Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. december 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/729/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5706208532
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5706208532.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,

členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľa: D. U., nar. XX.
X. XXXX, bytom E., M. S. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom so sídlom
E., kpt. F. X proti odporcovi: Milan Michalík AUTO ALLES, so sídlom Turany, Trusalová 1002/22,
IČO: 14 186 209, zastúpenému JUDr. Jiřím Zátopkom, advokátom so sídlom E., P. X, o zaplatenie 7
966,54 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k.
9C/171/2006-641 zo dňa 24. 9. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ voči odporcovi

domáhal zaplatenia 7 966,54 eur (240 000,- Sk) s príslušenstvom z toho dôvodu, že navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že by osobné motorové vozidlo, ktoré mu bolo zadržané
orgánmi polície a neskôr vydané inému subjektu, bolo tým vozidlom, ktoré mu bolo odpredané
navrhovateľom, a teda, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy, toto vozidlo malo vady. Navrhovateľ tak
nepreukázal absolútnu neplatnosť kúpnopredajnej zmluvy, spočívajúcu v tom, že kupoval vozidlo od
nevlastníka. Predmetom kúpy a predaja bolo osobné motorové vozidlo Audi A3 1,8 Quatro, rok výroby
1997, ktoré v čase predaja malo ŠPZ BN 676 AL. Zaplatená bola kúpna cena 240 000,- Sk. Právne vec

posúdil prvostupňový súd v zmysle ust. § 597 ods. 2 OZ, § 39 OZ, resp. § 457 OZ.
Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal prostredníctvom zástupcu odvolanie
navrhovateľ. Konštatoval, že prvostupňový súd v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, avšak dospel
k nesprávnym skutkovým záverom, ktoré následne nesprávne právne posúdil. Takéto závery sú podľa

odvolateľa v priamom rozpore s doposiaľ vykonaným dokazovaním, pričom z odôvodnenia rozsudku
nie je dostatočne zrejmé, ako sa prvostupňový súd vysporiadal s už vykonanými dôkazmi, ktoré
skutočnosti a na základe ktorých dôkazov mal konajúci súd za preukázané, čo podľa neho vedie k
nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Odvolateľ má za to, že rozsudok prvostupňového súdu sa zároveň
odchyľuje od právnych názorov odvolacieho súdu, ktoré boli vyjadrené v rámci viacerých (štyroch)
uzneseníodvolaciehosúdu,ktorýzakaždýmzrušilpredchádzajúcerozhodnutiasúduoveci.Navrhovateľ
sa nestotožnil s konštatovaním prvostupňového súdu o tom, že v predmetnej veci má dôkaznú povinnosť

výlučne navrhovateľ, a to z dôvodu, že v danej veci sa jedná o sporové konanie, v rámci ktorého
dochádza k uplatňovaniu zásady kontradiktórnosti konania, v zmysle ktorej sú účastníci konania povinní
nimi tvrdené skutočnosti preukázať jednotlivými dôkazmi, ktoré predložia v rámci vedeného konania,
resp. ktorých vykonanie v rámci predmetného konania navrhnú. Navrhovateľ je toho názoru, že zo stranyodporcu nedošlo k predloženiu žiadnych relevantných dôkazov preukazujúcich neexistenciu nároku
navrhovateľa, pričom odporca sa obmedzil výlučne na popieranie tvrdení, ktoré urobil navrhovateľ a
ktoré podľa názoru jeho aj riadne preukázal. Navrhovateľ súhlasí s konštatovaním súdu o tom, že

predmetný nárok, ktorý si uplatňuje, je potrebné posudzovať ako nárok z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia, pričom sa však navrhovateľ nestotožňuje s posudzovaním tohto nároku v súlade s ust. §
597 ods. 2 Občianskeho zákonníka a navrhovateľovi nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel
prvostupňový súd k záveru, že medzi navrhovateľom ako kupujúcim a odporcom ako predávajúcim došlo
dňa 6. 9. 2004 k platnému uzavretiu kúpnopredajnej zmluvy, predmetom ktorej bolo osobné motorové

vozidlo Audi A3 1,8 Quatro, nakoľko prvostupňový súd posudzoval nároky z titulu odstúpenia od zmluvy.
Podľa odvolateľa jednoznačne z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pri uzatváraní kúpnopredajnej
zmluvy navrhovateľom ako kupujúcim a odporcom ako predávajúcim, tento nemohol byť vlastníkom
vyššie uvedeného motorového vozidla, nakoľko toto vozidlo bolo odcudzené dňa 25. 8. 2003 obchodnej
spoločnosti BPT Leasing, s.r.o.. Takáto kúpna zmluva je potom absolútne neplatná v súlade s ust. § 37
ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho

zákonníka. Odvolateľ namietal, že prvostupňový súd mal byť viazaný v zmysle ust. § 135 ods. 2 O.s.p.
o tom, že uznesením ORPZ v Banskej Bystrici zo dňa 26. 6. 2006 ČVS: OUJP-537/20-BB-2003, ktorým
ako príslušný orgán Okresné riaditeľstvo Banská Bystrica konštatoval, že motorové vozidlo zn. Audi A3
1,8i Quatro bolo predmetom trestného činu krádeže a toto bolo odcudzené obchodnej spoločnosti BPT
Leasing, a.s. Bratislava dňa 24. 8. 2003. Pokiaľ prvostupňový súd hodnotil dôkazy označené odporcom

o tom, že vozidlo bolo totožné s tým, ktoré bolo deklarované aj v dokladoch a poukazoval pritom na
rozhodnutie colných orgánov o prepustení motorového vozidla do colného režimu voľného obehu, resp.
na rozhodnutie Okresného úradu Bánovce nad Bebravou z 5. 11. 2003, ako aj odborného posudku o
overení pôvodnosti vozidla spoločnosti TRANS HOLDING GROUP Slovakia, overovacia stanica Ing. P.,
W., má pochybnosti o hodnovernosti týchto dôkazov k preukázaniu totožnosti motorového vozidla s tým,

ktoré podľa dokladov predával odporca navrhovateľovi. Poukazoval na to, že Colný úrad v Nitre, ani
Okresný úrad Bánovce nad Bebravou nevykonávali fyzickú prehliadku dovezeného motorového vozidla,
resp. spochybnil odborný posudok, ktorý bol vyhotovený obchodnou spoločnosťou TRANS HOLDING
GROUP Slovakia a nie príslušným štátnym orgánom. Tento posudok spochybnil tiež z dôvodov, že dňa
16. 7. 2004 bola vykonaná prehliadka STK vozidla v Prešove a v ten istý deň mal byť vydaný odborný

posudok na pracovisku overovacej stanice Ing. P. vo W.. Totožnosť predaného a zaisteného vozidla
odvodzoval odvolateľ tiež zo zistenia polície SRN, kde z listu zo dňa 1. 2. 2006 je zrejmé, že zadržané
vozidlomaloposlednýchpäťčísielzosériečísielVINprerazených.Zuvedenéhovyplýva,žekprerazeniu
VIN čísla karosérie predmetného motorového vozidla muselo dôjsť ešte v čase pred jeho zadržaním
orgánmi PZ SRN. Navrhovateľovi nie je zrejmé, na základe akej právnej skutočnosti, z akého právneho

dôvodu alebo za akým účelom by malo z jeho strany dôjsť k pozmeňovaniu identifikačného čísla VIN
u predmetného vozidla, nakoľko bolo kúpené na základe uzatvorenej kúpnopredajnej zmluvy a kúpna
cena bola zo strany navrhovateľa odporcovi riadne vyplatená. To, že sa jednalo o totožné vozidlo, ktoré
bolo dovezené na územie Slovenskej republiky D. C., a tým, ktoré bolo skúmané Kriminalistickým a
expertíznym ústavom PZ Košice, dosvedčuje aj nájdenie typovej nálepky na vozidle, kde bolo možné

pozorovať identifikačné číslo VIN: WAUZZZ8LZVA090034. Podľa názoru navrhovateľa odporca nijakým
spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že motorové vozidlo Audi A3 zaistené dňa 24. 4. 2006
ORPZ v Michalovciach je odlišné od motorového vozidla, ktoré odporca ako predávajúci na základe
kúpnopredajnej zmluvy 6. 9. 2004 mal predať navrhovateľovi. Na základe uvedených skutočností žiadal,
abyodvolacísúdzmenilrozsudokprvostupňovéhosúdu,návrhuvyhovelazaviazalodporcuajknáhrade

trov konania, resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a po

prejednaní odvolania postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok
prvostupňového súdu v súlade s ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Ako vyplynulo z návrhu, spisového materiálu a preskúmavaného rozsudku, účastníci dňa 6. 9. 2004
uzatvorili kúpnopredajnú zmluvu č. 4903/04/V, na základe ktorej navrhovateľ odkúpil ojazdené motorové

vozidlo Audi A3, 1,8i Quatro, rok výroby 1997 za kúpnu cenu 240 000,- Sk, ktorá bola zaplatená
predávajúcemu v hotovosti pri podpise zmluvy. Motorové vozidlo malo VIN číslo WAUZZZ8LZVA090034,
číslo motora AJQ044609. Dňa 28. 9. 2005 bolo osobné motorové vozidlo, ktoré užíval navrhovateľ,
zadržané policajnými orgánmi SRN s odôvodnením, že číslo VIN na vozidle nie je možné používať,nakoľko v SRN toto vozidlo bolo vyradené z prevádzky. Navrhovateľovi bolo doporučené, aby požiadal
o pridelenie iného čísla VIN k predmetnému motorovému vozidlu. Po odovzdaní vozidla Okresnému
riaditeľstvu policajného zboru Michalovce pre podozrenie z falšovania identifikačného čísla karosérie

vozidla VIN bolo toto zaistené a po vykonaní expertízy Kriminalisticko-expertíznym ústavom PZ Košice
po potvrdení, že vykazuje znaky pozmeňovania VIN čísla a čísla motora, vydané pôvodnému majiteľovi
BPT leasing, s.r.o.. Na základe týchto skutočností žiadal navrhovateľ od odporcu vrátiť zaplatenú kúpnu
cenu s tým, že kúpnopredajná zmluva v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná a
požadované plnenie má odporca poskytnúť ako bezdôvodné obohatenie (§ 451, § 457 OZ). Odporca sa

pred súdom bránil, že zadržané osobné motorové vozidlo a následne vydané spoločnosti BPT Leasing,
s.r.o. nebolo totožné s vozidlom, ktoré bolo navrhovateľovi odpredané dňa 6. 9. 2004. Navrhovateľovi
podľa neho bolo odpredané to motorové vozidlo, ktoré podľa čísla VIN a motora bolo identifikované v
jednotlivých dokladoch. Prvostupňový súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie jednak oboznámením
sa s listinnými dôkazmi, ale aj vypočutím účastníkov a svedkov. V tejto súvislosti navrhovateľ sa snažil
zdokumentovať čo sa dialo s vozidlom po jeho zadržaní 28. 9. 2005 políciou Spolkovej republiky

Nemecko, odporca skôr poukazoval na dôkazy, ktoré mapovali „život“ vozidla do dňa jeho predaja 6. 9.
2004. Prvostupňový súd hodnotil kúpnopredajnú zmluvu, správy polície SRN o zaistení vozidla z 28. 9.
2005,potvrdenieoodovzdanívozidla,úradnýzáznamopredbežnomzaisteníveci,listORPZMichalovce
zo dňa 6. 6. 2006, oboznámenie sa so zapožičaným spisom ORPZ Banská Bystrica ČVS: OUJP-537/20-
BB-2003, oznámenie Colného úradu Nitra z 27. 7. 2010, rozhodnutie Okresného úradu v Bánovciach

nad Bebravou 5. 11. 2003, list Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v
Trenčíne z 1. 12. 2010, kópiou colného spisu o prepustení osobného motorového vozidla do voľného
obehu,odbornýmposudkomooverovanípôsobnostivydanéhomedzinárodnouoverovacousieťouTHG,
overovaciastanicaIng.P.,W.,zčohovyplynulo,žedňa24.8.2003vBanskejBystricidošlokodcudzeniu
osobného motorového vozidla, odstavenému na betónových pilieroch bez kolies Audi A3 1,8T Quatro

šedej metalízy, evidenčné číslo SE 457 AM, výrobné číslo karosérie WAUZZZ8LZYA019279, výrobné
číslo motora 040439, rok výroby 1999 spoločnosti BPT Leasing, a.s. so sídlom Bratislava. Páchateľ
tohto trestného činu zistený nebol, takisto ani vypátrané osobné motorové vozidlo. Zo spisu Colného
úradu Nitra vyplynulo, že rozhodoval o prepustení dovezeného vozidla do voľného režimu, pričom
vývozcom bol S. V., SRN, dovozca D. C., S., predmetom dovozu bolo osobné motorové vozidlo Audi

A3, číslo karosérie WAUZZZ8LZVA090034, rok výroby 1997 striebornej farby. V spise sa nachádza
colné vyhlásenie, kúpna zmluva uzatvorená v Nemecku, záznam o zistenom technickom stave vozidla,
zápis o poškodení vozidla, potvrdenie o prepustení vozidla do navrhovaného (voľného) režimu zo dňa
20. 10. 2003. Následne bolo rozhodnutím Okresného úradu v Bánovciach nad Bebravou dňa 5. 11.
2003 vyhovené žiadosti o schválenie technickej spôsobilosti jednotlivo dovezeného motorového vozidla

Audi A3 1,8i Quatro s tým, že technická prehliadka bola vykonaná 5. 11. 2003 a vydaný bol technický
preukaz SA 412432. Následne na dopravnom inšpektoráte bola vozidlu pridelená ŠPZ BN 676 AL.
Vozidlo bolo zaevidované dňa 12. 11. 2003, dňa 7. 9. 2004 bola vykonaná kontrola výrobných čísiel
podvozku (karosérie) a motora so záverom, že po kontrole identifikačných znakov vozidla výrobné čísla
súhlasia.JednásaozáznamDopravnéhoinšpektorátuPZvMichalovciach,nazákladečohobolovozidlo

zapísané na nového držiteľa - navrhovateľa. Prvostupňový súd mal k dispozícii aj odborný posudok
o overovaní pôvodnosti vozidla vystavený pracoviskom Ing. P. vo W.. Navrhovateľ tak s odvolávaním
sa na vykonané dokazovanie tvrdil, že vozidlo odňaté orgánmi policajného zboru SR a stotožnené
ako kradnuté vozidlo spoločnosti BPT Leasing bolo totožné s vozidlom, ktoré mu odpredal odporca
dňa 6. 9. 2004. Naopak odporca, tiež sa odvolávajúc na vykonané dôkazy súdom, tvrdí, že vozidlo,

ktoré odpredával navrhovateľovi dňa 6. 9. 2004 je tým vozidlom, ktoré bolo dovezené zo SRN viackrát
kontrolované štátnymi orgánmi alebo orgánmi polície, a teda totožné s tým vozidlom ako to deklarovali
jednotlivé doklady od vozidla (VIN číslo WAUZZZ8LZVA090034).

V zmysle § 132 O.s.p. súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, čoho
dôsledkom je, že skutkový záver sudcu vychádzajúci z vykonaných dôkazov je vecou jeho vnútorného
postoja a myslenia. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však neznamená ľubovôľu hodnotiaceho a
ani voľnú úvahu, ktorej aplikácia prichádza do úvahy len za splnenia predpokladov uvedených v ust.

§ 136 O.s.p..
V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. dokazovanie, t.j. vykonávanie a hodnotenie dôkazov je činnosť súdu,
prostredníctvom ktorej skúma, či tvrdenia účastníkov konania sú pravdivé.Prvostupňový súd vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia návrh zamietol a konštatoval,
že navrhovateľ nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, teda to, že v čase uzatvorenia kúpnopredajnej
zmluvy 6. 9. 2004 odpredával odporca navrhovateľovi kradnuté motorové vozidlo patriace spoločnosti

BPT Leasing. Záver o tom, že účastník neuniesol dôkazné bremeno, možno urobiť vtedy, ak
hodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, neumožňuje súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia účastníkov a ani o tom, že by bolo nepravdivé. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a z toho dôvodu
muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť

súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného
práva pre rozhodnutie vo veci nebola pre nečinnosť účastníka alebo vôbec (objektívne) nemohla byť
preukázaná, a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

V prejednávanej veci súd rozhodol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v neprospech

navrhovateľa, s čím sa odvolací súd stotožnil. Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom
vyplynulo, že D. C. zakúpila v SRN osobné motorové vozidlo Audi A3 1,8 Quatro s VIN číslom karosérie
WAUZZZ8LZVA090034, číslo motora AJQ044609 (toto vyplynulo aj z listu polície SRN, ktorá potvrdila,
že auto s takýmto VIN číslom bolo odhlásené z evidencie a odpredané nezistenému kupcovi). Po
absolvovaní procesu colného riadenia a splnení podmienok pre zaradenie vozidla na jeho prihlásenie

a používanie v Slovenskej republike mu bola pridelená ŠPZ BN 676 AL. Toto osobné motorové vozidlo
bolo predmetom kúpy a predaja medzi účastníkmi dňa 6. 9. 2004. Dňa 16. 7. 2004 bol vydaný
odborný posudok o overovaní pôvodnosti vozidla, ktorý konštatoval, že skúmané motorové vozidlo
je tým vozidlom, ktoré je označované v dokladoch s číslom karosérie WAUZZZ8LZVA090034, číslo
motora AJQ044609. Po zakúpení motorového vozidla bolo toto prepísané Dopravným inšpektorátom v

Michalovciach na navrhovateľa ako jeho nového držiteľa, pridelené bolo ŠPZ MI 055 BD. Navrhovateľ
motorové vozidlo podľa jeho tvrdenia používal (prevažne na cesty v zahraničí) do 28. 9. 2005, kedy
bol zadržaný policajnými orgánmi SRN a kde mu bolo oznámené, že osobné motorové vozidlo s takým
číslom VIN bolo v SRN vyradené z evidencie a toto číslo nie je možné ďalej používať, preto má požiadať
na Slovensku o vydanie nového čísla VIN. Navrhovateľ v zmysle tohto usmernenia požiadal policajný

orgán v Slovenskej republike (DI PZ SR Michalovce) o vydanie nového čísla VIN, následne však bolo
zistené, že pozmeňované identifikačné údaje zakladajú podozrenie, že predmetné motorové vozidlo
môže pochádzať z krádeže. Po vykonaní expertíz policajným zborom bolo vozidlo zadržané a následne
odovzdané vlastníkovi BPT Leasing po tom, čo policajný orgán stotožnil toto vozidlo s ukradnutým
motorovým vozidlom z roku 2003 tejto spoločnosti v Banskej Bystrici.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a príslušného spisového materiálu dospel k záveru,
že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a dôkazy vyhodnotil v súlade s ust.
§ 132 a nasl. O.s.p., pričom dospel k správnym skutkovým, aj právnym záverom. Odvolací súd sa
stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, v zmysle ktorých navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno

a z vykonaných dôkazov jednoznačne nevyplynulo, že by osobné motorové vozidlo v čase uzatvorenia
kúpnopredajnej zmluvy dňa 6. 9. 2004 bolo tým osobným motorovým vozidlom, ktoré bolo zadržané
orgánmi polície (v roku 2005) a následne odovzdané stotožnenému vlastníkovi BPT Leasing, s.r.o..
Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom v zmysle § 219 ods. 2
O.s.p., nakoľko s jeho závermi sa plne stotožnil. Z obsahu odvolania vyplynulo najmä to, že odvolateľ

nesúhlasil s posúdením a vyhodnotením vykonaných dôkazov v konaní, resp. so závermi, ktoré vyplynuli
pre súd. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená to, aby bol účastník konania pred všeobecným
súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS
50/2004). Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004). Podľa

názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd riadnym spôsobom (vykonaním navrhnutých dôkazov) zistil
skutkový stav a prijal právny záver, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne zdôvodnil. Prvostupňový súd
savyporiadalsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťami,ktorévyplynulizvykonanéhodokazovania,jeho
myšlienkový postup je v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne

závery. V prejednávanej veci súd rozhodol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v neprospech
navrhovateľa, s čím sa odvolací súd stotožnil.Pretože odvolateľ neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal prvostupňový súd,
odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd s poukazom na ust. § 224 ods. 4 O.s.p..

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.