Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 2T/77/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715010705
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Mazúch
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5715010705.1

Uznesenie

Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Miroslav Mazúchom dňa 15.12.2015 v Martine
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. c/, § 215 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 1, písm. a/ Tr. por.

z a s t a v u j e t r e s t n s t í h a n i e

obv. H. Y., X.. XX.XX.XXXX Y. H., trvale bytom F., Š. XXX/X,

pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., účinného do 1.1.2006 a trestný čin
výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák., účinného do 1.1.2006, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe, že

dňa 24.7.2005 v čase okolo 4.00 hod. v Krpeľanoch, okres Martin, počas diskotéky, pred športovým
domom, fyzicky napadol J. O., X.. XX.X.XXXX tak, že po tom ako J. O. vyšiel von z tanečnej sály, ho
viackrát udrel do oblasti tváre, na čo J. O. spadol na zem, kde ostal ležať a následne bol prevezený do
MFN /v súčasnosti UNM/ v Martine, takto svojim konaním spôsobil poškodenému J. O. zranenia podľa

odborného vyjadrenia obojstrannú okoloočnicovú podliatinu viac vpravo, povrchovú tržnú ranu na obočí
vpravo, podkožnú podliatinu v spánkovej oblasti vpravo, drobné oderky na hlave a lakťoch, podliatinu
idúcu priečne cez celý hrudník vpredu a otras mozgu, uvedené poranenia si vyžadovali kľudový režim
s práceneschopnosťou v trvaní asi 10 dní,

lebo trestné stíhanie je p r e m l č a n é.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal dňa 29. 5. 2015 obžalobu na H. Y. pre skutok právne
posúdenýakotrestnýčinublíženianazdravípodľa§221ods.1Tr.zák.vtomčaseúčinnéhoatrestnýčin
výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. v tom čase účinného, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Preskúmaním obžaloby a predloženého spisového materiálu mal súd preukázané že, uznesením
Okresného riaditeľstva Policajného zboru, úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru skráteného

vyšetrovania zo 7.9.2005, spisová značka ČVS: ORP-453/SU-MT-2015 /pôvodne ČVS: ORP-1496/2/
OSV-MT-2005/ bolo obvinenému H. Y. vznesené obvinenie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa §
221 ods. 1 Tr. zák. a výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je uvedené
vo výroku vzneseného obvinenia. Uznesenie bolo H. Y. doručené do vlastných rúk 26.9.2005.
Policajt podľa obsahu predloženého spisového materiálu vykonal tieto procesné úkony:

- 20.9.2005 výsluch svedka B. Y.,
- 26.9.2005 výsluch obvineného H. Y.,- 10.10.2005 výsluch svedka J. H.,

- 4.8.2005 zabezpečil správu ortopedicko-traumatologickej kliniky z 24.7.2005,

- 15.8.2005 posudok na H. Y.,
- 15.8.2005 odpis z registra priestupkov,
- 10.9.2005 zabezpečil odborné vyjadrenie MUDr. Tatiany Hulejovej, súdneho znalca z odboru
zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo.

Policajt následne dlhšiu dobu - takmer 10 rokov nevykonával procesné úkony smerujúce k trestnému
stíhaniu obvineného H. Y..

Vo veci boli vykonané procesné úkony až:
- 16.4.2015 výsluch obv. H. Y.
- 20.4.2015 výsluch svedka poškodeného J. O.

- 08.05.2015 doplnenie odborného vyjadrenia
- 12.5.2015 zabezpečený odpis z registra trestov H. Y..

Obvinený H. Y. je stíhaný pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1
Tr. zák., účinného do 01.01.2006, za ktorý v prípade uznania viny hrozí trest odňatia slobody vo výmere

až na 2 roky a ako trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1.1.2006, za ktorý
v prípade uznania viny hrozí trest odňatia slobody vo výmere až na 2 roky.

Podľa § 16 ods. 1 Tr. zák., účinného do 01.01.2006 trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy ak je to pre páchateľa

priaznivejšie.

Podľa § 67 ods. 1, 2, 3, 4 Tr. zák., účinného do 01.01.2006 trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej
doby, ktorá je (...) 5 rokov, ak je horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody viac ako jeden rok.
Do premlčacej doby sa nezapočítava doba, po ktorú nebolo možné páchateľa postaviť pred súd pre

zákonnú prekážku, doba, po ktorú sa páchateľ zdržiaval v cudzine, skúšobná doba podmienečného
zastavenia trestného stíhania, doba, po ktorú bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia podľa § 162a
Tr. por. a doba, po ktorú bolo prerušené trestné stíhanie podľa § 173 ods. 2 Tr. por. (poznámka: v tomto
ustanovení je upravené iba prerušenie trestného stíhania v súvislosti s obvineným, ktorý sa významnou
mierou podieľa na objasnení určitého druhu trestnej činnosti).

Premlčanie trestného stíhania sa prerušuje vznesením obvinenia pre trestný čin o premlčanie, ktorého
ide, ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi policajného orgánu, vyšetrovateľa, prokurátora alebo súdu
smerujúcimi k trestnému stíhaniu páchateľa, alebo ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe trestný čin
nový, na ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší. Prerušením premlčania sa začína
nová premlčacia doba.

Podľa § 67a uplynutím premlčacej doby nezaniká trestnosť a) trestných činov uvedených v desiatej
hlave s výnimkou trestného činu podľa § 261, b) trestného činu teroru (§ 93 a § 93a), všeobecného
ohrozenia (§ 179 ods. 2 a 3), vraždy (§ 219), ublíženia na zdraví (§ 221 ods. 2 písm. b), ods. 3 a ods. 4,
§ 222), obmedzovania osobnej slobody (§ 231 ods. 3), pozbavenia osobnej slobody (§ 232), zavlečenia
do cudziny (§ 233) a porušovania domovej slobody (§ 238 ods. 2 a 3), pokiaľ boli spáchané za takých

okolností, že zakladajú vojnový zločin alebo zločin proti ľudskosti podľa predpisov medzinárodného
práva, c) trestného činu podľa § 1 zákona z 20. decembra 1950 č. 165 Zb. na ochranu mieru, d)iných
trestných činov spáchaných v dobe od roku 1939 do 29.12.1989 (...).

Podľa § 202 ods. 1 Tr. zák., účinného do 01.01.2006, kto sa dopustí verejne alebo na mieste verejnosti

prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného hanobí historickú alebo
kultúrnu pamiatku, hrob alebo iné pietne miesto alebo hrubým spôsobom ruší zhromaždenie alebo obrad
občanov potresce sa odňatím slobody až na 2 roky alebo peňažným trestom.
Podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1.1.2006 kto inému úmyselne ublíži na zdraví potresce sa
odňatím slobody až na 2 roky alebo peňažným trestom.

Podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin hornou hranicou
trestnej sadzby neprevyšujúcou 8 rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné
stíhanie zastaví, ak sú to okolnosti uvedené v § 215 ods. 1 Tr. por.Podľa § 215 ods.1 písm.d/ Tr.por. trestné stíhanie zastaví, ak je trestné stíhanie neprípustné podľa §
9 Tr.por.
Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. por. trestné stíhanie nemožno začať a ak už bolo začaté, nemožno v ňom

pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.

Podľa § 437 ods. 4 Tr. zák. účinného od 01.01.2006 (do 03.07.2013)ak došlo k premlčaniu trestného
stíhania alebo k premlčaniu výkonu trestu pred účinnosťou tohto zákona podľa doterajších predpisov,

ustanovenia o premlčaní trestného stíhania a premlčaní výkonu trestu sa podľa tohto zákona nepoužijú.
Premlčacia doba trestného stíhania a premlčacia doba výkonu trestu tohto zákona sa nepovažuje za
prerušenú ani vtedy, ak bol do účinnosti tohto zákona spáchaný miernejší trestný čin než ten, u ktorého
premlčanie ide.
Ústavný súd Slovenskej republiky 19.06.2013 sp. zn. PL.ÚS 9/2013 (uznesenie zverejnené pod č.
189/2013 Z. z.) o návrhu prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie

konania o súlade ustanovenia § 437 ods. 4 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon s čl. 1 ods. 1 prvou
vetou, čl.2 ods. 2 a čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd rozhodol tak, že pozastavil účinnosť ust. § 437 ods. 4 zákona
č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon s tým, že podľa čl. 125 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky platnosť
rozhodnutia o pozastavení účinnosti ustanovenia § 437 ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon

zanikne vyhlásením rozhodnutia vo veci samej, ak toto rozhodnutie o pozastavení účinnosti Ústavný
súd Slovenskej republiky už predtým nezrušil, pretože pominuli dôvody, pre ktorého bolo prijaté.

Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom z 10.09.2014, sp. zn. PL.ÚS 9/2013 rozhodol, že druhá
veta ustanovenia § 437 ods. 4 zák. č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon nie je v súlade s článkom 1 ods. 1

prvou vetou, článkom 2 ods. 2 a článkom 50 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Nález bol zverejnený
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 260/2014 Z.z.. Ústavný súd Slovenskej republiky v
odôvodnení svojho nálezu uviedol, že pokiaľ ide o posúdenie ústavnej konformity v ustanovení § 437
ods. 4 prvej vety Trestného zákona („ak došlo k premlčaniu trestného stíhania alebo premlčania výkonu
trestu pred účinnosťou tohto zákona, podľa doterajších predpisov, ustanovenia o premlčaní trestného

stíhaniaapremlčanívýkonutrestusapodľatohtozákonanepoužijú“).Podľajejgramatickéhoalogického
výkladu sa nepoužijú ustanovenia účinného Trestného zákona o premlčaní trestného stíhania ani vtedy,
ak vzniknú pochybnosti, ktorý zákon je pre páchateľa priaznivejší. Tento výklad nasvedčuje situácii,
že prvá veta preskúmavaného ustanovenia sa vzťahuje na trestné činy spáchané pred účinnosťou
zák. č. 300/2005 Z.z., ak pred jeho účinnosťou (t.j. do 30.12.2005) uplynula premlčacia doba podľa

podmienok č. 140/1961 Zb. V tomto prípade nie je rozhodujúce, či bolo prerušené plynutie premlčacej
doby alebo premlčacia doba spočívala, ak v súlade s predchádzajúcou právnou úpravou aj po aplikovaní
týchto možností došlo k uplynutiu doby, ktorá bola predĺžená, novšie ustanovenia sa nemôžu použiť.
Pochybnosť o možnosti priaznivejšej právnej úpravy toto ustanovenie nepripúšťa.

Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení nálezu „neprelomil“ doterajšiu ústavnú prax, keď
uviedol, že platný a účinný Trestný zákon upravuje časovú pôsobnosť ustanovení prvej vety § 2,
ktorý znie: „Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol
čin spáchaný.“ Toto ustanovenie predstavuje tzv. zákaz pravej retroaktivity. Zákaz spätnej pôsobnosti
Trestných zákonov sa považuje za súčasť zásady zákonnosti trestných činov a patrí medzi základné

princípy slovenskej ale i európskej právnej kultúry. Princíp zákazu spätnej pôsobnosti Trestných zákonov
(ďalej len „zákaz retroaktivity“) je spojený s princípom zákonnosti trestných činov a trestov. Vytvára tak
najmä v trestnom práve nevyhnutnú právnu istotu, ktorá zaručuje slobodu jednotlivca. Niet slobody v
právnom slova zmysle, ak občania nemôžu pri výkone svojich práv predvídať následky, ktoré bude mať
ich správanie. Zo zákazu retroaktivity Trestného zákona aj existujú výnimky. Prvou výnimkou je výnimka

vyplývajúca z ustanovenia § 2 ods. 1 druhej vety Tr. zák., podľa ktorého: „Ak v čase medzi spáchaním
činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest
sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.“ Touto zásadou je vyjadrená neprípustnosť
spätnej pôsobnosti prísnejšieho Trestného zákona. Druhá výnimka sa dotýka ukladania druhu trestu
priaznivejšieho pre páchateľa. Podľa ust. § 2 ods. 2 Tr. zák., páchateľovi možno uložiť len taký druh

trestu,ktorýdovoľujeuložiťzákonúčinnývčase,keďsaotrestnomčinurozhoduje,akjetoprepáchateľa
priaznivejšie, aj keď trestný čin bol spáchaný za účinnosti predchádzajúceho zákona. Tretia výnimka zo
zákazu retroaktivity podľa Trestného zákona vyplýva z ust. § 2 ods. 3 Tr. zák. Podľa tohto ustanovenia
Trestného zákona ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannomopatrení rozhoduje, aj keď bol trestný čin spáchaný za účinnosti predchádzajúceho zákona. Z ust. §
2 Tr. zák. teda vyplýva, že pri rozhodovaní o tom, ktoré znenie Trestného zákona treba aplikovať na
konkrétny skutok, ak je rozdiel medzi znením zákona účinného v čase spáchania skutku a znením

zákona účinného v čase vynesenia rozsudku, je najdôležitejšie posúdiť, ktoré znenie zákona „je pre
páchateľa priaznivejšie.“ Je však potrebné posúdiť aj „trestnosť činu“ a „trest.“ Ak sa zistí, že novšie
znenie Trestného zákona je rovnaké ako znenie Trestného zákona účinného v čase spáchania činu,
použije sa znenie zákona účinného v čase spáchania činu. Pre potrebu výkladu je potrebné objasniť aj
pojem „trestnosť činu,“ pod ktorý zahrňujeme všetky podmienky, za ktorých môže byť páchateľ uznaný

vinným a podmienky, za ktorých mu môže byť uložený trest. Pri posudzovaní priaznivejšieho zákona sa
musí mať na zreteli Trestný zákon ako celok a ako celok ho aj aplikovať. Pojem „priaznivosť“ Trestného
zákona sa posudzuje v závislosti od skutkovej podstaty trestného činu. Premlčanie trestného stíhania
je dôvodom zániku trestnosti. Uplynutím zákonom ustanovenej doby nastala právna skutočnosť, ktorá
má za následok zánik trestnoprávneho vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu. Uplynutie
premlčacej doby má prekluzívny charakter. Na premlčanie trestného stíhania sa prihliada z úradnej

moci. Premlčaním trestného stíhania zaniká navždy právo štátu na trestný postih a zaniká povinnosť
páchateľa podrobiť sa trestnému postihu. Dôvodmi zániku trestnosti činu sú najmä hmotnoprávne
dôvody, pretože uplynutím dlhšieho času stráca na význame preventívna úloha trestného práva, t.j.
zabráneniepáchateľovivďalšompáchanítrestnejčinnosti,akpočastejtodobypreukázal,žejehotrestná
činnosť, o premlčanie, ktorej ide, bola ojedinelým vybočením z jeho, inak riadneho života. Uplynutím

dlhšieho času slabne aj význam generálnej prevencie. Významným faktorom sú však aj procesné
dôvody, pretože uplynutím dlhšie času sa zložitejšie preukazujú dôkazy o spáchanom trestnom činu,
resp. niektoré dôkazy plynutím času strácajú dôveryhodnosť.

Vychádzajúc z týchto všetkých vyššie uvedených skutočností, právnych predpisov ako aj judikatúry

Ústavného súdu Slovenskej republiky súd dospel k záveru, že pre trestnosť stíhaného činu je pre
páchateľa najpriaznivejšie použitie Trestného zákona účinného v čase, kedy mal spáchať stíhaný
skutok a potom trestné stíhanie páchateľa je premlčané, pretože orgány činné v prípravnom konaní
nevykonávali úkony smerujúce k stíhaniu páchateľa po dobu takmer 10 rokov, teda po dobu dlhšiu ako
je 5 ročná premlčacia doba v tejto veci.

Zo spisového materiálu nevyplývajú také skutočnosti, pre ktoré by sa do premlčacej doby nemala
započítať určitá doba (§ 67 ods. 2 Tr. zák, účinného do 01.01.2006), alebo by bolo prerušené premlčanie,
keďže obvinený nemá žiadny záznam v registri trestov (§ 67 ods. 3, 4 Tr. zák., účinného do 01.01.2006).

S ohľadom na vyššie uvedené samosudca rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť do 3 dní od jeho oznámenia
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline sťažnosť. Sťažnosť má odkladný účinok.
Podľa § 9 ods. 3 Tr. por. v trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu vedenou v § 9 ods. 1 písm.
a Tr. por. /poznámka: ak je trestné stíhanie premlčané/ sa však pokračuje, ak vyhlási obvinený do 3 dní

odvtedy čo mu bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá.