Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Rizman
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/453/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814205036
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814205036.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: T., s.r.o., T. XX, F., K.: XX XXX XXX zastúpeného
advokátskou kanceláriou E. s.r.o., so sídlom v F., T. XX, K.: XX XXX XXX proti povinnému: N.
L., nar. X.X.XXXX, Q. XXX o vymoženie XXX,XX eura s prísl. vedenej súdnym exekútorom R.. C.
V.., Exekútorský úrad Bratislava, A. pod EX XXXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava č. k. 10Er/480/2014-24 zo dňa 20.2.2015, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora R.. C. V., T.., Exekútorský
úrad so sídlom A. XX, XXX XX F. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený navrhol vykonať exekúciu proti povinnému na
základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa X.X.XXXX, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť
oprávnenému sumu XXX,XX eur s prísl. V návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený uviedol, že v čase
od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX povinný v splátkach zaplatil sumu XXX eur, pretože navrhol exekúciu
vykonať len pre vymoženie XXX,XX eura s prísl. Súdny exekútor v žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie oznámil exekučnému súdu skutočnosti, na základe ktorých by mohol byť vylúčený
z vykonávania predmetnej exekúcie. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
III. ÚS XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v odôvodnení ktorého je okrem iného všeobecná konštatácia
o vylúčení súdneho exekútora R.. C. V. z výkonu exekúcie pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho
zamestnávateľom.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 243d ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 a 3
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), podľa §
44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podľa § 39, § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53
ods. 1, 4 písm. r/, 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a z predložených
listín zistil, že účastníci konania dňa XX.X.XXXX uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe
ktorej oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver vo výške XXX eur. Súčasne so
zmluvou o úvere dňa XX.X.XXXX účastníci konania uzavreli rozhodcovskú zmluvu. Súd prvého stupňa
posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu. Uviedol, že základnou zásadou spotrebiteľských
zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 písm. r) aj dojednanie, ktoré v rámci rozhodcovskej
zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučnev rozhodcovskom konaní. Praktickým dôsledkom takéhoto ustanovenia o rozhodcovskej doložke, resp.
rozhodcovskej zmluve je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Keďže právomoc
rozhodcovskéhosúdunarozhodnutievpredmetnejvecibolazaloženánaabsolútneneplatnomprávnom
úkone, súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s.
p.) a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
205 ods. 2 písm. c) O. s. p.) Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti podľa Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a ustanovenia
§ 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd na základe
exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade
rozhodcovského rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ustanovenia
§ 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu, teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd
sa však podľa oprávneného musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné
ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou
pre zastavenie konania je zjavný nedostatok exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne
nemožnému,právomnedovolenémualebokniečomu,čojevrozporesdobrýmimravmi.Spoukazomna
Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to, že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení
právneho posúdenia veci. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v prípade nesúladu
takého rozsudku so zákonom podrobiť ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Zdôraznil, že
napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý
ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy. Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda
nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských súdov exekučným konaním, čo je v rozpore
s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a navyše pozbavuje účastníka konania jeho
základných práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom dvojinštatnčnom konaní. Inou vadou, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je podľa oprávneného v konkrétnom prípade
neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, ktorý uviedol, že zmluvnými stranami
nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská doložka. Tvrdil, že s povinným uzatvoril
rozhodcovskú zmluvu na samostatnej listine, resp. v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka
dohodnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Vzhľadom
na uvedené mal za to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom podľa zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní. S poukazom na ustanovenie § 53 ods.4 písm. r/ zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník uviedol, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia
svoje právo. Podľa oprávneného teda v danej veci konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.
Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa XX.X.XXXX a povinnému dňa XX.X.XXXX.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu
nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3
O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214
ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje
proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.), na
doplnenie odôvodnenia napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd
uvádza nasledovné:
V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa X.X.XXXX, vydaný rozhodcomR.. Y. C.. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala
rozhodcovská zmluva k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa XX.X.XXXX medzi oprávneným
a povinným.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,
že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie
je prekludované.
Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára XXXX, sp. zn. X Z. XXX/XXXX
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
XXXX, sp. zn. X Z. XXX/XXXX uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
ĎalejvuznesenízodňaXX.XX.XXXX,sp.zn.XZ.X/XXXXzdôraznil,žeajkeďúčastníkrozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že zmluva o úvere účastníkov konania č.
XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX je spotrebiteľskou zmluvou a zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. XXX/XXXX Z. z. o spotrebiteľských úveroch a a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
čo nenamietal ani oprávnený.
Nemožno však súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že rozhodcovskú zmluvu zo dňa
XX.X.XXXX si účastníci konania dojednali platne.
Podľa článku II. bod 1 tejto zmluvy sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa XX.X.XXXX vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a
uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené:
a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stálehorozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu,
b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Podľa článku II. bod 2 sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku
vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.
Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, lebo takéto dojednanie spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V zmysle
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.
Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská zmluva znemožňuje voľbou
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý.
Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi štátnym a
súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa
podrobiť sa arbitráži.
Odvolací súd v tomto prípade zastáva názor, že rozhodcovskú zmluvu je potrebné posúdiť ako
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, lebo dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej
zmluvy je, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal
žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi
predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani o jej individuálnom dojednaní,
ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú
zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod
režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp. že
by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný
nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že
nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o úvere, keďže obidve zmluvy
boli uzavreté v jeden deň.
Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej zmluvy reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi
zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom rozhodcovskej
zmluvy vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti
vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou.
Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ustanovení §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská doložka neplatná podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka.
Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto
(bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt.
Vzhľadom na uvedené neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie, preto súd prvého stupňa
postupoval správne, keď žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie zamietol.
Odvolací súd preto podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne potvrdil.
Pre rozhodnutie o odvolaní oprávneného bolo podstatné posúdenie rozhodcovskej zmluvy a
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, preto sa odvolací súd ďalšími odvolacími dôvodmi
oprávneného nezaoberal.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.
Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.