Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/181/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713201643
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:8713201643.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobkyne L. X., Š., Š. XXX/
XX, zast. JUDr. Jánom Garajom, advokátom, so sídlom v Prešove, Floriánova 2 proti žalovanému
5+2, s.r.o., so sídlom v Markušovciach, Sv. J. Nepomuckého 351/55, IČO: 36 488 330, zast. JUDr.
Zuzanou Kollárovou, advokátkou so sídlom Zimná 59, Spišská Nová Ves, o vydanie bezdôvodného
obohatenia s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
č.k. 5C/37/2013-120 z 9.2.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že žalobkyňa a žalovaný sú povinní vydať si

navzájom prijaté plnenie z ústne uzatvorenej zmluvy o dielo nasledovne:
Žalovaný, obchodná spoločnosť 5+2, s.r.o., so sídlom Sv. J. Nepomuckého 351/55, 053 21 Markušovce,
IČO: 36 488 330, konajúca prostredníctvom konateľky, F.. S. P., je p o v i n n ý vydať žalobkyni, L. X.,
J.. XX.X.XXXX, G. Š. XXX/XX, Š., bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 6 995 € spolu so zákonným
úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 6 995 € od 10.10.2012 do zaplatenia a to všetko
do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyňa je p o v i n n á vydať žalovanému materiál použitý pri rekonštrukcii strechy, ktorú realizoval

žalovaný - strešnú krytinu GOODLOCK v množstve 270 ks, hrebenáč 8 ks, štartovací profil 120 ks,
sneholap 117 ks, Lindab Contractfoil 135 gr 150 m2, záveterná lišta 10 ks, odkvapové lemovanie pod
krytinu 16,5 ks, ochranný vetrací hrebeň 15 ks, ochranný vetrací pás 15 bm, tabuľový plech 3,75 m2,
strešný výlez 1 ks, prestupová manžeta 1 ks, odkvapový hák Niagara červená 30 ks, odkvapový žľab
28 bm, spojka žľabu 4 ks, žľabové čelo 4 ks, kotlík 2 ks, zvod 13 bm, objímka 6 ks, vrchné koleno 4
ks, odkvapový hák Niagara 125 4 ks, odkvapový žľab 4 bm, čelo žľabu 2 ks, kotlík 1 ks, koleno 3 ks,
objímka s tŕňom 1 ks do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a že o trovách konania súd rozhodne do 30

dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Žalobkyňa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 6.2.2013 domáhala sa od žalovaného
vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 6 995 € spolu so zákonným úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 6 995 € od 10.10.2012 do zaplatenia a trov konania. V priebehu konania
upravila petit návrhu v znení: „Žalobkyňa a žalovaný sú povinní vydať si navzájom prijaté plnenie z ústne
uzatvorenej zmluvy o dielo nasledovne: Žalovaný, obchodná spoločnosť 5+2, s.r.o., so sídlom Sv. J.
Nepomuckého 351/55, 053 21 Markušovce, IČO: 36 488 330, konajúca prostredníctvom konateľky, F..

S. P., je povinný vydať žalobkyni, L. X., J.. XX.X.XXXX, G. Š. XXX/XX, Š., bezdôvodné obohatenie v
celkovej výške 6 995 € spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 6 995
€ od 10.10.2012 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.Súd zistil, že medzi žalobkyňou a žalovaným na základe ústneho jednania vo februári 2012 vo veci
rekonštrukcie rodinného domu na ulici Štepánkovická 767/38, Štrba, došlo k ústne uzatvorenej zmluvy
o dielo, zmluvy o oprave a úprave veci, predmetom ktorej bola rekonštrukcia strechy predmetného

rodinného domu. Vzhľadom na zistené nedostatky rekonštrukčných prác na streche žalobkyňa si
nechala vypracovať písomné vyjadrenie k montáži krytiny Goodlock, F.. X. E., manažérom kvality a
reklamačným technikom spoločnosti Lindab, a.s., Jamník, ktorý po vykonanej ohliadke stavby dňa
23.8.2012 zistil nasledovné nedostatky.
- Goodlock bol v mnohých miestach kotvený farmárskymi skrutkami priamo cez krytinu v mieste zámku

Lock. Daný postup nie je správny. Poukázal na montážny návod spoločnosti str. 26 a citoval: „Ak je na
streche vikier, úžľabie, komín, strešné okno, strešný výlez prípadne je potrebné tabuľu skrátiť pri hrebeni,
pripevní sa posledná tabuľa, ktorú nie je potrebné upravovať a odmeria sa vzdialenosť k otvorom, resp.
rezom, ktoré bude potrebné vykonať. Tieto vzdialenosti a rozmery otvorov resp. rezov sa naznačia na
tabuľu a odporúčaným rezným nástrojom sa na zemi tabuľa upraví do požadovaného tvaru. Následne
sa jej dolná časť ukotví na predchádzajúci rad pomocou zámky „Lock“ a jej upravená časť sa na strešnú

konštrukciu pripevní pomocou farmárskych skrutiek o rozmere 4,8 x 35 mm do každej spodnej vlny.“
Konateľkažalovaného,F..S.P.,kmerituvecipotvrdilaústneuzavretiezmluvyodielopopredchádzajúcej
konzultácii so žalobkyňou. So zhotovením diela boli od začiatku pripomienky so strany žalobkyne, ktorá
dôvodila, že pracovníci robia zle. Žalovaná strana doznala, že došlo k prelatovaniu i to že pracovníci
urobili chybu, že latovali až do hora a pri danom type krytiny nevzali v úvahu, že po určitom čase každý

milimeter krytiny spoja uberie z dĺžky a je potrebné laty posunúť, nemali dostatočnú skúsenosť s takou
dĺžkou krokvy.
Po týchto pokusoch odstránenia vád nasledovala telefonická a písomná komunikácia medzi účastníkmi
konania, stretnutie v advokátskej kancelárii právneho zástupcu žalobkyne, kde žalovanému bol
predložený určitý písomný návrh, na ktorý konateľka reagovala tak, že sa vyjadrí až po porade s

právnikom. Pretože bola si vedomá, že zhotovená strecha vykazuje nedostatky, ako odškodné ponúkla
žalobkyni sumu 2 000 €. Konateľka žalovaného sa na pojednávaní dňa 24.6.2013 (č. l. 42) vyjadrila, že
je pripravená niesť zodpovednosť, ale nech súdny znalec určí závady a vyčísli ich sumou. Vyjadrenie k
montáži krytiny Goodlock na streche žalobkyne spracované manažérom kvality a reklamným technikom,
F.. X. E.Q. z firmy Lindab, a.s., Jamník vo svojej podstate neakceptovala. Svedok, S. X., potvrdil, že

strecha zateká pre nesprávnu montáž, tečie okolo spojovacích líšt, ktoré tam nemali byť, ale preto že
žalovaný montoval strechu sprava aj zľava, v strede sa krytina nedala spojiť, preto bola namontovaná
spojovacia lišta, cez ktorú počas dažďov zateká. Potvrdil, že keď boli opravovať vadu okolo komína,
tak zamestnanci naliali krhlu vody v mieste komína a spojovacej lišty, vtedy nezatekalo, lebo bolo malé
množstvo vody. Iná situácia je za dažďa. Vady boli odstraňovať tri alebo štyrikrát. Na deravú plachtu

zamestnanci dali záplatu, a nevedeli či použitý plech bol prvej kvality alebo sa javí, že to bol plech
nižšej kvality. Znalec uviedol, že vizuálne na tvári miesta nie je možné posúdiť, či použitý plech je
prvej kvality, alebo sa javí ako nižšej kvality. Vo svojom stanovisku, Ing. Juraj Haragoš, manažér kvality
a reklamačný technik neuvádza, aby použitý plech sa javil nižšej kvality. Podľa informácie znalca v
závode Lindab a.s., Jamník mal potvrdené, že plech použitý na strechu rodinného domu žalobkyne

bol vyrobený v závode v Jamníku s predpísanou úpravou a garantovanou zárukou. Na rube krytiny by
malo byť znázornené logo firmy Lindab a.s. Žalobkyňa si v celom rozsahu osvojila záver znaleckého
posudku a konštatovanie znalca k zisteným vadám a dodala, že už počas realizácie diela a po ukončení
diela reklamovala vady ku odstráneniu ktorých nedošlo. Dodávka nebola technicky zvládnutá, strecha je
neopraviteľná, neprichádza do úvahy výmena len niektorých dielcov. Strecha zamaká, paropriepustná

fólia je perforovaná, dodávka nesplnila svoj účel, vady odstránené neboli, preto odstúpila od zmluvy
a dožaduje sa vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 6 995 € s príslušenstvom, ktorá suma
zodpovedá zaplatenej cene dodávky a je si vedomá toho, že je povinná vydať vzájomné plnenie, teda
dielce, ktoré na strechu boli použité. Prehlásila, že nájde si firmu, ktorá strechu demontuje.
Súd citujúc §§ 48, 100, 102 OZ, §§ 631, 632, 634 ods. 1, 2 OZ dôvodil, že práva zo zodpovednosti sa

musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak zaniknú. Čas od uplatnenia práva až po vykonanie
opravy alebo úpravy sa do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi
potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy alebo úpravy a o čase jej trvania (§ 655
OZ). Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania

bola uzatvorená zmluva o oprave a úprave veci, ktorá je osobitným druhom zmluvy o dielo, na ktorú
sa podporne použijú ust. § 631 až 653 Občianskeho zákonníka o zmluve o dielo. Rovnako sa na tento
druh zmluvy aplikujú ustanovenia zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov.Zodpovednosť za vady, ktoré má vec pri prevzatí predmetu plnenia objednávateľom alebo za vady, ktoré
savyskytnúpoprevzatívecivzáručnejdobejezaloženánaprincípetzv.zákonnejzáruky.Zodpovednosť
za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci objednávateľom v záručnej dobe je bližšie upravená v ust.

§ 654 a § 655 Občianskeho zákonníka. Samotný pojem „vada“ v súlade s ustálenou judikatúrou NS
SR je: „za vadu sa na účely ust. § 653 Občianskeho zákonníka považuje nedostatok tých náležitostí,
ktoré sa mali opravou alebo úpravou dosiahnuť. Pod samotným pojmom „vada“ je potrebné rozumieť
najmä nedostatok funkčných vlastností veci, ktoré sa mali dosiahnuť jej opravou alebo úpravou. Nie je
pritom rozhodujúce, či tento nedostatok vznikol nesprávnym pracovným postupom zhotoviteľa, či má

povahu nedorobku alebo spočíva v nedostatkoch materiálu, ktorý zhotoviteľ použil na vykonanie opravy
alebo úpravy veci. Z uvedeného v danej veci možno jednoznačne konštatovať, že pokiaľ sa žalovaný
zmluvne zaviazal na úpravu resp. opravu strechy žalobkyne a táto strecha preteká, je plnenie zhotoviteľa
vykonané vadne. Preto je potrebné pristúpiť k výkladu ust. § 655 teda prípadu vadného vykonania
opravy. Zákon v tomto ustanovení upravuje práva objednávateľa v prípade vadne vykonanej opravy
alebo úpravy. Objednávateľ pritom može práva zo zodpovednosti za vady uplatniť za podmienky, že

reklamovaná vada je skutočne vadou, ktorá sa vyskytuje na opravenej alebo upravenej veci pri prevzatí
a v záručnej dobe.
Nároky zo zodpovednosti za vady opravenej alebo upravenej veci sa líšia podľa toho, či ide o vadu
odstrániteľnú alebo neodstrániteľnú. Za neodstrániteľnú vadu je potrebné považovať nielen vadu, ktorú
nemožno technicky odstrániť ale aj vadu, ktorej odstránenie by bolo nevhodné z ekonomického hľadiska.

Z hľadiska nárokov objednávateľa, pokiaľ ide o odstrániteľnú alebo neodstrániteľnú vadu, zákon nerobí
rozdiel podľa toho či ide o vadu, ktorá sa vyskytla pri prevzatí opravenej alebo upravenej veci, alebo
či ide o zákonnú záruku alebo o zmluvnú záruku za vady, ktoré sa vyskytnú v záručnej dobe. Na
strechu žalobkyne žalovaným bola poskytnutá 96 mesačná záručná doba. Súdna prax pri výklade
pojmu „ neodstrániteľná vada“, ktorou je taká vada, pre ktorú nemôže byť vec užívaná ako vec bez

vady a najmä vada, keď vec nemožno opraviť z technického hľadiska, ako aj vada, ktorej odstránenie
je nevhodné z ekonomického hľadiska (neprimerane vysoký náklad). Vzhľadom na preukázateľné
vadné plnenie zo strany žalovaného vzniklo žalobkyni alternatívne právo buď na zrušenie zmluvy
alebo právo na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy veci. Voľba medzi týmito možnosťami
nie je obmedzená žiadnymi hľadiskami, ktoré by bolo potrebné rešpektovať. Žalobkyňa sa rozhodla

pre zrušenie zmluvy o oprave a úprave veci a samotná zmluva medzi sporovými stranami sa zrušila
od začiatku (§ 48 ods. 2 OZ), a zrušením zmluvy vznikol medzi účastníkmi synalagmatický právny
vzťah z bezdôvodného obohatenia, z ktorého vzniká každému z účastníkov povinnosť vrátiť druhému
účastníkovi všetko čo mu bolo podľa zrušenej zmluvy plnené. Zhotoviteľ má pritom v prvom rade
reštitučný nárok s odkazom na ust. § 458 ods. 1 OZ. Žalobkyňa podaným návrhom a formulovaným

petitom návrhu sa jednoznačne domáhala vydania bezdôvodného obohatenia. Zo zákona vyplýva, že pri
odstúpení od zmluvy si účastníci musia vzájomne vydať plnenie, čo aj žalovanému muselo byť zrejmé.
Tým, že žalobkyňa upravila petit návrhu, ktorého obsah vyplýval priamo zo zákona už od samotného
podania žaloby, nemožno si preto osvojiť čo i len z opatrnosti vyslovený názor žalovaného, že ide o nárok
premlčaný, a preto z opatrnosti i vznesenú námietku premlčania za stavu, keď žalovaný uznal, že prvá

časťupravenéhopetitunávrhujesprávna,niejeakceptovateľné.Jepotrebnédodať,žedruháčasťpetitu
nároku je len zákonným dôsledkom odstúpenia od zmluvy a vydania bezdôvodného obohatenia. Dňa
9.10.2012 došlo zo strany žalobkyne k uplatneniu zodpovednosti za vady spôsobené neodbornosťou
pri realizácii diela a to listom adresovaným žalovanému, čím došlo k naplneniu potrebných skutočností
k uplatneniu si zodpovednosti za vady. Žalovaný samotné odstúpenie od zmluvy uskutočnené listom

zo dňa 9.10.2012 označil za nejasné a odstúpenie považuje za neplatné, k tomu je potrebné uviesť,
že pokiaľ prejav vôle nie je jasný a zrozumiteľný, je potrebné obsah prejavu vôle zistiť výkladom.
Interpretačné pravidlá pri výklade prejavu vôle sú zakotvené v ust. § 35 ods. 2 OZ, v závislosti
od toho, či bol právny úkon vyjadrený slovami alebo inak než slovami. Výklad právneho úkonu je
potrebné urobiť, ak je obsah právneho úkonu sporný, či pochybný a domáha sa ho niektorý z jeho

účastníkov. Účelom výkladu nie je formalistický výklad právneho úkonu, ale zistenie skutočnej vôle
jeho účastníkov, podľa rozhodnutia NS SR 2Cdo 281/2005 „Právne úkony treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa obsahu vôle toho, kto právny úkon urobil.“ Obdobne sa
vyjadril aj NS ČR v rozhodnutí 21Cdo 957/2001, v zmysle ktorého: „Ak vznikne pochybnosť o obsahu
právneho úkonu, pomocou výkladu právneho úkonu je potrebné objasniť skutočný zámer účastníka

vyjadrený týmto spôsobom.“ Žalobkyňa v danom prípade požíva aj status spotrebiteľa a nemožno
od nej požadovať, aby presne špecifikovala vady dodanej strechy, napríklad aby vo svojom veku
urobila priamu vizuálnu kontrolu strechy, ale súd je toho názoru, že nekvalita vykonaných prác s
rozsiahlymi vadami bola náležite vytknutá v písomnom podaní žalobkyne zo dňa 9.10.2012, ktoréboli aj predmetom znaleckého dokazovania. Žalobkyňa vytýkala prerezávanie nových lát, skrutkovanie
plechu, poškodenú a prelepenú fóliu, rozrezávaný plech, záplaty, spojovacie lišty a podobne. Písomným
podaním za pomoci výkladu právneho úkonu účinne odstúpila od zmluvy. Na základe vykonaného

dokazovania s prihliadnutím na vypracovaný znalecký posudok č. 382/2013 znalcom F.. N. Č. za účelom
zistenia závad pri montáži krytiny Goodlock na rodinnom dome žalobkyne za účelom možného zistenia
bezdôvodného obohatenia súd dospel k záveru, že predmet zmluvy o dielo nespĺňa požadované kritéria
v celom rozsahu, pretože pri dodávke diela nebol v žiadnom prípade dodržaný montážny návod firmy
Lindab a.s. Jamník a ani technologický postup. V dôsledku prelatovania a rozrezávania lát kontralát

znalec pripustil, že to môže mať vplyv na kvalitu a zatekanie strechy, pri ohliadke bol priamo zistený
sneh na pôjde. Je zdokumentovaná perforácia krytiny, ktorá je neprípustne orezávaná a dodatočne
prichytávaná skrutkami, čo nasvedčuje tomu že nebola dosiahnutá výnimočnosť krytiny a to v ohľade,
že sa neskrutkuje, ale celý systém je zámkový, čo do seba veľmi presne zapadá a tak nedochádza k
perforácii krytiny, ale to za predpokladu, že práca je presná a precízna, čo v danom prípade tak nebolo
pri oprave strechy.

Okolo vikiera je strešná krytina prelepená páskou (záplatou) proti zatekaniu, čo je neprípustný spôsob
riešenia prelepovania dier v strešnej krytine. V dôsledku rozdielnej rozťažnosti krytiny a prelepovacej
pásky vplyvom vysokých zmien teplôt môže dôjsť k roztrhnutiu pásky a tým zatekaniu do obývanej aj
neobývanej časti domu. Taktiež nie je prípustné riešiť nesprávne položenie krytiny spojovacou lištou.
Zistené nedostatky montáže sú podložené fotodokumentáciou. Za daného stavu takto zhotovená

strecha znehodnotenou krytinou v dôsledku nedodržania technologického postupu pri montáži nespĺňa
kritéria diela, ktoré by slúžilo svojmu účelu a nejedná sa o ojedinelé poškodenie dielcov krytiny, ale
o poškodenie krytiny ako takej. Strecha sa javí byť neopraviteľnou, resp. vady neodstrániteľné a
nepoužiteľné, preto žalobkyni zostala len možnosť zrušenia zmluvy a právo na vrátenie finančného
plnenia. Nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby ako spotrebiteľ vytkla žalovanému všetky odborné

vady resp. ich pomenovala. Rozhodujúcim faktorom je, aké vady a nedostatky dielo vykazovalo.
Žalovaný už v čase realizácie diela bol si vedomý nedostatkov, keď neprípustným spôsobom sa snažil
predísť zatekaniu a to prelepovaním pások, preto súd návrhu vyhovel. O trovách konania súd s
poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne do 30 dní až po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

V podanom odvolaní žalovaný 5 + 2, s.r.o. so sídlom v Markušovciach navrhol zmeniť napadnutý
rozsudok a žalobu zamietnuť a priznať mu trovy konania, pričom si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho
konania.
Odvolateľ namietal o. i. 1) „Žalobkyňa uzavrela so žalovaným osobitný typ zmluvy o dielo a to zmluvu o

úprave a oprave veci, ktorá je upravená ustanoveniami § 652 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka. O. i.,§ 655 ods. 1 ustanovuje, ak je vec opravená alebo upravená vadne, má objednávateľ
právo na bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť najdlhšie v dohodnutej lehote.
Ak vadu nemožno odstrániť alebo ak ju zhotoviteľ neodstráni v dohodnutej lehote alebo ak sa vada
vyskytne znovu, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníženie ceny opravy

alebo úpravy."
Na základe uvedeného mali za jasne preukázané, že dňa 9.10.2012 došlo zo strany navrhovateľky k
uplatneniu zodpovednosti za vady a nie k odstúpeniu od zmluvy, tak ako k tomu pristúpil prvostupňový
súd. Použitie uvedených interpretačných pravidiel Juvedených v odôvodnení rozsudku nie je na
mieste. Čo sa týka odkazu na „návrh dohody o urovnaní" podotýkame že ide o nepodpísaný

dokument vyhotovený právnym zástupcom navrhovateľky, bez dôkaznej hodnoty, aj súd v texte svojho
odôvodnenia uvádza, že „Žalobkyňa v danom prípade požíva aj status spotrebiteľa a nemožno od nej
požadovať, aby presne špecifikovala vady dodanej strechy, napríklad aby vo svojom veku urobila priamu
vizuálnukontrolustrechy,alesúdjetohonázoru.ženekvalitavykonanýchprácsrozsiahlymivadamibola
náležíte vytknutá v písomnou podaní žalobkyne zo dňa 9.10.2012, ktoré boli aj predmetom znaleckého

dokazovania!, a žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 5.2.2013 podaná 6.2.2013
bola podaná predčasne, bez naplnenie skutkových znakov na požadovanom vrátení bezdôvodného
obohatenia.
Stále trval na námietke premlčania, lebo súd síce pripustil zmenu žalobného návrhu, ale pôvodná
žaloba bola podaná 6.2.2013, žiadala však bezdôvodné obohatenie žalobkyňa, návrh na zmenu petitu

bol podaný v mesiaci september 2014, už sa totiž ani jeden z účastníkov nemôže domáhať vrátenia
poskytnutého plnenia bez toho, aby sám vrátil plnenie, ktoré prijal a tejto zákonnej konštrukcii musí
zodpovedať aj žalobný petit ako aj výrok rozsudku, ktorým súd návrhu vyhovuje, pôvodný žalobný
návrh bol nedostatočný a jeho upravené znenie je premlčané. Pritom žalovaný poskytol žalobkyni ajpráce, ktorých hodnota by mala byť odpočítaná zo sumy 6.995 €, takisto by malo byť zohľadnené
to, že žalobkyňa uvedenú strechu viac ako dva roky užívala a užíva, tiež vrátený materiál bude jeho
zdemontovaním úplne znehodnoteným, teda žalovanému sa nevráti to, čo poskytla žalobkyni. Preto

považujeme takýto upravený žalobný návrh a v jeho znení aj výrok rozsudku za chybný. Uvedené
bolo namietané aj v prvostupňovom konaní a konajúci súd sa s touto skutočnosťou nevysporiadal.
Vykonaným dokazovaním "neboli vôbec zodpovedané tieto otázky.

V podanom vyjadrení žiadala žalobkyňa potvrdiť rozsudok ako vecne správny, súd rozhodol

spravodlivosti s prihliadnutím na všetky skutočnosti prípadu a uplatnila si aj trovy odvolacieho konania.
Vo vyjadrení uviedla, že výklad samotnej zmluvy o oprave a úprave veci tak ako je uvedený v §§ 631 až
643 OZ, ide o osobitný druh zmluvy o dielo a zároveň treba aj aplikovať zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa. Dielo bolo vykonané nekvalitne a nenapĺňalo žiaden zo znakov profesionality, pričom za
dielo bola v priebehu jeho realizácie uhradená suma v celkovej výške 6.995 € a to v platbách 7.5. a
19.6.2012, kedy sa opravovala, resp. rekonštruovala strecha. Ústne žalovaný bol na neprofesionalitu

stále upozorňovaný pri rekonštrukcii strechy. S poukazom na § 653 ods. 1 OZ zhotoviteľ zodpovedá
za vady, ktoré má vykonaná oprava alebo úprava pri prevzatí veci objednávateľom, ale aj za vady,
ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe, ide o tzv. zákonnú záruku. V súlade s ustálenou
judikatúrou NS SR (rozsudok 2Cdo/281/2005 NS SR), pod samotným pojmom vada je treba rozumieť
nedostatok funkčných vlastností veci, ktoré sa mali dosiahnuť jej opravou alebo jej úpravou. Zákon v

ustanovení § 655 zakotvuje práva objednávateľa v prípade vadne vykonanej opravy alebo úpravy, t.j.
rekonštrukcia strechy bola opravená, ale vadne a neprofesionálne z hľadiska nárokov objednávateľa
pri neodstrániteľnej vade zákon nerobí rozdiel podľa toho či ide o vadu, ktorá sa vyskytla pri prevzatí
opravenej alebo upravenej veci alebo či ide o zákonnú záruku alebo zmluvnú záruku za vady, ktoré
sa vyskytnú v záručnej dobe, na strechu žalobkyni bola daná žalovaným 96 mesačná záručná doba.

Po skončení prác 31.5.2012 prvé vady sa vyskytli už počas realizácie a potom po 24.6.2013 po
zmene klimatických pomerov (klesala teplota pod bod mrazu), stále ešte v záručnej lehote si žalobkyňa
nechala spracovať odborné stanovisko spoločnosťou LINDAB ako výrobcu krytiny použitej žalovaným
pri oprave strechy žalobkyňou, čo potvrdil aj súdny znalec F.. Č. v znaleckom posudku č. 382/2013, ktorý
vypracoval, lebo strecha neplnila svoju funkciu, trpela mnohými vadami počnúc nesprávnym olatovaním,

cez popretrhovanú paropriepustnú fóliu až po nesprávne osadenie samotnej krytiny. Dňa 9.10.2012
došlo zo strany žalobkyne k uplatneniu zodpovednosti z vady, a to listom adresovaným žalovanému, čím
de facto došlo k naplneniu všetkých potrebných skutočností k uplatneniu si zodpovednosti za vady. Pri
výklade právneho úkonu, ak je obsah právneho úkonu sporný či pochybný je treba urobiť výklad nielen
formalistickým spôsobom, ale zistenie skutočnej vôle jeho účastníkov. Rozsudok NS SR 2Cdo/281/2005

uvádza: „Právne úkony treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa obsahu
vôle toho, kto právny úkon urobil.“ (podobne aj NSR ČR v rozhodnutí 21Cdo/957/2001), ktorý uviedol:
„Ak vznikne pochybnosť o obsahu právneho úkonu, pomocou výkladu právneho úkonu je potrebné
objasniť skutočný zámer účastníka vyjadrený týmto spôsobom.“ Účelom výkladu právneho úkonu je
zistiť obsah vôle konajúcej strany. Napokon vo vyjadrení žalobkyňa doplnila, že v prípade pochybnosti

o obsahu vôle môže ho vykladať predovšetkým ten kto ho urobil (na str. č. 156, in ambiguis orationibus
maxime sentetia spectanda est eius, qui eas protulisset). Odstúpenie od zmluvy urobené žalobkyňou
listom z 9.10.2012 je platné, jednostranný prejav vôle žalobkyne nemožno inak vyložiť: „Pretože sme
Vašim neodborným konaním utrpeli škodu, žiadame Vás o vrátenie sumy, ktorú sme Vám zaplatili.“
Týmto prejavom vôle požiadala žalobkyňa žalovaného, že od zmluvy odstupuje. Rozhodnutie NS ČR

3Cdon/1398/1996 uvádza, že nie je dôležité, ako bola vôlľa vyjadrená pomocou pojmu, ktorý Občiansky
zákonník nepozná, podstatné je len, aby jeho význam bol bežne dostupný a s pojmami používanými
Občianskymzákonníkomidentifikovateľný.Ztohtohľadiskaajžalobkyňaposudzovalauplatneniesvojich
práv, a to odstúpenie od zmluvy ako právneho úkonu, ktorý je dôležitým úkonom svojím obsahu
prejavu vôle osoby, ktorá toto právo uplatnila. Nie sú rozhodujúce výrazové prostriedky žalobkyne. Aj

existujúce pochybnosti žalovaného boli preukázateľne odstránené výkladom tohto právneho úkonu pred
prvostupňovým súdom a ešte aj v sídle advokátske kancelárie JUDr. Jána Garaja, kde pri jednaní bola
žalovanému predložená dohoda o urovnaní, ktorá obsahuje potvrdenie odstúpenia od zmluvy zo dňa
9.10.2012, toto niekoľkokrát potvrdila vo svojej výpovedi aj konateľka žalovaného, akékoľvek snahy o
neplatnosť tohto právneho úkonu zo strany žalovaného a jej právneho zástupcu považujú za pokusy o

zbavenie sa zodpovednosti za vadné plnenie poskytnuté žalobkyni.
Toto vyjadrenie žalobkyne bolo doručené aj právnej zástupkyni žalovaného 9.11.2015.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.11.2015, pričom na verejnej tabuli Krajského súdu v Košiciach
bol oznámený termín a miesto verejného vyhlásenia rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p.Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa preskúmal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2
O.s.p., podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že rozsudok je treba potvrdiť podľa §

219 ods. 1, 2 O.s.p., lebo jeho dôvody sú presvedčivé a zákonné.
Ani jeden z účastníkmi uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa
je nesprávne, tzn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a

ktoré je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, medzi chybami skutkového zistenia a
chybami právneho posúdenia je ich úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych skutkových
zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným
skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Napokon skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov, keď zistil logický rozpor v hodnotení dôkazov,

prípadne poznatkov, ktoré vyplynulo z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti a
dôkazy, ktoré predložili účastníci konania a z týchto skutočností neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z
vykonaných dôkazov vyplynula, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov
a nie je tu logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav, pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,

prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Z ust. § 153 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z
vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich
alebo i ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Zákon v ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov
odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné,
účastníkmikonanianenavrhovanédôkazy.Ichvykonanievšakpodmieňujeichvýnimočnosťou,akoajich
nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu
konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu

vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie
povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného
teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania
najavo (súd má o ňom vedomosť), bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí

súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov
konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.
Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, zavedenej zákonom č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ľudia
sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.
Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych

predpisov musí byť v súlade s touto ústavou (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR).
Aj Občiansky súdny poriadok vymedzuje v § 18 rovnosť účastníkov konania.
Žiada sa doplniť odvolacím súdom, že podľa § 154 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia a v riešenej veci pri účele právnej úpravy bezdôvodného obohatenia nemožno pripustiť,
ak už bezdôvodné obohatenie vznikne, aby sa toto nevydalo povinným zodpovednostným subjektom.

Žalobkyňa v riešenej veci požíva status spotrebiteľa, nemožno od nej žiadať, aby presne špecifikovala
vady dodanej strechy, keďže nie je odborníčka a nemohla ani vizuálne urobiť kontrolu strechy, keď
preberala práce, nekvalita vykonaných prác bola vytknutá podaním žalobkyne zo dňa 9.10.2012.
Samozrejme, že závady pri montáži krytiny Goodlock na rodinnom dome žalobkyne vznikli aj preto, že
žalovaný nedodržal ani montážny návod firmy LINDAB, a. s. Jamník a ani technologický postup. Difúzna

paroprieputná fólia je zamoknutá so zjavne zamokrenými fľakmi na viacerých miestach a poprilepovaná
páskami, ktoré už v čase ohliadky sa odlepovali vplyvom vlhkosti a pribitia klincami (pri poklese teploty).
Pod fóliou bolo počuť ako sa sype neznámy odpadový materiál. Okolo vikiera bola strešná krytina tiež
prelepená páskou (záplatou) proti zatekaniu, čo je neprípustný spôsob vyriešenia prelepovaním dier vstrešnej krytine. Rekonštrukcia strechy, ktorá spôsobuje zatekanie je potom nanič odborným pracovným
úkonom a nenapĺňa účel strechy. Rekonštrukcia strechy pri montáži nesplnila kritériá diela, ktoré by
slúžilo svojmu účelu a zistila sa poškodená krytina ako taká, strecha bola neopraviteľná, resp. vady

spôsobené opravou žalovaným boli neodstrániteľné a nepoužiteľné.
K námietke žalovaného v odvolacom konaní, ktorou navrhol iný výklad právneho úkonu treba uviesť,
že právne úkony sa musia vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa obsahu
vôle toho, kto právny úkon urobil, v danom mieste a čase tento úkon odstúpenie od zmluvy urobila
žalobkyňa, preto s poukazom na ustálenú súdnu prax nemôže žalovaný si účelovo vykladať jej písomný

prejav (porovnaj rozhodnutie NS SR 2Cdo/281/2005). Napokon aj treba doplniť, že v odvolacej lehote a
ani pred vyhlásením rozsudku na súde prvého stupňa odvolateľka neponúkla iné dôkazy, ktoré by mal
vykonať odvolací súd, preto s poukazom na § 213 ods. 1, 3 O.s.p. musel odvolací súd vychádzať len
zo skutkového materiálu, ktorý zhromaždil prvostupňový súd a tak bez doplnenia dokazovania nebolo
možné ani sa zaoberať zmenou v právnom posúdení veci, ktorého sa dožadoval podľa § 205 ods. 2
písm. f) O.s.p. žalovaný. A ak aj vznikla škoda, alebo má právo na zaplatenie prác, ktoré urobil žalovaný

na oprave strechy je treba uviesť, že za neodborné práce mu nepatrí odmena a taktiež mohol ponúknuť
dôkazy na prípadné vrátenie toho, keď mu vznikla škoda z toho dôvodu, že s demontovaním vrátený
materiál bude úplne nefunkčný a znehodnotený, čo však vyplýva z toho, že nekvalitne bola urobená
celá rekonštrukcia strechy.
O. i. námietka, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho a nezákonného petitu, lebo žiaden z

účastníkov sa nemôže domáhať vrátenia poskytnutého plnenia bez toho, aby sám vrátil plnenie, ktoré
prijal, v samotnej zákonnej konštrukcii vrátenia bezdôvodného obohatenia pri odstúpení od zmluvy si
samozrejme účastníci musia vzájomne vydať plnenie a ak po úprave návrhu prvostupňový súd rozhodol,
že žalobkyňa je povinná vydať žalovanému materiál použitý pri rekonštrukcii strechy, ktorý realizoval
žalovaný - strešnú krytinu Goodlock atď zodpovedá znenie výrokov rozsudku ust. § 152 O.s.p., čo do

určitosti a presvedčivosti.
S ostatnými námietkami sa vyporiadal vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa a odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
V odvolacom konaní žalovaný bol neúspešný, ale odvolací súd nemohol rozhodnúť o trovách podľa §§
151 ods. 3, 224 ods. 4 O.s.p., o týchto rozhodne prvostupňový súd.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.