Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. júl 2015

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 6C/35/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414200988
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2015:5414200988.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Janou Veselou v právnej veci navrhovateľa: U. L.Š.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, Y. M., proti odporcom: 1/ Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom
Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO:31 320 155, 2/ Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova
48, Bratislava IČO: 00 151 653, zast. Advokátska kancelária Grochová a partneri, s.r.o., so sídlom
Garbiarska5,Košice,IČO:36863017,3/Platiťsaoplatí,s.r.o.,sosídlomKošická56,Bratislava,IČO:45
684 618, 4/ L. L.Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.Č.Í. XXX/XX, Y. M., 5/L. L.Š.D., rod. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I.Č.Í. XXX/XX, Y. M.Í., 6./C.. U. L.Š.D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, E.Ž.D., v konaní o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o vyslovenie neplatnosti právnych úkonov

r o z h o d o l :

.. Súd návrh zamieta v celom rozsahu.

II. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi v 2. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 1.819,19
EUR, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu v 2. rade do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. V pomere medzi navrhovateľom a odporcami v 1., 3. až 6. rade sa odporcom v 1., 3. až 6. rade

náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, tunajšiemu súdu doručeným dňa 10.03.2014, sa žalobca domáha určenia, že: A) je
vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 3527 k. ú. X.Ľ.M. V.Z.W. ako rodinný dom súp. č. XXX
postavený na parc. č. 548/53 a ako pozemky - parcela registra KN „C“ č. 548/24, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 161 m2 a KN „C“ č. 548/53, zastavané plochy a nádvoria o výmere 223 m2 (v ďalšom
texte len ako " nehnuteľnosti zapísané na LV č. 3527 k.ú. X. V."), B) zmluva o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam uzatvorená medzi žalovanou 6/ ako záložcom a žalovaným 1/ ako záložným veriteľom,
ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 3527 k. ú.

X.Ľ.M. V., ktorej vklad bol povolený Správou katastra Dolný Kubín pod č. V 1633/2001 z 03.01.2001 je
neplatná, C) zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorená medzi žalovanými 4/ a
5/ ako záložcami a žalovaným 1/ ako záložným veriteľom, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného
práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 3527 k. ú. X.Ľ.M. V., ktorej vklad bol povolený Správou
katastra Dolný Kubín pod č. V 1423/02 z 25.10.2002 je neplatná. D) zmluva o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam uzatvorená medzi žalovanými 4/ a 5/ ako záložcami a žalovaným 1/ ako záložným
veriteľom,ktorejpredmetombolozriadeniezáložnéhoprávaknehnuteľnostiamzapísanýmnaLVč.3527

k. ú. X.Ľ.M. V., ktorej vklad bol povolený Správou katastra Dolný Kubín pod č. V 151/07 z 31.01.2007 je
neplatná. E) zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorená medzi žalovanými 4/ a
5/ ako záložcami a žalovaným 1/ ako záložným veriteľom, ktorej predmetom bolo zriadenie záložnéhopráva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 3527 k. ú. X.Ľ.M. V., ktorej vklad bol povolený Správou
katastra Dolný Kubín pod č. V 220/08 z 13.02.2008 je neplatná.
Návrh odôvodnil tým, že žalovaný 4/ a žalovaný 5/ sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných na LV

č. 3527 obec Dolný Kubín a k.ú. X.Ľ.M. V. ako rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. 548/53,
pozemku - parcely registra KN „C“ parc. č. 548/24, zastavané plochy a nádvoria o výmere 161 m2 a
pozemku - parcely registra KN „C“ parc. č. 548/53, zastavané plochy a nádvoria o výmere 223 m2 každý
o veľkosti podielu 1/1. K vyššie uvedeným nehnuteľnostiam je v časti „C“ LV Ťarchy ako prvé v poradí
zapísané záložné právo na zabezpečenie pohľadávky z úveru v prospech žalovaného 1/: Všeobecná

úverová banka, a. s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 na Základe Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti, ktorej vklad bol povolený pod č. V 1633/2001 z 03.01.2001. K vyššie
uvedeným nehnuteľnostiam je v časti „C“ LV Ťarchy zapísané ďalšie záložné právo na zabezpečenie
pohľadávky z úveru v prospech žalovaného 1/:Všeobecná úverová banka, a. s., Mlynské nivy 1, 829
90 Bratislava, IČO:31 320 155 na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorej
vklad bol povolený pod č. V 1423/02 z 25.10.2002. K vyššie uvedeným nehnuteľnostiam je v časti „C“

LV Ťarchy zapísané ďalšie záložné právo na zabezpečenie pohľadávky z úveru v prospech žalovaného
1/: Všeobecná úverová banka, a. s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 na základe
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorej vklad bol povolený pod č. V 151/07 zo dňa
31.12.2007. K vyššie uvedeným nehnuteľnostiam je v časti „C“ LV Ťarchy zapísané ďalšie záložné
právo na zabezpečenie pohľadávky z úveru v prospech žalovaného 2/: Slovenská sporiteľňa, a. s.,

so sídlom Suché mýto 4, 816 07 Bratislava, IČO: 00 151 653 na základe Zmluvy o zriadení zložného
práva k nehnuteľnosti, ktorej vklad bol povolený pod č. V 220/08 zo dňa 13.02.2008. Žalovaný 1/ a
žalovaný 2/ však nie sú právne perfektnými záložnými veriteľmi, nakoľko zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam zavkladovaná pod č. V 1633/2001 z 03.01.2001, zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam zavkladovaná pod č. V 1517/07 zo dňa 31.01.2007 a Zmluva o zriadení

záložnéhoprávaknehnuteľnostiamzavkladovanápodč.V220/08zodňa13.02.2008(ďalejlen„záložné
zmluvy“), na základe ktorých bol žalovaný 1/ a žalovaný 2/ zapísaný ako záložný veriteľ, je absolútne
neplatným právnym úkonom so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Neplatnosť záložných zmlúv
žalobcovia opierajú o následné skutočnosti: Žalovaný v rade 6/ C.. U. L.Š.D.Á. nadobudla uvádzané
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 02.12.2001, ktorej vklad bol

povolený Správou katastra Dolný Kubín dňa 05.12.2001 pod č. V 1484/2001 uzatvorenej so žalobcom,
v tom čase ako predávajúcim („ďalej len „kúpna zmluva“ ). Žalovaná v 6/ rade C.. U. L.Š.D. uzatvorila
zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zavkladovanú pod č. V 1633/2001 z 03.01.2001
so žalovaným 1/. Žalovaní 4/ a 5/ uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
zavkladovanú po č. V 1423/02 z 25.10.2002 so žalovaným 1/, zmluvu o zriadení záložného práva k

nehnuteľnostiam zavkladovanú pod č. V 151/07 zo dňa 31.01.2007 so žalovaným 1/ a zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zavkladovanú pod č. V 220/08 zo dňa 13.02.2008 so žalovaným 2/.
Žalobca je presvedčený, že záložné zmluvy špecifikované v predchádzajúcom texte uzatvorené medzi
žalovanou v rade 6/ a žalovaným v rade 1/ a žalovaným v rade 2/ uzavreté následne po uzavretí Kúpnej
zmluvyzodňa02.12.2001,zavkladovanejpodč.V1484/2001súabsolútneneplatnýmiprávnymiúkonmi

podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. V čase uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam zavkladovanej pod č. V 1633/2001 z 03.01.2001 so žalovaným 1/, žalovaná v rade 6/
nebola vlastníkom týchto nehnuteľností a preto nemohla platne uzatvoriť napadnuté záložné zmluvy. V
čase uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zavkladovanej pod č. V 1423/02
z 25.10.2002 so žalovaným 1/, zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zavkladovanej pod

č. V 151/07 zo dňa 31.01.2007 so žalovaným 1/ a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
zavkladovanej pod č. V 220/08 zo dňa 13.02.2008 so žalovaným 2, žalovaní 4/ a 5/ neboli vlastníkmi
týchto nehnuteľností, a preto nemohli platne uzatvoriť napadnuté záložné zmluvy. Žalovaná v rade
6/ nebola vlastníkom sporných nehnuteľností z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa
02.12.2001, zavkladovanej pod č. V 1484/2001. Žalobca žiada, aby sa súd s otázkou absolútnej

neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 02.12.2001, zavkladovanej pod č. V 1484/2001 vysporiadal ako s
otázkou predbežnou. Uvedená kúpna zmluva je absolútne neplatná z dôvodu skutočnosti, že sporná
kúpna zmluva bola vyhotovená najskôr dňa 01.12.2001. Predávajúci a kupujúci nepodpísali uvedenú
kúpnu zmluvu pred pracovníkom notárskeho úradu JUDr. Mariána Zboju, pani Boženou Chovanovou.
Žalobca nebol dňa 01.12.2001 ani dňa 02.12.2001 osobne prítomný na notárskom úrade JUDr. Mariána

Zboju, notára so sídlom v Dolnom Kubíne. Z uvedeného dôvodu nemohol platne uznať podpis na kúpnej
zmluve dňa 01.12.2001. Z obidvoch osvedčovacích doložiek vyplýva, že žalobca mal uvedené listiny
podpísať mimo notárskeho úradu a na notárskom úrade mal len uznať podpisy na uvedených listinách zo
svoj vlastný podpis. Po vykonaní osvedčovania podpisu na kúpnej zmluve zo dňa 01.12.2001 a zápisedo osvedčovacej knihy pod č. 564/2001 došlo k zošitiu obidvoch listín pracovníčkou notárskeho úradu
pani V.Ž.W. N.. Ďalším dôvodom absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 02.12.2001 je to, že bola
uzatvorená v rozpore s ust. § 46 ods. 2 Obč. zák., ktorá skutočnosť spôsobuje absolútnu neplatnosť

právneho úkonu kúpnej zmluvy zo dňa 02.12.2001, zavkladovanej pod č. V 1484/2001. Žalobca v tejto
súvislosti poukazuje na súdne rozhodnutie - stanovisko NS SR zo dňa 03.10.2001 sp. zn. Cpj 33/01,
podľa ktorého zmluva o prevode nehnuteľnosti musí byť uzavretá v písomnej forme, pričom prejavy
vôle účastníkov, vrátane ich podpisov, musia byť na tej istej listine (§ 46 ods. 1, ods. 2 Občianskeho
zákonníka), pokiaľ takúto zmluvu, vrátane jej nedielnych príloh, tvorí viac ako jeden list, musia byť všetky

tieto jednotlivé hárky pevne spojení (zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu listiny, a to už pred jej
podpísaním. Žalobca tvrdí, že podpis žalobcu na listine označenej ako kúpna zmluva zo dňa 01.12.2001
a dodatok č. 1 zo dňa 02.12.2001 ku kúpnej zmluve zo dňa 01.12.2001, nie je jeho podpisom a je
sfalšovaný. Kúpna zmluva zo dňa 02.12.2001 je neplatným právnym úkonom, a to v zmysle § 40 ods.
3 Občianskeho zákonníka, nakoľko nespĺňa zákonnú náležitosť - podpis konajúcej osoby. Nedodržanie
písomnej formy stanovenej zákonom spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, a to neplatnosť absolútnu.

Absolútne neplatný právny úkon nemá žiadne právne účinky, a to od samého počiatku. Platné právo
taktiež neumožňuje dodatočné zhojenie vád absolútne neplatných právnych úkonov, tzv. konvalidáciu.
Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolávať ktokoľvek a súd je povinný na absolútnu
neplatnosť prihliadať ex offo. Žalobca preto namieta nedostatok vážnosti prejavu vôle žalovanej 6/
ako kupujúcej pri uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 02.12.2001. Ako dôkaz tohto tvrdenia žalobca

súdu predložil kúpnu zmluvu zo dňa 11.03.2002 uzatvorenú medzi žalovanou 6/ ako predávajúcou
a žalovanými 4/ a 5/ ako kupujúcimi. Žalovaná v 6/ rade sa nikdy nenasťahovala do predmetných
nehnuteľností. Nehnuteľnosť bola obývaná výlučne rodinou žalobcu t.j. žalobcom, jeho manželkou a
synom Branislavom. Žalobca má za to, že právny úkon kúpna zmluva zo dňa 02.12.2001, zmluva o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zavkladovaná pod č. V 1633/2001 z 03.01.2001, zmluva

o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zavkladovaná pod č. V 1423/02 z 25.10.2002, Zmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zavkladovaná pod č. V 151/07 zo dňa 31.01.2007 a
Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zavkladovaná pod č. V 220/08 zo dňa 13.02.2008
sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Žalovaná v 6/ rade sa z dôvodu absolútnej neplatnosti
kúpnej zmluvy zo dňa 02.12.2001 nestala vlastníkom predmetných nehnuteľností a z uvedeného dôvodu

nemohlaplatneuzatvoriťzmluvuozriadenízáložnéhoprávasožalovaným1/apredmetnénehnuteľnosti
zaťažiť záložným právom v prospech žalovaného v rade 1/, s poukazom na zásadu nemo plus iuris
ad alium transfere potest quam ipse habet. Uvedené platí rovnako vo vzťahu k ďalším napadnutým
záložným zmluvám a vo vzťahu k žalovanému v rade 4/ a v rade 5/, nakoľko žalovaní v rade 4/ a v
rade 5/ nikdy nemohli nadobudnúť vlastnícke právo od žalovanej v rade 6. Ako je z uvedeného zrejmé,

žaloba žalobcu má vysoký predpoklad úspechu v konaní, keďže neplatnosť záložných zmlúv žalobca
odôvodňuje nespochybniteľnou skutočnosťou, že žalovaní v rade 4/, v rade 5/ a v rade 6/ disponovali
nehnuteľnosťami pri jej uzatváraní záložných zmlúv so žalovaným 1/ a 2/, ako nevlastníci. Žalovaný 1/
a 2/ teda nenadobudli platne záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 3527 k.ú. X.Ľ.M. V.
a záložné právo k týmto nehnuteľnostiam neexistuje. Napriek uvedenému je žalovaný v 1/ a žalovaný 2/

evidovaný v katastri nehnuteľností ako záložný veriteľ. Pasívna legitimácia žalovaného 1/ je zrejmá z
jeho postavenia účastníka resp. zmluvnej strany spornej záložnej zmluvy a subjektu, ktorý je ako záložný
veriteľ zapísaný v evidencii nehnuteľností. Pasívna legitimácia žalovaného 2/ vyplýva z jeho postavenia
účastníka resp. zmluvnej strany spornej záložnej zmluvy a subjektu, ktorý je ako záložný veriteľ zapísaný
v evidencii nehnuteľnosti. Pasívna vecná legitimácia žalovaného 3/ vyplýva zo skutočnosti, že táto

spoločnosť je dražobníkom a realizuje dražbu predmetných nehnuteľností podľa údajov zapísaných v
časti B LV č. 3527 k.ú. X.Ľ.M. V., v ktorej je uvedený poznámka pod č. P 91/14 v znení: „Platiť sa oplatí s.
r. o., Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, Oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe ( č.
DD PSO 186/13, 7171/213) pod P 46/14, zo dňa 06.02.2014, na nehnuteľnosti pozemok C-KN parc. Č.
548/24, 548/53, rodinný dom č. s. 950 na parc. Č. 548/53 v celosti, miesto konania dražby: Salónik, VIX

Restaurant,Sládkovičova164/3,01001Žilina,dátumkonaniadražby:10.03.2014,časotvoreniadražby:
11.30 hod., zapísané dňa 11.02.2014 - 91/14. Pasívna vecná legitimácia žalovaných 4/ a 5/ vyplýva z
ich postavenia účastníka resp. zmluvnej strany sporných záložných zmlúv. Pasívna vecná legitimácia
žalovanej v rade 6/ vyplýva z jej postavenia účastníka resp. zmluvnej strany sporných záložných zmlúv.
Navrhovateľ v návrhu na začatie konania podal aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom

tunajší súd uznesením č.k. 6C/35/2014-38 zo dňa 19.03.2014 rozhodol tak, že ho zamietol. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/278/2014-59 zo dňa
30.05.2014.Odporca v 1/ rade sa k žalobnému návrhu vyjadril v podaní, súdu doručenom dňa 01.10.2014, v
ktorom žiadal, aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu a priznal odporcovi v 1/ náhradu trov konania,
ktoré mu v konaní vzniknú. Vo svojom vyjadrení poukázal na to, že navrhovateľ v žalobnom návrhu

namieta neplatnosť viacerých právnych úkonov, ktorú okrem iného odvodzuje od dátumov uzavretia
zmlúv. Navrhovateľom uvádzané dátumy uzatvorenia zmlúv sú však v mnohých prípadoch chybné.
Odporca 1/ si preto dovoľuje na úvod uviesť na pravú mieru chronológiu uzatvárania jednotlivých
zmlúv. Dňa 01.12.2001 bola uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej odporkyňa 6/ ako kupujúca
nadobudla od navrhovateľa ako predávajúceho na základe povolenia vkladu dňa 05.12.2001 pod

č. V 1484/2001 v zmluve špecifikované nehnuteľnosti. Navrhovateľ uvádza v žalobe ako dátum
uzatvorenia predmetnej zmluvy deň 02.12.2001. Dňa 28.12.2001 bola uzatvorená záložná zmluva reg.
č. ZZ1 k ÚZ 001/008667/01-001/000 medzi odporcom 1/ ako záložným veriteľom a odporkyňou 6/
ako záložcom. Vklad záložného práva bol povolený dňa 03.01.2002 pod č. V 1633/01. Navrhovateľ
uvádza v celom texte žaloby viackrát ako dátum uzatvorenia predmetnej zmluvy deň 03.01.2001.
Predmetná záložná zmluva bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky so zmluvy o poskytnutí

hypotekárneho úveru reg. č. 001/008667/01-001/000, zo dňa 28.12.2001, medzi odporcom 1/ ako
veriteľom a odporkyňou 6/ ako dlžníkom. Dňa 19.01.2007 bola uzatvorená záložná zmluva reg. č.
001/008667/07-002/000 medzi odporcom 4/ a odporcom 5/ ako záložcami a odporcom 1 ako záložným
veriteľom. Vklad záložného práva bol povolený dňa 31.01.2007 pod č. V 151/07. Predmetná záložná
zmluva bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru reg.

č. 001/008667/07-002/000, zo dňa 19.01.2007, medzi odporom 1/ ako veriteľom a odporkyňou 6/ ako
dlžníkom. Navrhovateľ namieta neplatnosť všetkých záložných zmlúv, z dôvodu absolútnej neplatnosti
kúpnej zmluvy zo dňa 02.12.2001 (zrejme má na mysli kúpnu zmluvu z 01.12.2001). Ako dôvod
uvádza, že žalobca nebol osobne prítomný 01.12.2001 na notárskom úrade JUDr. Mariána Zboju. K
tomuto tvrdeniu žalobca nepredkladá žiadne dôkazy. Ďalším dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy zo

dňa 01.12.2011 má byť podľa navrhovateľa skutočnosť, že bola uzatvorená v rozpore s ustanovením
§ 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Predmetná kúpna zmluva tvorila prílohu k žiadosti o hypotekárny
úver odporkyne 6/, nakoľko kúpa nehnuteľností tvoriaca predmet zmluvy bola financovaná z časti
hypotekárnym úverom poskytnutým odporcom 1/ ako veriteľom. Odporca 1/ preto pred poskytnutím
hypotekárneho úveru preveroval náležitosti kúpnej zmluvy. Táto bola riadne uzatvorená dňa 01.12.2001

v zákonom predpísanej písomnej forme, pričom podpis navrhovateľa ako predávajúceho bol osvedčený
notáromJUDr.MariánomZbojomsosídlomvDolnomKubíneakouznanýnavrhovateľomzasvojvlastný.
V zmysle ustanovenia § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku listiny a osvedčovanie doložky vyhotovené v
rámci notárskej činnosti (tzv. „notárska listina“) sú verejnými listinami. V zmysle ustanovenia § 134
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými

štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za
verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný
opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje. Na základe citovaných ustanovení
platí zákonná (vyvrátiteľná) domnienka správnosti osvedčovaných skutočností. Navrhovateľ nijakým
spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že predmetnú kúpnu zmluvu nepodpísal, neuniesol tak dôkazné

bremeno svojho tvrdenia a zákonnú domnienku nevyvrátil. Vyhlásenie neplatnosti kúpnej zmluvy s
notárskym osvedčeným podpisom navrhovateľa len na základe jednostranného a nepreukázaného
tvrdenia navrhovateľa by sa v tomto svetle javilo ako popretie elementárneho princípu právnej istoty
v občianskoprávnych vzťahoch. Navrhovateľ tvrdí, že úmyslom odporkyne 6/ ako kupujúcej nebolo
nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, ale cestou uzatvorenia úverovej zmluvy

získať od odporcu 1/ peňažné prostriedky. Ako dôkaz tohto tvrdenia uvádza kúpnu zmluvu medzi
odporkyňou 6/ ako predávajúcou a odporcami 4/ a 5/ ako kupujúcimi a tvrdenia, že odporkyňa 6/ sa
do predmetnej nehnuteľnosti nikdy nesťahovala. Obidva predkladané dôkazy sú právne irelevantné.
Medzi uzavretím neskoršej kúpnej zmluvy a nedostatkom vážnosti prejavu vôle pri skoršej kúpnej
zmluve absentuje akákoľvek príčinná súvislosť. Skutočnosť, že odporkyňa 6/ sa do nehnuteľnosti nikdy

nenasťahovala nemá vzhľadom na zmluvnú autonómiu subjektov civilného práva takisto akúkoľvek
právnu ani logickú relevanciu. Tvrdenia navrhovateľa v súvislosti so získaním peňažných prostriedkov
od bánk prostredníctvom predstieraného uzatvorenia kúpnej zmluvy evokujú podozrenie zo spáchania
trestného činu úverového podvodu, ktorého sa v zmysle § 222 Trestného zákona dopustí ten, kto vyláka
od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na

poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí škodu. V súvislosti so skutočnostiam
tvrdenými navrhovateľom zvažuje banka podanie trestného oznámenia. Odporca 1/ tiež poukazuje na
zásadnú skutočnosť, že navrhovateľ spochybňuje splatnosť kúpnej zmluvy po takmer 13 rokoch od jej
uzatvorenia a až potom, ako odporca 1/ vyhlásil predčasnú splatnosť oboch poskytnutých úverov azačas s výkonom záložného práva z dôvodu, že odporkyňa 6/ úvery nesplácala, čo sa javí ako výlučne
špekulatívne konanie. Odporca 1/ namieta nedostatok naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na
určení neplatnosti kúpnych a záložných zmlúv. Navrhovateľ sa určenia neplatnosti domáha po takmer

13 rokoch od uzatvorenia kúpnej zmluvy, v predmetnej nehnuteľnosti nemá evidovaný ani trvalý pobyt
a nijakým spôsobom nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Obmedzuje sa na
konštatovanie, že „...bez požadovaného určenia nie je možné zosúladenie stavu právneho so stavom
evidenčným.“ Odporca 1/ nie je zrejmé aký nesúlad má navrhovateľ na mysli, keďže evidencie trvalého
pobytu je plnom súlade a opäť sa ide len o špekulatívne a zavádzajúce tvrdenie navrhovateľa

Odporca v 2/ rade sa k žalobnému návrhu vyjadril v podaní, súdu doručenom dňa 21.01.2015, v ktorom
uviedol, že navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať navrhovateľa na náhradu jeho trov. Vo
svojom vyjadrení odporca v 2/ rade, prostredníctvom svojho zástupcu, uviedol, že žalobca predovšetkým
neuniesol dôkazné bremeno k tvrdenej skutočnosti, že podpis na kúpnej zmluve zo dňa 01.12.2001,
uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou 6/ ako kupujúcou, nie je jeho podpisom.
Žalobca uznal svoj podpis na príslušnej listine za vlastný, ktorá skutočnosť bola riadne osvedčená p.

Boženou Chovanovou, zamestnankyňou Notárskeho úradu JUDr. Mariána Zboja, pod č. 563/01. Podľa
§ 56 ods. 1 písm. b) zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejlen„Notárskyporiadok“):„Nažiadosťúčastníkanotárosvedčujeskutočnosti,
ktorébymohlibyťpodkladompreuplatneniepráv,aleboktorýmibymohlibyspôsobenéprávnenásledky.
Vydáva najmä osvedčovacia....b) o pravosti podpisu na listine (legalizácia)....“. Podľa § 56 ods. 2

Notárskeho poriadku: „O osvedčovaní skutočností uvedených v odseku 1 písm. a), b) a c) pripojí notár
osvedčovaciu doložku na predloženej listine alebo na listine pevne s ňou spojenej.“. Podľa § 58 ods.
1 Notárskeho poriadku: „Legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba,
ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na listine
uznala pred ním za vlastný. Pre zistenie totožnosti tejto osoby platí § 48.“. Podľa § 3 ods. 4 Notárskeho

poriadku: „Listiny a osvedčovacie doložky (§56 ods. 2) vyhotovené v rámci notárskej činnosti (ďalej len
„notárskalistina“),ichosvedčovanépodpisyalistinyvyhotovenépričinnostipodľaodseku2súverejnými
listinami.“. Podľa § 134 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky súdny poriadok“): „Listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi
orgánmi v medziach ich právomoci, k ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné,

potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal a ak nie je dokázaný opak,
i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje. Vzhľadom na citovanú právnu úpravu má
odporca v 2/ rade za preukázané, že dňa 0112.2001 žalobca - v právnom postavení predávajúceho -
podpísal kúpnu zmluvu so žalovanou v 6/ rade ako kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území X. V., zapísaným na listine vlastníctva č. 3527. Tým boli

splnené všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje normatívna úprava vo vzťahu k právnym úkonom
o prevode nehnuteľností (najmä ustanovenie § 46 ods. 2 zákona č. 140/1964 Zb. Občiansky zákonník,
v znení neskorších predpisov, ďalej len „ Občiansky zákonník“. Nie je im zrejmý zmysel poukaz žaloby
na závery obsiahnuté v stanovisku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Cpj33/01 zo dňa
03.10.2001, ktoré sa týkajú požiadavky technickej jednoty listiny. Z predloženej kópie kúpnej zmluvy zo

dňa 01.12.2001 nevyplýva, že by nebola zachovaná technická jednota listiny. Poukázali v tomto ohľade
aj na spresňujúci výklad Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý bol vyslovený v rozsudku sp.
zn. 3 Sž - o - KS 55/2006 zo dň 05.10.2006 uverejnenom pod č. R 32/2008, a z ktorého vyplýva, že
požiadavku technickej jednoty listiny je potrebné skúmať vo vzťahu podstatným náležitostiam zmluvy.
V ďalšom bez ujmy voči vyššie obsiahnutej argumentácii, zdôraznili, že žalobou napadnutú zmluvu o

zradení záložného práva (ďalej len „záložná zmluva“) so žalovanými 4/ a 5/ uzavreli jednak na základe
jednoznačných údajov katastra nehnuteľností, jednak ich samotných vyhlásení o vlastníckom práve k
zálohu. V čase uzavretie záložnej zmluvy boli žalovaní 4/ a 5/ zapísaní v katastri nehnuteľností ako
bezpodieloví spoluvlastníci založených nehnuteľností (tento stav pritom trvá aj teraz). Podľa § 70 ods. 1
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“): Údaje katastra uvedené
v § 7 (o.i. aj údaje o právach k nehnuteľnostiam) sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.“. Podľa §
70 ods. 2 katastrálneho zákona: „Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné
číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho
územia , názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednoty alebo lesnej hospodárskej

jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach,
údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukáže opak. Závažným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra
„E“. Pri uzavretí zmluvy nebola známa žiadna skutočnosť, ktorá by spochybňovala alebo vylučovalavlastníctvo žalovaných 4/ a 5/ k založeným nehnuteľnostiam. V katastri nehnuteľností nebola zapísaná
žiadna poznámka v zmysle ustanovenia § 39 ods. 2 katastrálneho zákona, že hodnovernosť údajov
katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená. Rovnako nebola na liste vlastníctva vyznačená

žiadna plomba podľa § 44 katastrálneho zákona, ktorá by naznačovala, že môže dôjsť k zmene práva
k nehnuteľnostiam. Navyše záložcovia výslovne vyhlásili v záložnej zmluve, že sú vlastníkmi zálohu.
Za popísaných okolností odporca v 2/rade nemohol mať ani najmenšie podozrenie, že vlastnícke právo
žalovaných v 4/ a 5/ rade k nehnuteľnostiam, ktoré sú zálohom, by mohlo byť akokoľvek negatívne
dotknuté. Počínal si s potrebnou opatrnosťou, akú možno spravodlivo vyžadovať, za účelom preverenia

rozhodujúcich právnych okolností. Bol v absolútnej dobrej viere, že predmetné nehnuteľnosti môžu byť
založené na zabezpečenie splnenia záväzkov špecifikovaných v záložnej zmluve. Ak by sa mal presadiť
žalobný návrh, znamenalo by to, že bez náhrady zanikne hlavné zabezpečenie úverovej pohľadávky,
hoci sa nedopustili žiadneho protiprávneho konania, ani neboli vinní žiadnou neprípustnou nečinnosťou
alebo neobozretnosťou. Bolo by tak negatívne zasiahnuté do ich oprávneného a legitímneho záujmu
na zabezpečení pohľadávky, i keď prípadné negatívne okolnosti dopadajúce na vlastnícke právo

žalovaných 4/ a 5/, nemohli rozpoznať ani predvídať. Takýto prístup by založil podľa ich presvedčenia
extrémnu nespravodlivosť a nerovnováhu a predstavoval by v demokratickom právnom štáte nežiaduce
odmietnutie ochrany dobromyseľného účastníka zmluvného vzťahu. Moderná judikatúra chráni v
takýchtoprípadochsubjektkonajúcivdobrejviere,atoajprotizásade„nemoplusiurisadaliumtransfere
potest quam ipse habet“. Ústavný súd Českej republiky, v podmienkach rovnocennej právnej úpravy,

napr. veľmi výstižne postuloval: „ V nálezu sp. zn. II. ÚS 165/11 dále Ústavní soud uvedl, že jeho
judikatura stran dobré víry - v připade nabytí nemovitostí od nevlastníka - prošla značným vývojem,
a to směrem k rozšírení ochrany osob v dobré víře jednajících ....V citovaném nálezu však Ústavní
soud zrejména dospěl k záveru, že osobě, která učinila určitý právní úkon s důverou v daný, jí druhou
stranou prezentovaný skutkový stav, navíc potvrzený údaji z veřejné, státem vedené evidence, musí

být v materiálním právním státě poskytovaná ochrana....Z techto důvodů musí obecné soudy samy - v
důsledku dlouhodobé nečinnosti zákonodárce - poskytnovat ochranu vlastníckemu právu v dobrě víře
jednajícím osobám....Otázku dobré víry stěžovatele však obecné soudy lakonicky přešly jen odkazem
na zásadu, že nikdo nemůže nabýt věc od nevlastníka......Za tohto stavu lze tedy usuzovat, že obecné
soudy ve sporu mezi stežovatelem a žalobcem řadně nezvážili působení dobré víry, ačkoliv z důkazního

řízení a rovněž z námitek stěžovatele vyplývala celá řada indicií nasvědčujících jejímu naplnění.....Pokud
sa však obecné soudy otázkou dobré víry řádně v naznačeném směru nezabývaly, nelze jejich skutková
zjištění považovat za ucelené a kompletní, a právní závěr, k nemuž dospěly, nelze aprobovat. Tím
obecné soudy porušily zákaz libovůle podle čl. 2 odst. 2 Listiny, a zasáhly do práva stěžovatele na
spravedlivýproces.“(nálezÚstavnéhosúduČeskejrepublikysp.zn.I.ÚS3314/11zodňa02.10.2012).S

vysloveným odvolaním sa na citované rozhodnutie českého ústavného súdu aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky výslovne prppustil prelomenie zásady“ nemo plus iuris.....“. „Aj keď dôsledkom vyplývajúcim
z vyššie uvedenej zásady je nemožnosť nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti od nevlastníka,
nemožno vylúčiť situáciu, keď proti princípu ochrany práva pôvodného vlastníka bude pôsobiť princíp
ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa. V súvislosti s riešením kolízie týchto princípov dovolací súd

zastáva názor, že ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv,
než má sám“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad
akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol
(porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3314/11 z 2. októbra 2013). Vyhovenie
žalobe by preto znamenalo, že sa uprednostní právna pozícia subjektu ktorý v rozpore s uznávanou

zásadou „práva patria len bdelým“ (vigilantibus iura scripta sunt), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú
o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje práva uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou
a predvídavosťou, rezignoval po veľmi dlhú dobu (viac ako 12 rokov) na akúkoľvek ochranu svojho
tvrdeného vlastníctva a nijako nenamietal údajné nedostatky prevodných úkonov. Naopak, určenia
svojho vlastníctva (a najmä neplatnosti uzavretých záložných zmlúv) sa začal účelovo domáhať iba

po tom, čo záložný veritelia pristúpili k výkonu záložných práv za účelom uspokojenia dlhodobo
nesplnených pohľadávok. A sa osoba, ktorá sa dopustila takejto hrubej a dlhotrvajúcej neopatrnosti
(ak sa, pravda, nejedná o zámer zmariť uspokojenie zabezpečených pohľadávok), domáha určenia
neplatnosti právneho úkonu, jedná sa o výkon práva, ktorý zasahuje bez právneho dôvodu do práv a
oprávnených záujmov dobromyseľného účastníka a je aj v rozpore s dobrými mravmi, t. z. jedná sa o

výkon práva, ktorý je výslovne zapovedaný ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Odporca v 3/ rade sa k žalobnému návrhu vyjadril v podaní, súdu doručenom dňa 18.02.2015, v
ktorom uviedol, že navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať navrhovateľa na náhradu
jeho trov. Vo svojom vyjadrení odporca v 3/ rade poukázal na to, že pripravoval ako dražobník podľazákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákon o dobrovoľných dražbách“), opakovanú dobrovoľnú dražbu nehnuteľností označených ako

súbor vecí vedený Okresným úradom Dolný Kubín, okres Dolný Kubín, obec Dolný Kubín, katastrálne
územie X. V., na liste vlastníctva č. 3527 ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc.
č. 548/24, 548/53 a stavba súp. č. 950 ležiaca na pozemku parc. č. 548/53 (ďalej len „predmetnej
dražby“). Od dražby bolo dražobníkom upustené v súlade so Zákonom o dobrovoľných dražbách.
Spoluvlastníkmi predmetu dražby sú žalovaní 4/ a 5/. Navrhovateľom dražby bol žalovaný 1/ a dôvodom

navrhnutia vykonania dražby bola realizácia záložného práva žalovaného 1/ na vykonanie dražby zo
dňa 27.08.2013 a podľa Rámcovej zmluvy o vykonávaní dražieb zo dňa 12.02.2013 uzatvorenej medzi
žalovaným 1/ a žalovaným 3/ (ďalej len „predmetná dražba“). Žalobca žiada, aby z dôvodov uvedených
v žalobe súd určil, že ním uvádzané zmluvy o zriadení záložného práva k predmetu dražby sú neplatné
a že žalobca je vlastníkom predmetu dražby. Žalovaný 3/ týmto namieta svoju pasívnu legitimáciu
a žiada návrh aj z nižšie uvedených dôvodov v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný 3/ týmto zvlášť

poukazuje na skutočnosť, že žalobca v žalobnom návrhu (petite) nežiada aby súd prijal akékoľvek
rozhodnutie týkajúce sa žalovaného 3/, teda aby zaviazal žalovaného 3/ plniť, zakázal mu konať alebo
aby určil že právny úkon uzatvorený žalovaným 3/ je neplatný. Žalobca napriek tomuto základnému
procesnoprávnemu nedostatku žiada, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcu v
konaní. Dokonca ani v žalobnom návrhu uznesenia o nariadení predbežného opatrenia nie je žalovaný

3/ žalobcom uvedený ako subjekt povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva a teda možno usúdiť,
že žalobca nežiada voči žalovanému stanovenie akejkoľvek povinnosti súdom, teda žalovaného 3/
fakticky nežaluje a nie je tak dôvod aby žalovaný 3/ znášal trovy konania súdneho sporu ktorého nie je
účastníkom. Ako vyplýva z právnej vedy i príslušnej judikatúry vo vzťahu k § 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku v konaní o určení neplatnosti právneho úkonu akým je zmluva, musia byť účastníkmi

konaniaúčastnícidanéhohmotnoprávnehoúkonu(zmluvy).Žalovanýv3.radeneuzatváralsožalobcom
žiadne zmluvy a nemôže preto byť pasívne legitimovaný v predmetnom konaní. To vyplýva už aj zo
samostatného žalobného návrhu alebo povinnosti voči žalovanému 3/. Napriek tvrdeniu žalobcu na
str. 6 a to, že pasívne legitimácia predmetných nehnuteľností, tento záver nie je správy a pasívna
legitimácia žalovaného 3/ z tohto dôvodu by teoreticky mohla vzniknúť maximálne vo veci nariadenia

predbežného opatrenia, ale nie vo veci určenie neplatnosti zmlúv o zriadení záložného práva. Navyše
nemajú žalobcovia právny záujem na určení ako ho žiadajú a to s prihliadnutím na preventívny charakter
určovacích žalôb, ako vyplýva napr. aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky spis. zn. 30 Cdo
3336/2009 podľa ktorého nemá žalobca právny záujem na určení existencie právnej skutočnosti alebo
práva v prípade, ak by išlo o vyriešenie iba predbežnej otázky a samotná sporná právna skutočnosť

alebo právo by zostalo výrokom súdu nedotknuté.
Odporca v 4/ rade sa k žalobnému návrhu vyjadril v podaní, súdu doručenom dňa 06.10.2014, v ktorom
uviedol, že s návrhom súhlasí. Ďalej uviedol, že sa stotožňuje s tvrdením, že pokiaľ navrhovateľ kúpnu
zmluvu nepodpísal a ak je pravdou, že nebol ani dňa 01.12.2001 ani 02.12.2001 osobne prítomný na
notárskom úrade JUDr. Mariána Zboju a teda nemohol ani platne uznať podpis na kúpnej zmluve zo

dňa 01.12.2001 ani na dodatku č. 1 zo dňa 01.12.2001 za svoj, potom právny úkon nespĺňa podstatné
náležitosti a ide o absolútnu neplatnosť. Pokiaľ sa v konaní preukáže, že podpis navrhovateľa na listine
označenej ako kúpna zmluva zo dňa 01.12.2001 a dodatok č. 1 zo dňa 02.12.2001 ku kúpnej zmluve zo
dňa 01.12.2001, nie je jeho podpisom a je sfalšovaný, navrhoval žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
Odporkyňav5/radesakžalobnémunávrhupísomne,aniinaknevyjadrovala,keďsaaninezúčastňovala

vo veci nariadených pojednávaní.
Odporkyňa v 6/ rade sa k žalobnému návrhu vyjadrila až v závere konania, emailom zo dňa 08.07.2015,
v ktorom uviedla, že prvá kpna zmluva a dodatok bol riadne a legitímne osvedčený U. L.. Ak tvrdí
opak úvyjadrenie zo dňa 30.09.2014/ tak klame a špekulatívne zavádza, pretože na Notárskom úrade
nepracuje stádo volov.

Dňa 21.01.2015 sa k žalobe vyjadril žalovaný 2/. Žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a
zaviazal žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému v 2/ rade.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že všetko urobila jeho sestra U. L.Š.D., ktorá je aj sestrou odporcu
v 4/ rade. Založila dom, peniaze od VÚB aj Slovenskej sporiteľne si zobrala a brat o ničom nevedel.
Malo to byť tak, že dom mal byť prevedený z neho na brata, keď on pracoval v zahraničí a chcel tam aj

ostať žiť. Dom bol pôvodne jeho, on ho postavil. Keď bol v zahraničí, tak sestra urobila kúpnopredajné
zmluvy tak, že najprv dom išiel na ňu a potom z nej na brata aj s ťarchou. On jej podpisoval len nejaké
čisté papiere, nevie presne či zmluvu, ktorou išiel dom z neho na sestru aj podpisoval, je to dlhá doba,
len vie, že sa s bratom dohodli tak, že to pôjde z neho rovno na neho. On by chcel, aby sa to dalodo poriadku v tom smere, aby si sestra vyrovnala svoje dlžoby a nedoplatil na to brat, ktorý bol takto
podvedený. Na otázku súdu uviedol, že to, čo sa stalo sa dozvedel pred rokom, keď sa dozvedel, že brat
má exekúcie a pri právnikovi pozrel do zmluvy a zdalo sa mu, že jeden jeho podpis je sfalšovaný. Po

nahliadnutí do kúpnej zmluvy na čl. 19 spisu a dodatku na čl. 20 spisu uviedol, že spochybňuje podpis
na kúpnej zmluve na čl. 19 p.v. spisu. Na ďalšiu otázku uviedol, že si nepamätá, či bol dňa 1.12.2001 u
notára JUDr. Zboju uznať svoj podpis na kúpnej zmluve na čl. 19 p.v. spisu za vlastný. Navrhovateľ ďalej
uviedol, že by chcel, aby sa k veci vyjadrila jeho sestra, ktorá oklamala viacerých. Na otázku odporcu v
1/ rade navrhovateľ uviedol, že kúpna zmluva medzi nim a jeho bratom neexistuje, robila to jeho sestra a

zneužila to keď bol v zahraničí. Na otázku právneho zástupcu odporcu v 2/ rade navrhovateľ uviedol, že
kúpnu zmluvu, ktorá je prílohou žaloby má od právnika, ktorý mu žalobu spisoval alebo od brata, resp.
brat túto zmluvu poskytol právnikovi. Táto zmluva mu zo strany katastrálneho úradu nebola zaslaná,
resp. nevie, nepamätá si. On odišiel do zahraničia v r. 1992 a odvtedy bol dom na Fučíkovej č. 950/29
prázdny a myslí si, že bol prázdny aj v r. 2001. Kým bol v dome on, daň z nehnuteľnosti platil on s tým,
že dva roky bol asi oslobodený ako stavebník domu a keď býval v dome brat, tak daň z nehnuteľností

platil on. On v dome na Fučíkovej ulici býval len krátko a občas a to potom čo bol dokončený v r. 1993,
1994. Na otázky povereného zamestnanca odporcu v 3/ rade navrhovateľ uviedol, že v Taliansku začal
pracovať v septembri 1992, kde chodieval pravidelne 3 roky na turnusy. V r. 1995 sa vrátil na tri - štyri
mesiace a potom sa zasa vrátil do Talianska, kde je súvisle až doteraz. Na Slovensko chodieval cez
sviatky a pred vianočnými sviatkami prichádzal vždy okolo 18. až 20. decembra. Pokiaľ ide o to, či

môže preukázať že v čase keď sa mala podpisovať kúpna zmluva 1.12.2001 tak navrhovateľ uviedol, že
vzhľadom na obdobie ktoré odvtedy prešlo to nie je možné. V tom čase pracoval na živnosť, ktorú mal
otvorenú na Slovensku. Teraz je nezamestnaný, o čom súdu predložil doklad v talianskom jazyku. V r.
2001 pracoval v Taliansku na základe živnosti, ktorú mal na Slovensku, v tom období nebol v pracovnom
pomere. Pracoval len pre jedného odberateľa.

Odporca v 4/ rade k výpovedi navrhovateľa uviedol, že on sa s bratom dohodol, že sa cez veľkonočné
sviatky spoločne stretnú kvôli domu, preto tvrdil, že bol v Taliansku v tom období, keď sa robila zmluva,
lebo na tomto sa dohodli telefonicky keď tam bol.

Vo svojej výpovedi odporca v 4/ rade uviedol, že nie je pravda, že by bol v nejakom spore so sestrou U.
L.Š.D., ide o to, že 30.04.2013 odporca v 1/ rade vyzval na okamžité vrátenie úveru, v ktorom len istina
je vyššia ako 20.000,- eur. On je záložca pri tomto úvere, takže tento list dostal na vedomie. Dlžníkom
je U. L.Š.D.. Kúpnu zmluvu z r. 2001 jeho brat U. L.Š. nepodpísal, lebo bol v tom čase v Taliansku.
Právnik, ktorý spisoval žalobu, JUDr. Polák, povedal, že kúpna zmluva je neplatná, lebo nebola zviazaná

v jeden deň a keď je neplatná kúpna zmluva, tak potom je neplatná aj záložná zmluva. On dom získal
kúpnou zmluvou zo dňa 11.4.2002 a túto uzavieral so sestrou U. L.Š.D., ktorá uzavierala zmluvu v r.
2001. Na otázku súdu odporca v 4/ rade uviedol, že on mal záujem kúpiť dom svojho brata a mali sa
o tom rozprávať počas veľkonočných sviatkov. Iniciovala sa jeho sestra, ktorá si chcela zobrať úver,
sfalšovala čo sa dalo, urobila záložnú zmluvu v r. 2007, kedy bol vlastníkom rodinného domu. Na otázku

povereného zamestnanca odporcu v 1/ rade uviedol, že on kupoval dom od U. L.Š.D. preto, že U. L.Š.D.
dom predal brat, resp. navrhovateľ. Navrhovateľ k tomu uviedol, že keď on bol v zahraničí, tak sestra
neurobila zmluvu medzi ním a bratom, ale urobila to tak, ako to urobila. Sestra robila vo Wüstenrot
sporiteľni, tak s tým mala skúsenosti. Na otázku povereného zamestnanca odporcu v 3/ rade odporca v
4/ rade uviedol, že v marci 2002 uzavieral zmluvu s U. L.Š.D. a pokiaľ má vysvetliť, či mu nebolo divné,

že sa tak deje hoci jeho brat bol v tom čase v Taliansku, tak odporca v 4/ rade uviedol že doposiaľ veril,
že je všetko v poriadku a že to tak nie je zistil, až potom čo prišiel list o tom, že sestra U. prestala splácať
úver, potom išli za právnikom a ten im povedal, že zmluva nie je právoplatná. On sa stretol so svojim
bratom na veľkonočné sviatky v r. 2002 a tam mu dal vedieť, že dom sa kúpil od sestry. Opravil on sa
s bratom cez veľkonočné sviatky rozprával o tom, že jeho dom kúpi. Všetky úkony zariaďovala sestra,

on sa s bratom dohodol, že jeho dom kúpi a potom som ho aj kúpil.

Navrhovateľ k tomu uviedol, že aj on bol podvedený, tým, že dom nebol prevedený na brata, ale sestra
si ho najskôr previedla na seba za účelom získania úverov a založenia domu a potom takto založený
dom previedla na brata. Navrhovateľ tiež uviedol, že aby sa zjednala náprava, budú asi musieť žalovať

sestru, resp. ju bude musieť žalovať brat, aby sa vyplatila dlžná suma, pre ktorú vznikla dražba. On
nežiada, aby bol určený za vlastníka domu, ale aby to bolo vyplatené a ukončila sa dražba. Ak je
zmluva neplatná, on sa stane automaticky vlastníkom a záleží od toho, ako dopadne súd. Dodal by to, že
všetky peniaze použila sestra, tak tvrdí brat. Žiadal by nejaké výpisy z banky o tom, kto vyberal peniazez úverových účtov. Na otázku súdu navrhovateľ uviedol, že účet uvedený v kúpnej zmluve na čl. 19 spisu
by mal byť jeho. Suma 932.850,- Sk mu na tento účet daná nebola, pretože sa so sestrou dohodli, že
on si zoberie jej byt v Dolnom Kubíne.

Okrem výsluchu navrhovateľa a odporcu v 4/ rade, súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom
svedkyne V. N., ktorý dôkaz bol navrhnutý v žalobe (č.l. 2 p.v. spisu).

Svedkyňa V.Ž.W. N. vo svojej výpovedi uviedla, že pracovala na Notárskom úrade JUDr. Mariána Zboju

do marca 2013 a robila tam 22 rokov nepretržite. Svedkyni bola predložená k nahliadnutiu kúpna zmluva
na č.l. 19 spisu a dodatok z č.l. 20 spisu s výzvou aby sa svedkyňa vyjadrila aká bola prax pri overovaní
podpisov. Na úkone neprítomnej osoby a prax pri zväzovaní listín ako v tomto prípade kúpna zmluva
a dodatok k nej. Svedkyňa uviedla, že ak bola zmluva vyhotovená na viac ako jednom mieste tak ju
musela zviazať a ak bol ešte vyhotovený v zmluve dodatok tak ho musela ku tomu zviazať, ak jej bol
daný originál pôvodnej zmluvy. Ak jej v tomto prípade dali len dodatok bez zmluvy, tak len overila na

ňom podpis a dala im dodatok s tým, aby si ho zaniesli na kataster. Na otázku súdu svedkyňa uviedla,
že nikoho z tu prítomných osôb nepozná, pozná U. L.Š.D., ale nevie či ide o sestru navrhovateľa alebo
o jeho švagrinú. Ona pozná U.O.H. L.Š.D., ktorej partnerom bol Ondrej Kulina. Pozná ju z Wustenrotu.
Na kúpnu zmluvu a dodatok k nej, ktoré jej boli predložené si nespomína. V žiadnom prípade nie je
možné, že by overila podpis osoby, ktorá by nebola osobne prítomná pri nej. Svedkyňa ešte uviedla, že

sa jej zdá, že na dodatku ku kúpnej zmluve na č.l. 20 je v osvedčovacej doložke prepisovaný dátum z
01.12. na 02.12. s tým, že sa mohla pomýliť aj ona. Na otázku súdu svedkyňa uviedla, že písmo, ktoré
je v osvedčovacích doložkách patrí jej. Svedkyňa ešte uviedla, že si spomína, že raz bola pani L.Š.D. s
bratom overovať podpisy aj u nej doma, keď bývala ešte v M. a vie, že to bolo cez víkend alebo večer,
lebo ten brat chodil niekde preč. Nevie, či to bol tu prítomný navrhovateľ alebo odporca v 4/ rade, kto

vtedy u nej bol s U. L.Š.D..

Poverený zamestnanec odporcu v 3/ rade k výpovedi svedkyne uviedol, že dátum 1.12. 2001 pripadol
na sobotu.

Navrhovateľ k výpovedi svedkyne uviedol, že si nepamätá, respektíve, že určite nebol v sobotu overovať
podpisy. Ak chodil dakedy overovať, tak to bolo na Mestský úrad.

Okrem výsluchu navrhovateľa, odporcu v 4/ rade a výsluchu svedkyne V. N., súd vo veci vykonal
dokazovanie listinami, ktoré do spisu predložili sporové strany a ktoré vyžiadal súd.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, a to z
nasledovných dôvodov.

Vo vzťahu k odporcovi v 3/ rade súd návrh zamietol v celom rozsahu pre nedostatok jeho pasívnej

vecnej legitimácie v konaní. Podaným návrhom sa totiž navrhovateľ domáha určenia vlastníctva k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 3527 k.ú. X. V. a určenia, že záložné zmluvy, na základe ktorých
viaznu na týchto nehnuteľnostiach záložné práva, sú neplatné. Odporca v 3/ rade však nie je zapísaný
ako vlastník predmetných nehnuteľností (ani sa za vlastníka nepovažuje) a taktiež nebol ani zmluvnou
stranou žiadnej zo záložných zmlúv, ktorých neplatnosti sa navrhovateľ domáha. Ak teda nie je účastník

žiadneho právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, žaloba voči nemu je nedôvodná.

Vo vzťahu k odporcom v 1/, 2/, 4/ až 6/ rade súd konštatuje, že u každého z nich je daná ich pasívna
vecná legitimácia vo vzťahu k niektorej časti predmetu konania.

U odporcu v 1/ rade pasívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k určeniu neplatnosti záložných zmlúv, podľa
ktorých bol povolený vklad záložného práva č. V 1633/01, V 1423/02 a V 151/07 determinuje fakt, že
predmetom konania je určenie neplatnosti záložných zmlúv, ktoré odporca v 1/ rade ako banka uzavrel
s odporkyňou v 6/ rade (záložná zmluva, podľa ktorej bol povolený vklad záložného práva pod č. V
1633/2001 dňa 03.01.2001 - zmluva sa nachádza na č.l. 80 spisu) a tiež s odporcami v 4/ a 5/ rade

(záložná zmluva, podľa ktorej bol povolený vklad záložného práva pod č. V 1423/02 dňa 25.10.2002 -
zmluva sa nachádza na č.l. 109 spisu a záložná zmluva, podľa ktorej bol povolený vklad záložného práva
pod č. V 151/07 dňa 31.01.2007 - zmluva sa nachádza na č.l. 104 spisu). Vo vzťahu k určeniu vlastníctvaa vo vzťahu k určeniu neplatnosti záložnej zmluvy, podľa ktorej bol povolený vklad záložného práva pod
č. V 220/08, ktorej odporca v 1/ rade nebol zmluvnou stranou jeho vecná pasívna legitimácia daná nie je.

Obdobne pasívnu vecnú legitimáciu odporcu v 2/ rade určuje skutočnosť, že ako banka uzavrel s
odporcami v 4/ a 5/ rade záložnú zmluvu, podľa ktorej bol povolený vklad záložného práva pod č. V
220/08dňa13.02.2008 (zmluvasanachádzanač.l.98spisu).Vovzťahukurčeniuneplatnostiostatných
záložnýchzmlúvavovzťahukurčeniuvlastníctvaodporcav2/radeniejevkonanípasívnelegitimovaný.

Pasívna vecná legitimácia odporcov v 4/ a 5/ rade je daná jednak tým, že boli účastníkmi záložných
zmlúv, podľa ktorých bol povolený vklad záložného práva č. V 1423/02, V 151/07 a V 220/08 a jednak
tým, že sú vlastníkmi (v rámci BSM) nehnuteľností zapísaných na LV č. 3527 k.ú. X. V., ktorá skutočnosť
vyplýva z listu vlastníctva na č.l. 96 spisu. Vo vzťahu k určeniu neplatnosti záložnej zmluvy, podľa ktorej
bol povolený vklad záložného práva pod č. V 1633/01 a ktorá bola uzavretá medzi odporcom v 1/ rade
a odporkyňou v 6/ rade však ich vecná pasívna legitimácia daná nie je.

Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že pasívna vecná legitimácia je daná u odporkyne v 6/ rade faktom,
že bola účastníčkou záložnej zmluvy, podľa ktorej bol povolený vklad záložného práva č. V 1633/01. Vo
vzťahu k určeniu neplatnosti ostatných záložných zmlúv, ako aj vo vzťahu k určeniu vlastníctva vecná
pasívna legitimácia u odporkyne v 6/rade absentuje.

Po zistení existencie vecnej pasívnej legitimácie u odporcov (s výnimkou odporcu v 3/ rade) sa
súd, vzhľadom na to, že podaná žaloba v sebe kumuluje celkovo päť návrhov, z ktorých má každý
povahu určovacieho návrhu podľa § 80 písm. c) O.s.p., zaoberal tým, či navrhovateľ má na každom z
požadovaných určení naliehavý právny záujem a dospel k záveru, že tomu tak je.

Pokiaľ ide o návrh na určenie, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 3527
k.ú. X. V., na tomto určení je naliehavý právny záujem, keďže prípadným vyhovením takéhoto návrhu
by navrhovateľ mohol dosiahnuť zmenu súčasného právneho stavu, kedy sú ako vlastníci predmetných
nehnuteľností zapísaní odporcovia v 4/ a 5/ rade. Obdobne je naliehavý právny záujem na určení

neplatností jednotlivých záložných zmlúv (V 1633/2001, V 14323/02, V 151/07 a V 220/08), nakoľko
prípadným vyhovením takýmto určovacím návrhom by došlo k zmene súčasného právneho stavu, kedy
sú na liste vlastníctva č. 3527 k.ú. X. V. na základe týchto zmlúv zapísané ťarchy v podobe záložných
práv vzniknutých na základe napadnutých záložných zmlúv (č.l. 97 spisu).

Dospejúc k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu sa súd zaoberal vecnou opodstatnenosťou
žalobného návrhu, resp. návrhov v ňom kumulovaných.

V tomto smere, tak ako to aj uviedol navrhovateľ v samotnom návrhu, bolo pre rozhodnutie o predmete
konaniaposúdeniepredbežnejotázky,atootázkyplatnosti/neplatnostikúpnejzmluvyzodňa01.12.2001

uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou v 6/ rade. Kým odporkyňa v 6/ rade sa vyjadrila v
tom smere, že kúpna zmluva (ako aj jej dodatok) boli navrhovateľom riadne a legitímne osvedčené,
navrhovateľ tvrdil, že predmetnú zmluvu nepodpísal, jeho podpis je sfalšovaný a v deň podpisu zmluvy
(01.12.2001) ani v deň podpisu (02.12.2001) nebol osobne prítomný na Notárskom úrade JUDr. Mariána
Zboju.

Súd konštatuje, že navrhovateľovi sa tieto jeho tvrdenia v konaní preukázať nepodarilo.

Navrhovateľ v žalobe navrhol výsluch svedkyne V. N.. Táto svedkyňa jednoznačne vylúčila, že by overila
podpis osoby, ktorá by pri nej prítomná nebola. Na viac uviedla, že v prípade odporkyne 6/ rade a jej

brata (svedkyňa nevedela uviesť, či išlo o navrhovateľa alebo odporcu v 4/ rade) overovala podpisy
aj u nej doma a bolo to cez víkend alebo večer, lebo ten brat chodil niekde preč. Vzhľadom na to,
čo uviedol v konaní navrhovateľ (dlhodobá práca v Taliansku) je vysoko pravdepodobné, že svedkyňa
overovala podpisy odporkyne v 6/ rade a navrhovateľa (ani jeho brata -odporcu v 4/ rade), čo by aj
zodpovedalo tvrdeniu navrhovateľa, že v dňoch, kedy došlo k overeniu podpisov na kúpnej zmluve a

dodatku k nej, nebol osobne prítomný na notárskom úrade a bolo by to logické, keďže deň 01.12.2001
(deň overenia podpisu na kúpnej zmluve) pripadol na piatok a 02.12.2001 (deň overenia podpisu na
dodatku) na sobotu, a to ak k prvému overeniu došlo v piatok večer. Rozhodujúce je však to, že nie je
podstatné kde, resp. na akom mieste došlo k overeniu podpisu, ale podstatné je, či k overeniu došlov prítomnosti osoby, ktorej podpis sa overoval (navrhovateľ) alebo nie. Svedkyňa vylúčila možnosť, že
by overila podpis (pri overovaní) neprítomnej osoby. Rovnako odporkyňa v 6/ rade sa vyjadrila tak,
že kúpna zmluva (ako aj dodatok k nej) boli zo strany navrhovateľa riadne osvedčené. Iné dôkazy na

svoje vyššie uvedené tvrdenia navrhovateľ nenavrhol, v nadväznosti na čo súd konštatuje, že neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočnosti, že podpis na predmetnej kúpnej zmluve nie jeho,
resp. bol sfalšovaný. Kúpna zmluva tak z dôvodu, že by nebola podpísaná konajúcou osobou (§ 40 ods.
3 Občianskeho zákonníka) neplatná byť nemôže.

Navrhovateľ ako druhý dôvod neplatnosti uvádzal, že kúpna zmluva bola uzavretá v rozpore s ust. §
46 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na stanovisko NS SR zo dňa 03.10.2001 sp. zn. Cpj
33/01, podľa ktorého „zmluva o prevode nehnuteľnosti musí byť uzavretá v písomnej forme, pričom
prejavy vôle účastníkov konania, vrátane ich podpisov musia byť na tej istej listine (§ 46 ods. 1, ods.
2 Občianskeho zákonníka), pokiaľ takúto zmluvu, vrátane jej nedielnych príloh, tvorí viac ako jeden
list, musia byť všetky tieto jednotlivé hárky pevne spojené (zošité), tak, aby tvorili technickú jednotu

listinu, a to už pred jej podpísaním. Požiadavku zákonnej technickej jednoty viacerých listín nespĺňa
prejav vôle účastníkov zmluvy, hoci aj výslovne vyjadrený v zmluve, rešpektovať ustanovenie § 46
ods. 2 Občianskeho zákonníka, avšak bez patričného pevného spojenia (zošitia) jednotlivých listín
(hárkov), napr. len kovovou sponou a pod. Spôsob pevného spojenia (zošitia) bude podobný ako u
listín a iných dodatkov, ktoré spája vo svojej činnosti notár [§ 44 ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. o

notárochanotárskejčinnosti(Notárskyporiadok)vzneníneskoršíchpredpisov]aleboznalec(§19ods.2
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 263/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č.
36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch). Splnenie tejto technickej podmienky je povinný skúmať príslušný
katastrálny orgán v rámci posudzovania platnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti [v zmysle § 31 ods. 1
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

(katastrálny zákon)] a v prípadnom spore o neplatnosť takejto zmluvy podľa ustanovenia § 40 ods. 3
Občianskeho zákonníka i súd v občianskom súdnom konaní“.

K uvedenému súd uvádza, že otázku, či napadnutá kúpna zmluva tvorila technickú jednotu listinu už
pred jej podpísaním súd neskúmal, a to z dôvodu, že táto okolnosť by nemala za následok neplatnosť

tohto úkonu, keďže závery vyplývajúce z vyššie uvedeného stanoviska boli medzičasom prekonané
judikatúrou Najvyššieho súdu SR (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sž-o-KS 55/2006 z 05.10.2006 uverejnený
v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 32/2008, podľa ktorého technická jednota
zmluvy o prevode nehnuteľností nie je podmienkou platnosti právneho úkonu, obdobne uznesenie
NS SR sp. zn. 4 Cdo 93/2009 z 28.07.2010, ďalej uznesenie NS SR 6 Cdo 64/2011 z 26.09.2012,

podľa ktorého nesplnenie tzv. technickej jednoty zmluvy o prevode nehnuteľností (pevné spojenie
jednotlivých listov formou zošitia šnúrou) v prípade, ak zmluva má viac ako jeden list, nemá za následok
neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 46
ods. 2 Občianskeho zákonníka a napokon rozsudok NS SR sp. zn. 1 Sžr 68/2011 z 27.03.2012).
Prekonanie záverov vyplývajúcich zo stanoviska Cpj 33/01 s poukazom na vyššie uvedenú judikatúru

NS SR konštatoval Ústavný súd SR v Náleze zo dňa 28.04.2014 sp. zn. IV. ÚS 15/2014-77. V tomto
náleze Ústavný súd sa k interpretácii, ktorá na platnosť právneho úkonu kladie vyššie požiadavky, ako
vyplývajú z judikatúry najvyššieho súdu, a podľa názoru ústavného súdu dokonca rigoróznejšie ako
bežný adresát práva dokáže vyvodiť z § 46 ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorej ak
ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine, vyjadril takto:

Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane pripomína, že prílišný právny formalizmus a prehnané
nárokynaformuláciuzmluvynemožnozústavnoprávnehohľadiskaakceptovať,leboevidentnezasahujú
do zmluvnej slobody občana vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods.
3 ústavy. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita
výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy

prichádzajú obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha
súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy
má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu
uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto
nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 ústavy (k tomu

pozriI.ÚS242/07,I.ÚS243/07,IV.ÚS340/2012,podobneajnálezÚstavnéhosúduČeskejrepublikysp.
zn. I. ÚS 625/03 zo 14. apríla 2005). Ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva) ústavný súd
hodnotí aj rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými boli zákony a podzákonné úpravy (vrátane noriemtýkajúcich sa výkladu alebo platnosti právneho úkonu) interpretované v extrémnom rozpore s princípmi
spravodlivosti napr. v dôsledku prílišného formalizmu (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 1735/07, I. ÚS 26/2010).

Navrhovateľ ešte v žalobe namietal nedostatok vážnosti prejavu vôle odporkyne v 6/ rade ako kupujúcej
pri uzavieraní kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.2001 a ako dôkaz predložil kúpnu zmluvu zo dňa 11.03.2002,
ktorú odporkyňa v 6/ rade uzavrela s odporcami v 4/ a 5/rade ako kupujúcimi, pričom sa do predmetných
nehnuteľností nikdy nenasťahovala.
K tejto námietke navrhovateľa súd uvádza, že to, že odporkyňa v 6/ rade nehnuteľnosti nadobudnuté

kúpnou zmluvou zo dňa 01.12.2001 po približne troch mesiacoch predala, samo o sebe neumožňuje
prijať záver, že nemala v úmysle predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť. Rovnako tak skutočnosť, že sa
do predmetných nehnuteľností nenasťahovala je v tomto smere bez právneho významu.
Keďže súd nedospel k záveru o neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.2001 uzavretej medzi
navrhovateľom a odporkyňou v 6/ rade, nemohol potom dospieť ani k záveru, že navrhovateľ je
vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 3527 k.ú. X. V., ako aj k záveru, že sú neplatné záložné

zmluvy uvedené v petite návrhu, keďže iné dôvody, pre ktoré by mal byť navrhovateľ vlastníkom
predmetných nehnuteľností, resp. ktoré by spôsobovali neplatnosť záložných zmlúv, navrhovateľ
neuvádzal, ani zo strany súdu neboli zistené. Vzhľadom na uvedené súd žalobný návrh v celom rozsahu
ako nedôvodný zamietol.
Výsledok konania určuje, že povinnosť nahradiť trovy konania vznikla navrhovateľovi voči odporcom v

1/ až 6/ rade, a to s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporcom v 3/ až 6/ rade súd náhradu trov konania nepriznal, hoci v konaní boli plne úspešní, a to z
dôvodu, že odporca v 3/rade hoci pôvodne žiadal priznať náhradu trov konania (vo vyjadrení k žalobe),

v záverečnom prednese uviedol, že odporca v 3/rade si náhradu trov konania neuplatňuje. Odporcovia
v 4/ až 6/ rade si náhradu trov konania v priebehu konania neuplatnili a vznik žiadnych trov im nevyplýva
ani zo spisu.
Odporca v 1/ rade si náhradu trov konania uplatnil vo vyjadrení sa k žalobnému návrhu (č.l. 78 spisu)
bez uvedenia konkrétnej výšky. Pojednávaní sa osobne nezúčastňoval a výšku svojich trov v lehote

ustanovenej v § 151 ods. 2 O.s.p. nevyčíslil. Odporca v 1/rade v konaní zastúpený advokátom, resp.
spoločnosťou vykonávajúcou advokáciu, nebol, trovy právneho zastúpenia mu tak nevznikli. Z obsahu
spisu mu pritom nevyplýva, že by mu vznikli iné trovy. Z uvedeného dôvodu súd s poukazom na nižšie
citované ustanovenie § 151 O.s.p. nebol viazaný svojím rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
odporcovi v 1/rade, ktoré vyhlásil na pojednávaní dňa 08.07.2015 a písomné vyhotovenie rozsudku tak

obsahuje rozhodnutie o nepriznaní trov odporcovi v 1/ rade (v rámci výroku III).
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa§151ods.2O.s.p.akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov

konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd priznal náhradu trov konania len odporcovi v 2/rade, pričom táto náhrada pozostáva výlučne z

trov právneho zastúpenia, keď odporca v 2/rade bol v konaní zastúpený spoločnosťou vykonávajúcou
advokáciu. Táto ňou uplatnené trovy vyčíslila v lehote uvedenej v § 151 ods. 2 O.s.p., keď tretí pracovný
deň od vyhlásenia rozsudku pripadol na pondelok 13.07.2015 a v tento deň bolo súdu doručené
vyčíslenie trov konania v elektronickej forme. Právny zástupca odporcu v 2/ rade si uplatnil trovy
právnehozastúpeniavcelkovejvýške5.066,80EURpozostávajúcezodmeny(4.151,10EUR),režijného

paušálu (50,35 EUR), náhrady cestovných výdavkov (60,09 EUR) a náhrady za stratu času (805,26
EUR), všetko vrátane DPH.

Pokiaľ ide o odmenu, táto náleží za päť úkonov právnej služby, a to: 1/prevzatie veci a príprava
zastúpenia dňa 16.01.2015, 2/vyjadrenie k žalobe zo dňa 19.01.2015, 3/pojednávanie dňa 01.04.2015,

4/pojednávanie dňa 08.06.2015 a 5/ pojednávanie dňa 08.07.2015.

Právny zástupca si uplatnil odmenu za každý z týchto úkonov vo výške 605,81 EUR (bez DPH),
vychádzajúc z tarifnej hodnoty 92.000,- EUR, ktorú predstavuje hodnota nehnuteľností, ktorýchurčenia vlastníctva sa navrhovateľ domáhal a ide o hodnotu určenú znaleckým posudkom č. 101/2013
vyhotoveného dňa 12.08.2013 C.. Y. P.. Túto odmenu právny zástupca následne zvýšil o 1/3 základnej
sadzby v ostatných spojených veciach, ktorými boli štyri určovacie petity o neplatnosti záložných zmlúv,

t.j. o 86,04 EUR (4 x 21,51 EUR), takže výsledná odmena predstavuje 691,85 EUR (bez DPH)

Na rozdiel od predloženého vyúčtovania, ktoré vychádzalo z výšky odmeny určenej podľa § 10 ods. 2
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
len ako „vyhláška“), súd priznal odmenu za každý z vyššie uvedených úkonov s poukazom na ust. § 11

ods. 1 vyhlášky, podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna
trinástina výpočtového základu (toho času je vo výške 839,- eur), čo predstavuje 64,54 eur. Odmena v
rovnakej výške náleží aj vtedy ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju
možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky). Ak vyhláška používa pojem
„hodnota veci“, nejde o vec, ktorej sa týka spor (v tomto prípade nehnuteľnosť), ale vecou sa rozumie
predmetkonania.Vprejednávanejvecijepredmetomkonania(pokiaľideoprvúžalobnúžiadosť)určenie

vlastníctva. Hodnotu takéhoto predmetu konania nie je možné vyjadriť, obdobne ako je tomu v prípade
ak ide napr. o predmet konania akým je vypratanie nehnuteľnosti, či vydanie veci. Z rozhodovacej praxe
Najvyššieho súdu SR vyplýva, že v týchto prípadoch je tarifná odmena určovaná podľa ust. § 11 ods. 1
vyhlášky (napríklad uznesenie sp. zn. 2 Cdo 404/2012 zo dňa 30.01.2014 vydané v konaní o návrhu
na vydanie spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti alebo uznesenie sp. zn. 5 Cdo 462/2013 zo

dňa 11.08.2014 vydané v konaní o vypratanie nehnuteľnosti). Takisto je podľa názoru súdu potrebné
prihliadnuť k tomu, že súdny poplatok v danej veci bol vyrubený podľa písm. b/ Položky 1 Sadzobníka
súdnych poplatkov, podľa ktorého ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi, súdny poplatok z
takéhoto návrhu je 99,50 eur. Ak z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku ide o predmet konania, ktorý
nemožno oceniť peniazmi, z hľadiska určenia tarifnej odmeny za úkony právnej služby treba vychádzať

z rovnakého princípu. Tento právny názor súd opiera o závery Najvyššieho súdu SR v uznesení 5Obo
48/2014, ktoré bolo publikované pod č. 16/2015). Postupujúc podľa ust. § 11 ods. 1 a) vyhlášky v spojení
s ust. § 13a ods. 1 písm. a), c) a d) súd priznal odmenu za jeden úkon vo výške 64,54 EUR, ktorú
postupom podľa § 13 ods. 3 vyhlášky zvýšil o jednu tretinu tarifnej odmeny pripadajúcu na ostatné
žalobné petity (návrhy na určenie neplatnosti celkovo štyroch záložných zmlúv), t.j. o sumu 86,04 EUR

(64,54 EUR: 3= 21,51 EUR x 4 =86,04 EUR). Celková odmena za jeden úkon potom predstavuje 150,58
EUR a za päť úkonov 752,90 EUR, s 20% DPH 903,48 EUR.

K odmene súd ďalej priznal režijný paušál v sume 41,95 EUR (5 x 8,39 eur), s 20% DPH v sume 50,34
EUR, a to podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky.

Súčasne súd v rámci trov právneho zastúpenia priznal náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1
vyhlášky, stráveného cestou na pojednávanie a späť, ktorý zo sídla advokátskej spoločnosti do sídla
súdu bol v trvaní viac ako 16 polhodín (ako vyplýva z cestovných lístkov na č.l. 264 -266 spisu právny
zástupca cestoval vlakom, pričom jedna cesta tam a späť trvala takmer 8 hodín). Keďže právny zástupca

cestoval na tri pojednávania a náhrada za stratu času predstavuje 13,98 EUR, súd priznal náhradu za
stratu času v celkovej výške 671,04 EUR (48 polhodín x 13,98 EUR), s 20% DPH 805,25 EUR.

Napokon súd v rámci trov právneho zastúpenia priznal náhradu cestovných výdavkov, ktoré si právny
zástupca uplatnil len výške preukázaných cestovných výdavkov vlakom (cestovné lístky na č.l. 264-266

spisu) spolu v sume 60,12 EUR vrátane DPH.

Pokiaľ ide o 20% DPH súd ju priznal v rámci trov právneho zastúpenia s poukazom na ust. § 18 ods. 3
vyhlášky, keď právny zástupca preukázal, že je platiteľom tejto dane (osvedčenie o registrácii pre daň
z pridanej hodnoty na č.l. 262 spisu).

Celkovo priznané trovy právneho zastúpenia odporcu v 2/ rade pozostávajú z odmeny 903,48 EUR,
režijného paušálu 50,34 EUR, náhrady za stratu času 805,25 EUR a cestovných výdavkov 60,12 EUR.

Takto spolu priznané trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 1.819,19 EUR, ktoré je navrhovateľ

povinný zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu v 2/ rade s poukazom na ust. § 149 ods. 1 O.s.p., a to
v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O.s.p..