Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/37/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200624
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200624.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Okresný úrad Veľký Krtíš, katastrálny odbor, Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš za účasti: K. N., rod. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XX o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 1720/2014
zo dňa 10.03.2015 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu č. V 1720/2014 zo dňa 10.03.2015 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ - Pohotovosť s. r. o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu

správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 1720/2014 zo dňa
10.03.2015. Predmetným rozhodnutím odporca zamietol návrh na povolenie vkladu zmluvy o zriadení
záložného práva do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ doručil na správny orgán návrh
na vklad záložného práva titulom Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE uzavretej dňa

09.09.2014. Rozhodnutím odporcu sp. zn. V 1720/14 zo dňa 27.01.2015 bolo konanie prerušené a
účastnícibolivyzvanínapredloženiezmluvyoúvereč.XXXXXXXXXz30.05.2013.Dňa27.02.2015bola
odporcovi doručená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.05.2013. Odporca po
preskúmaní návrhu na vklad zistil, že predložená záložná zmluva nespĺňala podmienky na vklad podľa
§ 31 ods.1 Katastrálneho zákona, a preto návrh na vklad rozhodnutím z 10.03.2015 zamietol. Odporca
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dlžník uvedený v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX

ako splnomocniteľ mal požiadať o bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní právnych úkonov a
dohodou o splnomocnení zo dňa 30.05.2013 udelil spoločnosti ProHelp, združenie občianskoprávnej
pomoci, Bratislava plnomocenstvo na uzavretie záložnej zmluvy. Uvedená dohoda o splnomocnení je
predformulovaná, názov zástupcu je predtlačený a ručne dopisované sú údaje o splnomocniteľovi ako
aj špecifikácia nehnuteľností. Uvedená dohoda bola splnomocniteľkou podpísaná vo Veľkom Krtíši dňa
30.05.2013 a splnomocnený zástupca datoval podpísanie v Bratislave dňa 30.05.2013. Dátum podpisu

dohody o plnomocenstve dlžníčkou je zhodný s dátumom podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo
vyplýva z bodu II. záložnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec nebol prítomný pri podpise
dohody o plnomocenstve, o čom svedčí aj vyjadrenie záložcu z 09.02.2015 do zápisnice vyhotovenej u
odporcu, ktorá uviedla, že podmienkou poskytnutia úveru bolo podpísanie pár papierov, až u odporcu
sa však dozvedela, že podpísala aj dohodu o splnomocnení. Pracovníčka Pohotovosti p. I. jej ukázala,
čo má podpísať. Nevedela, čo podpísala. O záložnej zmluve sa dozvedela až od odporcu. Združenie

ProHelp, ani p. G. nepozná, nestretla sa s ním, nekontaktovali sa. Dohodu pri podpise nečítala, ale údaje
o nehnuteľnostiach boli podľa nej dopisované. Zmluvy mala podpísať 30.05.2013. Nikto ju však nepoučilo následkoch podpísania dohody. Nežiadala nikoho, aby ju zastupoval, splnomocnenec ProHelp, ani
p. G. neboli osobne prítomní pri podpise dohody. Z dohody o plnomocenstve je podľa odporcu zrejmá
skutočnosť, že veriteľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníčku konať, čím dlžníčke odňal

právo slobodne sa rozhodnúť, kto ju bude zastupovať v jej záležitostiach. Uvedenú skutočnosť dlžníčka
potvrdila v priloženej zápisnici. Splnomocnený zástupca háji záujmy veriteľa a nie je teda možné, aby
hájil aj záujmy dlžníka, čím je jeho konanie v mene dlžníka spochybniteľné. Z uvedených skutočností
odporca dovodil, že dohoda o splnomocnení je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor
záujmov združenia občianskoprávnej pomoci ProHelp so záujmami zastúpeného. Keďže dohoda o

plnomocenstve nie je platná, nemohli nadobudnúť právne účinky ani neskoršie uzavreté právne úkony
uskutočnené na základe takéhoto plnomocenstva. Neplatná je podľa odporcu preto aj zmluva o zriadení
záložného práva z 13. novembra 2011. Odporca poukázal na ustanovenia § 22 ods. 2, § 31 ods. 1, §
37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podmienky na vklad podľa
odporcu neboli splnené, a preto návrh na vklad odporca v plnom rozsahu zamietol.

Proti predmetnému rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ opravný
prostriedok. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie,
pretože odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a
znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že z

§ 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti odporcu
o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či úkon urobený v predpísanej
forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.
Dohoda o splnomocnení bola podľa odvolateľa uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Odvolateľ nesúhlasil

s tvrdením odporcu, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník
sa nemal možnosť sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Ide o predpoklady odporcu nevychádzajúce
z objektívne zisteného skutkového stavu. Rozhodnutie vychádza z ničím nepodložených predpokladov,
čo vyplýva aj z jeho odôvodnenia, preto rozhodnutie odporcu nie je rozhodnutím vydaným na základe
spoľahlivo zisteného skutkového stavu a nemá náležitosti uvedené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku,

keď len konštatuje, že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Predložené plnomocenstvo
je samostatným právnym úkonom uzatvoreným medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne
nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Odporca nepreukázal, že by veriteľ do tohto
právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Podľa odvolateľa sa odporca mýli, keď tvrdí,
že bol rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného, pretože takýto rozpor musí reálne existovať

a nepostačuje len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Dohoda o plnomocenstve je samostatným
právnym úkonom uzatvoreným medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa
a jeho zmluvnej dokumentácie. Záver, že z predtlače vyplýva, že veriteľ určil zástupcu pre dlžníka,
nemá oporu v listinách predložených v správnom konaní. Právny úkon nespĺňa žiadny znak neplatnosti.
Navrhovateľ tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nakoľko bola riadne uzatvorená dohoda

o plnej moci medzi záložcom a Združením ProHelp. Nebol preukázaný a ani neexistuje žiadny rozpor
medzi záujmami záložcu a jeho zástupcu, udelené plnomocenstvo má všetky zákonné náležitosti, je
platné a nebolo splnomocniteľom do podania návrhu na vklad odvolané.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení z 11.05.2015 uviedol, že trvá na zákonnosti vydaného

rozhodnutia a žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250g ods. 2 O.
s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. a v zmysle § 264 ods. 1 a § 250l ods. 1 O. s. p. preskúmal zákonnosť
napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu,

preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra
nehnuteľností s prílohami, napadnuté rozhodnutie, zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zápisnicu z
09.02.2015 o vypočutí Anny N. k okolnostiam uzatvorenia dohody o splnomocnení.

Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 10.11.2014 návrh na vklad záložného

práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa
09.09.2014. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom Pohotovosť,
s.r.o., Bratislava a záložkyňou K. N. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci
Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu zapísané na LV č. XXX aXXX, nachádzajúce sa v k. ú. Q.. Podľa článku II. citovanej záložnej zmluvy záložné právo malo byť
zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na
základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.05.2013. Predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere

navrhovateľ predložil odporcovi na základe jeho výzvy v správnom konaní. Z návrhu na vklad zo dňa
09.09.2014 súd zistil, že jeho prílohami bola záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu
na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení. O predmetnom návrhu
rozhodol odporca rozhodnutím č. V 1720/2014 zo dňa 10.03.2015 tak, že návrh zamietol. V správnom
konanívyzvalďalšiehoúčastníka-záložcunavyjadreniesakpodpísaniudohodyosplnomocnenízodňa

30.05.2013. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na obsah písomného vyjadrenia
ďalšej účastníčky vyhotovenej do zápisnice u odporcu dňa 09.02.2015. Z predmetnej zápisnice, ktorá
tvorí obsah administratívneho spisu súd zistil, že dlžníčka v správnom konaní uviedla, že si nebola
vedomá, čo podpisuje, nikoho nesplnomocňovala a sama sa teda nemohla rozhodnúť o udelení
plnej moci združeniu ProHelp, nakoľko ani nemala vedomosť, že by sa mala dať niekým zastupovať.
Splnomocnenec nebol vo Veľkom Krtíši osobne prítomný pri podpise tejto dohody, nikoho nežiadala o

zastupovanie, nebola poučená ani oboznámená s dôsledkami takejto dohody. Združenie ProHelp, ani p.
G. nepozná, nikdy sa s ním nestretla. Porovnaním písma uvedeného v záhlaví zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ako aj dohody o splnomocnení je zrejmé, že údaje uvedené v záhlaví týkajúce sa dlžníka, resp.
splnomocniteľa, sú vypísané tým istým typom písma, pričom zmluvu o spotrebiteľskom úvere vypísala
mandatárka veriteľa Pohotovosť s.r.o. p. I..

Z administratívneho spisu súd zistil, že bola uzavretá dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľkou
K. N. a splnomocnencom ProHelp združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava, pričom názov
splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. Z predmetnej dohody, ktorá bola
podpísaná splnomocniteľkou dňa 30.05.2013 vo Veľkom Krtíši, vyplýva, že ďalší účastník „za účelom

naplnenia a hájenia jeho záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri
uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so zmluvou o úvere
č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., po prerokovaní a poučení o právnych
úkonoch v dohode uvedených a právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelil združeniu
ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov

vymenených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a
v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ako poskytovateľom úveru“.
Z dohody o splnomocnení bod III. vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok
zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku
združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na

uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam,
ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve
a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia
splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere“. V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol
pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho

zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií“. Dohoda
o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná v ten istý deň, t.j
30.05.2013 v Bratislave. Z uvedeného nesporne vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 30.05.2013
osobne prítomný pri podpísaní návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníčkou dňa 30.05.2013
vo Veľkom Krtíši (táto skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia ďalšej účastníčky v správnom konaní -

viď zápisnica zo dňa 09.02.2015, v ktorom ďalšia účastníčka uviedla, že listiny jej dala podpisovať
zástupkyňa spoločnosti Pohotovosť, pričom nevedela, že podpisuje aj dohodu o plnej moci, nikto jej
nič nevysvetlil, nemala možnosť vybrať si splnomocnenca, nikoho menovite nesplnomocňovala na
svoje zastupovanie, splnomocnenca nepozná. Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocniteľa
podpísaná dňa 30.05.2013, t.j. v rovnaký deň ako zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX,

ktorá skutočnosť vyplýva z článku II. záložnej zmluvy, ako aj z predloženej Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere z 30.05.2013.

Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31

ods. 1 Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodov uvedených
v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca vydal správne rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa
predloženej zmluvy o zriadení záložného práva zamietol s odôvodnením, že dohoda o splnomocnení
je neplatná a táto skutočnosť spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú vmene záložcu (dlžníčky) uzatvoril neplatne splnomocnený zástupca. Takýto právny úkon potom nemôže
vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo

zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona),

ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo
k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa
návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d/ cit. zákona prílohou návrhu na vklad je o. i. aj dohoda o
splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí
byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 cit. zákona.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že
odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodovať o zápisoch práv k
nehnuteľnostiam do katastra, sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia riadil citovanými ustanoveniami
Katastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona

návrh na vklad zamietol.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 O. s. p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo
k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej
moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom
o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a nasl. OZ.
Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré

právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej forme možno
priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za
právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak
nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom neplatnostiprávneho úkonu je o. i., že nemá právne účinky, t. j. nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik
práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán, musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel

svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Výsledkom
uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme
predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého

je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so
spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľom podpísaná vo Veľkom Krtíši
dňa 30.05.2013 (t. j. v deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť,
s. r. o., Bratislava ako veriteľom a K. N. ako dlžníčkou na vopred pripravenom tlačive), je možné
podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto
vopred pripravená dohoda bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie

občianskoprávnej pomoci, Bratislava podpísaná síce v ten istý deň 30.05.2013, avšak v Bratislave, ako
aj z vyjadrenia ďalšej účastníčky vyplýva, že zástupca splnomocnenca ProHelp nebol osobne prítomný
pri podpísaní dohody vo Veľkom Krtíši dňa 30.05.2013. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy,
ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie
zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav

vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým
je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva - dohody o splnomocnení
zo strany splnomocniteľky dňa 30.05.2013 vo Veľkom Krtíši), preto nepostačuje písomná forma. V
takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne
druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval, t. j. aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi

odoslal, alebo urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a
doručená druhej strane. Z predloženej dohody o splnomocnení, ako aj z vyjadrenia samotnej dlžníčky,
ktoré je obsiahnuté v správnom spise, je nepochybné, že dlžníčka podpísala dohodu o splnomocnení
v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom uviedla, že
úver a všetky doklady, ktoré podpisovala, vybavovala s pracovníčkou Pohotovosti. Z uvedeného potom

logicky vyplýva, že dlžníčka nepoznajúc subjekt ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ani
jeho štatutárneho zástupcu nemohla odoslať ňou podpísanú dohodu o splnomocnení, resp. návrh
dohody druhej zmluvnej strane - splnomocnencovi ProHelp. Súd sa stotožnil so záverom odporcu,
ktorý v súvislosti s uzavretím dohody o splnomocnení konštatoval porušenie § 22 ods. 2 OZ z dôvodu
rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom dohody o

plnomocenstve s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci, ktorý subjekt splnomocniteľka ani nepozná, pričom podľa zistených okolností súvisiacich s
uzatvorením zmluvy o úvere tlačivá dlžníčke - ďalšej účastníčke predložila pracovníčka Pohotovosti,
s.r.o., ako aj ostatné okolnosti uzavretia dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri podpise
dohody, jej podpis v deň uzavretia zmluvy o úvere) sú skutočnosťami nasvedčujúcimi tomu, že

uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení, ako aj obsah
predmetnej dohody o splnomocnení, z ktorého vyplýva, že účelom konania na základe plnomocenstva
je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho (dlžníkovho) záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spochybňujúkonaniesplnomocnencavzáujmesplnomocniteľa.Správnyorgánpretosprávnevyhodnotil
dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatnú pre rozpor s § 22 ods. 2 OZ. Súd sa nestotožnil

s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne. Zo samotného dojednania podmienok obsiahnutých v dohode o splnomocnení vyplýva, že
účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutia úveru navrhovateľovi,
t. j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp. vylučuje jeho konanie zároveň v
záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že určený zástupca sa s dlžníkom nekontaktoval,

nekomunikovali spolu, pričom dlžníčka podpísala dohodu o splnomocnení bez toho, aby podľa jej
vyjadrenia o tejto skutočnosti vedela a bola informovaná o dôsledkoch podpisu takejto dohody, ako aj
beztoho,abyzástupcuZdruženiaProHelp,resp.jehopredseduvôbecpoznala.Dohodaosplnomocnení
bola zachytená do formulárovej - predtlačenej listinnej podoby, kedy dlžníčka - záložca nemohla
ovplyvniťobsahtakejtodohody,apreto možnosť,abyvopredurčenéhozástupcu,ktorýbyzaňuuzatvoril

záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľky, jej bola obmedzená, resp.
odňatá.Keďžedohodaosplnomocneníbolapredkladanázástupcomnavrhovateľadlžníčkesúčasnesozmluvou
o spotrebiteľskom úvere, nie je možné takýto právny úkon považovať za úplne nezávislý od veriteľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie odporcu podľa
§ 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom.

Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k
ods. 1 O. s. p. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10
písm. b), nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu
a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v

konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c/súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.