Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. september 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/66/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213202232
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4213202232.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávnenej: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice,
Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, proti povinnému: T. O., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko: E., E. XXX/X,
o vymoženie sumy 35,52 eura s príslušenstvom, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného
súdu Komárno z 13. marca 2015 pod č. k. 8Er/171/2013-32, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Jána Hesouna, so sídlom Exekútorského úradu v Nových Zámkoch,
Komárňanská cesta 2, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil
poukazom na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“); § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2,
4 a 5, § 879j Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ako aj zisteným skutkovým stavom. V dôvodoch

svojho rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci bol rozhodcovský rozsudok vydaný
rozhodcom JUDr. Bohumírom Zaujecom, sp. zn. 2C/639/2010 zo dňa 21. 09. 2010, vydaný na základe
porušenia Poistnej zmluvy č. 4507300004 uzavretej medzi oprávnenou ako dodávateľkou a povinným
ako spotrebiteľom dňa 29. 04. 2009. Vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako spotrebiteľský.
Poukázal na rozhodcovskú doložku obsiahnutú XV. časti Všeobecných poistných podmienok (ďalej
len „VPP“) k poistnej zmluve. Bol toho názoru, že v predmetnom prípade nie je možné formuláciu

rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú doložku, pretože takto formulovaná doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tým, že mu znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli
dodávateľky. Konštatoval, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Uzavrel, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej doložky, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. S poukazom na uvedené skutočnosti zistil,
že predložený exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán,
ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žiadosť
súdneho exekútora zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodila, že súd prvého stupňa nedostatočne
skutkovo a právne vec posúdil, nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav právnu normu obsiahnutú
v ust. § 53 ods. 1 OZ, keď nemal naplnené zákonné predpoklady jej aplikácie. Zdôraznila skutočnosť, že
spotrebiteľ mohol do 30 dní od podpisu osobitných zmluvných dojednaní odstúpiť od čl. XV VPP a to bez
akejkoľvek ujmy na uzavretom poistnom vzťahu. Mal za to, že súd odňal oprávnenému právo konať pred

súdom, porušil zásadu kontradiktórnosti konania a úplne ignoroval príslušnú judikatúru ESD. Uviedla, že
v zmysle judikatúry súdneho dvora je rozhodcovská doložka len vtedy neprijateľná, ak jej úmyslom bolozbaviťspotrebiteľa,poprávoplatnomjednostupňovomrozhodnutírozhodcovskéhokonania,právapodať
žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, napr. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Konštatovala, že spotrebiteľom žiadne právo na súdnu ochranu inštitútom rozhodcovského konania

upreté nie je a v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 162/2011.
Namietala nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, nakoľko v ňom absentuje vysvetlenie, ktoré
práva spotrebiteľa boli uvedenou rozhodcovskou doložkou dotknuté. Mala za to, že rozhodcovská
doložka uvedená v časti XV bod 1. VPP bola vyjednaná individuálne, o čom svedčia samostatné podpisy
účastníkov na jednotlivých súčastiach poistnej zmluvy, pričom spotrebiteľ mal možnosť rozhodcovskú

doložku nepodpísať. Uzavrela, že rozhodcovská doložka uzavretá v čl. XV. Bod 1 bola dojednaná platne
v zmysle ust. § 3 a § 4 zák. č. 244/2002 Z. z.

Povinný sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadril.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Komárno. Zákonná sudkyňa predložila vec

na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa ust. § 374 ods. 4 OSP s vyjadrením, že odvolaniu účastníka
konania nemieni vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods.1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.

OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak
máodvolacísúdzato,žeprvostupňovýsúdnielenvecnesprávnerozhodol,alevodôvodnenísasprávne
argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti
preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty
účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa
21. 01. 2013 sa oprávnená domáhala voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 35,52 eura s
príslušenstvom. K návrhu priložila exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr.
Bohumírom Zaujecom, sp. zn. 2C/639/2010 zo dňa 21. 09. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 28. 06. 2011.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011 a č. k. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18.
01. 2012 Najvyšší súd SR konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako

exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský

súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Ex. poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti,
so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 13. 10. 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
4ead/ a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.
decembra 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov
na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie
o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje
dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak

zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa 53 ods. 1 veta prvá, ods. 5 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu

rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter
zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné
bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa
stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Poistenie

poskytnuté oprávnenou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou poistnej zmluvy č. 4507300004 boli bez
akýchkoľvek pochybností Všeobecné poistné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli
pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na
uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy.Odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani v jednej z
odvolateľkou namietaných okolností. Súd prvého stupňa správne považoval danú zmluvu uzatvorenú

medzi účastníkmi za spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože medzi
účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, vyplývajúci z uzavretej poistnej zmluvy č. 4507300004
dňa 29. 04. 2009, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i všeobecné poistné podmienky, ako i osobitné
zmluvné dojednania č. 02/2008 k poistnej zmluve. Podľa časti XV.- Rozhodcovské konanie sa účastníci
zmluvy dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom

konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou
vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Pokiaľ
poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho
rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený
podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo

strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník
podpisom týchto všeobecných poistných podmienok. I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná
rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto

podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu
možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Z poistnej zmluvy uzatvorenej účastníkmi konania
jednoznačnevyplýva,žerozhodcovskádoložkabolamedzizmluvnýmistranamidohodnutáužpodpisom
zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky pre
poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Takýto záver

nevylučuje ani skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy, zmluvné strany podpísali ako pokračovanie
predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú
istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Rovnako oprávnenou
namietaná skutočnosť, že povinný nevyužil možnosť odstúpiť od rozhodcovskej doložky, nemá vo
vzťahu k prejednávanej veci žiadnu relevanciu, keďže exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný

skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu, pričom takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu
ochrany práv spotrebiteľa. Navyše časť dokumentu obsahujúca rozhodcovskú doložku bola podpísaná
na počiatku zmluvného vzťahu, kedy ani dodávateľ ani spotrebiteľ nemohli vedieť, či sa spotrebiteľ vôbec

dostane do omeškania s plnením svojho záväzku, preto je dôvodné konštatovať, že v štádiu, v ktorom
spotrebiteľ rozhodcovskú doložku uzatváral, jej nevenoval náležitú pozornosť a ani nemal dôvod sa
zaoberať dopadom tejto doložky na zmluvný vzťah, či možnosťou od nej odstúpiť. Je preto dôvodný
záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ
teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je

nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to
ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenej voči povinnému vznikol
nárok, ktorého vymoženia by sa mohla v rámci exekúcie domáhať.

Záverom odvolací súd konštatuje, že hoci navrhovateľka ani nekonkretizovala svoj odvolací dôvod a

postup prvostupňového súdu v konaní, ktorým malo dôjsť k odňatiu jej možnosti konať pred súdom,
odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, takúto vadu konania podľa § 221
ods. 1 písm. f/ OSP nezistil, pričom i ďalšie skutočnosti vytýkané navrhovateľkou v jej odvolaní sú bez
právneho významu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že boli splnené podmienky pre

zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.