Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Emília Zimová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/202/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508899051
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3508899051.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: U., s.r.o., so sídlom v Q., U. XX, IČO: 35 807
598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou N. U. s.r.o., so sídlom v Q., Gr?sslingova 4, I.: 36 864 421
proti povinnému: F. D., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, t.č. bytom Q. 6, XXXX R., F. B., o vymoženie
príslušenstva, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
22. apríla 2015, č. k. 4Er/108/2008 - 85, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a v druhom
výroku exekúciu zastavil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Nové Mesto nad
Váhom poveril súdneho exekútora JUDr. L. B. so sídlom Exekútorského úradu v Považskej Bystrici
poverením č. 5304*005103 zo dňa 02.02.2009 vykonaním exekúcie na vymoženie povinnosti zaplatiť

úrok z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 125,47 Eur od 23.05.2004 do 20.10.2004 a trovy
exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci je Notárska zápisnica č. N 2378/2004, NZ
69339/2004, spísaná dňa 12.09.2004 notárom JUDr. Jarmilu Kováčovou so sídlom v Bratislave. Zo
zmluvy o úvere číslo 3440036 zo dňa 09.03.2004 tvoriacej neoddeliteľnú súčasť notárskej zápisnice
N 2378/2004, NZ 69339/2004, na podklade ktorej je daná exekúcia vedená, vyplynulo, že predmetná
zmluva o úvere bola uzatvorená medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom. Z uvedenej

zmluvy okrem iného ďalej vyplynulo, že povinný v časti označenej ako "Splnomocnenie" splnomocnil
advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v
jeho mene uznal záväzok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Notárska zápisnica N
2378/2004, NZ 69339/2004 bola spísaná dňa 12.09.2004 na Notárskom úrade JUDr. Jarmily Kováčovej,
s tým, že Mgr. Tomáš Kušnír ako splnomocnenec konajúci na základe splnomocnenia spísaného v
úverovej zmluve číslo 3440036 požiadal v mene povinného o spísanie notárskej zápisnice, a to

osvedčenia o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods.
2 písm. c/ Exekučného poriadku. Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia spísaného v úverovej
zmluve za povinného vyhlásil, že povinný uzatvoril s oprávneným zmluvu o úvere číslo 3440036, na
základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 12.000,- Sk. Mgr. Tomáš Kušnír ako splnomocnenec
konajúci na základe splnomocnenia spísaného v predmetnej úverovej zmluve za povinného uznal dlh
vo výške 7.040,- Sk, z tohto úver a poplatok predstavujú sumu 3.780,- Sk s úrokom z omeškania vo

výške 0,25 % denne od 08.05.2005 do zaplatenia. Celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru,
poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Mgr. Tomáš Kušnír
celý dlh za povinného uznal v plnom rozsahu čo do základu aj do výšky a za povinného vyhlásil, že
uvedený dlh vo výške 9.063,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 23.05.2004
do zaplatenia splatí v lehote do 21.09.2004, zároveň za povinného vyhlásil, že v prípade neuhradenia
dlhu v určenej lehote súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku s

tým, aby táto notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku. Súd prvého stupňa konštatoval, že exekučným titulom, na poklade ktorého môže byť exekúciavykonávaná, je i notárska zápisnica ako procesno-právny inštitút, ktorý nadväzuje na ustanovenia
občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu. Podstatnou náležitosťou, ktorá z notárskej zápisnice
robí exekučný titul, je súhlas povinného s jej vykonateľnosťou. Notárska zápisnica, ktorá neobsahuje

všetkyzákonomvyžadovanénáležitosti(§45Notárskehoporiadku)niejespôsobilýmexekučnýmtitulom
a nevyhnutne bez ďalšieho vedie k zastaveniu exekúcie. V danom prípade mal súd prvého stupňa za
preukázané, že skutkovým a právnym základom exekučného titulu - notárskej zápisnice N 2378/2004,
NZ 69339/2004 je Zmluva o úvere uzavretá medzi obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.
ako veriteľom (oprávneným) a Vladimírom Rehušom ako dlžníkom (povinným). Predmetná zmluva o

úvere číslo 3440036 bola spísaná na formulárovom tlačive. Súčasťou predtlače zmluvy o úvere je
i splnomocnenie obsahujúce meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Splnomocnenie udelené
povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi, tvoriace súčasť predmetnej zmluvy o úvere, je podstatným pre
posúdenie otázky spôsobilosti notárskej zápisnice č N 2378/2004, NZ 69339/2004 ako exekučného
titulu. Preto súd prvého stupňa uvedené splnomocnenie preskúmal zo všetkých hľadísk nevyhnutných
k vysloveniu záveru o platnosti právneho úkonu, pretože iba platný právny úkon spôsobuje žiadané

právne účinky. Splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere číslo
3440036 zo dňa 09.03.2004 bolo podľa názoru súdu prvého stupňa koncipované veľmi všeobecne a
široko.TakátovšeobecnáaširokáformuláciasplnomocneniaudelenéhoMgr.TomášoviKušnírovi potom
spôsobuje jeho neurčitosť a tým i jeho neplatnosť. Povinný splnomocnením v zmluve o úvere číslo
3440036 splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra, aby v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku v

čase udelenia plnej moci nebolo možné predpokladať. Zároveň týmto postupom, keď sa povinný vopred
vzdal svojho práva uznať alebo neuznať záväzok, ktorý možno v budúcnosti vznikne, bolo povinnému
už v čase udelenia splnomocnenia odňaté právo namietať výšku "uznaného" dlhu v čase jeho uznania.
Neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše keď ani nemožno predpokladať,
či vôbec k omeškaniu dôjde a ak áno, v akom rozsahu. Okrem toho splnomocnený zástupca povinného

v notárskej zápisnici N 2378/2004, NZ 69339/2004 spísanej dňa 12.09.2004 za povinného určil lehotu,
v ktorej má povinný uhradiť záväzok, hoci takéto oprávnenie mu z udeleného splnomocnenia priamo
nevyplýva a povinného tak zaviazal k povinnosti a lehote, o ktorej povinný vedomosť mať nemohol.
Ďalšou právne významnou okolnosťou spôsobujúcou neplatnosť právneho úkonu je nedostatok slobody
vôle. V danom prípade, splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra bolo súčasťou predtlače zmluvy o

úvere a už v tomto splnomocnení bolo priamo meno Mgr. Tomáša Kušníra ako splnomocnenca dlžníka
(povinného) zakomponované. Zmluvná voľnosť povinného pri výbere zástupcu bola týmto postupom
podstatným spôsobom obmedzená. Povinný ani nemal možnosť voľby iného splnomocnenca než Mgr.
Tomáša Kušníra. Pri takomto postupe potom možno len veľmi ťažko hovoriť o slobodnej vôli povinného
pri výbere svojho splnomocneného zástupcu. Navyše skutočnosť, že menovaný advokát Mgr. Tomáš

Kušnír bol vybraný priamo veriteľom - oprávneným, nenasvedčuje záveru, že Mgr. Tomáš Kušnír bude
hájiť záujmy osoby, ktorá mu plnú moc na svoje zastupovanie udelila, ale naopak nasvedčuje záveru,
že bude hájiť predovšetkým záujmy subjektu, ktorý ho vybral a do predtlače zmluvy o úvere v časti
splnomocnenie i uviedol, teda, že bude hájiť predovšetkým záujmy oprávneného, ktorého okrem toho i
zastupuje v mnohých iných súdnych konaniach. Týmto postupom sa plnomocenstvo udelené povinným

Mgr. Tomášovi Kušnírovi opätovne dostáva do rozporu so zákonom, keďže splnomocnencom nemôže
byť ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Na
základe uvedeného súd splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere
vyhodnotil ako absolútne neplatné s poukazom na ustanovenia § 22 ods. 2, § 23, § 31 ods. 1, § 37
ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto absolútna neplatnosť splnomocnenia udeleného povinným

Mgr. Tomášovi Kušnírovi spôsobuje, že toto splnomocnenie nevyvoláva žiadne právne účinky, a teda ani
z neskorších právnych úkonov splnomocneného zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra vykonaných v mene
povinného nemohli pre povinného nastať žiadne právne účinky. Z tohto dôvodu je i notárska zápisnica
č. N 2378/2004, NZ 69339/2004, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír ako splnomocnenec konajúci na základe
splnomocnenia v mene povinného uznal záväzok tvoriaci predmet danej exekúcie a zároveň súhlasil s

jej vykonateľnosťou, nulitným právnym aktom (paktom) a ako taká nie je spôsobilým exekučným titulom,
na poklade ktorého by bolo možné ďalej danú exekúciu viesť. Súd prvého stupňa notársku zápisnicu
s č. N 2378/2004, NZ 69339/2004 spísanú dňa 12.09.2004 z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil
ako nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii, a preto
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň v súlade s vyššie citovaným § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného

poriadku túto exekúciu zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec muvrátil na ďalšie konanie. Namietal, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred
súdom (§ 241 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 237 písm. f/ O.s.p.), pričom súd prvého stupňa
neumožnil účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne konanie. Súd prvého stupňa nevytýčil

vo veci pojednávanie. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. oprávnený uviedol,
že exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku
sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmavanie exekučného titulu metódou,
ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, čím porušil mieru možného
rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a tak zásadu legality v zmysle čl.

2 ods. 2 Ústavy SR. Exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému
komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť
vykonať právo pre veriteľa. Navyše dodal, že k takémuto revíznemu postupu došlo, keď už exekučný súd
preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (ust. § 44 ods. 2
Exekučnéhoporiadku).Spoukazomnaust.§36ods.1Notárskehoporiadkuoprávnenýuviedol,žetobol
predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho

právny záväzok s vykonateľnosťou so zákonom a dobrým i mravmi. Ak notár neodmietne úkon,
zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Inú
chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd.
Konštatoval, že postup exekučného súdu umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných
notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným

adresátom. Exekučný súd musí s titulom - notárskou zápisnicou nakladať rovnako ako s rozsudkom
všeobecného súdu. Inak by porušil zásadu rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Ďalšou námietkou oprávneného bolo, že
súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.
v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.). Mal za to, že súd konal pri revízii notárskej činnosti

mimo rámec zverenej právomoci, v čoho dôsledku pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov
rozhodcovského konania úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom
štáte spojené s exekučnou vecou. Poukázal na články 12, 46 ods. 1 a 20 ods. 1 Ústavy SR a články
14 a 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa oprávneného
bol porušený princíp rovnosti zbraní a tým bol oprávnený uvedený exekučným súdom do postavenia,

ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom
postavení. Oprávnený ako účastník konania nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie
v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a
tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom, argumentom a tvrdeniam vyjadriť a sám navrhnúť dôkazy
na podporu svojich argumentov a tvrdení. Oprávnený namietal i skutočnosť, že súd nedostatočne zistil

skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie. Poslednou námietkou oprávneného bolo, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods.
2 písm. f) O.s.p.). Uviedol, že súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že plnomocenstvo na písanie
notárskej zápisnice považuje za neprijateľnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
resp. podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a toto plnomocenstvo

je preto neplatné pre rozpor so zákonom. Oprávnený tvrdil, že plnomocenstvo nie je vôbec možné
považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle uvedeného ust., nakoľko nie je zmluvným ustanovením
a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust.
§ 53 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné a
povinný ho udelil v čase, keď jeho dlh ešte neexistoval, čím sa dopredu vzdal svojho práva, ktoré mu

vzniknevbudúcnosti.Knámietkesúdu,žezástupcavnotárskejzápisniciurčildokedybudedlhsplatený,
pričom údajne na to nemal splnomocnenie oprávnený uviedol, že ak povinný udelil svojmu zástupcovi
plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného
titulu niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným,
zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom si to vyžaduje

aj určenie, kedy bude dlh splatený. Názor súdu, že zástupca nehájil záujmy povinného, pretože spísal
notársku zápisnicu, ktorá nie je v jeho prospech považoval oprávnený len za subjektívny názor súdu.
Namietal nesprávnosť názoru súdu, že notárska zápisnica ako exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. c) Exekučného poriadku musí byť spísaná nie len povinným, ale aj oprávneným. V tejto súvislosti
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu 3 Co 7/2007 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2000.

Zvýraznil skutočnosť, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda či sa
predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval pri rozhodovaní
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a o nej už raz rozhodol. Zároveň bol oprávnený názoru, že
nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom,na základe vykonateľného a právoplatného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zostáva platným,
právoplatným a vykonateľným.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného písomne podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením, ktorým exekúciu v danej veci
vyhlásil za neprípustnú a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil a konštatuje
aj správnosť jeho dôvodov podľa § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie jeho správnosti uvádza:

Vo všeobecnosti je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje
k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 41 ods. 2

Exekučného poriadku ďalej taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať
exekúciu. Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe notárskych zápisníc, ktoré obsahujú
právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a
čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods. 2 písm. c/
Exekučného poriadku). Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodržaní formy

zápisnice tak, ako je upravená v ustanovení § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v
dodržaní obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

V preskúmavanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi
Mgr. Márii Krasňanovej dňa 26.11.2004, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade

exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica N 2378/2004, NZ 69339/2004, ktorá bola spísaná
dňa 12.09.2004 notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou so sídlom v Bratislave, Gajova 13. Z obsahu
spisu je nepochybne preukázané, že vyhlásenie povinného o uznaní právneho záväzku a súhlase
s vykonateľnosťou obsiahnuté v predmetnej notárskej zápisnici, ktorá mala byť exekučným titulom v
danej veci, bolo za povinného vykonané Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom, ktorý konal na základe

splnomocnenia udeleného povinným v Zmluve o úvere číslo 3440036 zo dňa 09.03.2004. Zmluva
o úvere uzavretá medzi obchodnou spoločnosťou U., s.r.o. ako veriteľom (oprávneným) a F. D. ako
dlžníkom (povinným) bola vyhotovená formou predtlače. Mgr. Tomáš Kušnír za povinného uznal čo do
základu aj do výšky dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 7.040,- Sk. Z toho úver a poplatok
predstavovali sumu 3.780,- Sk, pričom táto suma sa mala úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 %

denne od 23.05.2004 do zaplatenia. Celý uvedený dlh pozostával z istiny nesplateného úveru, poplatku
z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Povinný, v zastúpení Mgr.
Tomášom Kušnírom, zároveň vyhlásil, že dlh splatí v lehote do 21.09.2004 k rukám oprávnenej osoby a
v prípade neuhradenia dlhu súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku
s tým, aby predmetná notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul.

Odvolací súd konštatuje, že predmetná zmluva o úvere medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená
na vopred pripravenom formulári, ktorého obsah nebol individuálne dojednaný a povinný ani tento
obsah nemohol ovplyvniť, z čoho je zrejmé, že samotného splnomocnenca si povinný nevybral
slobodným výberom na základe vlastného uváženia, ale tento bol vopred určený oprávneným. Zmluvná

voľnosť a vôľa povinného bola týmto postupom obmedzená, keď povinný nemal možnosť voľby iného
splnomocnenca než splnomocnenca vopred určeného oprávneným v samotnej formulárovej zmluve.
Podpisom zmluvy sa povinný navyše vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti)
namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Navyše odvolací
súd má z úradnej činnosti za preukázané, že v zmluve vopred takto určený advokát vystupoval aj ako

zástupca oprávneného na zastupovanie pri právnych úkonoch spojených s vymáhaním pohľadávok voči
dlžníkom oprávneného. S poukazom na uvedené skutočnosti je odvolací súd totožne s názorom súdu
prvého stupňa za to, že plnomocenstvo udelené povinným advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi priamo
v úverovej zmluve, nie je platným právnym úkonom povinného, pretože Mgr. Tomáš Kušnír nemohol
pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice v mene povinného, a to pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Uvedený rozpor spočíva v tom, že právny zástupca povinného, ktorý mal
povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere
veriteľom, čo znamená, že Mgr. Tomáša Kušníra si ako svojho zástupcu povinný na základe svojejvôle nevybral. Na základe uvedeného odvolací súd v dôsledku neplatného plnomocenstva podľa § 39
Občianskeho zákonníka, považuje za neplatné vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra v predmetnej notárskej
zápisnici. Notárska zápisnica spísaná so zástupcom povinného na základe neplatného splnomocnenia

je preto nulitným právnym aktom a ako taká nie je spôsobilým exekučným titulom, čo predstavuje dôvod
pre vyhlásenie danej exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie.

Ďalej odvolací súd dodáva, že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení exekúciu
možno zastaviť na návrh alebo bez návrhu. Z uvedeného vyplýva, že súd je oprávnený a povinný

skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen
v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Preto súd prvého stupňa správne postupoval,
keď skúmal aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie ex offo, či sú splnené všetky predpoklady
na vedenie exekučného konania v danej veci. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez

návrhu zastavená (R 58/1997).

K námietke oprávneného, že rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu
už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi odvolací súd dodáva, že udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie nie je také procesné rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné

alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu so zákonom. Takýto postup je
zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Keďže
súd je oprávnený v každom štádiu exekučného konania skúmať z úradnej povinnosti, či tu nie je
daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť, samotné udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie preto nie je prekážkou pre rozhodnutie o zastavení exekúcie, keď sú preto splnené

podmienky. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu napriek
právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a), b), alebo ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie je podľa súdnej
praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/EHS a umožňuje zastaviť exekúciu aj

pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

Ani ostatné odvolacie námietky oprávneného neboli dôvodné, vyporiadal sa s nimi už súd prvého stupňa
vo svojom odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.