Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2015

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5CoE/89/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712209808
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712209808.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: Y. T., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom O., t.č. v ÚVTOS Želiezovce, vedenej pod sp. zn. EX 11221/12 súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o
vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 3.869,41 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 31Er/90/2012-59 zo dňa 03.10.2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so
sídlom v Bratislave, sp. zn. II/2011-6531 zo dňa 15.08.2011. Právny predchodca oprávneného a povinný
uzatvorili dňa 02.11.2005 Zmluvu o splátkovom úvere. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe
rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu
oprávneného (časť C. bod 18), na ktoré odkazuje Zmluva o splátkovom úvere, ktoré však ako také nie
sú podpísané zmluvnými stranami, preto súd neakceptoval takto dojednanú rozhodcovskú doložku za
platne dojednanú, pretože nespĺňa formu požadovanú zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní). Ďalej konštatoval, že zmluva uzavretá medzi
právnym predchodcom oprávneného a povinným je podľa povahy zmluvných strán spotrebiteľskou
zmluvou, preto na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Okresný súd poukázal aj na
Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a na
judikatúru Európskeho súdneho dvora. Konštatoval, že povinný nemal možnosť podstatným spôsobom
obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj dojednania majúce povahu všeobecných
obchodných podmienok. Predmetná rozhodcovská doložka je pripravená ako súčasť Všeobecných
obchodných podmienok navrhovateľa a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu. Rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálne dojednanú. Súd tiež poukázal
na to, že odôvodnenie rozhodcovského rozsudku nie je dostatočné. Keďže právomoc rozhodcovského
súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neplatnom právnom úkone, exekučný súd po
preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. V prejednávanej veci súd prekročil
rámec svojej preskúmavacej právomoci, ktorý mu zveruje Exekučný poriadok. Poukázal na ust. § 35 zák.
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej Zákon o rozhodcovskom konaní) a ust. § 159 O.s.p.
Zdôraznil. že rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu
SR, z čoho podľa oprávneného vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne
záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie.
Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný
súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal
súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by
exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom,
čiže ako súd tretej inštancie. Takýto výklad je neprípustný najmä z dôvodu, že platný právny poriadok
SR neupravuje takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k
rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej. Vo vzťahu k dôvodom podľa §
45 ods. 1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní uviedol, že tieto dôvody sa týkajú zastavenia
exekučného konania, ak sa výrokom rozhodcovského rozsudku ukladá povinnosť uskutočniť plnenie,
ktoré je buď objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pri výklade
významu tohto ustanovenia treba mať podľa oprávneného na zreteli, že exekučný súd pri zastavení
exekučného konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu a preto
skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či
povaha samotného plnenia je v súlade s právom. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 33 Cdo 2675/2007 zo dňa 30.10.2009. Ďalej poukázal na rozhodnutie
súdneho dvora C-40/08, kde sa v bode 37 uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych
vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia,
ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt
stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Zdôraznil, že z európskeho práva za súčasného
stavu nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný
titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako
podľa oprávneného z komunitárneho práva nevyplýva vnútroštátnemu súdu žiadna iná priama povinnosť
preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada
rovnocennosti. Oprávnený mal za to, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne, nakoľko boli
splnené všetky podmienky požadované Zákonom o rozhodcovskom konaní na jej uzavretie. Zároveň
dal do pozornosti, že v období do 31. 12. 2007 sa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len
na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8 časti Občianskeho zákonníka, ako aj na
zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku
a v Zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. Z uvedeného dôvodu sa podľa oprávneného
na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že novelizovaným ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01. 01. 2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov
vzniknutých pred 01. 01. 2008, čo znamená, že pokiaľ pred dňom 01. 01. 2008 bola uzavretá zmluva
o úvere, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01. 01. 2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa
ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu potom podľa
oprávneného dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu
a k porušovaniu právnej istoty, čím je mu znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v
exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto
postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Oprávnený tiež poukázal na dôvodovú správu k ust. §
53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že uvedené ustanovenie v žiadnom prípade
nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. V závere odvolania tiež oprávnený poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva
právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku
exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č 244/2002
Z. z. S poukazom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O.s.p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni
vyhovieť

Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust. §
212 ods. 1/ O.s.p. a postupom podľa § 214 ods. 2, § 219 ods. 1/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania
uznesenie okresného súdu potvrdil.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie
so sídlom v Bratislave, sp. zn. II/2011-6531 zo dňa 15.08.2011. Oprávnený uplatnil svoj nárok
na rozhodcovskom súde na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa
02.11.2005 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným.

V časti C bode 18.1. Všeobecných obchodných podmienok (ďalej VOP), ktoré tvorili neoddeliteľnú
súčasť zmluvy o úvere si zmluvné strany dohodli riešenie sporov a rozhodcovskú doložku tak, že
všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z Bankových obchodov pri nasledovných Bankových produktoch
alebo súvislosti s nimi a) pri vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov, b) pri vydávaní a používaní
Platobných kariet, pri poskytovaní a používaní Elektronických služieb, prípadne iných elektronických
platobných prostriedkov určených osobitným zákonom, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv
upravujúcich tieto Bankové produkty a/alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad
alebo zrušenie bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd, ktorým je podľa časti A čl. 2 VOP
Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk so sídlom Tallerova 1, 814 99 Bratislava.
V čl. V bode 2 Zmluvy o splátkovom úvere povinný vyhlásil, že sa oboznámil s Všeobecnými obchodnými
podmienkami Veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

V zmysle ust. § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to
či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.

V prípade neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, rozhodcovský súd
nemôže prejednať a rozhodnúť medzi účastníkmi spor a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý
by mal predstavovať exekučný titul. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok,
pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť
rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“
nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v
exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal
neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa
zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná (rozhodnutie
Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012).

Podľa § 4 ods. 1/ Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2/ Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3/ Zákona o rozhodcovskom konaní, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy
možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania
o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom
zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že povinný v čl. V bode 2 Zmluvy o splátkovom úvere vyhlásil,
že sa oboznámil s VOP veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Z časti A bodu 1.3 VOP
vyplýva, že VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi Bankou a Klientom v súvislosti s
príslušným bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný bankový produkt vo VOP upravený.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že
v prejednávanej veci došlo medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným k dojednaniu
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku 18 VOP písomnou formou v súlade s § 4 Zákona o
rozhodcovskom konaní. Záver okresného súdu, ktorý pri vyhodnotení žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia vychádzal okrem iného aj z právneho názoru, že rozhodcovská doložka nebola
dojednaná v zmysle § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní, že dojednanie takejto doložky je preto
neplatné a že exekučný titul bol z uvedených dôvodov vydaný na základe neplatného ustanovenia
zmluvy a v rozpore so zákonom je preto podľa názoru odvolacieho súdu nesprávny.

Podľa § 52 ods. 1/ Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy)
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2/ Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4/ Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd zistil, že v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok
oprávneného vyplývajúci zo Zmluvy o splátkovom úvere uzavretej dňa 02.11.2005 medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinným je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľského vzťahu. Z
predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný bol podnikateľským subjektom a že by bol pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom právny
predchodca oprávneného pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti.

K odvolacej námietke oprávneného, že v období do 31. 12. 2007 sa vzťahovali ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8 časti
Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, a že zmluva o úvere
bola upravená len v Obchodnom zákonníku, odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní charakteru zmluvy
možno vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona NR SR č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
účinnej v čase uzavretia posudzovanej zmluvy o úvere, a to predovšetkým z ust. § 2 ods. 1 písm. a) a b)
definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. V zmysle § 6
ods. 3 citovaného zákona je konanie v rozpore s dobrými mravmi zakázané, pričom takýmto konaním sa
na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, prípadne môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti,

čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť
zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Posudzovanú zmluvu preto možno považovať za
typovú zmluvu podľa § 23a citovaného zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia,
typovou zmluvou sa rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Vzhľadom na tieto ustanovenia je možné za spotrebiteľskú zmluvu v širšom ponímaní považovať zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, ale aj podľa Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom
zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre
ktorú najmä Občiansky zákonník, ale i iné právne predpisy stanovujú osobitné podmienky a určujú,
aké náležitosti musí zmluva obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť - tzv. neprijateľné podmienky
na ochranu slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ
ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského
práva. Povaha a význam verejného záujmu z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník
zaručuje spotrebiteľom odôvodňuje to, že vnútroštátny súd má posudzovať nekalý charakter zmluvnej
podmienky ex offo a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo
dodávateľom.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku
z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodcovskú doložku
upravenú v časti C čl. 18 Všeobecných obchodných podmienok k predmetnej zmluve je podľa názoru
odvolacieho súdu potrebné považovať za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva
názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska
jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil
na vopred pripravené podmienky veriteľa- dodávateľa bez toho, aby podstatným spôsobom mohol
ovplyvniť ich obsah. Uvedená rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá, pričom jej obsah
bol dodávateľom vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej
doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len zmluvu ako celok prijať alebo ju odmietnuť. Zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá určuje, že spory vzniknuté z predmetnej zmluvy
alebo v súvislosti s ňou budú riešené pred určeným rozhodcovským súdom je neprijateľná. Žaloby
z obdobných zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského
súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Dodávateľ tak nadobudol voči spotrebiteľovi neprimeranú
výhodu v tom, že v podstate v dopredu naformulovanej zmluve určil, kto s konečnou platnosťou
vzájomný spor rozhodne a vylúčil tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Takto koncipovaná
rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a
to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 4/ Občianskeho zákonníka
účinného v čase uzatvorenia zmluvy neplatná.

Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, jeho záver je
správny a správne je aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
keďže exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii
nie je možné vykonať.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 219
ods. 1/ O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 3. 2016. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.