Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. apríl 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 2T/51/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114010811
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Dutko

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1114010811.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.04.2015 samosudcom

JUDr. Stanislavom Dutkom, v trestnej veci obžalovaného. Ľ. D., pre prečin ublíženia na zdraví podľa §
156 ods. 1 Tr. zák., a iné, rozhodol

r o z h o d o l :

obžalovaný
Ľ. D., nar. XX.XX.XXXX/XXXX B. O.,
bytom O., T.. E. S. Č.. XXX/XX,

j e v i n n ý, ž e

21. novembra 2013 v čase okolo 19.30 hod. v Bratislave na ulici Dostojevského rad počas jazdy
autobusom premávajúcim na trase linky číslo 70 neďaleko zastávky MHD s označením „Wüstenrot“
počas toho, ako poškodený X. R. ako dopravný kontrolór s číslom 56 vykonával u cestujúcich kontrolu
platných cestovných lístkov a po zistení, že obžalovaný nemá pri sebe platné tarifné vybavenie na
prepravu cestujúcich v prostriedkoch MHD, keď obžalovaný vstal zo sedadla a snažiac sa vyjsť z

uličky smerom k vodičovi a po tom, ako sa mu poškodený postavil do cesty, tohto chytil rukami za
bundu a fyzicky ho napadol silou ho sotiac do tyče na držanie, následkom čoho si poškodený narazil
hlavu a pravú stranu ramena o túto tyč a prepadol cez sedadlá, pričom po tom, ako sa poškodený
R. postavil snažiac sa opäť zabrániť obžalovanému ujsť z autobusu, obžalovaný tohto opäť fyzicky
napadol sotiac do neho, chytiac mu prsty pravej ruky a tieto sa mu snažil vykrútiť, následkom čoho utrpel
poškodený X. R. vykĺbenie ramenného kĺbu, pohmoždenie a zlomeninu distálneho článku 5. prsta pravej
ruky, pohmoždenie krčnej chrbtice, pohmoždenie hlavy a zlomeninu bočného konca kľúčnej kosti, čo si
vyžiadalolekárskeošetreniepoškodenéhoajehonáslednúpráceneschopnosťtrvajúcuod21.novembra

2013 do 30. decembra 2013,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil tým ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3, písm. c/ Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j ePodľa § 156 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. f) Tr. zák. § 38 ods. 2 Tr. zák.
k trestu odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., súd výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu v trvaní
3 /tri/ roky.

Podľa § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému aj peňažný trest vo výmere 300,- /tristo/ Eur.

Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Tr., zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený súd

ukladá obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ mesiace.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaného zaväzuje k náhrade škody pošk. B. G. V., Y. P. XX, O.,
vo výške 192,04 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor pre Bratislavu 1 dňa 28.10.2014 v konaní 3Pv 37/14/1101-27 podal obžalobu na
obv. Ľ. D. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3, písm. c/ Tr. zák., v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom
v tejto obžalobe.

Okresný súd Bratislava 1 na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v predmetnej veci s tým, že
na hlavnom pojednávaní vyslúchol obžalovaného Ľ. D., poškodeného X. R., zástupcu poškodeného
Všeobecnej zdravotnej poisťovne, svedkov Ľ. Š., Q.. V. G., X. Q., E. E., Prof. MUDr. V. J. DrSc., znalca
z odboru chirurgie, prečítal znalecký posudok, oboznámil spisový materiál a zistil skutkový stav tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný Ľ. D. sa k spáchaniu skutku uvedeného v obžalobe nepriznal, po poučení podľa § 257 ods.
1 Tr. por. prehlásil, že sa cíti byť nevinný zo žalovaného skutku.

Na svoju obhajobu uviedol, rovnako ako v prípravnom konaní, že v predmetný deň išiel autobusom do

mesta, do kina. Niekde na úrovni Mlynských Nív došli do autobusu revízori a začali kontrolu, revízor
si vypýtal lístok, a on mu povedal, že nemá. Tak si vypýtal občiansky preukaz. Obžalovaný povedal,
že nemá, potom sa otočil a zamieril k druhým dverám smerom od vodiča. V uličke ho zastavil revízor,
ktorý sa rukami chytil bočných tyčí. Snažil sa ruky podliezť, zo začiatku sa mu to nedarilo, potom sa to
podarilo. Na to ho revízor zdrapil, hodil na sklo naproti dverám, začal sa metať, tam ho revízor oblapil,

podarilo sa mu dostať z jeho objatia. Znovu ho revízor chytil a skoro prepadli cez prepážku. Podarilo
sa mu dostať na nohy, vtedy dostal od revízora „hlavičku“. Chcel trochu poopraviť výpoveď. Keď boli v
objatí s revízorom, on, teda obžalovaný zamieril k dverám, revízor ho objal zozadu a začal ho búchať o
to sklo, kde si obžalovaný kryl hlavu a on, teda revízor mu udieral iba rameno. Potom tam podišli tí ďalší
dvaja revízori a stáli okolo obžalovaného a tlačili ho k tomu sklu, Obžalovaný na revízora začal kričať,

čo si to dovoľuje. Revízor ho zatiahol k oknu, ale on sa dostal z jeho objatia. Zamieril z toho objatia k
dverám, do cesty sa mu postavili dvaja revízori a držali ho až na konečnú. Potom zavolali policajtov.
Keď prišli policajti pýtali sa obžalovaného, či chce podať trestné oznámenie na revízorov. Obžalovaný
povedal,žeáno,revízornatopovedal,žekeďchcepodaťtrestnéoznámenieobžalovaný,takpodáajon.
Obžalovaný mu na to povedal, že krivá výpoveď je trestná a revízor sa na to opýtal, že či sa mu vyhráža.

Na otázku prokurátora, aký bol prvý fyzický kontakt s revízorom obžalovaný uviedol, že prvý fyzický
kontakt bol ten, že sa mu snažili podliezť ruku, čo sa mu revízor snažil znemožniť tým, že obžalovaného
tlačil na tyč.
Na otázku, kto koho tlačil, kto koho napádal obžalovaný uviedol, že on sa iba snažil dostať k dverám,

aby mohol vyjsť z autobusu, to mu znemožňoval pán revízor. Potom je tam taký predel pri dverách, asimeter vysoký. Revízor ho tlačil na ten predel, on sa snažil z toho dostať, padali dozadu, ale tam boli
ľudia, ktorí sedeli na sedadlách, takže obaja nespadli.
Na ďalšiu otázku, či mal cestovný lístok a či predložil preukaz totožnosti obžalovaný uviedol, že cestovný

lístok nemal a občiansky preukaz nepredložil preto, lebo revízor nie je oprávnený tento preukaz od neho
vyžadovať.

Na otázku obhajcu, koľko ľudí bolo v čase konfliktu v autobuse obžalovaný uviedol, že asi 20-30 a z nich
mohlo konflikt vidieť asi 15. Obžalovaný tiež uviedol, že on poškodenému neublížil a nevie si predstaviť,

ako mohli vzniknúť zranenia poškodeného.

Poškodený X. R. na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení uviedol, že on nie je revízor s číslom
56, ale revízor s číslom 16. Poškodený osobne obžalovaného nekontroloval, ale kontroloval ho jeho
kolega a poškodený sa s obžalovaným dostal do kontaktu až vtedy keď chcel jeho kolegovi utiecť a
narazil do poškodeného.

Bolo to tak, že sa pokúsil utiecť, vrazil do poškodeného tak, že tento skoro spadol, potom do neho
opakovane vrážal. Tiež sa poškodenému snažil vykrútiť ruku, tým, že mu vykrúcal dva prsty. Toto trvalo
celú jednu zastávku. Potom sa mu vyhrážal, ešte dokonca, chcel na neho podať testné oznámenie, keď
došli policajti. Potom obaja išli na lekárske ošetrenie. Poškodený išiel aj na röntgen.
Na otázky prokurátora poškodený uviedol, že prvý kontakt s obžalovaným prebehol, keď ako revízor

vykonával kontrolu prednej časti vozidla, kolega s číslom 56 vykonával kontrolu v strednej časti vozidla,
keď kontroval obžalovaného a ešte jedného cestujúceho. Keď došli na zastávku a otvorili sa dvere,
obžalovaný sa snažil rýchlym krokom vystúpiť, ale ulička je široká možno 50-60 cm, v uličke stál
poškodený a on a obžalovaný snažil opustiť vozidlo.
Poškodený v dobe keď sa obžalovaný snažil opustiť vozidlo, práve vypisoval nejaké papiere o kontrole

vozidla. On do neho vrazil, zlomil mu pero a vyrazil mu papiere z ruky.
Potom, čo do neho obžalovaný vrazil, poškodený prepadol cez sedadlá, buchol sa o tyčku vo vozidle
hlavou a pravým ramenom. Vtedy boli otvorené dvere. Obžalovaný nemohol vybehnúť z autobusu, lebo
poškodený bol stále v tej uličke.
Poškodený sa rýchlo postavil. Obžalovaný do neho začal ďalej sácať, poškodený ho odtlačil od seba,

ustúpil asi o krok, o dva, s tým, že obžalovaný stále do neho chcel sácať, stále sa chcel odstať von,
poškodený ho od seba odstrkoval, dostali sa do priestoru pre kočíky. V tom čase už boli dvere autobusu
zavreté a autobus pokračoval smerom na konečnú.
Čo sa týka zranení, poškodený popísal, ako mohli tieto zranenia vzniknúť, uviedol, že malíček pravej
ruky, pocítil vtedy keď mu obžalovaný vykrútil prsty a čo sa týka ramena, pri tom incidente, keď pán do

neho vrážal a keď sa snažil dostať ho od seba preč, vtedy pocítil pichľavú bolesť v pravom ramene.
Na otázky obhajcu poškodený uviedol, že keď obžalovaný sedel chrbtom k nemu, vtedy poškodeného
vidieť nemusel, ale keď sa postavil a chcel ujsť, to už poškodeného vidieť musel.

Zástupca poškodeného Všeobecnej zdravotnej poisťovne Mgr. Q. Z. vo výpovedi z prípravného

konania uplatnil nárok na náhradu liečebných výdajov poškodeného R. na sumu 192,04 EUR, nárok
poškodeného bol na hlavnom pojednávaní oboznámený pred začatím dokazovania.

Na hlavnom pojednávaní bol vyslúchnutý svedok Ľ. Š., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že v ten
deň, ako revízori, vykonávali kontrolu v autobuse č. 70. Nastúpili na autobusovej zastávke Mlynské Nivy,

svedok nastúpil predposlednými dverami a začal vykonávať kontrolou smerom dopredu, po zablokovaní
označovačov. Obžalovaný sedel vpravo. Svedok ho vyzval k predloženiu tarifného vybavenia, on
povedal, že lístok nemá, svedok mu povedal, že môže zaplatiť pokutu, vtedy bola 40,- Eur pokuta na
mieste. On, teda obžalovaný povedal tiež, že nemá. Tak ho vyzval k predloženiu osobného dokladu, aby
mohol zistiť jeho totožnosť, na čo povedal tiež, že nemá.

Svedok obžalovanému povedal, aby zostal v autobuse, na konečnú, že bude zavolaná hliadka polície,
ktorá zistí jeho totožnosť a potom môže pokračovať ďalej. Na to on povedal, že vystupuje, ale nešiel
smerom k svedkovi a k dverám, ale išiel smerom dopredu, lenže si zrejme neuvedomil, že tam stál ďalší
kolega, začal doňho vrážať a narazil ho, až sa dostali skoro úplne k dverám. Svedok obžalovanému
ešte hovoril, aby prestal, že to nemá význam, ale on v tom pokračoval. Obžalovaný aj kolegu ako keby

sa snažil udrieť hlavou, ale nedokonal to, aj keď sa kolega inštinktívne uhol. V podstate to bolo tak, že
išli až pod Most SNP, kde bola hliadka polície, ktorú volal ďalší kolega. Tam už potom policajti riešili
túto situáciu, vypýtali si od obžalovaného občiansky preukaz, on im ho dal. Svedok medzitým ešte riešilďalšieho pána, ktorý mal neplatný predplatný cestovný lístok, a ktorý ho prehováral, aby som mu nedal
pokutu a to bolo asi tak všetko.
Na otázky obhajcu svedok uviedol, že obžalovaného videl od chrbta, to , čo videl, že sa nejakým

spôsobom nasunul na kolegu a narazil ho na tú tyč. Potom sa nejako držali rukami.
Na otázku, ako sa bránil poškodený týmto útokom svedok uviedol, že pri tom prvom kontakte poškodený
odletel dozadu, potom sa ale pozbieral, hovoril obžalovanému „Čo do mňa narážate?“. K zraneniam
poškodeného sa vyjadriť nevedel, vonkajšie zranenia poškodený nemal.

Svedok E. E., na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení uviedol, že v tej dobe bol vodičom
autobusu č. 70, k skutku môže uviesť len to, že si všimol v spätnom zrkadle obžalovaného, ktorý sa
snažil dostať z autobusu, revízori mu v tom bránili. Počul krik: “Čo je, čo robíš?“. Kričal aj obžalovaný,
aj revízori, potom sa tam postavili cestujúci, takže som už nič nevidel. Videl, že obžalovaný bol k nemu
čelom, revízor chrbtom. Videl, že obžalovaný tlačil revízora smerom dopredu k autobusu, pád nevidel.

Na hlavnom pojednávaní bol vyslúchnutý svedok Mgr. V. G., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že v
ten deň vykonával ako revízor kontrolu spolu s kolegami Š. U. R., kontrolovali autobus č. 70, a práve
končili službu, bolo to asi okolo 19,30 hod. Svedok nastúpil zadnými dverami, nevie kto ktorými dverami
presne nastúpil, ale v týchto častiach autobusu, ktorý z revízorov vykonával kontrolou. Takže svedok
vzadu, Š. v strede a R. vpredu.

Svedok keď vykonal kontrolu vzadu všimol si , že Š. má dvoch cestujúcich bez cestovného lístka,
s obidvomi komunikoval, jeden bez problémov preukázal totožnosť, druhý, obžalovaný, to odmietal.
Keď prichádzali k zastávke Wüstenrot, obžalovaný prudko vstal, otočil sa dopredu, chcel ísť smerom
dopredu, ale tam stál kolega R.. Obžalovaný do R. prudko narazil rukami, snažil sa ho odsotiť a kolega
R. sa zastavil , resp. narazil o dopravné madlo, o tyč.

Svedok s kolegom Š. išli dopredu v snahe pomôcť R., hovorili smerom na obžalovaného, aby to nerobil
a videl, že obžalovaný tam zápasil s R..
Presunuli sa až do priestoru, ktorý už nebol medzi sedadlami. Svedok ihneď volal políciu keď išli ďalej,
celé to trvalo možno necelých 5 minút, na zastávke pod mostom už čakali policajti, ktorí oboch, teda
obžalovaného i R. prevzali a už ďalej riešili.

Svedok videl, ako obžalovaný napadol kolegu R., tak že ho prudko sotil rukami, tiež videl ako sa mu
snažil dať tzv. hlavičku, ale R. sa tomu úspešne vyhol. Okrem toho, ešte medzi sebou zápasili.
Na otázku obhajcu, akým spôsobom obžalovaný poškodeného odsotil svedok uviedol, že z jeho pohľadu
to bolo tak, že obžalovaný použil obidve svoje ruky, aby odsotil kolegu R.P. v snahe dostať sa zrejme
z autobusu, ale to je len svedkova domnienka. Či obžalovaný len vrazil rukami do kolegu R. alebo ho

schmatol a odsotil je podľa svedka nepodstatné.
Na ďalšiu otázku, akou formou sa poškodený bránil údajným útokom zo strany obžalovaného svedok
uviedol, snažil sa vyhýbať úderom obžalovaného a tiež sa snažil používať rôzne bloky, keď sa bránil
rukami.

Svedok X. Q. na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení uviedol, že čo sa týka toho skutku, v ten
deň cestoval autobusom, sedel k tomuto incidentu chrbtom, až neskôr sa presunul k stredu autobusu,
kde bol až do doby kým prišli policajti. Celú túto situáciu nevnímal vôbec ako vyhrotenú, obžalovaný sa
pokúšal z autobusu vystúpiť a bolo mu v tom zabránené revízorom. To bolo všetko.
Na otázku prokurátora, v akej vzdialenosti bol od skupinky, v ktorej mal slovný incident prebiehať svedok

uviedol, že keď sedel chrbtom, tak boli za ním a keď sa presunul do stredu autobusu tak 4-5 metrov za
ním. Začal to vnímať až vtedy keď sa zvýšil hlasy v tom duchu, že „pustite ma“, dovtedy to neriešil. Keď
sedel chrbtom, tak nemal možnosť to vidieť, potom keď sa postavil, tak sa to už viac-menej ukľudňovalo,
nikto nikoho nedržal. Celý incident trval maximálne 5 minút. Revízori obžalovanému v jeho pohybe po
autobuse bránili, až kým neprišla hliadka polície, tým spôsobom, že sa traja okolo neho postavili.

Na otázku sudcu, či svedok mal cestovný lístok tento uviedol, že v ten deň nie. Revízorovi suverénne
podal predplatný lístok, ktorý bol ale po lehote. On mu na to vystavil lístok a to bolo všetko. Revízorovi
ukázal občiansky preukaz, žiaden problém pri odovzdávaní preukazu nebol.

BolvyslúchnutýajznaleczodboruchirurgieProf.MUDr.V.J.,ktorývypracovalznaleckýposudoktýkajúci

sa zranenia poškodeného R., na hlavnom
pojednávaní pred súdom znalec zhodne s prečítaným znaleckým posudkom uviedol, že poškodený
utrpel zranenia popísané v znaleckom posudku a lekárskom náleze.Na otázky obhajcu znalec odpovedal na základe vypracovaného znaleckého posudku a zdravotnej
dokumentácie poškodeného, vo vzťahu k zisteným zraneniam a nálezu lekára s konštatovaním obsahu
lekárskeho nálezu: krčná chrbtica je bez kostnej traumy na pravej ruky je zlomenina fistálneho článku

malíčka, a rtg. pravého ramena vykazuje sublimačné postavenie do polovice výšky. Znalec ďalej uviedol,
že až následnou kontrolou dňa 27.11.2013 bolo zistené nalomenie kľúčnej kosti vľavo.
V tejto súvislosti sa obhajca znalca pýtal, aký má súvis vykĺbenie pravého ramena so zlomeninou kľúčnej
kosti vľavo a či má nejaký súvis.
Znalec uviedol, že ide od dve rôzne zranenia na opačnej strane tela, pričom druhé zranenie a to

zlomenina bočného konca kľúčnej kosti bolo zistené dodatočne a iným chirurgom. Po určitom časovom
v intervale.
Naotázku,prečotedazranenienebolozistenépriprvomvyšetreníznalecuviedol,žeišlonieokompletnú
zlomeniu, ale nalomeninu, kt. sa na rtg. môže ukázať neskôr. Zranenie je sprevádzané vždy bolesťou,
na ktorú zrejme nebol upozornený prvý chirurg. Vykĺbené rameno muselo byť znehybnené, ale na
nalomeninu kľúčnej kosti vľavo stačil záves s možnými pohybmi pokiaľ to dovoľovala bolesť. Zranenie

je ťažkého charakteru, pretože prekročilo 42 dní práceneschopnosti.
Znalec na hlavnom pojednávaní potvrdil závery znaleckého posudku vo vzťahu k zisteným poraneniam i
dobe liečenia a práceneschopnosti, ktorá trvala od 21.11.2013 do 30.12.2013, teda poškodený nemohol
počas doby PN vykonávať svoje povolanie s ohľadom na nutnú fixáciu oboch horných končatín.
Poškodenému bolo priznaných 95 bodov.

Následne bol priamo na hlavnom pojednávaní prehratý zvukový záznam incidentu, ktorý je prílohou
spisového materiálu.
Zo zvukového záznamu je možné zistiť, že medzi obžalovaným a poškodeným prebehol konflikt, ktorý
nebol príliš veľkej intenzity, ojedinele bolo počuť vulgárny výraz. Ako zo záznamu vyplýva, obžalovaný

zvýšeným hlasom obviňuje poškodeného, ktorý mu mal brániť vo vystúpení, žiada iné osoby, aby mu
to dosvedčili, obviňuje inú osobu z útoku hlavou. Zo zvukového záznamu nie je možné stotožniť skutok
vo vzťahu k zraneniam poškodeného.

Z oboznámeného spisového materiálu, z obrazovej fotodokumentácie, vyplýva, že poškodený utrpel

zranenie, ktoré je predmetom trestného konania, podľa fotokópií lekárskych správ poškodený bol PN
od 21.11.2013 do 30.12.2013.

Okresný súd v rámci riešenia predbežnej otázky sa musel vyrovnať s námietkou obhajoby, podľa ktorej
revízori, vrátane poškodeného, porušili jeho ústavné práva a bránili mu v slobodnom pohybe.

K otázke možného porušenia ústavných práv obžalovaného

Súd pri riešení námietky obžalovaného o porušení jeho ústavných práv dospel k záveru, že v tomto
prípade ústavná sloboda jednotlivca nie je neobmedzená. Obžalovaný by samozrejme mal právo

kedykoľvek, na základe slobodnej vôle autobus opustiť, avšak mohol tak konať po tom, čo by poskytol
svoje osobné údaje osobám oprávneným kontrolovať cestovné lístky - revízorom.
Ak by súd pripustil, že tvrdenia obžalovaného o porušení jeho ústavných práv majú racionálny
základ, súčasne by zároveň prejudikoval možnosť použitia prostriedkov mestskej hromadnej dopravy
kýmkoľvek, bez zaplatenia ceny za prepravu a navyše za akceptovania stavu, že žiadnym spôsobom

nie je možné zabezpečiť zistenie osobných údajov osoby, ktorá MHD používa bez riadneho zaplatenia
ceny za prepravu.
Súd dospel k záveru, zhodne s platným občianskym zákonníkom, /§ 760 a nasl. OZ/, že osoba,
ktorá nastúpi do prostriedku mestskej hromadnej dopravy týmto úkonom zároveň uzatvára s
prevádzkovateľom mestskej hromadnej dopravy zmluvu o preprave, konkludentnú, na základe, ktorej

sa prevádzkovateľ MHD zaväzuje prepraviť druhú zmluvnú stranu na požadované miesto, za vopred
stanovenú cenu. Zmluva vstupuje do platnosti začatím prepravy a obe zmluvné strany sú povinné plniť
podmienky zmluvy.

Ak obžalovaný porušil podmienky zmluvy, bol povinný v zmysle Prepravného poriadku MHD v Bratislave,

čl. 6 ods. 3:

„Cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa odseku 2 tohto článku nemôže preukázať platným cestovným
lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi cestovné a sankčnú úhradu/prirážku (ďalej len úhrada) zacestovanie bez platného cestovného lístka vo výške do sto násobku základného cestovného bez
príplatkov a zliav.“.

Súd ďalej poukazuje na článok 6 ods. 1 Prepravného poriadku MHD v Bratislave, pravidelnej
autobusovej prímestskej a medzinárodnej dopravy.

Tento prepravný poriadok je okrem internetovej stránky prevádzkovateľa vyvesený aj na všetkých
zastávkach MHD v Bratislave.

Článok 6
Kontrola tarifného vybavenia cestujúcich
1. Kontrolu tarifného vybavenia cestujúcich má právo vykonávať oprávnená osoba dopravcu (ďalej len
”revízor”), ktorá je vybavená odznakom a oprávnením na kontrolu (príloha č. 1 - vzor odznak príloha č.
2 - vzor oprávnenia na kontrolu a príloha č. 3 - vzor blokovej pokuty). Revízor je povinný preukázať sa

odznakom počas výkonu kontroly a na požiadanie cestujúceho preukázať sa aj oprávnením na kontrolu.
2. Cestujúci je povinný na vyzvanie revízora predložiť na kontrolu cestovný lístok, v prípade zľavneného
cestovného lístka spolu s preukážkou na tarifnú zľavu.
3. Cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa odseku 2 tohto článku nemôže preukázať platným cestovným
lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi cestovné a sankčnú úhradu/prirážku (ďalej len úhrada) za

cestovanie bez platného cestovného lístka vo výške do sto násobku základného cestovného bez
príplatkov a zliav. Ak cestujúci má platný predplatný cestovný lístok na meno s minimálne 30 dňovou
platnosťou, do 30 dní od tarifného zistenia predloží na nahliadnutie doklad totožnosti, predplatný
cestovný lístok, ktorý bol platný v čase zistenia v doplatkovej pokladni dopravcu, zaplatí v tejto pokladni
manipulačný poplatok. Aktuálna výška úhrady/prirážky a manipulačného poplatku je stanovená v tarife.

4. Cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa odseku 2 tohto článku nemôže preukázať platným cestovným
lístkom o zaplatení dovozného za príručnú batožinu alebo psa, je povinný zaplatiť dovozné a úhradu.
Aktuálnu výšku úhrady stanovuje tarifa.
5. V prípade, že cestujúci nezaplatí požadované cestovné (dovozné) a úhradu revízorovi priamo vo
vozidle, cestujúci je povinný revízorovi preukázať sa osobnými údajmi (výlučne občiansky preukaz,

cestovný pas, vodičský preukaz, povolenie na pobyt a potvrdenie o strate občianskeho preukazu)
potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady. Cestujúci a revízor sú povinní všetky úkony, ktoré
sú spojené s tarifným zistením vykonať priamo vo vozidle. Pokiaľ sa cestujúci nemôže alebo nechce
preukázať svojimi osobnými údajmi (nemá preukaz totožnosti, odmieta sa preukázať), je povinný strpieť
potrebné úkony spojené s privolaním polície a zistením jeho totožnosti. Z výkonu prepravnej kontroly

cestujúceho bez platného tarifného vybavenia, môže DPB, a. s. vyhotoviť audiozáznam.

Rozsah osobných údajov potrebných na vymáhanie cestovného a úhrady je:
a) meno a priezvisko,
b) dátum narodenia,

c) adresa trvalého bydliska,
d) číslo občianskeho preukazu, cestovného pasu, prípadne iného dokladu totožnosti,
e) v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu.

Podľa zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave

§ 14 Povinnosti cestujúcich v pravidelnej doprave
Ods. 1) Cestujúci je povinný
Písm. d) zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať
sa platným cestovným lístkom.
Ods. 2) Ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na

zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu
platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak
je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a
priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu
totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

Podľa zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach
§ 8 Tarifa cestovnéhoOds. 5) Cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla
nepreukážeplatnýmprepravnýmdokladomosobeoprávnenejkontrolovaťprepravnédoklady,jepovinný
na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému (ďalej len "prirážka") a cestovné od nástupnej

stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa
dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného.

Na záver súd poukazuje na vlastné zistenia z úvodu rozboru možného porušenia ústavných práv
obžalovaného a konštatuje, že ústavné práva obžalovaného na slobodu pohybu porušené neboli a

naopak bol to obžalovaný, ktorý svojim správaním pri vykonávaní zákonného úkonu - zisťovania
totožnosti po porušení pravidiel prepravného poriadku spôsobil porušenie zákona.

Súd ďalej vyhodnocoval, po vyhodnotení možného porušení všeobecných povinností obžalovaného,
ako cestujúceho MHD, aj ďalšie namietané skutočnosti.

Podľa obžalovaného bol tento napadnutý revízorom pritom, keď sa pokúšal vystúpiť z autobusu, pričom
revízor mu mal obmedziť osobnú slobodu.

Uvedené tvrdenie obžalovaného nemá oporu vo vykonaných dôkazoch tak v prípravnom konaní, ani na
hlavnom pojednávaní pred súdom.

Bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ani jeden z revízorov vykonávajúcich kontrolu
cestujúcich v MHD žiadnym spôsobom neobmedzil osobnú slobodu obžalovaného.
Za obmedzenie osobnej slobody, na rozdiel od obžalovaného a obhajoby totiž súd nepovažuje postup
oprávnenej osoby /revízora/, zabrániť porušovateľovi zákona /obžalovanému/ v pokračovaní jeho

protiprávnej činnosti. Ak aj je zmluva o preprave, na ktorú poukazuje obhajoba občianskoprávnym
vzťahom medzi - v tomto prípade obžalovaným a prevádzkovateľom MHD - porušením podmienok
prepravy dochádza zároveň k porušeniu zákona 56/2012 Z.z. o cestnej doprave a zákona 514/2009 Z.z.
o doprave na dráhach.
Podľa súdu má oprávnená osoba právo primeraným spôsobom zabezpečiť dosiahnutie splnenia

povinností vyplývajúcich z prepravnej zmluvy, sama však nemôže porušiť ústavu ani platné zákony.
Podľa súdu nemôže byť obmedzením osobnej slobody cestujúceho, ak sa mu oprávnená osoba - v
tomto prípade revízor postaví do cesty, bráni mu v úteku, resp. vo vystúpení z prostriedku MHD a žiada
pritom od obžalovaného platný doklad o preprave, alebo v zmysle § 14 ods. 2 zák. 56/2012 Z.z., /rovnako
prepravnýporiadokMHDvBratislave/.Akobžalovanýtvrdí,žedošlokobmedzeniujehoosobnejslobody

konaním revízora, ktorý ho držal a nedovolil mu vystúpiť, súd poukazuje na vykonané dôkazy, podľa
ktorých poškodený sa rukami držal držadiel po stranách uličky autobusu a tak bránil obžalovanému
vyhnúť sa kontrole, tvrdenie obžalovaného nemá oporu vo vykonaných dôkazoch..

Súd námietky obžalovaného po vykonaní dokazovania a vyhodnotení možného porušenia ústavy a

zákona uzatvára ako neopodstatnené a ako súčasť obhajoby obžalovaného.

Zhrnutie dokazovania:

Na základe takto vykonaného dokazovania súd považuje za dostatočne preukázané, že obžalovaný Ľ.

D. dňa 21. novembra 2013 v čase okolo 19.30 hod. počas jazdy autobusom premávajúcim na trase linky
číslo 70 cestoval bez cestovného lístka.
Poškodený X. R. v rovnakom čase ako dopravný kontrolór vykonával u cestujúcich kontrolu platných
cestovných lístkov spoločne s ďalšími kontrolórmi svedkami Ľ. Š. a Mgr. V. G..
Po zistení revízora, že obžalovaný nemá pri sebe platné tarifné vybavenie na prepravu cestujúcich v

prostriedkoch MHD, obžalovaný vstal zo sedadla a snažil sa odísť z autobusu. Poškodený sa mu postavil
do cesty takže obžalovaný nemohol opustiť autobus. Obžalovaný poškodeného chytil rukami za bundu
a fyzicky ho napadol, silou ho sotiac do tyče na držanie, následkom čoho si poškodený narazil hlavu a
pravú stranu ramena o túto tyč a prepadol cez sedadlá.
Následne počas toho, ako sa obžalovaný snažil dostať z autobusu, pričom cestu z autobusu zatarasil

pošk. R., poškodeného opäť fyzicky napadol sotiac do neho, chytiac mu prsty pravej ruky a tieto sa
mu snažil vykrútiť, následkom čoho utrpel poškodený X. R. vykĺbenie ramenného kĺbu, pohmoždenie a
zlomeninu distálneho článku 5. prsta pravej ruky, pohmoždenie krčnej chrbtice, pohmoždenie hlavy a
zlomeninu bočného konca kľúčnej kosti.Zranenia poškodeného si vyžiadali lekárske ošetrenie poškodeného a jeho následnú práceneschopnosť
trvajúcu od 21. novembra 2013 do 30. decembra 2013.
Bolo bez akejkoľvek pochybnosti dokázané, že obžalovaný cestoval autobusom bez platného

cestovného lístka, na výzvu sa odmietol identifikovať a ukázať preukaz totožnosti, následne sa snažil
autobus opustiť aj za použitia násilia voči poškodenému, ktorý sa mu snažil zabrániť vo vystúpení z
autobusu.
Súd k obžalobe podanej prokurátorom zaujal v zhrnutí dokazovania stanovisko, že takéto konanie
obžalovaného napĺňa všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3,

písm. c/ Trestného zákona, pretože obžalovaný Ľ. D. poškodenému X. R. spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
teda ujmu na zdraví, ktorej liečenie presahovalo dobu šesť týždňov. /§ 123 ods. 3 písm. i/, ods. 4 Tr. zák./.
Na druhej strane vina obžalovaného vo vzťahu k prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.,
ktorý bol tiež obžalovanému kladený za vinu nebola preukázaná. Podľa súdu k dokonaniu žalovaného
prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. by mohlo dôjsť vtedy, ak by intenzita výtržníckeho
správania obžalovaného presiahla hranicu intenzity, ktorú je možné hodnotiť ako priestupok podľa §

49 ods. 1písm. d/ zák. 479/1991 Zb. Pretože úmysel obžalovaného nesmeroval k vyvolaniu výtržnosti,
ale k spôsobeniu ublíženia na zdraví /nepriamy úmysel/, súd právnu kvalifikáciu skutku aj ako prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. neuznal s tým, že v tejto časti vec nie je možné posúdiť
ako priestupok, keďže zhodné konanie je kvalifikované ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1, ods. 3, písm. c/ Trestného zákona.

K otázke zavinenia:

Podľa § 15 Tr. zák.,

Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

§ 16

Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí,
alebo

b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na

okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Súd vyhodnotením vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný v prejednávanom prípade
konal v nepriamom úmysle spáchať trestný čin, pretože hoci vedel, že svojím konaním môže také
porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený, potom, čo

poškodený stál v uličke autobusu a držal sa závesov tak, aby obžalovaný nemohol prejsť /ujsť/ ,
použil fyzickú silu voči telu poškodeného, a aj keď jeho priamym úmyslom bolo opustenie autobusu a
vyhnutie sa hroziacej pokute, zároveň si musel byť vedomý, že použitím fyzického násilia voči osobe
poškodeného, tomuto môže spôsobiť zranenie.
Skutočnosť, že spôsobené zranenie bolo v zmysle vykonaného dokazovania ťažké /znalecký posudok/,

ide o ťažký následok z nedbanlivosti, keďže u obžalovaného neexistovali žiadne primerané dôvody, pre
ktoré by sa mohol spoliehať, že žiaden ťažší následok nenastane.

K otázke trestu

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd postupoval v zmysle ustanovenia § 34 Tr. zák. s tým, že
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľov, ich pomery

a možnosť ich nápravy.

Súd obžalovanému nepriznal ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák., ani priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 Tr. zák., nemohol však nevziať do úvahy postoj obžalovaného k ním páchanej trestnej
činnosti, hlavne po nariadení hlavného pojednávania a po zrušení rozhodnutia súdu o trestnom rozkaze,

ktorým bol obžalovanému v zjednodušenom konaní uložený symbolický trest.
Súd v tejto súvislosti pripomína, že po zrušení trestného rozkazu /z dôvodu podaného odporu
obžalovaným/, už nie je viazaný svojim predchádzajúcim rozhodnutím. Postoj obžalovaného súd síce
nemôže hodnotiť ako priťažujúcu okolnosť z hľadiska možného použitia § 37 Tr. zák., ale podľa súdu
tento postoj nie je možné ponechať bez povšimnutia.
Obžalovaný doposiaľ nebol trestne stíhaný ani odsúdený, bol viackrát postihnutý za priestupky v cestnej

doprave.

Podľa § 156 Tr. zák.:

(1) Kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) na chránenej osobe, alebo
b) z osobitného motívu.

(3) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania,
b) za krízovej situácie, alebo

c) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.
Podľa § 123 Trestného zákona,
(1) Ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného.

(2) Ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si

objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky
čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
(3) Ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne
ochorenie, ktorou je
a) zmrzačenie,

b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,
c) ochromenie údu,
d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
e) poškodenie dôležitého orgánu,
f) zohyzdenie,

g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu,
h) mučivé útrapy, alebo
i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

(4) Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne

vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní,
počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.
Súd dôkladne vyhodnotil všetky okolnosti prípadu, prihliadol k doterajšej beztrestnosti obžalovaného .
Prihliadol pritom aj na okolnosti spáchania trestného činu i na postoj obžalovaného k vlastnej trestnej
činnosti i na mieru jeho zavinenia, pričom vyhodnocoval aj úmysel páchateľa.

Súd ukladal trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. aj preto, lebo je
toho názoru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody u doteraz netrestaného páchateľa by
bolo kontraproduktívne a aj trest odňatia slobody s podmienečným odkladom je spôsobilý v plnej miere
zabezpečiť naplnenia ustanovenia § 34 Tr. zák. a o druhu a výmere trestuTrest odňatia slobody v trvaní 2 roky, ktorého výkon bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., podmienečne
odloženýsurčenímskúšobnejdobypodmienečnéhoodkladuvýkonutrestuvtrvaní3/tri/rokyzapoužitia

§50ods.1Tr.zák.súdpovažujezaplnezodpovedajúcitakpotrebezabezpečiťochranuspoločnostipred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti ako aj potrebe vytvorenia podmienok
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.
Takto uložený trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Uloženia peňažného trestu pri dolnej hranici trestnej sadzby súd považuje za vhodný výchovný doplnok
k uloženému podmienečnému trestu odňatia slobody s dôrazom na skutočnosť, že motívom konania
obžalovaného bolo získanie neoprávneného majetkového prospech a zároveň snaha o vyhnutie sa
následnému majetkovému postihu za „cestovanie načierno“.
Súd je toho názoru, že peňažný trest vo výške približne trojnásobku možného majetkového postihu
za cestovanie v MHD bez platného cestovného lístka bude zodpovedajúcim postihom, ktorý presne

zodpovedá potrebe výchovného účinku trestu spoločne s účinkom represívnym.

Uloženie obžalovanému aj peňažného trestu § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. vo výmere 300,- /tristo/ Eur v
intervale možnej výšky peňažného trestu od 160 EUR do 331 930 EUR súd považuje za plne zákonné
a v prejednávanom prípade aj vhodné.

Následne súd aplikoval povinné ustanovenia trestného zákona o peňažnom treste, keď vyslovil, že podľa
§ 57 ods. 2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu a podľa § 57 ods. 3 Tr., zák. pre
prípad,žebyvýkonpeňažnéhotrestumoholbyťúmyselnezmarenýsúdukladáobžalovanémunáhradný
trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ mesiace.

Z poškodených si nárok na náhradu spôsobenej škody uplatnila len Všeobecná zdravotná poisťovňa
súd teda obžalovaného podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaného zaviazal k náhrade škody pošk.
Všeobecná zdravotná poisťovňa, Ružová dolina 10, Bratislava, vo výške 192,04 Eur.

Poškodený R. si síce v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu spôsobenej škody, na hlavnom
pojednávaní pred súdom však po zákonnom poučení prehlásil, že nárok na náhradu škody neuplatňuje
a preto v jeho prípade súd o náhrade škody nerozhodoval.

S poukazom na takto vykonané dokazovanie bolo potrebné rozhodnúť rovnako, ako je uvedené vo

výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 jeho vyhlásenia na
podpísanom súde.
Poškodený má právo podať odvolanie len čo do výroku o náhrade škody.