Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. apríl 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 9P/88/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511207571
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dudíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7511207571.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Janou Dudíkovou vo veci starostlivosti súdu o

maloleté deti U. I., nar. XX.X.XXXX, a Y. I., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V., deti rodičov Y., právne zastúpenej JUDr.
Petrom Molitorisom, PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, a K.. H. I., nar. XX.X.XXXX,
bytom W., Q., O. 5, právne zastúpeného R.. Annou Lacovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Pražská
4, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný prispievať za obdobie od 01.03.2012 do 22.05.2013 na výživu maloletej U. sumou 200
eur mesačne a na výživu maloletého Y. sumou 150 eur mesačne do rúk matky.

II. Dlžné výživné na maloletú U. za obdobie od 01.03.2012 do 22.05.2013 spolu vo výške 2.101,90
eura povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 87,57 eura spolu s bežným výživným až do
vyrovnania, do rúk matky, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Dlžné výživné na maloletého Y. za obdobie od XX.XX.XXXX do 22.05.2013 spolu vo výške 1.506,26

eura povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 62,76 eura spolu s bežným výživným až do
vyrovnania, do rúk matky, pod

- 2 - 9P/88/2011

hrozbou straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Otec je povinný prispievať na tvorbu úspor maloletých detí za obdobie od 01.03.2012 do 22.05.2013,

na každé dieťa sumou 200 eur mesačne na účet zriadený a vedený v prospech maloletých detí. Na
nakladanie s finančnými prostriedkami na účte maloletých detí je potrebný súhlas súdu.

V. Dlžné úspory za obdobie od 01.03.2012 do 22.05.2013 na maloletú U. spolu vo výške 2.941,94 eura
a na maloletého Y. v rovnakej výške 2.941,94 eura povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach
po 122,58 eura na každé dieťa, spolu s bežným výživným, ktoré bude vkladať na účet zriadený a
vedený v prospech maloletých detí pod hrozbou straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim

po právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Konanie o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného s rodičov a konanie o úpravu
styku s maloletými deťmi na čas do rozvodu zastavuje.

VII. Matka a otec sú povinní zaplatiť trovy štátu, každý vo výške 231,03 eura na účet Okresného súdu
Košice - okolie do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do
rozvodu manželstva.

OkresnýsúdKošice-okolieuznesenímzodňa6.6.2011,č.k.9P/88/2011,začalkonanieoúpravuvýkonu
rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu k maloletej Veronike I., nar. XX.X.XXXX.

Uznesením zo dňa 1.12.2011, č.k. 9P/88/2011, tunajší súd začal konanie o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností na čas do rozvodu k maloletému Y. I., nar. X.X.XXXX.

- 3 - 9P/88/2011

Predbežným opatrením č.k. 9P/88/2011-191 zo dňa 6.11.2012 bol otec zaviazaný prispievať na výživu
maloletej U. sumou 120,- eur mesačne a maloletého Michala sumou 100,- eur mesačne.

Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P/114/2011-196 zo dňa 27.2.2013, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/244/2014-286 zo dňa 30.12.2014, bolo manželstvo
rodičovmaloletýchdetírozvedené,načasporozvodebolimaloletédetizverenédoosobnejstarostlivosti
matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej U. sumou 200,- eur mesačne a maloletého Y.

sumou 150,- eur mesačne, k rukám matky maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc
právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Okrem toho bola otcovi uložená povinnosť prispievať
na tvorbu úspor maloletých detí na každé dieťa sumou 200,- eur mesačne na účet zriadený a vedený
v prospech maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
Styk otca s deťmi bol upravený na každý párny mesiac v roku od 1. dňa toho ktorého mesiaca do 5. dňa

denne od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky na mieste podľa dohody rodičov.

Výrok rozsudku č.k. 19P/114/2011-196 o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 23.5.2013.

Vzhľadom ku skutočnosti, že v čase rozhodovania o úprave práv a povinností k maloletým deťom na

čas do rozvodu bolo už manželstvo rodičov právoplatne rozvedené a maloleté deti boli pred rozvodom
vo faktickej starostlivosti matky, nie je potrebné rozhodnúť v tejto časti, preto súd konanie v časti o
zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti jednému z rodičom a o úpravu styku otca s maloletými
deťmi zastavil.

Predmetom konania ostalo určenie vyživovacej povinnosti zo strany otca na čas do právoplatnosti
rozsudku o rozvode rodičov, t.j. do 22.05.2013.

Začiatok vyživovacej povinnosti bol medzi rodičmi sporný. Matka žiadala určiť výživné od marca 2012,
čo odôvodňovala tým, že otec do marca 2012 výživné riadne uhrádzal podľa predchádzajúcej dohody

rodičov. Právny zástupca matky preto žiadal, aby súd určil výživné vo výške 250 eur mesačne na každé
dieťa a okrem toho zaviazal otca na tvorbu úspor vo výške 250 eur mesačne pre maloletú U. a 200 eur
mesačne pre maloletého Y.. Poukazoval na podanie matky zo dňa 4.1.2012 (č.l. 93).

Právna zástupkyňa otca poukázala na to, že matka návrh na úpravu výživného podala až dňa

21.11.2012, preto žiadala stanoviť začiatok vyživovacej povinnosti až od tohto dátumu, a to vo výške,
ktorá bola určená na základe predbežného opatrenia, t.j. 100 eur mesačne na maloletého Y. a 120
eur mesačne na maloletú U., ktoré považovala za primerané. Zdôraznila, že matka disponovala sumou
55.000 eur, ktorú previedla zo spoločného účtu účastníkov konania a z ktorej uhrádzala všetky výdavky
týkajúce sa maloletých detí.

Kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice navrhol určiť výživné od marca 2012 do
právoplatnosti výroku o rozvode manželstva vo výške, akú určil Krajský súd v Košiciach.

- 4 - 9P/88/2011Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkov,listinnýmidôkazmi,pripojenýmspisomtunajšiehosúdu
19P/114/2011, a zistil nasledovný skutkový stav:

Pokiaľ ide o príjem matky za rozhodné obdobie, matka od narodenia maloletého Y. poberala na
neho rodičovský príspevok z W. vo výške 300 eur mesačne počas dvanástich mesiacov. Po uplynutí
dvanástich mesiacov si uplatnila rodičovský príspevok na maloletého Michala na Slovensku vo výške
194 eur mesačne, ktorý poberala do dovŕšenia troch rokov maloletého Y.. Okrem toho matka poberá
prídavky na deti z W. spolu vo výške 368 eur mesačne, ktoré jej budú vyplácané do dovŕšenia 18 rokov

maloletých detí, respektíve dokedy bude otec zamestnaný v W. a bude tam odvádzať dane. Výplata
týchto prídavkov z W. jej bola pozastavená v období od marca 2012 do októbra 2012, následne jej však
suma za uvedené mesiace bola doplatená koncom roka 2012.

Matkavosvojejvýpovediuviedla,žemedziňouaotcommaloletýchdetíbolauzatvorenádohodazmarca
2011 o tom, že otec bude prispievať na každé dieťa po 250,- eur mesačne, pričom otec v skutočnosti

platil uvedenú sumu, okrem toho zároveň prispieval matke titulom manželského výživného 130,- eur, t.j.
spolu 630,- eur mesačne, spolu s prídavkami na deti, ktoré otec posielal z W., išlo o sumu 980,- eur
mesačne. Otec dobrovoľne platil matke túto sumu 980 eur mesačne, avšak počnúc mesiacom marec
2012 na deti prestal prispievať a preto bola nútená podať na súd v októbri 2012 návrh na nariadenie
predbežného opatrenia.

Matka uviedla, že všetky peniaze, to znamená aj prídavky na deti, boli vyplácané na spoločný účet,
ktorý mali s odporcom v W.. Následne jej otec prevádzal z tohto účtu z W. na jej účet na Slovensku v
Poštovej banke, ktorý si zriadila na svoje meno, komplet prídavky na deti dokopy 386 eur mesačne,
plus výživné na deti po 250 eur na každé dieťa mesačne, a výživné pre ňu ako manželku vo výške 130

eur mesačne. Toto výživné pre manželku pre ňu nebolo dôležité, prestal jej ho platiť v marci 2012. Vtedy
taktiež prestal poukazovať na jej účet aj prídavky na deti a výživné. Keď v marci 2012 prestal platiť úplne
na deti, prídavky na deti chodili stále na spoločný účet v W.. Nastala situácia, že v marci 2012 otec
previedol nie plnú sumu prídavkov na deti, ale previedol len 308 eur. Matka otca vyzvala, aby jej doplatil
aj zvyšnú sumu 60 eur. Otec na jej výzvu vôbec nereagoval, preto napísala na úrad do W., aby prídavky

na deti neboli poukazované na jeho účet, ale aby boli poukazované jej. Po tomto liste v W. pozastavili
otcovi vyplácanie prídavkov na deti, napísali mu, nech jej doplatí tých 60 eur. Až dňa 5.12.2012 jej opäť
nabehli prídavky na deti vo výške 368 eur mesačne, ktoré poberá naďalej.

Výdavky na maloletú U. v konaní 9P/88/2011 matka na pojednávaní dňa 21.11.2012 vyčíslila na sumu

cca 300 eur mesačne a na maloletého Y. na sumu cca 280 eur mesačne. Uviedla, že U. navštevuje Y.
školu vo U. za mesačný poplatok 8.- eur, plus strava v škôlke je zhruba 28.- eur mesačne, ďalej sú to
rôzne výdavky, keď idú napr. do kina, divadla, ktoré sú zhruba do 10.- eur, podľa toho, koľkokrát idú
do divadla. Niekedy idú raz do mesiaca, čo stojí zhruba 3.- eurá, niekedy každý týždeň. Zaplatila jej za
pracovné zošity 7.- eur na začiatku školského roka, taktiež kurz angličtiny v rámci materskej školy, ktorý

ju vyšiel na 32.- eur na celý rok. Jednorazovým výdavkom je poplatok za ZRPŠ, ktorý zaplatila vo výške
40.- eur. Musela jej nakúpiť aj oblečenie a obuv do materskej školy. Oblečenie samozrejme nakupuje
podľa potreby a v priemere na neho minie na U. sumu 150.- eur za mesiac. Mal. U. je zdravá, má len
bežné ochorenia, na
- 5 - 9P/88/2011

vitamíny jej vynakladá sumu 20.- eur mesačne. Ohľadom maloletého Y. matka vtedy uviedla, že na
oblečenie mu vynakladá mesačne zhruba 150.- eur, na plienky cca 40.- eur mesačne. Taktiež mu kupuje
rôzne kaše, detské výživy, za ktoré platí mesačne 150.- eur, za kozmetiku 50.- eur mesačne. Maloletý

Y. mal novorodeneckú žltačku, pravidelne s ním navštevovala lekárov, pričom mu kupovala lieky za 20.-
eur mesačne. Rodičom by mala prispievať na energie sumou 500.- eur mesačne, uzavreli ústnu dohodu,
v skutočnosti im však nemôže prispievať, lebo nemá z čoho. S rodičmi hospodária spoločne, na nákupy
chodia taktiež spoločne, prebieha to tak, že matka si platí svoje a oni si platia svoje.

V podaní doručenom súdu dňa 17.12.2012 matka uviedla, že v roku 2012 sa situácia zmenila, t.j. výdaje
na obidve deti stúpli na cca 400 eur mesačne na každé dieťa.Pokiaľ ide o námietku právnej zástupkyne otca o tom, že matka disponovala sumou 55.000 eur, ktorú
previedla zo spoločného účtu účastníkov konania a z ktorej uhrádzala všetky výdavky týkajúce sa
maloletých detí, matka zdôraznila, že tieto peniaze patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Keď odchádzala z W., mali spoločný účet s odporcom v W. a na Slovensku mali len jeden účet, ktorý bol
na meno odporcu a tento bol v Poštovej banke. Matka na tento účet previedla zo spoločného účtu v W.
celú sumu 55.000 eur, potom si zriadila nový účet tiež v Poštovej banke, kde už nemal prístup odporca.
Odporca sa jej začal vyhrážať a ona sa bála, že zostane bez finančných prostriedkov. Najskôr previedla
na jej nový účet 2/3 zo sumy 55.000 eur a vo februári 2011 previedla zvyšok, teda tých 5.500 eur.

Otec v priebehu celého trvania konania 9P/88/2011 pracoval v L. v meste H. v spoločnosti M. X. E. J. ako
teamleader, kde pracuje doposiaľ. R. priemerný čistý mesačný príjem v roku 2011 bol vo výške 3.903,85
eura, v roku 2012 bol vo výške 3.165,85 eura, v roku 2013 bol vo výške 3.108,03 eura.

Medzi svojimi výdavkami uviedol náklady spojené s bývaním, za ktoré uhrádza mesačne 346 eur

(telefón,internet,energie),platípôžičkunakúpubytuvovýške503eurmesačne,doprácecestujeautom
75 km a za cestovanie dáva 250 eur mesačne, spolu s ďalšími jeho výdavkami svoje celkové výdavky
vyčíslil na sumu 1.700 eur mesačne. Do toho ešte nezahrnul výdavky na cestovanie za deťmi, ktoré má,
keď cestuje z W. na Slovensko, pričom len jedna takáto návšteva Slovenska ho vyjde na cca 280,- eur.

Otecvpodanídoručenomsúdu27.3.2015poukázalnato,žedňa26.11.2010samatkaspolusmaloletou
Veronikou odsťahovala zo spoločnej domácnosti v W. počas jeho neprítomnosti a bez jeho vedomia
realizovala prevod 55.000 eur zo spoločného rodinného konta v W. na rodinný účet v Poštovej banke
a následne na jej vlastný účet. Potvrdil, že dňa 29.3.2011 „dobrovoľne" podpísal dohodu za účelom
záchrany manželstva a ukľudnenia napätej situácie pred pôrodom maloletého Michala. Videl, že matka

je vo veľmi zlom psychickom rozpoložení, tešil na pôrod syna s nádejou, že sa matka vráti s deťmi po
pôrode naspäť do W.. Preto pristal na platenie výživného, a to vo výške 250 eur mesačne na každé dieťa,
130 eur mesačne titulom manželského výživného a zároveň matke posielal prídavky na deti z Nemecka
až do februára 2012. Uviedol, že situácia sa však po pôrode maloletého Y. ešte zhoršila. Následne od
novembra 2012 do mája 2013, do času

- 6 - 9P/88/2011

právoplatnosti rozsudku o rozvode, prispieval na základe predbežného opatrenia výživným vo výške 120

eur na maloletú Veroniku a 100 eur na maloletého Michala.

Právna zástupkyňa otca poukázala na to, že na strane otca došlo v porovnaní s rokom 2011 k zníženiu
jeho príjmu, keďže otec od januára 2012 bol zaradený do 1. daňovej triedy z dôvodu, že manželia nežijú
v spoločnej domácnosti, zatiaľ čo v minulosti, pokiaľ žili manželia v spoločnej domácnosti v Nemecku,

bol v 3. daňovej triede a preto bol jeho príjem vyšší.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného
sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazovalna osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Pokiaľ ide o samotný začiatok vyživovacej povinnosti otca, ktorý bol medzi rodičmi sporný, keďže matka
žiadala určiť výživné od 1.3.2012, čo odôvodňovala tým, že otec do marca 2012 výživné riadne uhrádzal
podľa predchádzajúcej dohody rodičov, pričom právna zástupkyňa otca poukazovala na to, že matka
návrhnaúpravuvýživnéhopodalaaždňa21.11.2012,pretožiadalaurčiťpočiatokvyživovacejpovinnosti
až od tohto dátumu, súd dáva do pozornosti, že konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
na čas do rozvodu k maloletej Veronike I., nar. XX.X.XXXX, bolo začaté ex offo uznesením zo dňa

6.6.2011, č.k. 9P/88/2011, a k maloletému Y. I. nar. X.X.XXXX, uznesením zo dňa X.XX.XXXX, č.k.
9P/88/2011.

- 7 - 9P/88/2011

Súdvsúladesust.§77ods.1 Zákonaorodinemoholvýživnépriznaťododňazačatiasúdnehokonania,
t.j. od 6.6.2011 v prípade maloletej Veroniky a od 1.12.2011 v prípade maloletého Michala. Vzhľadom k
tomu, že matka žiadala dlžné výživné až od 1.3.2012, súd preto začiatok vyživovacej povinnosti stanovil

na tento dátum.

Pri určení výšky výživného za obdobie od marca 2012 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva
súd vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, pričom prihliadol k
odôvodneným potrebám maloletých detí ako aj k tomu, kto z rodičov a v akej miere sa o deti

osobne staral. Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré sa v porovnaní s obdobím od
právoplatnosti rozsudku o rozvode (23.5.2013) výrazným spôsobom nezmenili, a výšku príjmu otca,
ktorý bol v priebehu celého trvania konania vo výške minimálne 3.000,- eur, dokonca v roku 2011 bol vo
výške 3.903,85 eura, súd dospel k záveru, že otcov príjem je dostačujúci na to, aby prispieval na výživu
maloletých detí výživným vo výške, ktorá je uvedená vo výroku tohto rozsudku, a ktorú súd považoval

za primeranú možnostiam a schopnostiam otca.

Súd pri určení výživného zohľadnil aj osobnú starostlivosť matky o maloleté deti, ktorá svoj podiel na
výžive maloletých detí plní aj hodnotou práce vynakladanej pri ich opatere.

V súvislosti s tvrdením právnej zástupkyne otca o tom, že matka disponovala sumou 55.000 eur,
ktorú previedla zo spoločného účtu účastníkov konania a z ktorej uhrádzala všetky výdavky týkajúce sa
maloletých detí, je potrebné uviesť, že súd pri rozhodovaní o dlžnom výživnom nemohol na uvedenú
skutočnosť prihliadať, čiže nemohol túto sumu odpočítať od dlžného výživného, pretože má za to, že
to, či a akým spôsobom matka nakladala s predmetnou sumou, by mohlo byť relevantné v konaní

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania, ale nie pri určení vyživovacej
povinnosti otca k maloletým deťom.

Čo sa týka výpočtu nedoplatku na bežnom výživnom za rozhodné obdobie pri určení vyživovacej
povinnosti na maloletú Veroniku vo výške 200 eur mesačne, mal otec zaplatiť za obdobie od 01.03.2012

do 22.05.2013 na Veroniku výživné vo výške 2.941,94 eura (za mesiace marec 2012 až apríl 2013, t.j. 14
mesiacov x 200€ = 2.800 €, plus alikvótna časť za mesiac máj 2013 (22 dní), t.j. suma 141,94 €). Keďže
otec za rozhodné obdobie zaplatil na výživu maloletej Veroniky sumu 805,16 € (za obdobie od novembra
2012 do 22.5.2013 sumu vo výške 120 € mesačne, t.j. za obdobie 11/2012 - 04/2013, 6 mesiacov x 120
€ = 720 € + za máj 2013 (za 22 dní) sumu 85,16 €, t.j. zaplatil spolu 805,16 €), súd od sumy 2.941,94

eura odpočítal sumu 805,16 € a dospel k záveru, že nedoplatok za rozhodné obdobie činí 2.136,78 €.

Čo sa týka výpočtu nedoplatku na bežnom výživnom za rozhodné obdobie pri určení vyživovacej
povinnosti na maloletého Michala vo výške 150 eur mesačne, mal otec zaplatiť za obdobie od01.03.2012 do 22.05.2013 na Michala výživné vo výške 2.206,45 eura ( za mesiace marec 2012 až
apríl 2013, t.j. 14 mesiacov x 150 € = 2.100 €, plus alikvótna časť za mesiac máj 2013 (22 dní), t.j.
suma 106,45 €). Keďže otec za rozhodné obdobie zaplatil na výživu maloletého Michala sumu 670,97

€ (za obdobie od novembra 2012 do 22.5.2013 sumu vo výške 100 € mesačne, t.j. za obdobie 11/2012
- 04/2013, 6 mesiacov x 100 € = 600 € + za
- 8 - 9P/88/2011
máj 2013 (za 22 dní) sumu 70,97 €, t.j. zaplatil spolu 670,97 €), súd od sumy 2.206,45 eura odpočítal
sumu 670,97 € a dospel k záveru, že nedoplatok za rozhodné obdobie činí 1.535,48 €.

Keďže majetkové pomery otca v rozhodnom období dovoľujú aj tvorbu úspor maloletým deťom, súd
podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine zaviazal otca prispievať na tvorbu úspor maloletých detí za obdobie
od 01.03.2012 do 22.05.2013, na každé dieťa sumou 200 eur mesačne na účet zriadený a vedený v
prospech maloletých detí.

Vzhľadom k tomu vznikol otcovi dlh na úsporách pre maloleté deti za rozhodné obdobie vo výške 200
eur mesačne na každé dieťa (za mesiace marec 2012 až apríl 2013, t.j. 14 mesiacov x 200 € = 2.800
€ + alikvótna časť za mesiac máj 2013 (22 dní), t.j. suma 141,94 €), t.j. dlžné úspory na každé dieťa
spolu vo výške 2.941,94 eura.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Na záver súd dodáva, že zákon neupravuje splatnosť nedoplatkov výživného. Nemalo by však byť v
neprospech oprávneného, že povinný dlhší čas neplnil, zásadne by preto mal byť nedoplatok uhradený
jednorazovo.Podľaokolnostíkonkrétnehoprípadusúdymôžuumožniťuhradiťdlžnévýživnévsplátkach
spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.

Vzhľadom na vyššie uvedené, prihliadnuc na príjem a majetkové pomery otca, súd umožnil otcovi
splácať dlžné výživné na každé dieťa v 24 mesačných splátkach, spolu s bežným výživným tak, ako je
uvedené vo výrokoch II a III tohto rozhodnutia.

Rovnako súd umožnil otcovi zaplatiť v 24 mesačných splátkach aj dlžné úspory za obdobie od

01.03.2012 do 22.05.2013 vo výške 2.941,94 eura na každé dieťa, t.j. splátky dlžných úspor na každé
dieťa sú vo výške 122,58 eura mesačne.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,

náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Podľa ust. 148 ods. 1 O.s.p. štát nemá proti účastníkovi právo na náhradu trov konania, ktoré platil,
bezvýnimočne, ale podľa výsledku konania. Tento zákonný predpoklad však nie je totožný so zákonným
predpokladom „úspechu vo veci", ako sa uvádza napr. v ust. § 142 ods. 1 alebo v ust. § 143 O.s.p.

Ustanovenie § 148 O.s.p. totiž platí tak pre konanie, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza
do úvahy náhrada trov konania (napr. ust. § 142 až 145 O.s.p.), v ktorom účastníci majú prevažne
postavenie navrhovateľov a odporcov, ako aj pre konanie v ostatných občianskoprávnych veciach, v
ktorých vzhľadom na povahu prejednávaných vecí nemožno hodnotiť úspech či neúspech účastníka vo
veci.

Vzhľadom k tomu, že matka v priebehu konania vyjadrila presvedčenie, že podľa nej správanie otca je
rizikové vzhľadom na psychosexuálny vývin maloletých detí, súd vo veci
- 9 - 9P/88/2011

nariadilznaleckédokazovaniesúdnouznalkyňouMgr.LenkouLipanovouzodborupsychológie,odvetvia
klinickej psychológie detí, ktorá vypracovala znalecký posudok so zameraním sa podľa matky na
atypické správanie sa otca voči maloletým deťom z hľadiska sexuality. Zo záveru znaleckého posudku
vyplynulo, že podozrenie matky z negatívneho vplyvu otca na deti nebolo preukázané.Znalkyni bola uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4.10.2012 č.k. 7CoP/278/2012-171
priznaná odmena vo výške 462,06 eura, ktorá jej bola vyplatená z finančných prostriedkov štátu.

Súd je toho názoru, že keďže vzhľadom na povahu prejednávanej veci tu nemožno hodnotiť úspech
či neúspech účastníkov vo veci, pričom ani u jedného z účastníkov neboli predpoklady na oslobodenie
od súdnych poplatkov, súd dal zaplatiť trovy štátu vo výške 462,06 eura obidvom rodičom rovnakým
dielom, t.j. po 231,03 eura.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav a právny stav súd rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný
súd Košice - okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný
dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny

výkon rozhodnutia podľa O. s. p. alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233 / 1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.