Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/92/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201847
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1013201847.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a
členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci navrhovateľky T. X., bytom
P., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o zvýšenie invalidného
dôchodku, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2014, č.
k. 10Sd/152/2013-35, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Bratislave z 30. apríla 2014, č. k.
10Sd/152/2013-35, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 30. apríla 2014, č. k. 10Sd/152/2013-35, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo
XXX XXX XXXX X z 9. júla 2013 a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutím z 9. júla 2013 odporkyňa podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a podľa § 29 ods. 1 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.100/1988 Zb.“)
zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu, že sa nezmenili skutočnosti
rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku, pretože posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava uznal navrhovateľku naďalej čiastočne invalidnou podľa § 37
ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. Uvedeným rozhodnutím odporkyňa súčasne podľa § 70 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodla o vzniku nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok od 13. júna
2013 v sume 161,70 € mesačne s tým, že podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. od uvedeného
dňa sa navrhovateľke naďalej vypláca invalidný dôchodok v sume 168,50 € mesačne, ktorý bol priznaný
a vypočítaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a zaniká nárok na invalidný dôchodok v nižšej sume 161,70
€ mesačne, priznaný a vypočítaný podľa zákona č. 461/2003 Z. z.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že navrhovateľka bola uznaná
čiastočne invalidnou podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. od augusta 1998 a na základe žiadosti o jeho
zvýšenie bola uznaná naďalej čiastočne invalidnou podľa zákona č. 100/1988 Zb. a od 25. mája 2011 aj
invalidnou podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 45 %.
Na základe novej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku bol zdravotný stav navrhovateľky opakovane
posúdený posudkovými lekármi so záverom, že je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm.
b) zákona č. 100/1988 Zb. a od 13. júna 2013 je invalidnou podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
so 60 %-nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Posudkoví lekári pobočky Bratislava a ústredia Sociálnej poisťovne v Bratislave v posudkoch

z 13. júna 2013 a 15. októbra 2013 posúdili zdravotný stav navrhovateľky so zhodným záverom, že jej
rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú choroby podporného a pohybového aparátu - degeneratívne
zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím a často recidivujúcimi,
dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s
výraznou poruchou svalového korzetu (kapitola XV., oddiel E, položka 3 písm. c) prílohy č. 4 zákona)
s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, ktorú zvýšili o 10 % za iné zdravotné
postihnutie - choroba vysokého krvného tlaku v štádiu II., kŕčové žily. Aj z posudku zo dňa 20. marca
2014, vyplynul po vyhodnotení novopredložených lekárskych nálezov rovnaký záver. Keďže krajský
súd nezistil žiadne dôvody spochybňujúce zhodné závery posudkových lekárov o zdravotnom stave
navrhovateľky pri posudzovaní jej invalidity, rozhodnutie odporkyne z 9. júla 2013 ako vecne správne
potvrdil.

Rozsudok krajského súdu napadla včas podaným odvolaním navrhovateľka. Namietla, že jej bola
priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % za chrbticu a 10 % za ostatné
choroby, s čím nesúhlasí. Namietla, že 20 %- né zvýšenie jej môžu dať iba vtedy, keď bude mať choré
obe nohy. Má otvorené rany na nohe, ako aj denné a nočné bolesti, ktoré ju obmedzujú v bežných
činnostiach a aj v pracovnom prostredí, v ktorom by mala fyzicky pracovať a z toho dôvodu je dlhodobo
nezamestnaná. K tomu má ešte aj anémiu a je neustále unavená, k čomu predkladá lekársku správu.
Pretože nevládze ísť do práce žiadala o zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť a opätovné preskúmanie jej zdravotného stavu a spravodlivé posúdenie.

Odporkyňa námietky navrhovateľky nepovažovala za opodstatnené a vo vyjadrení k odvolaniu navrhla,
aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p), preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez pojednávania v súlade s § 250ja ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o žiadosti navrhovateľky na
zvýšenie invalidného dôchodku.

Z obsahu administratívnych spisov odporkyne odvolací súd zistil, že navrhovateľka bola od 17.
augusta1998 uznaná čiastočne invalidnou podľa § 37 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. a rozhodnutím
odporkyne z 11. marca 1999 jej bol od 17. augusta 1998 priznaný čiastočný invalidný dôchodok.
Zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený dňa 9. júla 2009 podľa § 263a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. so záverom, že je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Pri posúdení zdravotného stavu dňa 23. júna 2011 na žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného
dôchodku bola navrhovateľka uznaná čiastočne invalidnou podľa zákona č. 100/1988 Zb. naďalej a
súčasne bola od 25. mája 2011 uznaná invalidnou podľa zákona č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %.
Opätovne požiadala o zvýšenie invalidného dôchodku podaním z 23. mája 2013 z dôvodu zhoršenia
zdravotného stavu. Dňa 13. júna 2013 posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočky Bratislava zdravotný stav navrhovateľky posúdil so záverom, že zdravotný stav navrhovateľky
podmieňuje naďalej čiastočnú invaliditu podľa zákona č. 100/1988 Zb., avšak zvýšil mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 % pri invalidite navrhovateľky podľa § 71 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. Na základe uvedeného posudku odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím z 9. júla
2013 rozhodla o nároku navrhovateľky na čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb.
ako aj na invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a v súlade s § 263a ods. 5 zákona č.
461/2003 Z. z. rozhodla o súbehu nárokov na výplatu dávok.

Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona podmienený (okrem iného) invaliditou
poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (71 ods. 1
zákona).

Podľa § 71 ods. 4 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia

liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby
a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 a určuje sa podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu,
a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (§ 71 ods. 5, 6 a 7 zákona).

Podľa § 71 ods. 8 zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z
predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok a jeho výšky je teda podstatnou otázka vplyvu dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti.

Krajský súd si na základe navrhovateľkou predložených lekárskych nálezov z odborných lekárskych
vyšetrení vyžiadal nový posudok o zdravotnom stave navrhovateľky. Závery tohto posudku boli
zhodné s predchádzajúcim posúdením jej zdravotného stavu, vzhľadom na skutočnosť, že predložené
lekárske nálezy (kardiologický a angiologický) ktoré preukazujú ochorenie srdca a ciev nepodmieňujú
u navrhovateľky vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav navrhovateľky naďalej podmieňuje 60 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť a jej čiastočná invalidita trvá naďalej.

Záver posudkových lekárov nie je v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení. Rozhodujúcim
zdravotným postihnutím navrhovateľky sú podľa doložených lekárskych nálezov choroby podporného
a pohybového aparátu, teda degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým
ťažkým postihnutím a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou
poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, ktoré podmieňujú podľa
kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písm. c/ prílohy č. 4 zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v rozpätí 40 - 50 %. Postihnutiu navrhovateľky podľa záveru posudkových lekárov
zodpovedá horná hranica rozpätia, t. j. 50 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s
navýšením o 10 % za ostatné ochorenia, pričom podľa vyjadrenia posudkového lekára všetky pridružené
ochorenia vykazujú v klinickom obraze ľahké funkčné štádium, avšak aj napriek tomu boli zohľadnené.
Medzi ostatné ochorenia bolo zahrnuté aj ochorenie ciev dolných končatín s vredmi pravého predkolenia
v štádiu hojenia.

Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka v odvolacom konaní žiadnym dôkazom nespochybnila
závery posudkových lekárov o stanovení jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia a určení miery
poklesu za toto postihnutie, ktorú určil na hornej hranici percentuálneho rozpätia uvedeného v kapitole
XV. prílohy č. 4 zákona. Za ostatné zdravotné postihnutia jej bola miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť zvýšená o 10 %, pričom ako vyplýva z ustanovenia § 71 ods. 8 zákona ani v prípade
viacerých postihnutí, ktoré podstatne ovplyvňujú mieru poklesu, nie je možné spočítať percentuálne
ohodnotenie miery poklesu za každé jednotlivé postihnutie.

Z posudkov posudkových lekárov vyplýva, že sa zaoberali aj posúdením schopnosti navrhovateľky
vykonávať zárobkovú činnosť a dospeli k záveru, že je schopná vykonávať práce bez nosenia a dvíhania
ťažkých bremien, bez práce vo vynútenej polohe, bez jednostranného zaťažovania chrbtice. Môže
vykonávať prácu primeranú svojmu vzdelaniu. Samotné obmedzenie schopnosti, resp. zákaz výkonu
len niektorých prác, pri súčasnom zachovaní schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo vhodnom
pracovnom zaradení zodpovedajúcom vzdelaniu, nie je v zmysle zákona dôvodom pre zvýšenie určenej
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Navrhovateľka v odvolacom konaní nepreukázala žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
doplnenie dokazovania. Jej presvedčenie, že zdravotné postihnutia zodpovedajú vyššej miere poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného
poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné
lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho
poistenia. Ani okolnosť, že navrhovateľka sa necíti schopná vykonávať pracovnú činnosť a že je
dlhodobo nezamestnaná, nie je pre posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
právne významná a preto ju odvolací súd nemohol zohľadniť.

Ďalšie dokazovanie nebolo opodstatnené, keďže závery posudkov posudkových lekárov nie sú v rozpore
s lekárskymi nálezmi, založenými v posudkovej dokumentácii, ani s lekárskymi nálezmi predloženými
navrhovateľkou v priebehu súdneho konania.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval posudky posudkových lekárov za úplné, objektívne a
presvedčivo odôvodňujúce záver o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 %, preto
rozhodnutie odporkyne považoval za zákonné a rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo
navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.