Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 9C/51/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211206051
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Priečinská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1211206051.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Petrou Priečinskou vo veci

navrhovateľa: Tepláreň Košice, a.s., so sídlom Teplárenská 3, Košice, IČO: 36 211 541, zast.: JUDr.
Milan Weiczen, advokát, so sídlom Floriánska 19, Košice, proti odporcovi: V.. V. F., T..XX.XX.XXXX, H.
C. XX, H., zast.: Mgr. Marek Piršel, advokát, so sídlom Lesná 310, Hviezdoslavov, o určenie neplatnosti
právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu odporcu

Mgr. Marekovi Piršelovi, advokátovi, v sume 915,13 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.03.2011,
domáha určenia neplatnosti časti Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 04.01.2011 a to v
časti rozsahu článku 3, podľa ktorej má navrhovateľ vyplatiť odporcovi odmenu vo výške 14 násobku
priemerného mesačného zárobku zamestnanca dosiahnutého v rozhodnom období, ako aj náhrady trov
konania.

Návrh skutkovo odôvodnil tým, že dňa 09.09.2010 navrhovateľ v zastúpení člena predstavenstva Mgr.

Peter Pihorňa a člena predstavenstva Vladimír Vágási podpísali s odporcom pracovnú zmluvu, s
dňom nástupu do pracovného pomeru dňa 09.09.2010. Pracovnou zmluvou navrhovateľ vymenoval
odporcu do funkcie generálny riaditeľ. Dňa 04.01.2011 bola s odporcom podpísaná Dohoda o skončení
pracovného pomeru. Dohodu o skončení pracovného pomeru podpísal predseda predstavenstva V..
C. S. a podpredseda predstavenstva V.. N. R.. Dohodou o skončení pracovného pomeru sa skončil
pracovný pomer založený pracovnou zmluvou z 09.09.2010 dňa 31.01.2011. Dôvodom skončenia
pracovného pomeru bola skutočnosť, že v zmysle § 63 ods. 1 písmena b) bod 2 Zákonníka práce na

zasadnutí Predstavenstva konanom dňa 04.01.2011 zamestnávateľ (navrhovateľ) odvolal zamestnanca
(odporcu) z pracovnej pozície generálny riaditeľ. Tým odporca prestal spĺňať požiadavku vykonávania
tejto funkcie v zmysle § 42 ods. 2 Zákonníka práce. Návrhom navrhovateľ nenamieta platnosť skončenia
pracovného pomeru s odporcom Dohodou. V spornom článku 3 Dohody o skončení pracovného
pomeru sa navrhovateľ a odporca dohodli, že zamestnancovi - odporcovi patrí pri skončení pracovného
pomeru odmena vo výške 14 násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca dosiahnutého v
rozhodnom období a bude mu vyplatená v najbližšom výplatnom termíne platnom u zamestnávateľa (t.

j. 13.02.2011). Navrhovateľ tento článok 3 Dohody zo dňa 04.01.2011 o nároku na odmenu považuje za
neplatný a z toho dôvodu túto odmenu v termíne splatnosti odporcovi nevyplatil. Navrhovateľ má zato,
že odmena, na vyplatení ktorej sa navrhovateľ s odporcom v Dohode o skončení pracovného pomeru v
článku 3 dohodli je neplatná z dôvodu, že uvedená časť dojednania v Dohode o skončení pracovnéhopomeru priznáva také plnenie z pracovnoprávnych vzťahov, ktoré pracovnoprávne predpisy nestanovujú
(neumožňujú), aby zamestnávateľ mohol zamestnancovi poskytnúť.

Žalobu a tým neplatnosť článku 3 Dohody odôvodnil navrhovateľ skutočnosťou, že so skončením
pracovného pomeru Zákonník práce v ustanovení § 76 spája vyplatenie odstupného za podmienok:

a) Na priznanie odstupného ako jednorazového plnenia vzniká zamestnancovi nárok iba v tom prípade,
ak dochádza ku skončeniu pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a)

alebo b) Zákonníka práce alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav
podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, respektíve z dôvodu, že
zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie
touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím
príslušného orgánu verejného zdravotníctva. V iných prípadoch odstupné zamestnancovi neprislúcha.
Odporca skončil pracovný pomer dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písmena d) bod 2

Zákonníka práce, t. j. bol odvolaný z funkcie na zasadnutí predstavenstva navrhovateľa a nesplnil
zákonný dôvod na vznik nároku na vyplatenie odstupného.
b)Výškaodstupnéhojeuvedenávustanovení§76ods.1Zákonníkapráceapredstavujesumunajmenej
dvojnásobok priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer trval u zamestnávateľa najmenej 5
rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Podľa

platnej podnikovej kolektívnej zmluvy navrhovateľa na rok 2009 a 2010 je podľa § 45 možné poskytnutie
ďalšieho odstupného, ale len za predpokladu splnenia podmienok uvedených v paragrafe 63 ods. 1
písmena a) až c) Zákonníka práce. Rovnaké ustanovenie bolo prijaté v Podnikovej kolektívnej zmluve
navrhovateľa na rok 2011 a 2012 v ustanovení § 45; túto podnikovú kolektívnu zmluvu podpísal aj
odporca ako predseda predstavenstva navrhovateľa. Odporcovi bola priznaná "odmena" vo výške

14 násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca dosiahnutého v rozhodnom období, čo
nepredstavuje výšku odstupného, priznaného zákonom ani Podnikovou kolektívnou zmluvou.

Nárok na vyplatenie odmeny v zmysle pracovnoprávnych predpisov je podľa názoru navrhovateľa
podmienený predovšetkým vykonaním práce. Navrhovateľ a odporca mali v článku 2.3 - 2.4 Pracovnej

zmluvy dohodnutú výkonnostnú a ročnú odmenu, ktorých výška a pravidlá vyplácania boli upravené
vnútropodnikovým predpisom - Pravidlá pre poskytovanie zmluvných miezd a zmluvných odmien.
Zmluvnými stranami dohodnutá odmena v Dohode je definovaná ako plnenie poskytnuté v súvislosti
so skončením pracovného pomeru. Odmena dohodnutá v Dohode o skončení pracovného pomeru
tak nepredstavuje "uspokojenie" mzdového nároku podľa ustanovenia § 118 ods. 1 Zákonníka práce.

Odmena alebo jednorazová náhrada dohodnutá medzi navrhovateľom a odporcom je podľa Dohody
podmienená skončením pracovného pomeru, ku ktorému došlo z dôvodov odvolania zamestnanca
z funkcie, čo považuje navrhovateľ za neplatný právny úkon. Uznanie platnosti takejto Dohody
by znamenalo zo strany navrhovateľa aj porušenie článku 3 základných zásad Zákonníka práce,
podľa ktorých fyzickým osobám prislúchajú v pracovnoprávnych vzťahoch práva bez akýchkoľvek

obmedzení a diskriminácie. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí
byť v súlade s pravidlami slušnosti a občianskeho spolužitia, nikto nesmie tieto práva zneužívať na
škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Odmena dohodnutá
v Dohode o skončení pracovného pomeru je vo vzťahu k ostatným zamestnancom diskriminačná.
Prieči sa dobrým mravom, nakoľko v zmysle tohto ustanovenia by sa malo jednorazové mzdové

vyrovnanie vyplatiť pri skončení výkonu funkcie bez ohľadu na dĺžku funkcie. Z uvedeného potom
vyplýva, že okrem porušenia uvedeného článku 3 Zákonníka práce je tento právny úkon v zmysle
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Priznaná odmena navyše nie je v
Dohode o skončení pracovného pomeru ničím odôvodnená, t. j. štatutárny orgán priznávajúci takúto
odmenu ju priznal svojvoľne, bez zdôvodnenia nároku na takúto vysokú odmenu. Takáto odmena je

aj v rozpore s ustanovením článku 2.2 - 2.4 Pracovnej zmluvy, upravujúcimi výkonnostnú, respektíve
ročnú odmenu, ktoré sú podmienené výkonom, respektíve ekonomickou situáciou a je stanovená aj
ich maximálna výška. Aj z názorov súdnej praxe vyplýva, že odmena priznaná z takýchto dôvodov
nemôže byť považovaná ani za mzdu, keďže mzda patrí zamestnancovi len za vykonanú prácu. V
prípade poskytovania iných plnení z pracovnoprávneho vzťahu, okrem mzdy, tieto môže zamestnávateľ

poskytovať zamestnancovi len vtedy, ak to ustanovuje právny predpis, ale za podmienok a v rozsahu
takýmto predpisom ustanovenými. Dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom, na základe
ktorej by sa zamestnávateľ zaviazal takéto plnenie zamestnancovi poskytnúť, hoci to právny predpis
neumožňuje, aby bola neplatným právnym úkonom. V právnej teórii ani súdnej praxi nie sú pochybnostio tom, že právne predpisy upravujúce pracovnoprávne vzťahy majú kogentnú povahu, čo znamená ,
že účastníci pracovnoprávnych vzťahov môžu uzavrieť len takej zmluvy, respektíve dohody, ktoré sú
upravené pracovnoprávnymi predpismi a ich zmluvná voľnosť sa môže uplatniť iba tam, kde to pracovné

predpisy umožňujú; ak pracovnoprávne predpisy účastníkom pracovnoprávnych vzťahov neumožňujú
odchylnú úpravu ich práv a povinností, je treba takúto úpravu považovať za nedovolenú. Uvedený
názor nie je v rozpore ani s ustanovením článku 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd vydanej
ústavným zákonom číslo 23/1991 Zb. Zmluvná voľnosť účastníkov pracovnoprávnych vzťahov sa v
takýchtoprípadochnemôžeuplatniť,pretoženikto,tedaaniúčastníkpracovnoprávnychvzťahov,nesmie

robiť to, čo je zákonom zakázané. Možnosť účastníkov dohodnúť v dohode ďalšie podmienky, na ktorých
majú účastníci záujem, sa musia pohybovať - ak ide o pracovnoprávne nároky - v rámci stanovenom
pracovnoprávnymi predpismi. V článku 3 Dohody o skončení pracovného pomeru je odporcovi priznané
vyplatenie odmeny v súvislosti so skončením pracovného pomeru, ktorú vzhľadom na vyššie uvedené
odôvodnenia navrhovateľ nemôže považovať za odmenu za vykonanú prácu. V súlade aj s právnym
názorom súdnej praxe túto odmenu je možné považovať za odstupné bez ohľadu na to, ako je takéto

plnenie účastníkmi zmluvného vzťahu nazvané. Vychádzajúc z ustanovení bodov 1.9 a 1.10 Pracovnej
zmluvy z 09.09.2010 by mal navrhovateľ vyplatiť odporcovi odstupné vo výške 14 násobku priemerného
mesačného zárobku (6 krát odstupné + 6 krát výpovedná doba + 2 krát záruky (počíta za každý začatý
rok zamestnania odporcu a tento bol zamestnaný na prelome rokov 15.09.2010 - 31.01.2011). Vzhľadom
nato, že výška odmeny je totožná s dohodnutou výškou odstupného podľa pracovnej zmluvy v prípade

odmeny ide o odstupné t. j. peňažné plnenie pri skončení pracovného pomeru a nie za výkon práce.
Odporcovi však zákonný nárok na vyplatenie odstupného nevznikol. Naliehavosť právneho záujmu na
podaníurčovacejžalobypreukazujenavrhovateľtým,ževyriešenímotázkyžaloboudanéhourčovacieho
petitu dosiahne navrhovateľ odstránenie spornosti navrhovateľovej neistoty v jeho právnom vzťahu, čím
zároveň dôjde k úplnému vyriešeniu obsahu spornosti dohodou o skončení pracovného pomeru daného

právneho vzťahu. V ďalšom naliehavosť právneho záujmu na vyriešení určovacieho petitu odôvodňuje
prípadným trestnoprávnym následkom, ktorý môže nastať, ak zo strany navrhovateľa nebude odmena
vyplatená a to podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené je zrejmá existencia
aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením
navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu, doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.02.2012 uviedol, že
sa s tvrdením navrhovateľa o absolútnej kogentnosti právnej úpravy Zákonníka práce nestotožňuje.
Právna úprava a judikatúra platná v čase uzatvorenia Dohody o skončení pracovného pomeru upravuje
právny stav inak, ako je uvedené v podanom návrhu. Teória pracovného práva vyslovene uvádza, že

prijatím nového Zákonníka práce došlo k posunu smerom dispozitívnej právnej úprave. Uvedené vyplýva
zo znenia § 1 ods. 6 Zákonníka práce, ktorého aplikáciu v podanom návrhu navrhovateľ opomína. V
zmysle citovaného ustanovenia, v pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania
a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny
predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy

ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Právna úprava určuje minimálnu hranicu
oprávnení zamestnanca, ktorú je možné upraviť aj inak, avšak len výhodnejšie pre zamestnanca alebo
naopak maximálnu hranicu jeho povinností, ktorú však už ďalej nie je možné rozširovať. Zákonné
znenie zároveň neukladá žiadne medze výhodnejšej úpravy oprávnení zamestnanca, ktoré tak môže
spočívať nielen v jej kvantitatívnej zložke, ale aj zložke kvalitatívnej. Z platného právneho stavu

aplikujúceho na daný skutkový stav vyslovene vyplýva, že právna úprava odstupného je z pohľadu
zamestnanca dispozitívna, inými slovami obsahuje len úpravu minimálnych oprávnení zamestnanca a
to ako z kvantitatívnej zložky tak aj kvalitatívnej. Teda zmluvné strany si mohli dohodnúť aj inú výšku
odstupného a zároveň si mohli dohodnúť aj iné ako zákonné dôvody, ktoré založia nárok zamestnanca
na výplatu dohodnutej výšky odstupného. Použitím logického a gramatického výkladu ustanovenia § 76

ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že je možné dohodnúť alebo zo strany zamestnávateľa poskytnúť aj
vyššie odstupné, ako je stanovené právnym predpisom. Výška odstupného je minimálna hranica pre
zamestnanca, ktorú je možné upraviť dohodou aj výhodnejšie pre zamestnanca (kvantitatívna zložka).
Právne akceptovateľná je v zmysle uvedeného aj dohoda účastníkov pracovnoprávneho vzťahu, ktorej
predmetom bude nárok zamestnanca na výplatu dohodnutej výšky odstupného aj v inom, ako zákonným

znením predpokladaného dôvodu. Právna úprava odstupného sleduje účel, ktorým je určitá satisfakcia
zamestnanca poskytnutá zo strany zamestnávateľa v prípade, keď pracovný pomer skončí skôr ako
bola dohodnutá doba jeho trvania z dôvodov, ktoré nespočívajú v osobe zamestnanca, ale naopak
v osobe zamestnávateľa. Ku skončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodu odvolaniam odporcu zfunkcie štatutárneho orgánu na zasadnutí Predstavenstva, t. j. zo strany zamestnávateľa obchodnej
spoločnosti Tepláreň Košice a.s.. Na základe svojho odvolania zo strany navrhovateľa v tomto konaní
odporca prestal spĺňať podmienky uvedené v ustanovení § 42 ods. 2 Zákonníka práce. Z uvedeného

vyplýva, že Dohodou o skončení pracovného pomeru je neplatný vyššie uvedený účel ustanovenia
§ 76 Zákonníka práce. Podľa názoru odporcu je možné v súlade z pohľadu výhodnejšej úpravy pre
zamestnanca upraviť dohodou vyplatenie odstupného aj v inej výške a zároveň aj v iných prípadoch,
ako vyplýva z právneho predpisu, nakoľko tieto ustanovujú len minimum oprávnení zamestnanca.
Pracovnou zmluvou a Dohodou o skončení pracovného pomeru uzatvorenými medzi navrhovateľom a

odporcom boli upravené vzájomné práva a povinnosti odlišné od Zákonníka práce, avšak výhodnejšie
pre zamestnanca, čo je v súlade s vyššie uvedenou právnou argumentáciou.

Odporca v písomnom podaní zo dňa 20.09.2012 žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu s
odôvodnením, že dňa 09.09.2010 uzavrel navrhovateľ s odporcom Pracovnú zmluvu, na základe ktorej
odporca pracoval u navrhovateľa na pracovnej pozícii generálny riaditeľ a to s dňom nástupu do práce

15.09.2010. V Pracovnej zmluve bolo medzi navrhovateľom a odporcom okrem iného dohodnuté, že v
zmysle článku 1 Základné ustanovenia, bodu 1. 9 Výpovedná doba: "Výpovedná doba je rovnaká pre
zamestnávateľa a zamestnanca a je 6 mesiacov. Podrobnejšia úprava skončenia pracovného pomeru sa
spravuje podľa ustanovenia § 59 a nasl. Zákonníka práce a vnútropodnikovými predpismi". Zároveň bolo
v pracovnej zmluve medzi navrhovateľom a odporcom okrem iného dohodnuté, že v zmysle článku 1

Základné ustanovenia, bodu 1.10 Odstupné: "Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný
pomer výpoveďou z dôvodu uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b), c) alebo d) bod 2 Zákonníka práce
alebo dohodou z istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume 6 násobku
jeho priemerného mesačného zárobku. Odstupné sa zvyšuje za každý začatý rok vo funkcii generálneho
riaditeľa o 1 priemerný mesačný zárobok zamestnanca. V prípade skončenia pracovného pomeru

dohodou sa odstupné zvyšuje o taký násobok priemerných mesačných zárobkov zamestnanca, po ktorý
sa pracovný pomer dohodou skončí skôr, ako by sa skončil uplynutím výpovednej doby, ak by bola daná
výpoveď..". Vo vnútropodnikovom predpise príkaz - Poskytovanie odstupného pre vedúcich pracovníkov
a špecialistov TEKO/PR-17/2007 s účinnosťou od 22.03.2007 sa uvádza, že "výška odstupného pre
vedúcich pracovníkov a špecialistov sa popri odstupnom uvedenom v § 45, ods. 1, 2 a 3 Podnikovej

kolektívnej zmluvy zvyšuje za každý začatý kalendárny rok vo vedúcej funkcii od januára 2002
takto: 1. Člen predstavenstva poverený vedením celej spoločnosti... odstupné zvýšené o 1 priemerný
mesačný zárobok..." Pracovný pomer odporcu u navrhovateľa založený pracovnou zmluvou skončil
dňa 31.01.2011 na základe Dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej medzi navrhovateľom a
odporcom dňa 04.01.2011. V ustanovení bodu 3 Dohody o skončení pracovného pomeru sa "Zmluvné

strany dohodli, že zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odmena vo výške 14 násobku
priemernéhomesačnéhozárobkuzamestnancadosiahnutéhovrozhodnomobdobíabudemuvyplatená
v najbližšom výplatnom termíne platnom od zamestnávateľa." Odporca súhlasí s právnym názorom
navrhovateľa, že nárok odporcu dohodnutý v Dohode o skončení pracovného pomeru je v skutočnosti
odstupné, ktoré, prináleží odporcovi práve pri skončení jeho pracovného pomeru u navrhovateľa.

Predmetný nárok odporcu na odstupné vyplýva priamo z jeho Pracovnej zmluvy, uzavretej medzi
navrhovateľom a odporcom. Odporca nesúhlasí s argumentáciou navrhovateľa, že odstupné možno
podľa Zákonníka práce priznať výlučne v prípadoch a výlučne vo výške ustanovení Zákonníka práce
z dôvodu kogentnosti ustanovení Zákonníka práce. Poukazujúc na ustanovenie § 1 ods. 6 Zákonníka
práce je toho názoru, že prípady a výška odstupného podľa Zákonníka práce predstavuje len minimálny

nárok zamestnanca, pričom Zákonník práce žiadnym spôsobom priamo nezakazuje a ani neobmedzuje
účastníkov pracovnoprávnych vzťahov v tom, aby si dohodli nárok zamestnanca na odstupné aj pri
iných prípadoch skončenia pracovného pomeru alebo vo vyššej výške. Má za to, že nič nebránilo
tomu, aby si navrhovateľ a odporca v Pracovnej zmluve dohodli platne, účinne a záväzne odstupné aj
pre iné prípady skončenia pracovného pomeru odporcu u navrhovateľa ako tie, ktoré sú stanovené v

Zákonníku práce, a teda odstupné dohodnuté v Pracovnej zmluve pre prípad skončenia pracovného
pomeru odporcu u navrhovateľa z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce
alebo Dohodou z toho istého dôvodu, je platné, účinné a záväzné. K výške odstupného odporca
uviedol, že v zmysle príslušných ustanovení Pracovnej zmluvy a Príkazu vyplýva, že v prípade, ak
navrhovateľ skončí s odporcom pracovný pomer dohodou z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm.

d) bod 2 Zákonníka práce, patrí mu pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume 6 násobku
jeho priemerného mesačného zárobku. Odstupné sa zároveň zvyšuje za každý začatý rok vo funkcii
generálneho riaditeľa o 1 priemerný mesačný zárobok zamestnanca. V prípade skončenia pracovného
pomeru dohodou sa odstupné zvyšuje o taký násobok priemerných mesačných zárobkov zamestnanca,o ktorý sa pracovný pomer dohodou skončí skôr, akoby sa skončil uplynutím výpovednej doby, ktorý je
6 mesiacov. K základnému odstupnému, ktoré patrí odporcovi vo výške 6 násobku jeho priemerného
mesačného zárobku, sa pripočítava odstupné za mesiac výpovednej lehoty, teda ďalších 6 priemerných

mesačných zárobkov zamestnanca, aj ďalšie 2 mesiace priemerného mesačného zárobku po jednom
za každý začatý rok vo funkcii generálneho riaditeľa - t. j. za rok 2010 a za rok 2011. Predmetným
sčítaním výšok odstupného sa dostane 14 násobok priemerného mesačného zárobku odporcu od
navrhovateľa, ktorý bol medzi navrhovateľom a odporcom dohodnutý v dohode, z čoho je okrem iného
zrejmé, že "odmena" podľa dohody je práve "odstupným", na ktorý má odporca podľa pracovnej zmluvy

s navrhovateľom nárok.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, prednesom právnych zástupcov navrhovateľa
a odporcu, výsluchom svedkov N.. C. R., V.. C. S., V.. N. R., oboznámením listinných dôkazov
tvoriacich obsah spisu, najmä pracovnou zmluvou zo dňa 09.09.2010, dohodou o skončení pracovného
pomeru zo dňa 04.01.2011, notárskou zápisnicou zo dňa 30.08.2010, oznámenie o nevyplatení

dohodnutej odmeny zo dňa 10.03.2011 a žiadosťou odporcu o mimosúdne riešenie sporu, TEKO -
schválením mzdových náležitostí členov výkonného manažmentu TEKO, a.s., Príkazom poskytovania
odstupného pre vedúcich pracovníkov a špecialistov, Pravidlami pre poskytovanie zmluvných miezd
s prílohou A: Pravidlá pre poskytovanie zmluvných miezd a zmluvných odmien, úplným znením
Stanov navrhovateľa zo dňa 17.09.2010, Podnikovou kolektívnou zmluvou na roky 2011 - 2012

uzatvorenou medzi navrhovateľom a ZO ECHOZ-TEKO, a.s., podnikovou kolektívny zmluva na roky
2009 - 2010 uzatvorenou medzi VZO SOZE-TEKO a.s. a navrhovateľom, menovaním odporcu do
funkcie generálneho riaditeľa spoločnosti ku dňu 15.09.2010 zo dňa 02.09.2010 (č.l. 178 spisu),
odvolaním odporcu z funkcie generálneho riaditeľa spoločnosti ku dňu 31.01.2011 zo dňa 04.01.2011
(č.l. 177 spisu) , rozhodnutím jediného akcionára zo dňa 21.12.2010, mzdové listy odporcu za rok 2010

až 2011 (č.l. 179 - 186 spisu), fotokópia podania návrhu odporcu doručeného na Okresný súd Košice II
dňa 11.02.2014, ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

Štatutárny zástupca navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedol, že žiada návrhu vyhovieť v celom rozsahu.
Poukázal na skutočnosť, že aj jemu ako bývalému generálnemu riaditeľovi Teplárne Košice, a.s.

potom, ako ho v predchádzajúcom funkčnom období odvolalo Predstavenstvo spoločnosti a za nového
generálneho riaditeľa spoločnosti menovalo odporcu, vychádzalo podľa Dohody o skončení pracovného
pomeru vyplatenie cca 200 000,- €. S odporcom, ktorý bol v čase jeho odvolania nastupujúcim
generálnym riaditeľom, sa však dohodol na zákonnom odstupnom vo výške cca 35 000,- €. Uviedol, že
i on sa mohol tak ako teraz odporca súdiť o 200 000,- €, nakoľko podľa Dohody o skončení pracovného

pomeru mal na ne nárok, ale s odporcom (vtedy generálnym riaditeľom) sa dohodol na zákonnom
odstupnom. K vyplácaniu odstupného zamestnancom navrhovateľa uviedol, že odstupné sa vyplácalo
zamestnancom podľa kolektívnej zmluvy a išlo o zamestnancov dlhodobo pracujúcich u navrhovateľa,
odstupné bolo v zákonnej výške a išlo tu o sumy okolo 10 000,- € - 15 000,- €. Také vysoké odstupné, aké
si teraz nárokuje odporca, bolo vyplatené v histórií navrhovateľa iba predchádzajúcemu generálnemu

riaditeľovi p. Podhorskému a N.. R.; aj tie boli vyplácané vtedajším generálnym riaditeľom Ing. Ivanom
Zichom, odporcom v tomto konaní. Všetky tieto tri Dohody o skončení pracovného pomeru v rozsahu
článkov 3 (v približne identických výškach odstupného), navrhovateľ napadol na súde. Za celú históriu
Teplární Košice, a.s. takto vysoké odstupné boli vyplatené iba dvom ľuďom, Podhorskému a R., a aj tieto
odsúhlasil vyplatiť odporca z pozície generálneho riaditeľa.

Odporca vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že dňa 04.08.2010 bol Fondom národného
majetku menovaný do funkcie podpredsedu predstavenstva spoločnosti navrhovateľa. V tom čase
mu pracovný pomer u navrhovateľa nevznikol. Dňa 09.09.2010 bol vymenovaný do funkcie predsedu
predstavenstva a Predstavenstvom bol vymenovaný do funkcie generálneho riaditeľa spoločnosti

Teplárne Košice, a.s., ktoré s ním uzavreli pracovnoprávny vzťah a tento trval do 31.01.2011. Dňa
04.01.2011 bol odvolaný z funkcie generálneho riaditeľa. Podľa Pracovnej zmluvy ak by mu bola daná
výpoveď zo strany navrhovateľa, mohol v tejto funkcii ostať ešte 6 mesiacov. Navrhovateľ mu však
navrhol uzavrieť Dohodu o skončení pracovného pomeru, súčasťou ktorej bola aj dohoda o odstupnom
vo výške 14 násobku priemerného mesačného zárobku. Takáto Dohoda bola v súlade aj s internými

predpismi a Pracovnou zmluvou, podľa ktorých má nárok na 6 mesačné odstupné + dvojmesačné za
2 odpracované roky + 6 mesačné odstupné za výpovednú dobu. Toto odstupné sa v Dohode nazvala
ako odmena, ale nepochybne išlo o odstupné. Nevie, prečo to navrhovateľ nazval ako odmena, vie,
že aj ostatní zamestnanci, ktorí skončili pracovný pomer dohodou mali v dohode uvedené, že ide oodmenu. Návrh dohody mu predložil navrhovateľ, tento návrh vypracoval N.. R., na pokyn V.. C. S.,
nového predsedu predstavenstva. V návrhu už bola zapracovaná dohoda o odmene, vrátane jej výšky.
Išlo o návrh zo strany navrhovateľa.

Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 10.10.2012 (č.l. 170 - 173 spisu) poukázal na skutočnosť
že odmena, ktorá mala byť odporcovi vyplatená podľa Dohody o skončení pracovného pomeru,
nezodpovedala ani jednému z dôvodov, ktorú vyžaduje § 118 a ani § 119 ods. 3 Zákonníka práce. Je
nepochybné, že v Dohode o skončení pracovného pomeru nebolo úmyslom strán poskytnúť odporcovi

odmenu,t.j.finančnéplnenieposkytovanézaprácu,aleplnenie,ktorésanavrhovateľzaviazalposkytnúť
odporcovi ako svojmu zamestnancovi v súvislosti so skončením pracovného pomeru po odvolaní z
funkcie generálneho riaditeľa (odstupné podľa článku 1. 10 pracovnej zmluvy). Vyplatenie finančnej
čiastky v nadväznosti na skončenie pracovného pomeru v je v Zákonníku práce uvedené v ustanovení
§ 76. Ak ide o plnenie z pracovnoprávnych vzťahov, môže ho zamestnávateľ poskytnúť vtedy, ak to
stanovujú právne predpisy alebo za podmienok a v rozsahu týmito právnymi predpismi stanovenými.

Nie je možné vyvodiť z ustanovenia § 1 ods. 6 Zákonníka práce, že zamestnanec a zamestnávateľ
si môžu svojvoľne dohodou, nad rámec zákonných ustanovení uvedených v § 76 Zákonníka práce,
rozširovať dôvody skončenia pracovného pomeru, ktorými vzniká zamestnávateľovi povinnosť vyplatiť
odstupné. V prípade odporcu malo byť vyplatené odstupné aj v prípade, ak dôjde k skončeniu jeho
pracovného pomeru podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písmena d) bod 2 Zákonníka práce, t. j. zamestnanec

prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce - bol odvolaný z funkcie. Takýto dôvod,
s ktorým sa spája vyplatenie odstupného, nebol v čase podpisu ani predmetom zákonnej úpravy a
nebolo ani u navrhovateľa schválený odborovým orgánom, kolektívnou zmluvou a nekorešpondoval
ani s príkazom TEKO/PR-17/2007 Poskytovanie odstupného pre vedúcich pracovníkov a špecialistov.
S takýmto dôvodom skončenia pracovného pomeru zákon nespája možnosť vyplatenia odstupného

a nemôže byť rozšírený ani pracovnou zmluvou podpísanou zamestnancom a zamestnávateľom. Z
povahy ustanovenia § 76 Zákonníka práce vyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť v rozsahu ako
to bolo dohodnuté v Pracovnej zmluve medzi navrhovateľom a odporcom v bode 1.10 a následne
v článku 3 Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 04.01.2011. Dôkazom toho je novela
zákonníka práce zákon číslo 257/2011 s účinnosťou od 01.09.2011. Úmyslom strán pri podpísaní

Dohody o skončení pracovného pomeru z článku 3 bolo odporcovi vyplatiť odstupné z dôvodov, s
ktorými zákon nespája možnosť vyplatenia odstupného. Takýto právny úkon je absolútne neplatný, bez
ohľadu na to ako je v Dohode o skončení pracovného pomeru pomenovaný, z dôvodu jeho rozporu
so zákonom (§ 39 v Občianskom zákonníku). Navrhovateľ nesúhlasí s názorom odporcu, že finančná
čiastkam má byť vyplatená, keď neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak

neplatnosť nespôsobil sám, poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu R 33/1975. Pokiaľ ide o výšku
odmeny, ktorú by mal navrhovateľ zaplatiť, v Dohode bol uvedený 14 násobok priemerného mesačného
zárobku. Navrhovateľ má za to, že táto výška odstupného sa nemôže automaticky zvyšovať tak, aby
zodpovedala predĺženej výpovednej dobe. K výšeniu odstupného môže dôjsť len na základe dohody
o poskytnutí vyššieho odstupného, nie na základe dohody o dlhšej výpovednej dobe. Vzhľadom na

uvedené je Dohoda o určení výšky odstupného neplatná. K výpočtu výšky odstupného uvedeného v
pracovnej zmluve uviedol, že odstupné bolo v pracovnej zmluve uvedené v rozpore s príkazom TEKO/
PR-17/2007 Poskytovanie odstupného pre vedúcich pracovníkov a špecialistov, ktorý bol schválený
odborovým orgánom. Pracovný pomer odporcu u navrhovateľa trval od 15.09.2010 do 31.01.2011 t. j.
necelých5mesiacov.Odporcovibolamzdapočastrvaniapracovnéhopomeruriadnevyplatená,rovnako

ako výkonnostná odmena a ostatné odmeny, súvisiace s výkonom funkcie štatutárneho zástupcu
spoločnosti. Vyplatenie odmeny vo výške 14 násobku priemerného mesačného zárobku podľa Dohody
o skončení pracovného pomeru však ďaleko presahuje aj samotnú dobu trvania pracovného pomeru.
Vyplatenie odmeny v takejto výške nie je ani podľa všeobecnej mienky považované za poctivé a slušné,
nezodpovedáanimravnýmzásadám,anaviacjevrozporesdobrýmimravmi(článok2Zákonníkapráce,

§ 13 ods. 3, § 1 ods. 4 Zákonníka práce, § 39 Občianskeho zákonníka).
Odporca písomným podaním zo dňa 19.11.2012 (č.l. 198 - 203 spisu) poukázal na autonómiu vôle
zmluvných obsiahnutej v Zákonníku práce, odvolávajúc sa na článok 2 ods. 3 Ústavy slovenskej
republiky, na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v ZSP pod číslom 46/1996 i
na nález Ústavného súdu sp. zn. II ÚS 358/08-33, s tým, že i predmetné rozhodnutia a nálezy potvrdzujú

zmluvnú voľnosť zmluvných strán tam, kde to Zákonník práce vyslovene nezakazuje. Pracovná zmluva,
rovnako ako Dohoda o skončení pracovného pomeru upravená v článku 1 bod 1.10 upravuje nároky
odporcu v prípade skončenia pracovného pomeru výhodnejšie než kolektívna zmluva. Ustanovenie
§ 76 ods. 1 Zákonníka práce je nevyhnutné vykladať v kontexte ustanovenia § 1 ods. 6 Zákonníkapráce. Uzatvorenie Dohody o skončení pracovného pomeru v rozsahu jej článku 3 je platné, nakoľko
účastníci Dohody upravili pracovnoprávne vzťahy výhodnejšie pre zamestnanca, pričom takáto právna
úprava nie výslovne zakázaná Zákonníkom práce ako ani iným pracovnoprávnym predpisom a ani z

povahy ustanovení Zákonníka práce resp. iného pracovnoprávneho predpisu, ktoré sa týka skončenia
pracovného pomeru dohodou alebo dohodnutia o odmene pre zamestnanca nevyplýva, že sa od
nich nemožno odchýliť. Z autonómie vôle zmluvných strán súvisí aj výška odmeny dohodnutá v
článku 3 Dohody o skončení pracovného pomeru. Odporca sa s navrhovateľom v Dohode o skončení
pracovného pomeru a v Pracovnej zmluve vyslovene dohodol na výške odstupného, ktoré zodpovedá

14 násobku priemerného mesačného zárobku odporcu. Odporca namieta naliehavý právny záujem na
podaní návrhu na začatie konania dôvodiac, že dohodu o skončení pracovného pomeru vypracoval
navrhovateľ, odporca do obsahu tejto dohody žiadnym spôsobom nezasahoval a spochybňovaný článok
3 Dohody bol iba automaticky pretransformovanou povinnosťou navrhovateľa uvedená v článku 1 bod
1 10 Pracovnej zmluvy. Dohodu o skončení pracovného pomeru podpísali za navrhovateľa dvaja noví
členovia predstavenstva. Odporca má za to že článok 3 Dohody o skončení pracovného pomeru je

neoddeliteľný od zvyšnej časti Dohody o skončení pracovného pomeru, odvolávajúc sa na § 41, 35
ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 17 ods. ods. 3 Zákonníka práce. Odporca by dohodu o
skončení pracovného pomeru nepodpísal, pokiaľ by neobsahovala časť týkajúcu sa odmeny v rozsahu
zodpovedajúcej odstupnému uvedenému v pracovnej zmluve, uzatvorenej s navrhovateľom. Ak by
Dohoda neobsahovala článok 3 upravujúci vyplatenie odmeny, odporca by pracovný pomer dohodou

neukončil.Vôľaodporcujejasná,uzatvoriťdohodulenzapredpokladu,žemubudevyplatenádohodnutá
odmena. V opačnom prípade, ak by navrhovateľ chcel s odporcom pracovný pomer ukončiť, musel by
tak spraviť výpoveďou, pričom v takomto prípade by začala odporcovi plynúť šesťmesačná výpovedná
doba a mal by zároveň nárok na vyplatenie odstupného vo výške 8 mesačného priemerného zárobku
(článok 1 bod 1 10 Pracovnej zmluvy). Akékoľvek určenie neplatnosti Dohody o skončení pracovného

pomeru bude v rozpore s ustanovením § 17 ods. 3 zákonníka práce. Záverom uviedol že konanie
navrhovateľa je vo vzťahu ku odporcovi diskriminujúce, keďže navrhovateľ vypracoval pracovnú zmluvu
zahŕňajúcu výpočet odstupného, vypracoval dohodu o skončení pracovného pomeru s dohodnutou
odmenou, dohodu dobrovoľne podpísali dvaja členovia predstavenstva navrhovateľa, odporcovi takto
podpísanú dohodu predložili na podpis, odporcovi k dnešnému dňu v súvislosti s ukončením pracovného

pomeru nebola vyplatená akúkoľvek kompenzácia, dohodu navrhovateľ v časti odmeny napadol na súde
a žiada ju vyhlásiť za neplatnú.

Svedok N.. C. R. vo svojej výpovedi uviedol, že on v spoločnosti navrhovateľa pracoval od 31.12.2010
akoriaditeľľudskýchzdrojov.Následnevobdobíod01.01.2011do28.02.2011pracovalprenavrhovateľa

na dohodu ako splnomocnenec predstavenstva a málo to isté poverenie. V rozhodnej dobe vykonáva
prácu splnomocnenca predstavenstva. V spoločnosti navrhovateľa bol štandardný postup taký, že
pokiaľ predstavenstvo odvolalo z funkcie generálneho riaditeľa, dostal pokyn na vypracovanie dohody
o skončení pracovného pomeru. Tak toto bolo aj v prípade odporcu. Dohodu osobne nevypracoval,
dal pokyn zamestnancom jeho oddelenia na jeho vypracovanie. Išlo o štandardnú dohodu, akú bežne

používali aj neobsahovala iné náležitosti, ako iné dohody o skončení pracovného pomeru vrátane bodu
3. Pokiaľ ide o uvedený bod 3 dohody o skončení pracovného pomeru, išlo o plnenie, ktoré navrhovateľ
poskytoval tým zamestnancom, ktorí pri skončení pracovného pomeru nemali nárok na odstupné podľa
zákonníka práce. V takýchto prípadoch toto finančné plnenie pri skončení pracovného pomeru nazývali
odmenou. Takáto prax bola zaužívaná spoločnosti navrhovateľa asi 4 roky. Pri určení výšky odmeny

v takýchto prípadoch sa vychádzalo z pracovnej zmluvy a z kolektívnej zmluvy a to z ustanovení o
odstupnom, ktoré sa používali primerane. Tento finančný nárok sa však nazýval odmenou. V prípadoch,
ak bol skončený pracovný pomer so zamestnancom z dôvodu uvedených ustanovenia zákonníka práce
o odstupnom, tak sa v dohode uviedla, že zamestnancovi bude vyplatené odstupné. Išlo o bežnú prax
u navrhovateľa a to bez ohľadu na to, z akého zamestnanca išlo, bez ohľadu nato na akej pozícii u

navrhovateľa pracoval. Kto rozhodol o tom, že sa zamestnancovi v prípadoch, ak by spĺňal podmienky
ustanovené zákonníkom práce na vyplatenie odstupného, vyplatí pri skončení pracovného pomeru
odmena a v akej výške, nevie uviesť takto sa postupovalo minimálne 2 roky čo si pamätá. Výška
odmeny bola rovnaká ako bola výška odstupného. Nevie, kto rozhodol, že takáto výška odmeny sa bude
priznávať. Dohodu o skončení pracovného pomeru, návrh, vypracovali zamestnanci jeho oddeleniam,

svedok ho parafovalo a bola odovzdaná štatutárnym zástupcom. Zo strany odporcu nebola požiadavka,
aby mu bola daná výpoveď, svedok zo strany predstavenstva dostal pokynom na vypracovanie dohody
o skončení pracovného pomeru. Prax pri skončení pracovného pomeru bola taká, že zamestnancovi
sa vyplatený všetky nároky, ktoré mu vznikli do skončenia pracovného pomeru. O odmenách ktorábola dohodnutá v dohode o skončení pracovného pomeru nebola ani výkonnostná, ani ročná odmena.
Pokiaľ išlo o nároky, ktoré vyplývali len z pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy v dohode sa to
uviedlo, pokiaľ išlo o nároky, ktoré vyplývali zo zákonníka práce, tieto sa v dohode neuvádzali. pokyn

na vypracovanie dohody o skončení pracovného pomeru dostal od štatutárnych zástupcov. Za jeho
pôsobenia u navrhovateľa boli uzavreté desiatky takýchto dohôd, podľa jeho vedomostí na súde skončili
2 prípady a v dvoch prípadoch vrátane odporcu odmena vyplatená nebola.

Svedok V.. S.Á. C. vo svojej výpovedi uviedol, že odporca ako generálny riaditeľ, nominant FNM,

vykonával funkciu generálneho riaditeľa do 22.12.2010, kedy ho v tejto funkcii vymenil. V tom čase
ešte stále vykonával funkciu generálneho riaditeľa odporca, nakoľko on mohol prebrať funkciu až od
01.02.2011, takže po vzájomnej dohode bol predsedom predstavenstva s tým, že plánoval nastúpiť do
funkcie generálneho riaditeľa k 01.02.2011, čo bolo akceptované zo strany odporcu ako aj FNM. Dňa
04.01.2011 bolo zvolané prvé predstavenstvo, na ktorom bol prítomný. Odporca a pán Borovský riešili
svojodchod.Popredstavenstvemubolapredloženádohodaoskončenípracovnéhopomeruodporcuna

podpis. Nakoľko v dohode figurovala vysoká odmena nepodpísal ju hneď, ale požiadal odporcu, aby mu
zabezpečil právny výklad od externého pracovníka v oblasti právnych služieb, pána R.. Po ubezpečení
pána R., že dohoda je plne v súlade s prijatými internými predpismi a stanovami spoločnosti a na dotaz,
či o tomto bola informovaná aj dozorná rada, dostal odpoveď, že dohoda je v súlade so zákonom a
dozorná rada "o tom vie". Následne s V.. R. dohodu podpísali, s vedomím, že neporušil žiaden zákon

ani interný predpis. Zo strany odporcu neboli uvedené nijaké výhrady alebo pripomienky, že ak túto
dohodu nepodpíše, tak nebude vyplatená odmena. Dohoda boa vypracovaná N.. R.. Odporca mu vyšiel
v ústrety, že ostal do 31.01.2011 vo funkcii generálneho riaditeľa. Do prípravy znenia Dohody odporca
nezasahoval.

Svedok V.. N.T. R., vo svojej výpovedi uviedol, že nastúpil do Teplárni Košice ako nominant FNM v
januári 2011. Na prvom stretnutí predstavenstva sa zúčastnili novomenovaní ako aj odvolaní členovia
predstavenstva. Riešila sa otázka odchodu vedenia: V.. F. a V.. H., a tým, že mali aj pracovný vzťah a
boli aj členmi predstavenstva, tak sa riešil na základe ich návrhu čas a spôsob ukončenia pôsobenia v
Teplárni Košice a.s.. Čo sa týka odchodu ako člena predstavenstva, tam sa bralo rozhodnutie FNM a čo

satýkapracovnéhovzťahu,bolpoverenýprávniknavypracovaniedohodyoukončenípracovnejdohody.
Odporca nemal pripomienky alebo návrhy akou formou sa má skončiť jeho pracovný pomer, len čas
bol dohadovaný, formu mal pripraviť právnik. Podpísanie Dohody inicioval odporca, nakoľko bolo treba
konkretizovať čas ukončenia pracovného pomeru. Žiadne pripomienky odporcu pri podpisovaní dohody
o skončení pracovného pomeru, v zmysle ak by nebola odmena, tak dohodu o skončení pracovného

pomeru nepodpíše, neboli. Dohodu o skončení pracovného pomeru napokon vypracoval a predložil
JUDr. Hajduček, ktorého sa pýtali, či je výška odmeny v súlade s platnými predpismi Košickej Teplárne
a po súhlasnom stanovisku sme dohodu podpísali. V Košickej Teplárni pracoval do júna 2013 a počas
jeho pôsobenia bol ukončený. Dôvodom iniciácie súdneho sporu voči odporcovi ohľadne dohody o
skončení pracovného pomeru bola veľká medializácia týchto odstupných, kde za veľmi krátky čas sa

vyplácala veľmi vysoká čiastka odstupného a dala sa vypracovať analýza v právnej kancelárii. Odmeny
zamestnancov navrhovateľa boli viazané na hospodársky výsledok a boli upravované v príslušných
smerniciach, odmeny štatutárov ako členov predstavenstva boli definované v príslušných smerniciach.
V rámci interných predpisov a smerníc nebola definovaná odmena pri ukončení pracovného pomeru,
bolo upravované len odstupné.

Z notárskej zápisnice zapísanej dňa 30.08.2010 Mgr. Stanislavou Horňákovou, notárom so sídlom v
Senici súd zistil, že na základe rozhodnutia Jediného akcionára Teplární Košice a.s.- Fond národného
majetku Slovenskej republiky zo dňa 30.08.2010 boli zvolení do funkcie členov predstavenstva
spoločnosti Teplárne Košice a.s. Mgr. Peter Pihorňa a Vladimír Vágási a za predsedu predstavenstva

bol určený odporca V.. V. F. .

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že pracovný pomer odporcu u navrhovateľa bol založený písomnou
pracovnou zmluvou uzavretou dňa 09.09.2010, s účinnosťou od 15.09.2010, s dohodnutým druhom
práce generálny riaditeľ, s miestom výkonu práce Košice, na dobu neurčitú, s odmeňovaním podľa

skutočne odpracovaných hodín. V pracovnej zmluve bola medzi účastníkmi dojednaná výpovedná doba
podľa ustanovenia § 59 a nasl. Zákonníka práce a vnútropodnikovými predpismi (bod 1.9 pracovnej
zmluvy), odstupné (bod 1.10 pracovnej zmluvy), mzda (bod 2 pracovnej zmluvy), zmluvná mzda (bod2.1 pracovnej zmluvy), výkonnostná odmena a ročná odmena mzda (bod 2.2 - 2.4 pracovnej zmluvy )
a mzdové zvýhodnenie (bod 2.5 - 2.7 pracovnej zmluvy).

Súčasne v konaní nebolo sporné, že na základe rozhodnutia jediného akcionára - Fond národného
majetku Slovenskej republiky zo dňa 21.12.2010, boli odvolaní z funkcie členov predstavenstva
spoločnosti Tepláreň Košice, a. s. V.. V. F., V.. I. H. a Mgr. Peter Pihorňa a boli zvolení do funkcie členov
predstavenstva tejto spoločnosti V.. C. S., V.. N. R., V.. C. I.; za predsedu predstavenstva bol určený
Ing. Pavel Deák . Týmto dňom bol odporca jediným akcionárom spoločnosti Tepláreň Košice a.s. dňa

21.12.2010 odvolaný z funkcie člena predstavenstva spoločnosti.

Z listu navrhovateľa zo dňa 04.01.2011 adresovaného odporcovi súd zistil, v zmysle článku IX Štatútu
Predstavenstva spoločnosti Tepláreň Košice a.s. v súlade s rozhodnutím Predstavenstva spoločnosti
Tepláreň Košice a.s. zo dňa 04.01.2011, bol odporca ku dňu 31.01.2011 odvolaný z funkcie generálneho
riaditeľa.

Z Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 04.01.2011 súd zistil, že navrhovateľ, v zastúpení
predsedu predstavenstva V.. C. S. a podpredsedu predstavenstva V.. N. R., uzatvorili s odporcom
dňa 04.01.2011 Dohodu o skončení pracovného pomeru, v zmysle § 60 Zákonníka práce z dôvodu,
že zamestnávateľ v zmysle § 63 ods. 1 písmena d) bod 2 Zákonníka práce odvolal na zasadnutí

Predstavenstva spoločnosti konanom dňa 04.01.2011 odporcu ako zamestnanca z pracovnej pozície
generálneho riaditeľa, čím odporca ako zamestnanec prestal spĺňať požiadavku vykonávania tejto
funkcie v zmysle § 42 ods. 2 Zákonníka práce. Zúčastnené strany sa dohodli, že dňom 31.01.2011
súčasne končí odporcovi pracovné zaradenie v pracovnej pozícii generálny riaditeľ. V bode 3 Dohody
o skončení pracovného pomeru sa zmluvné strany dohodli, že odporcovi ako zamestnancovi patrí

pri skončení pracovného pomeru odmena vo výške 14 násobku priemerného mesačného zárobku
zamestnanca dosiahnutého v rozhodnom období a bude mu vyplatená v najbližšom výplatnom termíne
splatnom u zamestnávateľa. Na základe Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 04.01.2011
pracovný pomer odporcu u navrhovateľa trval od 09.09.2010 do 31.01.2011.
Odporca v písomnom (záverečnom) vyjadrení zo dňa 01.04.2015, doručený tunajšiemu súdu dňa

10.04.2015, zhrnul svoje doterajšie ústne a písomné vyjadrenia a naviac uviedol, že na Okresnom
súde Košice II sa vedie konanie pod sp. zn. 20C/192/2014 o zaplatenie sumy 109 244,38 € a to
titulom nezaplatenia odstupného tak, ako bolo dohodnuté v Dohode o skončení pracovného pomeru.
Navrhovateľom uvedeného konania je V.. V. F. a odporcom jeho bývalý zamestnávateľ Tepláreň Košice,
a.s. Uvedené konanie je k dnešnému dňu prerušené, nakoľko Okresný súd Košice II usúdil, že pre

rozhodnutie v danom konaní je na tunajšom súde rozhodujúce právne posúdenie a výsledok konania
pod sp. zn. 9C/51/2011. Odporca však zastáva názor, že Okresný súd Košice II je titulom prednosti
žaloby na plnenie pred určovacou žalobou sám oprávnený posúdiť otázku platnosti alebo neplatnosti
časti Dohody o skončení pracovného pomeru, a to ako prejudiciánu otázku.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 21.04.2015 vo svojom prednese k existencii
naliehavého právneho záujmu uviedol, že v čase podania predmetnej žaloby o určenie neplatnosti
právneho úkonu (t.j. Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 04.01.2011 v rozsahu čl. 3) nebol
ešte podaný návrh odporcu na finančné plnenie vyplývajúce z tejto Dohody, teda v tom čase bol daný
naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti. Vzhľadom na rozpracovanosť a priebeh tohto súdneho

konania, sa navrhovateľovi javí ako hospodárne, aby sa pokračovalo v tomto súdnom spore, nakoľko
tento bude základom pre súdne konanie o zaplatenie žalovanej sumy v Košiciach. V prípade, že by
prebiehal súd v Košiciach, tento by si ako prejudiciálnu otázku musel vyriešiť právny základ veci a to
určenie platnosti alebo neplatnosti v časti dohody na základe ktorej by sa vyplatila žalovaná čiastka.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 21.04.2015 vo svojom prednese namietol nedostatok
naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu (Dohody o skončení pracovného
pomeru zo dňa 04.01.2011 v rozsahu čl. 3) , ktorý podľa jeho názoru navrhovateľ v danej veci neosvedčil.
Poukázal na § 17 ods. 3 Zákonníka práce s tým, že odporca podpísal pracovnú zmluvu pripravenú
navrhovateľom, do týchto ustanovení nezasahoval, s jej znením sa stotožnil tým, že ju podpísal.

Navrhovateľ napáda čl. 3 Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 04.01.2011 bez toho aby
napadol aj čl. 1.10 Pracovnej zmluvy, z ktorej Dohoda o skončení pracovného pomeru vychádza. V
Dohode o skončení pracovného pomeru zo dňa 04.01.2011 bola uvedená odmena, avšak výsluchmisvedkov pred konaním na Okresnom súde Bratislava IV bolo preukázané a v rozsudku konštatované,
že sa jednalo o odstupné, aj keď v dohode bolo odstupné označené ako odmena.

Z fotokópie návrhu na začatie konania, doručeného Okresným súdom v Košice II tunajšiemu súdu dňa
20.04.2015 súd zisti, že odporca V.. V. F. sa návrhom zo dňa 06.02.2014, doručeným na Okresný súd
Košice II dňa 11.02.2014, domáha voči spoločnosti Teplárne Košice a.s. (v tomto konaní navrhovateľovi)
zaplatenia sumy 109 244,38 € s príslušenstvom, titulom nezaplatenia odstupného tak, ako bolo
dohodnuté v článku 3 Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 04.01.2011. Zo zaslanej kópie

uznesenia Okresného súdu Košice II zo dňa 17.10.2014 vyplýva, že predmetné konanie je v súčasnosti
prerušené, nakoľko Okresný súd Košice II usúdil, že pre rozhodnutie v danom konaní je rozhodujúce
právne posúdenie a výsledok konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/51/2011.

Takto zistený stav posúdil súd po právnej stránke nasledovne:

Podľa § 1 ods. 6 zák. č. 311/2001 Zb. Zákonník práce v znení účinnom k 01.04.2011 (ďalej len
"Zákonník práce")V pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné
podmienky zamestnanca výhodnejšie ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak
to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení
nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto
právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom

alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov
musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v

súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na
iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

Podľa § 17 ods. 3 Zákonníka práce Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak
neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda,

je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

Podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie
ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa
ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v

priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá
písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.

Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce Pracovný pomer možno skončiť a)dohodou, b)výpoveďou,
c)okamžitým skončením, d)skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď
iba z dôvodov, ak zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce

Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer

výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil
vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu
prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume
najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u
zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného

mesačného zárobku.

Podľa § 118 ods. 1,2,3 Zákonníka práce Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda)poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované
v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov,
najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy

z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie
plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. Ako mzda sa posudzuje aj
plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia
alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

Podľa § 119 ods. 3 Zákonníka práce V mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy
odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných
za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa
odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Nazákladevykonanéhodokazovania,vychádzajúczvyššiecitovanýchustanovení,súddospelkzáveru,

že návrhu navrhovateľa na určenie neexistencie právneho vzťahu nie je možné vyhovieť a to z
nasledujúcich dôvodov:

Ak sa navrhovateľ domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, musí v zmysle
ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý

právny záujem na tomto určení jestvuje najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo
žalobcu , alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.
V zmysle ustálenej judikatúry, žaloba ktorou sa žalobca domáha určenia či tu právny vzťah alebo právo
je alebo nie je podľa § 80 písm. c) O.s.p. nemôže byť opodstatnená v prípadoch, kedy je vo veci možné
žalovať na splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b) O.s.p.

Z fotokópie návrhu doručeného Okresným súdom v Košice II tunajšiemu súdu dňa 20.04.2015,
vedeného pod sp. zn. 20C/192/2014 je zrejmé, že v súčasnosti prebieha na vyššie uvedenom súde
konanie, v ktorom sa V.. V. F. (v tomto konaní odporca) domáha návrhom zo dňa 06.02.2014 voči
spoločnosti Teplárne Košice, a.s. (v tomto konaní navrhovateľ) zaplatenia sumy 109 244,38 € s

príslušenstvom titulom plnenia časti bodu 3 Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 04.01.2011,
uzatvorenej medzi V.. V. F. a Teplárňami Košice, a.s., podľa ktorej majú Teplárne Košice, a.s. vyplatiť
V.. V. F. odmenu vo výške 14 násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca dosiahnutého
v rozhodnom období.

Je teda nesporné, že Okresný súd Košice II bude musieť v konaní, vedenom pod sp. zn. 20C/192/2014,
ako predbežnú otázku vyriešiť skutočnosť, či je Dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená
medzi V.. V. F. a Teplárňami Košice, a.s., zo dňa 04.01.2011 v rozsahu článku 3 platná. Ak predmetná
Dohoda o skončení pracovného pomeru v rozsahu článku 3 platná je a spoločnosť Tepláreň Košice,
a.s. si do dnešného dňa svoj záväzok z tejto Dohody voči odporcovi nesplnila, je možné žalovať na

splnenie povinnosti, ktorá z porušenia tejto Dohody vyplýva. V takomto prípade určovacia žaloba podľa
§ 80 písm. c) nemá žiadny zmysel a význam.

Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby podľa ustanovenia § 80 písm.
c) Občianskeho súdneho poriadku, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca (navrhovateľ) v

danom právnom vzťahu môže dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených
záujmov práve navrhovaným určením. Ak žalobca (navrhovateľ) naliehavý právny záujem takejto kvality
neosvedčí, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že
tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom (procesným nástrojom) ochrany práva, zamietne

žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku sp.
zn. 3 Cdo 98/2004 (na ktoré poukázal aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo
91/2006) uviedol, že určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak ňou požadované určenie
má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo,teda najmä vtedy, ak vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti
daného právneho vzťahu alebo práva.
Aj pre účely preskúmavanej veci možno konštatovať, že pokiaľ má otázka (ne)platnosti článku 3 Dohody

o skončení pracovného pomeru uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 04.01.2011 povahu predbežnej
otázky, nie je daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky, pokiaľ sa už
v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 20C/192/2014 odporca priamo domáha
plnenia zo sporného článku 3 predmetnej Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 04.01.2011
(viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 56/2011)

Záverom súd uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ak
navrhovateľ naliehavý právny záujem neosvedčí, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie
návrhu; to znamená, že súd návrh v takom prípade zamietne ako neprípustný bez skúmania jeho vecnej
stránky (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napríklad sp. zn. 3 Cdo 98/2004, 1 Cdo
91/2006, 3 Cdo 240/2006, 1 Cdo 13/2010, 3 Cdo 56/2011). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky zastáva
názor, že ak všeobecný súd dospeje k záveru, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je daný,

vecnou stránkou podaného určovacieho návrhu sa už ďalej nezaoberá (II. ÚS 137/08).

Vzhľadom na uvedené súd po právnom posúdení skutkového stavu ustáleného vykonaným
dokazovaním podľa vyššie citovaných ustanovení dospel k záveru, že v predmetnej veci na strane
navrhovateľa nie je naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 80 písm.

c) O.s.p.

V takomto prípade, vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, ku ktorým, ako už bolo uvedené, súd
dospel v súlade s citovanou ustálenou judikatúrou k tejto otázke, nie je daný naliehavý právny záujem
na určení, ktorého sa navrhovateľ domáha v tomto konaní a ani sa nemožno v tomto prípade v súlade

s ustanovením § 80 písm. c) O.s.p. úspešne domáhať takéhoto určenia.

Z vyššie uvedených právnych a skutkových dôvodov súd posúdil návrh ako neprípustný a bez skúmania
jeho vecnej stránky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z:

1./ Desiatich úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 3 x á 763,- € ( úkony za rok 2012), 2 x á 781,-
€ ( úkony za rok 2013) , ), 1 x á 804,- € ( úkon za rok 2014) , 4 x á 839,- € ( úkon za rok 2015),

vychádzajúc z § 11 ods. 1písm.a) vyhlášky:

- prevzatie a príprava zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky) - 2 úkony právnej služby = 2 x 58,69
€ = 117,38 €,

- písomné podanie na súd zo dňa 20.09.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) - 1 úkon právnej služby
á 58,69 €

- písomné podanie na súd zo dňa 19.11.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) - 1 úkon právnej služby
á 58,69 €

- účasť na pojednávaní dňa 24.04.2013 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) - 1 úkon právnej služby á 60,07 €

- účasť na pojednávaní dňa 29.05.2013 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) - 1 úkon právnej služby
á 60,07 €

- účasť na pojednávaní dňa 12.02.2014 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) - 1 úkon právnej služby
á 61,85 €

- účasť na pojednávaní dňa 29.01.2015 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) - 1 úkon právnej služby

á 64,53 €

- účasť na pojednávaní dňa 21.04.2015 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) - 1 úkon právnej služby
á 64,53 €- písomné podanie na súd zo dňa 01.04.2015 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) - 1 úkon právnej služby
á 64,53 €

- účasť na pojednávaní dňa 07.05.2015 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) - 1 úkon právnej služby
á 64,53 €

2./ Režijný paušál - 4 x 7,63 €, t. j. 30,52 € (za rok 2012), 2 x 7,81 €, t. j. 15,62 € (za rok 2013 ), t. j.

38,51 €, 1 x 8,04 € (za rok 2014), 4 x 8,39 €, t. j. 33,56 € (za rok 2015) + 20% DPH (§16 ods. 3 a
§ 1 ods. 3 vyhlášky).

Spolu náhrada trov konania priznaná odporcovi predstavuje sumu 762,61 €. Nakoľko právny zástupca
súdu preukázal , že je platiteľom DPH, súd mu priznal z jednotlivých úkonov aj uplatňovanú DPH vo
výške 20%, čím trovy právneho zastúpenia odporcu vrátane DPH predstavujú sumu 915,13 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).