Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. december 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/97/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010440
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6715010440.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., a prísediacich
Márie Maliniakovej a Márie Greguškovej, v trestnej veci obžalovaného X. Z., pre zločin znásilnenia podľa
§ 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 21. 12. 2015 vo Zvolene,
takto

r o z h o d o l :

obžalovaný X. Z., nar. XX. XX. XXXX v H. I., trvale bytom A. U. Č.. XXX, okres T., prechodne bytom
ul. S.. Š. Č.. X, J.,

uznáva sa za vinného, preto že

dňa 29. 11. 2014 v čase okolo 21:00 hod. v meste J., okres J. v byte na ul. S.. Š. Č.. X, po tom ako
mu manželka Ľ. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J., B.. X.. J. XXX/XX, toho času J., B.. S.. Š. Č..
X povedala, že s ním nebude mať pohlavný styk, ju chytil za ramená násilím hodil na gauč, následne
jej stiahol nohavice aj nohavičky a to napriek tomu, že mu stále, opakovane hovorila, že s ním nechce
mať pohlavný styk a zároveň ho od seba odtláčala rukami aj nohami, potom, ako ho udrela rukou do
oblasti tváre poškriabala ho na čele a pod okom, na chvíľu upustil od útoku a odišiel do kúpeľne, čo Ľ.
Z. využila, obliekla sa a chcela ísť do spálne, kde ju však nepustil, preto išla do kuchyne, kde si sadla za
stôl, rozplakala sa, následne k nej pristúpil, chytil ju za paže, odvliekol násilím do obývacej izby, kde ju
opäť hodil na gauč, vyzliekol jej nohavice a nohavičky, násilím jej roztiahol prekrížené nohy a proti jej vôli
si na ňu ľahol, vsunul do pošvy pohlavný úd a tak s ňou vykonal súlož, čím svojim konaním spôsobil Ľ.
Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J., X.. J. XXX/XX, toho času bytom ul. S.. Š. Č.. X. J. pomliaždenie
pleca a ramena a hematómy na stehne a kolene s predbežnou dobou liečenia práceneschopnosti 6 dní,

teda

násilím donútil ženu k súloži a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

čím spáchal

zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. c) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d), §
46 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. g) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal dňa 23. 06. 2015 na tunajší súd pod sp. zn.
3Pv/634/14/6611obžalobu na X. Z. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Obžalovaný X. Z. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil
vyhlásenie o tom, že je nevinný. Po zákonnom poučení v rámci jeho výsluchu uviedol, že v ten deň
normálne prišiel domov, normálne sa s manželkou pomilovali a išiel spať. Na druhý deň sa neudialo
nič, čo by nasvedčovalo, že ju mal znásilniť, v pondelok normálne odišiel do roboty. Manželka mala
vysadené lieky, aj v noci mávala halucinácie. Predtým chodil domov tak jedenkrát za dva týždne, teraz
sa snaží chodiť už každý týždeň. V ten deň prišiel domov okolo 19:00 hod, hral sa s deťmi, potom odišiel
z domu a opäť sa vrátil okolo 20:00 hod. Deti spali, oni s manželkou sa normálne pomilovali a išiel spať.
Pre neho to bol veľký šok. V ten večer bol vonku za kamarátom, ak si dobre spomenul, tak vypil dve
pivá, domov sa vrátil zhruba o 21:00 hod., osprchoval deti a tie išli spať. V ten deň nemal s manželkou
žiadny spor, ani verbálny. Predtým asi dva tri mesiace viem, že mala nejakého priateľa, mala psychické
problémy, musela sa vyrozprávať a ja som to zle pochopil. Zvykol som jej kvôli tomu dohovárať, väčšinou
cez telefón, a ak sme sa niekedy aj hádali, tak to boli normálne hádky, ako v každom manželstve.

Na odstránenie rozporov vo výpovedi obžalovaného z hlavného pojednávania a prípravného konania
bola podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítaná časť zápisnice o výsluchu obžalovaného z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že doma sa nič nestalo, normálne súložili, možno bola nejaká
výmena názorov. Možno bola výmena názorov aj predtým, aj potom, na čo obžalovaný uviedol, že môže
byť, že tak vypovedal, bol vtedy v šoku, nevie ani poriadne čo sa stalo, možno ju nejako upozornil,
ale nikdy na ňu nekričal. Vulgárne jej nikdy nenadával, možno nejaké slovo ujde každému, ale nejako
vulgárne nie.

Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že pred týmto skutok bola u nich jedenkrát polícia s tým,
mal kričať, ale to kričala manželka, jej dcéra A. C. si ale myslela, že to kričal on, preto zavolala políciu.
Nevedel uviesť, kto v deň uvedený v obžalobe inicioval pohlavný styk, možno manželka, možno on, on
to bral ako každý iný pohlavný styk. Tento pohlavný styk prebehol v obývačke na gauči, pretože v spálni
spali deti. Jeho manželka má stále modriny, aj teraz, keby sa vyzliekla, tak má určite nejaké modriny,
stačí, keď sa o niečo buchne, tak jej hneď zmodrá pokožka. Podľa neho ten pohlavný styk jeho manželka
vnímala normálne, ako inokedy, z domu chodí na týždňovky, takže mali pohlavný styk, on si potom ľahol
a hneď zaspal. Ku škrabancom, ktoré mal vtedy na tvári, prišiel tak, že manželka má nechty, pri milovaní
je ona trošku drsnejšia, aj na chrbte mal občas škrabance. Počas pohlavného styku manželka možno
niečo hovorila, asi vyznávala lásku, ale nevedel to uviesť na 100%. Manželka mala vtedy oblečené
elasťáky a tričko, vždy tak chodí spať. Na druhý deň bolo všetko normálne, varil sa obed, manželka si
ešte púšťala Elán, preto bol potom prekvapený, keď preňho prišli policajti. A. C. je jeho nevlastná dcéra,
ktorá vtedy žila u priateľa. V ten deň u Nich A. C. nebola, na druhý deň tam bola na otočku, nemá s ňou
žiadne spory, aj s nevlastným synom K. C. má normálny vzťah, ten vtedy tiež nebol doma. Ani potom,
ako sa mal stať skutok, nemal s manželkou žiadne spory. V minulosti sa dozvedel, že jeho manželka
mala priateľa, chodili na pizzu, boli niekedy spolu na výlete, dozvedel sa to asi mesiac alebo dva pred

skutkom, zo začiatku to bral normálne, vie, že ide o K. W.. Pred skutkom sa o ňom bavili s manželkou,
tá mu vravela, že bola s deťmi v D. Š. na jazere a neskôr sa dozvedel, že tam bola s K. W.W., tak sa jej
pýtal, prečo ho klamala, kvôli nemu sa ale nehádali, ani sa o ňom s manželkou nebavili.

Na odstránenie rozporov bola podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítaná časť zápisnice o výsluchu
obžalovaného z prípravného konania, v ktorej uviedol, že manželka chodila po večeroch k frajerovi, o
tom sa zvykli hádať, ak sa v ten večer hádali, tak len o tom, na čo obžalovaný uviedol, že v ten večer sa
s manželkou bavili normálne, on bol vtedy v šoku, že čo sa vlastne deje.

Ďalej na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že s manželkou sa o rozvode nebavili, rok predtým sme
sa brali, tak prečo by sa mali rozvádzať, alebo baviť o rozvode.

Podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku bola na odstránenie rozporov vo výpovediach obžalovaného
opäť prečítaná časť výpovede z prípravného konania, v ktorej uviedol, že manželka mu to povedala asi
v nedeľu, po tej súloži, ona sa chcela rozviesť, a on jej povedal, že sa rozvádzať nechce kvôli deťom.
Ona sa chce rozvádzať asi mesiac, to mu povedala asi pred mesiacom, že rozmýšľa nad rozvodom. On
jej povedal, že sa rozvádzať nebudem kvôli deťom a to bolo všetko. Viac sa o tom vtedy nebavili, na čo
obžalovaný uviedol, že všetko môže byť, ale bol v takom šoku, že ani nevie, čo vypovedal, manželka to
mohla povedať, že sa chce rozvádzať, v hádke povie človek čokoľvek. Keď mu dali takú otázku, tak tak
vypovedal. Určite sa ale pred skutkom o rozvode nebavili. Keby sa chcela rozvádzať, a keby sa malo
stať, čo je uvedené v obžalobe, tak už je dávno rozvedená.

Na záver obžalovaný uviedol, že s K. W. bol v kontakte, asi dva alebo tri mesiace pred skutkom, bol u
neho doma. Dozvedel sa, že manželka bola u neho, tak sa spolu normálne porozprávali, on mu povedal
jeho pohľad na vec, a on potom odišiel a bral to za uzavreté. Vtedy mu daj K. W. aj telefónne číslo,
potom sa bavili ako kamaráti, aj mu bol vďačný napr. za to, že vzal jeho deti zo školy keď pršalo. Aj po
tej návšteve sa mu raz pokazilo auto, tak mu volal, a on mu pomohol. Poznal ho predtým aj cez kamarát,
ale len z videnia. V minulosti sa nestalo, že by sa s ním manželka odmietla milovať.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá poškodená Ľ. Z., ktorá po zákonnom poučení uviedla, netrvá na
svojej výpovedi z prípravného konania, vtedy bola vo veľmi zlom psychickom stave, aj to vtedy uviedla.
Z toho výsluchu, ani z toho dňa si už nič nepamätá.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku preto bola prečítaná zápisnica o výsluchu poškodenej z
prípravného konania, v rámci ktorého v podstate uviedla, že dňa 29. 11. 2014, čo bola sobota, prišiel jej
manžel - obžalovaný X. Z. domov do J., kde bývajú v nájomnom byte. Prišiel okolo 16:00 hod, triezvy.
Keď prišiel domov, bola doma ona a ich spoločné deti X. a O.. Keď obžalovaný prišiel, nič sa nedialo,
deťom sa normálne prihovoril, potom po hodine išiel do mesta, že si ide kúpiť cigarety. Bol preč vyše
dvoch hodín, preto si myslela, že je niekde v krčme. Volala dcére A., aby prišla domov, lebo sa bála, na
čo jej povedala, že príde. Keď sa obžalovaný o 18:30 vrátil, aj vtedy dcére volala, aby prišla, a sľúbila
jej, že okolo 21:00 hod. Bude doma. Keď obžalovaný prišiel, už mal vypité, a keď počul, že telefonuje s
dcérou, tak jej začal vykrikovať, že načo jej vyvoláva, či sa bojí. Synov potom okúpali a pomedzi to sa
jej vyhrážal a nadával jej, robil to pred synmi. Nadával jej, že je kurva, že sa kurví, a do kedy to mieni
robiť. Nadával jej aj potom, keď synov obliekali, a keď si sadol ku nej na gauč v obývačke, tak ju stiahol
na seba, lebo sa od neho odťahovala. Potom obliekli deti, tie pozerali nejakú rozprávku. Ona odišla,
aby nebola pri manželovi, nechcela byť v jeho blízkosti. Potom deťom v spálni pustili CDčko a ona si
ku nim ľahla. Keď deti okolo 21:30 hod zaspali, aj ona driemala, vypla CDčko, a prišiel ku nej do spálne
manžel s tým, že sa ide s ňou milovať a ľahol si ku nej. Ona vstala, povedala mu že s ním spať nemieni,
on nech ostane spať pri deťoch, ale ona si ide ľahnúť na gauč do obývačky. Zobrala si deku a ľahla si
na gauč. Manžel potom prišiel za ňou do obývačky, a povedal jej, že je stále jeho žena a spať s ním
musí, na čo mu povedala, že ona nič nemusí a ani nechce. Zase jej začal nadávať, že keď sa môže
kurviť s tým dotyčným, tak môže spať aj s ním. Stále jej nadával, že je kurva, aj jej mama že bola kurva,
ktorú ona ani nepozná, a aj jej dcéra že je kurva. Začal jej dole ťahať elasťáky, ona sa ich snažila dať
naspäť, schmatol ju za paže a hodil ju na gauč. Ona sa snažila posadiť, ale znova ju len šmaril. Stále
sa snažil ju vyzliecť, aj sa mu to nakoniec podarilo, vyzliekol jej elasťáky aj nohavičky. Ona ho nohami
odtláčala, aj rukami, aj ho poškriabala na tvári. Hovorila mu, že ho neľúbi, že s ním spať nemieni, ale
stále dookola jej hovoril, že je jeho žena a že s ním spať musí. Takto sa handrkovali aj 15 - 20 minút,
ona sa snažila posadiť, ale on ju vždy šmaril na gauč a stále ju stláčal za paže. Povedala mu, že či ju

už chce ozaj znásilniť, a on stále na to že je jeho žena, že je to jej povinnosť. Keď ho poškriabala, ešte
viac sa rozzúril. Potom povedal niečo v tom zmysle, že ju len skúšal. Potom zistil, že ho doškriabala, tak
sa išiel pozrieť do kúpeľne. Ona sa vtedy stihla obliecť a chcela si ísť ľahnúť do spálne za deťmi. On sa
medzitým z kúpeľne vrátil a zastal si pred dvere do spálne, tak si sadla na stoličku do kuchyne, ktorá
je spojená s obývačkou, tam si na stôl ľahla, rukami si podoprela hlavu na stole a začala plakať. On jej
na to povedal, že môže plakať koľko chce, to jej nepomôže, že mu doškriabala tvár a to ho ešte viacej
rozzúrilo. Hovoril niečo také, že čo teraz povie v robote. Schmatol ju zo stoličky za paže a odvliekol ju
na gauč a celou silou ju oň šmaril. Celý čas plakala, nasilu jej roztiahol nohy, ona už nemala silu sa
viac brániť, ešte mu povedala, že bude kričať, na čo jej povedal, že môže kričať koľko chce. Nekričala
ale, lebo nechcela zobudiť ich deti. Vyhrnul jej tričko a začal ju bozkávať na prsia aj na intímne miesta.
Potom si ľahol na ňu a proste do nej vnikol. Predtým ešte, keď ju šmaril na gauč, ju hneď vyzliekol, a to
tak, že jej naraz stiahol všetko, elasťáky, nohavičky spolu s papučami, ktoré mala na nohách. Nakoniec
sa do nej aj urobil. Celý čas počas súlože len plakala a ruky mala vedľa seba, on ju najviac držal za ľavú
ruku, za pažu, silno ju stláčal, tam mala aj najväčšiu modrinu. Po súloži bez slova odišiel ku deťom do
spálne kde zaspal a chrápal, ju nechal uplakanú v šoku a v strese v obývačke. Sedela tam len a plakala,
nevedela, čo má robiť. O 23:30 hod. prišla dcéra A., ktorá sa jej opýtala, prečo plače a čo sa jej stalo, tak
jej to vysvetlila a ukázala boľavú ruku. Opýtala sa jej, prečo neprišla o 21:00 hod., ako sľúbila, na čo jej
povedala, že ich biologický otec robil na chate oslavu, keďže bolo K., a teda aj jej syn oslavoval, ten bol
na chate už od poobedia a dcéra tam prišla pred večerom. Ešte sa s dcérou rozprávali, čo má vlastne
spraviť, či ísť na políciu povedať, čo sa jej stalo. Bola ale v takom šoku a hanbe, že nemala odvahu tam
ísť, a aj sa bála, ako na to bude reagovať manžel. Celú noc nespala, na druhý deň sa manžel tváril,
akoby sa nič nestalo, nebavili sa o tom, čo sa v noci stalo. Manžel odišiel v pondelok okolo 03:00 hod
do roboty, ona to potom nahlásila na polícii v pondelok okolo 09:00 hod. on jej predtým viackrát nadával
a už to nechcela nechať tak, policajti boli tiež viackrát u nich.

Na doplňujúce otázky uviedla, že mu dala najavo, že s ním nechce mať sex tak, že hneď, keď odišla zo
spálne mu povedala, že s ním spať nechce, aby ostal tam, že ona ide na gauč. Potom, keď ju mixoval,
mu povedala, že ho neľúbi, že s ním spať nechce. Dala mu to najavo aj tým, že ho odtláčala, poškriabala
na tvári, aj ho udrela do tváre, ale nebral to vôbec na vedomie. Celé to mohlo trvať trištvrte hodinu až
hodinu, od 21:30 do 22:30 hod., pokiaľ ide o samotný styk, to bolo rýchle a bolo to do pol minúty. Že
ho neľúbi a že s ním nechce mať sex mu povedala 3 alebo 4 krát, povedala mu aj výslovne, že či ju
chce znásilniť, na čo on stále dookola, že je jeho žena, že s ním spať musí. Nebral ju do úvahy, videl
že plače, asi mu to robilo dobre. Problémy v ich vzťahu ona pociťuje asi od septembra 2014, povedala
to manželovi aj do telefónu, aj osobne, povedala mu, že ho už neľúbi a že po novom roku sa s ním
rozvedie. Hovoril jej, že ona je na prášky, že jej zoberie deti a že ju vyhlási za nesvojprávnu. Ona sa s
ním chcela pekne dohodnúť, že sa rozídu a že v deťoch mu nikdy brániť nebude, aby sa s nimi mohol
stretávať. Na to jej povedal, že s rozvodom nikdy súhlasiť nebude, že ich ani nerozvedú, lebo je na
prášky. Povedala mu aj priamo, že s ním nechce mať pohlavný styk, a to viackrát, počula to aj dcéra A.,
že s ním spávať nebude. On na to povedal, že im to z hlavy vytlčie. Raz to aj spravila, keď spala s dcérou
na gauči, a potom sa celú stredu a štvrtok vyhrážal do telefónu, že im to z hlavy vytlčie, že dcéra A. jej
dáva rozumy, že s ním nemá spávať, že im hlavy otrieska tak, že im mozog potečie po dlážke. Potom
s ním komunikovala dcéra, ktorej sa tiež vyhrážal. Keď mu povedala, že ho neľúbi, tak tým myslela to,
že k nemu nič necíti, za to, že ju len ponižoval, urážal a nadával jej. Manžel chodil domov na víkend,
tak keď prišiel v piatok, tak sex mávali niekedy aj trikrát, niekedy dvakrát v poslednom období. Posledné
4 mesiace s ním spávala so zaťatými zubami pre pokoj v rodine. Raz volali tiež políciu, pretože chcela
ísť s kamarátom na pizzu, a kamarát zbadal manželove auto, že ide domov, tak jej zavolal, ona bola
ešte vo vchode, tak sa rýchlo vrátila domov, prezliekla sa, a keď manžel prišiel, v kúpeľni sa odličovala.
Začal po nej húkať, či sa už stihla prezliecť, že kam sa chcela ísť kurviť, že ju videl vo vchode, a videl
aj kamarátove auto. Začal robiť bordel, vyhrážal sa, a vtedy ho dcéra pri tom nahrala na telefón. Z jej
telefónu manžel volal aj jej kamarátovi, že ho zabije, vykrikoval to aj jej s dcérou, že sú kurvy, piče. Potom,
keď zbadal, že ho dcéra nahráva na telefón, jej ho chcel vytrhnúť z ruky, tak ju naťahoval za ruku, a jej ju
krútil. Potom prišiel aj syn K., tiež s telefónom v ruke, aj tomu manžel vyrazil telefón z ruky, a potom sa
A. podarilo ten telefón zobrať a zavolala políciu. Potom zdúchol ako smrad, a keď prišli policajti, už ho
nebolo. Toho 29. 11. 2014 mal vypité, ešte si doniesol aj domov 2 plechovky piva. Vtedy mu povedala,
že bude kričať, ale proste nechcela zobudiť deti. Manžel ju nepustil do izby, ona ich nechcela budiť, sú
maličkí, nič by neurobili. Aj keď predtým niekedy kričala, nikto zo susedov jej neprišiel na pomoc. Raz,
keď rozbil internet, ju myksoval, hádzal o gauč, čo bolo poobede, a nikto jej neprišiel pomôcť. Vtedy sa jej
podarilo zavolať synovi, ktorý zavolal políciu. Medzitým ale manžel odišiel do mesta, ale vtedy nepodala

trestné oznámenie, ale nahlásila značku ich auta, tak keď ho policajti videli, prišli ho domov upozorniť,
že nemá so svojou ženou takto zaobchádzať. Ešte sa k nim arogantne správal, že ako si dovolili k nim
prísť a že on si so svojou ženou môže robiť, čo chce. To môže dosvedčiť policajt K. O., jej známy. Po tom
pohlavnom styku 29. 11. 2014 nevolala hneď políciu, lebo bola v šoku, hanbila sa, a nevedela, ako to má
vysvetliť, nevedela, či ho tým ešte viac nerozzúri, pretože nevedela, či by ho hneď zobrali. V pondelok to
potom povedala na polícii, keď už bol manžel preč z domu. Od manžela neodišla preto, lebo nemá kam
odísť, jej mama, ktorá si ju adoptovala, má len taký malý domček, zatečený, vlhký a plesnivý, brat býva
v T., a nikoho iného nemá. Na kúpu bytu nemá peniaze. Voči manželovi pociťuje strach, lebo raz, keď ju
našiel s jej kamarátom, tak za ňou prišiel s nožom, už vtedy mu povedala, že sa s ním rozvedie, a ako
sedela v aute, on tým nožom popri jej stehne celou silou zapichol tam, kde je ručná brzda. Z takéhoto
správania, aj z jeho vyhrážania má strach. Aj do telefónu sa jej vyhráža, poskytla polícii aj sms správy,
ktoré jej poslal. K ich spoločným deťom má manžel dobrý vzťah ,im by neublížil, jej vlastné, dospelé deti
ho nemajú radi od začiatku, ani on ich. Manžel ju nikdy priamo neudrel, ale zaháňal sa na ňu, a keď boli
jej staršie deti doma, vždy sa jej zastali, postavili sa mu na odpor, tak jej neublížil. Podala už aj návrh na
rozvod, mala ho podať S.. K.. Ďalej uviedla, že od roku 2003 navštevuje psychiatra K.. C. H., pretože
má poruchu stravovania, je medzi bulímiou a anorexiou, má sebadeštrukčné sklony a depresiu. Berie
aj lieky, xanax a valdoxan, čo sú antidepresíva na ukľudnenie. Po tom incidente z 29. 11. 2014 jej lekár
zvýšil dávky a predpísal ešte injekcie apaurin, čo je tiež na ukľudnenie. Lieky berie pravidelne, aj 29. 11.
2014 ich brala. Tieto lieky na ňu nemajú žiadny účinok, nie je z nich oťapená ani mimo, len ju ukľudňujú.
V súčasnej dobe má kamaráta, párkrát sa stretli, ale neplánujú nič viac. Intímny pomer spolu nemajú.
Ide o muža, o ktorom si jej manžel myslí, že s ním spáva, a na ktorého najviac žiarli. Žiarlil aj na iných,
s ktorými si písala na facebooku. Žiarlil aj na sms, ktoré jej našiel v mobile, odpísal si jej facebookovskú
adresu a heslo, a potom z roboty sliedil, s kým si píše a pripájal sa na jej facebook. Kontroloval jej aj
telefón, s kým si píše a volá. Na záver uviedla, že ešte pred svadbou sa chcela otráviť, keď jej našiel
sms správy po jej návrate z liečenia. Tým chcela povedať, že manžel ju vôbec nechápe, nechápe jej
chorobu, ani ju nikdy nepoľutoval. Zakazoval jej brať lieky, povedal, že je z nich ešte sprostejšia.

Na doplňujúce otázky po prečítaní zápisnice o jej výsluchu poškodená uviedla, že si už fakt nepamätá,
či je pravda to, čo uviedla v zápisnici, brala vtedy lieky, už vôbec nevie, ako sa to stalo. Lieči sa aj
v súčasnosti, aj boli jej pridané ďalšie lieky, stratou pamäte ale netrpí, ku skutku už nevie nič uviesť.
Nevedela teda ani uviesť, či v prípravnom konaní vypovedala pravdu, alebo nie. Jej dcéra prišla vtedy
v ten večer, ona plakala, lebo sa pohádali s manželom, mali vtedy zlé obdobie, krízu, dcére v ten
večer vravela, že plače kvôli tomu, že sa s manželom pohádali. Trestné oznámenie na manžela podala
preto, lebo bola na neho nahnevaná, hádavali sa, mali krízu, nevedela sa už k tomu viac vyjadriť. Je
precitlivená, trpí depresiami. V súčasnosti nepracuje, má už aj priznaný čiastočný invalidný dôchodok.
Všetky náklady na živobytie financuje manžel, ona nemá z čoho. Pokiaľ bola na PN, dostávala PN-ku
zhruba 330,- Eur mesačne. Pred skutkom, aj po ňom manžel hradil takmer všetko, aj teraz v podstate
všetko hradí on.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že aj v čase skutku platil všetky výdavky
na rodinu, na rodinu by nikdy nezanevrel, je nevinný, nemá čo k tomu už čo dodať.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa A. C., dcéra poškodenej, ktorá po zákonnom poučení
uviedla, že vtedy prišla večer domov, našla mamu nešťastnú, vravela jej, že sa pohádali s manželom.
Sedela na gauči, bola smutná, neplakala, ale pri nej sa potom rozplakala. Povedala jej, že sa povadili,
že sa s ním nechcela vyspať, ale že musela. Nespomenula si už, či jej to bližšie opisovala. Na ruke
mala modrinu, ale to jej len vravela, lebo bola oblečená, na tvári zranenia nemala. Nejako jej to asi
neopisovala.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku sa na odstránenie rozporov vo výpovedi svedkyne
prečítala časť zápisnice o jej výsluchu z prípravného konania, v ktorom uviedla, že keď prišila domov,
mamu našla v obývačke, bola v šoku, bola rozrušená, strašne plakala. Povedala jej, že ju Ivan znásilnil,
bližšie jej to nepopisovala. Povedala, že ho doškriabala, že ho kopala, po čom išiel do kúpeľne a to ho
ešte viac rozzúrilo. Potom že bol na ňu ešte horší, hádzal ju o gauč, a už mama potom nevládala, keď
ju znásilnil. Mamina jej ukázala modriny na ľavej ruke, tam mala najväčšie modriny. Ukazovala jej, že aj
na zadku, aj na stehne, aj na druhej ruke mala červené miesta ako po silnejšom chytení, ale na týchto
miestach sa jej neurobili modriny. V takom stave, v akom bola mama vtedy, ju ešte nevidela. Je však

pravda, že v poslednej dobe, ako sa zmenilo X. správanie, mama kvôli nemu viac krát plakala, na čo
svedkyňa uviedla, že to mohlo byť tak, ako to vtedy vypovedala.

Na doplňujúce otázky svedkyňa vypovedala, že mama máva vždy modriny, vtedy ona ale už doma
nebývala, nebýva tam 3 roky. Potom, keď jej to mama všetko povedala, tak išla spať. Predtým mala
jej mama s obžalovaným problémy, ako každý, ona ale bola málokedy doma keď boli doma oni obaja.
Vedela o tom, že sa jej mama chcela rozviesť, to sa chcela ešte pred tým incidentom. Asi o tom, že sa
chce rozviesť, jej mama vravela aj obžalovanému. V tom období jej mama s obžalovaným už nechcela
spávať, to jej vravel sama mama. Odcudzili sa, vadili sa, aj cez telefón, mala k nemu väčší odpor.
Pred tým incidentom mala mama kamaráta, pána W.. Ona bola raz osobne prítomná pri tom, ako jej
mama odmietla spať s obžalovaným, inokedy spali spolu normálne v spálni. Hádky medzi jej mamou a
obžalovaným boli také žiarlivostné, vravel mame, že nech nechodí za ním, použil aj nejaké vulgarizmy,
že nech sa nekurví, že je kurva a tak. Ona osobne nemala nikdy problém s obžalovaným, len pri tej jednej
hádke nadával celkovo na celú rodinu. Jeden, taký najväčší konflikt aj nahrávala, sem tam sa hádali aj
cez telefón, vtedy volali aj políciu, báli sa, nevedela už ale konkrétne uviesť, čo vtedy obžalovaný vravel,
aj sa zahnal na mamu, ale ju neudrel. Raz volala políciu aj mama s bratom, zrejme šlo o podobný konflikt.
Obžalovaný pred tým incidentom bol taký podráždený, mali hádky, stále viac a viac sa hádali, nedal si od
mamy vysvetliť, že nemá prečo žiarliť, najviac sa hádali vtedy, keď volala políciu. Obžalovaný jej mamu
neudrel, sem tam ju poťahoval za ruku. Nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný použil nejakú zbraň.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku na odstránenie rozporov vo výpovediach svedkyne bola
opäť prečítaná časť zápisnice o jej výsluchu z prípravného konania, v ktorom uviedla, že raz mal mať pri
hádke s mamou v aute nejaký nôž, to jej hovorila mamina, nevidela to, pri takom incidente nebola, preto
ho popísať nevedela, na čo svedkyňa uviedla, že áno, ona si pod zbraňou predstavila nejakú pištoľ, to
bolo asi vtedy, keď bola mama u kamaráta a obžalovaný prišiel pre ňu.

Svedkyňa Ďalej vypovedala, že obžalovaný občas mame písal sms správy, môže byť, že boli aj vulgárne,
niečo v tom zmysle, že keď ju nenájde doma, proste niečo v tom zmysle. Po tom, ako jej mama povedala,
čo sa v ten večer stalo, ostala mama nešťastná, jej to bolo trápne, nemala jej na to už čo povedať. Ten
pohlavný styk mama nechcela, ale tak sú manželia. Vravela jej, že mu spravila aj škrabanec. V ten večer
boli v byte ešte jej dvaja bratia, ale tí spali. Vzťah medzi obžalovaným a jej bratom K. C. nie je žiadny,
brat vtedy býval v tej domácnosti, mal samostatnú izbu, ale asi pred mesiacom odišiel do zahraničia.
Obžalovaný sa s pánom W. kontaktoval, volali si, asi sa aj stretli, obžalovaný mu vravel, aby dal mame
pokoj, žiarlil, vravel, aby sa nestretávali. Pobiť sa nepobili, asi si nadávali slovne, stretli sa jeden alebo
dvakrát. Ten jeden krát, keď ona spala s mamou na gauči, keď odmietla spať s obžalovaným, bol on
potom nahnevaný, ale neboli z toho žiadne problémy.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku na odstránenie rozporov vo výpovediach svedkyne bola
opäť prečítaná časť zápisnice o jej výsluchu z prípravného konania, v ktorom uviedla, že asi pred tromi
týždňami, keď bol doma, mama spala pri nej, nespala s X., a potom mala strašné problémy, lebo v strede
týždňa mame aj jej vyvolával, že z neho nemajú robiť kokota, že ešte raz sa stane, že nebude spať s
ním, tak uvidia, že mama je jeho žena a spávať s ním musí, na čo svedkyňa uviedla, že to bolo tak, volal
vtedy, mal vypité, bol nahnevaný, kričal. Keď mal vypité, tak bol agresívnejší, keď už ale prišiel domov,
tak bol kľudný. V ten deň ho ona osobne nestretla, ale tuší, že pil pivo.

Na záver svedkyňa uviedla, že mama podávala trestné oznámenie asi po víkende, keď išiel obžalovaný
do roboty, ona išla na políciu s tou modrinou, nečakali takúto reakciu od polície, keď sú predsa manželia,
ona si pod znásilnením predstavovala niečo iné. Spomenula si, že o tom mala byť ešte informovaná
matka jej mamy, pani E. D.. Mama sa jej vtedy pýtala, či má ísť na políciu, ona jej teda povedala, aby
išla, lebo policajti dovtedy stále vraveli, že s tým nemôžu nič robiť, tak keď mala tie modriny, tak išla na
políciu, ale nie, že z toho bude znásilnenie. Mama býva niekedy zlostná, potom zase ľútostivá, potom
bola nešťastná. V novembri 2014 sa jej mama vedela normálne vyjadrovať, aj jej normálne odpovedala
na otázky, starala sa aj o deti, spomenula si, že v tom období prestala variť, ostala potom úplne iná.
V správaním matky si všimla odchýlky, veľa spala, keď prišla domov, tak mama väčšinou spala, alebo
ležala na gauči a pozerala televíziu. Jej mama používala počítač, väčšinou jej písali, občas si písavala
aj ona, najčastejšie s tým jedným kamarátom, ale s inými veľmi nie.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že so svedkyňou v tom čase prišli
málokedy do kontaktu, niekedy len raz za tri mesiace. V tom období jej K.. H. predpísal nejaké lieky, z
ktorých mala halucinácie, nevplývali na ňu dobre, preto išiel osobe za ním, aby jej predpísal iné lieky,
tak jej tie lieky potom stiahol.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok K. W., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že s
poškodenou Ľ. Z. sa poznajú možno už viac ako 20 rokov. Sporadicky sa stretli na kofole, v lete v roku
2014. Nejako sa nestretávali, potom si občas písali cez facebook, a potom dvakrát medzi nimi došlo k
pohlavnému styku. O problémoch v jej manželstve sa nerozprávali. Jedenkrát ju ešte vzal s deťmi na
výlet okúpať sa, ale to nebolo nič, tam sa šli okúpať.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že o tom obžalovaný asi nevedel, možno už niečo tušil, nevedel
uviesť, kedy sa o tom dozvedel, možno niečo tušil už v lete. Raz sa aj osobne stretol s obžalovaným,
vtedy v lete, to bola poškodená u neho doma, sedeli pri káve, obžalovaný ju zobral domov, ale normálne
jej povedal, aby išla domov, neboli tam žiadne vyhrážky. Pred incidentom sa bavil s obžalovaným, aj to
preberali, ale bez vyhrážok v pokojnej atmosfére, obžalovaný mu vravel, aby dal poškodenej pokoj, ale
nijako sa mu nevyhrážal. Raz mu obžalovaný aj volal, ale to ho nerozumel, čo mu vravel, neboli to ale
žiadne vyhrážky. S poškodenou sa o tom nerozprával, nechcel to rozoberať, mali už dosť trápenia s tým,
čo im spôsobil on. Vie, že poškodená podala návrh na rozvod, možno to už aj stiahla, ale osobne sa s
ňou o rozvode nebavil. Na poškodenej si nikdy nevšimol nejaké modriny.

Svedok K. C., syn poškodenej, na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že trvá na
výpovedi z prípravného konania, on ale osobne pri skutku nebol.

Na doplňujúce otázky uviedol, že spolužitie obžalovaného a jeho mamy v roku 2014 bolo také, že
poškodenej sa občas hádali, boli tam aj vulgarizmy. Keď mal obžalovaný vypité, tak sa aj vyhrážal, jemu
napr. že ho udrie, aj mame sa vyhrážal.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku sa na odstránenie rozporov vo výpovedi svedka prečítala
časť zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, v ktorom uviedol, že mama začala s Ivanom žiť
asi keď mal on 12 rokov. Nespomínal si, že by zo začiatku mali problémy. V súčasnej dobe to vníma
tak, že Ivan asi 3 roky dozadu začal mamu kontrolovať, kam chodí, s kým sa stýka. Je veľmi žiarlivý,
aj sa hádajú tak, že X. po mame bliaka. Nevedel uviesť, prečo sa hádajú, X. príde domov a proste po
mame bliaka. Nadáva jej vulgárne, že je piča, kurva a vyhráža sa jej, že ich všetkých zabije. Keď je
doma so sestrou a počujú, že robí taký bordel, tak sa ozve aj on a nakričí na obžalovaného a ten vtedy
prestane. Teraz v poslednom období je takáto situácia u nich častá. Keď je X. na mamu takýto, tak je
mama smutná a bojí sa ho, na čo svedok uviedol, že je pravda, ako vypovedal v prípravnom konaní.

O skutku vie svedok to, že mamu obžalovaný znásilnil, vie to od sestry, asi aj od mamy, sestra mu
povedala, že ju znásilnil, nevedel už ale uviesť, kedy mu to povedala. Mama bola potom rozrušená,
nevedel už ale uviesť, či si na mame všimol nejaké zranenia.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola opäť na odstránenie rozporov vo výpovediach
svedka prečítaná časť zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorého uviedol, že to
vie od mamy, on doma nebol. Povedala mu, že ju znásilnil, bližšie mu nič nepovedala, on sa o takýchto
intímnych veciach s mamou nerozpráva, možno sestre povedala viac. Nespomenul si, ktorý deň mu to
povedala, či to bola minulá nedeľa alebo pondelok. Mama mu to povedala sama od seba, bola pri tom
smutná, rozrušená, neplakala však. Videl na mame modriny na ruke na paži, nevedel už ale uviesť, ktorá
ruka to bola. Opýtal sa jej, z čoho má modriny, a povedala mu len toľko, že jej to spravil X.. Iné zranenia
na mame nevidel. Od toho, ako ju znásilnil, bola mama rozrušená, bojí sa ho. On nebýva často doma,
preto sa nevedel presne vyjadriť, či sa mamine správanie po znásilnení zmenilo, na čo svedok uviedol,
že je pravda to, čo vypovedal v prípravnom konaní.

Ďalej na doplňujúce otázky svedok uviedol, že správanie obžalovaného k jeho mame bolo také, že keď
mal vypité, tak sa k nej správal zle, boli tam vulgarizmy, proste tak ako keď je na niekoho nahnevaný.
Občas ju chytil silnejšie ako mal, ale nevidel, žeby ju udrel. Raz volal aj políciu, pretože ráno odchádzal
z bytu a obžalovaný mal vypité, mama mu nedvíhala telefón, mal taký zlý pocit, tak volal políciu. Asi u
nich bola polícia aj inokedy, to asi volala jeho sestra kvôli správaniu obžalovaného. Nemá vedomosť o

tom, že by u nich bola polícia z iných dôvodov, ako kvôli správaniu obžalovaného. Na záver uviedol, že
jeho obžalovaný nikdy neudrel, počas víkendov nebýval doma, keď mala mama problémy s liekmi, tak
obaja, teda ona a obžalovaný po sebe kričali.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná aj zápisnica o výsluchu
maloletého X. Z., syna obžalovaného a poškodenej, teda prepis záznamu z jeho výsluchu, pretože ide
o osobu mladšiu ako 15 rokov a výsluch bol zaznamenaný na kamerový záznam. Z tohto výsluchu pre
konanie nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by sa týkali samotného skutku, pretože ako
svedok vypovedal, počas toho, ako sa mal skutok stať, spal v spálni. Z dôvodu, že ide o svedka, ktorý mal
v čase výsluchu 5 rokov, súd v tomto prípade odkazuje na č.l. 102 až 111 spisu, kde je prepis výsluchu
zaznamenaný.

Po prečítaní výpovede sa k nej vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru je táto výpoveď
protizákonná a nie je problém 5 ročné dieťa takýmito otázkami naviesť na hocičo.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané znalecké posudky, a
to č. 3/2015 z odboru elektrotechnika, znalecký posudok z KEÚ PZ ohľadne analýzy DNA, znalecký
posudok č. 17/2015 ohľadne zranení poškodenej, a znalecké posudky o vyšetrení duševného stavu
obžalovaného a poškodenej.

V znaleckom posudku č. 3/2015 Ing. Jaroslava Ostera sú uvedené sms správy, ktoré posielal obžalovaný
zo svojho mobilného telefónu poškodenej, a v ktorých jej 5 dní pre skutkom vulgárne nadáva.

Zo znaleckého posudku KEÚ PZ vyplýva, že na zaistených stopách - oblečení poškodenej nebola zistená
prítomnosť biologických stôp obžalovaného.

Zo záverov znaleckého posudku č. 17/2015 vyplýva, že poškodená utrpela zranenia, a to pomliaždenie
oboch ramien, pomliaždenie pravého stehna, pomliaždenie ľavého kolena, pomliaždenie pravého
predkolenia. Zranenia podľa znalca vznikli silnejším stlačením kože a podkožia prstami (tzv. chlapskou
rukou), nie úderom ruky alebo päste. Dobu PN pri uvedených zraneniach znalec uviedol 6 dní. Uvedené
zranenia poškodenú nijako neobmedzovali na vedení obvyklého spôsobu života, modrinu na tvári
nemala, preto daný stav nemožno prehlásiť za hendikep. Podľa názoru znalca vymenované zranenia
vznikli zavinením inej osoby, pri jej vyzliekaní, avšak bez úmyslu ublížiť jej na zdraví, pričom s istotou
sa jednalo o polohu en face (tvárou v tvár). Korelát medzi hodením o gauč z celej sily a popísanými
zraneniami znalec nenašiel (poranenia neboli na hlavne, ani na chrbte, mala len červený zadok,
čo ukázala dcére). Popisovaná intenzita akože z celej chlapovej sily nezodpovedá vymenovaným
zranenia. Zranenia by zodpovedali pevnému uchopeniu za plecia za účelom presunúť telo do ľahu a
potom uchopeniu za dolné končatiny a tým stlačeniu mäkkých častí dolných končatín. Jednalo sa s
pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou o akési odtlačky prstov, resp. následok silnejšieho stisnutia.
Znalec ohodnotil vymenované zranenia na 50 bodov.

Zo záverov znaleckého posudku o vyšetrení duševného stavu poškodenej vyplýva, že znalci u nej
duševnú poruchu či chorobu v užšom zmysle, t.j. psychózu neexplorujú. Zistená základná diagnóza
- porucha osobnosti emočne labilná s pitiatickými črtami je porucha trvalá, liečbou nepodstatne
ovplyvniteľná, neznižujúca vo všeobecnosti rozpoznávaciu či ovládaciu zložku konania. V čase
vyšetrenia nezistili u poškodenej duševnú chorobu či poruchu, ktorej podkladom je psychotrauma.
Znásilnenie vo všeobecnosti môže zanechať trvalo negatívne následky a ovplyvniť osobnosť
poškodenej. Vyšetrením znalci nezistili poruchy v sexuálnej oblasti poškodenej, taktiež nezistili abúzus,
ani znaky závislosti od psychoaktívnych látok vrátane alkoholu a farmák. Vyšetrením znalci nezistili
prítomnosť znakov posttraumatickej stresovej poruchy, ktorá by bola dôsledkom prípadného znásilnenia
jej manželom, resp. nezistili ani inú psychotraumatizáciu a depresívnu symptomatiku nadväzujúcu na
okolnosti skutku. Mentálna úroveň poškodenej je na dolnej hranici priemeru až podpriemeru. Štruktúra
osobnosti je jednoduchšia, emočne labilná, nezrelá, s menej konzistentnou integritou a zhoršenou
emocionálnou a sociálnou prispôsobivosťou. Prevažuje sociálna naivita, egocentrizmus, tendencia k
nadmernému zosobňovaniu. Má tendenciu udalostiam pripisovať emočný význam, možno aj v rozpore
s objektívnou skutočnosťou. Prípadne nepravdivé, resp. skreslené poskytovanie informácií poškodenou
nie je motivované paticky. Poškodená konzistentne popisuje prežité udalosti s malou mierou modifikácie.
Jej labilita sa premieta do modelu vnímania skutočnosti. Môže viesť k preháňaniu v opise udalostí,

tiež k minimalizovaniu svojho podielu na vzniku konfliktných situácií. Správanie poškodenej v čase
výpovede počas výsluchu dňa 06. 12. 2014 zaznamenaného na DVD zodpovedalo jej štruktúre
osobnosti vyššie opísanej. Znalci v súvislosti s prípadným prežitím udalostí nezisťujú u poškodenej
žiadne vážnejšie negatívne prejavy v jej prežívaní. Výraz poškodenej a reprodukcia prežitých udalostí
súvisí s osobnostnou štruktúrou poškodenej. Znalci u poškodenej nezistili takú duševnú poruchu, pri
ktorej by bola podstatnejšie narušená jej schopnosť správne a úplne vnímať udalosti, zapamätať si ich a
reprodukovať výrazmi primeranými jej veku a úrovni jej intelektu. Znalci nemohli vylúčiť, že poškodená
bola pri popise okolností ovplyvňovaná inou osobou. V čase vyšetrenia znalci u poškodenej konštatovali
skôr pozitívny vzťah k manželovi.

Zo záverov znaleckého posudku o vyšetrení duševného stavu obžalovaného vyplýva, že osobnosť
obžalovaného je primerane diferencovaná a integrovaná, s priemernými intelektovými schopnosťami,
bez psychopatologických prejavov. Mierne prevažuje extroverzia so stabilnou, na záťaž odolnou
emotivitou. V interpersonálnych situáciách má tendenciu k dominancii, koná rozhodnejšie, priamo,
napriek tomu skôr uvážlivo, zmierlivo ako impulzívne. T. č. prítomné úzkostnejšie prežívanie so zníženou
spontaneitou, až opatrnosťou, pravdepodobne aktualizovanou problémami v matrimóniu a aktuálne
riešeným problémom, ktorý je predmetom konania. znalci u obžalovaného nezistili žiadnu duševnú
poruchu či chorobou, psychopatologický nález u obžalovaného je v norme. Znalci u obžalovaného
konštatujú frekventnejšie užívanie alkoholu bez znakov závislosti. V rámci štruktúry osobnosti agresivita
nie je v osobnostnej výbave obžalovaného dominantnou črtou, avšak pri výraznejšom negatívnom
emocionálnom zážitku v kombinácii s alkoholom nemožno u neho vylúčiť i agresívnejšie reagovanie.
Obžalovaný bol v čase páchania trestného činu schopný ovládať svoje konanie a rozpoznať
protiprávnosť tohto konania pre spoločnosť. Prípadné požitie alkoholu ovplyvnilo konanie obžalovaného
v čase skutku nepodstatne. Znalci nezistili, že by prehnané násilnícke správanie či agresivita boli
dominantné v rámci štruktúry osobnosti obžalovaného. Obžalovaný prezentuje pozitívne postoje k
poškodenej, záleží mu na jeho rodine a deťoch, čo v spolužití svojim správaním potvrdzoval, a jeho
správanie a postoje k spolužitiu sa aj po udalosti významnejšie nezmenili. Znalci u obžalovaného nezistili
poruchy v sexuálnej oblasti. Nepravdivé, resp. skreslené poskytovanie informácií obžalovaným nie je
motivované paticky, prítomná je mierna tendencia javiť sa v o niečo lepšom svetle a celú udalosť potlačiť
ako nepríjemnú. Táto tendencia prebieha aj na nevedomej úrovni, ako obranný mechanizmus ochrániť
rodinu a jej členov. V záujme jej zachovania. Počas výsluchu zo dňa 06. 12. 2015 znalci nezistili u
obžalovaného hrubšie neprimeranosti v správaní, z jeho non verbálneho prejavu skôr vyplýva, že celá
situácia ho mrzí a je mu nepríjemná, možno až s prežívaním hanby. Rodinu vníma ako stabilnú hodnotu,
postoj k spolužitiu je pragmatickejší, ale s primeranou schopnosťou empatie. U obžalovaného neboli
zistené sklony k vedomej konfabulácii.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj
dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: fotodokumentácia poranení poškodenej (č.l. 320 - 325),
fotodokumentácia poranení obžalovaného (č.l. 329 - 333), fotodokumentácia SMS správ (č.l. 335 - 338),
zápisy o dychovej skúške (č.l. 339, 341), priestupkový spis OO PZ Krupina (č.l. 357 - 363), prepisy
zvukových záznamov (č.l. 307 - 312), zápisnica o ohliadke miesta činu (č.l. 112 - 119), výpis z Ústrednej
evidencie priestupkov MV SR (č.l. 365), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 423).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom.

Podľa názoru súdu bola vina obžalovaného bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná.
Obžalovaný síce od začiatku trestného stíhaniu vinu popiera, uvádzal, že pohlavný styk s poškodenou
bol dobrovoľný, normálny, ako každý predtým. Obžalovaný je však usvedčovaný najmä výpoveďou
poškodenej, ako aj svedkov A. C. a K. C.. Poškodená síce na hlavnom pojednávaní uviedla, že na
výpovedi z prípravného konania netrvá, ani si nepamätá, čo vtedy vypovedala, súd ale vyhodnotil jej
výpoveď z prípravného konania, ktorú na hlavnom pojednávaní prečítal, ako dôveryhodnú. Poškodená v
tejto výpovedi pomerne vyčerpávajúcim a podrobným spôsobom opísala nielen samotný priebeh skutku,
ale aj jej spolužitie s obžalovaným v období pred spáchaním skutku. Táto zápisnica bola zaznamenaná
aj na DVD, a znalci vo vypracovanom znaleckom posudku o duševnom stave poškodenej uviedli, že
poškodená konzistentne popisuje prežité udalosti s malou mierou modifikácie, správanie poškodenej v
čase výpovede počas výsluchu dňa 06. 12. 2014 zaznamenaného na DVD zodpovedalo jej štruktúre
osobnosti vyššie opísanej. Znalci taktiež uviedli, že u poškodenej nezistili takú duševnú poruchu, pri

ktorej by bola podstatnejšie narušená jej schopnosť správne a úplne vnímať udalosti, zapamätať si ich a
reprodukovať. Taktiež svedkyňa A. C. uviedla, že jej mama sa v tom období vedela normálne vyjadrovať,
aj jej normálne odpovedala aj na otázky. Súd preto neuveril tvrdeniu poškodenej, že v tom období bola
na liekoch, a preto si ani nepamätá, čo vypovedala. Súd zmenu jej výpovede na hlavnom pojednávaní
vyhodnotil ako účelovú, ktorú možno odôvodniť jednoznačnou materiálnou závislosťou a odkázanosťou
na obžalovanom, ktorý financuje celý chod domácnosti a hradí všetky náklady na živobytie. Výpoveď
poškodenej z prípravného konania potvrdzujú aj výpovede spomínaných svedkov, pričom svedkyňa A.
C. vypovedala, že jej poškodená sama v deň skutku uviedla, že ju obžalovaný znásilnil, a poškodená
to sama povedala aj svedkovi K. C.. Pokiaľ by poškodená v tom období bola na tom tak psychicky zle,
ako uviedla na hlavnom pojednávaní, nebola by podľa názoru súdu takým vyčerpávajúcim a podrobným
spôsobom opísala všetky udalosti prejednávaného skutku. Výpoveď poškodenej je v neposlednom rade
potvrdená aj znaleckým posudkom MUDr. Gregu, ktorý popísal zranenia, ktoré utrpela, a ktoré korelujú a
priebehom skutku, tak, ako ho opísala poškodená. Pokiaľ by bol pohlavný styk medzi ňou a obžalovaným
dobrovoľný, zrejme by nemala také podliatiny a modriny, ako sú zachytené vo fotodokumentácii, a ani
obžalovaný by nemal poranenia tváre, aj keď sa tieto skutočnosti snažil vysvetliť tým, že poškodená je
pri milovaní trošku drsnejšia. Taktiež zo záverov znaleckého posudku o duševnom stave poškodenej
vyplýva, že znalci u nej nezistili takú duševnú poruchu, pri ktorej by bola podstatnejšie narušená jej
schopnosť správne a úplne vnímať udalosti, zapamätať si ich a reprodukovať. Na základe uvedeného
potom súd uveril výpovedi poškodenej z prípravného konania, ktorá bola jednoznačne potvrdená ďalšími
vykonanými dôkazmi, a preto dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku,
a že ho spáchal obžalovaný X. Z..

Podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia
donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na
päť rokov až desať rokov. Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Obžalovaný X. Z. tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky zločinu znásilnenia podľa
§ 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona,
pretože násilím donútil ženu k súloži a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. j) Trestného zákona, t.j. že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, a v zmysle § 37
Trestného zákona nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Vzhľadom na uvedené potom prevažuje pomer
poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, súd preto podľa § 38 ods. 3 musel znížiť hornú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody v tomto
prípade potom predstavuje 7 rokov až 12 rokov a 4 mesiace.

Zo správ a odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že doposiaľ sa nedopustil žiadneho priestupku,
ani nebol súdne trestaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd pri výmere trestu prihliadol na osobu obžalovaného,
ktorý sa doposiaľ nedostal do rozporu so zákonom, ako aj na to, že je jediným živiteľom rodiny, pričom
v zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Súd taktiež vzal do úvahy závery oboch znaleckých
posudkov o vyšetrení duševného stavu obžalovaného aj poškodenej, v ktorých sa uvádza, že v čase
vyšetrenia znalci u poškodenej konštatovali skôr pozitívny vzťah k manželovi (obžalovanému), a že
obžalovaného celá situácia mrzí a je mu nepríjemná, možno až s prežívaním hanby. Vzhľadom na
uvedené by potom podľa názoru uloženie trestu odňatia slobody čo i len na dolnej hranici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby (vo výmere 7 rokov) bolo neprimerane prísne, preto súd v súlade s §
39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby. Súd potom uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov,
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 3 rokov, za súčasného uloženia
probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Takto uložený trest je podľa

názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej
prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne
zabezpečí jeho prevýchovu. Keďže súd uložil nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe probačný
dohľad, v zmysle zákona musel uložiť obžalovanému aj niektorú z povinností alebo obmedzení
uvedených v zákone. Vzhľadom na charakter spáchaného trestného činu súd uložil obžalovanému
povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom
programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, čo by malo zabezpečiť, aby sa
obžalovaný v budúcnosti nedopustil už ďalšej trestnej činnosti.

V rámci trestného konania si poškodená neuplatnila nárok na náhradu škody, preto o nej súd nijakým
spôsobom nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.