Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. február 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/123/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010007
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715010007.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného V. G., pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a iné, prerokoval na verejnom
zasadnutí dňa 3. februára 2016 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo
dňa 05.08.2015 sp.zn. 5T/2/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného V. G. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 05.08.2015 sp.zn. 5T/2/2015 bol obžalovaný V. G.
uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.
v jednočinnom súbehu s prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej
uzávery a úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 26.10.2014 v čase o 09:50 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo tov. zn. Renault Laguna,
ev.č. LC XXX CH v L., okres L., po V. ulici, kde bol zastavený a kontrolovaný a hliadkou OO PZ Detva,

napriek tomu, že mu bol rozhodnutím o priestupku OR PZ ODI Lučenec pod č. ORPZ-LC-
OD12-522/2013-Pzodňa29.01.2014,právoplatnýmdňa29.01.2014,vykonateľným14.02.2014uložený

zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 48 mesiacov, odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, pričom

pri cestnej kontrole predložil policajtom falošný vodičský preukaz č. Q. XXX XXX a falošný občiansky
preukaz č. Q. XXX XXX, obidva doklady s údajmi na osobu P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., ulica U..
L. Q. XXXX/XX, ktoré doklady si zabezpečil od neznámej osoby a uvedené doklady predložil ako pravé.

Za to mu bol uložený podľa § 352 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, ods.
4, § 41 ods. 1, § 46 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2
písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 24 mesiacov. Podľa § 60 ods.
1 písm. a) Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci - vodičský preukaz č. Q. a občiansky

preukaz č. Q. XXX XXX, obidva s údajmi na osobu P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., R. U.. L. Q. XXXX/
XX. Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho obhajcu
odvolanie obžalovaný V. G.. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že podľa jeho názoru súd voči
nemu postupoval neprimerane prísne, keď mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody. Nestotožňuje

sa s tým, ako uviedol prvostupňový súd, že na uloženie peňažného trestu neboli splnené zákonné
podmienky, lebo v tom čase bol bez príjmu a trest povinnej práce by vzhľadom na predchádzajúceodsúdenie nesplnilo svoj účel. Poznamenal, že má dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie
peňažného trestu, o čom predložil aj fotokópie výpisov z účtu Poštovej banky. Opätovne zdôraznil, že
nepodmienečný trest odňatia slobody v jeho prípade je neprimerane prísny, pričom si je však vedomý,

že v prípade uloženia nepodmienečného trestu mu bude predchádzajúci trest, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu v Lučenci sp.zn. 3T/253/2013 vo výmere šesť mesiacov premenený.

Navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen a uložil mu peňažný
trest na dolnej hranici trestnej sadzby.

Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného, ako nedôvodné, zamietnuť.

Verejné zasadnutie sa uskutočnilo v neprítomnosti obžalovaného V. G., a to z dôvodu, že aj keď
obžalovaný súdu zaslal lekársku správu, ako aj žiadosť o odročenie verejného zasadnutia, podľa
názoru odvolacieho súdu nepredložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a ani z predloženej

lekárskej správy nevyplýva, že by sa verejného zasadnutia nemohol pre chorobu zúčastniť, a preto boli
na takýto postup splnené podmienky v zmysle § 293 ods. 5 Tr. por.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod pre
rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou) a nie je ani

daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., a preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Úvodom treba uviesť, že ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 250 ods.
1 písm. b) alebo c) Tr. por. a súd toto vyhlásenie podľa § 257 ods. 6 Tr. por. (ako v tomto prípade), s
dôsledkami uvedenými v § 257 ods. 7 Tr. por. (uznesenie, proti ktorému nie je sťažnosť prípustná - §
183 ods. 2 Tr. por.) prijme, obžalovaný následne nemôže právne účinne odvolaním napadnúť výrok o
vine rozsudku, ktorý bol po takomto dokazovaní vyhlásený súdom prvého stupňa. Odvolací súd v takom

prípade, ak obžalovaný odvolanie podá, nemôže v zmysle § 317 ods. 1 veta prvá Tr. por. preskúmať
výrok o vine v napadnutom rozsudku, teda nemôže podrobiť revíznej povinnosti prvostupňovým súdom
zistený - priznaný - skutkový stav veci, ani jeho právne hodnotenie.

Okrem toho odvolací súd poukazuje na ust. § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., z ktorého vyplýva, že ak tento

zákon neustanovuje iné, rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý
sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo
vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku, uvedeného v obžalobe.

Za daného stavu sa odvolací súd zaoberal len dôvodmi odvolania obžalovaného, ktoré smerovalo do

výroku o uloženom treste.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľa

spoločnosťou.

Podľa ods. 2 predmetného ustanovenia, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej
výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné
sadzby trestu odňatia slobody.

Podľa ods. 3, trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby.

Podľaods.4predmetnéhoustanovenia,priurčovanídruhutrestuajehovýmerysúdprihliadnenaspôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.Odvolací súd preskúmaním výroku o treste dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne,
keďzistilvšetkyskutočnostirozhodnépreurčeniedruhutrestuajehovýmeryvzmyslevyššieuvedeného
ustanovenia Trestného zákona. Bral do úvahy spôsob spáchania skutku, motív, spôsobený následok,

ako i osobu obžalovaného, pričom u neho zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák.,
že obžalovaný sa ku trestnému činu priznal a tento úprimne oľutoval a dve priťažujúce okolnosti podľa §
37 písm. h) Tr. zák., t.j., že spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m) Tr. zák., t.j., že obžalovaný
už bol za trestný čin odsúdený.

Okrem toho zo správ na obžalovaného vyplýva, že dňa 29.01.2014 mu bola uložená pokuta vo výške
800,- Eur za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c) Zák. č. 372/1990 zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov a z odpisu registrov možno zistiť, že bol v minulosti osemkrát súdne trestaný,
naposledy v roku 2014, kedy mu bol rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.zn. 3T/253/2013 zo dňa
06.03.2014 uložený trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu vo výmere dvanásť mesiacov, teda do 06.03.2015, to znamená, že tohto

protiprávneho konania sa dopustil v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

Súd prvého stupňa na základe týchto skutočností správne uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere dvanásť mesiacov, a to postupom v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák., a to za trestný
čin najprísnejšie trestný, pričom dolnú hranicu takéhoto trestu musel zvýšiť o jednu tretinu, pretože u

obžalovaného prevažovali priťažujúce okolnosti nad okolnosťami poľahčujúcimi.

Súd prvého stupňa sa podrobne zaoberal aj skutočnosťou, či v danom prípade nie je možné
obžalovanému uložiť alternatívny trest, napríklad peňažný trest odňatia slobody a keďže mal
preukázané, že obžalovaný je v tom čase bez príjmu a trest povinnej práce by vzhľadom na

predchádzajúce odsúdenia nesplnil svoj účel, takýto trest obžalovanému ani neukladal.

S týmto postupom možno v podstate súhlasiť, pretože ani podľa názoru odvolacieho súdu v danom
prípade obžalovanému alternatívny trest odňatia slobody neprichádza v úvahu ukladať aj napriek tomu,
že predložil výpis banky, z obsahu ktorého možno zistiť, že disponuje určitou finančnou hotovosťou.

U obžalovaného sa totiž jedná o osobu, ktorá aj vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie sa neustále
dopúšťa protiprávnej činnosti a napriek tomu, že bol podmienečne odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Lučenec sp.zn. 3T/253/2013 zo dňa 06.03.2014, teda v skúšobnej dobe sa dopustil úmyselného
protiprávneho konania, a to tým, že spáchal jednak prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej

listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery a úradného znaku a úradnej značky podľa § 252 ods. 1 Tr. zák.
Na základe týchto skutočností potom odvolací súd zhrnul, že z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej
prevencie v danom prípade nie je možné obžalovanému uložiť iný trest, ako trest nepodmienečný, a
preto argumenty obžalovaného uvedené v písomnom podaní odvolania neakceptoval a jeho odvolanie
ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody za
úmyselný trestný čin, pre tento trest bol v súlade s ust. § 48 ods. 1 písm. b) Tr. por. zaradený do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.