Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/169/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110216369
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7110216369.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľky: U. W., W.. X.XX.XXXX,

F. U. V., Q. XX, zastúpenej: JUDr. Tibor Šafárik, advokát, so sídlom v Košiciach, Štúrova 22 proti
odporcom: v 1. rade: R. H., W.. XX.XX.XXXX, F. U. V., Q. XX, v 2. rade: R. H., W.. XX.XX.XXXX, F. U.
V., Q. XX, zastúpeným: JUDr. Tomáš Cverčko, advokát, so sídlom v Košiciach, Floriánska 10, v konaní
o zaplatenie sumy 278,56 EUR (8.391,80 Sk) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 98,77
EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 9.8.2006 až do zaplatenia, v lehote do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenie sumy 98,57 EUR s príslušenstvom z a m i e t a.

Konanie v časti o zaplatenie sumy 81,21 EUR z a s t a v u j e.

P r i z n á v a navrhovateľke právo na náhradu trov konania proti odporcom v 1. a 2. rade spolu vo
výške 34,89 EUR, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 32,61 EUR a z iných trov (súdny

poplatok) vo výške 2,28 EUR, ktorú sú odporcovia v 1.a 2. rade povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne
k rukám právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Tibora Šafárika, advokáta, v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Účastníci konania sú p o v i n n í nahradiť štátu trovy spolu vo výške 315,52 EUR, navrhovateľka v
rozsahu 143,78 EUR a odporcovia v rozsahu 171,74 EUR, na účet Okresného súdu Košice I, v lehote
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 19.12.2006, rozšíreným dňa 23.10.2008 domáhala, aby súd zaviazal

odporcov v 1. a 2.rade zaplatiť jej spoločne a nerozdielne sumu 12.937,80 Sk /429,46 EUR/ spolu so
6% úrokom z omeškania ročne od 29.3.2006 až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania.

Návrh odôvodnila skutočnosťami, že je vlastníčkou bytového domu na Q. ulici č.XX v V. a odporcovia
sú nájomcami bytu č.3, nachádzajúcom sa na 2.poschodí tohto bytového domu. V zmysle nájomnej
zmluvy zo dňa 5.3.2001 sú odporcovia povinní platiť nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu, ktorú
povinnosť si neplnia riadne, ani včas, preto navrhovateľke dlhujú na nájomnom a platbách za služby

spojené s užívaním bytu za obdobie rokov 2003 až 2005 sumu 4.546,- Sk /150,90 EUR/ a na vyúčtovaní
vodného a stočného sumu 8.391,80 Sk /278,56 EUR/.Odporcovianamietalipremlčanienárokunavrhovateľkynazaplatenienedoplatkuzvyúčtovaniavodného
a stočného za obdobie rokov 2003 a 2004 a zároveň namietali aj správnosť vyúčtovania.

Vo veci samej súd rozhodol čiastočným rozsudkom č.k. 24C/47/2007-187 zo dňa 12.4.2010, ktorým
zaviazal odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 134,97 EUR
titulom dlhu na nájomnom a úhradách za plnenia poskytované spolu s nájmom bytu, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 6% od 29.3.2006 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. V časti o zaplatenie sumy 15,93 EUR súd návrh zamietol. Nárok navrhovateľky na zaplatenie

sumy 8.391,80 Sk (278,56 EUR) súd vylúčil na samostatné konanie, s tým, že v tomto konaní zároveň
rozhodne aj o náhrade trov celého konania. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.6.2010.

Konanie o vylúčenom nároku je vedené pod sp.zn. 24C/169/2010. Predmetom tohto konania je nárok,
ktorý si navrhovateľka uplatňovala titulom nedoplatku vyplývajúceho z vyúčtovania vodného a stočného
za obdobie rokov 2003 až 2005.

Vo veci samej súd rozhodol rozsudkom č.k.24 C 169/2010-75 zo dňa 10.9.2012, ktorým uložil odporcom
v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 275,18 EUR spolu s úrokom z
omeškaniavovýške6%ročneod9.8.2006aždozaplatenia,vlehotedotrochdníodprávoplatnostitohto
rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a priznal navrhovateľke právo na náhradu trov konania

proti odporcom.

Citovaný rozsudok súdu prvého stupňa bol v jeho vyhovujúcom výroku , ako aj vo výroku o náhrade
trov konania zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k.3 Co 42/2013-107 zo dňa 14.2.2014.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že je nesprávny názor súdu prvého stupňa vo

vzťahu k otázke premlčania práva na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, keď dospel k
záveru, že uvedené právo sa premlčuje až po vykonaní vyúčtovania a jeho doručení. Podľa tohto názoru
by v podstate neexistovalo časové obmedzenie pre prenajímateľa na uplatnenie nárokov spojených s
užívaním bytu, čo je v rozpore s právnou povahou inštitútu premlčania. V tejto súvislosti poukázal na ust.
§ 8a ods.2 zákona č.182/1993 Z.z., podľa ktorého je správca povinný najneskôr do 31.5.nasledujúceho

roka povinný vykonať vyúčtovanie úhrad za plnenia, rozúčtované na jednotlivé byty, ako aj na ust. § 696
ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa úhrada za plnenia platí s nájomným, ak sa účastníci
nedohodli inak, pričom v danej veci sa v zmysle nájomnej zmluvy skutočná výška cien a preddavkov na
jednotlivé služby účtuje dva krát ročne a to k 15.7. a k 15.12. príslušného kalendárneho roka. V prípade
záveru, že pohľadávka nie je premlčaná, odvolací súd uložil súdu prvého stupňa zohľadniť výsledky

konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 23 C 29/2006, v ktorom bolo nariadené
predbežné opatrenie a zaoberať sa aj uplatneným nárokom odporcov na zľavu z úhrady za poskytnuté
plnenie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinných dokladov tvoriacich

obsah spisu, obsah pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 23 C 29/2006, ako aj znaleckým
dokazovaním a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:

Z výpisu z listu vlastníctva č.XXXXX zo dňa 29.11.2004 súd zistil, že navrhovateľka je výlučnou
vlastníčkou domu súpisného čísla 93, nachádzajúceho sa na parcele č.XXX o výmere 1140 m2 -

zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúceho sa v katastrálnom území L. Y., obec V.-L. Y., okres V.
K.. Vlastníčkou sa stala titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený v katastri nehnuteľnosti pod
č. V-2890/2000.

Z písomnej zmluvy o nájme bytu (č.l.4 a nasl.) súd zistil, že navrhovateľka ako prenajímateľka a odporca

v 1.rade ako nájomca dňa 5.3.2001 uzavreli zmluvu o nájme bytu č.3, nachádzajúceho sa na 2.poschodí
domu nachádzajúceho sa na Q. ulici č.XX v V. o výmere 50 m2 a vedľajšej plochy o výmere 12 m2.
Z článku III zmluvy vyplýva, že byt bude odporca v 1.rade užívať spolu s manželkou - odporkyňou
v 2.rade a deťmi R. H. E. V. H.. Nájomný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú od 1.1.2001. Z
článku V zmluvy vyplýva, že odporca v 1.rade sa zaviazal uhrádzať navrhovateľke nájomné mesačne

vo výške 313,- Sk vždy do 5.dňa v mesiaci na účet navrhovateľky. Zmluvné strany sa zároveň dohodli
na platení mesačných záloh za plnenia spojené s užívaním bytu nasledovne: dodávka vody - 200,- Sk
mesačne, upratovanie spoločných priestorov - 240,- Sk mesačne, osvetlenie spoločných priestorov -
40,- Sk mesačne, spolu 480,- Sk mesačne, s tým, že zálohové platby za plnenia spojené s užívanímbytu sú splatné spolu s nájomným, spolu vo výške 793,- Sk mesačne. Z článku V bodu 4. zmluvy o
nájme vyplýva, že skutočná výška cien a preddavkov na jednotlivé služby účtuje dva krát ročne a to k
15.7. a k 15.12. príslušného kalendárneho roka..

Z faktúry č. F 142006 zo dňa 15.3.2006 súd zistil, že navrhovateľka vyfakturovala odporcom v 1. a 2.rade
vodné, stočné a zrážkovú vodu za obdobie od 1.1.2003 do 31.12.2003 vo výške 2.446,60 Sk /81,21
EUR/.

Z faktúry č. F 162006 zo dňa 15.3.2006 súd zistil, že navrhovateľka vyfakturovala odporcom v 1. a 2.rade
vodné, stočné a zrážkovú vodu za obdobie od 1.1.2004 do 31.12.2004 vo výške 3.402,20 Sk /112,93
EUR/.

Z faktúry č. F 1820006 zo dňa 15.3.2006 súd zistil, že navrhovateľka odporcom v 1. a 2.rade

vyfakturovala vodné, stočné a zrážkovú vodu za obdobie od 1.1.2005 do 31.12.2005 vo výške 2.543,-
Sk /84,41 EUR/.

Navrhovateľka tvrdila, že predmetné faktúry s vyúčtovaním vodného a stočného zaslala odporcom ešte

v marci 2006. Na preukázanie tohto tvrdenia predložila podací lístok s podacím číslom 83974506, z
ktorého súd zistil, že zásielka bola podaná na pošte dňa 18.3.2006. Ďalej navrhovateľka tvrdila, že
opätovne doručovala predmetné faktúry odporcom v júli 2006. Na preukázanie tohto tvrdenia predložila
podací lístok, z ktorého súd zistil, že pod podacím číslom 81594343 bola podaná dňa 24.7.2006 zásielka
na pošte Košice I. Z doručenky (č.l. 12 spisu) súd zistil, že odporkyňa v 2. rade prevzala predmetné

vyúčtovania označené na doručenke ako tri ks faktúr - 14, 16, 18/2006 dňa 2.8.2006, čo potvrdila svojim
podpisom.

Z listu odporkyne v 2.rade, adresovaného navrhovateľke, zo dňa 27.3.2006 súd zistil, že odporkyňa v
2.rade listami zo dňa 7.1.2002 a 16.12.2002 navrhovateľke oznámila, že jej neposkytuje všetky služby

spojené s nájmom bytu. V novembri 2001 začala navrhovateľka s rekonštrukciou strechy obytného
domu na Q. ulici č.XX v V., odkedy sa upratovanie spoločných priestorov nerealizovalo, načo bola
navrhovateľka písomne upozornená a žiadaná o primeranú zľavu na nájomnom a odpustenie úhrady
za upratovanie. V septembri 2002 bolo vypnuté osvetlenie spoločných priestorov a 27.9.2004 bola
odstavená dodávka vody do bytov, ktorá doposiaľ obnovená nebola. Navrhovateľka odopiera dodávku

vody už vyše roka. Odporkyňa poukázala na právo na poskytnutie primeranej zľavy.

Z listu odporkyne v 2.rade zo dňa 15.8.2006, adresovaného navrhovateľke, súd zistil, že odporkyňa
vrátila navrhovateľke faktúry č.142006, č.162006 a č.182006 z dôvodu reklamácie správnosti
vyúčtovania vodného a stočného. Odporkyňa poukázala na to, že navrhovateľka bez akéhokoľvek

upozornenia v septembri 2004 odstavila vodu na 3 mesiace a preto, zaplatenú zálohu za uvedené
obdobie pokladá za svoj preplatok. Ďalej poukázala na to, že navrhovateľka v marci 2005 opätovne
odpojila dodávku vody, ktorá trvá až doposiaľ a preto, na úhradu za toto plnenie nemá nárok. Odporkyňa
požiadala o prepracovanie faktúr.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 23C/29/2006 súd zistil, že odporcovia sa voči
navrhovateľke domáhali nariadenia predbežného opatrenia s odôvodnením, že navrhovateľka počnúc
od5.9.2004vážnezasahujedoprávnájomcovtým,ževykonávarekonštrukciudomupresahujúcurámec
povoleniavydanéhopríslušnýmstavebnýmúradom.Podmienkybývaniasaradikálnezhoršilinaprelome

mája a júna 2004, kedy navrhovateľka začala vykonávať opravu strechy bez platného stavebného
povolenia, pričom rozsah prác zasiahol do stavebnej konštrukcie bytu tak, že im začalo zatekať do bytu,
postupne odstavila vodu a elektrinu, ktorú po určitom čase opätovne na urgenciu spustila, pričom výkon
práv sa opätovne zhoršil dňa 29.9.2004 a začiatkom roka 2006, kedy opätovne vodu odpojila, čím sa
bývanie stalo neznesiteľným.

Okresný súd Košice I uznesením č.k. 23C/29/2006 zo dňa 5.5.2006 návrhu vyhovel a uložil
navrhovateľke povinnosť riadne plniť všetky povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy uzavretej dňa
5.3.2001, najmä riadne dodávať odporcom teplú a studenú vodu, dodávať elektrinu a vykonávaťstavebné práce tak, aby nedochádzalo k zatekaniu do bytu a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by
odporcom bránilo v nerušenom užívaní predmetu nájmu do doby právoplatného skončenia konania o
uložení povinnosti plniť povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy.

Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 1Co/279/2006-56 zo dňa 30.6.2006 potvrdil vyššie citované
uznesenie súdu prvého stupňa. Uznesenie, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, tak nadobudlo
právoplatnosť dňa 6.9.2006.

Z listu starostu Mestskej časti Košice - Staré Mesto zo dňa 21.10.2004 adresovaného odporkyni súd
zistil, že na základe jej oznámenia o odpojení vody bol dňa 19.10.2004 vykonaný štátny stavebný dohľad
s miestnym šetrením, na ktorom bolo zistené, že navrhovateľka vykonáva stavebné úpravy v interiéri
budovy na Q. č. XX v V. v pamiatkovo chránenom území nad rámec povolenia, ktoré vydala Mestská
časť Košice - Staré Mesto dňa 2.10.2001. Riešenie obnovenia dodávky vody však nie je v kompetencii
tohto úradu.

Z oznámenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach zo dňa 12.11.2004
o výsledku prešetrenia sťažnosti odporcov súd zistil, že navrhovateľka dňa 29.9.2004 odstavila prívod
vody bez zabezpečenia náhradnej dodávky pitnej vody. Dňa 5.11.2004 vykonali odborní zamestnanci
úradu šetrenie sťažnosti, pričom konštatovali, že v objekte netečie voda od 29.9.2004. Sťažnosť bola

uzavretá ako opodstatnená. Úrad nariadil navrhovateľke zabezpečiť pre nájomníkov bytov na Q. XX v
V.Š. pitnú vodu.

Zlistunavrhovateľkyadresovanéhoodporcovivl.radezodňa22.11.2004označenéhoako„Náhradného
ubytovanie - odstávka pitnej vody“, súd zistil, že navrhovateľka oznámila, že na základe poruchy

na vodovodnom potrubí a následnej odstávky vody v obytnom dome na Q. č. XX v V. oprava
a následná rekonštrukcia vodovodu potrvá niekoľko mesiacov. Navrhovateľka odporcom ponúkla
náhradné ubytovanie.

Z rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach č.

2004/06431-02/212.2/HŽP zo dňa 9.3.2005 súd zistil, že bolo odvolané opatrenie nariadené
rozhodnutím Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach č.
2004/06431-01/212.2/HŽP zo dňa 10.11.2004, ktorým bolo navrhovateľke nariadené zabezpečiť
dodávku pitnej vody do bytov v objekte na Q. ul. č. XX v V.. Dôvodom konania orgánu na ochranu zdravia
bola písomná sťažnosť nájomníkov bytového domu na prerušenie dodávky pitnej vody do bytov bez

predchádzajúceho upozornenia a náhradného zabezpečenia pitnej vody. Dňa 17.12.2004 bolo v rámci
výkonu štátneho zdravotného dozoru zistené, že navrhovateľka uložené opatrenie v plnom rozsahu
splnila. Dodávka pitnej vody bola obnovená dňa 10.12.2004 a zabezpečená v dostatočnom množstve.

Z upovedomenia súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára, Exekútorsky úrad Košice, o začatí exekúcie

sp.zn. Ex 0709/06 zo dňa 2.11.2006 súd zistil, že sa začalo exekučné konanie v prospech oprávnených
odporcov na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 23C/29/2006
o nariadení predbežného opatrenia. Navrhovateľka bola vyzvaná, aby do 14 dní od doručenia
upovedomenia splnila povinnosť uloženú v uznesení.

Za účelom preskúmania správnosti predmetných vyúčtovaní súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom
z odboru energetiky, odvetvia vodná elektroenergetika, tepelná elektroenergetika a tepelné energetické
zariadenia, regulácia riadení sieťových odvetví a na podanie znaleckého posudku ustanovil súdneho
znalca Ing. Jána Kuchára, PhD. Zo záverov znaleckého posudku Ing.Jána Kuchára č. 10/2011 zo dňa
9.8.2011 vyplynulo, že vyúčtovanie služieb - vodné, stočné a zrážková voda, bolo vykonané v súlade s

platnou nájomnou zmluvou v správnom rozsahu.

Vzhľadom na formálne nedostatky tohto znaleckého posudku, ktoré našli odraz aj v rozhodnutí súdu
o nepriznaní znalečného, ako aj vzhľadom na námietky odporcov voči tomuto znaleckému posudku,
súd opätovne nariadil znalecké dokazovanie a na vypracovanie znaleckého posudku ustanovil súdneho

znalca Doc. Ing. Juraja Kalaša, CSc.. Zo záverov jeho posudku č.5/2012 zo dňa 12.5.2012 vyplynulo,
že vyúčtovanie nákladov na vodné a stočné a odvádzanie zrážkovej vody pre obdobie od 1.1.2003
do 31.12.2003, od 1.1.2004 do 31.12.2004 a od 1.1.2005 do 31.12.2005, bolo vypracované metodicky
správne. Len vo vzťahu k vyúčtovaniu nákladov za obdobie roku 2003 znalec uviedol, že bola nesprávnepoužitá sadzba DPH, keďže v danom období táto činila 14% a nie je 19%, pretože pre DPH je
rozhodujúce obdobie zdaniteľného plnenia a nie dátum vystavenia faktúry. Pri správnej sadzbe DPH
14% preto správna výška nedoplatku predstavuje 2.344,83 Sk /77,84 EUR/ a nie 2.446,60 Sk. Znalec

konštatoval,ženavrhovateľkouvyúčtovanáspotrebavodynebolanadmerná.Mernáspotrebavodyčinila
v roku 2003 - 14,75 m3 na osobu, v roku 2004 - 18,375 m3 na osobu a v roku 2005 - 9,25 m3 na
osobu. Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 397/2003 Z.z., jej prílohy 1/I.3.c, pre
byty a domy s výtokmi vody, s WC a s kúpeľňou je smerné číslo spotreby vody 53 m3 na osobu a
rok. Z obsahu znaleckého posudku je ďalej zrejmé, že súdny znalec pre potreby vypracovania posudku

vykonal ohliadku domu na Q. ulici č. XX, odberné miesto vody č. 0122005228. Po ohliadke konštatoval,
že dodávka vody z verejného vodovodu je meraná spoločný fakturačným vodomerom pre celú budovu.
Spotreba vody u konečných spotrebiteľov v spornom období nebola meraná ( a nie je meraná ani v
súčasnosti). Pre vypracovanie znaleckého posudku mal súdny znalec k dispozícii vyúčtovanie úhrad za
vodné a stočné a odvádzanie zrážkovej vody, pripadajúcej na odporcov v rokoch 2003 až 2005, faktúry
spoločnosti VVS a.s. Košice za dodávku vody a odvádzanie vody z odberného miesta na Q. ulici č. XX

v V., ďalej zmluvu č. 01/88/2001 o dodávke vody a odvádzaní odpadovej vody uzatvorenej s VVS a.s.
pre nehnuteľnosť na Q. ulici č. XX v spornom období pre dané odberné miesto, ako aj výkaz bytov,
vrátane ich plôch a počtu osôb v jednotlivých bytoch a nebytových priestoroch, účelu ich využitia, druhu
a počtu zariaďovacích predmetov (počtu funkčných umývadiel, spŕch a vaní) a počtu osôb v rokoch
2003 až 2005. Znalec uviedol, že tvrdenie odporkyne, že v období od septembra 2004 do decembra

2004 a v období od marca 2005 do 5.12.2006 bola odstavená dodávka vody, je zavádzajúce; pokiaľ
bola odstavená voda, tak v celom dome pre poruchu. Opravy a stavebné práce v spornom období neboli
realizované. Oprava strechy je suchý proces a bola uskutočňovaná v rokoch 2001 a 2002. Súdny znalec
požiadal o súčinnosť pri vypracovaní aj odporcov; títo na jeho výzvu nereagovali.

Účastníci konania nemali voči záverom znaleckého posudku žiadne námietky. Navrhovateľka uviedla,
že čo sa týka záverov znalca vo vzťahu k vyúčtovaniu za rok 2003 v časti použitej sadzby DPH, síce
sa s jeho názorom nestotožňuje, avšak vzhľadom na zanedbateľnú čiastku voči záverom posudku nič
nenamieta.

Podľa ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za
odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa ustanovenia § 685 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania a to buď na dobu určitú alebo bez

určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

Podľa ustanovenia § 686 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie
predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu
alebo spôsob ich výpočtu.

Podľa ustanovenia § 688 Občianskeho zákonníka, nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v
spoločnej domácnosti, majú popri práve užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenie domu,
ako aj požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.

Podľa ustanovenia § 696 ods.2 Občianskeho zákonníka, úhrada za plnenia poskytované s užívaním
bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis
neustanoví inak.

Podľa ustanovenia § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za

plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi
poplatok z omeškania.

Predmetom tohto konania bol nárok navrhovateľky ako vlastníčky bytu, ktorého nájomcami sú
odporcovia, na zaplatenie nedoplatkov z vyúčtovaní vodného a stočného a za odvádzanie zrážkovej

vody za obdobie rokov 2003 až 2005.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné,
že v súlade s ustanovením § 663 a § 685 ods.1 Občianskeho zákonníka, na základe nájomnej zmluvyuzavretejvpísomnejformemedzinavrhovateľkouaodporcomv1.rade,vznikolodporcoviv1.radenájom
bytu č.3, nachádzajúceho sa na 2.poschodí obytného domu na Q. ulici č.XX v V., ktorého vlastníčkou a
prenajímateľkou je v zmysle výpisu z listu vlastníctva č.XXXXX od roku 2000 navrhovateľka. Nájom bytu

v zmysle zmluvy vznikol od 1.1.2001; nájom bol uzavretý na dobu neurčitú. V súlade s ustanovením §
703 ods.1 a 3 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vznikol odporcovi v 1.rade za trvania jeho manželstva
s odporkyňou v 2.rade, v čase, kedy spolu trvale žili a preto im vznikol spoločný nájom bytu manželmi.

Z predmetnej zmluvy o nájme uzavretej medzi účastníkmi konania, z článku V vyplýva, že účastníci

konania sa dohodli na nájomnom mesačne vo výške 313,- Sk so splatnosťou vždy do 5.dňa v každom
mesiaci na účet prenajímateľa. Zároveň sa dohodli aj na výške úhrady za plnenia spojené s užívaním
bytu: upratovanie spoločných priestorov 240,- Sk mesačne, osvetlenie spoločných priestorov 40,- Sk
mesačne a dodávka vody 200,- Sk mesačne, spolu 480,- Sk mesačne, s tým, že tieto sú taktiež
splatné spolu s nájomným. Z uvedeného potom vyplýva, že odporcovia v 1. a 2.rade boli povinní platiť
navrhovateľke mesačne sumu 793,- Sk titulom nájomného ako aj úhrad za plnenia poskytované s

užívaním bytu, v súlade s ustanovením § 696 ods.2 Občianskeho zákonníka.

Základnou povinnosťou každého nájomcu je platiť nájomné, ako aj úhrady za plnenia poskytované
s užívaním bytu. Plnením, poskytovanie ktorého je spojené s užívaním bytu, je napríklad ústredné
vykurovanie, dodávka teplej vody, dodávka z verejných vodovodov a vodární, odvádzanie odpadových

vôd.

Zálohy na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu sa obvykle platia prenajímateľovi preddavkovo
mesačne spolu s nájomným a po uplynutí určeného obdobia (obvykle raz ročne) sa vyúčtujú. Uvedené
vyplýva z ust. § 696 ods.2 Občianskeho zákonníka. Ako však uviedol odvolací súd, citované zákonné

ustanovenie umožňuje zmluvným stranám dojednať splatnosť úhrad za plnenia poskytované s užívaním
bytu aj inak. V danom prípade je z vykonaného dokazovania zrejmé, že zmluvné strany tak učinili;
z článku V bodu 4. zmluvy o nájme vyplýva, že navrhovateľka bola povinná skutočnú výšku cien za
jednotlivé služby účtovať dva krát ročne a to k 15.7. a k 15.12. príslušného kalendárneho roka..

Súd mal tiež nesporne za preukázané, že odporcom bolo vyúčtovanie za obdobie rokov 2003 až
2005 doručené dňa 2.8.2006. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú z doručenky, opatrenej
podpisomodporkynev2.rade,pričomzúdajovuvedenýchnapredmetnejdoručenkejezrejmé,žeobsah
doručovanej zásielky tvorili predmetné faktúry - vyúčtovania. Pre záver o doručení vyúčtovaní odporcom

však okrem vyššie uvedeného svedčí aj list odporkyne v 2. rade zo dňa 15.8.2006, označený ako
reklamácia faktúr, kde odporkyňa sama potvrdzuje, že predmetné faktúry prvýkrát prevzala v auguste
2006.

Súd sa primárne zaoberal námietkou premlčania, ktorú odporcovia uplatnili na svoju obranu v priebehu

konania. Namietali, že navrhovateľka vykonala vyúčtovanie vodného a stočného za roky 2003 a 2004
až v roku 2006, kedy im doručila vyúčtovania za predchádzajúce tri roky.

Podľa ustanovenia 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa

dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Priposúdeníotázkypremlčaniasasúdriadil právnymnázoromodvolaciehosúdu,ktorýmbolsúdprvého
stupňa viazaný. Podľa názoru odvolacieho súdu sa uvedené právo prenajímateľa nemôže premlčovať
až po vykonaní vyúčtovania a jeho doručení nájomcovi, pretože by v podstate neexistovalo časové
obmedzenie pre prenajímateľa na uplatnenie nárokov spojených s užívaním bytu, čo je v rozpore s
právnou povahou inštitútu premlčania. Začiatok plynutia premlčacej doby sa preto musí odvíjať od

momentu, kedy vznikla povinnosť prenajímateľa vykonať (vyhotoviť) vyúčtovanie.

Akoužsúduviedolvyššie,podľačlánkuVbodu4.zmluvyonájmebolanavrhovateľka povinnávyúčtovať
vodné a stočné dva krát ročne a to k 15.7. a k 15.12. príslušného kalendárneho roka.Čo sa týka vyúčtovania za rok 2003, mala tak učiniť k 15.7.2003 a k 15.12.2003. Trojročná premlčacia
doba vo vzťahu k prvej časti kalendárneho roka teda začala plynúť 15.7.2003 a uplynula 15.7.2006, vo

vzťahu k druhej časti kalendárneho roka začala plynúť 15.12.2003 a uplynula 15.12.2006. Z vykonaného
dokazovania nesporne vyplynulo, že navrhovateľka vyúčtovanie za uvedený rok doručila odporcom až
2.8.2006 a žalobu na zaplatenie nedoplatku vo výške 81,21 EUR podala na súde 19.12.2006, teda po
uplynutí premlčacej doby.

V tejto časti (vo vzťahu k vyúčtovaniu za rok 2003) navrhovateľka vzala návrh späť, preto súd konanie v
časti o zaplatenie sumy 81,21 EUR s prísl., po súhlase odporcov so späťvzatím návrhu, zastavil podľa
ust. § 96 ods.1, 2 a 3 O.s.p.

Čosatýkavyúčtovaniazarok2004,trojročnápremlčaciadobavovzťahukprvejčastikalendárnehoroka
začala plynúť 15.7.2004 a uplynula 15.7.2007, vo vzťahu k druhej časti kalendárneho roka začala plynúť

15.12.2004 a uplynula 15.12.2007. Vyúčtovanie za uvedený rok navrhovateľka vykonala a doručila
odporcom dňa 2.8.2006 a žalobu na zaplatenie nedoplatku vo výške112,93 EUR podala na súde
19.12.2006, teda oboje ešte pred uplynutím premlčacej doby.

Čosatýkavyúčtovaniazarok2005,trojročnápremlčaciadobavovzťahukprvejčastikalendárnehoroka

začala plynúť 15.7.2005 a uplynula 15.7.2008, vo vzťahu k druhej časti kalendárneho roka začala plynúť
15.12.2005 a uplynula 15.12.2008. Vyúčtovanie za uvedený rok navrhovateľka vykonala a doručila
odporcom dňa 2.8.2006 a žalobu na zaplatenie nedoplatku vo výške 84,41 EUR podala na súde
19.12.2006, teda oboje ešte pred uplynutím premlčacej doby.

Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že nárok navrhovateľky na zaplatenie ceny vodného a
stočného v zmysle vyúčtovaní za roky 2004 a 2005, spolu vo výške 197,34 EUR, premlčaný nie je.

Čo sa týka správnosti vyúčtovania, vyúčtovanie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu vo vzťahu
k nájomcom bytov vykonáva zásadne prenajímateľ (vlastník, prípadne správca domu alebo bytu) ako

účastník právneho vzťahu z nájmu bytu a to aj v tých prípadoch, kedy dodávateľom služieb je iný
subjekt. Podmienkou splatnosti nedoplatku je, že vyúčtovanie bolo vykonané riadne, teda v súlade s
predpismi, ktoré ho regulujú a nájomca bol s ním oboznámený. Vyúčtovanie, ktoré je vykonané v rozpore
s príslušnými predpismi, nemôže vyvolať účinky, ktoré zákon spája s riadnym vyúčtovaním. Takýto záver
vyplýva z už ustálenej súdnej judikatúry. Vyúčtovanie môže privodiť splatnosť nedoplatku plynúceho z

neho len vtedy, ak obsahuje všetky predpísané náležitosti a je v ňom uvedená cena za vykonané služby
v správnej výške. Vyúčtovanie, ktoré postráda niektorú z predpísaných náležitostí alebo ktoré znie na
cenu v nesprávnej výške, nie je riadnym vyúčtovaním a nie je spôsobilé vyvolať splatnosť nedoplatku
plynúceho z vyúčtovania.

Súd mal za preukázané splnenie základných podmienok pre priznanie nároku navrhovateľky a teda, že
vyúčtovanie bolo vykonané riadne, v správnej výške, ako aj, že bolo riadne doručené. Ako to vyplynulo
zo záverov oboch znaleckých posudkov Ing. Jána Kuchára ako aj Ing. Juraja Kaľaša, navrhovateľka
vypracovala vyúčtovanie nákladov na vodné a stočné a odvádzanie zrážkovej vody metodicky správne
a v správnej výške, až na čiastočnú nezrovnalosť týkajúcu sa vyúčtovania za rok 2003 vo vzťahu k

uplatnenému DPH (vo vzťahu k tejto časti nároku však navrhovateľka vzala návrh späť). Napokon,
odporcovia voči skutkovým zisteniam súdu vo vzťahu k správnosti vyúčtovania, nič nenamietali.

Povyriešenívyššieuvedenýchotázok(premlčanienároku,správnosťvyúčtovanejceny)sasúdzaoberal
dôvodnosťou obrany odporcov spočívajúcej v uplatnení práva na zľavu resp. na odpustenie úhrady za

plnenia poskytované s užívaním bytu. Odporcovia si uplatnili nárok na odpustenie celej úhrady vodného
a stočného s odôvodnením, že voda bola odstavená od septembra 2004 do decembra 2004 a od marca
2005 do decembra 2006.

Navrhovateľka voči obrane odporcov namietala, že vyúčtovanie vychádza zo skutočnej spotreby a teda,

odporcovia majú zaplatiť len to, čo skutočne spotrebovali. Mala za to, že odpustenie celej vyúčtovanej
ceny, ktorá vychádza zo skutočnej spotreby, by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej poukazovala na
skutočnosť, že dodávka vody bola obnovená po relatívne krátkej dobe, po dvoch mesiacoch.Odporcovia k vyššie uvedenej námietke navrhovateľky uviedli, že v danom prípade nebola žiadna
dodávka vody, preto im nepochybne vznikol nárok na zľavu. Ako inak by malo byť kompenzované to, že
odporcom ako nájomcom nebola riadne dodávaná voda, ako práve uplatnením nároku na zľavu alebo

na odpustenie nákladov plynúcich z vyúčtovania, hoc by aj toto zodpovedalo skutočnej spotrebe vody.

Podľa ustanovenia § 698 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájomca má právo na primeranú zľavu z
nájomného, dokiaľ prenajímateľ napriek jeho upozorneniu neodstráni v byte alebo v dome závadu, ktorá
podstatne alebo po dlhší čas zhoršuje ich bývanie. Právo na primeranú zľavu z nájomného má nájomca

aj vtedy, ak sa neposkytovali plnenia spojené s užívaním bytu alebo sa poskytovali vadne a ak sa v
dôsledku toho užívanie bytu zhoršilo.

Podľa ustanovenia § 698 ods.2 Občianskeho zákonníka, rovnaké právo má nájomca, ak stavebnými
úpravami v dome sa podstatne alebo po dlhší čas zhoršia podmienky užívania bytu alebo domu.

Podľaustanovenia§698ods.3Občianskehozákonníka,nájomcamáprávonaprimeranúzľavuzúhrady
za plnenia poskytované s užívaním bytu, pokiaľ ich prenajímateľ riadne a včas neposkytuje.

Ustanovenie§698ods.1ažods.3Občianskehozákonníkaupravujepodmienkyprepriznanieprimeranej

zľavy z nájomného alebo zľavy z úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Toto právo je
podmienené prechodným zhoršením užívania bytu v dôsledku závad v byte alebo dome, v dôsledku
stavebných úprav alebo v dôsledku neposkytovania alebo vadného poskytovania plnení spojených
s užívaním bytu. V zmysle tohto ustanovenia má nájomca právo len na primeranú zľavu a nie
na odpustenie celého nájomného, prípadne celej úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu.

Primeranosť zľavy je závislá od okolností každého prípadu a posudzuje ju súd v prípade sporu, ak
nedošlo o nej k dohode medzi prenajímateľom a nájomcom. V prípade práva na primeranú zľavu z
úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu nepostačuje jednorazové, krátkodobé a nepodstatné
neposkytnutie plnenia alebo vadného poskytnutie plnenia (napr. krátka nevyhnutná oprava potrubia);
vyžaduje sa určitá doba. Právo na zľavu vzniká po celú dobu trvania nedostatkov zhoršujúcich užívanie

bytu. Právo na zľavu vzniká bez ohľadu na dôvody neposkytovania plnenia (napr. stav núdze podľa
zákona o energetike alebo zákona o vodách, stavebné úpravy, rekonštrukcia).

V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, súd pri posudzovaní nároku odporcov na zľavu,
pri zisťovaní existencie skutočnosti, ktorou je zhoršenie podmienok užívania bytu v dôsledku

neposkytovania alebo vadného poskytovania plnení spojených s užívaním bytu, okrem iného vychádzal
najmä z dôkazov, tvoriacich obsah spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 23C/29/2006.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v rozhodnom období rokov 2004
a 2005, došlo k odstaveniu dodávky vody dňa 24.9.2004, ktoré trvalo do 10.12.2014, kedy bola

dodávka vody obnovená. Uvedené mal súd za preukázané z Oznámenia Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach zo dňa 12.11.2004 o výsledku prešetrenia sťažnosti
odporcov, ďalej z rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach
č. 2004/06431-01/212.2/HŽP zo dňa 10.11.2004, ktorým bolo navrhovateľke nariadené zabezpečiť
dodávku pitnej vody do bytov v objekte na Q. ul. č. XX v V., ako aj z rozhodnutia Regionálneho úradu

verejnéhozdravotníctvasosídlomvV.č.2004/06431-02/212.2/HŽPzodňa9.3.2005,ktorýmbolovyššie
uvedenéopatrenieRegionálnehoúraduodvolanézdôvodu,ženavrhovateľkauloženéopatrenievplnom
rozsahu splnila; dodávka pitnej vody bola obnovená dňa 10.12.2004 a zabezpečená v dostatočnom
množstve. Skutočnosť, že v septembri 2004 došlo k odstaveniu dodávky vody, vyplynula aj z listu
odporcov zo dňa 27.3.2006, ktorým si odporcovia uplatnili nárok na zľavu.

V marci 2005 došlo k opätovnému odstaveniu dodávky vody, ktoré trvalo do 5.12.2006, kedy bola
dodávka vody obnovená. Uvedené mal súd za preukázané uznesením Okresného súdu Košice I č.k.
23C/29/2006 zo dňa 5.5.2006, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie a uložil navrhovateľke povinnosť
zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by odporcom bránilo v nerušenom užívaní predmetu nájmu a

povinnosť riadne plniť všetky povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy uzavretej s odporcami, okrem
iného im riadne dodávať teplú a studenú vodu, ako aj z Upovedomenia súdneho exekútora JUDr. Petra
Molnára,ExekútorskyúradKošiceozačatíexekúciesp.zn.Ex0709/06zodňa2.11.2006,ktorásazačala
na návrh odporcov na základe exekučného titulu - vyššie citovaného uznesenia Okresného súdu KošiceI č.k. 23C/29/2006, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie. V upovedomení o začatí exekúcie
bola navrhovateľka vyzvaná, aby do 14 dní od doručenia upovedomenia splnila povinnosť uloženú
predbežným opatrením. Aj z výpovede odporkyne zo dňa 17.6.2009 v konaní vedenom na tunajšom

súde pod sp.zn. 40 C 40/2008 (predmet konania totožný, nárok navrhovateľky uplatnený za iné obdobie)
je zrejmé, že dobu odstávky vody špecifikovala rovnako. Napokon, ani sama navrhovateľka v konaní
vedenom pod sp.zn. 23 C 29/2006 nespochybňovala tvrdenia odporcov o dobe odstávky vody; sama
uviedla, z akých dôvodov k odstávke došlo (rekonštrukcia potrubia).

Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že v roku 2004 odstávka vody trvala tri mesiace a v roku 2005
trvala 10 mesiacov. Je teda nesporné, že v oboch prípadoch išlo o dlhodobé a podstatné neposkytnutie
tak dôležitého plnenia spojeného s užívaním bytu, akým dodávka vody nepochybne je. V dôsledku
uvedeného nepochybne došlo u odporcov k zhoršeniu podmienok užívania bytu a preto im podľa ust.
§ 698 ods.3 Občianskeho zákonníka patrí právo na poskytnutie zľavy z úhrady za uvedené plnenie.
Súd sa stotožnil s názorom odporcov, že zľava im patrí napriek tomu, že vyúčtovanie úhrady vychádza

zo skutočnej spotreby. Je v súlade s logikou, že v prípade neposkytovania plnenia nedochádza ani k
spotrebe a teda, že nemôže dôjsť ani k vyúčtovaniu úhrady za takéto neposkytnuté plnenie. Uvedené
však nemôže viesť k záveru, že v prípade neposkytnutia plnenia - dodávky vody, je potom vylúčená aj
možnosť uplatnenia zľavy. Takýto záver by bol v rozpore s charakterom daného inštitútu. Právo na zľavu
z úhrady totiž vzniká práve z dôvodu, že služba resp. plnenie poskytnuté nebolo.

Podľa § 699 Občianskeho zákonníka, právo na zľavu z nájomného alebo z úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu treba uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak
sa neuplatnilo do šiestich mesiacov od odstránenia závad.

Z ustanovenia § 699 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo na zľavu z nájomného alebo za plnenia
poskytované s užívaním bytu je potrebné uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Táto
lehota je lehotou poriadkovou. Ďalšia zákonom stanovená lehota - šesťmesačná - je prekluzívna, čo
znamená, že ak nájomca v rámci nej nárok na zľavu neuplatní, jeho nárok zanikne. V tejto šesťmesačnej
lehote musí nájomca svoj nárok uplatniť u prenajímateľa. Vzhľadom na skutočnosť, že táto lehota má

hmotnoprávny charakter, treba, aby predmetný nárok bol uplatnený u prenajímateľa najneskoršie v
posledný deň lehoty. Forma, ktorou sa môže uplatnenie nároku na zľavu z nájomného alebo z úhrad za
plnenia poskytované s užívaním bytu uplatniť, nie je predpísaná. Uplatnenie tohto nároku je právnym
úkonom, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka. Za účelom zadosťučinenia
požiadavky určitosti a zrozumiteľnosti treba, aby z jeho obsahu bolo jasné, aký nárok nájomca uplatňuje,

z akého dôvodu, prípadne aj za aké obdobie. Jeho forma nie je predpísaná, teda môže sa uskutočniť
písomne, ústne, telefonicky, telegramom a podobne.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že odporcovia listami zo dňa 27.3.2006 a 15.8.2006
namietali odstavenie vody a uplatnili si u navrhovateľky nárok na odpustenie úhrady za toto plnenie za

roky 2004 a 2005. Osobitne je potrebné poukázať najmä na list zo dňa 15.8.2006, ktorým odporkyňa
vrátila navrhovateľke faktúry s vyúčtovaním vodného a stočného za roky 2003 až 2005. Vyúčtovania
boli odporcom doručené dňa 2.8.2006. Z uvedeného je zrejmé, že odporcovia si nárok na zľavu
uplatnili riadne, v písomnej forme a bezprostredne po tom (do 13 dní), čo nadobudli vedomosť o výške
vyúčtovanej úhrady a teda, učinili tak včas, v zákonom stanovenej prekluzívnej šesťmesačnej lehote v

zmysle ust. § 699 Občianskeho zákonníka.

Od riadneho uplatnenia nároku u prenajímateľa začína plynúť všeobecná trojročná premlčacia lehota
na uplatnenie nároku na zľavu na súde. Navrhovateľka namietala, že odporcovia si nárok na zľavu
neuplatnili osobitnou žalobou, ani vo forme vzájomného návrhu, preto je ich nárok premlčaný a nemožno

ho priznať.

V danom prípade je zrejmé, že odporcovia síce nepodali osobitnú žalobu, ktorou by sa domáhali
voči navrhovateľke priznania zľavy z úhrady, ale uvedené právo si uplatnili formou procesnej obrany
ako kompenzačnú námietku voči nároku navrhovateľky v tomto konaní, v zmysle ust. § 98 O.s.p..

Podľa citovaného zák.ustanovenia, vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi
uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo
uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.V danej veci si odporcovia uplatnili nárok na odpustenie celej vyúčtovanej úhrady za vodné a stočné,
čo znamená, že na započítanie si uplatňovali práve toľko, čo si uplatňovala navrhovateľka žalobou.
Uvedené vyplýva z odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 12.3.2007, v ktorom, s poukazom na vyššie

uvedený list odporcov zo dňa 15.8.2006, odporcovia žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť, ako aj
zo zápisnice z prvého pojednávania zo dňa 23.10.2008. Kompenzačná námietka odporcov bola teda
uplatnená v tomto konaní, včas, v rámci všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť
uplatnením nároku na zľavu dňa 15.8.2006 a uplynula dňa 15.8.2009.

Vo vzťahu k námietke navrhovateľky, že v tomto konaní (o vylúčenom nároku na zaplatenie úhrady za
vodné a stočné v zmysle vyúčtovaní) už súd pre prekážku rozsúdenej veci nemôže posudzovať nárok na
zľavu, je potrebné uviesť, že je síce pravdou, že rozsudok č.k.24 C 47/2007 zo dňa 12.4.2010 nadobudol
právoplatnosť a súd sa pri rozhodovaní zaoberal predbežnou otázkou - nárokom odporcov na zľavu,
avšak nárok na zľavu posudzoval len vo vzťahu k iným plneniam spojeným s užívaním bytu - osvetlenie
a upratovanie spoločných priestorov, nie vo vzťahu k plneniu dodávky vody. Citovaný rozsudok preto

nepredstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Za rok 2004 bola vyúčtovaná úhrada za vodné a stočné vo výške 3.402,20 Sk (112,93 EUR). Súd
konštatoval, že priznanie zľavy vo výške 850,55 Sk, t.j. 28,23 EUR, vzhľadom na dĺžku trvania odstávky

v tomto roku (tri mesiace), je primerané. Suma priznanej zľavy zodpovedá cene úhrady, pripadajúcej na
celé obdobie trvania závady (t.j. 9,41 EUR na 1 mesiac krát 3 mesiace) a predstavuje 25 % z celkovo
vyúčtovanej úhrady.
Za rok 2005 bola úhrada za vodné a stočné vyúčtovaná vo výške 2.543,-Sk (84,41 EUR). Súd
konštatoval, že priznanie zľavy vo výške 2.119,16 Sk, t.j. 70,34 EUR, vzhľadom na dĺžku trvania odstávky

v tomto roku (desať mesiacov), je primerané. Suma priznanej zľavy zodpovedá cene úhrady pripadajúcej
na celé obdobie trvania závady (t.j. 7,034 EUR na 1 mesiac krát 10 mesiacov) a predstavuje 83,33 %
z celkovo vyúčtovanej úhrady.

Po odrátaní priznanej zľavy za rok 2004 súd priznal navrhovateľke nárok na zaplatenie sumy 84,70 EUR

a za rok 2005 nárok na zaplatenie sumy 14,07 EUR, spolu 98,77 EUR a zaviazal odporcov v 1. a 2.
rade zaplatiť uvedenú sumu spoločne a nerozdielne. Spoločný a nerozdielny záväzok odporcov vyplýva
z hmotného práva, pretože odporcom svedčí právo spoločného nájmu ( § 700 ods.1 Občianskeho
zákonníka). V prevyšujúcej časti, zodpovedajúcej nároku odporcov na zľavu, spolu vo výške 98,57 EUR,
súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Okrem priznania istiny sa navrhovateľka domáhala aj priznania príslušenstva k istine, a to úrokov z
omeškania vo výške 6% ročne od 29.3.2006 až do zaplatenia.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ustanovenia § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za
plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi

poplatok z omeškania.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku

úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z
omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska k platnej prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V danom prípade, ako to vyplynulo z vyššie uvedeného, je nesporné, že odporcovia nezaplatili
nedoplatok z vyúčtovania vodného a stočného riadne a včas, preto sa dostali do omeškania. Zuvedeného dôvodu má navrhovateľka popri istine aj nárok na príslušenstvo k pohľadávke, ktoré v
zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka môže predstavovať úroky z
omeškania alebo poplatok z omeškania. Navrhovateľka si uplatňovala úroky z omeškania a tieto jej súd

priznal, pretože boli uplatnené v nižšom rozsahu ako právnym predpisom stanovená výška poplatku
z omeškania, na ktorú by inak navrhovateľka mala nárok v zmysle vyššie citovaného ustanovenia §
697 Občianskeho zákonníka. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Keďže splatnosť nedoplatkov z
vyúčtovaní nastala k 3.8.2006, pričom právo na príslušenstvo k pohľadávke zákon podľa ustanovenia
§ 697 Občianskeho zákonníka priznáva až po uplynutí piatich dní po splatnosti, prvý deň omeškania

s plnením v danom prípade pripadá na 9.8.2006. Súd preto priznal navrhovateľke úroky z omeškania
až od 9.8.2006 a návrh v časti o zaplatenie úrokov z omeškania od 29.3.2006 do 8.8.2006 ako
nedôvodný zamietol, pretože odporcovia v uvedenom období ešte v omeškaní neboli. Výšku úrokov z
omeškania súd priznal v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z.. Dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej Národnou bankou Slovenska, platnej k tomuto dňu
omeškania bol vo výške 9 % ročne. Keďže navrhovateľka si uplatnila úroky z omeškania v nižšom

rozsahu, ako to pripúšťajú právne predpisy, súd jej návrhu vyhovel a priznal jej úroky z omeškania vo
výške 6 % ročne.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov.

O náhrade trov konania súd rozhodol komplexne, vrátane časti konania pred vylúčením nároku na
samostatné konanie a to podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Vychádzajúc z výsledkov
celého konania je zrejmé, že z celkovo uplatnenej sumy vo výške 429,46 EUR s príslušenstvom bola
navrhovateľkaúspešnáčodosumy233,74EUR(vzmysleprvého rozsudkupriznanásuma134,97EUR

a v zmysle tohto rozsudku suma 98,77 EUR). Neúspech mala celkovo vo výške 195,71 EUR (v zmysle
prvého rozsudku návrh zamietnutý vo výške 15,93 EUR, v zmysle tohto rozsudku návrh zamietnutý
vo výške 98,57 EUR a konanie zastavené vo výške 81,21 EUR na základe procesného zavinenia
navrhovateľky, keďže návrh vzala späť po stotožnení s námietkou premlčania). V percentuálnom
vyjadrení úspech navrhovateľky predstavuje 54,43 % a neúspech 45,57%. Pomer úspechu a neúspechu

navrhovateľky teda predstavuje 8,86 %. Navrhovateľke preto súd priznal náhradu trov, potrebných na
účelné uplatňovanie nároku voči odporcom v uvedenom rozsahu.

Trovy navrhovateľky predstavuje súdny poplatok zaplatený za návrh na začatie konania vo výške
774,- Sk (25,69 EUR) v zmysle položky 1a/ sadzobníka tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o

súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase začatia konania, t.j. 6% z ceny predmetu konania, ako aj
trovy právneho zastúpenia, keďže navrhovateľka bola v tomto konaní zastúpená právnym zástupcom
(advokátom). Právny zástupca navrhovateľky si uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške
spolu 368,13 EUR.

Trovy právneho zastúpenia súd posúdil podľa ustanovení § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov.

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci,

ktorou je výška peňažného plnenia uplatňovaného v období od začatia konania do právoplatnosti
rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 24C/47/2007-187 zo dňa 12.4.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 9.6.2010, je 29,88 EUR. Tarifná odmena v uvedenej výške patrí právnemu zástupcovi
za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastupovania (14.12.2006), podaný návrh na začatie
konania (14.12.2006), účasť na pojednávaní konanom dňa 23.10.2008, účasť na pojednávaní konanom

dňa 4.6.2009, účasť na pojednávaní konanom dňa 12.10.2009 a účasť na pojednávaní konanom dňa
12.4.2010, spolu vo výške 179,28 EUR. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca navrhovateľky si uplatnil
tarifnú odmenu len vo výške 29,77 EUR za jeden úkon právnej služby, súd mu priznal odmenu len vo
výške, v ktorej si ju uplatnil, t.j. za všetky úkony spolu vo výške 178,62 EUR.

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v konaní o vylúčenom nároku,
vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci (278,56 EUR) je vo výške 23,24 EUR. Tarifná odmena v uvedenej
výške patrí právnemu zástupcovi navrhovateľky za tieto úkony právnej služby: účasť na pojednávaní
konanomdňa7.2.2011,účasťnapojednávaníkonanomdňa24.11.2011,účasťnapojednávaníkonanomdňa 10.9.2012, účasť na pojednávaní konanom dňa 7.2.2014 a účasť na pojednávaní konanom dňa
27.1.2015, spolu vo výške 116,20 EUR.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky právnemu zástupcovi patrí aj tzv. režijný paušál,
teda náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100
výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Režijný paušál v roku 2006 predstavoval 164,- Sk,
t.j. 5,44 EUR a v tejto výške patrí za dva úkony právnych služieb, t.j. spolu vo výške 10,88 EUR. Režijný
paušál v roku 2008 bol vo výške 190,- Sk, t.j. 6,31 EUR a v tejto výške patrí za jeden úkon právnej

služby. Režijný paušál v roku 2009 bol vo výške 6,95 EUR a v tejto výške patrí za dva úkony právnych
služieb. Režijný paušál v roku 2010 bol vo výške 7,21 EUR a v tejto výške patrí za jeden úkon právnej
služby. Režijný paušál v roku 2011 bol vo výške 7,41 EUR a v tejto výške patrí za dva úkony právnych
služieb. Režijný paušál v roku 2012 bol vo výške 7,63 EUR a v tejto výške patrí za jeden úkon právnej
služby učinený v roku 2012. Režijný paušál v roku 2014 bol vo výške 8,04 EUR a v tejto výške patrí za
dva úkony právnych služieb. Režijný paušál v roku 2015 bol vo výške 8,39 EUR a v tejto výške patrí za

jeden úkon právnej služby učinený v roku 2015. Režijný paušál spolu činí 76,54 EUR.

Spolu výška trov právneho zastúpenia činí 371,36 EUR (tarifná odmena + režijný paušál). Keďže právny
zástupca si uplatnil trovy v nižšom rozsahu, súd vychádzal z výšky uplatnených trov 368,13 EUR.

Celková výška účelne vynaložených trov navrhovateľky predstavuje sumu 393,82 EUR (súdny poplatok
+ trovy právneho zastúpenia). Navrhovateľke na základe pomeru úspechu a neúspechu podľa ust. §
142 ods.2 O.s.p. patrí náhrada v rozsahu 8,86 % z celkovo vynaložených trov, t.j. vo výške 34,89 EUR
( z toho súdny poplatok 2,28 EUR a trovy právneho zastúpenia 32,61 EUR).

V súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade, aby priznanú náhradu
trov právneho zastúpenia zaplatili navrhovateľke k rukám jej právneho zástupcu.

Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na
náhradu trov konania, ktoré platil.

Ako to vyplýva z uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 24C/169/2010-57 zo dňa 22.5.2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2012, súdnemu znalcovi Doc. Ing. Jurajovi Kalašovi, CSc., bolo z
rozpočtových prostriedkov štátu preddavkovo vyplatené znalečné vo výške 315,52 EUR. Ide o trovy,
ktorévynaložilštát,ktorýmávzmyslevyššiecitovanéhoustanovenia§148ods.1O.s.p.podľavýsledkov

konania právo na náhradu týchto trov proti účastníkom konania. Vychádzajúc z výsledkov konania je
zrejmé, že navrhovateľka mala neúspech v rozsahu 45,57 % a odporcovia mali neúspech v rozsahu
54,43 %. Navrhovateľka je preto povinná nahradiť trovy štátu v rozsahu 45,57 %, t.j. vo výške 143,78
EUR a odporcovia v prevyšujúcom rozsahu 54,43 % , t.j. vo výške 171,74 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa doručenia, prostredníctvom súdu proti rozhodnutiu ktorého
odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Podľa ust. § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.