Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Malacky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubomír Hudák
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 2T/64/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615010246
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Hudák
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1615010246.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudca JUDr. Ľubomír Hudák, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
07.12.2015 v Malackách, rozhodol
r o z h o d o l :
Obžalovaný:
G. E., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom Q., č. XXXX/XX,
G., nezamestnaný
je vinný, že
dňa 27.04.2014 v čase okolo 01.20 hod. potom, ako sa stretol s poškodenou M. E. na chodníku pred
reštauráciou zv. L. v G. a dal sa s ňou do reči, jej začal po chvíli vulgárne nadávať, pretože mu nedovolila
ju bozkávať a odstrkovala ho, cez nohavice jej ukazoval svoj penis so slovami: „Pozri ako mi stojí“, snažil
sa na ňu vešať a bozkávať ju na ústa, čo poškodené odmietala a bránila sa tomu, preto jej chytil jednu
ruku a druhou ju začal fackať po tvári, pričom jej stále vulgárne nadával, potom ju chytil jednou rukou
okoloramienadruhourukoujejchytilústa,abynemohlakričaťazačaljuťahaťatlačiťsmeromkbytovým
domom na Q. ulici, počas toho, ako ju ťahal a tlačil tou rukou, čo mal okolo jej ramien, hovoril, aby bola
ticho, lebo ju zabije, uškrtí a zadusí, následne pri bytovom dome č. XX ju oprel o stenu domu, pichol jej
do úst svoj jazyk, a keď sa poškodená bránila, tak jej buchol asi 4x hlavu o stenu domu, následne ju
chytil okolo ramien, priložil jej ruku na ústa a dotiahol k lavičke na detskom ihrisku nachádzajúcom sa
pred vchodom do bytového domu č. XX, kde sa jej podarilo od neho oslobodiť a chcela od neho utiecť,
avšak po troch metroch ju chytil a nasilu ju hodil na lavičku, kde ju privalil svojim telom a začal ju škrtiť so
slovami, aby bola ticho, lebo ju uškrtí, zabije, potom ju odtiahol priamo pred vchod bytového domu č. XX,
kde ju začal opätovne fackovať po tvári, v tom jej siahol svojou rukou za nohavice až sa dostal pod jej
spodné nohavičky, pričom dovnútra pošvy nevnikol a ruku hneď vybral, vtedy mu poškodená povedala,
že si robí problémy, načo ju kolenom kopol do brucha, potom sa snažil otvoriť dvere do vchodu bytového
domu, kde býva, čo poškodená využila, vyšmykla sa mu a utiekla od neho až ku svojej kamarátke, čím
poškodenej M. E. spôsobil pomliaždenie čela vľavo, pomliaždenie očnice vľavo, pomliaždenie oblasti
jarmovej kosti vľavo a pomliaždenie sánky vľavo s dĺžkou práceneschopnosti od dňa 28.04.201 do dňa
10.05.2014,
t e d a
- inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - násilím,
- dopusti sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým,
že iného napadol,č í m s p á c h a l
zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. v súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 183 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h), § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia
slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák sa obžalovaný na výkon trestu zaraďuje do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného G. E., vypočul svedkov
M. E., F. D., R. G., por. Mgr. G. V., so súhlasom procesných strán prečítal obsah znaleckého posudku
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava, znalkyne z odvetvia psychiatria MUDr. F. B.,
prečítal listinné dôkazy, najmä lekárske správy o zraneniach poškodenej, zápisnicu o obhliadke miesta
činu, zápis o dychovej skúške ako aj ďalšie listinné dôkazy, podľa § 270 ods. 2 Tr. por. prehral obrazový
záznam z kamerového systému Mestskej polície G., a tak zistil skutkový stav uvedený vo výrokovej časti
tohto rozsudku.
Obžalovaný G. E. spáchanie trestných činov čiastočne poprel, čiastočne tvrdil, že si na svoje konanie
nepamätá. Uviedol, že v inkriminovaný deň oslavoval spolu s R. G. meniny v podniku zvanom Q. v
G.. Tu požívali alkoholické nápoje, a keď skončili, zavolali si taxi, ktoré ich odviezlo do mesta. Odvtedy
má „okno“ a na nič si nepamätá. Precitol až vtedy, keď ho policajti našli ležať na schodoch vo vchode
obytného domu.
Na inom mieste svojej výpovede však uviedol, že celé trestné stíhanie je nezmysel, keďže „sa to nestalo“
a netuší prečo ho poškodená očierňuje.
Svedkyňa M. E. uviedla, že asi o 01.00 - 01.300 hod. kráčala okolo reštaurácie L. v úmysle navštíviť
diskotéku v hoteli K.. Tu stretla obžalovaného spolu s kamarátom G. a dali sa do reči. Počas rozhovoru
začal byť obžalovaný dotieravý, chytal ju, bozkával na líce, následnej ju chytil za rameno, ťahal k
reštaurácii L. a ukazoval prstom na rozkrok, kde sa mu vzdúval stoporený úd. Keď sa chcela vytrhnúť
dostala dve facky, až jej zahučalo v ušiach.
Odohnal od seba kamaráta, ktorý sa jej chcel zastať a ďalej pokračoval v agresívnom správaní. Zatiahol
ju k obytným domom, oprel o stenu, strkal jej jazyk do úst a keď hod odsotila, udrel jej asi 4-krát hlavu
o stenu. Využila povolenie zovretia a snažila sa obžalovanému ujsť. Dobehol ju po pár metroch, začal
ju hrdúsiť vyhrážajúc sa zabitím a zároveň jej vulgárne nadával. Kopol ju kolenom do brucha a ťahal
ku vchodu činžovného domu.
Keď odomykal vchod, vytrhala sa mu a z miesta činu utiekla. Zazvonila u kamaráta, ktorý ju pustil do
bytu a tam rozpovedala svoj nočný zážitok. Následkom zranení, ktoré jej spôsobil obžalovaný, bola tri
týždne práce neschopná.
Svedkyňa F. D. prehlásila, že asi o 01.50 hod. zazvonila u nich poškodená, ktorú pustili do bytu. Bolo
na nej vidieť rôzne zranenia, opuchnutú sánku, taktiež zadnú časť hlavy, pričom nesúvisle referovala, čo
sa jej stalo keď išla okolo reštaurácie L.. Mala tam stretnúť muža čo má na krku tetováž a tento muž jufyzicky napadol a udieral ju. Manžel svedkyne zatelefonoval na políciu a skutok oznámil bezpečnostným
orgánom.
Pokiaľ ide o svedka R. G. tento k samotnému skutku nevedel nič uviesť. Prehlásil, že keď spolu s
obžalovaným G. E. išli okolo reštaurácie L. stretli ženu, ktorá sa s obžalovaným dala do reči. O čom
medzi sebou hovorili nevie, pretože sa rozhodol, že odíde domov. S týchto dôvodov sa k incidentu medzi
obžalovaným a poškodenou nevedel vyjadriť.
Vzhľadom na obhajobné prednesy obžalovaného, rozhodol súd o výsluchu príslušníka Obvodného
oddelenia PZ G., Mgr. G. V. ako svedka, keďže tento predvádzal obžalovaného na oddelenie. Svedok
uviedol, že obžalovaného našli na medziposchodí vo vchode obytného domu, kde sedel na schodoch.
Javil sa im ako osoba pod vplyvom alkoholu ale pri predvádzaní odpor nekládol a dobrovoľne šiel s
hliadkou do služobného motorového vozidla.
PokiaľideoznaleckédokazovaniesúdpoukazujenaznaleckýposudokKriminalistickéhoaexpertízneho
ústavu PZ Bratislava č. l. 48 - 50 ktorý skúmal profily DNA jednak obžalovaného a jednak poškodenej
E.. Znalecky neboli vylúčené vzájomné stopy DNA t. j. nebolo vylúčené, že obžalovaný a poškodená
prišli do osobného kontaktu.
Vzhľadom na amnéziu deklarovanú obžalovaným bolo vykonané znalecké skúmanie osoby
obžalovaného znalkyňou z odboru zdravotníctvo odvetvie psychiatria MUDr. F. B., PhD. . Znalkyňa vo
svojom posudku ustálila, že obžalovaný G. E. v čase spáchania skutku bol pod vplyvom alkoholu
( približne 1,65 ‰), čo predstavuje stredný stupeň alkoholického opojenia. U obžalovaného išlo o tzv.
jednoduchú ebrietu, v rámci ktorej došlo k odbrzdenému správaniu, k odbúraniu zábran a k zvýšenej
iritability.
Z listinných dôkazov chce súd poukázať predovšetkým na lekárske správy o zranení poškodenej, ktorá
v dôsledku fyzických útokov obžalovaného utrpela viaceré pomliaždeniny tváre, taktiež pomliaždenie
sánky pričom bola práce neschopná od 28.04.2014 do 10.05.2014. Obžalovaný bol po zadržaní
podrobený dychovej skúške dňa 27.04.2014 o 02.57 hod. s výsledkom 0,75 mg/l, čo v prepočte
zodpovedáasi1,65‰.Jasnýdôkazpotvrdzujúcivýpoveďpoškodenejsúdzískalvykonanímobrazového
záznamu bezpečnostnej kamery Mestskej polície G., z ktorého je zrejmý pohyb dvoch osôb smerom od
reštaurácie L. k obytným domom na Q. ulici.
Na podklade vyššie citovaných dôkazov postupom uvedeným v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. súd
konštatuje, že skutok, ktorý bol predmetom obžaloby sa stal, a jeho páchateľom je obžalovaný G. E..
Pokiaľ ide o postoj obžalovaného k predmetným trestným činom, tento súdu nemohol objasniť priebeh
skutku, keďže si údajne na celý incident nepamätá a precitol až keď bol predvádzaný bezpečnostnými
orgánmi na policajný útvar.
Skutočnosť, že obžalovaný a poškodená sa dňa 27.04.2014 asi hodinu po polnoci stretli pri reštaurácii L.
v G. bola nesporne preukázaná a to výpoveďou poškodenej, svedka R. G. a záznamom bezpečnostnej
kamery mestskej polície. Nesporne je preukázaná aj tá okolnosť, že obžalovaný začal byť na poškodenú
agresívny, fyzicky na ňu útočil, násilne obmedzoval jej osobnú slobodu, pričom motív jeho konania mal
znaky sexuálnej agresivity.
O tom, že útok obžalovaného na telesnú integritu poškodenej bol vyššej intenzity svedčia lekárske
správy o zranení poškodenej, ktorá bola práce- neschopná dva týždne. Napokon treba vziať do úvahy
aj výpoveď svedkyne F. D., na byte ktorej sa poškodená skovala pred obžalovaným. Svedkyňa spolu s
manželom pozorovali na poškodenej čerstvé zranenia, rozrušenosť a už vtedy poškodená vierohodne
referovala o priebehu skutku. Prirodzená reakcia manžela svedkyne vyústila do privolania orgánov
polície.
Súd je povinný sa ešte vyjadriť k otázke príčetnosti obžalovaného v čase spáchania činu, keďže tento
sa obhajoval amnéziou resp. dočasnou stratou pamäti. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že obž.
E. nebol v stave patologickej opilosti, ale len jednoduchej opilosti. Teda nešlo u neho v žiadnom prípadeo chorobný stav. Napokon nasvedčuje tomu aj hladina alkoholického opojenia, ktorá krátko po skutku
predstavovala hodnotu 0,75 mg/l čo je stredný stupeň alkoholického opojenia.
Z hľadiska právneho posúdenia konania obžalovaného sa súd stotožnil s kvalifikáciou uvedenou v
obžalobe. Konanie obžalovaného malo všetky znaky skutkovej podstaty zločinu obmedzovania osobnej
slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a to s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d)
Tr. zák. . obžalovaný neoprávneným a násilným spôsobom zasiahol do osobnej slobody poškodenej,
ktorú sa za použitia brachiálnej moci pokúšal transportovať do svojho obydlia. Zo všetkých okolností
prípadu je zrejmá sexuálna motivácia jeho konania. Pokiaľ ide o ublíženie na zdraví, právne posúdenie
tejto skutočnosti bolo konzumované trestným činom obmedzovania osobnej slobody.
Obžalovaný skutok spáchal na mieste verejnosti prístupnom, jednak pred reštauráciou L. a taktiež aj na
dvore medzi obytnými domami. Z hľadiska právnej kvalifikácie posúdil súd jeho konanie ako jednočinný
súbeh zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.. Obidva trestné činy boli spáchané formou priameho
úmyslu.
Z osobných dokladov súd zistil, že tento je nezamestnaný a prostriedky na živobytie si zaobstaráva
príležitostnými brigádami. Obžalovaný bol v minulosti postihnutý za dva priestupky okrem iného v júni
2013 fyzicky napadol istú M. D.. Hladí sa na neho ako by súdne trestaný nebol.
Pri úvahe o druhu trestu a jeho výmere vychádzal súd zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v §
34 ods. 4 Tr. zák. pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, mieru zavinenia,
pohnútku, na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti
nápravy.
Obžalovanému priťažovalo, že spáchal dva trestné činy, na druhej strane súd nezistil poľahčujúcu
okolnosť. Za tejto situácie bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého, ak
prevažuje pomer priťažujúcich okolnosti, zvyšuje sa dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby
o jednu tretinu. Vzhľadom na to, že pri úhrnnom treste sa ukladá trest podľa trestného činu najprísnejšie
trestného (§ 41 ods. 1 Tr. zák.) predstavuje dolná hranica trestnej sadzby trestného činu obmedzovania
osobnej slobody podľa § 183 ods. 2 Tr. zák. štyri roky a osem mesiacov.
Obžalovaný značne surovým spôsobom napadol z nicotnej príčiny poškodenú, ktorá mu k takémuto
konaniunezavdalažiadnydôvod. Pritomspôsobilpoškodenejviacerézranenianaktorésamuselaliečiť
dva týždne. K svojmu činu sa postavil negatívne, ani na chvíľu neľutoval jeho spáchanie. Tieto postoje
obžalovaného svedčia o jeho nízkom morálnom kredite. Súd je toho názoru, že uloženie trestu odňatia
slobody vo výmere štyri roky a osem mesiacov je trest primeraný a potrebný na nápravu obž. G. E..
Keďže obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody zaradil ho súd pre účely výkonu
trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia ( § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom
tunajšieho súdu. Riadne a v lehote podané odvolanie má
odkladný účinok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.