Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. september 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/475/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203572
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614203572.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku,

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: Prvá
stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti odporcom:
1/ I. X., nar. XX.XX.XXXX, 2/ A. X., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom I. XXX, o zaplatenie sumy 10.217,33
eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 9.
februára 2015 sp. zn. 5C 196/2014-52, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh zamietol a vo výroku o povinnosti
odporcu v rade 1/ spolu s odporkyňou v rade 2/ priznanú pohľadávku splácať v mesačných splátkach,

p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti z o s t á v a rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcov v rade 1/,2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľovi sumu 9.675,13 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 8.950,89 eur od
02.01.2014 do 04.02.2015 a zo sumy 8.870,89 eur od 05.02.2015 do zaplatenia a trovy konania

vo výške 476,91 eur; pohľadávku navrhovateľa povolil odporcom splácať v mesačných splátkach
po 200 eur mesačne. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi
navrhovateľomaodporcamivrade1/,2/bola02.09.2010uzatvorenáZmluvaomedziúvereastavebnom
- spotrebiteľskom úvere č. 2751851905, na základe ktorej bol odporcom v 1/ a 2/ rade poskytnutý
medziúver vo výške 9.200,- eur, pričom podľa článku II. zmluvy sa odporcovia zaviazali poukázať
pravidelne mesačne dohodnutý vklad vo výške 14,72 eur do pridelenia cieľovej sumy. Zároveň sa
zaviazali splatiť poskytnutý medziúver vrátane príslušenstva, výška úrokovej sadzby medziúveru bola

dohodnutá na 6,49 % p.a., výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru vrátane poplatku za prijatie
do poistenia bola dohodnutá v sume 53,44 eur zo splatnosti mesačne vždy k 1. dňu v mesiaci, počet
splátok úroku z medziúveru do pridelenia cieľovej sumy predstavoval 177 a počet mesačných vkladov na
účet stavebného sporenia 178. Konečná splatnosť medziúveru bola dohodnutá na 31.08.2034. Listom
zo dňa 26.11.2013 navrhovateľ odstúpil od Zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere
z 07.09.2010 a požiadal o okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov, keďže odporcovia
v rade 1/ a 2/ uhradili zročné splátky len do 23.01.2013, odo dňa 15.02.2013 boli v omeškaní so

splácaním svojho záväzku. Odstúpenie od zmluvy bolo doručované obidvom odporcom, od odporcu
v rade 1/ sa zásielka vrátila ako neprevzatá dňa 31.12.2013 a odporkyni v rade 2/ bola doručená
02.12.2013. Z uvedeného bolo možné vyvodiť, že k platnému odstúpeniu od Zmluvy o medziúvere
a stavebnom - spotrebiteľskom úvere došlo k 01.04.2014. Podľa špecifikácie navrhovateľa zo dňa04.02.2015, odporcovia v rade 1/,2/ od 24.09.2010 do 26.11.2013 celkovo uhradili sumu 1.134,62
eur. Od poskytnutia úverových prostriedkov, od 24.09.2010 do 26.11.2013 (odstúpenie od zmluvy) boli
pripísané úroky v celkovej výške 1.888,56 eur, rozdiel predstavujú omeškané splátky vo výške 746,94

eur. Navrhovateľ si ďalej uplatnil poplatky za vedenie účtu, za 1. upomienku, 2. upomienku, predžalobné
upomienky, poplatok za poistenie, za zmenu splátkového plánu, individuálne riešenie omeškania do
odstúpenia od zmluvy, v celkovej výške 329,58 eur. Navrhovateľ podľa článku VII bod 10 zmluvy si
v prípade odstúpenia od zmluvy uplatňoval splatnú pohľadávku 9.083,49 eur, nezaplatené úroky a
poplatky do účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 1.133,84 eur (746,94 + 6,55 + 49,13 + 1,64 a

poplatky vo výške 329,58 eur). Aj keď podľa zmluvných podmienok výška medziúveru bola dohodnutá vo
výške 9.200 eur, odporcom bola reálne poukázaná čiastka 9.067,40 eur, keďže navrhovateľ si zúčtoval
poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 116,10 eur a za vystavenie bianco zmenky 16,60 eur.
Ďalej mal zistené, že čiastka nasporená dlžníkmi predstavuje 116,51 eur. Z uvedeného vyplýva, že
istina skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov predstavuje 9.067,40 eur, od ktorej bolo potrebné
odpočítaťnasporenúsumu116,51eur,výslednásumapredstavuje8.950,80eur,ktorúzaviazalodporcov

v rade 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľovi spolu s úrokmi z poskytnutej pôžičky, ktorých výška ku dňu
26.11.2013 (odstúpenie od zmluvy) predstavovala sumu 746,94 eur a za obdobie od 27.11.2013 do
01.01.2014 (účinnosti odstúpenia od zmluvy) vo výške 57,30 eur. Odporca v rade 1/ preukázal, že dňa
04.02.2015 zaplatil navrhovateľovi čiastku 80,- eur. Z týchto dôvodov zaviazal odporcu v rade 1/, 2/ na
zaplatenie sumy 9.675,13 eur (8.950,89 + 764,94 + 57,30 - 80). Návrh na zaplatenie sumy 329,58 eur,

ktorá podľa tvrdenia navrhovateľa predstavuje poplatky za vedenie účtu, za prvú a druhú upomienku,
predžalobné upomienky, poplatok za poistenie, za zmenu splátkového plánu, individuálne riešenie
omeškania do odstúpenia od zmluvy o úvere, zamietol, keďže v konaní nepreukázal, na aké konkrétne
poplatky sa vzťahuje konkrétna suma. Je procesne neprípustné, aby povinnosť tvrdenia rozhodujúcich
skutočností, ktorá zaťažuje účastníka, plnil súd tým, že bude vyčítavať podstatné skutočnosti z listinných

dôkazov. Ďalej zamietol návrh na zaplatenie úrokov vo výške 6,49 % ročne od 02.01.2014 do zaplatenia,
keďže zo zákonnej úpravy ust. § 503 Obchodného zákonníka nevyplýva, že po splatnosti celého úveru
sa ďalej úročí istina úveru až do zaplatenia (do vrátenia peňažných prostriedkov). Veriteľovi patria
dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva
do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Takýto záver zastáva i súdna prax, napr. na

základe uznesenia NS SR sp. zn. 4Obo 143/1998. Z dôvodu omeškania odporcov s plnením dlhu,
navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% zo sumy 8.950,89 eur za
obdobieod02.01.2014do04.02.2015aďalejúrokuzomeškania vovýške5%zozníženejsumyoplatbu
80,- eur, za obdobie od 05.02.2015 do zaplatenia. Vzhľadom na ustálenú súdnu prax, navrhovateľovi ako
veriteľovi po splatnosti úveru prislúchajú úroky z omeškania z nevrátenej časti istiny úveru, nie z úrokov z

úveru, keďže právna úprava vyjadrená v ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka nepripúšťa možnosť
platiť úrok z omeškania zo zmluvného úroku. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
a podľa pomeru úspechu účastníkov konania zaviazal odporcov v rade 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľovi
trovy konania v celkovej výške 476,91 eur, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku za návrh. V
súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporcom splácať priznanú pohľadávku v mesačných splátkach

vo výške 200 eur, vzhľadom na nepriaznivé sociálne pomery odporcov.

Proti rozsudku okresného súdu vo výroku, v ktorom vo zvyšnej časti návrh zamietol, podal v zákonnej
lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že povinnosť dlžníka zaplatiť úroky vo výške 6,49 % ročne
od 02.02.2013 do zaplatenia vyplýva z ust. § 497, § 502 ods. 1, ods. 3 Obchodného zákonníka,

keďže dlžník má povinnosť zaplatiť úroky do momentu vrátenia peňažných prostriedkov, kedy uvedená
povinnosť zaniká. Táto povinnosť vyplýva aj z článku VII bod 6 úverovej zmluvy, podľa ktorého, v prípade
odstúpenia od zmluvy, nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvné dohodnuté úroky až do zaplatenia
celej pohľadávky. Uvedená povinnosť vyplýva aj z článku VII bod 10 zmluvy o úvere, podľa ktorého, v
prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky, zúčtujú do jednej

sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s touto zmluvou. V zmysle článku VII bod 8 zmluvy o úvere je
dohodnuté, že veriteľ môže požadovať po odstúpení od zmluvy, zmluvný úrok z omeškania 5% p.a.
pri medziúvere z celého zostatku dlhu. Na základe uvedeného považuje zamietnutý nárok na úrok z
omeškania z neplateného dohodnutého úroku vzniknutého do odstúpenia od zmluvy o úvere (804,24
eur) t.j. z dohodnutej odplaty za poskytnutie plnenie, za oprávnený. Okresný súd nesprávne rozhodol,

pokiaľ nepriznal sumu poplatkov za vedenie účtu a upomínanie, v celkovej výške 329,58 eur.

Proti rozsudku okresného súdu vo výroku o povinnosti priznanú pohľadávku s príslušenstvom splácať
v mesačných splátkach po 200 eur, podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v rade 1/. Nesúhlasils výškou splátok v sume 200 eur mesačne, pretože pracovníčka navrhovateľa mu prisľúbila možnosť
splácať pohľadávku vo výške max 80 až 100,- eur mesačne. Táto skutočnosť i napriek jeho výslovnej
žiadosti na pojednávaní nebola zo strany sudcu braná do úvahy.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu odporcu v rade 1/ uviedol, že vzhľadom k tomu, že
odporcoviapoukázalivroku2015ibajednusplátkuvofebruári2015,neakceptujújehonávrhnamožnosť
splácania priznanej pohľadávky v mesačných splátkach 80 - 100 eur.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas účastníci
konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§201, §204 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného
súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý v napadnutom výroku odvolaním
navrhovateľa, ktorým vo zvyšnej časti návrh zamietol, ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil,
ďalej potvrdil aj výrok rozsudku o povinnosti odporcu v rade 1/ spolu s odporkyňou v rade 2/ splácať

priznanú pohľadávku s príslušenstvom v mesačných splátkach po 200 eur mesačne.

Okresný súd vo veci riadne zistil skutkový stav, skutkové okolnosti vyhodnotil spôsobom uvedeným v
§ 132, na základe ktorého dospel k správnemu záveru, keď v časti návrhu navrhovateľa na zaplatenie
žalovanejsumyspríslušenstvomvyhovelavčastinávrhnavrhovateľaakonedôvodnýzamietol.Okresný

súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol stanoviská účastníkov konania k prejednávanej veci,
rozhodujúci skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Krajský súd v súlade s ust. § 219 ods.
2 O.s.p. poukazuje na dôvody rozsudku okresného súdu, s ktorými sa plne stotožňuje a na ktoré vo
svojich dôvodoch aj odkazuje. Krajský súd považoval za dôvodné sa vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré

sú odvolacími dôvodmi navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu, ktorými je odvolací súd v zmysle
§ 205 ods. 1,3 Občianskeho súdneho poriadku viazaný a ktoré majú význam pre posúdenie vecnej
správnosti rozhodnutia okresného súdu.

Pokiaľ okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 329,58 eur s príslušenstvom -

nároku na zaplatenie poplatkov za vedenie účtu, za 1. upomienku, za 2. upomienku, predžalobné
upomienky, poplatok za poistenie, za zmenu splátkového plánu, individuálne riešenie omeškania do
odstúpenia od zmluvy o úvere - z dôvodu neunesenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti,
navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku okresného súdu (okrem napadnutia výroku rozsudku v tejto
časti) neuviedol žiadne významné právne skutočnosti, ktorými by spochybnil dôvodnosť vyslovených

skutkových a právnych záverov okresného súdu. V tejto časti preto krajský súd nepovažoval odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu za dôvodné.

Navrhovateľ v odvolaní ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, keď zamietol
jeho návrh na zaplatenie úroku z poskytnutého úveru vo výške 6,49 % od 02.01.2014 do zaplatenia,

t.j. od obdobia, kedy na základe úkonu navrhovateľa došlo k 01.01.2014 k spoplatneniu celého úveru,
pričom podľa názoru (odvolacích dôvodov) navrhovateľa je dôvodné priznať dohodnutý úrok v zmysle §
497, § 502 ods. 1, 2,3 Obchodného zákonníka a v súlade s článkom VII bod 6, bod 10 úverovej zmluvy,
až do zaplatenia celej pohľadávky.

Na doplnenie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu, krajský súd dodáva, že v zmysle § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Sporným teda bolo, či je možné priznať veriteľovi úroky
z poskytnutého úveru (ktoré predstavujú odmenu - odplatu za peňažné prostriedky, ktoré boli poskytnuté
na požiadanie dlžníka), t.j. aj po nadobudnutí splatnosti celej pohľadávky a to až do momentu vrátenia

poskytnutých peňažných prostriedkov, napr. splnením povinnosti uloženej na základe rozhodnutia súdu.

Odvolací súd považoval za správny právny záver okresného súdu, že zmluvný úrok ako odplata veriteľa
za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha len za dojednanú dobu poskytnutia úveru, teda pokiaľ
došlo k mimoriadnej splatnosti úveru, po tomto dátume navrhovateľovi zmluvné úroky nepatria. Zmluvné

úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba
splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Obchodný zákonník
rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti od splatnosti istiny, úveru, ako aj spôsobu splatenia istiny úveru, t.j.
jednorazovo alebo v splátkach. Celková suma úrokov musí byť vždy zaplatená najneskôr do splatnostidlžného zostatku úveru. Navrhovateľ ako veriteľ preto nemohol žiadať od odporkyne ako dlžníčky
zmluvné úroky aj po zosplatnení úverovej istiny, nakoľko v takomto prípade mu prislúchajú už len úroky z
omeškania. Po vyhlásení celého úveru za splatný sa istina ďalej zmluvne neúročí. Vyplýva to z podstaty

zmluvného úroku, ktorý je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do
doby splatnosti. Po lehote splatnosti už veriteľ finančné prostriedky dlžníkovi neposkytuje. V nadväznosti
na vyššie uvedené skutočnosti, v ostatnom sa krajský súd stotožnil s odôvodnením prvostupňového
rozhodnutia.

Odporca v rade 1/ v podanom odvolaní žiadal zohľadniť jeho nepriaznivú finančnú situáciu, ktorá mu
neumožňuje platiť priznanú istinu, ako aj trovy konania v splátkach vo výške určených okresným súdom.
Uvedené odvolanie nepovažoval krajský súd za dôvodné.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať

aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.
V citovanom zákonnom ustanovení sa umožňuje súdu, aby určil lehotu na plnenie dlhšiu ako 3
dni. Určenie dlhšej, než trojdňovej lehoty na plnenie, ako i povolenie splátok, patrí medzi procesné
oprávnenia súdu, ktoré sú zákonom zverené do jeho voľnej úvahy. Súdu je tak umožnené, aby sám a
nezávisle na návrhu účastníkov zvážil, či je povolenie uvedenej výhody vhodné so zreteľom na sociálne

pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky alebo na iné okolnosti
prípadu.
Okresný súd všetky tieto okolnosti dostatočne zvážil. Trojdňovú lehotu vyplývajúcu z vyššie citovaného
ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. povolením splátok odporcom v rade 1/,2/ dostatočným spôsobom
predĺžil. Vzhľadom na výšku priznanej žalovanej istiny je výška týchto splátok primeraná. Výška, ktorá

bola navrhovaná odporcom v rade 1/, by bola značne neprimeraná a doba úhrady dlhu by sa tým
neúmerne predĺžila. Okrem toho odporcom bol poskytnutý medziúver na základe zmluvy zo dňa 2. 9.
2010 vo výške 9 200,- eur s tým, že ho mali uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 53,44
eur. Minimálne od tohto obdobia mal odporca v rade 1/ vedomosť o tom, že mu bol poskytnutý úver a že
tento musí splácať. Nepriaznivé osobné a majetkové pomery odporcu v rade 1/, tak ako boli zohľadnené

okresným súdom pri určení výšky mesačných splátok, považoval odvolací súd za dostatočné.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku. V odvolacom konaní bol pomer úspechu a neúspechu oboch účastníkov rovnaký. Odvolaniu
žiadnemu z účastníkov nebolo vyhovené. Krajský súd preto rozhodol, že žiaden z nich nemá právo na

náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie