Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113237332
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4113237332.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Soni Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, vo veci starostlivosti o maloletého J. U. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov: matka Z. zastúpená JUDr. Ladislavom Krčmárikom, advokátom so sídlom
Nitra, Štefánikova 43, otec R. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., T. XX/X, t.č. B., V. XX, zastúpený Mgr.
Martinom Hurtajom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova 15, o návrhu matky na udelenie súhlasu
k vycestovaniu maloletého dieťaťa do cudziny a o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného

súdu Nitra zo dňa 7. apríla 2015, č. k. 11P/355/2013-271, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom zamietajúcom výroku o udelení súhlasu k
vycestovaniu maloletého dieťaťa J. U. T., nar. XX.XX.XXXX do cudziny a zmenu jeho pobytu, ako aj vo
výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a trovách konania p
o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého dieťaťa sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 04. 11.
2013, domáhala, aby súd udelil súhlas namiesto otca maloletého s vycestovaním dieťaťa do P.

konfederácie a súhlas k jeho pobytu v tejto krajine. B. odôvodnila tým, že rozhodnutím Okresného
súdu Nitra zo dňa 10.7.2009 č.k. 11P/233/2007 bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
matke a otec bol zaviazaný prispievať výživným v sume 300 eur mesačne. Zároveň súd upravil styk
otca s dieťaťom na každý párny víkend od piatka od 17.00 hod. do nedele do 13.00 hod. ako aj počas
vianočných, veľkonočných sviatkov a počas letných prázdnin. Uviedla, že stretávanie otca s dieťaťom
prebieha v zmysle rozsudku bezproblémovo, ona nikdy v styku otca s maloletým nebránila. Má záujem
zlepšiť životnú úroveň svoju a svojho maloletého syna, dopriať synovi kvalitné vzdelanie a keďže si

našla prácu vo P. konfederácii žiadala, aby súd jej návrhu vyhovel. Otec maloletého dieťaťa jej odmietol
dať súhlas na vycestovanie dieťaťa, a preto nemohla do nového zamestnania nastúpiť. Poukázala na
to, že má zabezpečené bývanie v služobnom byte, maloletý bude mať zabezpečené školské zariadenie,
ktoré bude navštevovať a vzhľadom na to, že má veľmi dobré znalosti nemeckého jazyka (hovorí ním
s otcom plynule) nebude u maloletého dieťaťa hrozba jazykovej bariéry v novom prostredí. Záverom
dodala, že nemá záujem, ani po zmene obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, prerušiť jeho kontakt
s otcom, pričom stretávanie bude dodržiavané v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Nitra a to na

finančné náklady matky.

Otec maloletého dieťaťa návrhom, doručeným súdu dňa 27.1.2014, sa domáhal zmeny
predchádzajúceho rozhodnutia ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a to tak, žebuď maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti otca a matku dieťaťa zaviaže výživným v sume 300
eur mesačne alebo maloletého zverí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa bude
realizovať v dvojtýždňových intervaloch s tým, že právo zastupovať a spravovať majetok budú mať

obaja rodičia, pričom súd výživné rodičom na maloleté dieťa neurčí. Svoj návrh odôvodnil tým, že k
maloletému dieťaťu má vytvorený silný citový vzťah rovnako ako dieťa k nemu, pravidelne a intenzívne
sa stretávajú. O maloletého sa dokáže postarať po všetkých stránkach a v rámci svojich možností sa
podieľa aj v súčasnej dobe na jeho výchove. Poukázal na to, že maloleté dieťa trpí viacnásobným
zdravotným postihnutím a to vývinovou disfáziou, poruchou pozornosti - okruh ADHD - hypoaktívna

forma a aktuálna úroveň intelektových schopností maloletého dieťaťa je toho času profilovaná v pásme
ľahkej mentálnej retardácie. Uviedol, že matka dieťaťa od novembra 2013 osobnú starostlivosť o
maloleté dieťa nezabezpečuje a túto prenechala na jej rodičoch. Keď zistil, že matka dieťaťa vycestovala
za prácou do zahraničia, okamžite jej navrhol, že prevezme osobnú starostlivosť o maloleté dieťa,
čo však ona odmietla. Zdôraznil, že odmieta vysťahovanie maloletého dieťaťa zo Slovenska, a preto
sa rozhodol trvale presťahovať na Slovensko, aby v prípade zverenia maloletého dieťaťa do jeho

starostlivosti, nedošlo k zmene prostredia, v ktorom dieťa žije. V súčasnej dobe má v Nitre prenajatý
rodinný dom, kde sú pre dieťa vytvorené vhodné podmienky. Záverom uviedol, že prácu si dokáže
zabezpečovať zo Slovenska a pracovnú dobu si vie prispôsobiť potrebám dieťaťa.

Súd prvého stupňa uznesením č.k. 11P/355/2013-37 zo dňa 20.2.2014 spojil obe veci na spoločné

konanie vedené pod sp. zn. 11P/355/2013.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh matky na udelenie súhlasu k vycestovaniu maloletého
do cudziny a zmenu jeho pobytu zamietol. Druhým výrokom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra
č. k. 11P/233/2007-106 zo dňa 10.07.2009 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností tak,

že maloleté dieťa zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá sa bude realizovať v
dvojtýždňových intervaloch a to tak, že k preberaniu a odovzdávaniu maloletého dieťaťa bude prichádzať
vždy v nedeľu o 16.00 hod. u toho rodiča u ktorého aktuálne končí zabezpečovanie osobnej starostlivosti
o maloleté dieťa s tým, že prvýkrát príde k realizácii striedavej osobnej starostlivosti prvú nedeľu po
právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že dieťa si do osobnej starostlivosti preberie otec. Výživné

rodičom na maloleté dieťa neurčil. Rozhodol tiež, že právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok majú obaja rodičia. Napokon piatym výrokom súd návrh otca na vyslovenie predbežnej
vykonateľnosti tohto rozsudku zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 24 ods. 2, § 26, § 36, § 62 ods. 1, 2,
4, 5, 6 , § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom, na
základe čoho považoval za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 11P/233/2007-106
zo dňa 10.07.2009 bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matke, otca súd zaviazal
prispievať na jeho výživu sumou 300 eur mesačne od 1.7.2009 a styk otca s dieťaťom bol upravený na

každý párny víkend v príslušnom kalendárnom roku od piatka od 17.00 hod. do nedele do 13.00 hod., v
každom kalendárnom roku od 25.12. od 10.00 hod. do 31.12. do 13.00 hod., od prvej augustovej soboty
v každom kalendárnom roku od 10.00 hod. do druhej augustovej soboty v každom kalendárnom roku do
13.00 hod. a v každom kalendárnom roku od Veľkonočného piatka od 10.00 hod. do Veľkonočnej nedele
do 13.00 hod. bez prítomnosti matky. V čase poslednej úpravy otec maloletého dieťaťa žil v G., matka

maloletého dieťaťa pracovala tiež v G. a dieťa navštevovalo Materskú školu v H.. Ohľadne pomerov na
strane maloletého dieťaťa mal súd prvého stupňa preukázané, že maloletý býva v súčasnej dobe so
svojou matkou u starých rodičov zo strany matky, matka maloletého je od 1.11.2013 zamestnaná vo P.
ako diplomovaná sestra s tým, že podľa jej vyjadrenia pracuje na pracovný úväzok 40 hodín týždenne
ale je možné aby prišlo k zmene pracovného času tak, že bude pracovať v rozsahu nie 100% ale 80%,

prípadne 60%. Dieťa navštevuje 4. ročník ZŠ v H.. Matka prispieva svojim rodičom na bývanie sumou
300 eur a to vzhľadom k zabezpečovaniu starostlivosti o dieťa v čase keď matka nie je prítomná. Matka
bývavo P. v 3,5 izbovom byte, ktorý je kompletne zariadený. Pokiaľ ide o pomery na strane otca súd zistil,
že sa otec od decembra 2013 presťahoval na Slovensko, kde býva na základe nájomnej zmluvy na ulici
V. č. XX v B., pričom v rodinnom dome býva spolu so svojou priateľkou V. T., ktorá je zamestnaná ako

zdravotná sestra vo P. na detskej klinike. Poukázal na lekársku správu T.. O. B., detského neurológa, zo
dňa 26.4.2013 z ktorej vyplýva, že u maloletého dieťaťa boli zistené diagnózy vývinová disfázia, skrížená
lateralita v.s., ADHD - hypoaktívna forma a tiež na správu Centra pedagogicko - psychologického
poradenstva a prevencie Nitra zo dňa 13.6.2013, podľa ktorej na žiadosť matky bolo zrealizovanépsychologické vyšetrenie z dôvodov problémov v rečovom prejave. Poukázal na to, že zo správy Centra
špeciálno - pedagogického poradenstva zo dňa 5.11.2013 vyplýva, že vzhľadom na to, že maloleté dieťa
je zdravotne postihnuté nepovažujú v súčasnosti za vhodné aby bol vytrhnutý zo známeho prostredia

terajšieho bydliska, kde má vytvorené podmienky na adekvátne vzdelávanie a tiež rodinné a kamarátske
väzby.Sdiagnózamiktorédieťamá,abynapredovalo,potrebujepokojnédomáceprostrediebeznáhlych
zmien, systematickú podporu a porozumenie ako v škole, tak aj pri domácej príprave do školy, ako aj
vhodnú špeciálno - pedagogickú intervenciu. Zo správy Centra špeciálno - pedagogického poradenstva
zo dňa 4.12.2013, ktorá bola adresovaná otcovi maloletého dieťaťa je vyplýva, že maloletému by

prípadná striedavá starostlivosť nemala ovplyvniť jeho zdravý vývin nepriaznivým spôsobom. Poukázal
aj na obsah správy ZŠ s MŠ H. zo dňa 9.1.2014 z ktorej vyplýva, že maloleté dieťa nevie pracovať
samostatne (okrem mechanického počítania na matematike), neustále potrebuje pomoc pedagóga. Zo
správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny Nitra zo dňa 19.2.2014 zistil, že v obidvoch domácnostiach u
matky aj u otca má maloleté dieťa vytvorené vhodné podmienky pre svoj život. Poukázal tiež na obsah
lekárskej správy T.. Z. T., psychiatra zo dňa 17.7.2014 z ktorej okrem iného vyplýva, že presťahovanie

dieťaťa do celkom inej spoločnosti, kde bude musieť na vyučovaní používať cudzí jazyk, kde bude ešte
viac psychicky zaťažené ako doteraz, môže dieťaťu spôsobiť psychickú traumu. Dieťa bude ešte viac
neurotizované, preto neodporúča dieťa presťahovať ho do cudzojazyčnej krajiny, ale radšej špeciálnou
výukou u nás v jeho rodnom jazyku mu zabezpečiť vzdelávanie primerané jeho mentálnemu výkonu.
Uviedol, že zo záverov znaleckého posudku L. znalca z odboru psychológia, klinická psychológia detí,

klinická psychológia dospelých zo dňa 26.11.2014 vyplýva, že dieťa so subjektívneho hľadiska ako
emocionálne najvýznamnejšiu a prakticky jedinú osobu prežíva postavu matky. Ako negatívne z jej
strany pociťuje, že na neho nemá čas, lebo je príliš zamestnaná a býva málokedy doma. Vzhľadom
k veku mu neprimerane silná závislosť od matky a to, že otec v jeho živote ešte nezaujal adekvátne
postavenie ako významný identifikačný vzor, môže brániť v osobnostnom dozrievaní. Z výsledkov

vyšetrenia rodičov vyplýva, že nie je prítomná osobnostná patológia, ktorá by znemožňovala fungovanie
v bežnom živote a vo vykonávaní rodičovských kompetencií, ale u matky sa objavila určitá osobnostná
nezrelosť, ktorá sa objavuje aj v prístupe k synovi, v podobe neschopnosti prijať určité jeho obmedzenia.
Aktuálne sa javí, že pre osobnostné dozrievanie by maloletý potreboval intenzívnejší kontakt s mužskou
autoritou identifikačným vzorom, čo by striedavá starostlivosť umožňovala. Znalkyňa konštatovala,

že ani po intenzívnejšom stretávaní otca s dieťaťom neboli zistené negatívne dopady takejto zmeny
na dieťa. Striedavú osobnú starostlivosť a rozšírenie výchovného vplyvu otca dieťaťa, vzhľadom na
aktuálne zistené vývinové potreby maloletého, možno hodnotiť ako šancu pre dieťa dostávať dostatok
adekvátnychpodnetovnaosobnostnédozrievaniezapredpokladuochotyrodičovvzájomnekooperovať.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh otca maloletého dieťaťa
bol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k tomuto
dieťaťu prišlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá zároveň odôvodňuje aj zmenu predchádzajúceho
rozhodnutia súdu. Keďže obaja rodičia prejavili záujem o osobnú starostlivosť o dieťa, súd skúmal, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme maloletého dieťaťa a dospel k záveru, že v súčasnej

dobe je táto forma starostlivosti plne vyhovujúca potrebám tohto maloletého dieťaťa. V tomto smere súd
prvého stupňa zistil, že otec sa začal o dieťa zaujímať intenzívne až po jednoznačnom a objektívnom
zhoršení výsledkov v škole v školskom roku 2012/2013. Podľa názoru súdu prvého stupňa napriek
tomu je u otca záruka, že sa bude pri výchove dieťaťa riadiť odporúčaniami špeciálnych pedagógov
a psychológov, s ktorými počas celého konania udržiaval aktívny kontakt a konzultoval problémy, ktoré

sa priebežne u dieťaťa objavovali. Navyše otec si dokázal prispôsobiť svoj osobný a pracovný život
a podriadil ho potrebám maloletého dieťaťa, keď sa presťahoval do krajiny, v ktorej maloletý žije, aby
tak mohol zabezpečiť dieťaťu stabilné prostredie, na ktoré je maloleté dieťa zvyknuté a tak zabezpečil
stabilitu v živote dieťaťa, ktorá je pre jeho špeciálne potreby nevyhnutná a prospešná. Otec tiež lepšie
dokáže akceptovať osobnostnú nezrelosť, zníženie intelektu dieťa. Z hľadiska ďalšieho napredovania

dieťaťa sa nejaví ako problém ani komunikácia maloletého dieťaťa so svojím otcom v nemeckom
jazyku, pretože v tomto jazyku otec so synom dokáže dohovoriť na takej úrovni aby si porozumeli
a čo sa týka prípravy dieťaťa na vyučovanie, prípadne iných vecí súvisiacich s výučbou, toto dokáže
otec pružne zabezpečiť formou doučovania (tak ako aj matka dieťaťa). Vzhľadom na aktuálne zistené
vývinové potreby maloletého dieťaťa je podľa názoru súdu prvého stupňa rozšírenie výchovného vplyvu

otca dieťaťa šancou pre dieťa dostávať dostatok adekvátnych podnetov na osobnostné dozrievanie
maloletého.Okremtohosúduviedol,že rodičiadieťaťadokázalispolukomunikovaťvzáujmemaloletého
dieťaťa a v prípade potreby sa dokázali opakovane dohodnúť na rozšírenom styku, na sprevádzaní
dieťaťa otcom na tréningy. Súd prvého stupňa majúc za preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťavychovávať a obaja majú vytvorené vhodné podmienky a predpoklady na zabezpečenie starostlivosti,
návrhu otca vyhovel a maloleté dieťa zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zároveň
súd prvého stupňa zamietol návrh matky na udelenie súhlasu k vycestovaniu maloletého dieťaťa do

cudziny, konkrétne do P., kde matka v súčasnej dobe pracuje a žije, pretože z vyjadrení špeciálnych
pedagógov a psychológov ako aj s poukazom na znalecké dokazovanie je zrejmé, že zmena prostredia
(štúdium v cudzej krajine v cudzom jazyku) môžu u dieťaťa prispieť k vývinovej stagnácii, resp. k
poklesu na nižší vývinový stupeň alebo sa môžu prejaviť v neurotických príznakoch maloletého. Podľa
názoru súdu prvého stupňa otec dokáže zabezpečiť synovi adekvátnu osobnú starostlivosť, a preto

bude striedavá osobná starostlivosť jednoznačne na prospech a v záujme maloletého dieťaťa s tým,
že striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať v dvojtýždňových intervaloch tak, ako požadoval
v návrhu otec dieťaťa a ktoré boli odporučené aj znalcom L.. T. X.. Takéto striedanie je momentálne
primerané veku a potrebám maloletého dieťaťa a tiež sa javí ako optimálne z hľadiska vzdialenosti
pracoviska a miesta bydliska matky. Otec maloletého dieťaťa v prípade striedavej osobnej starostlivosti
výživné od matky na maloletého nežiadal, súd prvého stupňa preto výživné rodičom neurčil. Pokiaľ išlo o

návrh otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti podľa § 162 ods. 3 OSP , súd prvého stupňa návrh
zamietol, keďže nebolo zistené, že by hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej ujmy
pre účastníkov konania. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a)
OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku o udelení súhlasu k vycestovaniu a vo výroku o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, napadla v zákonnej lehote odvolaním
matka maloletého dieťaťa, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcom výroku zmeniť
a návrhu na udelenie súhlasu k vycestovaniu maloletého do cudziny vyhovieť a návrh otca na zmenu
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností zamietnuť. Namietala , že súd prvého stupňa na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj namietala, že rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa. Bola toho názoru, že závery
súdu prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Považovala za
zarážajúce , že otec maloletého dieťaťa sa začal intenzívne zaujímať o zdravotný stav dieťaťa až v
deviatom roku života, a to aj napriek tomu, že s dieťaťom sa stretával každý druhý víkend. Poukázala

na to, že otec ani nevedel mená lekárov, ktorých navštevuje maloletý, taktiež nevedel aké konkrétne
kroky podnikol pri jeho liečbe. Navyše angažovanie otca ohľadne liečby maloletého zostalo len v rovine
teoretickej, keďže v priebehu konania boli doručované všemožné odborné vyjadrenia, ktoré boli vydané
výlučne na žiadosť otca bez akéhokoľvek vyšetrenia maloletého. V tomto smere matka poukázala aj
na zjavné rozpory lekárskych správ. Ďalším dôvodom, pre ktorý nemožno súhlasiť podľa matky so

striedavou starostlivosťou je rečová bariéra medzi maloletým a otcom, ktorý nerozumie po slovensky, v
dôsledku čoho existuje obava, že maloletý bude zlyhávať v vzdelávacom procese, pretože otec nie je
schopný dieťa riadne pripraviť na vyučovanie, prípadne robiť si s sním všetky domáce úlohy. Rovnako
považovala za nepredstaviteľné, ako chce otec zabezpečiť základné životné potreby maloletého, keďže
nevie ani variť . Okrem toho striedavú starostlivosť nebola odporúčaná ani zo strany znalkyne, ktorá

vzhľadom na rozvrátené vzťahy medzi rodičmi striedavú osobnú starostlivosť neodporúča. Navyše
bolo preukázané, že maloleté dieťa má najsilnejšie citové väzby k matke. S poukazom na uvedené
nepovažovala za naplnené všetky hmotnoprávne podmienky pre nariadenie striedavej starostlivosti, s
ktorou matka nesúhlasí, pretože nie je v záujme maloletého dieťaťa. Ďalej namietala, že súd prvého
stupňa sa nezaoberal pozitívnymi výhodami , ktoré môžu priniesť maloletému v prípade vycestovania

do cudziny, ako napríklad lepší životný štandard, lepšiu zdravotnú starostlivosť ako všeobecnú tak aj
odbornú, štúdium v zahraničí a pod.

Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym

skutkovým zisteniam a vec správne posúdil. Poukázal na závery znaleckého posudku, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletého dieťaťa. Navyše zo
záverov vyplýva aj to, že obaja rodičia sú spôsobilí riadne vykonávať rodičovské práva a povinnosti k
maloletému dieťaťu a o maloleté dieťa sa riadne starať. Uviedol, že až on poukázal na to, že vývoj
maloletého nenapreduje tak, ako má a dal podnet na prvé vyšetrenie jeho zdravotného stavu. Poukázal

na to, že sa kvôli zabezpečovaniu osobnej starostlivosti o maloletého presťahoval na Slovensko, a
práve matka neváhala odísť pracovať do P. a nechať maloletého bez jej osobnej starostlivosti. Dodal,
že o maloletého syna sa stará a bude starať plnohodnotne. Ohľadne učenia dieťaťa uviedol, že toto
prebieha rovnako , keď je v jeho osobnej starostlivosti ako aj keď je v osobnej starostlivosti matky,ktorá sama zabezpečuje doučovanie učiteľkou. Záverom poukázal na to, že v konaní bolo jednoznačne
preukázané, že vycestovanie maloletého dieťaťa do zahraničia nie je v záujme dieťaťa, dokonca takáto
zmena prostredia môže u dieťaťa prispieť k vývinovej stagnácii, resp. k poklesu na nižší vývinový stupeň

alebo sa môžu prejaviť v neurotických príznakoch maloletého, čo konštatoval aj súd prvého stupňa.

Kolízny opatrovník navrhol v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť. Uviedol, že v záujme maloletého dieťaťa je, aby bolo zverené do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorý záver vyplýva aj zo znaleckého posudku.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti
upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa v napadnutom zamietajúcom výroku o udelení súhlasu k vycestovaniu a vo výroku o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o trovách konania je vecne správne,

preto podľa § 219 ods. 1 OSP rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil. Výrok, ktorým súd prvého stupňa návrh otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti tohto
rozsudku zamietol, nebol napadnutý odvolaním , preto nebol predmetom odvolacieho konania.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. V zmysle § 154
OSP pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a súd pri rozhodovaní neprihliada

na okolnosti, ktoré by len prípadne mohli v budúcnosti nastať. Ak by sa v čase po rozhodnutí o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností zmenili
pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie alebo dohodu o výkone rodičovských práv a
povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov, ako aj
zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb. Jedná sa len o zmenu podstatnú a závažnú, nie

zmeny krátkodobého charakteru, o podstatnú zmenu v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ
rozhodnutiaovýkonerodičovskýchprávapovinnostíaleborozhodnutiasúduoschválenídohodyrodičov
o rodičovských právach a povinnostiach. Pri rozhodovaní musí súd prihliadať na záujem maloletého
dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj na
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Záujem maloletého dieťaťa

na zachovaní stability výchovného prostredia nemožno vidieť len v tom, že za každú cenu sa musí
rešpektovať vytvorený faktický stav. Súd musí dbať na to, aby sa zabezpečili, čo najpriaznivejšie
podmienky pre zdravý vývoj dieťaťa, na jeho citové väzby k tomu - ktorému rodičovi. Súd musí zohľadniť
aj bytové pomery, zamestnanie, pracovný čas, ale najmä zdravotný stav, charakterové a morálne
vlastností rodičov tak, aby bola zabezpečená jeho riadna výchova. Tiež musí brať do úvahy vek a

zdravotný stav dieťaťa, jeho dochádzku do školy, denný režim a podobne.

Odvolací súd preskúmal v dôsledku odvolania podaného matkou výrok rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým zamietol návrh matky o udelenie súhlasu k vycestovaniu dieťaťa do zahraničia a vo výroku o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a dospel k záveru, že súd prvého

stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP
sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané matkou v
podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci odvolací súd nezistil žiadne dôvody,
ktoré by bránili tomu, aby maloleté dieťa mohlo byť zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov. Z dokazovania vykonaného v prvostupňovom konaní nevyplývajú žiadne také skutočnosti,ktoré by spochybňoval výchovnú spôsobilosť otca. Práve naopak v konaní bol spoľahlivo preukázaný
pozitívny vplyv otca na výchovu dieťaťa. Vzhľadom na to, že každé dieťa pre svoj zdravý psychický vývoj
nesporne potrebuje byť vychovávané oboma rodičmi, je v záujme riadnej výchovy dieťaťa potrebné,

aby sa pokiaľ je to možné na jeho výchove podieľali matka aj otec a aby sa tak medzi obidvomi rodičmi
a dieťaťom vytvoril rodičovský vzťah. Zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti predstavuje
spôsob osobnej starostlivosti o dieťa zohľadňujúci právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa v prípade,
ak rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je v záujme
maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, čím sa lepšie

zaistia potreby maloletého dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej
starostlivosti jedného z rodičov. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že obaja rodičia sú spôsobilí
vychovávať dieťa a obaja majú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie osobnej starostlivosti
o dieťa. Je treba uviesť aj to, že otec vytvoril vhodné podmienky pre výchovu maloletého dieťaťa, keď
sa presťahoval a zabezpečil si bývanie v B.ričom aj svoje pracovné povinnosti prispôsobil potrebám
dieťaťa. Pokiaľ ide o dôvody uvádzané matkou v podanom odvolaní odvolací súd dodáva, že tieto

sú totožné s jej tvrdeniami pred súdom prvého stupňa, pričom súd prvého stupňa sa týmito námietkami
matky podrobne zaoberal a v napadnutom rozsudku sa s nimi dostatočne vysporiadal, pričom závery
súdu prvého stupňa majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

K námietke matky uvedenej v podanom odvolaní ohľadne rečovej bariéry medzi maloletým dieťaťom a

otcom, v dôsledku čoho podľa matky existuje obava, že dieťa bude zlyhávať v vzdelávacom procese,
odvolací súd uvádza, že túto námietku posúdil ako nedôvodnú, pretože v konaní bolo preukázané, že
dieťa sa s otcom dorozumie a komunikuje. Okrem toho matka v návrhu sama tvrdila, že dieťa má veľmi
dobré znalosti nemeckého jazyka, keďže komunikuje s otcom plynule po nemecky, a preto v prípade
vysťahovania nebude u maloletého dieťaťa hrozba jazykovej bariéry v novom prostredí. Vyučovací

proces dieťaťa matka zabezpečovala aj pomocou doučovania dieťaťa pedagógom, s čím otec súhlasil
a sám uviedol, že rovnakým spôsobom bude zabezpečovať doučovanie dieťaťa. Navyše dieťaťu s
prípravou na vyučovanie môže pomôcť aj priateľka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti.

Rovnako za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku matky, že v danej veci neboli naplnené

všetky hmotnoprávne podmienky pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Výsledky
vykonaného dokazovania tento názor matky nepotvrdili. Otec sa v konaní domáhal zverenia dieťaťa
do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, čo teba považovať za jeho súhlas v zmysle ust. § 24 ods.
2 zák. o rodine. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že osobná striedava starostlivosť rodičov je v
záujme dieťaťa, pretože takto budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. V tomto smere odvolací súd dodáva,

že matka pracuje v zahraničí a počas jej neprítomnosti zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťaťa
starí rodičia . Keďže otec má záujem o dieťa sa osobne starať a na strane otca neboli zistené žiadne
dôvody, pre ktoré by otec nemohol starostlivosť o dieťa zabezpečovať je striedavá osobná starostlivosť
rodičov o maloleté dieťa vhodnou formou starostlivosti o dieťa. V konaní nebolo preukázané, že vzťahy
medzi rodičmi maloletého dieťaťa sú tak narušené, aby táto skutočnosť bránila zveriť dieťa so striedavej

osobnej starostlivosti rodičov. V súdenej veci z vykonaného dokazovania vyplýva, že rodičia maloletého
dieťaťa sa doposiaľ dokázali v otázkach starostlivosti o dieťa dohodnúť v súlade so záujmami dieťaťa.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne posúdil aj návrh matky na udelenie súhlasu
kvycestovaniumaloletéhodieťaťadozahraničia,ktorýakonedôvodnýzamietol.Zoznaleckéhoposudku

PhDr. T. X., zo správy S. špeciálno-pedagogického poradenstva B. zo dňa 5. 11. 2013 a tiež z lekárskej
správy T.. Z. T. zo dňa 17. 7. 2014 bolo preukázané, že vycestovanie dieťa a do zahraničia nie je v
jeho záujme, dokonca takáto zmena prostredia môže u dieťaťa prispieť k vývinovej stagnácii vzhľadom
na jeho zdravotný stav. Napokon aj kolízny opatrovník zastupujúci v tomto konaní záujmy maloletého
dieťaťa súd navrhol návrh matky na udelenie súhlasu s vycestovaním dieťaťa do P. zamietnuť.

Z uvedených dôvodov, stotožňujúc sa s právnymi a skutkovými závermi súdu prvého stupňa, na ktoré
odvolací súd v podrobnostiach odkazuje, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom zamietajúcom
výroku o udelení súhlasu k vycestovaniu a vo výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu odvolací súd a trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) OSP
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože v danej veci ide o konanie, ktoré mohlo
začať i bez návrhu.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.