Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. január 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/47/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615201973
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615201973.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. O. D.,

O.. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad,
pracovisko Levoča, dieťa rodičov: matky U. P., O.. XX.XX.XXXX, V. L. I. XXXX/X, G. a otca Y. D., O..
XX.XX.XXXX, V. D. X. XX, Č. E., na návrh matky o úpravu práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Z v e r u j e sa mal. O. D. O.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec je p o v i n n ý prispievať na
výživu mal. O. výživným vo výške 100,- EUR mesačne, počnúc od 01.02.2015, ktoré výživné je otec
povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca na mal. O. za obdobie od 01.02.2015 do 31.12.2015 v celkovej výške
1.100,- EUR je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky v mesačných splátkach po 50,- EUR spolu s
bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa svojim návrhom zo dňa 11.02.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.02.2015 domáhala,
aby súd zveril mal. O. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal povinnosťou prispievať na jej výživu

výživným vo výške 100,--EUR mesačne, počnúc od 01.02.2015.

Tento svoj návrh odôvodnila tým, že z jej spolužitia s otcom maloletej sa narodila mal. O.. V spoločnej
domácnosti spolu žili sedem rokov. S otcom maloletej nežije v spoločnej domácnosti od 09.02.2015.
S dcérou z Čiech odišli k jej rodičom do Levoče, kde s nimi bývajú v spoločnej domácnosti. Dôvodom
odchodu bolo, že si prestali s otcom maloletej rozumieť a vznikali medzi nimi nedorozumenia. Ona
psychicky spolužitie s otcom maloletej nezvládala. Mal. O. je v jej celodennej a riadnej starostlivosti.

Ona (matka) je slobodná, nezamestnaná, bude žiadať o dávku v hmotnej núdzi. Finančne ju podporujú
príbuzní. Otec maloletej je slobodný, zamestnaný ako pracovník pekárne, jeho príjem je vo výške
17.000,--Kč. Okrem tohto príjmu iný príjem nemá. Vyživovaciu povinnosť má iba k mal. O..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, ako aj poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka,
výsluchom otca cestou dožiadaného súdu v Českej republike, a tiež oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Matka vo svojej výpovediach uviedla, že si hľadá zamestnanie a rodičom do domácnosti ničím
neprispieva. V rámci svojej poslednej výpovede uviedla, že naďalej nie je zamestnaná a je poberateľkou
dávkou v hmotnej núdzi. Nevlastní žiaden hodnotnejší majetok a býva u svojich rodičoch. Otec maloletejbýva v podnájme a je naďalej zamestnaný. Ona nemá vedomosť o tom, že by vlastnil nejaké majetkové
hodnoty napr. auto. Vie, že má nejaké dlhy. Otec maloletej ešte pred ich zoznámením si zobral pôžičku z
Českej sporiteľni na 10.000,- Kč. Má tiež pôžičku z Proficreditu, na ktorú mu mesačne strhávajú 3.750,-

Kč. Otec nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Kým spolu bývali, brával jej peniaze. Tiež jej zobral
jej bankomatovú kartu, ktorú využil na automatoch a minul jej 12.000,- Kč. Maloletá dcéra sa síce ešte
pýta na otca, avšak otec sa podľa názoru matky nedokáže postarať o dcéru. V rámci svojej poslednej
výpovede uviedla, že maloletá dcéra začala od septembra 2015 navštevovať materskú škôlku, s čím
mala zvýšené výdavky. Otec maloletej má vedomosť, kde bývajú, ako aj číslo jej o bankového účtu,

keďže mu to v júni minulého roku oznámila, no napriek tomu za obdobie od 01.01.2015 k dnešnému
dňu jej na dcéru neuhradil žiadnu čiastku na výživné.

Otec vo svojej výpovedi uskutočnenej cestou dožiadaného súdu uviedol, že nesúhlasí s tým, aby
dcéra bola zverená matke. Chcel by prevziať starostlivosť o maloletú, ale návrh v tomto smere si
podávať nebude. S výživným vo výške 100,--EUR od 01.02.2015 súhlasí, chcel by, ale požiadať o

splátkový kalendár, nakoľko jednorázovo nie je schopný dlžné výživné uhradiť. Celý rok bol zamestnaný
u rovnakého zamestnávateľa a to u firmy La lorraine. Jeho príjem predstavuje sumu 17.000,--Kč až
19.000,--Kč čistého. Pracovnú zmluvu má uzavretú na dobu neurčitú. Vedľajší pracovný pomer a ani
brigádu nemá a nemá ani iný príjem. Je vlastníkom 1 domu v X.. Na uvedený dom je nariadená exekúcia,
najhlavnejšia je od firmy ProfiCredit, kde je dohodnutý s exekútorom, že bude platiť 6.000,--Kč mesačne.

V dome okrem neho žije aj jeho matka s jej priateľom a náklady na dom hradia dohromady. Matke dáva
na bývanie sumu 5.000,--Kč mesačne. Nemá žiadnu priateľku a ani družku. Má vyživovaciu povinnosť
len k mal. O.. Je pravdou, že od 01.02.2015 na výživu mal. dcéry ničím neprispel, nič jej ani nekúpil.
S matkou maloletej bol v kontakte v máji, a od tej doby už nie. Nevlastní automobil a ani veci väčšej
majetkovej hodnoty. Nemá ani žiadne náklady súvisiace s jeho zdravotným stavom.

Kolízny opatrovník cestou svojej poverenej zamestnankyne vo svojej výpovedi navrhol, aby súd návrhu
matky vyhovel.

Z rodného listu maloletej O. vyplynulo, že jej rodičmi sú matka U. P., O.. XX.XX.XXXX R. D. Y. D.M., O..

XX.XX.XXXX, teda rodičia účastní v tomto konaní.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča z prešetrenia pomerov
u maloletej vyplynulo, že matka maloletej je od februára 2015 vedená na úrade práce v evidencii
uchádzačov o zamestnanie. Je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 117,40 EUR mesačne.

Prídavok na dieťa nepoberá. Vyživovaciu povinnosť má iba k mal. O.. Dieťa navštevuje materskú školu
v Spojenej škole internátnej. Predtým bolo v celodennej osobnej starostlivosti matky. Za potreby a
pomôcky na začiatku školského roka matka uhrádzala 20,--EUR. Za stravu uhrádza 4,20 EUR mesačne,
školné je 1,--EURO mesačne. Za poistenie na kalendárny rok uhradila 2,50 EUR. Ďalšie výdavky súvisia
so zabezpečením stravy, oblečenia, obuvi, hygienických a iných potrieb. Natálie je zdravá prekonala len

bežné detské choroby. Matka s dcérou býva v trojizbovom byte jej rodičov, v ktorom okrem rodičov býva
aj jej sestra so synom. Otec matky je poberateľom invalidného dôchodku, matka je zamestnaná. Sestra
matky pracuje na dohodu a jej syn je žiakom základnej školy. Hygiena domácnosti a kultúra bývania sú
na veľmi dobrej úrovni. Matka s dcérou má k užívaniu samostatnú izbu, ktorá je prispôsobená potrebám
dieťaťa. Mesačné náklady na bývanie sú 210,--EUR. Matka hospodári spoločne s príbuznými.

Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča je matke vyplácaná
počnúc od 01.05.2015 dávky v hmotnej núdzi v sume 117,20 EUR mesačne.

Otec maloletej je zamestnancom spoločnosti La Lorriane, a.s., kde za obdobie od marca 2014 do

februára 2015 vrátane dosiahol čistú priemernú mesačnú mzdu vo výške 19.767,--Kč, a za obdobie od
decembra 2014 do novembra 2015 vrátane sumu 22.398,--Kč, čo v prepočte na menu EURO k 8.1.2016
predstavovalo sumu 828,88 EUR.

Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomeryv rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa §-62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej

osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od
1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté

nezaopatrené dieťa.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť.

Pokiaľ šlo o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných
dôkazov,žerodičiamaloletejtohočasunežijúspoluaaninevedúspoločnúdomácnosť.Ztýchtodôkazov

tiež vyplynulo, že maloletá v súčasnej dobe žije s matkou, tá sa o ňu riadne stará, vo výkone tejto jej
starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a prihliadajúc
tiež na to, že sa otec o maloletú žiadnym spôsobom nezaujíma, preto súd maloletú zveril do osobnej
starostlivosti matky.

Pokiaľ ide o výživné na maloletú dcéru, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch
rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná
suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo
vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby

súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou
na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným
stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na

výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov,
pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov,
ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

Matka je toho času poberateľkou dávky v hmotnej núdzi. Iný príjem nemá a nemá ani žiadnu inú
vyživovaciu povinnosť. Náklady na maloletú predstavujú jednak náklady súvisiace s jej návštevou
materskej školy a jednak náklady pokrývajúce bežné potreby dieťaťa vo veku maloletej, t.j. strava mimo
škôlky, oblečenie, obuv, zabezpečenie bývania a potrebné.

Otec maloletej je zamestnaný s príjmom vo výške 22.398,--Kč, čo v prepočte na menu EURO k
08.01.2016 predstavovalo sumu cca 828,88 EUR. Vo svojej účastníckej výpovedi síce uviedol, že spláca
exekúcie, z ktorých najhlavnejšia je od firmy ProfiCredit, kde je dohodnutý s exekútorom, že bude platiť
6.000,--Kč mesačne, avšak na túto skutočnosť súd neprihliadal.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery
povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo
východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípomfakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj
takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť
poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať.

Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine
však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny
príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom
na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti
a tiež situáciu na trhu práce.

Pokiaľ teda otec má exekúcie, ktoré sa vedú voči jeho osobe, túto skutočnosť súd v žiadnom prípade
nemôže hodnotiť na ťarchu maloletého dieťaťa a prihliadať na ňu z hľadiska určovania vyživovacej
povinnosti otca voči maloletej. V tejto súvislosti súd konštatuje, že vyživovacia povinnosť dieťaťa má
prednosť pred akýmikoľvek ďalšími výdavkami povinného rodičia, ktoré nesúvisia so zabezpečovaním
jeho bežných životných potrieb. Úhrady exekučných podlžnosti rozhodne medzi bežné životné potreby

povinného rodiča nepatrí.

Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej, ako aj
potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca a prihliadajúc na skutočnosť,
že maloletá je toho času v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a teda

táto osobná starostlivosť, ktorá sa maloletej nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom
finančne kompenzovaná, a tiež berúc do úvahy, že u otca nebola zistená žiadna ďalšia vyživovacia
povinnosť ustálil súd výšku súčasného výživného zo strany otca na maloletú na sumu 100,--EUR
mesačne, s ktorou napokon súhlasil aj samotný otec maloletej.

Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 01.02.2015, teda od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka
podala svoj návrh, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti poznamenáva, že
sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje
zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného
podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov,

ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým
odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať
aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas
uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na
výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade však súd takéto dôvody nezistil Matka podala návrh

dňa 16.02.2015, pričom splatnosť dosiaľ určeného výživného za ten-ktorý mesiac mal otec stanovenú
na 15-tý deň toho-ktorého mesiaca. Teda súd bol toho názoru, že určenie výživného za celý mesiac
február 2015 bolo možné, keďže matka si predmetné výživné uplatnila v tom istom mesiaci od ktorého
žiadala otca zaviazať na jeho úhradu.

Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletú za obdobie od 01.02.2015 vznikol
otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.02.2015 do
31.12.2015 a to v sume 1.100,--EUR, na úhradu ktorého súd otca zaviazal v mesačných splátkach po
50,- EUR spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia, čo
i len jednej z nich.

Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného za mesiace február 2015 až
december 2015 vrátane v určenej výške 100,--EUR, mesačne, čo predstavovalo čiastku 1.100,--EUR
(100,--EUR x 11 mesiacov). Keďže otec na maloletú za obdobie neuhradil žiadnu sumu výživného, od
takto určenej sumy zaostalého výživného súd neodčítaval žiadnu čiastku a teda takto ustálená výške

zaostalého výživného predstavuje skutočnú sumu, ktorú má otec na maloletú za uplynulé obdobie
doplatiť.

Uvedenézaostalévýživnébolotaktovyčíslenék31.12.2015,nakoľkosplatnosťjednotlivýchopakujúcich
sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac

január 2016 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a./ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal,
nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku, možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia toto rozsudku, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené

ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)