Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/317/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114219927
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114219927.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: Telervis
PLUS, a.s. so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO 35 717 769, zastúpeného JUDr. Alan Strelák,
advokátom so sídlom Na Vŕšku 12, Bratislava, proti odporcovi: 1/ P. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXXX/
XX, K., štátny občan SR,
2/ Z. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, K., štátny občan SR, o zaplatenie 634,52 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške
254,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 254,52 eur od 23.12.2012 do
zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi 1/ a 2/ súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.6.2014 domáhal súdneho výroku, v ktorom
by súd v návrhu označeného odporcu 1/ a 2/ zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť istinu
634,52 eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 634,52 eur od 20.8.2011 do zaplatenia,
zmluvnú pokutu vo výške 99 eur a trovy konania. Návrh skutkovo odôvodnil s tým, že poskytol odporcovi
1/ ako dlžníkovi a 2/ ako spoludlžníkovi peňažný úver Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 320101978
v sume 1000 eur, za odplatu vo výške 380 eur, splatných v 13 mesačných splátkach a to v prvých 3
mesačných splátkach vo výške 5 eur a v 10 mesačných splátkach po 136,50 eur. Odporca 1/ a 2/ do
dňa podania návrhu uhradil časť svojho záväzku z úverovej zmluvy vo výške 745,48 eur, neuhradené
doposiaľ zostalo 634,52 eur (1380 - 745,48). Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 20.12.2012
vyhlásil úver v jeho zostatku za predčasne splatným ku dňu 19.8.2011. Navrhovateľ si zároveň uplatnil
nárok na zákonnú sankciu na úrok z omeškania zo sumy istiny dlhu počnúc dňom nasledujúcom po dni,
v ktorom sa zostatok úveru stal splatným v celom zvyšku, t.j od 20.8.2012 a zmluvnú pokutu vo výške 99
eur (tj. mesačná zmluvná pokuta vo výške 33 x 3 mesiace omeškania od augusta 2011 do októbra 2011).

Odporca 1/ a 2/ sa k podanému návrhu nevyjadrili.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci
rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na
úradnej tabuli dňa 25.11.2014.

Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so spisovým materiálom zistil nasledovný
skutkový stav:

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úveru č. 320101978 zo dňa 9.9.2010 uzavretej medzi navrhovateľom
ako veriteľom a odporcom 1/ ako dlžníkom a odporcom 2/ ako spoludlžníom mal súd preukázané, že
veriteľ poskytol odporcovi 1/ a 2/ úver vo výške 1000 eur pri výške odplaty 380 eur na 13 mesiacov čo
predstavuje 38 % z poskytnutého úveru. Celková dlžná suma predstavovala 1380 eur, pričom splácanie
bolo dohodnuté 13 mesačných splátkach a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 5 eur a v 10
mesačných splátkach po 136,50 eur splatných 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky v mesiaci.
Úver bol poskytnutý za odplatu (úrok vo výške 20% z istiny a odmena 18% z istiny). Priemerná ročná
percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve 47,39 %.

Upomienkou zo dňa 6.11.2012 navrhovateľ vyzval odporcu 1/ a 2/ na úhradu dlžnej čiastky a vzhľadom
k tomu, že boli v omeškaní s úhradou splátok listom zo dňa 20.12.2012 ku dňu 19.8.2011 zosplatnil
celý úver a to celkovej dlžnej sumy 634,52 eur (istina, vrátane úroku a zmluvnej odmeny); so zmluvnou
pokutou vo výške 561 eur a náhradou nákladov 200 eur; spolu dlžná suma 1395,52 eur.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSU) tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. d) ZoSU, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y).

Navrhovateľ ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti
navrhovateľa je okrem iného aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom. Odporca
zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej
zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Súd na základe takto
zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako tzv. typovú zmluvu, je
teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd zistil, že v zmluve nebola
jasne a určite vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky, bola len uvedená
výška úroku 20 % z istiny, odmena 18 % z istiny pričom celá suma 380 eur bola označená ako
odplata. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. a to základné
náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k), podľa ktorých zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Výška celkovej odplaty, aj keď bola v zmluve uvedená v sume 380 eur, však zahŕňala aj
20 % úrok z úveru, aj odmenu za poskytnutie úveru vo výške 18 %, teda nie je zrejmé v akej výške v
jednotlivých splátkach mali byť uhrádzané úroky a odmena. Dotknutá zmluva uzavretá medzi účastníkmi
neobsahovala náležitosti podľa citovaných ustanovení § 9 ods. 2 písm. f), v zmluve sa nikde nenachádza
údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ (v tomto prípade
dlžník) musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických
operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom.
Takýto údaj však účastníkmi zmluvy uzavretá zmluva neobsahovala. Uvedené nedostatky náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b/ sankcionuje
tým, že takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a na základe vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom
úvere, na základe takto dojednanej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi peňažnú pôžičku vo výške
1000 eur, ktorú sa zaviazali zaplatiť v 13 mesačných splátkach. V konaní nebolo sporné, že bola
odporcom 1/ a 2/ uhradená celkom suma 754,48 eur a bolo preukázané, že výzvou, ktorá bola súčasťou
spisu vyzval navrhovateľ na úhradu potom ako z dôvodu porušenia zmluvných povinností odporcom 1/
a 2/ ku dňu 19.8.2012 zosplatnil celý dlh, ktorý finančné prostriedky v danej lehote nevrátil. Preto súd
považoval nárok navrhovateľa za právne dôvodný len v časti o zaplatenie sumy 254,52 eur. Túto zistil
súd odpočítaním sumy realizovaných úhrad 745,48 eur a poskytnutého úveru 1000 eur. Keďže v konaní
nebolo preukázané, že by ďalšie splátky boli uhradené, preto súd zaviazal odporcu na úhradu istiny
vo výške 254,52 eur a vo zvyšku (o zaplatenie sumy 380 eur) návrh navrhovateľa zamietol.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995Zb. (účinnosť do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Navrhovateľ si zároveň uplatnil i úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 20.8.2012 do zaplatenia,
pričom oznámenie o zosplatnení záväzku vyhláseného k 19.8.2012 doručoval prostredníctvom pošty
až 20.12.2012 a preto súd je toho názoru, že až nasledujúcim dňom po doručení sa dostal odporca 1/ a
2/ do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu a preto zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania
8,75 % z dlžnej sumy od 23.12.2012 (dva dni pre doručovanie) do zaplatenia podľa §517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Navrhovateľ si zároveň uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 99 eur (tj. mesačná zmluvná pokuta vo
výške 33 x 3 mesiace omeškania od augusta 2011 do októbra 2011). pričom poukázal na to, že
táto bola dohodnutá. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody
strán zmluvy. Neznamená to však, že by mohla byť v každom jednotlivom prípade zmluvná pokuta
dohodnutá v neobmedzenej výške. Súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka, ktorá bola dohodnutá v
predmetnej (formulárovej) zmluve, ktorej obsah spotrebiteľ (odporca) nemohol pri jej uzavretí ovplyvniť,
ak chcel vstúpiť s navrhovateľom do zmluvného vzťahu a ktorá zaväzuje spotrebiteľa (odporcu) na
zaplatenie sankcie - zmluvnej pokuty ako opakujúceho sa plnenia, ktorého mesačná výška zodpovedá
v percentuálnom vyjadrení 3,3 % z istiny úveru v sume 1000 eur (39,60 % ročne), t.j. 33 eur mesačne;
396 eur ročne. Súd nezistil, že by v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola dohodnutá zmluvná pokuta,
ale táto je stanovená v čl. 3 „Obchodných podmienok“. Hoci podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka
časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované
odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú
stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené, pokiaľ sa však jedná o charakter

spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, navrhovateľ ako poskytovateľ
služieb musí rešpektovať osobitné ustanovenia §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenie
zákona č. 250/2007 Z.z.. Súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky sú vydané
veriteľom ešte pred uzavretím právneho úkonu a predstavujú určitý rámec povinností a práv, ktoré musí
dlžník pred uzavretím právneho úkonu akceptovať. Obsah všeobecných obchodných podmienok nie
je závislý od vôle dlžníka, dokonca dlžník nemôže meniť jeho obsah a pri uzavretí úkonu ho musí
akceptovať. Naopak dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi
dohodnutý a to v predpísanej písomnej forme. Dohoda je vždy výsledkom prijatia ponuky (akceptácie).
Postup pri predložení návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatie upravuje Občiansky zákonník v
ustanoveniach § 43a až § 47. Právny úkon v písomnej forme vznikne podpisom právneho úkonu
alebo iným konaním, ktoré vyjadrí písomnú formu úkonu (napríklad napísanie textu úkonu). Podľa §
44 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Súd nemôže
pripustiť výklad podľa ktorého by vo všeobecných podmienkach bolo možné zakladať nové právne
vzťahy, o ktoré druhý účastník vôbec nežiadal a ani ich nemienil založiť. Všetky práva a povinnosti,
základné náležitosti právneho úkonu a to aj dohody o zmluvnej pokute, ktorá je samostatným právnym
úkonom, musia byť obsiahnuté v zmluve s ktorou sa môže spotrebiteľ oboznámiť, prípadne zmluva
musí minimálne obsahovať základné náležitosti právneho úkony, Navrhovateľ žiadnym dôkazným
prostriedkom nepreukázal, že by odporca chcel uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute alebo že by s
takýmto návrhom súhlasil. Obdobne súd poukazuje aj na zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu ČR
sp. zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013, ktorý za účinnosti zákona č. 40/1964 Sb. stanovil neprijateľnosť
určenia zmluvnej pokuty v obchodných podmienkach. Z uvedených dôvodov súd žalobný návrh v časti
o zaplatenie zmluvnej pokuty 99 eur ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd navrhovateľovi priznal istinu 254,52 eur a podľa
procesného výsledku v konaní priznaná suma predstavuje úspech navrhovateľa a v časti nepriznaných
479 eur predstavuje v danej veci táto suma neúspech navrhovateľa a úspech odporcu. V percentuálnom
vyjadrení potom predstavuje úspech navrhovateľa 35 % (tento výsledok súd vypočítal pomerom medzi
sumou požadovanou a sumou priznanou); neúspech navrhovateľa predstavuje 65 % a predstavuje
úspech odporcu. Čistý úspech odporcu teda predstavuje 30 % (ako rozdiel v %-tuálnom vyjadrení
jeho úspechu a úspechu navrhovateľa) a podľa procesného výsledku sporu v konaní bol teda úspešný
odporca 1/ a 2/. Podľa § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje
súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Odporca ako úspešný účastník by mal
právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli v súvislosti s účelným uplatňovaním alebo
bránením práva proti navrhovateľovi. Odporca 1/ a 2/ si však právo na náhradu trov konania neuplatnil,
a zo spisu mu trovy nevyplývajú, preto súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).