Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. september 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 9P/451/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514222252
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dudíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7514222252.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Janou Dudíkovou vo veci starostlivosti súdu

o maloletého Kristiána H., nar. XX.X.XXXX, bytom F. pri S., S. XXX/XXX, zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov V. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom H. republika, B., V. XXX, a M. H., nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom F. pri S., S. XXX/XXX, t.č.
na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou JUDr. Petrou Valúchovou, pracovníčkou Okresného
súdu Košice I, na návrh S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. pri S., S. XXX/XXX, v konaní o zverenie
maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

Zveruje maloletého K. H., nar. XX.X.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti S. H., nar. XX.XX.XXXX,

ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju
vykonávajú rodičia, a je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných
veciach, pričom veci, ktoré nie sú bežnou záležitosťou, podliehajú schváleniu súdom.

V. je povinná prispievať na výživu maloletého K. mesačne sumou rovnajúcou sa XX% životného minima
na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určenou zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v
platnom znení, vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred, k rukám S., počnúc právoplatnosťou tohto

rozsudku.
- 2 - 9P/451/2014

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého K. mesačne sumou rovnajúcou sa 30% životného
minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určenou zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime
v platnom znení, vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred, k rukám Heleny H., nar. XX.XX.XXXX, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka - stará matka maloletého dieťaťa, podala návrh na zverenie maloletého K. do jej
náhradnej osobnej starostlivosti, ktorý odôvodnila tým, že maloletý pochádza z družobného vzťahu jej
syna a V. D.. V. maloletého dieťaťa žije dlhodobo v zahraničí, o dieťa sa nezaujíma. Otec maloletého
dieťaťa je väčšinou nezamestnaný, privyrába si na brigádach. V minulosti už mala maloletého Kristiána
zvereného do náhradnej osobnej starostlivosti z dôvodu, že jeho otec nastúpil na výkon trestu odňatia
slobody do zariadenia v T.. Po jeho návrate bola náhradná starostlivosť zrušená. Toho času je jej syn
znova vo výkone trestu, odkiaľ len napísal list, nech sa o maloletého Kristiána postará.

Rodičia maloletého dieťaťa sa k návrhu nevyjadrili.Kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, odporučil súdu návrhu navrhovateľky
vyhovieť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, správou o prešetrení rodinných pomerov, listinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľka - stará matka maloletého dieťaťa, vo svojej výpovedi uviedla, že o maloletého Kristiána
sa stará od jeho deviatich rokov. Jeho matka žije niekde v zahraničí, asi v H. republike, jej adresa nie je

navrhovateľke známa. B. posiela na K. výživné, zhruba 18 eur. V minulosti výživné vôbec neplatila, ale
posledné tri mesiace poslala 18 eur každý mesiac. Otec maloletého Kristiána sa o neho taktiež nestará,
viackrát bol vo výkone trestu odňatia slobody, odkiaľ bol síce prepustený, ale následne sa tam dostal
znova. Otec maloletého dieťaťa je navrhovateľkin syn, už v minulosti ju pýtal, aby prevzala starostlivosť
o maloletého Kristiána a aby jej bol zverený, pretože sa nevie o dieťa postarať. Je nezodpovedný, nikde
nepracuje. Vo výkone trestu bol od októbra 2014 do mája 2015, navrhovateľka vôbec nevie, čo spáchal.

Myslela si, že sa vráti a bude sa starať o syna. Skutočnosť je však iná, nestará sa o neho, nepoberá
na neho žiadne dávky. Navrhovateľka ďalej uviedla, že otec maloletého dieťaťa sa nejaký čas zdržiaval
doma, nikde nepracoval. Živila ho navrhovateľka, ktorá poberá starobný dôchodok spolu s vdovským
dôchodkom vo výške 420 eur mesačne. Návrh podala aj z toho dôvodu, že aj keď syn niekedy príde
domov, z ničoho nič sa stratí a už o ňom nič nevie. Na výživu maloletého Kristiána ničím neprispieva.

Maloletý Kristián je žiakom 7. ročníka D. školy v F. pri S.. Má bežné výdavky ako deti v jeho veku. V
spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a maloletým K. býva aj jej ďalší syn B.. Je nezamestnaný, občas
si privyrobí brigádnicky.
- 3 - 9P/451/2014

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice bolo zistené, že otec opätovne nastúpil v
novembri 2014 na výkon trestu odňatia slobody, kde bol do 27.5.2015. Po prepustení odcestoval do N.
a neskôr do H. republiky, kde si hľadal zamestnanie. Na výživu maloletého dieťaťa ničím neprispieval,

sporadicky synovi podľa svojich finančných možností zakúpil oblečenie a obuv. V. maloletého dieťaťa
žije v H. republike, synovi nepravidelne posiela výživné vo výške XX eur, doposiaľ zaplatila štyrikrát. So
synom je v telefonickom kontakte. Stará matka maloletého dieťaťa je starobná dôchodkyňa, na inkaso
vynaloží 95 eur mesačne, na drevo na kúrenie 600 eur ročne, na lieky 20 eur mesačne.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú

starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť
o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase
trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia
dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak
sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa
alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec

rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu
Európskej únie.

Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivostivykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením
maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu
ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných

skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu
maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa
domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

- 4 - 9P/451/2014

Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú
ustanovenia § 32 a 33.

Podľa§45ods.6Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťavykonávajúprávaapovinnostivyplývajúce
z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré
bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto

zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby
súd.

Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím
súdu podľa odseku 1 nezaniká.

Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali
počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné
dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič,
súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej
vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží
povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej

starostlivosti.

Podľa § 45 ods. 9 Zákona o rodine, súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom
sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi
maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v

náhradnejosobnejstarostlivostiaskutočnosť,čirodičiamôžuzabezpečiťosobnústarostlivosťomaloleté
dieťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

U rodičov maloletého dieťaťa nebolo preukázané, že by ich pomery odôvodňovali určiť výživné vo
väčšom rozsahu ako vo výške 30 % životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré
je v súčasnosti podľa platných právnych predpisov v sume 27,13 eura. Mesačným výživným v takejto
výške sú matka aj otec povinní prispievať na výchovu a výživu maloletého Kristiána.

Súd poznamenáva, že podľa § 5 z. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, sumy životného minima sa
novo upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka, pričom od
- 5 - 9P/451/20141.7.2015 do 30.6.2016 30 % životného minima na nezaopatrené dieťa predstavuje sumu 27,13 eura.

Pokiaľ nebude rodičom určené výživné v inej výške ako je 30% životného minima na jedno nezaopatrené
dieťa, budú povinní prispievať na výživu maloletého dieťaťa minimálnym výživným od 1.7.2016 v sume
určenej opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR podľa údajov zistených Štatistickým
úradom Slovenskej republiky.

Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu, keďže rodičia nezabezpečujú
starostlivosť o maloleté dieťa, súd dospel k záveru, že je v záujme maloletého Kristiána, aby bol zverený
do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, ktorá doposiaľ riadne zabezpečovala starostlivosť o
neho, čo mal súd preukázané tým, že kolíznym opatrovníkom neboli zistené žiadne nedostatky v jej
starostlivosti.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav a právny stav súd rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný
súd Košice - okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný
dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny

výkon rozhodnutia podľa O. s. p. alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233 / 1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.