Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. november 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 6T/127/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115011575
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Fiala

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3115011575.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Michalom Fialom na hlavnom pojednávaní konanom v

Trenčíne dňa 06. novembra 2015 v Trenčíne takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
L. U., nar. XX.XX.XXXX v B. T. nad P., trvale bytom O., U. XXXX/XX, t.č. v ÚVV Ilava,

j e v i n n ý, ž e

dňa 01.06.2015 v čase asi o 14,00 hodine v trojizbovom byte č. XX nachádzajúcom sa na 10.
poschodí panelového domu na ulici U. č. XXXX/X v meste Trenčín spôsobil požiar tým spôsobom, že
pomocou kahančekov založil päť na sebe nezávislých ohnísk po celom byte, a to na chodbe, v kuchyni,
kde sa nachádzali dve nezávislé ohniská, v obývacej izbe a v spálni, pričom v blízkosti jedného z ohnísk
v kuchyni sa nachádzala plynová bomba, ktorá podľa znaleckého posudku v prípade jej vystavenie
priamemu účinku požiaru by pôsobila hlavne ako akcelerátor horenia, v čase podpálenia trojizbového
bytu sa v tomto nachádzala jeho manželka, poškodená J. U., trvale bytom O., U. XXXX/XX, pričom

hodnota siedmich trojizbových bytov o výmere 74 m2 susediacich s bytom č. 44 panelového domu na
ulici U. č. XXXX/XX v meste Trenčín ku dňu 01.06.2015 bola určená podľa odborného vyjadrenia vo
výške 441.000,- Eur,

t e d a

úmyselne vydal cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobil požiar,

čím spáchal

zločin všeobecné ohrozenie podľa § 284 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 284 ods. 1 Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona s prihliadnutím na § 36
písm. j), písm. l) Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 /dva/ roky
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu

s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 73 ods. 1 Tr. zákona sa obžalovanému ukladá ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného L. U. a oboznámením

listinných dôkazov založených v spise.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nevyužil svoje zákonné právo nevypovedať. Obžalovaný pred
súdom urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, že je vinný zo spáchania skutku,
ktorý mu je kladný za vinu v zmysle obžaloby. Následne súd obžalovanému položil otázky v podľa §
333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku. Na všetky uvedené otázky obžalovaný odpovedal áno.
Vzhľadom k tomu, že boli splnené všetky podmienky na prijatie vyhlásenia obžalovaného, za súhlasu

prokurátora súd vyhlásenie obžalovaného o tom, že nepopiera spáchanie skutku, ktorý mu je kladený
za vinu uznesením prijal s tým, že ďalej vykonal dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o treste a uloženia
ochranného opatrenia, nakoľko poškodení si nárok na náhradu škody neuplatnili.

V rámci dokazovania vo vzťahu k výroku o vine a uloženiu ochranného opatrenia súd na hlavnom

pojednávaní oboznámil znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
(liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) a listinné dôkazy založené v spise.

Zo Znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu
a toxikománie, gerontopsychiatria) č. 146/2015, vypracovaného znaleckou organizáciou Centrum

duševného zdravia, s.r.o. vyplýva, že znalci vyšetrili duševný stav obžalovaného 57 ročného muža, u
ktorého nenašli žiadnu duševnú chorobu v zmysle choromyseľnosti. Jeho inteligencia je pri orientačnom
klinickom vyšetrení v pásme populačného priemeru. Jedná sa u neho u emočne instabilnú, organicky
poznamenanú abnormnosť osobnostnej štruktúry s tendenciou k afektovým sub- až dekompenzáciám
v rámci protrahovanej frustrujúcej konfliktnej situácia. Tempore criminis vystupňovaný zlostný afekt

ako vyústenie kumulovaného afektu. U obžalovaného v čase spáchania trestnej činnosti, ale ani v
minulosti, ani v súčasnosti nešlo ani nejde o žiadnu duševnú chorobu v zmysle choromyseľnosti.
Tempore criminis sa u neho jednalo o vystupňovaný afekt ako vyústenie kumulovaného afektu u
abnormnej, depresívne-anxióznej osobnosti, organicky stigmatizovanej. Obžalovaný mohol a vedel v
čase spáchania trestnej činnosti rozpoznať protiprávnosť svojho konania, najmä však toto konanie

ovládať, v dôsledku vystupňovaného afektu, v rozsahu podstatne, forenzne významne, zmenšenom.
Ani jeho rozpoznávacie, ani ovládacie schopnosti neboli vymiznuté. Nič neoprávňuje znalcov domnievať
sa, že by si obvinený stav podstatného, forenzne významného, zmenšenia rozpoznávacích, najmä
však ovládacích schopnosti, privodil sám, užítím akejkoľvek návykovej látky. Nič neoprávňuje znalcov
domnievať sa, že by obvinený bol závislý od užívania akejkoľvek návykovej látky. Pobyt obžalovaného

na slobode síce nie je pre spoločnosť nebezpečný z psychiatrického hľadiska, napriek tomu vzhľadom
na jeho odmietanie psychiatrickej hospitalizácie odporučili znalci súdu, aby u neho nariadil ochranné
psychiatrické liečenie, ktoré by sa spočiatku vykonávalo ústavnou formou; po primeranom čase by
bolo možné túto ústavnú formu ochranného liečenia premeniť na formu ambulantnú. U obžalovaného
po spáchaní trestného činu nenastala žiadna dovtedy neprítomná duševná porucha. Nič neoprávňuje

znalcov domnievať sa, že by sa obžalovaný odával užívaniu akejkoľvek návykovej látky a že by spáchal
trestnú činnosť v súvislosti s jej užívaním. Prognóza obžalovaného čo do vyliečenia je neistá, skôr zlá,
organické postihnutie centrálneho nervstva sa vyliečiť prakticky pri súčasnom stave a úrovni medicínskej
vedy obecne a psychiatrie zvlášť, ale i podľa doterajších dlhoročných skúsenostiach znalcov, vyliečiť
nedá. Obžalovaný je schopný v súčasnej dobe cápať zmysle trestného konania v plnom rozsahu.

Zo správy o povesti Mestského úradu Trenčín vyplýva, že na obžalovaného neevidujú priestupok, ktorý
by prejednával Mestský úrad v Trenčíne. Iné skutočnosti o tejto osobe im nie sú známe.

Zo správy o povesti OR PZ Trenčín vyplýva, že obžalovaný bol 2x, v roku 2012 a v roku 2013 uznaný

za vinného z priestupku proti majetku a bola mu uložená pokuta vo výške 30,- Eur.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol trestaný.

Zo správy vypracovanej Ústavom na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava

vyplýva, že obžalovaný je vo výkone väzby umiestnený v oddiele so štandardným režimom výkonuväzby.Správanieavystupovanieobžalovanéhopočasvýkonuväzbyjenapožadovanejúrovni,prejavuje
snahu o dodržiavanie ústavného poriadku, príkazy a nariadenia personálu plní. K osobám, s ktorými
prichádza do styku, zachováva zásady slušného správania. Vo vzťahu k iným obvineným neboli

zaznamenané konfliktné situácie. Vo svojich osobných veciach si udržuje poriadok a čistotu, hygienické
návyky má osvojené. Nedovolenej činnosti sa doposiaľ nedopustil, disciplinárne riešený nebol, nebola
mu udelená disciplinárna odmena. Obvinenému sú ústavom poskytované psychologické služby, ktoré
pravidelne využíva. Jedná sa o obvineného, ktorý si plní základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o
výkone väzby a priebeh výkonu väzby je momentálne bezproblémový.

V zmysle § 34 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,

jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V rámci rozhodovania o treste, ktorý bol obžalovanému uložený súd zohľadnil poľahčujúce okolnosti
a to, že obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní ku skutku v plnom rozsahu priznal a svoje konanie
úprimne oľutoval, ako aj skutočnosť, že doposiaľ nebol trestne stíhaný a teda pred spáchaním skutku
viedol riadny život.

Zároveň súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný sa skutku nedopustil s vopred uváženým úmyslom,
ale v stave zmenšenej príčetnosti, kedy vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania a najmä toto svoje
konanie ovládať, v dôsledku vystupňovaného zlostného afektu, ako vyústenie kumulovaného afektu v
dôsledku konfliktnej situácie, v rozsahu podstatne, forenzne významne zmenenom. Obžalovaný teda

konal v stave zmenšenej príčetnosti z afektovej, situačne podmienenej pohnútky.

Vzhľadom na uvedené, po zohľadnení okolnosti prípadu, osoby páchateľa a jeho pomerov, konanie v
stave zmenšenej príčetnosti, má súd za to, že u obžalovaného sú splnené podmienky na mimoriadne
zníženietrestupoddolnúhranicutrestnejsadzby,nakoľkopoužitietrestnejsadzbyustanovenejzákonom

vo výmere 4 roky súd považuje pre obžalovaného za neprimerane prísne a zabezpečenie ochrany
spoločnosti s ohľadom na účel trestu, vyjadrenie morálneho odsúdenia obžalovaného, zabránenie
obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorenie podmienok, aby viedol riadny život,
vzhľadom na zdravotný stav obžalovaného súd vidí primárne v uložení ochranného psychiatrického
liečenia ústavnou formou. Teda súd dospel k záveru, že obžalovanému vzhľadom na jeho zdravotný

stav postačuje aj uloženie trestu kratšieho trvania, za súčasného uloženia ochranného psychiatrického
liečenia ústavnou formou.

Preto súd uložil obžalovanému trest nížený pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu vo výmere 2 roky.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný v rámci záverečnej reči a posledného slova zjavne schádzal z rámca

racionálneho uvažovania, súd dospel k záveru, že obžalovanému aj keď doposiaľ nebol trestne stíhaný,
je potrebné z dôvodu ochrany spoločnosti a na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti uložiť
nepodmienečný trest odňatia slobody, za súčasného uloženia ochranného psychiatrického liečenia
ústavnou formou. Keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd obžalovaného

na výkon trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia.
úmyselne vydal cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobil požiar,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia (vyhlásenia) podať odvolanie

prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie n e m ô ž e podať
ten, kto sa ho výslovne vzdal.