Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. december 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Er/842/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115206346
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Petreásová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115206346.2

Uznesenie

Okresný súd v Banskej Bystrici vo veci exekúcie oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a. s.,
so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnej: Q. Q., A.. XX.XX.XXXX,
W. X.P.U. XX, XXX XX X. Ľ., zast. právnou zástupkyňou JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, so
sídlom Škultétyho 3, 040 01 Košice , pre vymoženie pohľadávky vo výške 61,74 Eur s príslušenstvom a
trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom

Borovianska 17, pod sp. zn. EX 646/2015, o námietkach povinnej, takto

r o z h o d o l :

Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie pohľadávky vo výške 61,74
Eur s prísl., a to na základe rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 2C/1538/2012
zo dňa 19.01.2012.

Poverenímč.5601130310zodňa31.03.2015OkresnýsúdBanskáBystricapoverilvykonanímexekúcie
súdnu exekútorku JUDr. Jozefa Ďuricu, so sídlom Exekútorského úradu Zvolen, ktorá je vedená pod
sp. zn. EX 646/2015.

Dňa 20.05.2015 poverený exekútor predložil tunajšiemu súdu na rozhodnutie námietky povinnej proti

exekúcií zo dňa 28.04.2015 označené ako návrh na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie, ktoré
povinná vzniesla prostredníctvom právneho zástupcu.

Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že súd pri vydaní poverenia súdnemu
exekútorovi neskúmal, či predložený rozhodcovský rozsudok (exekučný titul) bol opatrený potvrdením
o vykonateľnosti orgánom na to oprávneným. Domnieva sa, že oprávnený súdu nepredložil platnú

rozhodcovskú doložku, ktorá by ho na vyznačenie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku k takémuto
postupu oprávňovala. Súd podľa nej neskúmal ani to, či bola medzi účastníkmi konania platne uzavretá
rozhodcovská zmluva, a teda či bola splnená písomná forma v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002
Z. z. v spojení s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
odvíja sa od neplatnosti rozhpodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Zároveň žiadala odklad exekúcie do doby kým sa

právoplatne nerzohodneo zastavení exekúcie.

K námietkam povinnej ( návrhu na zastavenie ) sa vyjadril oprávnený listom zo dňa 19.05.2015.
Uviedol, že nesúhlasí s domnienkou povinnej o nevykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Z titulnej
strany exekučného titulu je zrejmé, že bol riadne opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti
na to orgánom oprávneným a preto citovaný rozsudok má účinky právoplatného rozsudku. Má za to,

že z tohto dôvodu nie je možné preskúmavanie vecnej správnosti exekučného titulu v exekučnom
konaní. Poukázal na to, že aj Arbitrážny súd Košice vo svojom rozhodnutí dospel k záveru o platnostirozhodcovskej zmluvy medzi oprávneným a povinným, a to aj s ohľadom na úpravu § 53 ods. 1 a §
53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Teda rozhodcovská zmluva nemala charakter neprijateľnej
podmienky v spotrebiteľskej (poistnej) zmluve. O okolnosti platnosti, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy

môže po vydaní takéhoto rozsudku rozhodcovského súdu rozhodnúť iba príslušný všeobecný súd na
základe žaloby podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. Taktiež rozhodcovská zmluva nebola
uzavretá v rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) OZ nakoľko platí, že táto zmluva sa stala súčasťou
zmluvných vzťahov medzi oprávneným a povinným na základe ich individuálneho dojednania. Povinný
mal možnosť uplatniť právo na voľbu medzi jurisdikciou všeobecného súdu a rozhodcovského súdu

tým, že mohol rozhodcovskú doložku odmietnuť bez toho, aby tým bol dotknutý zvyšok poistného
vzťahu. Preto (rozhodcovskú) zmluvu nemožno hodnotiť ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve. Poukázal aj na ust. § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z., podľa ktorých rozhodcovská zmluva
môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak

je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. K uzavretiu rozhodcovskej zmluvy
medzi oprávneným a povinným došlo plne v súlade tak s Občianskym zákonníkom, ako aj zákonom o
rozhodcovskom konaní, a to spôsobom predvídaným v § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z., písomnou
formou vo vzájomne vymenených listoch vo forme rozhodcovskej doložky. Pri uzatváraní rozhodcovskej

zmluvy medzi oprávneným a povinným bol na jednej strane písomný, zrozumiteľný a určitý prejav vôle
povinného, vlastnoručne podpísaný povinným o tom, že pristupuje v celom rozsahu k Všeobecným
poistným podmienkam Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a. s. zo dňa 12.02.2008, ktoré boli
povinnému riadne oznámené a v ktorých v časti XV. je obsiahnuté dojednanie o rozhodcovskom konaní
s tým, že všetky spory medzi účastníkmi poistnej zmluvy sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Na

druhej strane bol následne opäť písomný, zrozumiteľný a určitý prejav vôle oprávneného o tom, že
akceptuje prejav vôle povinného spôsobom pre poisťovníctvo štandardným a zákonom predvídaným. Je
nepochybné, že časť XV. týchto Všeobecných poistných podmienok obsahuje rozhodcovskú doložku,
ku ktorej sa povinný naviac osobitným súhlasom s jej obsahom vyjadril a súhlasil s ňou a oprávnený
akceptoval v plnom rozsahu tieto Všeobecné poistné podmienky, ktoré sa tak stali nedielnou súčasťou

poistného vzťahu medzi oprávneným a povinným. Oprávnený má za to, že neexistujú dôvody v zmysle
§ 45 ods. 1 písm. a) ZRK, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie.
Podľa § 38 ods. 2 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov (ďalej len " Exekučný poriadok" ), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučným titulom je aj vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu.

Vychádzajúc z obsahu exekučného spisu sp. zn 1Er/842/2015, z návrhu povinnej na zastavenie

exekúcie a z vyjadrenia oprávneného má súd preukázané nasledovné:

Exekučné konanie začalo dňa 17.03.2015, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie. Exekučným titulom v prebiehajúcej exekúcií je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu
Košice, sp. zn. 2C/1538/2012 zo dňa 19.01.2012, opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti

dňom 28.11.2012. Dňa 27.03.2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného. Okresný súd Banská Bystrica
poveril vykonaním exekúcie poverením č. 5601 130310 zo dňa 31.03.2015 súdneho exekútora JUDr.
Jozefa Ďuricu, so sídlom Exekútorského úradu Zvolen, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 646/15. Poverený
exekútor dňa 13.04.2015 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré doručil povinnej dňa 20.04.2015.

Povinná nevzniesla námietky proti Upovedomeniu o začatí exekúcie, ale dňa 11.05.2015 podala na
tunajšom súde návrh na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie.

Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie spochybnila vykonateľnosť exekučného titulu a platnosť
rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, koncipovanej v časti XV. Všeobecných poistných

podmienok, a preto súd opätovne preskúmal listinné dôkazy predložené oprávneným a povinnou.

Súd vychádzajúc z obsahu exekučného spisu č. k. 1Er/842/2015 a ďalej z exekučného titulu, z
predloženej fotokópie poistnej zmluvy č. 4228990346 a zo Všeobecných poistných podmienok Prvejčesko-slovenskej poisťovne Rapid, a. s. zo dňa 21. 05. 2007 (v znení dodatkov) má preukázané
nasledovné:

Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn.
2C/1538/2012 zo dňa 19.01.2012 ktorý má vyznačenú právoplatnosť a vykonateľnosť 28.11.2012.
Rozhodcovský rozsudok povinnej ukladá "do piatich dní od doručenia tohto rozhodcovského
rozsudku zaplatiť žalobcovi (povinnému) peňažnú sumu 61,74 Eur a trovy rozhodcovského konania
pozostávajúce z poplatku za konanie pred rozhodcami, paušálu na správne náklady a odmeny za právne

zastupovanie vo výške 276,00 Eur , na účet právneho zástupcu žalobcu ..., alebo aby v tej istej lehote
podal odpor, alebo námietky na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal". Podkladom na vydanie
rozhodcovského rozsudku bola poistná zmluva č. 4228990346 zo dňa 12.02.2008. Poistná zmluva
neobsahuje rozhodcovskú doložku.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 2C/1538/2012 vyplýva, že rozhodcovský súd svoju

právomoc konať odvodzoval z rozhodcovskej doložky, ktorej znenie je uvedené v časti XV. poistných
podmienok .

Časť XV. Všeobecných poistných podmienok Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a. s. zo dňa 21.
05. 2007 upravuje riešenie sporov, ktoré medzi zmluvnými stranami vzniknú nasledovne:

Podľa bodu 1. Poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia
sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne
riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami
a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho

rokovacím poriadkom.

Podľa bodu 3. Rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom,
poisteným, oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami, najmä a) pohľadávky poisťovne voči
poistníkovi z dlžného poistného ....

Súd konštatuje, že rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie
priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v
rozhodcovskej zmluve.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská
zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1
zákonač.244/2002Zákonaorozhodcovskomkonaní).Rozhodcovskázmluvamusímaťpísomnúformu,

inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 Zákona a rozhodcovskom konaní).
Na základe uvedeného súd skúmal, či rozhodcovský rozsudok vydal orgán s právomocou vydať

takýto rozsudok, či rozhodnutie rozhodcovského súdu uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je
vykonateľné a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ by
nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol by spor prejednať rozhodcovský súd a v
takom prípade by nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok (porovnaj tiež R 46/2012). Pokiaľ by súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,

akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Vo svojej podstate
by šlo o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paktu.

Skúmanie, či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, nie je posudzovaním vecnej správnosti
rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k zrušeniu tohto rozhodnutia, ale súd v danom prípade

skúma, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, a teda či ho
vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, pričom riešením tejto otázky súd nie je
viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd.Rozhodcovskú doložku súd skúmal berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej
zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci Všeobecných poistných
podmienok Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a. s. zo dňa 21. 05. 2007 nespôsobuje hrubý

nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nič na veci nemení ani skutočnosť, že
vo veci už bolo súdom vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Totiž vydanie predmetného poverenia
netvorí prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (len čo sa o
veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova), pretože poverenie na vykonanie exekúcie je
len písomný doklad, ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať.

Poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou.

Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernica Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993. Táto bola do nášho právneho poriadku
prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z. (účinného od 1. apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol

účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý
novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná
pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych
vzťahov. V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom
zmluvnej spravodlivosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ

ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za
ktorých dochádza ku kontraktu, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu
znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a nakoniec aj so zreteľom na možnosť určiť
zmluvné podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha prostredníctvom práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a

to formou obmedzenia autonómie vôle. Takýto postup nie je v rozpore s čl. 2 ods. 3 Listiny základných
práv a slobôd. Ochrana autonómie vôle totiž nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné
právo jednotlivca alebo ústavný princíp či iný ústavne aprobovaný verejný záujem, ktoré sú spôsobilé
autonómiu vôle proporcionálne obmedziť.

Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov /ďalej
len "Občiansky zákonník"/ v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžuodchýliťodtohtozákonav neprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený),
niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takoutoneprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.

Pri právnom hodnotení spotrebiteľských zmlúv je nutné mať aj na pamäti, že hlava piata "spotrebiteľské
zmluvy" v časti prvej Občianskeho zákonníka implementuje smernice ES, a ako vyplýva z rozsiahlej
judikatúry Súdneho dvora EU (najmä C-106/89, C-334-92, C- 91-92) pokiaľ vnútroštátny súd (súd
členského štátu) aplikuje svoj právny poriadok, je vždy povinný interpretovať svoje právo v súlade s
obsahom smerníc ES a ich účelom. Súdny dvor EU v veci C-240/98 (oceáno Grupo Editorial SA v

Rocio Murciono Quintero) rozhodol o predbežnej otázke tak, že ochrany poskytovanej spotrebiteľom
Smernicou Rady 93/13/EHS môže byť dosiahnuté len vtedy, ak vnútroštátny súd sám z úradnej
moci prihliadne k neprimeraným podmienkam dohodnutým v spotrebiteľských zmluvách. Podobné
závery prijal ESD aj vo veci predbežnej otázky predloženej týmto odvolacím súdom vo veci C-76/10.
Z uvedeného výkladu Smernice, obsiahnutého v označených rozhodnutiach ESD, je zrejmé, že
ak je rozhodcovská doložka neplatná z dôvodu neprimeranej podmienky, spôsobujúcej významnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, sú vnútroštátne súdy povinné
prihliadať na túto neplatnosť, aj keď neplatnosť rozhodcovskej doložky neuplatnil spotrebiteľ. Podľa čl. 3
ods. 1 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná, je neprimeraná, ak v rozpore
s požiadavkou primeranosti spôsobuje významnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, ktoré
vyplývajú z danej zmluvy v neprospech spotrebiteľa ( viď uznesenie ÚS SR sp. zn. I.ÚS 41/2014-15).

Rozhodcovskádoložka,ktorámalavpredmetnomkonanízaložiťlegitimitupreexekučnýtitul,všeobecne
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Túto skutočnosť je
potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa. Pritom rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne písomne nevyjednal a nemal na výber z možných alternatív.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na
ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.
Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej

zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v
zmysle jeho nezáväznosti.

V danej veci súd zistil, že medzi oprávneným a povinnou nebola uzatvorená samostatná rozhodcovská
zmluva, ktorá by obsahovala dohodu o riešení vzniknutých sporov v rozhodcovskom konaní. Súd ďalej

zistil, že text rozhodcovskej doložky je uvedený v závere Všeobecných poistných podmienok, konkrétne
v XV. časti, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, nemožno považovať za individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku a bráni tomu, aby na
základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť spôsobilým exekučným titulom pre vedenie
exekúcie.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v XV. časti
Všeobecných poistných podmienok je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd.

Okrem nastolených právnych a skutkových záverov súd považuje za potrebné sa vyjadriť aj k
celkovej charakteristike a zneniu rozhodcovskej doložky. Súd vyjadruje záver, že okrem skutočnosti,
že oprávnený požaduje od povinnej, aby ich vzájomné spory boli riešené v rozhodcovskom konaní,
čo je samé o sebe neprijateľnou podmienkou podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka,
je potrebné upriamiť pozornosť aj na skutočnosť, že v rozhodcovskej doložke ani nebol vopred

uvedený konkrétny rozhodcovský súd, ktorý by v prípade sporov prejednával spory vzniknuté z poistnej
zmluvy. Ďalej súd uvádza, že zo znenia rozhodcovskej doložky vyplýva v podstate úplná podriadenosť
rozhodcovského súdu oprávnenému, kedy podľa jej znenia sa oprávnený stavia do pozície, kedy
môže pre potreby vyriešenia sporu s povinnou sám zriaďovať rozhodcovský súd, dokonca zriaďovať
rozhodcovský súd "od prípadu k prípadu", ako aj dosadzovať, resp. nominovať vlastných rozhodcov

do svojho zriadeného rozhodcovského súdu. Okrem týchto skutočností oprávnený mal podľa znenia
rozhodcovskej doložky tiež právomoc vydávať štatút rozhodcovského súdu ako aj rozhodcovský
poriadok, teda vlastné pravidlá, ktoré by mohli povinnú postaviť do nevýhodnejšieho procesnéhopostavenia v prípadnom rozhodcovskom konaní, kedy by bola vytvorená procesná nerovnosť medzi
oprávneným a povinným.

Takto koncipovaná rozhodcovská doložka nevytvára ani zdanie nezávislého a nestranného
rozhodovania rozhodcovským súdom, ktorý dokonca môže byť zriadený len na základe vôle
oprávneného a nevytvára ani zdanie, že by jeho rozhodovanie mohlo chrániť spotrebiteľa ako slabšiu
zmluvnú stranu.

Súd ďalej poukazuje na právoplatné uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 11C 91/2008 v spojení
s uznesením Krajského súdu Trenčín č. k. 19Co/352/2009-682 zo dňa 28. 01. 2010. Predmetným
rozhodnutím okresný súd rozhodol, že oprávnenému ukladá, aby sa zdržal postupu podľa zmluvnej
podmienky - rozhodcovskej doložky v časti XV. Všeobecných poistných podmienok zo dňa 21. 05.
2007, v znení ich dodatkov. Povinná pripojila k vyjadreniu rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR č.k. 4ECdo
123/2014 zo dňa 23.07.2014 vo veci vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. 15Er 931/2011

o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. 13CoE 414/2012, kde NS SR
odmietol dovolanie oprávneného

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu a Všeobecných poistných
podmienok dospel k názoru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom.

V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný
poriadok ) v znení neskorších predpisov ( ďalej len
" Exekučný poriadok" ) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g ) Exekučného poriadku, exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu

iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

Súd na záver poznamenáva, že o návrhu na odklad exekúcie nebude rozhodovať nakoľko došlo k
vyhláseniu exekúcie za neprípustnú.

O zastavení exekúcie, trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu, ktorým sa vyhovelo námietkam proti exekúcii, je prípustné podať odvolanie
v lehote 15 dní od doručenia uznesenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník

dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s.
p.).Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.