Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. september 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/499/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612209165
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4612209165.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava 811 09, v konaní
zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o, IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava 811 09, proti
žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava 813 11, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 125 Eur titulom

majetkovej škody a sumy 275 Eur titulom nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu spočívajúceho v nedodržaní 15-dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti
súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až dňa 14.1.2009 a to
rozhodnutím o poverení, teda s omeškaním viac ako 5 mesiacov.

Uviedol, že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením

záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: 4381428 dlžníkom: E. Y., W.. X.X.XXXX. Po prijatí návrhu
na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 11935/2008. Súdny
exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne, predložil
návrh žalobcu spolu s exekučným titulom príslušnému exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť súdneho exekútora prijal na ďalšie konanie,
čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou vecou a rozhodnúť o nej v rámci
priznanej právomoci a v zákonom ustanovenej dobe. Napriek tomu, že táto vec nevykazovala prvky

nadmiernej právnej zložitosti, exekučný súd rozhodol
o žiadosti súdneho exekútora až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Postup exekučného súdu
hodnotia ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná,
pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k

odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal,
čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (napr.
rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp.zn.: I.ÚS 41/02, III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05). Nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu vznikla žalobcovi majetková škoda, ktorá je špecifikovaná v žalobe anemajetková ujma, ktorá je tiež špecifikovaná v žalobe. Žalobca požiadal žalovanú o predbežné
prerokovanie nároku, k uspokojeniu nároku žalobcu nedošlo. Na preukázanie výšky majetkovej škody
predložil žalobca znalecký posudok znaleckého ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislava č. 1/2014

zo dňa 17.1.2014.

Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 10.2.2014 navrhla žalobu žalobcu zamietnuť. Poukázala na to,
že žaloba je zmätočná, keď žalobca síce podal písomnú žalobu a poukázal na konkrétne dôkazy,
žiadne dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Zo žaloby

nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu. Nie je zrejmé, či
si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, alebo z
dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Ďalej uviedol, že žalobu považuje za podanú
predčasne, keď neuplynula 6 mesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej
žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho žalovaná nepovažovala nárok za predbežne
prerokovaný. K postupu exekučného súdu uviedla, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora

je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie , ak exekučným
titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 1.6.2011 15- dňová lehota na
vydanie poverenia rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule neplatí. Pred 1.6.2011
§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených“. V samotnej dôvodovej správe, je k novelizovanému ustanoveniu §

41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia
na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná
rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová
„rozhodnutí rozhodcovských súdov“, prestavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa
predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je v interpretácii toho, čo

zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku sa
správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 1.6.2011. Uviedol, že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré
sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnostirozhodcovskýchrozsudkovsivyžadujeosobitnúprávnuúvahunajmäsohľadomnato,že

tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Ďalej poukázala na to, že
pri posudzovaní nároku na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní
by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybaveniasťažnostinaprieťahy,vprávoplatnomrozhodnutívydanomvdisciplinárnomkonaní,ktorýmsa

rozhodlootom,žesudcasadopustilprevinenia,ktorémázanásledokprieťahyvkonaní,vprávoplatnom
rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR
o ústavnej sťažnosti, v ktorých by sa konštatovalo, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Žalovaná namietala i premlčanie nároku a vzniesla námietku premlčania pri
každomuplatnenomnároku,priktoromdošlokuplynutiu15-dňovejlehotyoddoručeniažiadostisúdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009, t.j. tri roky pred dňom,
kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná je toho názoru,
že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom
neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že

rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí 15-dňovej lehoty a uplatnenou majetkovou škodou
a nemajetkovou ujmou. Žalovaná má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a
to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už
v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už
v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy.

Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 26.9.2014 rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania v
zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Žalobca doručenie mal riadne vykázané (predvolanie na pojednávanie
prevzal dňa 30.6.2014), neúčasť neospravedlnil, pojednávanie nežiadal odročiť z dôležitého dôvodu.

Žalovaná neúčasť písomne ospravedlnila, súhlasila s prejednaním a rozhodnutím v jej neprítomnosti.

Na základe prevedeného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 7Er/9/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom podaná na súd dňa 8.1.2009, a to na základe
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom

Krutým, v Exekútorskom úrade v Bratislave dňa 17.12.2008. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie
bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.
Bratislava sp. zn.
SR 09389/08 zo dňa 2.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2008 a vykonateľnosť dňa
30.10.2008. Okresný súd Topoľčany dňa 14.1.2009 vydal poverenie (č. 5406*023820) na vykonanie

exekúcie.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 125 Eur titulom majetkovej škody a sumy 275
Eur titulom nemajetkovej ujmy. Žalobca špecifikoval majetkovú škodu ako účelne vynaložené náklady
spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím

o nej. Tieto náklady
pozostávajú zo sumy 70 Eur ako náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému, zo sumy 40 Eur ako
náklady na udržiavanie a správu informačného systému a zo sumy 15 Eur ako administratívne náklady.
Žalobca sa ďalej domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch. Túto náhradu odôvodnil tým, že márnym

plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde
k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík:
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného;
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným;

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Pri učení jej výšky žalobca vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej ÚS SR,
podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok

poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660 Eur. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy sumu 275 Eur za celých 5 mesiacov. Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným
pomerov 55 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie
vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu teda 660 Eur za rok: 12 mesiacov v roku = 55 Eur za mesiac.
Žalobca požiadal u žalovanej o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná do podania žaloby na súd

nereagovala pozitívne.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov(ďalej cit. zákona), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok
postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa či. 86 písm.
a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri

výkone jej pôsobnosti podľa či. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie

je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s

prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je

vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnom včasedoručeniažiadostisúdnehoexekútorao

udelenie poverenia (dňa 8.1.2009) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadostialebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Dokazovaním v predmetnej právnej veci súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu
nedôvodná, a preto ju zamietol.

Žalovaná v písomnom vyjadrení vzniesla námietku premlčania dôvodiac, že lehota na uplatnenie tohto
nároku (premlčacia lehota) uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15 - dňovej lehoty na vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie. Žalovaná vzniesla námietku premlčania pri každom uplatnenom
nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred dňom kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku).

Súd mal preukázané, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku žalovaná od žalobcu obdržala

dňa 23.4.2012 ( v rozmedzí od 23.4.2012 do 25.9.2012 bolo žalovanej doručených viac ako 43000
žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody). Exekučné konanie bolo začaté
dňa 8.1.2009 doručením žiadosti o udelení poverenia súdu, poverenie bolo vydané dňa 14.1.2009.
Z dokazovania nebolo možné zistiť kedy sa žalobca ako oprávnený dozvedel o vydaní poverenia,
avšak súd je toho názoru, že premlčanie začalo plynúť prvý deň po uplynutí 15-dňovej lehoty na

vydanie poverenia od podania návrhu na vykonanie exekúcie. Žalobca mal námietku premlčania
žalovanoudoručenú,tútovrámciďalšiehodokazovaniaobjektívnenevyvrátil.Odtohtodňazačalaplynúť
premlčacia lehota, ktorá uplynula dňom 23.1.2012. Žalobca sa predbežného prerokovania domáhal dňa
23.4.2012. Z uvedeného dôvodu námietka premlčania vznesená žalovanou je dôvodná.

Súd i napriek premlčaniu nároku žalobcu sa zaoberal a uviedol ďalšie dôvody pre zamietnutie žaloby.

Z obsahu spisu Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. 7Er/9/2009 súd zistil, že exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým bola Okresnému súdu Topoľčany doručená žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 8.1.2009 (spis zn. EX 11935/08), povinná: E.

Y., W.. XX.X.XXXX, Y. XXX/XX, XXX XX V. pre vymoženie 6920,- Sk, istiny s príslušenstvom. Dňa
14.1.2009 bolo Okresným súdom Topoľčany vydané poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého. Súdny exekútor podaním zo dňa 13.9.2011, doručeným súdu dňa 26.9.2011, vrátil poverenie
na vykonanie exekúcie vzhľadom na to, že „predmetné exekučné konanie sa skončilo vymožením
pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva ako aj trov exekučného konania“. Z uvedeného teda

nesporne vyplýva, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté v lehote
6 dní a rozhodne nie s omeškaním viac ako 175 dní, ako uvádza žalobca v žalobe. V danej veci je na
mieste otázka aká škoda vznikla žalobcovi, keď poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané v lehote a
pohľadávka bola dokonca aj vymožená. K vymoženiu pohľadávky došlo ešte pred podaním predmetnej
žaloby na súd, o čom žalobca musel mať vedomosť (poverenie na vykonanie exekúcie bolo exekútorom

vrátené dňa 26.9.2011, žaloba na súd bola podaná dňa 27.9.2012). Z uvedeného je zrejmé, že údaje
žalobcu sú nesprávne, priam zavádzajúce, z ktorých vyplýva, že žalobca ako oprávnený nemal o veci
prehľad,nazákladečohovyznievajújehotvrdeniaavyjadreniaomajetkovejškodečinemajetkovej ujmy
značnenedôveryhodne.Naopak,skutočnosti,ktoréboli súdomtaktozistenéapreukázanéjednoznačne
vyvracajú nárok žalobcu na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.

Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej
veci na žalobcovi.

Zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti

s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami
pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenšíchpodrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého
postup štátneho orgánu smeruje.

Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri
rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípade ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Žalobca odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z údajného nesprávneho úradného postupu

exekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie nekonal v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď k vydaniu rozhodnutia
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia žiadosti súdu.

Zo spisu Okresného súdu Topoľčany je zrejmé, že mu bola doručená žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanieexekúciedňa8.1.2009,pričomsúdotejtožiadostirozhodoldňa14.1.2009.Súduniejezrejmé
z akých údajov vychádzal žalobca, keď v žalobe tvrdí, že rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bolo až dňa 14.1.2009. V podstate od týchto údajov odvíja aj žalobu o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, pričom tvrdí, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k

vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe (175
dní!).Súdutaktiežznávrhunevyplývaaniejemuzrejméodktoréhodátumužalobcavychádzal,aktorým
dňom konanie začalo, keďže ho neuviedol a ani v tomto smere dôkaz nepredložil tak, aby preukázal, že
k rozhodnutiu o poverení došlo s omeškaním viac ako 5 mesiacov. Súd sa preto nemohol stotožniť so
skutkovým tvrdením žalobcu, že k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo uplynutím zákonom

stanovenej doby. Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že postupom Okresného súdu
Topoľčany v danej veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu (existencii prieťahov v konaní) z
dôvodu, že by súd nedodržal zákonné lehoty a teda k porušeniu povinnosti súdu vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote.

Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný

preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale
len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na
prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v
tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné
nedodržanie primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Konštatovanie že vo

veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Žiadne konanie, v ktorom
je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol
hodnotiťpostupinéhosúduzhľadiskaexistenciezbytočnýchprieťahov,znamenalobytoabsurdnýzáver,
keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo
smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.

Ako súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka existencie
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu (existencia prieťahov v konaní) v danej veci, s
poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok

žalobcu, ani nadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by
nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu
škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah. Nebol zistený právny základ a to zodpovednosť žalovanej
za škodu. Z uvedeného dôvodu sa súd ani bližšie nezaoberal predloženým znaleckým posudkom zo

strany žalobcu ohľadom stanovenia majetkovej škody. Súd nevidel dôvod na to, aby sa v
konaní zaoberal prípadnou výškou škody, keď mal za to, že nebola preukázaná existencia
zodpovednostných predpokladov pre vznik zodpovednosti za ňu.Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe namietala, že žalobca si svoj nárok uplatnil na súde predčasne.
Žalobca sa na žalovanú obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, pričom podal žalobu na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania

tejto žiadosti. Aj keď žaloba bola podaná pred uplynutím 6 mesačnej lehoty ku dňu rozhodovania
súdu o žalobe žalobcu už bolo zrejmé, že žalovaná neuznala nárok žalobcu a v rámci predbežného
prerokovania ho neuspokojila, čo vyplynulo aj z vyjadrenia žalovanej, preto mal súd za to, že v čase
rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula, teda už nemožno žalobu považovať za predčasne
podanú.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovala v zákonom stanovenej
lehote a z obsahu spisu je zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo

dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach, dňa 26. septembra 2014