značkou č. 4C 24/2008 sa žalobcovia domáhali určenia,
že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi neb. M. C. D.. XX.X.XXXX, zomrelom dňa

X.X.XXXX tvrdiac, že nebohý M. C. bol v čase smrti vlastníkom nehnuteľnosti, toto vlastníctvo nadobudol
originálnym spôsobom a to výstavbou rodinného domu. Súd žalobu o ktorej rozhodoval v tomto konaní
zamietol po zistení, že rozhodnutím Okresného národného výboru, odboru výstavby v Spišskej Novej Vsi
č. 1924/68-UP zo 7.6.1968 bol určený stavebný obvod pre výstavbu rodinného domu pre Š. C., bytom Š.
XX, ktoré tvorilo súčasť dokladov pre vydanie stavebného povolenia. Dňa 4.7.1969 pod č. UPA 3325/68

bývalým ONV v Spišskej Novej Vsi, Odborom výstavby bolo vydané rozhodnutie, ktorým bola žiadateľovi
Š. C. povolená stavba rodinného domu na parcele 5330/7. V spise bývalého ONV v Spišskej Novej
Vsi nachádza sa aj žiadosť Š. C. o povolenie výstavby rodinného domu v obci Stará Voda, výzva na
doplnenie tejto žiadosti, projektová dokumentácia a zápisnica o komisionálnom konaní komisie Odboru
výstavby v Spišskej Novej Vsi. Bolo vydané rozhodnutie o povolení výstavby, a to rozhodnutie bývalého

ONVvSpišskejNovejVsič.3852/74z8.10.1974ovydanístavebnéhopovoleniaprevýstavburodinného
dvojdomku pre M. C. V. Š. C. na parcele 65/04 ale aj rozhodnutie o povolení stavby č. 3188/78 zo
7.8.1978 vydané bývalým ONV v Spišskej Novej Vsi, odborom výstavby a územného plánovania pre Š.
C., obyvateľa obce Stará Voda, číslo domu 115, predmetom ktorého bolo povolenie prístavby rodinného
domunaparcele5330/8,vydanévprospechprávnehopredchodcužalovanej(otca)Š.C..BývalýmONV,

odborom výstavby a územného plánovania v Spišskej Novej Vsi č. 4692/77-78 z 28.1.1978 (originálna
listina bez vyznačenia doložky právoplatnosti), bolo udelené žiadateľovi Š. C. povolenie k užívaniu
budovy postavenej na parcele 5330/7. Na tejto listine je prebielené meno žiadateľa a číslo parcely,
pôvodne bolo uvedené iné meno ako Š. C. a iná parcela, než parcela 5330/7. Súd mal k dispozícii aj
rozhodnutie s rovnakým dátumom i číslom, pričom išlo o listinu - overenú fotokópiu originálu, z ktorej

vyplýva, že kolaudačné rozhodnutie, t.j. povolenie k užívaniu budovy bolo vydané na meno M. C. a
nadobudlo právoplatnosť 14.2.1978. Obe povolenia k užívaniu budovy boli vydané na základe toho
istého stavebného povolenia z 8.10.1974. Na fotokópii povolenia k užívaniu stavby sa však uvádza
parcelné číslo 65/4 (nie 5330/7). Tiež na kolaudačných rozhodnutiach je uvedené, že stavba bola
dokončená a stala sa schopná užívania 16.9.1977. Zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí dokončeného

rodinného domu spísanej 8.6.1976 na MNV v Starej Vode vyplýva, že v tento deň prebehlo preberacie
konanie, ktorého sa zúčastnil Š. C. (otec žalovanej), bolo konštatované, že stavba je schopná užívania
dňa 8.6.1976. M. C., otec žalobcov, ktorý bol uvádzaný v stavebných povoleniach a povolení o užívanie
budovy zomrel 6.4.1992 a ako to vyplýva z dedičského rozhodnutia sp. zn. D 619/92 Okresného súdu v
Spišskej Novej Vsi predmetom dedičstva bol len hnuteľný majetok, rozhodnutie o dedičstve nadobudlo

právoplatnosť 29.9.2002. MNV v Starej Vode rozhodnutím č. 1/1978 z 24.4.1978 vyhovelo žiadosti Š.
C.Č. staršieho o oslobodenie od domovej dane, ktorá sa uskutočnila na základe stavebného povolenia
zo 4.7.1969 č. UPA 3325/68 vydaného ONV, odborom územného plánovania v Spišskej Novej Vsi a
ktorou vznikol rodinný domček v Starej Vode súp. č. XXX s účinnosťou od 1.10.1977 do 31.12.1992.
Súd v konaní vedenom pod spisovou značkou č. 4C 24/2008 po vrátení veci z Krajského súdu v

Košiciach dospel k záveru, že aj keď existuje stavebné povolenia v prospech oboch stavebníkov na
stavbu rodinného dvojdomu na mená oboch stavebníkov, teda otca žalobcov a otca žalovanej, existujú
dva povolenia o užívaní stavby t.j. kolaudačného rozhodnutia, stavbu rodinného domu spolufinancovali
tak Jozef ako aj Š. C. a stavali tak M. C., ako aj nebohý Š. C., všetky tieto skutočnosti však nie sú
dôkazmi o tom, že pred začatím výstavby rodinného domu došlo k dohode uzavretej medzi otcom a

synom o budúcom spoluvlastníctve domu a preto žalobcovia nepreukázali, že nehnuteľnosť dom č.
115 na parcele KN 5330/13 patrí do dedičstva v (pomere 1/2 ) po neb. M. C.. Na tunajšom súde sa
teda nachádza právoplatné rozhodnutie ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcov o určenie, že sporná
nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohom M. C. a to ani v pomere 1/2 k celku.Pod spisovou značkou č. 5C/280/00 sa na Okresnom súde Spišská Nová Ves, vedie aj konanie, v
ktorom sa žalovaná dožaduje vypratania domu, pričom predmetom vypratávania je nehnuteľnosť, ktorá
je predmetom tohto konania a účastníkmi konania o vypratanie nehnuteľnosti sú tí istí účastníci ako

účastníci v tomto konaní.

Obe strany v spore boli poučené v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. Právna zástupkyňa žalovanej
nemala žiadne návrhy na vykonanie dokazovanie. Návrhy právneho zástupca žalobcov na výsluch
účastníkov konania a starostu obce, ktorý vydával kolaudačné rozhodnutie a prideľoval súpisné číslo súd

zamietol, pretože nepreskúmaval žalobu po vecnej stránke a na pojednávaní dňa 3.6.2013 uznesením
dokazovanie ukončil.

Podľa ustanovenia § 80 O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);

b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa
§ 80 písm. c/ O. s. p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa

tým právny záujem žalobcov. Právny záujem žalobcov musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný,
t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich
skutočností. Pre žalobcov to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva
existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby
súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. K tomu, či tu existuje naliehavý právny záujem na

určení, sa prihliada z úradnej povinnosti, pričom na nedostatok tohto predpokladu určovacej žaloby
musí súd prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. Základným charakterom určovacej žaloby je teda
prevencia proti budúcim sporom. Účel určovacej žaloby musí korešpondovať aj so samotným žalobným
návrhom, ktorý musí byť formulovaný tak, aby dosiahol odstránenie žalobcom tvrdenej neistoty v
právnych vzťahoch a nastolili právnu stabilitu vo vzťahu do budúcnosti medzi všetkými zúčastnenými

stranami.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania s prihliadnutím na ustanovenie § 80 písm. c/ O.s.p., mal za
preukázané, že v danom prípade nie je daný naliehavý právny záujem na žalobe, pretože žalobcovia
nie sú zapísaní ako vlastníci nehnuteľnosti a požadované negatívne určenie nie je spôsobilé odstrániť
neistotu v danom právnom vzťahu, pretože aj v prípade vyhovenia ich žalobe, nebola by uspokojivo

vyriešená otázka, kto je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, pretože nie je podkladom potrebným k zápisu
vlastníckeho práva žalobcov do katastra nehnuteľností. Faktom je, že úplné odstránenie právnej neistoty
žalobcov by vyriešila nimi podaná žaloba na určenie, že sú vlastníkmi sporenej nehnuteľnosti, resp. že
sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po ich právnom predchodcovi, čomu však v danom prípade bráni
prekážka právoplatne rozhodnutej veci.

Súd žalobu zamietol aj z toho dôvodu, že na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/280/00 sa vedie konanie,
v ktorom sa žalovaná dožaduje vypratania spornej nehnuteľnosti žalobcami. Ide o žalobu na plnenie,
ktorú žalobkyňa na súd podala skôr ako bola žalobcami podaná určovacia žaloba a v rámci ktorej
bude otázka určenia vlastníckeho práva posudzovaná ako predbežná (prejudiciálna) Vzhľadom na to,

že žalobcovia sa môžu ochrany svojich práv domôcť priamo v žalobe na plnenie a takýmto spôsobom
odstrániť vzniknutú neistú situáciu v právnych vzťahoch, súd žalobu na určenie ako neopodstatnenú a
procesne neprípustnú pre nedostatok naliehavosti právneho záujmu zamietol.

Predpokladom úspešnosti žaloby bolo nie len preukázanie naliehavého právneho záujmu na žalobcami

požadovanom určení ale aj to, že v tomto konaní sú vecne legitimovaní všetci účastníci (t.j. že
žalobu podal nositeľ určitého hmotnoprávneho oprávnenia proti tomu, kto je z hľadiska hmotnoprávneho
nositeľom tomu zodpovedajúcej povinnosti). Žalobcovia sa domáhali určenia, že sporná nehnuteľnosť
nepatri do bezpodielového spoluvlastníctva nebohých manželov C., avšak adekvátne tomuto žalobnému
nároku neprispôsobili okruh účastníkov konania na žalovanej strane. Pokiaľ na strane žalovaného

neoznačili aj syna nebohých manželov Š. C., ide o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.
Súd s vyššie uvedených dôvodov žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol.Súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za 5 úkonov právnej služby, a to podľa § 11 ods.
1 a § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. - prevzatie a príprava zastúpenia 57 EUR, §
14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. - vyjadrenie vo veci 57 EUR, § 14 ods. 1 písm. c/
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. - konanie pred súdom 2 x 14,67 EUR (pojednávanie odročené) a 1

x 60,07 EUR, 5 režijných paušálov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. 2 x 7,41 EUR, 2
x 7,63 EUR, 1 x 7,81 EUR, cestovné 24 EUR podľa § 15 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. ( 3
x trasa Košice - Spišská Nová Ves - Košice, 2 x 4 EUR x 3 ), náhrada za stratu času 222,03 EUR podľa
§ 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. 9 začatých polhodín ( /3 x 12,35 EUR x 2/ x 3).

Predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania je aj účelnosť trov potrebných

na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť trov stotožňujeme s nevyhnutnosťou alebo s právnou
možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc
(čl. 47 ods. 2 ústavy). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené
súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka
konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov,

na hotové výdavky a napokon aj trovy právneho zástupcu (advokáta).

Advokát sa môže s klientom dohodnúť o akomkoľvek spôsobe dopravy. Náklady s tým spojené súd
môže vo forme náhrady trov konania priznať len vtedy, ak je zvolený spôsob dopravy s prihliadnutím
na okolnosti účelný. Dôsledkom opačného postupu by bola povinnosť neúspešného účastníka konania

zaplatiť druhému účastníkovi náhradu trov spojených s akýmkoľvek spôsobom dopravy, ktorý úspešný
účastník pre advokáta zvolil, bez ohľadu na primeranosť zvoleného spôsobu a účelnosť vynaloženia
takto vzniknutých nákladov. Primeraným a hospodárnym spôsobom dopravy bude spravidla doprava
verejným hromadným dopravným prostriedkom. V prípade použitia iného spôsobu dopravy bude musieť
účastník preukázať, prečo bolo použitie takéhoto spôsobu vzhľadom na okolnosti prípadu účelnejšie.

Súd nepovažoval za účelné vynaložené trovy advokáta za cestovné osobným motorovým vozidlom.
Sídlo advokáta je v Košiciach a k procesnému súdu do Spišskej Novej Vsi je vlakové spojenie
trvajúce približne rovnako ako cesta osobným motorovým vozidlom, pričom rozdiel v nákladoch na
túto cestu je pri 100 km až 66 EUR. Nebol preukázaný, žiadny závažný dôvod, pre ktorý by tieto

neúmerne zvýšené náklady cestovného zástupcu žalobcu mal znášať žalovaný a právny zástupca
ničím bližšie nezdôvodnil, prečo bolo použitie cestného motorového vozidla účelnejšie ako použitie
verejného dopravného prostriedku. Súd prvého stupňa preto priznal náhradu cestovného len vo výške
zodpovedajúcej cene cestovného lístka na verejný hromadný dopravný prostriedok, teda 8 EUR ( 1 x
trasa Košice - Spišská Nová Ves, Spišská Nová Ves - Košice ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.