Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 20Cb/403/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109221039
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5109221039.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou,

v právnej veci navrhovateľa: DJD s.r.o., so sídlom: Čaksová 347, 044 12 Nižný Klátov,
IČO: 44 625 910, zastúpený JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom: 9. Mája 3, 920 01
Hlohovec, proti odporcovi: Mesto Žilina, so sídlom Nám. Obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00
321 796, zastúpený: JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom M.R. Štefánika 71, 010 01 Žilina,
o zaplatenie 59.251,- Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi na účet právneho zástupcu odporcu trovy konania vo výške
3.555,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 4.577,51 eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka J.. Q. K., audítorka, s miestom podnikania K. XX, K.Š., J.: XX XXX XXX (ďalej
len „navrhovateľka“) sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 31.07.2009 domáhala, aby súd
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu 59.251,- eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25%
od 15.12.2007 do zaplatenia a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedla, že v
postavení audítorky vypracovala na základe žiadosti odporcu zo dňa 20.02.2007 a 20.11.2007 špeciálnu
uisťovaciu službu o splatení menovitej hodnoty úrokových výnosov majiteľov dlhopisov v plnej výške,

o ktorú odporcu požiadala F. A. B., P..B.. (ďalej len „banka“) v súvislosti so sprostredkovaním emisie
komunálnych obligácií. Dňa 29.11.2007 navrhovateľka potvrdila prijatie objednávky odporcu zo dňa
20.11.2007, pričom uvedenú zákazku prijala za navrhovanú cenu v hodnote 1% z celkovej sumy.
Predmetom bolo uistenie používateľa služby o splatení menovitej hodnoty a úrokových výnosov
majiteľov dlhopisov v plnej výške overené podpisom audítora ako odborníka podľa zákona č. 466/2002
Z.z. Dňa 30.11.2007 navrhovateľka na základe preverenia a zhodnotenia audítorských dôkazov
potvrdila, že odporca ako emitent dlhopisov s celkovou menovitou hodnotou 150.000.000,- Sk splatil

všetky záväzky vyplývajúce z uvedenej emisie dlhopisov. Vyhlásenie navrhovateľka opatrila pečiatkou
Slovenskej komory audítorov (ďalej aj len „SKAU“) a svojím podpisom s uvedením čísla dekrétu
XXX. V zmysle listu banky adresovanej odporcovi zo dňa 02.10.2007 bola licencia audítora a jeho
vyhlásenie o splatení menovitej hodnoty úrokových výnosov majiteľov dlhopisov v plnej výške súčasťou
podmienok požadovaných bankou pre zrušenie emisie v Centrálnom depozitári cenných papierov
SR. Navrhovateľka faktúrou č. 700018 vyúčtovala odporcovi dňa 30.11.2007 sumu 1.785.000,- Sk
s dátumom splatnosti 14.12.2007 a odporca faktúru prevzal. Listom zo dňa 07.12.2007 odporca

faktúru navrhovateľke vrátil ako neodôvodnenú. Rovnako listom zo dňa 18.01.2008 odporca odpovedal,
že plnenie navrhovateľky považuje za plnenie zo Zmluvy o poskytnutí auditu uzatvorenej medzi
navrhovateľkouaodporcomdňa11.05.2006(ďalejajlen„zmluva“).Suvedenýmtvrdenímnavrhovateľka
nesúhlasí. Predmetom označenej zmluvy bolo overenie účtovnej jednotky od roku 2005 do roku 2006v zmysle § 536 a nasled. Obchodného zákonníka a zákona č. 466/2002 Z.z. Predmetom overenia
účtovnej závierky bolo, či údaje z účtovnej závierky zobrazujú stav majetku a záväzkov, finančnú
situáciu a výsledok hospodárenia, či je účtovníctvo vedené správnym, preukázaným spôsobom a v

súlade s platnými predpismi. Údaje boli zamerané na hospodárske operácie uskutočnené účtovnou
jednotkou v priebehu roka, či tieto boli správne zachytené a prezentované podľa platných pravidiel so
zameraním na ich kompletnosť a správnosť. Povinnosťou navrhovateľky podľa uzatvorenej zmluvy bolo
na základe vykonaných testov vyjadriť názor na účtovnú závierku a podať správu. Navrhovateľka sa
však nezaviazala vykonávať detailne testy všetkých operácií tak, aby boli zistené všetky nezrovnalosti,

ktoré môžu existovať. V zmysle Článku III. bol čas plnenia zmluvy dohodnutý ako vykonanie auditu za
rok 2005 a rok 2006 počnúc mesiacom máj 2006. Audítorská správa bola navrhovateľkou vyhotovená
do 20.06.2006 za rok 2005 a do 20.06.2007 za rok 2006. Obe poskytnuté správy spĺňali predpoklady
dohodnutévzmluveoposkytnutíaudituúčtovnejuzávierkyuzavretejmedziodporcomanavrhovateľkou.
Súčasťou tejto zmluvy nebolo poskytnutie uisťovacej služby pre banku a vyhlásenie audítora, ktoré
vyjadrovalo vysoký stupeň uistenia o obsahu na základe vykonanej práce. Správa obsahovala jasné

vyjadrenie názoru audítora na obsah, ktorý vychádzal z príslušných určených kritérií používateľa (banky)
v súvislosti so zrušením emisie cenných papierov. Uvedené predpokladalo preskúmanie dokumentácie
špeciálne sa viažucej k uisťovacej službe podľa platných štandardov, a to mandátnej zmluvy pre
sprostredkovanie emisie komunálnych obligácií. Audítor musel získať dostatočné a vhodné dôkazy, na
základe ktorých vyjadril názor. V audítorskej dokumentácii sú zdokumentované záležitosti, ktoré boli

dôležitéprizískanídôkazovnapodporuvyjadrenía záverovvspráveaudítorapriposkytnutídôkazov,že
zákazka na uisťovacie služby sa vykonala v súlade s príslušnými štandardmi, ktoré slúžili pre vyjadrenie
názoru o splatení emisie komunálnych obligácií. K plneniu zo strany navrhovateľky došlo 30.11.2007,
t.j. po tom, čo splnila svoje záväzky podľa zmluvy zo dňa 11.05.2006 a podala účtovnú závierku
podľa predmetu zmluvy za rok 2006 a 2007. Následne plnila na základe osobitnej žiadosti odporcu

zo dňa 20.02.2007 a 20.11.2007, pričom plnenie poskytla dňa 30.11.2007. Tým, že navrhovateľka
na základe objednávky odporcu plnenie poskytla a odporca za vykonanú špeciálnu uisťovaciu službu
navrhovateľke nezaplatil, sa odporca neodôvodnene obohatil. Obvyklou cenou je pritom cena určená
audítorompodohodesozmluvnoustranouvovýške1%akoúčtujenavrhovateľka.Vzmysle§14zákona
č. 466/2002 Z.z. navrhovateľka ako audítorka poskytuje audítorské služby za odplatu, pričom písomná

forma zmluvy nie je obligatórna. Aj za predpokladu neuzavretia písomnej alebo ústnej zmluvy je zrejmé,
že navrhovateľka plnila dňa 30.11.2007 a súčasťou jej plnenia bolo aj prehlásenie, formálne predložené
podľa požiadaviek banky a licencia navrhovateľky ako audítorky. Zodpovednosť navrhovateľky je preto
daná za výsledky zistení v rámci uisťovacej služby. Navrhovateľka si zároveň uplatnila nárok na zákonný
úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti neuhradenej faktúry.

Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou dňa 07.07.2013 medzi navrhovateľkou ako postupcom
a postupníkom obchodnou spoločnosťou DJD, s.r.o., so sídlom Čaksová 347, 044 12 Nižný Klátov,
IČO: 44 625 910 navrhovateľka postúpila pohľadávku voči odporcovi, ktorá je predmetom konania v
prejednávanej veci, na postupníka. Vzhľadom na uvedené súd na návrh navrhovateľky uznesením zo

dňa 23.09.2013 č.k. 20Cb/403/2009-209 v súlade s ustanovením § 92 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho
poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) pripustil zmenu účastníkov
konania na strane navrhovateľa tak, že z konania vystúpi navrhovateľka a do konania namiesto nej
vstúpi ako nový navrhovateľ obchodná spoločnosť DJD, s.r.o., so sídlom Čaksová 347, 044 12 Nižný
Klátov, IČO: 44 625 910 (ďalej len „navrhovateľ“).

Súd vo veci vydal dňa 11.11.2009 platobný rozkaz č.k. 10Rob/479/2009-32. Proti platobnému rozkazu
podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej, v ktorom uviedol, že
z návrhu navrhovateľky vyplýva, že moment prijatia urgencie odporcu zo dňa 20.11.2009 na vystavenie
požadovaného vyhlásenia a následné doručenie prijatia považuje navrhovateľka za moment uzavretia

zmluvy o výkone uisťovacej činnosti s tým, že odporcovi následne oznámila výšku odmeny, ktorú za
službu očakáva. Odporca poukázal na to, že ústna zmluva o poskytnutí špeciálnej uisťovacej služby
je neplatná, nakoľko medzi účastníkmi nedošlo k dohode o podstatných náležitostiach tejto zmluvy.
Navrhovateľka považuje urgenciu, resp. žiadosť odporcu zo dňa 20.11.2009 za návrh na uzatvorenie
zmluvy, pričom zmluvu pravdepodobne považuje za uzatvorenú dňom doručenia potvrdenia prijatia

zákazky zo dňa 29.11.2009, v ktorej sama určila cenu služby vo výške 1% z celkovej sumy. Odporca
poukázal na to, že z jeho listov zo dňa 20.02.2009 a 20.11.2009 nie je celková suma zrejmá, preto
konštatovanie navrhovateľky nemožno považovať za spôsob určenia ceny, ktorý by dohodu o cene
mohol nahradiť. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľka ani neposkytla priestor odporcovi, aby cenumohol posúdiť, nakoľko deň po prijatí zákazky dňa 30.11.2009 vyhotovila vyhlásenie audítora, ktorému
malo údajne predchádzať „preskúmanie dokumentácie špeciálne sa viažucej k uisťovacej službe podľa
platných štandardov a získavanie dostatočných a vhodných dôkazov, na základe ktorých audítor vyjadril

svoj názor“, ako navrhovateľka uvádza v podanom návrhu. Podľa názoru odporcu, v priebehu len
jedného dňa nemožno kvalifikovane preskúmať kvantitatívne náročnú agendu a získať všetky potrebné
údaje a dôkazy, pokiaľ nimi navrhovateľka nedisponovala už z predchádzajúcej činnosti, ktorú pre
odporcu vykonávala na základe zmluvy zo dňa 11.05.2006. Odporca má za to, že uvedená služba, ktorú
navrhovateľka považuje za činnosť nad rámec zmluvy o poskytnutí auditu účtovnej závierky uzatvorenej

dňa 11.05.2006, je v skutočnosti výkonom v rámci uvedenej zmluvy. O uvedenom svedčí to, že
pôvodná žiadosť bola navrhovateľke zaslaná dňa 20.02.2007, t.j. v lehote podľa Článku III. zmluvy, kedy
navrhovateľkaposudzovalavšetkypotrebnédokladyprevystavenievyhlásenia,nakoľkoskutočnostiako
splatenie menovitej hodnoty majú dopad na rozpočet odporcu, a teda sú odzrkadlené v jeho účtovnej
závierke, ako aj tvrdenie navrhovateľky v návrhu, že vychádzala z audítorskej dokumentácie, v ktorej
sú zdokumentované záležitosti dôležité pre vyjadrenie názoru o splatení emisií komunálnych obligácií.

Z uvedených dôvodov odporca žiadal návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietnuť.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odporu, ktoré bolo doručené súdu dňa 11.03.2010 uviedla,
že na stretnutí s odporcom v zastúpení J.. W. v období od 27. do 30.05.2007 prerokovala ukončenie
spolupráce a auditu účtovnej závierky za rok 2006. Odporca, za ktorého konala vedúca ekonomického

úseku, si musel byť vedomý, že objednaná služba, t.j. audit účtovnej závierky za roky 2005 a 2006, bol
vykonaný.Navrhovateľkapoukázalanato,žečinnosťaudítoraprispracovaníaudituúčtovnejzávierkysa
vykonáva náhodným výberom. Predmetom posúdenia pri plnení podľa zmluvy o vykonaní auditu neboli
konkrétne komunálne obligácie za roky 1996 - 2006. Len na základe výsledkov pôvodne dohodnutej
služby auditu účtovnej závierky by nebolo možné vydať audítorom uisťovacie vyhlásenie. Odporca trval

na vykonaní požadovanej uisťovacej služby napriek tomu, že navrhovateľka mu opakovane oznámila,
že uvedená služba nespadá do auditu účtovnej závierky a nie je súčasťou pôvodnej zmluvy. Predmetom
zmluvy bolo overenie účtovnej jednotky za roky 2005 a 2006, zatiaľ čo požadovaná uisťovacia služba
sa týkala obdobia od roku 1996 do 2006. Odporca v októbri 2007 v zastúpení p. B. opätovne žiadal
vykonať uisťovaciu službu. Neakceptoval, že na jej výkon navrhovateľka nemá potrebné doklady.

Navrhovateľka zdôraznila, že audítorská správa, ktorú vypracovala z overenej účtovnej závierky,
nepostačovala pre potreby poskytnutia uisťovacej služby pre banku. Napríklad skutočnosť splatenia
obligácií v roku 2006 na rozpočet mesta nebol posudzovaný globálne pri spracovaní auditu vo veci
účtovnej závierky, nakoľko tento výdavok tvoril len cca 4% výdavkovej časti, čo nie je významné a v
rámciposudzovaniapríjmovejavýdavkovejčastitvorílencca1,9%.Nazákladeuvedenéhojezrejmé,že

pri poskytnutí uisťovacieho vyhlásenia navrhovateľka nemohla vychádzať z audítorskej dokumentácie
k auditu účtovnej závierky za roky 2005 a 2006. Odporca po tomto oznámení zaslal navrhovateľke
potrebné doklady aj s urgenciou na poskytnutie uisťovacej služby. K námietke odporcu, že prípadná
zmluva o vykonaní uisťovacej služby je neplatná z dôvodu, že nedošlo k dohode o cene, navrhovateľka
uviedla, že odporca navrhovateľkou navrhovanú cenu poskytovanej uisťovacej služby mal možnosť

posúdiť a návrhy vo veci ceny nenamietal. Navrhovateľka za službu požadovala cenu, akú uviedla v
korešpondencii. Odporca si mohol zvoliť iného audítora na poskytnutie uisťovacej služby, pokiaľ by s
cenou nesúhlasil. Nakoľko odporca navrhovateľkou uvedené a zaslané údaje o cene nekomentoval,
navrhovateľka mala za to, že cenu akceptoval a rozhodla sa v požadovanom termíne do 30.11.2007
uisťovaciu službu vykonať. Cena za uisťovaciu službu sa podľa obchodných zvyklostí vypočíta vo výške

1 - 15% zo sumy overenia (komunálnych obligácií). Cena za uisťovacie služby je podľa obchodných
zvyklostí daná vysokým rizikom, ktoré v zmysle právnej úpravy nesie audítor. Na tejto skutočnosti nič
nemení ani argumentácia odporcu, že práce boli vykonané, podľa jeho vyjadrenia, za jeden deň. Cena
za vykonanie uisťovacej služby nie je stanovená od množstva dokladov potrebných na preskúmanie,
ale odvíja sa od sumy uistenia, za ktoré zodpovedá audítor ako štátom poverená a ustanovená osoba

so špeciálnou ekonomickou odbornosťou a zodpovednosťou. Z hľadiska právnej úpravy navrhovateľka
poukázala na potrebu aplikácie Zákona o audítoroch a taktiež ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré
upravujú zmluvu o kontrolnej činnosti. Navrhovateľka žiadala, aby jej návrhu bolo v plnom rozsahu
vyhovené, nakoľko v opačnom prípade bolo na strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu,
pretože za poskytnutie uisťovacieho vyhlásenia by musel zaplatiť každému audítorovi.

Na pojednávaní dňa 04.05.2010 právny zástupca navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka poskytla
odporcovi na základe jeho objednávky uisťovaciu službu, za ktorú jej patrí obvyklá odmena. Uisťovacia
služba nie je súčasťou zmluvy o audite účtovnej závierky, nakoľko sa týkala iného obdobia akoaudit a mala iný obsah. Ide o odlišný typ služby audítora s vyšším stupňom rizika, ktorý nesúvisí s
auditom účtovnej závierky, v ktorom je stupeň rizika nižší. V audite účtovnej závierky sa len konštatuje
účtovná závierky spoločnosti, avšak v prípade uisťovacej služby sa garantuje určitá skutočnosť aj

osobnou zodpovednosťou audítora. Jedno percento z uisťovanej sumy, ktoré požaduje navrhovateľka
za uisťovaciu službu, je pritom najnižší stupeň odmeny v rozmedzí od 1 - 15 percent a navrhovateľka
sa domnieva, že za poskytnutú uisťovaciu službu jej táto odmena patrí. Navrhovateľka sa pritom
zagarantovala odporcovi v sume 150.000.000,- Sk, a preto má za to, že požadovaná odmena je
adekvátna.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 04.05.2010 označil za nepravdivé tvrdenie navrhovateľky,
že činnosť audítora pri spracovaní auditu sa vykonáva náhodným výberom, nakoľko v zmluve o
vykonaní auditu je uvedené, že navrhovateľka v pozícii audítora je povinná zistiť, či údaje v účtovnej
závierke verne zobrazujú stav majetku a záväzkov, finančnú situáciu a výsledok hospodárenia mesta.
Na základe zmluvy o vykonaní auditu navrhovateľka nesie zodpovednosť za to, aby sa vyjadrila ku

všetkým položkám, t.j. hodnoverne potvrdila, že audit Mesta Žilina, resp. jeho účtovanie je v súlade so
zákonom. Rovnako sa nestotožnil s tvrdením, že rozhodné obdobie pre poskytnutie uisťovacej služby
je obdobie rokov 1996 - 2006, nakoľko v zmysle požiadavky banky navrhovateľka nemala posudzovať,
či úrokové výnosy majiteľom dlhopisov boli splácané v období rokov 1996 - 2006, ale či konkrétne v
roku 2006 boli splatené, alebo nie, t.j. či figurovali v položkách účtovníctva odporcu. Pôvodná žiadosť o

poskytnutie uistenia bola navrhovateľke zaslaná dňa 20.02.2007, kedy ešte vykonávala audit. Služba,
ktorú navrhovateľka vykonala, spadá pod zmluvu o vykonaní auditu z mája 2006.

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 04.05.2010 uviedla, že uisťovacia služba, ktorú vykonala, nespadá
do auditu účtovnej závierky. Banka žiadala potvrdenie splatenia úrokov emisií, ktoré boli splácané v

rokoch 1996 - 2006. Navrhovateľka vydala plnú audítorskú správu účtovnej závierky a banka žiadala
potvrdenie, a preto išlo o uisťovaciu službu. Pokiaľ by banke postačoval audit, tak by mohol byť
tento audit predložený. K uisťovacej službe navrhovateľka predložila aj licenciu, ktorá garantovala jej
odbornosť. Podľa vyjadrenia navrhovateľky, audit účtovnej závierky spočíva v tom, že audítor vyberie
určité skupiny účtov, ktoré overuje. Neoveruje každú položku účtovníctva, ale vyberá len to, kde by mohli

byť nejaké nedostatky, resp. predpokladané nedostatky a urobí záver, či nedostatky zistené boli alebo
nie. Konkrétne v audite za rok 2006 upozorňovala navrhovateľka na určité nedostatky ohľadne majetku.
Vprípadeuisťovacejslužbyaudítormusípotvrdiťpresneto,čosahopýtajú,tedamusípresneodpovedať
na tú otázku, ktorá mu je položená a zodpovedá za odpoveď. Navrhovateľka uviedla, že už vo februári
hovorila s J.. W. o tom, že uisťovacia služba bude stáť od 1 - 15 percent z celkovej sumy. J.. W. bola

vedúcou ekonomického oddelenia, a teda mala predvídať a predpokladať, koľko táto služba bude stáť.
V tom období odporca už mal nového audítora, a preto navrhovateľka na túto zákazku nereagovala.
Následne jej už telefonovala len J.. B. a dotazovala sa, kedy navrhovateľka potvrdenie poskytne. V
novembri navrhovateľka potvrdenie vystavila. Pri audite je rozhodnutie o výbere položiek na audítorovi,
ktorý vyberie tie položky, ktoré sa mu zdajú najrizikovejšie. Pri uisťovacej službe ide o potvrdenie, a toto

chcela aj banka. Audit by podľa navrhovateľky banke nikdy nepostačoval, aj keby navrhovateľka v audite
ako najrizikovejšiu skupinu vybrala práve tieto úroky. Banka požadovala čisto len potvrdenie, čo bolo nad
rámec účtovnej závierky. V audite audítor potvrdzuje to, že skontroloval a vybral určité rizikové oblasti,
a že v týchto rizikových oblastiach nie sú žiadne nezrovnalosti. Spoločnosti, ktorým navrhovateľka robí
audit,jejpredtýmpodpisujúprehlásenie,ženerobiližiadnepodvody,ževšetkobolozaúčtovanéaztohto

navrhovateľka vychádza. Odporca, konkrétne J.. W., vedela, že za uisťovaciu službu si navrhovateľka
vyúčtuje tú najnižšiu sumu, a to 1%. Pre audítora je pritom veľké riziko robiť uisťovacie služby, nakoľko
za tieto nesie osobnú zodpovednosť. Navrhovateľka sa nevedela vyjadriť, kedy jej boli doručené doklady
od odporcu k poskytnutému vyhláseniu, pričom malo ísť o výpisy z banky, splátky, ako to bolo účtované
a na aké účty to bolo účtované.

V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 17.01.2011 sa navrhovateľka vyjadrila k otázke, že
uisťovacia služba je iný typ služby ako audit účtovnej závierky. Poukázala na to, že audit účtovnej
závierky je auditom, ktorým účtovná jednotka dáva garanciu o správnom účtovnom postupe a
dodržiavaní zákona o účtovníctve, pričom audítor vyberá, čo bude predmetom auditu, napr. účtovné
skupiny rizikové pre účtovnú jednotku. Uisťovacia služba je konkrétnou požiadavkou účtovnej jednotky,

na ktorú sa audítor zameria v snahe potvrdiť konkrétny stav, ktorý údaj má slúžiť tretím osobám, ktoré nie
sú zodpovednou stranou na preukázanie daného konkrétneho údaju, napr. hodnoty majetku, hodnoty
vlastného imania, hodnoty nehnuteľností, hodnoty majetkových podielov. Uisťovacia služba nebola
súčasťou zmluvy o audite účtovnej závierky aj preto, lebo účtovná závierka sa týkala obdobia roku 2006,zatiaľ čo uisťovacia služba sa týkala posúdenia obdobia rokov 1996 - 2006. Na podporu argumentu o
odlíšení auditu účtovnej závierky a uisťovacej služby navrhovateľka poukázala na ustanovenia zákona o
audítoroch, ďalej na ňou predložené vyjadrenia nezávislých audítorov J.. T., J.. S. a J.. W., na vyjadrenie

audítorky J.. N., na obsah navrhovateľkou predloženého Znaleckého posudku č. 1/2010,
na stanovisko SKAU z 20.09.2010, 08.11.2010 a na výber zo Štandardov medzinárodnej federácie
účtovníkov.

Na pojednávaní dňa 18.01.2011 bola vypočutá svedkyňa J.. P. W., ktorá pracovala ako vedúca

ekonomického odboru odporcu. Svedkyňa vo výpovedi uviedla, že odporca mal s navrhovateľkou
uzatvorenú zmluvu o výkone auditu na roky 2005 a 2006. V roku 2006 odporca splatil komunálne
obligácie vo výške 150.000.000,- Sk a v roku 2007 banka oslovila odporcu ako emitenta, aby
predložil potvrdenie, že táto suma sa v účtovníctve odporcu už nenachádza. Nakoľko audit za rok
2006 vykonávala navrhovateľka, oslovili ju, aby potvrdila uvedenú skutočnosť. Navrhovateľku viackrát
vyzývali, avšak nereagovala, až jeden deň predložila potvrdenie. Za určitý čas prišla aj faktúra na 1,5

mil. Sk, ktorú si navrhovateľka fakturovala za uvedenú službu. Predtým o žiadnej čiastke nehovorili.
V zmluve bola stanovená čiastka ohľadne auditu a zároveň je tam dovetok, že pokiaľ budú vykonané
nadštandardné služby, môže si navrhovateľka po dohode účtovať 1.000,- Sk za hodinu. Faktúru na
ekonomickom odbore nezaúčtovali, nakoľko nemali k nej žiadne podklady a postúpili ju na právny
odbor odporcu, ktorý ju navrhovateľke vrátil. Svedkyňa osobne s navrhovateľkou nekomunikovala,

podpísala len list ako vedúca ekonomického odboru. Svedkyňa ústne poverila vedúcu učtárne p. B., aby
predmetné potvrdenie zabezpečila a pravdepodobne ona s navrhovateľkou komunikovala. Svedkyňa po
nahliadnutí do potvrdenia prijatia zákazky zo dňa 29.11.2007 (č.l. 17 spisu) uviedla, že o tomto potvrdení
vedomosť nemá. Svedkyňa vyjadrila názor, že si nemyslí, že písomné potvrdenie navrhovateľky v
súvislosti s bankou je úkonom uisťovacej služby. Zároveň uviedla, že navrhovateľka vykonávala audit

za rok 2006, a preto ju požiadali o vydanie predmetného potvrdenia. Pokiaľ mal byť tento úkon osobitne
spoplatnený, mala o tom navrhovateľka odporcu dopredu informovať a rokovať s ním. O takejto odplate
však nerokovali a žiadna dohoda o vykonaní ďalšej služby uzatvorená nebola. Pokiaľ ide o žiadosti
odporcu zo dňa 20.02.2007 a 20.11.2007, nebolo úmyslom svedkyne, aby na ich základe došlo k
uzavretiu zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom s hodnotou služby 150.000.000,- Sk o odmenou

59.251,- eur. Uvedený pokyn svedkyňa nedala ani p. B. a rovnako nedostala od primátora Mesta Žilina
pokyn na uzatvorenie takejto zmluvy. Podľa názoru svedkyne, vystavením predmetného potvrdenia
navrhovateľka neprevzala ňou tvrdenú zodpovednosť, nakoľko banka potrebovala len potvrdenie, že v
účtovníctve odporcu sa nenachádza k 31.12.2006 záväzok vo výške 150.000.000,- Sk a predložila určitú
formu, ktorú bolo treba audítorom potvrdiť. Navrhovateľkou vystavené potvrdenie svedkyňa považovala

za súčasť auditu, pričom v opačnom prípade mala navrhovateľka osloviť odporcu o uzavretie zmluvného
vzťahu.

Rozsudkom zo dňa 08.02.2011 č.k. 20Cb/403/2009-118 súd návrh v celom rozsahu zamietol. Považoval
pritom za nesporné, že navrhovateľka pre odporcu poskytovala audítorskú službu na základe zmluvy o

poskytnutí auditu účtovnej závierky zo dňa 11.05.2006, ktorá bola ukončená správou zo dňa 06.08.2009.
Zároveň na základe žiadosti odporcu zo dňa 20.02.2007 a 20.11.2007 navrhovateľka poskytla odporcovi
uisťovaciu službu vyhlásením zo dňa 30.11.2007 o tom, že odporca ako emitent dlhopisov J. SK
XXXXXXXXXX v celkovou menovitou hodnotou 150.000.000,- Sk splatil všetky záväzky vyplývajúce z
tejto emisie dlhopisov. Navrhovateľkou poskytnutú uisťovaciu službu súd nepovažoval za súčasť zmluvy

o poskytnutí auditu účtovnej závierky zo dňa 11.05.2006, ale o samostatnú službu poskytnutú nad rámec
uvedenej zmluvy, pričom nezávislí audítori potvrdili, že výška odmeny audítora za uisťovaciu službu je
obvyklá vo výške od 1 - 15 percent z celkovej uisťovacej sumy. Tvrdenú zmluvu o poskytnutí uisťovacej
služby súd posudzoval ako zmluvu nepomenovanú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá
mala najbližšie k zmluve o kontrolnej činnosti upravenej v ustanovení § 591 a nasled. Obchodného

zákonníka. Žiadosti odporcu zo dňa 20.02.2007 a 20.11.2007 súd nepovažoval za dostatočne určité
na to, aby mohli byť posúdené ako návrh na uzavretie zmluvy a z dôvodov neurčitosti a nedostatku
vôle v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka považoval predmetné žiadosti ako návrhy na
uzavretie zmluvy za neplatné. Súd ďalej poukázal na to, že predkladanie návrhov na uzavretie zmlúv,
resp. priame uzatváranie zmlúv v mene odporcu nepatrilo v rozhodujúcom období do právomoci

zamestnancov ekonomického oddelenia odporcu, a ani do ich právomoci patriť nemohlo, nakoľko to
priamo vylučovali právne predpisy. Poukázal ďalej na § 9 ods. 2 písm. c) Zákona č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí v znení účinnom do 31.12.2008, ako aj na zásady hospodárenia s majetkom Mesta Žilina
schválené mestským zastupiteľstvom dňa 27.08.2007 účinné od 12.09.2007, v zmysle ktorých chváleniumestským zastupiteľstvom podlieha prevod, resp. dispozícia s majetkovými právami nad 1.000.000,-
Sk. Zároveň poukázal na to, že pokiaľ by odporca chcel uzavrieť zmluvu o poskytnutí audítorskej služby
s navrhovateľkou, musel by postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, k čomu však nedošlo.

Taktiež súd vyjadril záver, že pokiaľ by aj medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí
uisťovacej služby, išlo by o neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko takýto
právny úkon odporuje zákonu a aj ho obchádza.

Navrhovateľka v odvolaní proti rozsudku súdu zo dňa 25.02.2011 uviedla, že 29.11.2007 potvrdila prijatie

objednávky odporcu z 20.11.2007, predmetom ktorej bola požiadavka na potvrdenie požiadavky banky
vo veci zrušenia komunálnych obligácií. Názor okresného súdu, že medzi navrhovateľkou a odporcom
nebola uzavretá zmluva považovala za nesprávny, nakoľko odporca 20.02.2007 žiadal navrhovateľku o
tútoslužbuopakovanevzmyslepožiadavkybankyanásledne20.11.2007urgovalprvúžiadosť.Odporca
adresoval listy navrhovateľke ako audítorke, pričom sa netajil tým, že požadoval túto službu odvolávajúc
sa na zmluvu o audite. Preukázané plnenie navrhovateľky bolo plnením uisťovacej služby a nepatrilo

do zmluvy o audite účtovnej závierky. Zo žiadostí odporcu zo dňa 20.02.2007 a 20.11.2007 vyplýva
vôľa odporcu žiadať o poskytnutie a mať poskytnutú uisťovaciu službu od navrhovateľky ako audítorky.
Podľa názoru navrhovateľky súd správne vyhodnotil, že plnenie poskytnuté navrhovateľkou odporcovi
v podobe uisťovacej služby nepatrilo do predmetu plnenia zmluvy o vykonaní auditu a rovnako nebolo
sporné, že navrhovateľka uisťovaciu službu odporcovi poskytla. Prejav vôle odporcu v žiadostiach zo

dňa 20.02.2007 a 20.11.2007 považovala navrhovateľka za určitý, pričom zdôraznila, že zmluva o
kontrolnej činnosti nemá predpísanú písomnú formu. Preto aj rokovania o poskytnutí uisťovacej služby
boli vedené aj v ústnej komunikácii medzi navrhovateľkou a zamestnancami odporcu a je bežné v
obchodnej praxi a obchodnom styku, že vedúci zamestnanci ekonomického odboru vyjednávajú aj
zákazky, ktoré sú predmetom verejného obstarávania. Navrhovateľke pritom nemohlo byť zrejmé, či

zamestnanci odporcu prekročili rozsah svojho poverenia a právomoci, pokiaľ požiadali navrhovateľku
o vykonanie uisťovacej služby, nakoľko za odporcu tak robila vedúca ekonomického odboru rovnako
ako predtým. Navrhovateľka ďalej namietla, že jej neboli a nemuseli byť známe zásady hospodárenia
s majetkom Mesta Žilina, ktoré sú interným právnym predpisom. Pokiaľ mal odporca postupovať aj
podľa zákona o verejnom obstarávaní a zákona o majetku obcí a o obecnom zriadení a išlo by o

neplatný právny úkon, tak túto neplatnosť zmluvy, resp. právneho úkonu by spôsobil odporca. Len
zo skutočností, že zmluva o vykonaní auditu bola podpísaná priamo primátorom mesta, nie je možné
dovodiť záver, že zmluva o uisťovacej službe nemohla byť podpísaná a rokovania o nej nemohol viesť aj
poverený zamestnanec ekonomického odboru. Navrhovateľka plnila na základe objednávky a k dohode
o cene nedošlo, a preto podľa Obchodného zákonníka je odporca povinný zaplatiť cenu obvyklú, ktorú

navrhovateľka aj vyúčtovala. Navrhovateľka poukázala na to, že súd sa nevysporiadal s ustanovením §
266 ods. 1 Obchodného zákonníka, s úpravou o náhrade škody podľa § 373 Obchodného zákonníka,
ani subsidiárnym účinkom ustanovení § 415, § 451 a § 457 Občianskeho zákonníka
a neposúdil vec podľa ustanovenia § 268 Obchodného zákonníka o náhrade škody. Pokiaľ odporca
spôsobil neplatnosť právneho úkonu z dôvodu potreby verejného obstarávania na uzatvorenie zmluvy,

tak nesie za to zodpovednosť. Súd pokiaľ dospel k záveru, že nedošlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o
kontrolnej činnosti, tak neposúdil vec tiež z hľadiska vzniku práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
z prípadne neplatnej zmluvy, alebo na náhradu škody z dôvodu porušenia ustanovení § 266 - 268
Obchodného zákonníka, podľa § 373 a nasled. Obchodného zákonníka prípadne subsidiárne podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky zo dňa 01.06.2011 poukázal na to, že
výkon činnosti audítora je upravený primárne zákonom č. 466/2002 Z. z. o audítoroch a Slovenskej
komore audítorov v znení účinnom do 31.12.2007 a uisťovacia služba je jedným z druhov audítorských
služieb v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c). Podľa označeného zákona akékoľvek audítorské

služby môžu byť poskytované za odplatu iba v prípade riadne uzavretej písomnej zmluvy. Podstatnými
náležitosťami zmluvy sú dohodnutý druh audítorskej služby a odplata, príp. ďalšie podmienky,
najmä čas a miesto plnenia. V prípade, že audítor s účtovnou jednotkou nemá uzavretú zmluvu o
poskytnutí audítorskej služby, nie je podľa zákona oprávnený požadovať od účtovnej jednotky akúkoľvek
odplatu. Podľa odporcu navrhovateľka s odporcom neuzavrela žiadnu zmluvu o poskytnutí audítorskej

uisťovacej služby. Navrhovateľka na list J.. W.Á. z 20.02.2007 a z 20.11.2007 s požiadavkou na
zaslanie potvrdenia nereagovala. Navrhovateľka vypracovala vyhlásenie audítora a podpísala ho dňa
30.11.2007. Dňa 29.11.2007 navrhovateľka spísala list označený ako „Potvrdenie prijatia zákazky“, kde
sama jednostranne stanovila cenu zákazky na 1% z celkovej sumy. Uvedené potvrdenie prijatia zákazkyvšak odporcovi pred vyhotovením vyhlásenia zo dňa 30.11.2007 nedoručila, t.j. neoboznámila odporcu
s potrebou uzavretia ďalšej zmluvy ani s výškou požadovanej odplaty. Navrhovateľka v konaní nevedela
uviesť, kedy jej boli zo strany odporcu doručené podklady, hoci tieto skutočnosti mala podľa zákona

uviesť v audítorskej dokumentácii. Súčasťou audítorskej dokumentácie pri audite je zo zákona vždy aj
zmluva, na základe ktorej je audit poskytovaný. Navrhovateľka uisťovaciu službu vykonala do 24 hodín
po prijatí zákazky a celá práca navrhovateľky spočívala v spísaní stručného potvrdenia v rozsahu cca
10 riadkov strany A4 z miesta bydliska navrhovateľky v Košiciach. Podľa názoru odporcu navrhovateľka
ako audítor musela vedieť, že v zmysle zákona o verejnom obstarávaní je vzhľadom na sumu zákazky

potrebné vykonať verejné obstarávanie s podprahovou zákazkou a až víťaz verejného obstarávania má
právo na uzavretie zmluvy. Navrhovateľka pred vystavením potvrdenia z 30.11.2007 si bola vedomá,
že verejné obstarávanie na uisťovaciu službu vykonané nebolo, že pracovníci odporcu nie sú jeho
štatutárnym orgánom a nie sú oprávnení takú zmluvu uzavrieť a že s odporcom nemá uzatvorenú
zmluvu ani dohodnutú žiadnu odplatu. Navrhovateľka taktiež odporcu neinformovala, že vystavenie
potvrdenia považuje za plnenie nespadajúce do predmetu zmluvy uzavretej s odporcom a vystavenie

potvrdenia s poukazom na absenciu zmluvy neodmietla. Odporca označil konanie navrhovateľky za
rozporné s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku. Z dôvodu absencie vôle
uzavrieť zmluvu, absencie dohody o predmete auditu, ako aj absencie dohody o výške odplaty podľa
odporcu k uzatvoreniu zmluvy nedošlo a v zmysle kogentnej právnej úpravy ani dôjsť nemohlo. V
danom prípade nie sú podľa názoru odporcu dané ani zákonné predpoklady pre vznik bezdôvodného

obohatenia. Finančné vzťahy medzi audítorom a účtovnou jednotkou môžu byť podľa zákona upravené
jedine riadne uzavretou zmluvou o audite, ktorá musí byť uzatvorená pred začatím vykonávania auditu.
Pri poskytnutí komplexných audítorských služieb, vrátane tzv. uisťovacej služby, môžu byť vo verejnom
obstarávanídosiahnutézjavnevýhodnejšiecenovépodmienky,nežtvrdínavrhovateľka,kdecenazatzv.
uisťovacie služby v rámci poskytovaných komplexných audítorských služieb ani nemusí byť audítorom

osobitne účtovaná.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením zo dňa 24.04.2013 spisová značka 14Cob/208/2012
rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/403/2009-118 zo dňa 08.02.2011 v spojení s uznesením
Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/403/2009-166 zo dňa 30.05.2012 zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd sa nevysporiadal s
celýmpredmetomkonaniavrovineargumentácienavrhovateľky,zaoberalsalennárokomnavrhovateľky
na zaplatenie peňažnej sumy titulom tvrdeného záväzku odporcu zo zmluvy, predmetom ktorej malo
byť poskytnutie špeciálnej uisťovacej služby akceptovaním žiadosti odporcu z 20.11.2007 dňom
29.11.2007 s vykonaným plnenia dňa 30.11.2007. Navrhovateľka však už v žalobe a v písomnom

podaní jej právneho zástupcu (č.l. 48 - 51 spisu) alternatívne uvádzala, že na základe objednávky
odporcu plnila a pokiaľ jej odporca za vykonanú špeciálnu službu nezaplatil, došlo na jeho strane
k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko za poskytnutie uisťovacieho vyhlásenia by musel zaplatiť
každému audítorovi. Okresný súd však uplatnený nárok navrhovateľky z hľadiska tvrdenej možnosti
bezdôvodného obohatenia odporcu na úkor navrhovateľky neposudzoval. Odvolací súd ďalej vytkol

súdu prvého stupňa absenciu aplikácie primárnej právnej normy upravujúcej v rozhodnom čase činnosť
audítorov, a to Zákona č. 466/2002 Z.z. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov účinného od
01.01.2003 do 31.12.2007, pričom súhlasil s názorom odporcu, že ide o osobitnú úpravu k zmluve o
kontrolnej činnosti podľa § 591 a nasled. Obchodného zákonníka. Odvolací súd ďalej poukázal na to,
že okresný súd sa navysporiadal s procesnou otázkou zastúpenia navrhovateľky v prejednávanej veci

vzhľadom na predložené plné moci pre advokáta Q.. W. W. pre Q.. Z. K. a pre F. K., resp. pre A.. F.
K.. Súd uvádza, že touto otázkou sa už vzhľadom na pripustenie zmeny účastníka konania na strane
navrhovateľa, ktorý splnomocnil na zastupovanie advokáta Q.. M. B., v ďalšom konaní nezaoberal.
Ďalej za predčasné označil odvolací súd konštatovanie okresného súdu, že nezávislí audítori potvrdili,
že výška odmeny audítora za uisťovaciu službu je obvyklá vo výške od 1 - 15 percent z celkovej

uisťovacej sumy, a to s poukazom na stanovisko SKAU z 20.09.2010, z 08.11.2010, ako aj s poukazom
na vyjadrenie audítorky J.. Z. N.. Okresný súd taktiež nezdôvodnil, prečo neakceptoval návrh odporcu
prednesený na pojednávaní dňa 04.05.2010 na vykonanie znaleckého dokazovania na otázku, či
uisťovacia služba je súčasťou vykonávania auditu a na následné určenie výšky odmeny audítora.
Odvolací súd uložil okresnému súdu, aby v ďalšom konaní opätovne vec prejednal a zaoberal sa

celou relevantnou argumentáciou účastníkov, ich návrhmi na dokazovanie a pri neakceptovaní všetkých
dôkazov ich nevykonanie náležite odôvodnil. Okresnému súdu tiež uložil odcitovať v odôvodnení
rozsudku aplikované právne normy s tým, že pokiaľ súd založí svoje rozhodnutie aj na zásadách
hospodárenia odporcu v rozhodnej dobe, tieto zabezpečí v listinnej podobe a v rámci právnehoposúdenia bude vychádzať aj z právnej úpravy v Zákone č. 466/2002 Z.
z. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov v rozhodnom znení. Odvolací súd zároveň vyslovil
predbežný názor, že žalovaná uisťovacia služba netvorila súčasť plnenia navrhovateľky podľa zmluvy

účastníkov o poskytnutí auditu účtovnej závierky zo dňa 11.05.2006. Predbežne súhlasil s vysloveným
záverom okresného súdu, že žiadosť odporcu z 20.11.2007 netvorila spôsobilú ofertu. Pre ďalšie
prejednanie a rozhodnutie dal do pozornosti, že listina vystavená navrhovateľkou dňa 29.11.2007,
pokiaľ by mala v rovine posudzovania tvrdeného vzniku zmluvy tvoriť akcept, obsahovala protinávrh
(doplnený cenový návrh), ktorého akceptácia odporcom z doposiaľ vykonaných dôkazov nevyplývala.

Odvolací súd ďalej uviedol, že v rámci právneho posúdenia veci pri dôraze na úpravu v Zákone o
audítoroch a Slovenskej komore audítorov, je potrebné zhodnotiť postup navrhovateľky voči odporcovi
nie len z hľadiska dodržania zákonnej úpravy (Zákon o audítoroch, Zákon o verejnom obstarávaní,
Zákon o majetku obcí), ale tiež z hľadiska dodržania zásad eticky audítorov v rámci dokladaných
medzinárodných štandardov. V nadväznosti na výsledky vykonaného a doplneného dokazovania pri
zistení,ženavrhovateľkaplnilabezriadneuzatvorenejzmluvy,jepotrebnéposúdiťpostupnavrhovateľky

ako audítorky tiež z hľadiska právnej úpravy bezdôvodného obohatenia a následne vo väzbe na § 265
Obchodného zákonníka a § 3 Občianskeho zákonníka, na ktoré v rámci obrany poukazoval odporca.
Náhradou škody, na ktorú navrhovateľka poukazovala až v odvolaní proti napadnutému rozsudku, sa
okresný súd bude môcť zaoberať len v prípade rozhodnutia o zmene žaloby v zmysle § 95 ods. 1 a
2 OSP, keďže nárok titulom náhrady škody tvorí kvalitatívne tak v skutkovej ako aj právnej rovine iný

než doteraz uplatňovaný nárok navrhovateľky. S poukazom na ustanovenie § 226 OSP bol súd prvého
stupňa v ďalšom konaní viazaný vysloveným názorom odvolacieho súdu.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 02.04.2014 uviedol, že vzhľadom na znenie zásad hospodárenia
s majetkom Mesta Žilina z 27.08.2007 podľa Článku IV. ods. 3 bod 3.3, resp. 3.16, akákoľvek zmluva

na uisťovaciu službu by vzhľadom na výšku plnenia a odmeny musela byť vopred schválená mestským
zastupiteľstvom, k čomu však nedošlo. Ďalej s odkazom na ustanovenie § 1, § 2 ods. 1 písm. c), § 14
ods. 3, § 15 ods. 2 a § 15 ods. 8 Zákona č. 466/2002 Z.z. poukázal na to, že uisťovacia služba je jednou z
druhovaudítorskýchslužieb,pričomaudítorskéslužbymôžubyťpodľaoznačenéhozákonaposkytované
za odplatu iba v prípade riadne uzavretej písomnej zmluvy. V prípade, že audítor s účtovnou jednotkou

nemá uzavretú zmluvu o poskytnutí audítorskej služby, nie je podľa zákona oprávnený požadovať od
účtovnej jednotky akúkoľvek odplatu.

V rámci písomného doplnenia vyjadrenia zo dňa 27.04.2014 odporca predložil súdu Medzinárodný
štandard pre zákazky na uisťovacie služby 3000/Uisťovacie služby iné ako audit alebo preverenie

historických finančných informácií účinný pre správy o uistení datované 01.01.2005 a neskôr, ktorý
zabezpečil z internetovej stránky SKAU, pričom poukázal na Článok 49 predloženého štandardu
upravujúci náležitosti písomnej správy o uistení, do ktorej musí audítor zhrnúť v rámci vykonanej
uisťovacej služby svoje závery. Zároveň s odkazom na konkrétne ustanovenia predloženého štandardu
odporca poukázal na to, že jednostranné stručné písomné vyhlásenie navrhovateľky, na ktorom založila

uplatnenú pohľadávku, obsahovo nespĺňa požiadavky určené v Článku 49 predloženého štandardu pre
a absentujú v nej viaceré náležitosti, ako napr. nadpis, ktorý jasne určuje, že ide o nezávislú správu
o uistení, adresát, dátum alebo obdobie, ku ktorému sa hodnotenie alebo meranie predmetu vzťahu,
určenie kritérií, vyjadrenie, že zákazka sa uskutočnila v súlade s ISAE a súhrn uskutočnených prác.
Navrhovateľka tak podľa názoru odporcu vôbec neposkytla plnenie v rámci základných audítorských

štandardov, nevydala relevantnú správu o uistení, ale iba jednostranné stručné potvrdenie slúžiace
pre interné účely banky, ktoré však nie je dôkazom o vykonaní a dodaní uisťovacej služby. Zo
strany navrhovateľky išlo navyše podľa názoru odporcu o konanie v rozpore so základnými zásadami
audítorskej etiky.

Právny zástupca navrhovateľa písomným podaním doručeným súdu dňa 30.04.2014 ospravedlnil svoju
neúčasť na pojednávaní konanom dňa 06.05.2014 a žiadal, aby súd prejednal vec aj bez jeho účasti.
V nadväznosti na uznesenie odvolacieho súdu poukázal na to, že zásady hospodárenia s majetkom
Mesta Žilina predstavujú interný dokument odporcu, ktorý upravuje jeho vnútornú organizáciu a zásady
hospodárenia a nemôže mať vplyv na platnosť právneho úkonu, a to zvlášť v prípade, ak odporca ako

subjekt, ktorý sa týmto interným predpisom mal spravovať, tento dokument porušil. Jedine odporca
a jeho zamestnanci boli subjektom, ktorý mal konať a bol viazaný zásadami hospodárenia Mesta
Žilina. Pokiaľ zástupcovia odporcu objednali službu a následne použili výsledok tejto služby od tretej
osoby v rozpore so svojím interným predpisom, môže to zakladať napr. zodpovednosť zamestnancaza spôsobenú škodu, nie však neplatnosť právneho úkonu ako takého. Tvrdenie odporcu, že konanie
navrhovateľky bolo v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, označil
za rozporné so zisteným skutkovým stavom. Poukázal na to, že navrhovateľka na základe výslovnej

žiadosti svojho klienta riadne poskytla službu a klient túto službu využil vo svoj prospech. Pri úhrade za
poskytnutie tejto služby však obvinil navrhovateľku z nemorálneho a nepoctivého správania, nakoľko si
dovolila aj napriek zneniu interného dokumentu Mesta Žilina, ktorým sa samotný zamestnanec odporcu
neriadil, vyhovieť požiadavke odborne spôsobilého zamestnanca, ktorý mal na starosti zabezpečovanie
obdobných záležitostí pre odporcu. Za nepoctivé označil konanie práve odporcu, ktorý si objednal

v rozpore so svojím interným predpisom určitú službu, výsledok služby použil a následne odmieta
uhradiť sumu, ktorá je na minimálnej úrovni odmeny za poskytovanie obdobných služieb od audítorov.
Právny zástupca navrhovateľa považoval za jednoznačné a nesporné, že prostredníctvom zástupcu
odporcu bolo od navrhovateľky vyžiadané vykonanie určitej služby. Navrhovateľka túto vyžiadanú službu
odporcovi dodala. Odporca výsledok objednanej služby použil pre svoje účely v rámci svojej činnosti
a výsledok služby, ktorý mu navrhovateľka poskytla bol pre odporcu nevyhnutný a bol povinný ho

zabezpečiť, t.j. v prípade, ak by nepoužil výsledok služby od navrhovateľky, bol by nútený zabezpečiť
si obdobný dokument iným spôsobom. Podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa, do úvahy
prichádzajú len dve možnosti právneho posúdenia, a to záver, že zmluva bola uzavretá platne a zmluvné
strany ňou boli viazané, alebo zmluva platne uzavretá nebola, a teda navrhovateľka poskytla odporcovi
službu bez zmluvného základu. K otázke platnosti sporného právneho úkonu poukázal na obsah

svojho písomného vyjadrenia zo dňa 25.05.2012 a ďalej poukázal na konkrétne citácie z komentárov k
Občianskemu zákonníku k otázke bezdôvodného obohatenia.

Právnyzástupcaodporcunapojednávanídňa06.05.2014zotrvalnaprednesochavyjadreniachodporcu
uskutočnených v priebehu konania. Opätovne zdôraznil, že medzi navrhovateľkou a odporcom nedošlo

k uzavretiu zmluvy o poskytnutí špeciálnej uisťovacej služby, pričom podľa zákona o audítoroch audítor
môže poskytovať službu jedine na základe písomnej zmluvy, a nie tak, ako ju poskytovala navrhovateľka.
Podľa jeho názoru služba nebola poskytnutá odporkyňou v súlade so zásadami poctivého obchodného
styku a dobrými mravmi. Poukázal na to, že pracovníčka odporcu požiadala navrhovateľku len o
vydanie potvrdenia alebo vyhlásenia audítora, nie však o poskytnutie uisťovacej služby. Navrhovateľkou

poskytnuté vyhlásenie audítora pritom nespĺňa žiadne náležitosti obsahu písomnej správy o uistení
podľa Článku 49 Medzinárodného štandardu pre zákazky na uisťovacie služby. Ide len o vyhlásenie
audítora pre účely banky, ktoré obsahuje v podstate iba jednu vetu. Navrhovateľka nevydala správu
o uistení, takže neposkytla uisťovaciu službu a na strane odporcu nemohlo dôjsť k bezdôvodnému
obohateniu. Aj samotné vyhlásenie, resp. jeho pretlač bola navrhovateľke zaslaná. Navrhovateľka

preto nemohla poskytnúť uisťovaciu službu tak, ako tvrdila. Vzhľadom na neexistenciu pohľadávky
navrhovateľky sa veriteľom tejto pohľadávky nemohla stať ani obchodná spoločnosť DJD, s.r.o., ktorá
vstúpila do konania na jej miesto. Poukázal taktiež na to, že v zmluve, ktorá bola uzatvorená medzi
navrhovateľkou a odporcom, bola dojednaná odplata vo výške 1.000,- Sk za hodinu prác nad rozsah
dojednanejzákazky.Pokiaľbyajnavrhovateľkamalanároknaakékoľvekplnenie,takmaximálneplnenie

vo výške 1.000,- Sk za hodinu, pričom navrhovateľka nepreukázala, ako dlho toto vyhlásenie robila.

Z listinných dôkazných prostriedkov predložených účastníkmi konania mal súd zistené nasledovné
skutočnosti:

Dňa 11.05.2006 navrhovateľka ako poskytovateľ a odporca ako objednávateľ uzatvorili Zmluvu o
poskytnutí auditu účtovnej závierky. Predmetom zmluvy v zmysle Článku I. bolo overenie účtovnej
závierky od roku 2005 v zmysle § 536 a nasled. Obchodného zákonníka, Zákona č. 466/2002 Z.z. o
audítoroch a Slovenskej komore audítorov a Zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. V zmysle Článku II.
bod 1 (Spôsob vykonania overenia účtovnej závierky a povinnosti audítora), spôsob overenia účtovnej

závierky bude vychádzať zo Zákona o audítoroch a Slovenskej komore audítorov a z Medzinárodných
audítorských štandardov. Zameraný bude hlavne na to, či údaje v účtovnej závierke verne zobrazujú stav
majetku a záväzkov, finančnú situáciu a výsledok hospodárenia mesta, účtovníctvo je vedené úplne,
preukazných spôsobom, správne a v súlade s platnými predpismi, údaje v počiatočnej súvahe a závažné
hospodárske operácie uskutočnené účtovnou jednotkou v priebehu roka boli správne zachytené a

prezentované a ročné účtovné výkazy boli spracované podľa platných pravidiel so zameraním na
ich kompletnosť a správnosť a sú predkladané v predpísanej forme. Povinnosťou navrhovateľky ako
audítora bolo na základe vykonaných testov vyjadriť svoj názor na účtovnú závierku a vykonať testy
tak, aby v rozumnej miere zaručili zistenia prípadných nezrovnalostí vzniknutých nesprávne uvedenýmiúdajmi v účtovných výkazoch. Uvedené však nezaväzovalo audítora vykonávať detailne testy všetkých
operácií tak, aby boli zistené všetky nezrovnalosti, ktoré môžu existovať. Z toho vyplýva, že nie je možné
spoliehať sa len na tento audit, ako prostriedok, ktorý zistí všetky existujúce nezrovnalosti v účtovníctve

mesta. V prípade, že audítor v priebehu auditu zistí závažnejšie nedostatky vo vedení účtovníctva alebo
pri spracovaní záverečných ročných výkazov, bude o takýchto nálezoch informovať vedenie mesta. V
zmysle Článku II. bod 3, audítor vydá záverečnú správu o overení účtovnej závierky, v ktorej vyjadrí
svoj názor na účtovnú závierku. Audítor uvedie v tejto správe výhrady, pokiaľ na základe vykonaných
testov identifikuje nesprávnosti, ktoré môžu podstatným spôsobom skresliť údaje o účtovnej závierke,

pokiaľ účtovníctvo nie je vedené správne, úplne a preukazne. V zmysle Článku III. (Čas a miesto plnenia
zmluvy), zmluva sa uzatvára na dobu určitú, na vykonanie auditu za rok 2005 a rok 2006 počnúc
mesiacom máj 2006. Poskytovateľ sa zaviazal činnosť v zmysle Článku I. zmluvy vykonávať vo vlastnom
sídle, alebo v sídle na Mestskom úrade Žilina, pričom čas a miesto výkonu služieb bude prispôsobený
potrebám oboch zmluvných strán. Audítorská správa bude vyhotovená po skončení auditu, najneskôr do
20.06.nasledujúcehoroka.Audítorskásprávazarok2005budevyhotovenádo20.06.2006azarok2006

do 20.06.2007. V zmysle Článku IV. (Cena a spôsob platenia), cena za audit je stanovená na základe
dohody oboch zmluvných strán vo výške 250.000,- Sk bez DPH na rozsah prác v maximálnom počte
150 hodín. V prípade zistenia vážnych nezrovnalostí a zvýšenej náročnosti overovania pri prekročení
stanoveného počtu hodín, po vzájomnej dohode s objednávateľom, sa bude fakturovať 1.000,- Sk za
hodinu bez DPH. Platenie bude vykonané na základe faktúry poskytovateľa. V prípade omeškania s

úhradou sa objednávateľ zaväzuje zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,03% z bežnej sumy za každý
deň omeškania.

Dňa 20.02.2007 odporca adresoval navrhovateľke na základe predloženej žiadosti F. A., P..B.. vo veci
zrušenia emisie komunálnych obligácii K. Ž. X (komunálne obligácie č. 3 boli splatené dňa 07.12.2006

čiastkou 9.000.000,- Sk) žiadosť o vyplnenie a zaslanie potrebných písomností v zmysle požiadavky
banky. Žiadosť bola doručená navrhovateľke dňa 23.02.2007.

Listom zo dňa 02.10.2007 označeným ako: „Vec: Zrušenie emisie komunálnych obligácií Mesta Žilina
- K. Ž. X“ F. A. B., P..B.. oznámila odporcovi, že na základe mandátnej zmluvy pre sprostredkovanie

emisie komunálnych obligácií KOM Žilina 3 uzatvorenej dňa 05.08.1996 medzi F. A. B., P..B.. a Mestom
Žilina, je F. A. B., P..B.. povinná požiadať po dobe splatnosti emisie o jej zrušenie v Centrálnom depozitári
cennýchpapierovSR,a.s.Kzrušeniuemisiejezostranymestapotrebnéposkytnúťnasledovnédoklady:
1. vyhlásenie audítora o splatení menovitej hodnoty, úrokových výnosov majiteľom dlhopisov v plnej
výške, 2. licencia audítora - fotokópia, 3. plnomocenstvo od Mesta Žilina pre F. A. B., P..B.. (overený

podpis) a 4. osvedčenie o zvolení za primátora (overená fotokópia) s tým, že bez uvedených dokladov
nemôže byť emisia v CDCP zrušená.

Listom zo dňa 20.11.2007 adresovaným navrhovateľke označeným ako „Vec: Žiadosť“ odporca oznámil
navrhovateľke, že sa na ňu urgentne obracia so žiadosťou o zaslanie potvrdenia v zmysle požiadavky

F. A. B., P..B.., ktorú navrhovateľke v prílohe opätovne zaslal, a to žiadosť banky vo veci zrušenia
emisie komunálnych obligácií KOM Žilina 3, ktoré boli splatené dňa 07.12.2006 poslednou splátkou vo
výške 9.000.000,- Sk. Odporca poznamenal, že žiadosť písomne zaslal navrhovateľke prípisom dňa
20.02.2007, ktorý navrhovateľka prevzala dňa 23.02.2007. Na základ urgencie zo strany banky odporca
v prílohe zaslal navrhovateľke vyplnenú žiadosť spolu s kópiami dokladov a požiadal ju o potvrdenie

„Vyhlásenia audítora“, ktoré žiadal urýchlene zaslať na jeho adresu.

Navrhovateľka predložila listinu označenú ako: „Potvrdenie prijatia zákazky“ podpísanú navrhovateľkou
v Košiciach s dátumom 29.11.2007, v ktorej je uvedené: „Na základe Vašej urgentnej žiadosti o špeciálnu
audítorskú službu, ktorej cieľom je preverenie a vystavenie potvrdenia v zmysle požiadavky F. A.,

P..B.. vo veci zrušenia emisie komunálnych obligácií KOM Žilina 3, uvedenú zákazku prijímam. Cena
zákazky je stanovená 1% bez DPH z celkovej sumy. Zodpovednosť manažmentu Mesta Žilina je správne
zaúčtovanie a úhrada záväzkov z emisie dlhopisov. Prezentáciou výsledku prijatej zákazky je vyhlásenie
audítora pre F. A., P..B.. Skutočnosťou, že v dôsledku charakteru testov a iných prirodzených obmedzení
auditu, existuje riziko, že niektorá, dokonca významná nesprávnosť môže zostať neodhalená.“ Z

predmetnej listiny priamo nevyplýva jej adresát.

Dňa 30.11.2007 v Košiciach navrhovateľka ako audítorka s evidenčným číslom dekrétu 781 podpísala
vyhlásenie audítora s nasledovným obsahom: „Na základe overenia účtovných dokladov: bankovýchvýpisov a účtovných dokladov audítor J.. Q. K., trvale bytom K. Č.. XX, XXX XX K., evidenčné číslo
dekrétu XXX potvrdzujem, že Mesto Žilina, Nám. obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796
ako emitent dlhopisov J. SK XXXXXXXXXX s celkovou menovitou hodnotou 150.000.000,- Sk splatil

všetky záväzky vyplývajúce z tejto emisie dlhopisov: splatenie menovitej hodnoty, splatenie výnosov v
plnej výške všetkým majiteľom dlhopisov“. Vyhlásenie audítora je opatrené pečiatkou SKAU Q. K., číslo
licencie XXX.

Faktúrou č. 700018 s dátumom dodania služby 30.11.2007 a dátumom splatnosti 14.12.2007

navrhovateľka vyúčtovala odporcovi sumu 1.785.000,- Sk vrátane DPH 19% za poskytnutie špeciálnych
audítorských služieb overenie splatenia dlhopisov - celková suma 150.000.000,- Sk, z toho 1%.
Predmetná faktúra bola doručená odporcovi dňa 04.12.2007.

Listom zo dňa 07.12.2007 odporca vrátil navrhovateľke faktúru č. 700018 na sumu 1.785.000,- Sk s tým,
že navrhovateľkou požadovaná fakturovaná suma je neodôvodnená.

Navrhovateľka vyzvala odporcu na úhradu dlžnej sumy listom zo dňa 02.01.2008 označeným ako:
„Vec: Výzva na zaplatenie faktúry - posledný pokus o zmier“. Na predmetnú výzvu odporca reagovala
odpoveďou zo dňa 18.01.2008, v ktorej poukázal na to, že poskytnutú službu považuje za plnenie
zo zmluvy o poskytnutí auditu účtovnej závierky uzatvorenej medzi odporcom ako objednávateľom a

navrhovateľkou ako poskytovateľom dňa 11.05.2006, nakoľko išlo o potvrdenie účtovnej skutočnosti za
rok 2006 (komunálne obligácie KOM Žilina 3 boli splatené dňa 07.12.2006) a výkon auditu podľa vyššie
uvedenej zmluvy sa vzťahoval aj na rok 2006.

Navrhovateľka predložila ako listinný dôkaz Znalecký posudok č. 1/2010, ktorý na jej žiadosť

vypracovala spoločnosť W., B..T..Y.., znalecká organizácia v odbore ekonomika a riadenie podnikov,
odvetvie: oceňovanie a hodnotenie podnikov, s identifikáciou predmetu znaleckého posudku: posúdenie
audítorského potvrdenia vo veci zrušenia emisie komunálnych obligácií KOM Žilina 3 a prehodnotenie
zadania úlohy. Úlohou znaleckej organizácie bolo prehodnotiť obsahovo audítorské overenie ročnej
účtovnej závierky za posledné overované obdobie, t.j. od 01.01.2006 od 31.12.2006 a posúdiť zákazku

zazákladežiadostiMestskéhoúraduvŽilinezodňa20.11.2007.Zposudkovejčastiznaleckéhoposudku
vyplýva, že znalkyňa prehodnotila audítorskú dokumentáciu z auditu zameraného na overovanie ročnej
účtovnej závierky za obdobie od 01.01.2006 do 31.12.2006. V zmluve o audite zo dňa 11.05.2006
nebola požiadavka na špecifikáciu platieb do F. A. B., P..B.., vo veci zrušenia emisie komunálnych
obligácií KOM Žilina 3. V testoch audítorskej dokumentácie neboli podklady na overenie predmetných

úhrad, a to bol dôvod na opätovné prehodnotenie týchto účtovných operácií. Zákazku zadanú Mestským
úradom v Žiline považuje znalkyňa po znaleckom prehodnotení za samostatné zadanie, ktoré nebolo
v audítorskom overení samostatne zdokumentované. Bolo potrebné zo strany audítorky J.. Q. K.
vypracovať audítorskú dokumentáciu, ktorá zahŕňala zmluvy, výpisy z účtov F. A. B., P..B.. od roku
1996 až do roku 2006 a internú dokumentáciu Mesta Žiliny k danej problematike. Zo záveru znaleckého

posudku vyplýva, že znalecká organizácia W., B..T..Y.. dospela k záveru, že audítorské vyhlásenie k
zrušeniu emisií komunálnych obligácií Mesta Žilina nebolo súčasťou zmluvy o audite na overenie ročnej
účtovnej závierky za rok 2006, nakoľko žiadosť o potvrdenie splatenia emisie komunálnych obligácií
KOM Žilina 3 sa týkalo obdobia rokov 1996 - 2006.
Dňa 06.08.2008 navrhovateľka spísala správu nezávislého audítora, z obsahu ktorej vyplýva, že

uskutočnila audit priloženej účtovnej závierky Mesta Žilina, ktorá obsahuje súvahu k 31.12.2006, výkaz
ziskov a strát a poznámky za rok končiaci k tomuto dátumu, ako aj prehľad významných účtovných zásad
a účtovných metód a ďalších vysvetľujúcich poznámok. Podľa vyjadrenia audítorky účtovná závierka
poskytuje pravdivý a objektívny pohľad na finančnú situáciu Mesta Žilina k 31.12.2006 na výsledky jeho
hospodárenia a peňažné toky za rok končiaci k danému dátumu v súlade so zákonom o účtovníctve.

Navrhovateľka ďalej v konaní ako listinné dôkazné prostriedky predložila nasledovné vyjadrenia
audítorov k spornej otázke:
Podľa vyjadrenia J.. M. S., č. licencie SKAU XXX uisťovacia služba nie je súčasťou služby o audite
účtovnej závierky. Výška odmeny audítora závisí od uisťovanej sumy a rizika. Nie je neobvyklá vo výške

1 - 15% z celkovej uisťovacej sumy.
Podľa vyjadrenia J.. V. T., licencia SKAU č. XXX, spôsob ocenenia práce audítora nie je stanovený
žiadnou právnou normou, ale pre potreby stanovenia ceny honoráru auditu účtovnej závierky je vydané
Usmernenie SKAU č. 01/2004/etika do 09.12.2009 a od 10.12.2009 platí Usmernenie č. 6/2009/etika/SKAU. Výška honoráru pre uisťovacie služby sa odvíja na základe iných cien stanovených, napr. pre
advokátov, likvidátorov a pod. a riadi sa, resp. závisí od výšky uisťovacej sumy a rizika a je obvyklá vo
výške 1 - 15% z poskytnutej služby.

Podľa vyjadrenie J.. V. W., č. licencie SKAU XXX, uisťovacia služba nie je súčasťou služby o audite
účtovnej závierky. Výška odmeny závisí od uisťovanej sumy a rizika. Je obvyklá vo výške 1 - 15% z
celkovej sumy uisťovacej služby.

Na návrh odporcu bolo v konaní zabezpečené vyjadrenie k uisťovacej službe audítora J.. Z. N., licencia

SKAU č. XXX, ktorá vo vyjadrení zo dňa 19.07.2010 uviedla, že uisťovacia služba nie je súčasťou
auditu účtovnej závierky. Podľa Medzinárodných audítorských štandardov, uisťovacia služba je jedna
zo služieb, ktoré poskytuje, resp. môže poskytovať audítor. Odmena audítora za audit účtovnej závierky
sa odvíja od počtu odpracovaných hodín a hodinovej sadzby. Hodinová sadzba je stanovená dohodou.
Počet hodín na vykonanie uisťovacej služby sa môže stanoviť podľa tohto usmernenia, nie je však
záväzný.

Podľa vyjadrenia SKAU zo dňa 20.09.2010 k stanoveniu ceny uisťovacej služby, SKAU oznámila
navrhovateľke, že Usmernenie č. 6/2009/etika/SKAU sa vzťahuje na audit. Pre uisťovacie služby SKAU
odporučila navrhovateľke stanoviť honorár v takej výške, ktorá jej umožní túto službu poskytnúť v
primeranej kvalite.

Podľa vyjadrenia SKAU zo dňa 08.11.2010 k stanoveniu ceny za uisťovacie služby, SKAU oznámila
navrhovateľke, že SKAU usmernila rozsah audítorských prác Usmernením č. 6/2009/etika/SKAU po
novele Usmernenie č. 15/etika/2010 s účinnosťou od 11.11.2010. Toto usmernenie sa nevzťahuje na iné
uisťovacie služby a SKAU nemôže určovať spôsob určenia ich ceny. Stanovenie ceny pre iné uisťovacie

služby je predmetom dohody zmluvných strán s prihliadnutím na rozsah, náročnosť prác a prijatej
zodpovednosti vykonávateľa.

Navrhovateľka predložila súdu výber štandardov medzinárodne platných v Európskej únii, ktorých
preklad zabezpečuje SKAU, pričom poukázala na časť označenú ako audit a uisťovacie služby, v ktorej

je uvedené, že Rada pre medzinárodné štandardy pre audit a uisťovacie služby (IAASB) pripravuje
ISA a Medzinárodné štandardy pre zákazky na preverenie, ktoré pojednávajú o audite a preverení
historických finančných informácií a Medzinárodné štandardy pre zákazky na uisťovacie služby, ktoré
pojednávajú o uisťovacích zákazkách iných ako audit alebo preverenie historických finančných výkazov.
IAASB tiež pripravuje príslušné praktické usmernenia. Uvedené štandardy a usmernenia slúžia ako

zrovnávajúca základňa pre vysoko kvalitné audítorské a uisťovacie štandardy a usmernenia vysokej
kvality na celom svete. Z časti predloženého výňatku z Medzinárodného štandardu označenej ako „etika“
vyplýva,žeetickýkódexpreúčtovnýchodborníkov,ktorývypracovalMedzinárodnývýborIFACpreetické
štandardy pre účtovných odborníkov (kódex), stanovuje etické požiadavky pre účtovných odborníkov a
poskytujekoncepčnýrámecprevšetkýchúčtovnýchodborníkov,abysazabezpečilododržiavaniepiatich

základných princípov profesionálnej etiky. Týmito princípmi sú bezúhonnosť, objektívnosť, odborná
spôsobilosť a náležitá starostlivosť, mlčanlivosť a profesionálne správanie. V súlade s týmto rámcom
sú všetci účtovní odborníci povinní zistiť, čo ohrozuje tieto základné princípy a v prípade existencie
ohrozenia urobiť opatrenia, ktoré zabezpečia, že sa účtovný odborník týmto princípom nespreneverí.
Žiadna členská organizácia IFAC ani firma vykonávajúca audit v súlade s ISA nesmú uplatňovať

štandardy, ktoré by boli menej prísne, než štandardy uvedené v kódexe.

Navrhovateľka ďalej predložila stranu 100 z Etického kódexu pre účtovných odborníkov, z obsahu ktorej
vyplýva rozlišovanie zákazok na uisťovacie služby založených na tvrdeniach a zákazok na uisťovacie
služby založených na priamom vykazovaní. V prípade zákaziek na uisťovacie služby založených

na tvrdeniach vykonáva vyhodnotenie alebo posúdenie predmetu zodpovedná osoba a informácie
o predmete majú podobu tvrdenia zodpovednej osoby, ktoré sa poskytne určeným používateľom.
V prípade zákaziek na uisťovacie služby založených na tvrdeniach sa vyžaduje nezávislosť od
zodpovednej osoby, ktorá je zodpovedná za informácie o predmete a môže byť zodpovedná za samotný
predmet. V prípade zákazky na uisťovacie služby založenej na priamom vykazovaní, účtovný odborník

poskytujúci služby buď predmet priamo vyhodnotí alebo posúdi alebo získa vyhlásenie od zodpovednej
osoby, ktorá vyhodnotenie alebo posúdenie vykonala, a ktoré určení používatelia nemajú k dispozícii.
Informácia o predmete sa určeným používateľom poskytne v rámci správy o uistení. Pri zákazkách nauisťovacie služby založených na priamom vykazovaní sa vyžaduje nezávislosť od osoby zodpovednej
za predmet.

Navrhovateľka ďalej predložila časť Etického kódexu pre účtovných odborníkov označenú ako
„definície“, v ktorej je vysvetlený význam jednotlivých výrazov v etickom kódexe pre účtovných
odborníkov. Poukázala na výraz „zákazka na uisťovacie služby“, ktorou sa rozumie zákazka, pri
ktorej účtovný odborník poskytujúci služby vyjadrí záver o výsledkoch hodnotenia alebo ocenenia
danej problematiky na základe porovnávania s kritériami, ktorý je určený na zvýšenie stupňa dôvery

potenciálnych užívateľov, ktorí nie sú zodpovednou stranou. Ďalej navrhovateľka poukázala na definíciu
výrazu „zákazka na audit finančných výkazov“, ktorou sa rozumie zákazka vykonávaná s cieľom
poskytnúť primerané uistenie, v rámci ktorej účtovný odborník poskytujúci služby vysloví názor, či
sú finančné výkazy zostavené vo všetkých významných súvislostiach v súlade s určeným rámcom
finančného vykazovania, ako napr. zákazky vykonané v súlade s Medzinárodnými audítorskými
štandardmi. To zahŕňa aj štatutárny audit, ktorý predstavuje audit finančných výkazov požadovaný

legislatívou alebo iným regulátorom.

Navrhovateľka ďalej predložila stranu 131 Etického kódexu pre účtovných odborníkov IFAC, na ktorej je
definovaná štruktúra usmernení, ktoré vydala Rada pre medzinárodné štandardy pre audit a uisťovacie
služby, z obsahu ktorej vyplýva rozčlenenie medzinárodného rámca pre uisťovacie služby na audity

a preverenia historických finančných informácií a uisťovacie služby iné ako audit alebo preverenie
historických finančných informácií.

Odporca na základe výzvy súdu predložil Zásady hospodárenia s majetkom Mesta Žilina schválené
Mestským zastupiteľstvom v Žiline dňa 27.08.2007 účinné dňom 12.09.2007, z obsahu ktorých (Článok

IV. bod 3, časť hnuteľný majetok a iné majetkové práva bod 3.3) vyplýva, že schváleniu mestským
zastupiteľstvom podliehajú prebratie záväzkov a pohľadávok nad hodnotu 500.000,- Sk v jednom
prípade.

Súd sa oboznámil s obsahom Medzinárodného štandardu pre zákazky na uisťovacie služby 3000/

Uisťovacie služby iné ako audit alebo preverenie historických finančných informácií účinný pre správy
o uistení datované 01.01.2005 a neskôr, ktorý bol predložený spolu s písomným vyjadrením odporcu
zo dňa 27.04.2014. Účelom uvedeného Medzinárodného štandardu pre zákazky na uisťovacie služby
je vytvoriť základné zásady a hlavné postupy a poskytnúť návod účtovným odborníkom poskytujúcim
služby (na účely tohto štandardu audítor poskytujúci služby) pre výkon zákaziek na uisťovacie

služby iných ako je audit alebo preverenie historických finančných informácií, ktorými sa zaoberajú
Medzinárodné audítorské štandardy (ISA) alebo Medzinárodné štandardy pre zákazky na preverenie
(ISRE). V tomto ISAE sa používajú termíny zákazka s primeraným uistením a zákazka s limitovaným
uistením na rozlíšenie dvoch typov zákaziek na uisťovacie služby, ktoré môže audítor poskytujúci
služby vykonávať. Cieľom zákazky s primeraným uistením je v rámci okolností danej zákazky zníženie

rizika vyplývajúceho z tejto zákazky na prijateľne nízku úroveň ako základu pozitívnej formy vyjadrenia
záveru odborníka. Cieľom zákazky s limitovaným uistením je zníženie rizika na úroveň, ktorá je
akceptovateľná v rámci okolností danej zákazky, pričom je však toto riziko vyššie ako v prípade
zákazky s primeraným uistením a je základom negatívnej formy vyjadrenia záveru odborníka. Pri
vykonávaní zákazky na uisťovacie služby inej ako je audit alebo preverenie historických finančných

informácií, ktoré sú predmetom ISA alebo ISRE, má audítor poskytujúci služby dodržiavať tento
Medzinárodný štandard pre zákazky na uisťovacie služby (ISAE) ako aj iné ISAE. Audítor poskytujúci
služby má dodržiavať požiadavky časti A a B Etického kódexu pre účtovných odborníkov IFAC (kódex).
Predložený štandard v bode 10 označenom ako „Odsúhlasenie podmienok zákazky“ uvádza, že audítor
poskytujúci služby má odsúhlasiť podmienky zákazky so zadávajúcou stranou. S cieľom vyhnúť sa

nedorozumeniam sa dohodnuté podmienky zaznamenajú v zákazkovom liste alebo v inej vhodnej
forme zmluvy. Ak zadávajúca strana nie je zodpovednou stranou, charakter a obsah zákazkového listu
alebo zmluvy sa môže líšiť. Existencia právneho mandátu môže postačiť ako splnenie požiadavky na
odsúhlasenie podmienok zákazky. Aj za týchto okolností môže byť však zákazkový list užitočný tak
pre audítora poskytujúceho služby, ako aj pre zadávajúcu stranu. Odporca konkrétne poukázal na

bod 49 predloženého štandardu označený ako „Obsah správy o uistení“, ktorý podrobne vymedzuje
základné prvky, ktoré musí obsahovať správa o uistení, konkrétne nadpis, ktorý jasne určuje, že ide
o nezávislú správu o uistení, adresát, identifikácia a opis informácií o predmete, ak je to vhodné
aj samotný predmet, určenie kritérií, tam, kde je to vhodné, uvedie sa opis dôležitých prirodzenýchobmedzení pri hodnotení alebo meraní predmetu voči kritériám, ak sú kritériá na hodnotenie alebo
meranie prístupné iba špecifickým budúcim používateľom, alebo sú relevantné iba pre špecifický účel,
uvedie sa vyhlásenie o obmedzení použitia správy o uistení iba na týchto používateľov alebo iba za

týmto účelom, identifikácia zodpovednej strany a opis zodpovednosti zodpovednej strany a audítora
poskytujúcehoslužby,vyjadrenie,žezákazkasauskutočnilavsúladesISAE,súhrnuskutočnenýchprác,
záver audítora poskytujúceho služby, dátum správy o uistení a meno firmy alebo audítora poskytujúceho
služby a konkrétne sídlo, zvyčajne je to mesto, kde sa nachádza kancelária audítora poskytujúceho
služby zodpovedného za zákazku.

Súd sa taktiež oboznámil s obsahom Etického kódexu audítorov SKAU II platného od 01.07.2006 v znení
tak, ako sa nachádza na internetovej stránke SKAU, pričom z jeho relevantných častí, ktoré sú súčasťou
spisu na č.l. 253 - 262 vyplýva, že charakteristickým znakom profesie účtovníka je prijatie zodpovednosti
konať vo verejnom záujme. Zodpovednosťou audítora je preto nie len uspokojiť potreby jednotlivého
klienta alebo zamestnávateľa. Audítor by sa pri svojom konaní vo verejnom záujme mal riadiť etickými

požiadavkami definovanými v tomto kódexe a dodržiavať ich. Audítor musí dodržiavať nasledujúce
základné princípy: a) bezúhonnosť, b) objektívnosť, c) odborná spôsobilosť a náležitá starostlivosť, d)
dôvernosť informácií a e) profesionálne správanie. Princíp profesionálneho správania ukladá audítorom
povinnosť dodržiavať príslušné zákony a nariadenia a vyvarovať sa akýchkoľvek krokov, ktoré môžu
spôsobiť diskreditáciu profesie audítora, vrátane konania, na ktorého základe by rozumne uvažujúca a

informovaná tretia strana, ktorá by poznala relevantné informácie dospela k záveru, že má negatívny
dopad na dobrú povesť profesie audítora. Podľa oddielu 240 „Honoráre a iné druhy odmeňovania“ na
začiatku rokovaní o odborných službách môže audítor poskytujúci služby uviesť akýkoľvek honorár,
ktorý považuje za primeraný. Samotná skutočnosť, že jeden audítor poskytujúci služby môže navrhnúť
nižší honorár než druhý nie je neetická. Napriek tomu môže výška navrhnutého honoráru ohroziť súlad

so základnými princípmi. Napr. ohrozenie odbornej spôsobilosti a náležitej starostlivosti v dôsledku
súkromného záujmu vznikne v prípade, ak je navrhovaný honorár taký nízky, že pri ňom bude ťažké
realizovať zákazku s platnými technickými a odbornými štandardmi. Závažnosť týchto ohrození závisí
od faktorov, ako je výška navrhovaného honoráru a úroveň služieb, na ktoré sa vzťahu. S prihliadnutím
na tieto možné ohrozenie treba podľa potreby uvážiť a prijať bezpečnostné opatrenia na ich odstránenie

alebo zmiernenie na prijateľnú úroveň. Opatrenia môžu zahŕňať informovanie klienta o podmienkach
zákazky, a najmä o východiskách účtovania honoráru a o skutočnosti, na ktoré služby sa navrhovaný
honorár vzťahuje a pridelenie dostatočného času a kvalifikovaných pracovníkov na úlohu.

Podľa ustanovenia § 1 Zákona č. 466/2002 Z.z. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov účinného

do 31.12.2007 (ďalej len zákon č. 466/2002 Z.z.), tento zákon upravuje postavenie a činnosť audítorov,
audítorskýchspoločnostíaasistentovaudítora,podmienky,zaktorýchmôžubyťposkytovanéaudítorské
služby, a pôsobnosť Slovenskej komory audítorov (ďalej len "komora").

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 466/2002 Z.z., audítorskými službami je

a) audit (overovanie) všetkých druhov účtovných závierok, audit výročných správ a ich súladu s
účtovnými závierkami,
b) audit účtovných závierok zostavených podľa medzinárodných účtovných štandardov (IAS) alebo
podľa iných uznávaných účtovných zásad, audit výročných správ a ich súladu s účtovnými závierkami,
c) audit ďalších skutočností podľa osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 3 zákona č. 466/2002 Z.z., audítor a audítorská spoločnosť poskytujú
audítorské služby za odplatu na základe zmluvy uzavretej s účtovnou jednotkou, ktorej budú
poskytované audítorské služby, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak; zmluva sa uzavrie
vždy, ak boli audítor alebo audítorská spoločnosť určení žrebom, podľa osobitného predpisu. Audítor

alebo audítorská spoločnosť majú nárok aj na úhradu výdavkov účelne vynaložených v priamej súvislosti
s poskytovaním audítorských služieb.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 466/2002 Z.z., audítor je pri poskytovaní audítorských služieb
nezávislý; je viazaný Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi

predpismi vydanými na ich vykonanie. Audítor je povinný dodržiavať audítorské štandardy, predpisy
vydané komorou a etický kódex audítora.Podľa ustanovenia § 15 ods. 2 zákona č. 466/2002 Z.z., audítor a audítorská spoločnosť sú povinní
poskytovať audítorské služby s odbornou starostlivosťou, čestne a svedomite.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 7 zákona č. 466/2002 Z.z., o audítorských službách audítor
alebo audítorská spoločnosť vypracúvajú správy alebo predkladajú výsledky svojich služieb podľa
audítorských štandardov.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 8 zákona č. 466/2002 Z.z., o priebehu poskytovania audítorských služieb

vedú audítor alebo audítorská spoločnosť audítorskú dokumentáciu podľa audítorských štandardov.
Súčasťou audítorskej dokumentácie pri audite je aj zmluva, na základe ktorej je poskytovaný audit, plán
a program auditu, správa o audite, účtovná závierka alebo konsolidovaná účtovná závierka, výročná
správa alebo konsolidovaná výročná správa a ďalšie doklady dokumentujúce priebeh auditu. Audítorská
dokumentácia sa uchováva desať rokov odo dňa splnenia zmluvy.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písmeno d) Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení účinnom
do 31.1.2013 (ďalej len Obchodný zákonník), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkové vzťahy o.i. zo zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591).

Podľa ustanovenia § 591 Obchodného zákonníka, zmluvou o kontrolnej činnosti sa vykonávateľ kontroly

zaväzuje vykonať nestranne zistenie stavu určitej veci alebo overenie výsledku určitej činnosti a vydať
o tom kontrolné osvedčenie a objednávateľ kontroly sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Podľa ustanovenia § 595 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak odplata nie je dohodnutá, je objednávateľ
povinný zaplatiť odplatu obvyklú v čase uzavretia zmluvy so zreteľom na predmet, rozsah, spôsob a

miesto kontroly.

Podľaustanovenia§265Obchodnéhozákonníka,výkonpráva,ktorýjevrozporesozásadamipoctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa ustanovenia § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov
(ďalej len Občiansky zákonník), prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a
vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľaustanovenia§44ods.2Občianskehozákonníka,prijatienávrhu,ktoréobsahujedodatky,výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový

prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písmeno c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom do
30.6.2009 (ďalej len zákon č. 138/1991 Zb.), schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy c)

nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote.

Podľaustanovenia§6ods.1písmenob)zákonač.25/2006Zb.overejnomobstarávanívzneníúčinnom
do 30.6.2008 (ďalej len zákon č. 25/2006 Zb.), verejný obstarávateľ na účely tohto zákona je obec.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 25/2006 Zb., verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri
zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona.

Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 25/2006 Zb., verejným obstarávaním sú postupy podľa tohto zákona,
ktorými sa zadávajú zákazky na dodanie tovaru, zákazky na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na

poskytnutie služieb, koncesia a súťaž návrhov.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 4 zákona č. 25/2006 Zb., zákazka na poskytnutie služby na účely tohto
zákona je zákazka, ktorej predmetom je poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 2 alebo 3, okremzákazky uvedenej v odsekoch 2 a 3. Zákazka, ktorej predmetom je poskytnutie služby podľa prílohy č. 2
alebo 3 a ktorá zahŕňa ako vedľajšiu činnosť stavebné práce podľa prílohy č. 1, sa považuje za zákazku
na poskytnutie služby. Zákazka, ktorej predmetom je dodanie tovaru aj poskytnutie služby podľa príloh

č. 2 a 3, sa považuje za zákazku na poskytnutie služby, ak predpokladaná hodnota služby prevyšuje
predpokladanú hodnotu tovaru.

Podľa prílohy č. 2 Prioritné služby k zákonu č. 25/2006 Zb., je uvedená ako kategória č. 9., predmet
Účtovníctvo, audit a vedenie účtovných kníh.

Predmetom konania v prejednávanej veci bol navrhovateľkou uplatnený nárok na zaplatenie sumy
59.251,- eur (1.785.500,- Sk) titulom zmluvného plnenia za poskytnutú uisťovaciu službu dňa 30.11.2007
na základe žiadosti odporcu zo dňa 20.02.2007 a opakovanej žiadosti zo dňa 20.11.2007, alternatívne
titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane odporcu tým, že poskytnutú uisťovaciu službu
od navrhovateľky prijal na základe neplatnej zmluvy o poskytnutí uisťovacej služby. Zmluvou o postúpení

pohľadávok uzatvorenou dňa 07.07.2013 navrhovateľka uplatnenú pohľadávku postúpila na obchodnú
spoločnosť DJD, s.r.o., so sídlom Čaksová 347, 044 12 Nižný Klátov, IČO: 44 625 910, ktorej vstup do
konania ako účastníka konania na strane navrhovateľa bol pripustený uznesením zo dňa 23.09.2013
č.k. 20Cb/403/2009-209. Predloženou zmluvou o postúpení pohľadávky (č.l. 203 a 204 spisu) mal súd
preukázanú aktívnu legitimáciu navrhovateľa vo vzťahu k uplatnenému nároku, pričom pohľadávka,

ktorá bola predmetom postúpenia bola podľa názoru súdu dostatočne identifikovaná tak v zmluve o
postúpení pohľadávky zo dňa 07.07.2013, ako aj v oznámení postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa
16.07.2013 (č.l. 197 spisu), ktoré bolo preukázateľne doručené odporcovi dňa 17.07.2013.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, pričom uvedené nebolo medzi účastníkmi

konaniasporné,ženavrhovateľkaposkytovalaodporcovislužbyaudítoranazákladeuzatvorenejZmluvy
o poskytnutí auditu účtovnej závierky zo dňa 11.05.2006. Predmetom plnenia zmluvy bolo overenie
účtovnej závierky od roku 2005 s dojednaným časom plnenia zmluvy na dobu určitú na vykonanie auditu
za rok 2005 a 2006 počnúc mesiacom máj 2006 s tým, že audítorská správa mala byť navrhovateľkou
vyhotovená najneskôr do 20.06.2006 za rok 2005 a najneskôr do 20.06.2007 za rok 2006. V čase

plnenia predmetu Zmluvy o poskytnutí auditu účtovnej závierky zo dňa 11.05.2006 odporca prvýkrát
žiadosťou zo dňa 20.02.2007 požiadal navrhovateľku o vyplnenie a zaslanie potrebných písomností v
zmysle požiadavky F. A., P..B.. Následne opätovne žiadosťou zo dňa 20.11.2007 sa odporca obrátil na
navrhovateľku so žiadosťou o zaslanie potvrdenia v zmysle požiadavky F. A., P..B.. vo veci zrušenia
emisie komunálnych obligácií KOM Žilina 3, ktoré boli splatené dňa 07.12.2006 poslednou splátkou vo

výške 9.000.000,- Sk s tým, že predmetnú žiadosť už navrhovateľke zaslal listom zo dňa 20.02.2007
doručeným navrhovateľke dňa 23.02.2007. V zmysle listu F. A., P..B.. (č.l. 15 spisu) banka požadovala
od odporcu, aby k zrušeniu emisie komunálnych obligácií KOM Žilina 3 v Centrálnom depozitári
cenných papierov SR, a.s. poskytol banke vyhlásenie audítora o splatení menovitej hodnoty úrokových
výnosov majiteľov dlhopisov v plnej výške spolu s pripojenou fotokópiou licencie audítora. Požadované

vyhlásenie audítora v zmysle požiadavky banky tak, ako toto bolo poskytnuté navrhovateľkou dňa
30.11.2007, navrhovateľka označovala v priebehu tohto konania ako úkon tzv. uisťovacej služby.
Jednou z otázok, ktoré boli medzi účastníkmi konania v priebehu tohto konania sporné bola otázka, či
poskytnutie uvedenej služby navrhovateľkou je plnením v rámci Zmluvy o poskytnutí auditu účtovnej
závierky z 11.05.2006 alebo ide o osobitnú auditorskú službu, ktorá nespadá do predmetu plnenia na

základezmluvy.Pokiaľprávnyzástupcaodporcunapojednávanídňa06.05.2014spochybňovalsamotný
charakter požadovaného a navrhovateľkou poskytnutého vyhlásenia, súd konštatuje, že na preukázanie
tvrdených skutočností, že nešlo o úkon uisťovacej služby, resp. aký bol charakter tohto poskytnutého
úkonu, neoznačil a ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Súd preto vychádzal z tej skutočnosti,
že bankou požadované vyhlásenie audítora malo charakter osobitnej uisťovacej služby poskytovanej

audítorom, a to bez ohľadu na to, či toto spĺňalo obsahové náležitosti Medzinárodného štandardu pre
zákazky na uisťovacie služby 3000 a zaoberal sa ďalej otázkou, či uvedená navrhovateľkou poskytnutá
služba bola súčasťou plnenia v rámci Zmluvy o poskytnutí auditu účtovnej závierky z 11.05.2006 alebo
išlo o poskytnutú službu nad rámec predmetu plnenia uvedenej zmluvy. Z výsledkov vykonaného
dokazovania, a to predovšetkým z obsahu Znaleckého posudku č. 1/2010 vypracovaného spoločnosťou

W., B..T..Y.. (č.l. 52 a nasled. spisu) v spojení s vyjadreniami audítoriek J.. M. S. (č.l. 75 spisu), J..
V. T. (č.l. 76 spisu), J.. V. W. (č.l. 77 spisu), a J.. Z. N. (č.l. 84 spisu) vyplýva, že navrhovateľkou
poskytnutá uisťovacia služba/vyhlásenie audítora netvorilo súčasť služieb, resp. plnenia,
ktoré navrhovateľka poskytovala odporcovi na základe Zmluvy o poskytnutí auditu účtovnej závierkyz 11.05.2006. Odlíšenie auditu účtovnej závierky a uisťovacích služieb vyplýva aj z obsahu stanovísk
SKAU zo dňa 20.09.2010 a 08.11.2010, ako aj z obsahu Medzinárodných audítorských štandardov (č.l.
99 a nasled. spisu), z Medzinárodného štandardu pre zákazky na uisťovacie služby 3000/Uisťovacie

služby iné ako audit alebo preverenie historických finančných informácií (č.l. 234 a nasled. spisu). Súd
taktiež poukazuje na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 466/2002 Z.z. o audítoroch a Slovenskej komore
audítorov v znení účinnom ku dňu poskytnutia vyhlásenia audítora 30.11.2007, ktorý v rámci vymedzenia
pojmu audítorských služieb rozlišuje audit (overovanie) všetkých druhov účtovných závierok, audit
výročných správ a ich súladu s účtovnými závierkami a na druhej strane audit ďalších skutočností podľa

osobitných predpisov.

Žiadosťouzodňa20.02.2007doručenounavrhovateľkedňa23.02.2007aopakovanoužiadosťouzodňa
20.11.2007odporcažiadalnavrhovateľkuozaslaniepotvrdeniavzmyslepožiadavkyF.A.B.,P..B..,ktorá
od odporcu požadovala vyhlásenie audítora o splatení menovitej hodnoty úrokových výnosov majiteľom
dlhopisov v plnej výške. Uvedená požiadavka súvisela so zrušením emisie komunálnych obligácií KOM

Žilina 3 v Centrálnom depozitári cenných papierov SR. Žiadosť zo dňa 20.02.2007 bola podpísaná J..
B. v zastúpení J.. P.A. W., vedúcej finančného oddelenia a žiadosť zo dňa 20.11.2007 bola podpísaná
priamo vedúcou ekonomického odboru odporcu J.. P. W.. Obsah žiadosti odporcu z 20.02.2007 a
rovnako ani obsah žiadosti z 20.11.2007 nenasvedčuje úmyslu odporcu uzavrieť s navrhovateľkou
novú zmluvu o poskytovaní osobitnej audítorskej služby. Uvedenému nasvedčuje aj právna úprava

upravujúca hospodárenie Mesta Žilina a režim uzatvárania zmlúv podľa Zákona o verejnom obstarávaní,
ktorý sa na odporcu vzťahuje. Úmysel odporcu uzatvoriť s navrhovateľkou novú zmluvu poprela aj
svedkyňa J.. P. W.Á.. Zároveň súd poukazuje na to, že prvá žiadosť z 20.02.2007 bola odporcom
podaná v rámci doby plnenia zmluvy o poskytnutí auditu účtovnej závierky v zmysle Článku III., kedy
audítorská správa za rok 2006 mala byť navrhovateľkou podaná do 20.06.2007. Žiadosť odporcu z

20.02.2007anižiadosťz20.11.2007nemožnovzhľadomnajejobsahkvalifikovaťakonávrhnauzavretie
zmluvy, nakoľko tieto nespĺňajú náležitosti návrhu na uzavretie zmluvy podľa § 43a ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Konkrétne obsahom týchto žiadostí nie je prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ako
ani vyjadrená vôľa odporcu, aby v prípade prijatia návrhu bol týmto viazaný. Rovnako tieto žiadosti
nie sú dostatočne určité na to, aby mohli byť ako návrh na uzavretie zmluvy posúdené. Ak by došlo

k uzavretiu zmluvy o poskytnutí uisťovacej služby, vzhľadom na predmet a povahu jej plnenia by išlo
o zmluvu o kontrolnej činnosti podľa ustanovenia § 591 a nasled. Občianskeho zákonníka, na ktorú
by sa vzhľadom na postavenie navrhovateľky a predmet poskytovaného plnenia zároveň vzťahoval
osobitný právny predpis, a to zákon č. 466/2002 Z.z. Návrh na uzavretie zmluvy o kontrolnej činnosti, aby
bola naplnená zákonná požiadavka jeho dostatočnej určitosti, by musel obsahovať návrh podstatných

náležitostí tejto zmluvy v zmysle ustanovenia § 591 Obchodného zákonníka, ktorými sú predmet plnenia
a odplatnosť ako pojmový znak, hoci dohoda o výške odplaty nie je podmienkou platnosti zmluvy
(§595 ods. 1 Obchodného zákonníka), pričom odplatnosť v žiadostiach zo dňa 20.02.2007 a 20.11.2007
absentuje. Prejav vôle obsiahnutý v predmetných žiadostiach je žiadosťou o poskytnutie konkrétnej
audítorskej služby adresovaný audítorke, ktorá v danom období na základe zmluvného vzťahu (Zmluvy

o poskytnutí auditu účtovnej závierky z 11.05.2006) vykonávala pre odporcu audit účtovnej závierky.
Obsah predmetných žiadostí v kontexte ostatných vykonaných dôkazov (najmä výsluch svedkyne J.. P.
W.) nasvedčuje tomu, že odporca sa, hoci mylne, domnieval, že služba, o ktorú navrhovateľku žiada,
je súčasťou plnenia na základe Zmluvy o poskytnutí auditu účtovnej závierky z 11.05.2006. Pokiaľ by
však žiadosť z 20.02.2001 alebo z 20.11.2007 bola posúdená ako návrh na uzavretie zmluvy v zmysle

§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, potvrdenie prijatia zákazky z 29.11.2007 zo strany navrhovateľky
by bolo možné kvalifikovať len ako nový návrh (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vzhľadom na jeho
obsah, nakoľko obsahovalo doplnený cenový návrh, ktorého prijatie zo strany odporcu nebolo v konaní
preukázané.Nazákladeuvedenéhosúdkonštatuje,ževykonanýmdokazovanímnebolopreukázané,že
by medzi navrhovateľkou a odporcom došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí osobitnej uisťovacej služby,

na základe ktorej by navrhovateľka dňa 30.11.2007 poskytla vyhlásenie audítora v zmysle požiadavky
banky.

Nakoľko v konaní nebolo sporné, že navrhovateľka dňa 30.11.2007 odporcovi v zmysle požiadavky
F. A., P..B.. poskytla vyhlásenie audítora, vo vzťahu ku ktorému odporca nenamietal jeho spôsobilosť

slúžiť na účel, na ktorý bolo vyžiadané, nárok navrhovateľky uplatnený v tomto konaní by bolo možné
posúdiť podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení, ktoré vzniklo na strane odporcu prijatím plnenia
bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), a to vo výške
obvyklej odplaty za poskytnutie obdobnej audítorskej služby v čase a mieste jej poskytnutia, ktorú byinak bol odporca povinný v prípade existencie zmluvného základu prijatia takejto služby zaplatiť. Súd
konštatuje, že výška bezdôvodného obohatenia získaného na strane odporcu na úkor navrhovateľky
nebola vykonanými dôkazmi spoľahlivo preukázaná. Navrhovateľkou tvrdenú výšku bezdôvodného

obohatenia, resp. obvyklosť odmeny za poskytnutie uisťovacej služby vo výške 1 - 15% z ceny uistenia
potvrdili len audítorky, ktoré sa k tejto otázke vyjadrovali písomne na jej žiadosť. Audítorka, ktorá bola
vyzvaná na vyjadrenie k tejto otázke súdom na návrh odporcu uviedla, že cena sa v závislosti od
počtu hodín a hodinovej sadzby môže aj v prípade vykonania uisťovacej služby stanoviť dohodou
podľa usmernenia SKAU, nie je však v tomto prípade tento postup záväzný. SKAU v poskytnutých

stanoviskách zo dňa 20.09.2010 a 08.11.2010 k cene uisťovacej služby uviedla, že Usmernenie SKAU
č. 6/2009/etika/SKAU sa na uisťovacie služby nevzťahuje a cena je vecou dohody zmluvných strán
v závislosti od rozsahu a náročnosti práce a prijatej zodpovednosti vykonávateľa. Súd poukazuje na
to, že pokiaľ sa navrhovateľka v priebehu konania odvolávala na prevzatú zodpovednosť v dôsledku
poskytnutého vyhlásenia audítora, navrhovateľka neobjasnila, aké konkrétne riziko a zodpovednosť
na seba poskytnutím vyhlásenia audítora z 30.11.2007 prevzala, pričom nebolo povinnosťou súdu

túto skutočnosť z vlastnej iniciatívy objasňovať, ale išlo o súčasť povinnosti tvrdenia navrhovateľky
v prejednávanej veci. Rovnako navrhovateľka v konaní neprodukovala žiadne tvrdenia vo vzťahu k
rozsahu a náročnosti práce, ktorú bolo z jej strany potrebné vykonať na vydanie vyhlásenia audítora
zo dňa 30.11.2007. Navrhovateľka ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania k výške bezdôvodného
obohatenia na strane odporcu nemala. Odporca na pojednávaní dňa 04.05.2010 navrhol znalecké

dokazovanie na určenie výšky odmeny audítora, ak súd dospeje k záveru, že uisťovacia služba nie
je súčasťou auditu. Vzhľadom na ďalšie právne posúdenie, ktoré viedlo k meritórnemu rozhodnutiu
v prejednávanej veci, nepovažoval súd vykonanie znaleckého dokazovania za potrebné a rovnako
odporca v ďalšom konaní už na prednesených dôkazných návrhoch netrval.

Vzhľadom na právne posúdenie navrhovateľkou uplatneného nároku ako nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia nebolo v prejednávanej veci relevantné zaoberať sa otázkou prípadnej
náhrady škody spôsobenej konaním odporcu navrhovateľke a rovnako uvedené z procesného hľadiska
ani nebolo možné, nakoľko nárok na náhradu škody je skutkovo a právne odlišným nárokom než bol
navrhovateľkou uplatnený nárok skutkovo vymedzený, pričom návrh na zmenu návrhu navrhovateľka

nepodala a za takýto dispozitívny úkon súd nepovažoval len odkaz na zákonné ustanovenia upravujúce
náhradu škody v Obchodnom Občianskom zákonníku v odvolaní navrhovateľky zo dňa 25.02.2011.

Vzhľadom na vyslovený právny názor v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline v nadväznosti
na obsah vyjadrenia odporcu zo dňa 01.06.2011 sa súd zaoberal zhodnotením postupu navrhovateľky

voči odporcovi z hľadiska dodržania zákonnej úpravy, a to najmä Zákona č. 466/2002 Z.z. a zásad
etiky audítorov v zmysle medzinárodných štandardov. Postavenie a činnosť audítorov a podmienky
poskytovania audítorských služieb v rozhodnom období upravoval Zákon č. 466/2002 Z.z. o audítoroch
a Slovenskej komore audítorov účinný do 31.12.2007. Súd primárne poukazuje na ustanovenie § 14
upravujúce spôsob poskytovania audítorských služieb, konkrétne odsek 3, v zmysle ktorého audítor

poskytuje audítorské služby za odplatu na základe zmluvy uzavretej s účtovnou jednotkou, pokiaľ tento
alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Ďalej súd poukazuje na ustanovenie § 15 upravujúce práva
a povinnosti audítorov, v zmysle ktorého audítor je pri poskytovaní audítorských služieb nezávislý, je
viazaný Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a inými všeobecnými záväznými právnymi predpismi
vydanými na ich vykonanie. Audítor je povinný dodržiavať audítorské štandardy, predpisy vydané

komorou a Etický kódex audítora (ods. 1) a zároveň audítor je povinný poskytovať audítorské služby
s odbornou starostlivosťou, čestne a svedomite (ods. 2). V zmysle ods. 8 o priebehu poskytovania
audítorských služieb vedie audítor audítorskú dokumentáciu podľa audítorských štandardov, súčasťou
ktorej je o.i. aj zmluva, na základe ktorej sa služby poskytujú. V nadväznosti na uvedené sa súd
oboznámil s výberom z Medzinárodných štandardov a Etického kódexu pre účtovných odborníkov

tak, ako tieto boli predložené navrhovateľkou (č.l. 99 - 106 spisu), Medzinárodným štandardom pre
zákazky na uisťovacie služby 3000 (č.l. 234 - 241 spisu), ktorý bol predložený odporcom, ako aj časťou
Etického kódexu audítorov SKAU II platného od 01.07.2006 (č.l. 253 - 262 spisu). Súd konštatuje, že
navrhovateľka sa v postupe voči odporcovi pri poskytnutí audítorskej služby, výsledkom ktorej bolo
vyhlásenie audítora z 30.11.2007 na základe požiadavky banky, zásadami vyplývajúcimi z označených

zákonných ustanovení, medzinárodných štandardov a Etického kódexu audítorov dôsledne neriadila.

Predovšetkým súd poukazuje na okolnosti, za ktorých došlo zo strany navrhovateľky k poskytnutiu
vyhlásenia audítora z 30.11.2007. Odporca preukázateľne žiadal navrhovateľku o poskytnutievyhlásenia v zmysle požiadavky banky prvýkrát žiadosťou z 20.02.2007 zjavne v domnení, že žiada
o poskytnutie audítorskej služby v rámci uzavretej Zmluvy o poskytnutí auditu účtovnej závierky. V
konaní pritom nebolo preukázané, či a akým spôsobom navrhovateľka na žiadosť odporcu z 20.02.2007

reagovala a či v súlade so zásadou profesionálneho správania a etickým kódexom informovala odporcu,
že požadované potvrdenie nie je súčasťou predmetu plnenia na základe uzatvorenej zmluvy, ale
že ide o osobitnú audítorskú (uisťovaciu) službu, a aká je výška odmeny za jej poskytnutie, ktorá
podľa vyjadrenia SKAU je vecou dohody zmluvných strán. Obdobne nebolo v konaní preukázané,
že by navrhovateľka takýmto spôsobom, ktorý súd považuje za súladný so zásadou profesionálneho

správania, reagovala na opätovnú žiadosť odporcu z 20.11.2007. Napriek uvedenému, keby nebol
preukázaný konsenzus zmluvných strán, t.j. navrhovateľky a odporcu na uzavretí zmluvy o poskytnutí
osobitej audítorskej služby a jej obsahových náležitostiach, ako ani vedomosť odporcu o cene
požadovanej navrhovateľkou za odporcom požadované vyhlásenie, navrhovateľka dňa 29.11.2007
potvrdilaprijatiezákazkyodporcuadňa30.11.2007poskytlavyhlásenieaudítora.Vkonanípritomnebolo
preukázané, že by potvrdenie prijatia zákazky z 20.11.2007, ktoré bolo do obsahu spisu predložené

bez označenia konkrétneho adresáta, so stanovením ceny zákazky 1% bez DPH z celkovej sumy,
bolo výsledkom dohody s odporcom, resp. že by toto potvrdenie navrhovateľka odporcovi doručila
pred poskytnutím vyhlásenia audítora (ku ktorému došlo nasledujúci kalendárny deň), a že by odporca
mal možnosť sa k obsahu potvrdenia prijatia zákazky z 29.11.2007 vyjadriť. Pri poskytnutí vyhlásenia
audítora tak navrhovateľka postupovala v rozpore s ustanovením § 14 ods. 3 Zákona č. 466/2002

Z.z., ktoré ukladá audítorovi zásadne poskytovať audítorské služby za odplatu na základe zmluvy,
hoci nebolo preukázané, že by medzi navrhovateľkou a odporcom k uzavretiu zmluvy došlo. Uvedený
postup navrhovateľky bol rovnako v rozpore s bodom 10 Medzinárodného štandardu pre zákazky na
uisťovacie služby 3000, ktorý upravuje odsúhlasenie podmienok zákazky a stanovuje, že audítor má
odsúhlasiť podmienky zákazky so zadávajúcou stranou a s cieľom vyhnúť sa nedorozumeniam sa

dohodnuté podmienky zaznamenajú v zákazkovom liste, alebo v inej vhodnej forme zmluvy. Rovnako
pri poskytnutí audítorskej služby navrhovateľka nepostupovala s odbornou starostlivosťou, kedy z
titulu svojej odbornej spôsobilosti musela vedieť, že vstupuje do právneho vzťahu s mestom, ktoré
sa pri nakladaní s majetkom a majetkovými právami musí riadiť ustanoveniami Zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí, v zmysle ktorého nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote podlieha

schváleniumestskéhozastupiteľstva.AhocizásadyhospodáreniasmajetkomMestaŽilinanepodliehajú
ustanoveniu § 121 OSP, pri navrhovateľkou stanovenej hodnote poskytovanej služby si takejto možnosti
musela byť vedomá, a rovnako aj skutočnosti, že mesto je verejným obstarávateľom v zmysle Zákona č.
25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a pri zadávaní zákaziek je povinné postupovať podľa tohto zákona.
Nie je relevantné, či by potenciálne zamestnanci odporcu pri zadávaní žiadosti navrhovateľke prekročili

alebo neprekročili rozsah svojho poverenia v zmysle obsahu ich pracovnej náplne. Navrhovateľke však
muselo byť zrejmé, že na základe jednoduchej žiadosti zo strany odporcu a jej prípadnej akceptácie
zo strany navrhovateľky nemôže dôjsť k platnému uzatvoreniu zmluvy s navrhovateľkou tvrdeným
obsahom, nakoľko by to bolo v rozpore so zákonom č. 25/2006 Z.z.

Hoci záväzkovoprávny vzťah medzi účastníkmi konania vyhodnotený súdom ako záväzok z
bezdôvodného obohatenia nie je obchodným záväzkovým vzťahom v zmysle ustanovenia § 261
ods. 1 resp. 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, túto povahu by mal v prípade existencie tvrdenej zmluvy
medzi účastníkmi konania, nakoľko záväzkové vzťahy zo zmluvy o kontrolnej činnosti sa bez ohľadu
na povahu subjektov riadia ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 3 písm. d/

Obchodného zákonníka). Navrhovateľka je pritom podnikateľkou v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 písm.
c) Obchodného zákonníka a do právneho vzťahu s odporcom vstupovala v rámci výkonu tejto činnosti
podľa osobitného Zákona č. 466/2002 Z.z. Z uvedených dôvodov navrhovateľka bola povinná v súlade s
ustanovením § 265 Obchodného zákonníka postupovať voči odporcovi v súlade so zásadami poctivého
obchodného styku. Pokiaľ navrhovateľka vyššie uvedeným postupom pri poskytovaní uisťovacej

služby konala v rozpore s ustanoveniami Zákona č. 466/2002 Z.z. a rovnako sa dôsledne neriadila
oboznámenými medzinárodnými štandardmi a zásadami etiky audítorov, navrhovateľkou uplatnený
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného odporcom na úkor navrhovateľky prijatím
plnenia bez právneho dôvodu súd hodnotí ako výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, ktorý v zmysle ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka nepožíva právnu ochranu.

Na uvedenom právnom závere nič nemení ani tá skutočnosť, že navrhovateľka v prejednávanej veci
uplatnenú pohľadávku postúpila na obchodnú spoločnosť DJD, s.r.o., ktorá vstúpila do konania na jej
miesto ako navrhovateľ. S poukazom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu
zamietol.Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca bol v konaní v celom
rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči navrhovateľovi plnú náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia potrebných na účelné uplatňovanie práva. Odporca vyčíslil uplatnenú náhradu trov konania a
trov právneho zastúpenia písomným podaním doručeným súdu dňa 07.05.2014 (č.l. 269 spisu) v spojení
s písomným podaním zo dňa 19.01.2011 (č.l. 270 spisu). Súd preskúmal odporcom špecifikované trovy

konania a trovy právneho zastúpenia, pričom dospel k záveru, že tieto boli uplatnené a vyčíslené v
súlade s ustanovením § 137 OSP a príslušnými ustanoveniami Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb s výnimkou jedného režijného paušálu vo výške
8,04 eur s príslušnou DPH 20%, ktorý bol uplatnený nad rámec uplatnených úkonov trov právnej služby
uskutočnených advokátom JUDr. Martinom Olosom. Súd tak priznal odporcovi voči navrhovateľovi
náhradu trov konania vo výške 3.555,- eur titulom súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu

a 4.577,51 eur titulom trov právneho zastúpenia podľa nasledovnej špecifikácie:
- príprava a prevzatie zastúpenia na základe plnej moci z 30.11.2009 539,41 eur + 6,95 eur režijný
paušál,
- odpor proti platobnému rozkazu zo 07.12.2009 539,41 eur + 6,95 eur režijný paušál,
- účasť na pojednávaní 23.03.2010, ktoré bolo odročené bez prejednávania veci 134,85 eur + 7,21 eur

režijný paušál,
- účasť na pojednávaní 04.05.2010 539,41 eur + 7,21 eur režijný paušál + 20% DPH,
- účasť na pojednávaní 18.01.2011 539,41 eur + 7,41 eur režijný paušál + 20% DPH,
- účasť na vyhlásení rozsudku 08.02.2011 134,85 eur podľa vyčíslenia z 19.01.2011 + 7,41 eur režijný
paušál + 20% DPH,

- vyjadrenie k odvolaniu 01.06.2011 539,41 eur + 7,41 eur režijný paušál,
- vyjadrenie z 02.04.2014 539,41 eur + 8,04 eur režijný paušál + 20% DPH,
- vyjadrenie z 27.04.2014 539,41 eur + 8,04 eur režijný paušál + 20% DPH.

Pri vyčíslení náhrady trov právneho zastúpenia súd zohľadnil skutočnosť, že predchádzajúci právny

zástupca odporcu bol platcom DPH od 01.05.2010 a súčasný právny zástupca odporcu je platcom
DPH od 15.04.2013. Náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia je navrhovateľ povinný v súlade
s ustanovením § 149 ods. 1 OSP zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu, do troch dní po
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami,
ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na
jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).