Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. júl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/79/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115206413
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7115206413.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: F., s.r.o., A. XX, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX
zastúpenýJUDr.IgoromMilichovským,advokátom,AdvokátskakanceláriaKrmanova14,04001Košice,
proti odporcovi: S. W., a. s., O. XX, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, o nariadenie predbežného opatrenia,
o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 9Cb/25/2015-65 zo dňa 8.4.2015 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil odporcovi povinnosť poskytovať navrhovateľovi v
kalendárnom roku 2015 podporu podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm.c) a § 4 ods. 1 písm.c) zák.č.
309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a

podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0743/2014/E-OZ zo dňa 22.10.2013 a
to tak ,že je povinný poskytovať navrhovateľovi doplatok na základe účtovného dokladu vystaveného
navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za každý kalendárny mesiac roku 2015 v
zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny umiestnenom na pozemku s parc. č. XXXX/X, k.ú. O..

Navrhovateľovi uložil povinnosť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia podať návrh

vo veci samej, aby súd určil, že navrhovateľ je oprávnený uplatniť si voči odporcovi právo na doplatok
na elektrinu vyrobenú v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny navrhovateľa v roku 2015 podľa ust.
§ 4 ods. 1 písm.c) zák.č. 309/2009 Z.z..

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným
súdu dňa 16.3.2015 domáhal, aby súd určil, že odporca je v kalendárnom roku 2015 povinný

zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo forme doplatku podľa ust. § 3 ods. 12 písm.c) a § 4 ods. 1
písm.c) zák.č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej
výroby (ďalej len „zákon o podpore“) a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č.
0743/2014/E-OZ zo dňa 22.10.2013, a to tak ,že je povinný poskytovať navrhovateľovi doplatok na
základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za
každý kalendárny mesiac roku 2015 v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny umiestnenom na

pozemku s parc.č. XXXX/X, k.ú. O..

Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ tým, že je výrobcom elektriny zo slnečnej energie v
zariadení s celkovým nainštalovaným výkonom 950,4 kW, umiestnenom na pozemku s pare. č. XXXX/X
nachádzajúcom sa v katastrálnom území O.. Zariadenie na výrobu elektriny navrhovateľa bolo uvedené
do prevádzky dňa 06.06.2011. Rozhodnutím č. 0743/2014/E-OZ zo dňa 22.10.2013 Úrad pre reguláciu

sieťovýchodvetví(ďalejlenÚrad),schválilnavrhovateľovinaroky2014až2016pevnúcenuelektrinypre
stanoveniedoplatkuvovýške382,61eura/MWh,vyrobenézoslnečnejenergievzariadenínavrhovateľa.Zmluvouododávkeelektriny,prevzatízodpovednostizaodchýlkuadoplatku(ďalejlenzmluva)uzavretej
dňa 19.11.2014 medzi navrhovateľom ako výrobcom elektriny, spoločnosťou S. a.s. ako odberateľom
elektriny a odporcom ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy sa odporca v čl. I odsek 1 písm. f)

zaviazal okrem iného v súlade so všeobecne záväznými predpismi a spôsobom uvedeným v zmluve
zaplatiť navrhovateľovi doplatok podľa cenového rozhodnutia Úradu vydaného navrhovateľovi. Listom
zo dňa 15.12.2014 odporca oznámil navrhovateľovi svoje zistenie, že zo strany navrhovateľa nedošlo v
roku 2014 k splneniu všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby
navrhovateľom prevádzkovaný zdroj požíval podporu vyrobenej a dodanej elektriny, konkrétne že neboli

naplnené podmienky upravené v ust. § 4 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov
energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby (ďalej len „zákon o podpore"). V ďalšej komunikácii
s navrhovateľom odporca upresnil, že podľa jeho názoru nebola splnená oznamovacia povinnosť
vyplývajúca z ust. § 4 ods. 2 zákona o podpore, t.j. povinnosť oznámiť odporcovi uplatnenie podpory
podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu
2014 na nasledujúci kalendárny rok. S odkazom na ust. § 4 ods. 3 zákona o podpore znení účinnom od

01.01.2014 odporca uzavrel, že si navrhovateľ nemôže na elektrinu vyrobenú v jeho zariadení v roku
2015uplatniťprávonadoplatokpodľa§4ods.1písm.c)zákona.Odporcanáslednevrátilnavrhovateľovi
faktúru č. 150001 zo dňa 04.02.2015, ktorou navrhovateľ vyúčtoval svoj nárok za mesiac január 2015 vo
výške 8.689,19 EUR. Navrhovateľ si svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o
podpore voči Úradu splnil podaním žiadosti o schválenie ceny elektriny na stanovenie doplatku na roky

2014 až 2026, čím si u Úradu uplatnil nárok na podporu v rokoch 2014 až 2026. V rámci svojho cenového
návrhu navrhovateľ riadne špecifikoval predpokladané ročné množstvo elektriny ako aj predpokladané
ročné množstvo, na ktoré sa uplatní doplatok, tak ako tieto skutočnosti vyplývajú z odôvodnenia Úradu
č. 0743/2014/E- OZ zo dňa 22.10.2013. Z dôvodu právnej istoty navrhovateľ oznámil Úradu skutočnosti
podľa § 4 ods. 2 zákona o podpore aj listom zo dňa 13.08.2014, ktorý v totožnom znení zaslal aj

odporcovi. Listy zo dňa 13.08.2014 adresované Úradu a odporcovi boli na poštovú prepravu podané
dňa 14.08.2014. Podľa stanoviska Úradu zverejneného na jeho web stránke www.urso.gov.sk, Úrad
považuje oznamovaciu povinnosť podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore za splnenú,
ak výrobca elektriny doručí oznámenie o uplatnení podpory vrátane predpokladaného množstva dodanej
elektriny na nasledujúci kalendárny rok najneskôr 15. augusta kalendárneho roka osobne do podateľne

úradu, elektronicky alebo faxom alebo najneskôr dňa 15. augusta oznámenie odovzdá na poštovú
prepravu.SplnenieoznamovacejpovinnostivočiÚraduvšakniejemedziúčastníkmispornéanenamieta
ho ani Úrad. Navrhovateľ si svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore
splnil aj voči odporcovi, a to nasledovne: a) zaslaním Rozhodnutia Úradu číslo 0743/2014/E-OZ zo
dňa 22.10.2013 odporcovi elektronickou poštou dňa 05.02.2014, ktoré rozhodnutie Úradu samo osebe

obsahuje všetky relevantné skutočnosti podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore,
b) listom zo dňa 02.07.2014, ktorý navrhovateľ zaslal odporcovi spoločne s faktúrou č. 140006 zo
dňa 02.07.2014, ktorou odporcovi vyúčtoval výrobu a dodávku elektrickej energie obnovíteľného zdroja
energie, c) listom zo dňa 13.08.2014 odoslaným odporcovi na poštovú prepravu dňa 14.08.2014. Aj keby
si túto povinnosť navrhovateľ nesplnil, uvedené porušenie nemôže byť sankcionované stratou nároku

na podporu pre rok 2015 v zmysle ustanovenia § 4 odsek 3 zákona o podpore v znení účinnom od
01.01.2014. Z ustanovení zákona o podpore ( § 4 ods. 3 v znení účinnom do 31.12.2013, § 4 odsek 3
zákona v znení účinnom od 01.01.2014, predovšetkým § 18e odsek 1 zákona ) jednoznačne vyplýva, že
vzhľadomkskutočnosti,žezariadenienavrhovateľanavýrobuelektrinybolouvedenédoprevádzkypred
dňom 01.01.2014 ( presne dňa 06.06.2011), nevzťahuje sa na neho úprava podľa § 4 odsek 3 zákona

o podpore v znení účinnom od 01.01.2014, ale úprava v znení účinnom do 31.12.2013. Ustanovenie §
4 odsek 3 zákona o podpore v znení účinnom do 31.12.2013 pritom vôbec nesankcionuje nesplnenie
povinnosti podľa § 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore, sankcionuje iba nesplnenie povinnosti podľa
§ 4 odsek 2 písm. a) a b) zákona o podpore a to tiež výlučne v smere straty práva podľa § 4 odsek
1 písm. b) zákona o podpore, nie aj straty práva podľa § 4 odsek 1 písm. c) zákona o podpore. Na

základe vyššie uvedeného navrhovateľ konštatoval, že vôbec nemôže byť postihnutý sankciou zániku
oprávnenia uplatniť si právo na podporu podľa ustanovenia § 4 odsek 3 zákona o podpore v znení
zákona č. 382/2013 Z.z. účinnom od 01.01.2014.

Vzhľadom k skutočnosti, že odporca v súčasnej dobe popiera možnosť navrhovateľa na uplatnenie

práva na doplatok na elektrinu vyrobenú v roku 2015 a odmieta jeho úhradu navrhovateľovi na podklade
ním vystavených mesačných faktúr, navrhovateľ sa tým dostáva do tiesnivej finančnej situácie, v ktorej
nebude schopný riadne a včas uhrádzať svoje záväzky, ktoré na seba prevzal v súvislosti s financovaním
svojho zariadenia na výrobu elektriny a pri ktorých úhrade počítal aj s príjmom doplatku podľaustanovenia § 4 odsek 1 písm. c) zákona o podpore. Jediná podnikateľská činnosť, ktorú navrhovateľ v
súčasnosti vykonáva, spočíva vo výrobe elektrickej energie v solárnom zariadení navrhovateľa a z tejto
činnosti tiež pochádza jediný príjem navrhovateľa pre zabezpečenie svojej prevádzky a úhradu svojich

záväzkov. Pokračujúce protiprávne zadržiavanie doplatku zo strany odporcu, na ktorého zaplatenie
má inak navrhovateľ nárok, bude mať pre navrhovateľa likvidačné dôsledky, spočívajúce v druhotnej
platobnej neschopnosti vyvolanej neopodstatneným popieraním práva navrhovateľa na doplatok zo
strany odporcu. Nebezpečenstvo ujmy bezprostredne hroziacej navrhovateľovi pre neopodstatnený
postojodporcu,jetakdanénemožnosťouriadneavčasuhrádzaťsplatnézáväzkynavrhovateľaprevzaté

v súvislosti s výstavbou a prevádzkou solárneho zariadenia, s čím je spojené ťažko odvrátiteľné a
potenciálne nenapraviteľné riziko núteného vymáhania pohľadávok zo strany veriteľov navrhovateľa,
ktoré môže mať za následok speňaženie v podstate jediného majetku navrhovateľa - fotovoltaickej
elektrárne. S poukazom na uvedené je navrhovateľ toho názoru, že je daná naliehavá potreba
dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ktorou bude odporcovi predbežne uložená povinnosť poskytovať
navrhovateľovi doplatok podľa ustanovenia § 4 odsek 1 písm. c) zákona o podpore na elektrinu vyrobenú

navrhovateľom v roku 2015.

Ďalej súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, že návrhom vo veci samej sa navrhovateľ bude
domáhať, aby súd určil, že navrhovateľ je oprávnený uplatniť si voči odporcovi právo na doplatok na
elektrinu vyrobenú v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny navrhovateľa v roku 2015 podľa ust. §

4 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z..

Zo zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku (ďalej len zmluva) súd
zistil, že navrhovateľ ako výrobca, S. I. a.s., so sídlom O. XX, G. XXX XX, IČO: XX XXX XXX ako
odberateľ a odporca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy ( ďalej len PDS ) uzavreli dňa 19.11.2014

zmluvu, predmetom ktorej bol 1. záväzok výrobcu dodať elektrinu odberateľovi v zmysle ust. § 3 ods.
1 písm. b) zákona o podpore a odovzdať údaje o vyrobenej elektrine podľa ustanovení Prevádzkového
poriadku PDS, 2. záväzok odberateľa odobrať vo vlastnom mene a na vlastný účet od výrobcu elektrinu
podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore za cenu za dodávku elektriny podľa zmluvy,
3. záväzok odberateľa výrobcovi zaplatiť za odobratú elektrinu určenú cenu, 4. záväzok odberateľa

prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu, 5. záväzok výrobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa
vzťahuje podpora vo forme doplatku v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c) zákona o podpore, 6. záväzok PDS
zaplatiť výrobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia Úradu vydaného výrobcovi. Podľa čl. VII. bod
18 zmluvy, zmluva nadobúda účinnosť dňa 01.01.2015. Podľa čl. VII bod 19. zmluvy, dňom 31.12.2014
zaniká doterajšia zmluva, na základe ktorej bola výrobcovi poskytovaná podpora.

Z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, číslo 0743/2014/E-OZ, číslo spisu 7631-2013-
BA súd zistil, že Úrad dňa 22.10.2013 rozhodol o schválení pevnej ceny elektriny pre navrhovateľa
ako regulovaný subjekt pre stanovenie doplatku a to vo výške 382,61 EUR/MWh. Z rozhodnutia Úradu
vyplynulo, že zariadenie navrhovateľa bolo uvedené do prevádzky dňa 06.06.2011 a právo na podporu

doplatkom sa skončí dňa 06.06.2026.

Listom zo dňa 13.08.2014 navrhovateľ oznámil odporcovi predpokladanú ročnú charakteristiku dodávky
vyrobenej elektriny v r. 2015 a oznámil uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona
o podpore.

Z podacieho hárku, predloženého navrhovateľom súd zistil, že navrhovateľ podal na pošte dňa
14.08.2014 listové zásielky pre Úrad a pre odporcu.

Z listu odporcu zo dňa 15.12.2014 súd zistil, že odporca oznámil navrhovateľovi, že zistil, že zo strany

navrhovateľa nedošlo v roku 2014 k splneniu všetkých zákonných náležitostí, aby navrhovateľom
prevádzkovanýzdrojpožívalpodporuvyrobenejadodanejelektrinyvkalendárnomroku2015,konkrétne
neboli naplnené podmienky upravené v zákone v ust. § 4 zákona o podpore. Podľa oznámenia odporcu
uzavretá trojstranná zmluva je naďalej platná, ale nie v celom dohodnutom rozsahu predmetu zmluvy
bude v roku 2015 vykonateľná.

Z faktúry č. 111150001 súd zistil, že navrhovateľ vystavil dňa 04.02.2015 faktúru, ktorou vyfakturoval
výrobu a dodávku elektrickej energie z obnoviteľného zdroja energie „T. O." za mesiac január vo výške
8.689,19 eur.Z listu odporcu zo dňa 19.02.2015 mal súd za preukázané, že odporca vrátil faktúru č. 111150001 z
dôvodu, že pre zdroj prevádzkovaný navrhovateľom nie je možné uplatniť si podporu v roku 2015 v

zmysle zákona o podpore.

Z výpisu z internetovej stránky Úradu zo dňa 12.03.2015 súd zistil, že podľa stanoviska Úradu sa
povinnosť výrobcu elektriny podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore považuje za splnenú, ak
výrobca doručí oznámenie o uplatnení podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona o podpore

vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na nasledujúci kalendárny rok najneskôr 15.
augusta kalendárneho roka osobne do podateľne úradu elektronicky alebo faxom alebo najneskôr dňa
15. augusta oznámenie odovzdá na poštovú prepravu.

Z listu G. banky, a.s. zo dňa 13.03.2015 adresovaného navrhovateľovi súd zistil, že zostatok úveru
navrhovateľa ku dňu vydania potvrdenia je 1.576.827,81 eur.

Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa posúdil podľa § 75 ods. 1 veta prvá zák.č. 99/1963 O.s.p., § 75
ods. ods. 2, 4, 6, 8 O.s.p., § 76 ods. 2 písm.e), f) O.s.p., § 18a zákona o podpore, podniky podpory výroby
elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou

výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ust. § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 písm.b), c), d), zákona o podpore v
znení účinnom do 31.12.2013,§ 4 ods. ods. 2, 3, 4 citovaného zákona, § 3 ods. 1 písm.c) a § 4 ods. 1
písm.b), c), d) zákona o podpore v znení účinnom od 1.1.2014, § 4 ods. 2, 3 citovaného zákona, § 44
ods. 1 tretia veta zák.č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Košice I o nariadení predbežného opatrenia
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo, aby napadnuté uznesenie zmenil tak,
že návrh navrhovateľa zamietne. Namietal, že odporca ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej
sústavy neeviduje voči navrhovateľovi k predmetnému dátumu splnenie si vyššie uvedenej povinnosti.

Predmetnáskutočnosťnebolaosvedčenáanivsamotnomnávrhunanariadeniepredbežnéhoopatrenia.
Splnenie si oznamovacej povinnosti zo strany navrhovateľa tak ostáva len v rovine tvrdenia. Cieľom
týchto tvrdení zo strany navrhovateľa je pritom len navodenie dojmu neoprávneného postupu zo strany
odporcu a vyvolanie obavy o nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu, resp. vzniku nenávratnej
škody a hrozby likvidácie na strane navrhovateľa, pokiaľ mu nebude poskytnutá ochrana v podobe

nariadenia predbežného opatrenia.

Odvolateľ má za to, že podmienka včasného oznámenia o uplatnení práva podľa § 4 ods. 2 písm. c)
zákona č. 309/2009 Z. z. v danom prípade nebola splnená, o čom svedčia aj skutočnosti vyplývajúce
zo samotného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Zásielka z augusta roku 2014, na ktorú sa

Navrhovateľ odvoláva, bola totiž Odporcovi doručená (pod číslom podacieho lístka RP556565395CZ)
t.j. dostala sa do dispozičnej sféry odporcu až dňa 16.08.2014, a to tým spôsobom, že zásielka bola
uložená na pošte Košice I do poštového priečinku a odporcovi vydaná dňa 18.08.2014. Vzhľadom na
skutočnosť, že lehota uvedená v ustanovení § 4 ods. 2 písm. c) je hmotnoprávnou lehotou oznamovacia
povinnosť navrhovateľa nebola splnená včas. Oznámenie o uplatnení podpory je hmotnoprávny úkon,

ktorý musí byť uskutočnený každoročne v prekluzívnej lehote vždy do 15. augusta, pričom zmeškanie
tejto lehoty zákon neumožňuje odpustiť.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pre splnenie oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm.

c) nepostačuje v danom termíne (do 15. augusta) odoslať predmetné oznámenie len na poštovú
prepravu, ale je potrebné, aby najneskôr v tomto termíne bolo toto oznámenie doručené do dispozičnej
sféry adresáta. Uvedené vyplýva jednak z gramatického výkladu predmetného ustanovenia a tiež
zo skutočnosti, že v danom prípade sa jedná o hmotnoprávnu lehotu. Právo na podporu v zmysle
zákona č. 309/2009 Z. z. je právom priznaným hmotnoprávnymi predpismi a každoročná oznamovacia

povinnosť nie je procesný úkon nakoľko sa nevzťahuje k žiadnemu konaniu (úradnému procesu), ale je
hmotnoprávnym úkonom ktorý musí byť uskutočnený v prekluzívnej lehote do 15. augusta.Odporca neeviduje voči navrhovateľovi splnenie si oznamovacej povinnosti ani v súvislosti s tvrdením
navrhovateľa, že si svoju oznamovaciu povinnosť splnil a oznámenie odoslal odporcovi zásielkou dňa
02.07.2014 spolu s faktúrou č. 140006. Odporca týmto vo veci konajúcemu súdu uvádza, že uvedená

zásielka navrhovateľa adresovaná odporcovi zo dňa 02.07.2014 v žiadnom prípade neobsahovala
oznámenie v zmysle § 4 ods. 2 písm. c). Odporca toto svoje tvrdenie zakladá na skutočnosti, že v jeho
podateľni sa všetky prijaté zásielky evidujú, a to tak, že z ich obsahu je zrejmé, čo sa v nich pri doručení
nachádza. Odporca po preverení zásielky doručenej mu navrhovateľovom môže potvrdiť, že obsahom
uvedenej zásielky bola len faktúra č. 140006 spolu s prílohou o údajoch o výrobe a dodávke elektriny v

príslušnom mesiaci, na základe ktorej si navrhovateľ u odporcu uplatnil vyplatenie podpory za obdobie
06/2014.

Aj keď zákon č. 309/2009 Z. z. neustanovuje explicitne vo vzťahu k splneniu si oznamovacej povinnosti v
zmysle § 4 ods. 2 písm. c) konkrétnu predpísanú formu, je v tejto súvislosti potrebné na jednotlivé úkony
výrobcu prihliadať aj vo väzbe na požiadavky stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Takýto právny úkon smerujúci k splneniu si vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti musí byť urobený
predovšetkým zrozumiteľne, dostatočne určito a musí z neho vyplývať prejav vôle, ktorý ním výrobca
sleduje. Absencia, čo i len jedného z týchto atribútov je spojená s neplatnosťou právneho úkonu. Z
uvedeného dôvodu nie je preto možné považovať za splnenie si predmetných povinností len odkazom
existenciu rôznych iných dokumentov ako napríklad cenové rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových

odvetví č. 0743/2014/E-OZ zo dňa 22.10.2013, ktoré bolo Odporcovi zaslané bez toho, aby bolo zrejmé,
čo navrhovateľ týmto úkonom sleduje.

V dôsledku nesplnenia si zákonnej povinnosti navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c)
zákona č. 309/2009 Z. z. zaniklo navrhovateľovi právo uplatňovať si v roku 2015, na elektrinu vyrobenú

v príslušnom zariadení (nárok na podporu podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č.
309/2009 Z. z.). Tento nárok navrhovateľovi zanikol priamo zo zákona. Oznámenie o uplatnení podpory
je hmotnoprávnym úkonom, ktorý musí byť uskutočnený každoročne v prekluzívnej lehote vždy do 15.
augusta, pričom zmeškanie tejto lehoty zákon neumožňuje odpustiť.

Oznámenie odporcu o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015 zo dňa 15.12.2014
malo voči navrhovateľovi len informatívny a nie konštitutívny charakter, ktorým bola navrhovateľovi
oznámená skutočnosť vyplývajúca priamo zo zákona. Odňatie podpory nenastalo v dôsledku
rozhodnutia odporcu, ale vyplynulo „ex lege" z dôvodov, ktoré nastali výlučne na strane navrhovateľa.
Navyše v prípade, ak nastanú skutočnosti predpokladané ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.

z. odporca nie je zo zákona ani povinný tlmočiť tento fakt výrobcom vo forme akéhokoľvek oznámenia.

V rámci návrhu na vydanie predbežného opatrenia musí navrhovateľ o. i. preukázať dôvodnosť svojho
nároku. Navrhovateľ musí teda preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej obstojí, že z jeho
strany nejde o šikanózne, resp. zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Už v podanom návrhu na

nariadenia predbežného opatrenia navrhovateľ musí predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti,
ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej.

Odporca má za to, že navrhovateľ nepreukázal splnenie si oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods.
2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. a teda pri rozhodovaní o jeho návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia nemal byť úspešný. Odporca je toho názoru, že v tomto prípade sa u navrhovateľa jedná o
zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť nároku vo
veci samej.

Odporca namieta neexistenciu nároku navrhovateľa v neposlednom rade aj na základe informácii

zverejnených na webovom sídle Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO"). ÚRSO
dňa 28.07.2014 zverejnilo na svojom webovom sídle informáciu pre výrobcov, kde poukázalo na ich
povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. Každý výrobca bol teda nad rámec
zákona informovaný o tom, že si má splniť svoju oznamovaciu povinnosť voči ÚRSO ako aj voči
prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav.

ÚRSO dňa 09.02.2015 taktiež zverejnilo na svojom webovom sídle zoznam výrobcov, ktorí si nesplnili
povinnosti podľa § 4 zákona č. 309/2009 Z. z.V zozname výrobcov, ktorí si nesplnili zákonom stanovené povinnosti sa nachádza aj výrobca -
navrhovateľ.

Odporca uvádza, že je subjektom povinným postupovať v súlade so zákonom č. 309/2009 Z. z. a ako
prísne regulovaný subjekt nemá inú možnosť ako dodržiavať zákon a postupovať v súlade so zákonom,
bez ohľadu na to, či je zákon nastavený prísne alebo benevolentne. Odporca po zverejnení vyššie
uvedeného zoznamu zo strany ÚRSO nemôže postupovať inak a nemôže podporu poskytovať subjektu,
ktorému zo zákona takáto podpora neprináleží. V opačnom prípade by sám sebe spôsoboval škodu

a rovnako by porušoval povinnosť konať prevenčne a škode zamedzovať v zmysle platných právnych
predpisov.

Nakoľko systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je založený na systéme
„štátom dotovanej politiky" odporca nemá žiadne finančné prostriedky (okrem prostriedkov schválených
ÚRSO na rok 2015) na vyplatenie podpory pre tých výrobcov, ktorí pre rok 2015 nemajú nárok na

podporu.

V prípade vyplatenia podpory výrobcov elektriny, ktorí nemajú nárok na podporu pre nesplnenie
oznamovacej povinnosti, vznikne odporcovi priama škoda vo výške niekoľko miliónov EUR a vystavuje
odporcu platobnej neschopnosti.

Aby nevznikla pre odporcu priama finančná strata, v súvislosti s plnením povinnosti podľa zákona č.
309/2009 Z. z., musela by finančná výška prostriedkov určená ÚRSO zodpovedať nárokom výrobcov
elektriny na uplatnenie podpory zo strany výrobcov elektriny v príslušnom kalendárnom roku. Na
kalendárny rok 2015 však ÚRO určil a zohľadnil finančné prostriedky len pre takých výrobcov, ktorí

oznámili uplatnenie podpory na rok 2015 v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z.

Odporcavodvolaníuviedol,ženavrhovateľoviprávonapodporuvzmyslezákonač.309/2009Z.z.(ďalej
len „Zákon o OZE") nezaniklo z dôvodu aplikácie prechodného ustanovenia § 18e ods.1 predmetného

zákona. Navrhovateľ sa totiž domnieva, že následok v podobe straty na podporu sa nevzťahuje na
tých výrobcov, ktorí prevádzkujú zariadenia uvedené do prevádzky do 31.12.2013. Odporca s takýmto
výkladom predmetného ustanovenia v žiadnom prípade nemôže súhlasiť a má za to, že v danom prípade
dochádza k mylnej a účelovej interpretácii právneho predpisu.

Rozšírenie znenia § 18e Zákona o OZE aj na následky porušenia povinnosti podľa § 4 by totiž
vytvorilo dve kategórie výrobcov: výrobcovia, ktorí predmetnej sankcii podliehajú a výrobcovia, ktorí
sankcii nepodliehajú, pričom jediným dôvodom/kritériom pre takéto rôzne zaobchádzanie by bol deň
uvedenia zariadenia do prevádzky. Odporca sa domnieva, že takéto rozdielne zaobchádzanie vo vzťahu
k výrobcom by bolo v rozpore s ústavným princípom rovnosti zakotveným včl. 12 ods. 1 v spojení s čl.

13 ods. 3 Ústavy.

Podľa ustanovenia § 18e ods. 1 Zákona o OZE: „Podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných
zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení
výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa

doterajších predpisov."

Vychádzajúc aj zo samotnej dôvodovej správy k zákonu Zákona o OZE, odporca je toho právneho
názoru,žepredanéustanovenie§18ebysamalaplikovaťsystematickýaužšívýkladpojmu„podmienky
podpory" ako výklad logický, t.j. že dané prechodné ustanovenie v 18e Zákona o OZE by sa malo

vzťahovať len na § 3 Zákona o OZE, a nie na práva a povinnosti výrobcov upravené v § 4 Zákona o
OZE a právne následky ich nesplnenia. Uvedený výklad podporuje aj samotný nadpis ustanovenia § 3
Zákona o OZE v znení „Spôsob podpory a podmienky podpory výroby elektriny". V tomto ustanovení
sú uvedené jednotlivé spôsoby podpory, ktorými sa podporuje výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov,
na ktorú elektrinu a zdroje sa podpora vzťahuje a aké sú konkrétne podmienky, ktoré musí výrobné

zariadenie spĺňať na to, aby bolo oprávnené na podporu.

Podľa názoru odporcu, v prospech užšieho systematického výkladu svedčí aj skutočnosť, že výrobca,
ktorému Zákon o OZE poskytuje konkrétne práva a ukladá povinnosti, už spĺňa podmienky podľa § 3, ateda má právo na podporu. Z gramatickej formulácie ustanovenia § 4 ods. 3 možno tiež vyvodiť, že neide
o zánik práva na podporu - naopak, ide o dočasnú nemožnosť si uplatniť nárok na podporu ako dôsledok
nesplnenia povinnosti požadovanej zákonom. Preto ustanovenie § 4 ods. 3 nie je možné považovať

za podmienku rozhodujúcu pre trvanie, resp. zánik práva na podporu - toto právo trvá pre dotknutého
výrobcu naďalej. Strata možnosti uplatniť si nárok na podporu na nasledujúci rok je tak len následkom
za nesplnenie povinnosti požadovanej zákonom s tým, že podmienky podpory pre dotknutého výrobcu
ostávajú nedotknuté.

Navyše, novela Zákona o OZE okrem spomínaného doplnenia ustanovenia § 4 o následok v ods. 3
zmenila a doplnila aj celý rad ustanovení § 3 Zákona o OZE. Odporca preto zastáva názor, že práve
z dôvodu zmeny podmienok podpory výroby elektriny upravených v § 3 Zákona o
OZE vznikla potreba riešiť problematiku účinnosti takto zmenených a doplnených podmienok podpory
prostredníctvom prechodného ustanovenia.

Tvrdenie navrhovateľa o likvidačných dôsledkoch z dôvodu údajného odopierania práva považuje
odporca za neopodstatnené. Aj napriek skutočnosti, že navrhovateľ stratil nárok na uplatnenie podpory
zmysle zákona č. 309/2009 Z. z. na rok 2015, navrhovateľ stále môže elektrinu vyrobenú v príslušnom
zariadení predať na trhu alebo dodať konkrétnemu odberateľovi, a to aj v prípade ak si podporu
neuplatňuje. Navyše odporca ponúkol navrhovateľovi možnosť odberu elektriny za zmluvne stanovenú

cenu, prostredníctvom dodatku k trojstrannej zmluve, ktorý bol prílohou listu zo dňa 15.12.2014. Z
uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov ako jednu zo
základných podmienok na vydanie predbežného opatrenia. Odporca je toho názoru, že právny záujem
navrhovateľa je v danom prípade postačujúce chrániť rozhodnutím vo veci samej.

Z ustálenej judikatúry súdov SR navyše vyplýva, že predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích
inštitútov civilného procesu, ktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať
nepriaznivé následky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Na základe
uvedeného sa odporca domnieva, že aj v uvedenom prípade by teda prípadné vydané predbežné
opatrenie malo znieť na elimináciu negatívnych následkov nevyplatenia podpory len v nevyhnutnej

miere. V opačnom prípade dochádza k hrubému nepomeru a zásahu do práv odporcu, keďže v danom
prípadeneexistuježiadnaistota,ženárokodporcunavrátenieposkytnutejpodporyvprípadeneúspechu
navrhovateľa so žalobou vo veci samej bude aj skutočne vymáhateľný.

Nariadením predbežného opatrenia navyše súd prekročil rozsah ochrany navrhovateľa pred

bezprostredne hroziacou ujmou a zaručil mu tvorbu zisku v doterajšom rozsahu, čo odporca považuje
za neprimerané, keďže k celému sporu došlo výlučne neplnením si zákonných povinností na strane
navrhovateľa. V tejto súvislosti odporca poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach ako
odvolacieho súdu v sp. zn. 4 Cob/28/2015 zo dňa 17.4.2014, ktorým bolo zamietnuté rozhodnutie
prvostupňového orgánu o nariadení predbežného opatrenia v obdobnej veci, a v ktorom odvolací súd

vyslovil právnu vetu, že: "...v posudzovanom prípade je uznesenie o nariadení predbežného opatrenia v
rozpore s účelom predbežného opatrenia, pretože neupravuje len dočasne pomery účastníkov konania v
nevyhnutnom rozsahu na ochranu práv navrhovateľa, ale priamo ukladá odporcom plniť navrhovateľovi
všetko, čo by mu podľa jeho tvrdenia patrilo na základe príslušného právneho predpisu a zmluvy s
odporcami. Odvolací súd ma za to, že uložiť predbežným opatrením povinnosť odporcovi poskytnúť

peňažné plnenie musí byť odôvodnené výnimočnými okolnosťami a v nevyhnutnom rozsahu, tak ako to
vyplýva z ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) a c) O. s.p. pri uložení povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej
miere a poskytnúť aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ
zo závažných dôvodov nepracuje..."

Odporca ma taktiež za to, že vydaním predbežného opatrenia o zabezpečovaní podpory v prospech
navrhovateľa v plnej výške dochádza k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej.

Každý výrobca elektriny s právom na podporu si musí byť vedomý nie len svojich práv, ale aj povinností
splnenie ktorých je základným predpokladom pre uplatnenie podpory v zmysle zákona č. 309/2009 Z.

z. Každý výrobca by mal preto vynaložiť potrebné úsilie a námahu na plnenie si svojich povinností,
zvlášť v prípade ak strata podpory môže mať vážny dopad na jeho podnikanie. Z platnej právnej
úpravy vyplýva, že každý výrobca je povinný sám si sledovať plnenie svojich povinností vyplývajúcich
z platných právnych predpisov. Prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy nie je povinný tietoskutočnostivýrobcomoznamovaťprípadneichnaneupozorňovať.Navrhovateľtedamoholamalvedieť,
že neoznámenie skutočností v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. bude pre
neho znamenať stratu práva na podporu na budúci kalendárny rok a teda mal dosť času prijať potrebné

opatrenia na odvrátenie hroziacej škody.

Aj v prípade, ak by neposkytnutie podpory zo strany odporcu malo na hospodárske výsledky
navrhovateľa negatívny vplyv, odporca uvádza, že neposkytnutie podpory je povinnosťou odporcu a
navrhovateľ opomenutím svojej vyššie uvedenej zákonnej povinnosti sám privodil svojej hospodárskej

jednotke stav straty a rizika zastavenia prevádzky. V tomto prípade je potrebné plne rešpektovať zásadu
„neznalosť práva neospravedlňuje".

Odporca má taktiež za to, že v návrhu nebolo osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy
ani účel predbežného opatrenia a potreba ochrany porušeného práva alebo ohrozenie výkonu súdneho
rozhodnutia. Navrhovateľ žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil, že by konaním odporcov bol

vykonaný taký faktický alebo právny úkon, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako konanie s cieľom
poškodiťnavrhovateľa.Odporcajetohoprávnehonázoru,žesúdprinariaďovanípredbežnéhoopatrenia
nemôže vychádzať len z tvrdení resp. domnienky navrhovateľa. Tvrdenia navrhovateľa o tiesnivej
finančnej situácii nie je skutočnosť postačujúca na nariadenie predbežného opatrenia.

Konajúci súd by mal vziať v úvahu aj to, že v danom prípade ide o návrh na nariadenie predbežného
opatrenia pred začatím konania vo veci samej. V takom prípade sa návrhu vyhovie len výnimočne
ako zhodne uvádza súdna prax a judikatúra (uznesenie Ústavného súdu zo dňa 07.03.2012 sp.
zn. II ÚS 3220/11) s právnou vetou, že v takýto prípadoch sa miera osvedčenia a preukázania
navrhovateľom tvrdených skutočností podstatných pre rozhodnutie o predbežnom opatrení musí posúdiť

dôkladnejšie. V takomto prípade môže súd podľa ustanovenia § 74 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. nariadiť
predbežné opatrenie, len v prípade, ak je potrebné aby dočasne boli upravené pomery účastníkov,
alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Odporca má za to, že žiadna z
týchto skutočností nebola navrhovateľom v jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nijakým
spôsobom osvedčená.

Odporca má taktiež za to, že súd sa v prípade nariadenia predbežného opatrenia, vôbec nezaoberal
otázkou, či v prípade nariadenia predbežného opatrenia nedôjde k nevyváženému zásahu do práv
účastníkov. Zásah do práv a právneho postavenia odporcu nesmie byť pritom neprimeraný nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana.

V posudzovanom prípade sa sporný Nárok navrhovateľa týka len roku 2015. S ohľadom na uvedené,
má odporca za to, že v doterajšom konaní nebola dostatočne osvedčená existencia nebezpečenstva
hroziacej ujmy, ktoré musí byť bezprostredné a konkrétne a teda, že by právo navrhovateľa malo byť
ohrozené.

V uvedenom prípade je preto potrebné náležite rozlíšiť medzi ohrozeným právom a znemožnením
výkonu podnikateľskej činnosti, čo môže mať len prechodný charakter. V tejto súvislosti poukazujeme
na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 28Cb/356/2014 zo dňa 20.01.2014 s potvrdzujúcim
rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/41/2015 zo dňa 20.03.2015, ktorí v obdobnej

veci návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietli.

Z návrhu navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ sa bude vo veci samej domáhať, toho že je
oprávnený uplatniť si voči odporcovi právo na doplatok na elektrinu vyrobenú v zariadení žalobcu v roku
2015 podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) Zákona o OZE. Z uvedeného vyplýva, že predmetom žaloby

vo veci samej nebude nárok navrhovateľa proti odporcovi na plnenie, ale žalobca bude musieť v súlade
s navrhovaným petitom určovacej žaloby tvrdiť a preukázať len to, že právo na podporu podľa § 3 a §
4 Zákona o OZE na rok 2015 nezaniklo. Súd tak vo veci samej, v súlade s určovacou žalobou, môže
rozhodnúť len o existencii práva navrhovateľa, ale nie aj o povinnosti odporcu plniť, lebo taký nárok
navrhovateľa nemá byť predmetom jeho žaloby. Navrhovateľom požadované predbežné opatrenie tak

nemá vecnú súvislosť so žalobou vo veci samej, lebo vzťah, ktorý má upraviť navrhované predbežné
opatrenie nebude vyriešený konečným rozhodnutím vydaným na základe určovacej žaloby, pretože aj v
prípade, že ak by súd určovacej žalobe navrhovateľa vyhovel, tento rozsudok nemôže byť exekučným
titulom pre vymáhanie plnenia.Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť v celom rozsahu.

Uviedol, že tvrdenia odporcu, že navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej sa nezakladá
na pravde. Navrhovateľ riadne a dodatočne osvedčil existenciu svojho nároku vo veci samej, nakoľko vo
svojich podaniach zo dňa 13.03.2015 (návrh na nariadenie predbežného opatrenia) a zo dňa 26.03.2015
(doplnenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia] na jednej strane jasne a zrozumiteľne
odôvodnil, že sankcia podľa ustanovenia § 4 odsek 3 zákona o podpore sa na neho s odkazom na

prechodné ustanovenie § 18e odsek 1 zákona o podpore vôbec nevzťahuje a na strane druhej odôvodnil
a preukázal splnenie všetkých podmienok pre vznik a trvanie nároku navrhovateľa na podporu podľa §
4 odsek 1 písm. c) zákona o podpore, a to aj za hypotetického predpokladu, že by sa na neho sankcia
podľa ustanovenia § 4 odsek 3 zákona o podpore vzťahovala.

Skutočnosť, že odporca údajne neeviduje voči navrhovateľovi splnenie si povinnosti podľa § 4 odsek

2 písm. c) zákona o podpore, je irelevantným a navyše absolútne nepreukázaným tvrdením odporcu,
ktoré nie je spôsobilé vyvrátiť navrhovateľom už v tomto štádiu preukázanú skutočnosť, že si povinnosť
podľa § 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore splnil, aj keď jej nesplnenie ho v kontexte prechodných
ustanovení zákona o podpore nesankcionuje stratou nároku na podporu.

Odporca tvrdí, že lehota podľa § 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore je lehotou hmotnoprávnou.
Navrhovateľ sa s predmetnou námietkou vysporiadal už v podaní zo dňa 26.03.2015. Zdôraznil, že
tvrdenie odporcu o hmotnoprávnom charaktere lehoty uvedenej v ustanovení § 4 odsek 2 písm. c)
zákona o podpore je v príkrom rozpore so stanoviskom ÚRSO zverejnenom na jeho web stránke, ktoré
uvedenú lehotu označilo za procesnú, a zároveň nemá žiadnu oporu v ustanoveniach zákona o podpore,

ktoré vôbec neobsahuje odporcom prezentovanú úpravu o hmotnoprávnom charaktere uvedenej lehoty
a dokonca ani odkaz na iný právny predpis ako správny poriadok, o ktorý by bolo možné jeho právny
názor podoprieť. Je totiž zrejmé, že jedna a tá istá lehota v právnom predpise nemôže byt zároveň
lehotou procesnou a zároveň lehotou hmotnoprávnou a aj keď je odporca subjektom súkromného práva,
vo veci i o splnenie povinnosti verejnoprávneho charakteru vo verejnoprávnom vzťahu navrhovateľa a

odporcu, priamo regulovaného predpisom verejného práva - zákonom o podpore. Odporca sa s touto a
ostatnou argumentáciou navrhovateľa v podaní zo dňa 26.03.2015 žiadnym spôsobom nevysporiadal,
lenmechanickyzotrvalnatýchistýchvyjadreniach,ktoréplošneaplikujevovšetkýchprípadochvýrobcov
elektriny, ktorí sa rozhodli brániť sa voči nekalým a likvidačným praktikám odporcu.

Odporca sa nijakým spôsobom nevysporiadal ani s poukazom navrhovateľa na jeho diskriminačný
postup, keď u niektorých výrobcov elektriny považoval povinnosť podľa § 4 odsek 2 písm. c) zákona o
podpore za splnenú (napr. spoločnosti I. 1 s.r.o., I. 4 s.r.o., I. 5 s.r.o.), napriek tomu, že sporné oznámenie
podľa § 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore doručili odporcovi v totožný deň ako navrhovateľ. Navyše
odporca vôbec nevysvetlil, na základe akých skutočností zvolil pri posúdení otázky splnenia povinnosti

podľa § 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore iný postup ako napr. spoločnosť R., a.s., ktorá v totožný
deň zaslané oznámenie od výrobcov EL-L. Z., s.r.o. a L., s.r.o. akceptovala, zatiaľ čo odporca oznámenie
doručené od navrhovateľa kontinuálne odmieta akceptovať.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má navrhovateľ za to, že nielenže kvalitatívne na vyššej

úrovni osvedčil danosť svojho práva, ktorého ochrany sa domáhal návrhom na nariadenie predbežného
opatrenia, ale tiež preukázal diskriminačný, selektívny a svojvoľný prístup odporcu vo vzťahu k rôznym
výrobcom elektriny, pričom takýmto prístupom priamo a maximálne negatívne ovplyvňuje hospodársku
súťaž v segmente výroby zelenej elektriny. Skutočnosť, že sa k týmto skutočnostiam sa odporca ani len
neunúval vyjadriť, len potvrdzuje pravdivosť tvrdení navrhovateľa.

V ďalšom navrhovateľ poukázal na tvrdenie odporcu, že neeviduje doručenie oznámenia podľa §
4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore v prílohe faktúry navrhovateľa č. 140006 a že navrhovateľ
nepreukázal splnenie svojej oznamovacej povinnosti podľa § 4 odsek 2 písm. c] zákona o podpore. V
tejto súvislosti navrhovateľ opätovne poukázal na skutočnosť, že evidencia alebo (ne)evidencia odporcu

o akýchkoľvek skutočnostiach, je bez akéhokoľvek právneho, či dôkazného významu k prejednávanej
veci. Dôkazná sila evidencie odporcu nie je o nič vyššia ako dôkazná sila evidencie navrhovateľa, ktorý
na rozdiel od odporcu eviduje voči nemu doručenie oznámenia podľa § 4 odsek 2 písm. c) zákona o
podpore, a to dokonca opakovane, vrátane doručenia v prílohe faktúry navrhovateľa č. 140006. Uviedol,že v tejto fáze bolo jeho úlohou len osvedčiť ním tvrdené skutočnosti, ktorú povinnosť si bezozvyšku
splnil. Preukázanie odoslania oznámenia podľa § 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore v prílohe
faktúry navrhovateľa č. 140006 bude vzhľadom na nečakaný alibistický postoj odporcu predmetom

dokazovania v súdnom konaní začatom na podklade žaloby navrhovateľa vo veci samej, a to vo forme
výsluchu relevantných svedkov. Dokazovanie v takomto rozsahu by bolo vo fáze pred nariadením
predbežného opatrenia vylúčené, nakoľko pred nariadením predbežného opatrenia sa dokazovanie v
rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o veci samej nevykonáva. Aj z uvedeného dôvodu je táto námietka
odporcu nedôvodná.

Podľa navrhovateľa odporca tvrdí, že na základe uvedeného zoznamu nemôže postupovať inak ako
podporu navrhovateľovi neposkytovať, pretože by sám sebe spôsoboval škodu a rovnako by porušoval
povinnosť konať prevenčne.

K tejto námietke odporcu sa navrhovateľ vyjadril vo svojom podaní zo dňa 26.03.2015. Okrem

uvedeného doplnil, že túto obranu odporcu považuje za účelovú. Je zrejmé, že skutočnosť, že
sa navrhovateľ ocitol v zozname vedenom ÚRSO, zavinil svojim protiprávnym konaním odporca,
ktorý nesprávne, nezákonne a napokon aj svojvoľne a diskriminačné vyhodnotil otázku (ne)splnenia
povinnosti žalobcu podľa § 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore, pričom takúto nesprávnu a nezákonnú
informáciu následne poskytol aj Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Odporca tak síce argumentuje

zoznamom vyhotoveným orgánom verejnej moci - ÚRSO, avšak opomína dodať, že príčinou toho,
že sa navrhovateľ v predmetnom zozname ocitol, bolo protiprávne konanie odporcu. Odhliadnuc od
uvedeného, odporcovi dnes nikto a nič nebráni v tom, aby upustil od svojho protiprávneho konania a
oznámil ÚRSO pravdivú informáciu o splnení oznamovacej povinnosti zo strany navrhovateľa, ktorý
by ho následne zo svojho zoznamu porušovateľov vylúčil. Preto zostáva skutočnosťou, že práve

súčasný postup odporcu, ktorým podporuje jestvujúci protiprávny stav nielen u navrhovateľa, ale aj
iných výrobcov elektriny, ani zďaleka nevykazuje znaky prevenčného konania, naopak odporca týmto
postupom ešte rozmnožuje škodu, za ktorej vznik nesie priamu zodpovednosť.

Navrhovateľ dôvodí, že sám nedisponuje finančnými prostriedkami na poskytovanie podpory odporcovi,

okrem tých, ktoré boli schválené zo strany ÚRSO na rok 2015 a navyše mu hrozí priama škoda vo výške
niekoľko miliónov eur.

Nadväzujúc na argumentáciu uvedenú v bode 4 tohto podania navrhovateľ uvádza, že aj skutočnosť
(ak je pravdivá), že odporca nedisponuje finančnými prostriedkami na poskytovanie podpory odporcovi,

zapríčinilsvojimkonanímsámodporca.OdporcoviničnebránikonaťvsúladesprávomaoznámiťÚRSO
pravdivú informáciu, že navrhovateľ si oznamovaciu povinnosť podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písm. c)
splnil, na základe čoho ÚRSO bude môcť schváliť uvoľnenie finančných prostriedkov na podporu pre
navrhovateľa.

Odhliadnuc od uvedeného sa však žiada dodať, že odporca skutočnosť, že nedisponuje finančnými
prostriedkami na vyplatenie podpory pre navrhovateľa, nijakým spôsobom nepreukázal, rovnako ako
nepreukázal, že mu nariadeným predbežným opatrením hrozí škoda vo výške niekoľko miliónov eur.
Toto tvrdenie odporcu je totiž krajne nepravdivé, nakoľko ochrana, ktorá bola navrhovateľovi poskytnutá
predbežným opatrením, ani z jednej stotiny nedosiahne sumu niekoľkých miliónov eur.

Odporca ďalej nesúhlasí s názorom navrhovateľa, že nárok na podporu podľa ustanovenia § 4 odsek 1
písm. c) zákona o podpore mu nemohol zaniknúť už len z dôvodu aplikácie prechodného ustanovenia §
18e odsek 1 zákona o podpore. Svoj nesúhlas odporca odôvodňuje svojskou interpretáciou ustanovenia
§ 18e odsek 1 zákona o podpore a tvrdením, že prechodné ustanovenie by sa malo vzťahovať iba na

ustanovenie § 3 zákona o podpore a nie aj na ustanovenie § 4 zákona o podpore. Odporca v tejto
súvislosti dôvodí, že iný výklad by mal za následok vytvorenie dvoch skupín výrobcov, a to tých ktorí
sankcii podľa § 4 odsek 3 zákona o podpore v znení účinnom od 01.01.2014 podliehajú a tých, ktorí
tejto sankcii nepodliehajú. Odporca tiež dôvodí nadpisom ustanovenia § 3 zákona o podpore v znení
„Spôsob podpory a podmienky podpory".

Podľa ustanovenia § 18e odsek 1 zákona o podpore cit.: „Podmienky podpory výroby elektriny z
obnovitelných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výroboupri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú
zachované podľa doterajších predpisov."

Podmienky podpory výroby elektriny nie sú predmetom úpravy iba ustanovenia § 3 zákona o podpore,
ako nesprávne a účelovo uvádza odporca, ale sú predmetom úpravy na viacerých miestach zákona o
podpore,atočiužsúformulovanépozitívne-zasplneniaktorýchmávýrobcanároknapodporu,alebosú
formulované negatívne - za splnenia ktorých výrobca nemá nárok na podporu. Z citovaného ustanovenia
§ 18e odsek 1 zákona o podpore nevyplýva, že by zákonodarca pod tam uvádzanými podmienkami

podpory mal na mysli iba tie, ktoré sú formulované pozitívne a nie aj tie, ktoré sú formulované negatívne.
Ak by mal zákonodarca uvedený zámer, musel by to v prechodnom ustanovení výslovne uviesť, čo sa
však nestalo.

Pokiaľ ide o argumentáciu odporcu, že výklad prezentovaný navrhovateľom tu vytvára priestor pre
vznik dvoch kategórií výrobcov elektriny - na ktorých sa sankcia podľa § 4 odsek písm. c) zákona

o podpore vzťahuje a na ktorých sa nevzťahuje, táto nie je nijak prevratná a vo veci ani významná.
Ide o vôľu zákonodarcu, ktorý v súlade s princípom právnej istoty a aretroaktivity právnych predpisov
„nezmenil pravidlá v priebehu hry" a výrobcom elektriny, ktorí uviedli svoje zariadenia do prevádzky
pred dňom 01.01.2014, ponechal v platnosti a účinnosti pôvodné podmienky podpory. Zároveň touto
právnouúpravouzákonodarcavôbecnezasiaholdoprincípurovnostiakototvrdíodporca,nakoľkovšetci

výrobcovia elektriny, ktorí uviedli svoje zariadenia do prevádzky pred dňom 01.01.2014 majú totožné
podmienky podpory a rovnako všetci výrobcovia elektriny, ktorí uviedli svoje zariadenia do prevádzky po
dni 31.12.2013 majú tiež totožné podmienky podpory, aj keď sú odlišné od tých, aké požívajú výrobcovia
so zariadeniami uvedenými do prevádzky do 31.12.2013.

Takéto riešenie podpory zelenej energie je spravodlivé a správne voči všetkým výrobcom, nakoľko každý
z nich mohol a môže hneď na začiatku vedieť, za akých podmienok vstupuje do podnikania v danom
segmente.

Odporca považuje tvrdenie navrhovateľa o likvidačných následkoch postupu odporcu voči nemu, za

neopodstatnené. Odporca v tejto súvislosti dôvodí možnosťou navrhovateľa predať ním vyrobenú
elektrinu na trhu alebo dodať konkrétnemu odberateľovi.

K tejto námietke odporcu sa navrhovateľ vyjadril v bode 2 svojho podania zo dňa 26.03.2015, na ktoré
týmto v celom rozsahu odkazuje.

Navrhovateľ uviedol, že má s odporcom a spoločnosťou S. a.s. uzatvorenú Zmluvu o dodávke elektriny,
prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku zo dňa 19.11.2014 (ďalej len „Zmluva") v znení Dodatku
zo dňa 03.02.2015 (ďalej len „Dodatok") a napriek skutočnosti, že navrhovateľ vyrába a dodáva

spoločnosti S. I., a.s. ním vyrobenú elektrinu, spoločnosť S. I., a.s. mu do dnešného dňa nevyplatila
za vyrobenú a dodanú elektrinu v roku 2015 ani jediný cent, t.j. ani cenu trhovú. Spoločnosť odporcu
a S. I., a.s. konajú v právnom štáte neakceptovateľnej likvidačnej zhode, spočívajúcej v nevyplácaní
akýchkoľvek svojich záväzkov voči navrhovateľovi ako aj ostatným výrobcom elektriny.

Odporca sa ďalej domnieva, že nariadeným predbežným opatrením došlo k vytvoreniu stavu hrubého
nepomeru a zásahu do práv odporcu, keďže podľa jeho názoru nejestvuje žiadna istota, že v prípade
neúspechu navrhovateľa bude nárok odporcu na vrátenie podpory skutočne vymožiteľný.

K tejto námietke odporcu sa navrhovateľ vyjadril v bode 6 svojho podania zo dňa 26.03.2015, na ktoré

týmto v celom rozsahu odkazuje. Zároveň je potrebné uviesť, že nariadeným predbežným opatrením
sa v žiadnom prípade nevytvoril stav hrubého nepomeru v právach a povinnostiach účastníkov, ale
naopak, aspoň čiastočne sa ním obnovil rovnovážny stav, ktorý tu bol do dňa 31.12.2014 a ktorý odporca
svojvoľne a protiprávne narušil, keď protiprávne a bez možnosti efektívnej mimosúdnej obrany žalobcu,
mu odmietol vyplácať podporu, na ktorú má preukázaný právny nárok.

Odporca sa ďalej domnieva, že nariadeným predbežným opatrením došlo zo strany konajúceho súdu
k prekročeniu rozsahu ochrany navrhovateľa pred bezprostredne hroziacou ujmou a zaručeniu tvorbyzisku navrhovateľa v doterajšom rozsahu, čo odporca považuje za neprimerané. V tejto súvislosti
odporca poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k.: 4 Cob/28/2015 zo dňa 17.04.2015.

Navrhovateľ sa nedokáže vyjadriť k obsahu uznesenia č.k.: 4 Cob/28/2015 zo dňa 17.04.2015, nakoľko
ním nedisponuje. Rozhodne však popiera tvrdenia odporcu o prekročení rozsahu ochrany navrhovateľa
pred bezprostredne hroziacou ujmou a o zaručení tvorby zisku navrhovateľa v doterajšom rozsahu.
Uvádza, že podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ nesanuje svoj zisk,
nakoľko v tejto fáze ním započatého projektu výroby zelenej elektriny sa tvorba zisku ani nepredpokladá.

Navrhovateľ všetok svoj príjem z výroby elektriny používa na úhradu svojich záväzkov voči financujúcej
banke a k úhrade ostatných záväzkov spojených s prevádzkou jeho fotovoltického zariadenia. Ak by išlo
iba o zisk, navrhovateľ pokojne prečká obdobie jedného kalendárneho roka a spor rieši iba podaním
žaloby vo veci samej. Navrhovateľ je však v diametrálne odlišnej pozícii, ako sa ju snaží vykresliť
odporca. Navrhovateľ výstavbu svojho fotovoltického zariadenia nefinancoval z vlastných prostriedkov,
ale z prostriedkov úverových, ktorá skutočnosť je spojená s povinnosťou navrhovateľa prevzatý úver

splácať, a to pod hrozbou vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a následného speňaženia celého jeho
majetku.

Odhliadnuc od uvedeného navrhovateľ ďalej uvádza, že jeho nárok na doplatok predstavuje len jednu
z foriem podpory ním vyrábanej elektriny. V tejto súvislosti tvrdenie odporcu o tom, že nariadené

predbežné opatrenie navrhovateľovi umožňuje dosahovať zisk v celom doterajšom rozsahu nie je
pravdivé aj z toho dôvodu, že predbežné opatrenie navrhovateľovi nezaručuje podporu vo forme výkupu
ceny elektriny na straty podľa § 3 odsek 1 písm. b) zákona o podpore. Pre úplnosť je potrebné uviesť,
že podľa § 3 odsek 1 písm. b) a § 6 odsek 5 písm. b] zákona o podpore je zákonom určeným subjektom
povinným vykupovať elektrinu vyrobenú navrhovateľom za cenu elektriny na straty odporcu, ktorý však

túto povinnosť na základe Zmluvy „preniesol" na spoločnosť S. I., a.s. Odporca, ktorý v tejto veci koná v
zjavnej zhode so spoločnosťou S. I., a.s. preto musí vedieť o skutočnosti, že mu cena elektriny na straty
nie je spoločnosťou S. I. a.s. vyplácaná, a teda musí vedieť, že nariadeným predbežným opatrením mu
ani zďaleka nie je zaručená tvorba zisku v doterajšom rozsahu, a teda si musí byť vedomý skutočnosti,
že svojimi vyjadreniami zavádza odvolací súd.

Možnosť tvorby zisku v doterajšom rozsahu je napokon nenáležitá aj z dôvodu, že navrhovateľovi už
po dobou 5 mesiacov nie je za ním vyrobenú elektrinu poskytované zo strany odporcu ani spoločnosti
S., a.s. žiadne plnenie, napriek tomu, že splátky úveru, ktoré na seba navrhovateľ prevzal v súvislosti s

vybudovaním fotovoltickej elektrárne, je nútený uhrádzať bez ohľadu na túto skutočnosť.

Odporca ďalej tvrdí, že vydaním predbežného opatrenia o zabezpečovaní podpory v prospech
navrhovateľa dochádza k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej.

Tvrdenieodporcusanezakladánapravde.Zpovahypredbežnéhoopatreniavyplýva,žesanímvzásade
vždy ukladá povinnosť niektorej zo sporových strán, a to bez potreby vykonania úplného dokazovania vo
veci samej. Podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie základných skutočností
tvrdených navrhovateľom v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorú povinnosť si žalobca
splnil a preto podmienky pre vydanie predbežného opatrenia tu splnené boli a naďalej sú. Argumentácia

odporcu tu preto neobstojí, nakoľko ak by sme jej priznali čo i len hypotetickú relevanciu, vydanie
predbežného opatrenia by bolo v občianskom súdnom konaní a priori vylúčené len preto, že by sa ním
vyhovelo len jednej sporovej strane a naopak tej druhej by sa nevyhovelo.

Navyše v odôvodnení nariadeného predbežného opatrenia súd prvého stupňa žiadnym spôsobom ani
len nenaznačil ako mieni rozhodnúť vo veci samej.

Odporca namieta, že navrhovateľ neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá mu
hrozí porušením jeho práva zo strany odporcu.

Tvrdenie odporcu sa nezakladá na pravde. Navrhovateľ v prílohe svojho návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia predložil súdu prvého stupňa potvrdenie jeho financujúcej banky o zostatku
úverového účtu a o výške mesačnej splátky navrhovateľa. Ako už navrhovateľ poukázal v bode 9 tohtopodania, navrhovateľovi nebolo za elektrinu vyrobenú v jeho zariadení počnúc dňom 01.01.2015 až do
súčasnosti poskytnuté žiadne plnenie, a to tak zo strany odporcu ako aj zo strany spoločnosti S., a.s.
Navrhovateľ inú činnosť ako výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie nevykonáva, a teda táto

činnosť bola a je jeho jediným zdrojom príjmov.

Navrhovateľ preukázal a odôvodnil, že v príčinnej súvislosti s nezákonným postupom odporcu mu bol
odňatý jediný zdroj jeho príjmu, na ktorého dosiahnutie prevzal na seba nemalé finančné záväzky,
ktoré ak nebude splácať, dostane sa do druhotnej platobnej neschopnosti s reálnou hrozbou vyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru, z ktorého financoval výstavbu svojho fotovoltického zariadenia a následnou
hrozbou okamžitého speňaženia jeho majetku v rámci výkonu záložného práva financujúcou bankou
žalobcu.

Odporcanapokonnamieta,ženavrhovateľsanávrhomvovecisamejnebudedomáhaťplneniazostrany
odporcu, ale iba určenia, že je voči nemu nositeľom práva v kalendárnom roku 2015 podľa ustanovenia

§ 4 odsek 1 písm. c) zákona o podpore. Odporca v tejto súvislosti tvrdí, že vydané predbežné opatrenie
nemá vecnú súvislosť so žalobou, pretože rozsudok vo veci samej nebude exekučným titulom pre
vymáhanie plnenia. Odporca tak namieta, že žalobou vo veci samej sa navrhovateľ nedomáha plnenia
(žaloba na plnenie), ale iba určenia práva (určovacia žaloba).

Navrhovateľ sa návrhom vo veci samej bude domáhať meritórneho určenia, že navrhovateľ je oprávnený
uplatniť si voči odporcovi právo na doplatok na elektrinu vyrobenú v zariadení navrhovateľa uvedenom v
článkuI.tohtonávrhuvroku2015podľaustanovenia §4odsek1písm.c)zákonaopodpore.

Navrhovateľ uprednostnil podanie žaloby o určenie (že tu právo je] podľa ustanovenia § 80 písm. c]

OSP pred podaním žaloby na plnenie podľa ustanovenia § 80 písm. b) OSP, a to z dôvodu, že podaním
určovacej žaloby predíde podaniu viacerých žalôb na plnenie (o zaplatenie doplatku) voči odporcovi,
ktoré by navrhovateľ bol nútený podávať za všetky uplynulé mesiace roku 2015 a následne za každý
nasledujúci mesiac roku 2015.

Navrhovateľ má naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, nakoľko meritórnym
rozhodnutím súdu v tejto veci sa odstráni jediná sporná otázka medzi účastníkmi konania, a to či si
navrhovateľ môže uplatniť právo na doplatok podľa ustanovenia § 4 odsek 1 písm. c) zákona o podpore
na elektrinu vyrobenú v roku 2015, alebo tak s odkazom na ustanovenie § 4 odsek 3 zákona o podpore
v znení účinnom od 01.01.2014 učiniť nemôže. Je tiež dôležité poznamenať, že odporca popiera právo

navrhovateľa na podporu v roku 2015 iba z jediného dôvodu, a to že navrhovateľ si podľa jeho názoru
nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore.
Odstránením tejto výkladovej spornosti medzi účastníkmi konania bude daný pevný základ vzťahu
navrhovateľa a odporcu do budúcna (pre rok 2015), kedy odporca stratí dôvod popierať oprávnenie
navrhovateľa uplatniť si právo na doplatok v roku 2015.

V nadväznosti na vyššie uvedené navrhovateľ dopĺňa, že judikatúra všeobecných súdov v minulosti
ustálila, že je prípustné podanie určovacej žaloby (namiesto žaloby na plnenie), ak takéto určenie môže
predísť žalobe na plnenie podľa § 80 písm. b) OSP (R 24/1995). V takomto prípade je potom naliehavý
právny záujem na určovacej žalobe daný vtedy, ak sa ňou vytvára pevný právny základ pre právny

vzťah účastníkov sporu a tým sa predíde prípadným ďalším žalobám na plnenie (ZSP 40/96 z.4) a ak
určovacia žaloba účinnejšie, než iné právne prostriedky, vystihuje obsah a povahu riešeného právneho
vzťahu (ZSP 3/98 z.l).

Odvolací súd prejednal odvolanie odporcu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci
samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie,
(odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

Odvolací súd sa nestotožnil so závermi súdu prvého stupňa uvedenými vo svojom rozhodnutí.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí obsahovať všeobecné náležitosti uvedené v § 42 ods.
3 O.s.p., náležitosti podstatné pre rozhodnutie o predbežnom opatrení uvedené v § 75 ods. 1 O.s.p., t. j.musíobsahovaťopísanierozhodujúcichskutočnostíodôvodňujúcichnariadeniepredbežnéhoopatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ

domáhať návrhom vo veci samej; a ako každý návrh podávaný súdu musí obsahovať náležitosti podľa §
79ods.1O.s.p.,toznamená,žemusíobsahovaťoznačenieúčastníkov,pravdivéopísanierozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa
navrhovateľ domáha.

Z uvedeného vyplýva, že podstatnou náležitosťou návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je
aj určitý návrh - petit, ktorý vyjadruje obsah a rozsah súdnej ochrany, o ktorej má súd svojim
výrokom nakoniec rozhodnúť. Nielen pre žalobu vo veci samej, ale aj pre návrh na nariadenie
predbežného opatrenia platí, že navrhovaný petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný, aby súd presne
vedel, o čom má konať a rozhodnúť. Vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností, ktorých sa

navrhovateľ navrhovaným predbežným opatrením domáha, musí byť preto v navrhovanom petite presné
a jednoznačné, aby po jeho prevzatí do výroku súdneho rozhodnutia mohol byť podkladom pre prípadnú
exekúciu - to znamená, že musí obsahovať presné vymedzenie práv a povinnosti súvisiacich s plnením,
presný rozsah a obsah plnenia a presne stanovenú lehotu, v ktorej má byť povinnosť splnená, ak
táto lehota nevyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Rozhodnutie, ktoré by prevzalo

do výroku nepresný, neurčitý alebo nezrozumiteľný petit navrhovaného predbežného opatrenia, by
nebolo po materiálnej stránke vykonateľné a právne dôsledky, ktoré navrhovateľ predbežného opatrenia
návrhom sledoval, by nenastali a konanie o predbežnom opatrení by bolo úplne neúčelné.

V predmetnej veci sa súd prvého stupňa stotožnil s dôvodmi navrhovateľa uvádzanými v návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia a jeho návrhu vyhovel. Neskúmal však, či navrhované a následne
nariadené predbežné opatrenie je dostatočne určité, keďže z neho nie je zrejmé, aká konkrétna a určitá
povinnosť bola odporcovi uložená.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej
kombinovanej výroby podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby
elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje
a) prednostným

1. pripojením zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy,
2. prístupom do sústavy,
3. prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny,
b) odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu
elektriny pripojené za cenu elektriny na straty,

c) doplatkom,
d) prevzatím zodpovednosti za odchýlku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil odporcovi povinnosť poskytovať podporu podľa

citovaného ustanovenia zákona o podpore OZE. Je zrejmé, že pri splnení zákonom stanovených
podmienok sa právnickej alebo fyzickej osobe ako výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie
a výrobcovi elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou zabezpečuje podpora v uvedenom
rozsahu. Nemožno však požadovať nariadiť predbežné opatrenie (ale ani žiadať podanou žalobou)
uloženie povinnosti účastníkovi konania len odkazom na zákonné ustanovenie (napríklad - žalobným

petitom sa domáhať uloženia povinnosti protistrane nahradiť škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho
zákonníka alebo vydať bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka či zaplatiť
zmluvnú pokutu podľa ustanovenia zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania). Takémuto návrhu
nemôže súd ani vyhovieť, pretože zákonné ustanovenie určuje hmotnoprávny rámec v tomto prípade
pre poskytnutie podpory. Predbežné opatrenie však musí presne špecifikovať, akú povinnosť súd

účastníkovi predbežným opatrením ukladá tak, aby túto povinnosť bolo možné aj v prípadnej exekúcii
vymôcť.Vo výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa je uvedené, že odporca je povinný v kalendárnom roku 2015
poskytovať pre navrhovateľa podporu a to tak, že je povinný poskytovať doplatok na základe účtovného
dokladu vystaveného navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny.

Vzhľadom na to, že v predmetnej veci navrhovateľ neuviedol, aké konkrétne povinnosti žiada odporcovi
predbežným opatrením uložiť, pre neurčitosť jeho návrhu by bolo súdom prvého stupňa nariadené
predbežné opatrenie nevykonateľné, pretože z výroku napadnutého uznesenia nie je zrejmý obsah a

rozsah povinnosti odporcu. Odvolací súd poukazuje na to, že samotný výrok predbežného opatrenia
musí byť vykonateľný aj bez akéhokoľvek priloženia účtovných dokladov, ktoré majú byť vystavené
navrhovateľom (podľa navrhnutého výroku predbežného opatrenia) a ktorých správnosť môže druhá
strana spochybniť.

Ďalej odvolací súd uvádza, že predbežným opatrením sa taktiež nemožno domáhať plnenia, pretože
toto len dočasne upravuje pomery účastníkov. Samotného plnenia sa môže navrhovateľ domáhať až v
rámci konania vo veci samej.

Skutkovým stavom opísaným navrhovateľom neboli osvedčené základné skutočnosti, potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Potrebu dočasne
upraviť vzťahy medzi účastníkmi navrhovateľ zdôvodňuje stavom sporného tvrdenia o porušení
povinnosti so sankčným následkom ukončenia zmluvného vzťahu týkajúceho sa poskytovania podpory
pre prevádzkovateľov zariadenia na výroby elektriny a zánik práva na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b)

a c) zákona na elektrinu vyrobenú v zariadení na výrobu elektriny na kalendárny rok 2015. Dokazovanie
ohľadnetýchtoskutočnostímusínavrhovateľpreukázaťvkonanívovecisamejanemožnohonahrádzať
predbežným opatrením.

Navrhovateľ žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil, že by konaním odporcu bol vykonaný taký

faktický alebo právny úkon, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako konanie s cieľom poškodiť navrhovateľa
a rovnako súdu nijakým spôsobom nepreukázal inú skutočnosť, ktorá by preukazovala potrebu dočasnej
úpravy pomerov navrhovateľa a odporcu najmä s poukazom na to, že súd pri nariaďovaní predbežného
opatrenia nemôže vychádzať len z tvrdení resp. domnienky navrhovateľa.

Napadnuté uznesenie z týchto dôvodov nebolo možné preto v odvolacom konaní potvrdiť a keďže nie
sú ani zákonné dôvody pre jeho zrušenie, odvolací súd podľa § 220 O.s.p. napadnuté uznesenie zmenil
tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142
ods. 1 O. s. p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože navrhovateľ nebol v
odvolacom konaní úspešný a odporca trovy odvolacieho konania nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.