Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoE/29/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814202957
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814202957.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: E., s.r.o., E. XX, XXX XX Y., IČO: 35
807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25,
IČO: 36 865 141, proti povinnému: C. W., nar.X.X.XXXX, bytom Y. XX o vymoženie 803,01 eur s
príslušenstvom, vedenej na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora so sídlom
v Bratislave, Haburská 49/A (pôvodne u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v

Bratislave,Záhradnícka60,82108Bratislava),podEX4487/14,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniu
Okresného súdu Rožňava č. k. 9Er/298/2014-21 zo dňa 12.12.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
a rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11213/11 zo dňa 20.3.2012 požiadal súdny
exekútor dňa 24.3.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na oznámenie súdneho

exekútora o skutočnostiach, ktoré by mohli mať za následok jeho vylúčenie z predmetnej exekučnej
veci súd uznesením č. k. 9Er/298/2014-13 zo dňa 8.10.2014 vylúčil súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého z vykonávania tejto exekúcie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2014.
Oprávnený následne dňa 27.10.2014 v súlade s ust. § 30 ods. 11 Exekučného poriadku navrhol súdu
vykonanímpredmetnejexekúciepoveriťsúdnehoexekútoraJUDr.IvanaNestora,sosídlomvBratislave,
Haburská 49/A.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s.
p.) a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§

205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti podľa Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a ustanovenia
§ 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“). Exekučný
súd na základe exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu,
v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí

podľa ustanovenia § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávnepredpokladyexekučnéhotitulu,tedajehodovolenosť,možnosťasúladsdobrýmimravmi.Exekučný súd sa však musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné
ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou
pre zastavenie konania je zjavný nedostatok exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne

nemožnému,právomnedovolenémualebokniečomu,čojevrozporesdobrýmimravmi.Spoukazomna
Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to, že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení
právneho posúdenia veci. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v prípade nesúladu
takého rozsudku so zákonom podrobiť ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým
rozhodnutím však súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho

pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy. Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil
konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom
a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných
práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom dvojinštančnom konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je podľa oprávneného v danom prípade neúplné zistenie
skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, ktorý uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná

žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská doložka. Oprávnený zdôraznil, že rozhodcovská doložka
bola dohodnutá formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine, prípadne v niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré
sú pre zmluvné strany záväzné. S poukazom na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a
na ustanovenie § 53 ods.4 písm. r/ Občianskeho zákonníka mal za to, že exekučný titul bol vydaný

oprávneným orgánom, pretože povinný ako spotrebiteľ mal právo rozhodnúť sa, kde uplatní svoje
právo zo zmluvy. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, zaťažil tak konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu a v danej veci konal nad rámec zákonných ustanovení.

Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu
nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p..

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a
3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214
ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje
proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd stotožňuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.). na
doplnenie odôvodnenia napadnutého uznesenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza
nasledovné:

Oprávnený v podanom odvolaní namietal predovšetkým, že exekučný súd prekročil rámec svojej

preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súdprvéhostupňasprávnenevyhovelžiadostisúdnehoexekútoraaneudelilmupoverenienavykonanie
exekúcie. Exekučný súd je totiž povinný pri nútenom výkone rozhodnutia postupovať v medziach a
v súlade so zákonom, a preto je povinný už pri žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého sa má exekúcia vykonávať, bol

vydaný orgánom na to oprávneným. Ak exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý nemal legitimitu na
vydanie rozhodcovského rozsudku, na základe takéhoto exekučného titulu nemožno viesť exekúciu proti
povinnému, pretože exekučnému titulu chýba dôležitá vlastnosť, a to jeho materiálna vykonateľnosť.Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012
zo dňa 21.03.2012 „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j.
vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou
skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so
zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá

neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej

nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.“ V
tomto smere preto nebola odvolacia námietka oprávneného opodstatnená.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a/ a písm. b/ citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania
a veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého je zmluva o úvere uzatvorená
medzi oprávneným a povinným zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom na to je na daný
právny vzťah potrebné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený poskytol povinnému
úver v rámci svojho podnikania; a povinný je zmluvnou stranou, ktorej bol ako spotrebiteľovi (fyzickej
osobe) poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným

preukázané,žepovinnémubolúverposkytnutýnavýkonzamestnania,povolaniaalebopodnikania. Súd
prvého stupňa preto v danom prípade správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa a taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch.

Záväzok povinného vyplýva zo zmluvy o úvere č. 618301324 zo dňa 8.2.2011 uzavretej medzi

účastníkmi konania, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 350,00 eur a
povinný sa zaviazal vrátiť úver s poplatkom 322,00 eur, teda sa zaviazal vrátiť celkom 672,00 eur.
Rozhodcovská doložka nebola zakotvená priamo v zmluve o úvere a riešenie sporov pred rozhodcom
nebolo uvedené ani v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, kde je upravené len riešeniesporov zo zmluvy mediáciou. Oprávnený však predložil rozhodcovskú zmluvu, ktorú účastníci konania
uzavreli dňa 8.2.2011 súčasne so zmluvou o úvere č.618301324.

Z čl. II bodu 1 predmetnej rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 8.2.2011 vyplýva, že všetky spory, ktoré
vzniknú zo zmluvy o úvere č. 618301324 uzavretej dňa 8.2.2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na rozhodcovskom súde; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (Občiansky súdny poriadok).

Súd prvého stupňa takto dohodnutú rozhodcovskú zmluvu posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku možno
považovať tú, ktorá spotrebiteľa núti, aby všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy
riešil v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj v prípade, ak síce spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym

súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ
by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel
zabrániť rozhodcovskému konaniu. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok
odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že rozhodcovská
zmluva bola vyhotovená na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný vlastnoručne

podpísal, pretože je otázne, či by povinnému bol úver poskytnutý, ak by odmietol rozhodcovskú zmluvu
(uzatváranú súčasne so zmluvou úverovou) podpísať. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal
práva na účinnú ochranu a možnosti brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak žalobu
na rozhodcovský súd podá oprávnený, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah
zmluvy. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou

osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu
účasť. Vzhľadom na uvedené dohoda o riešení sporov v rozhodcovskom konaní spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa,
preto je podľa § 53 ods. 4 písm. r/ a ods. 5 Občianskeho zákonníka od počiatku neplatná.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo
dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej

zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť
žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto
vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd
prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a

dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“

Dôvodom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti
rozhodcovskej doložky, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a vydať rozhodcovský
rozsudok. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre

ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok
nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď
zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd preto podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

ako vecne správne potvrdil.

Pre rozhodnutie o odvolaní oprávneného bolo podstatné posúdenie rozhodcovskej zmluvy a
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, preto sa odvolací súd ďalšími odvolacími dôvodmi
oprávneného nezaoberal.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.