Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/38/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114230257
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114230257.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloletého T. S.,

N.. XX.X.XXXX , zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
na návrh matky V. S., N.. XX.X.XXXX, A. K.J., E. W. S. Č.. XX, za účasti otca M. B., N.. X.X.XXXX, A.
K.J., Š. C. Č.. XX, v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e výživné zo strany otca pre maloletého T. S., nar. XX.X.XXXX zo sumy
33,19 Eur na sumu 55,- Eur mesačne od 1.4.2015 do budúcnosti, ktoré je otec p o v i n n ý posielať
matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Tým m e n í výšku výživného určenú rozsudkom Okresného súdu Košice II č. 13C/23/2006
- 127 zo dňa 7.11.2007.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého požiadala dňa 10.12.2014 o zvýšenie výživného pre syna zo sumy 33,19 Eur na
sumu 150,- Eur mesačne od 1.9.2013 z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného sa jeho rastom
podstatne zvýšili všetky potreby.

Otec maloletého so zvýšením výživného nesúhlasil z dôvodu, že jeho príjem mu to nedovoľuje.

Súd vykonal vo veci dokazovanie pripojeným spisom Okresného súdu Košice II č. 13C/23/2006,
výpoveďami účastníkov konania a pripojenými písomnými dôkazmi.

Z výpovede matky maloletého súd zistil, že o výživnom pre ich dieťa bolo rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Košice II č. 13C/23/2006 - 127 zo dňa 7.11.2007. Týmto rozsudkom bolo určené, že

pán M. B. je otcom ich maloletého syna T.. Otec bol povinný prispievať na výživu syna T. od 24.5.2005
do 30.11.2005 sumou 66,39 Eur mesačne a od 1.12.2005 do budúcnosti sumou 33,19 Eur mesačne.
V tom čase bola matka maloletého na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške
146,05 Eur mesačne. Otec maloletého býval v 3-izbovom byte u svojich rodičov. Okrem T. nemal inú
vyživovaciu povinnosť. Od 17.10.2005 do 31.5.2006 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie
a poberal podporu vo výške 56,76 Eur. Od 1.6.2006 do 31.12.2006 bol zamestnaný u zamestnávateľa
V. K. s priemernou čistou mesačnou mzdou vo výške 237,70 Eur. V tom čase mal maloletý T. dva roky.

Maloletý odvtedy veľmi vyrástol, v súčasnosti je to už veľký, 10 ročný chlapec. Chodí do internátnej školy
v Barci pre hyperaktívne deti. Ústavu dáva matka na výživu syna celú výšku výživného, ktorú jej posiela
jeho otec. Každý mesiac by mala okrem toho posielať ústavu pre syna 5,- Eur ako vreckové, z ktoréhoby mu tam uhrádzali rôzne platby. Matka je navyše povinná zabezpečovať synovi všetky hygienické
potreby a aj všetky osobné veci. Podľa toho, ako sa deti v tomto ústave správajú, chodia na návštevy
domov. Ich syn už nebol doma tri týždne. Maloletý nemá nariadenú ústavnú výchovu. Matka sama

zvážila, že by ho bolo dobré dať do špecializovanej triedy a takisto ju v tom podporila aj psychologička,
ktorú so synom navštevovali. Matka nemá peniaze na to, aby mohol maloletý chodiť na nejaké krúžky,
ale keďže je veľmi hyperaktívny, bolo by dobré, keby hral futbal, hokej, alebo floorbal, aby „vybil“ zo seba
energiu. Ich syn veľmi rýchlo rastie, pravidelne mu musí matka kupovať nové veci na oblečenie a obutie.
Aj teraz na jar mu bude musieť kúpiť nové topánky, nohavice a podobne. Občas mu musí odniesť aj

nejakú sladkosť, ktorú mu ukladajú do škatule a podľa jeho správania je aj týmito vecami odmeňovaný.
Ešte v čase, keď maloletý začal chodiť do škôlky, pokúsili sa žiť s jeho otcom. Otec maloletého žil so
svojou matkou a ich spoločné bývanie nebolo dobré.
Matka maloletého sa v roku 2007 vydala a narodilo sa jej ďalšie dieťa, dcéra P. S., ktorá má teraz
8 rokov a matka sa o ňu celodenne stará. Zo svojej výplaty zabezpečuje aj potreby svojej dcéry. Jej
otec prispieva na jej výživu sumou 85,- Eur a bolo mu určené aj dlžné výživné. S otcom jej dcéry sú

v rozvodovom konaní.
Spolu s deťmi býva v krízovom stredisku na S. L. v K.. Za ubytovanie platí podľa výšky svojho príjmu.

Pracuje tri hodiny denne ako upratovačka vo firme ČaSS, s.r.o. a je aj vedená ako uchádzačka o
zamestnanie na úrade práce. Mesačne zarobí 120,- Eur. Z úradu práce nepoberá žiadne dávky

sociálnej pomoci.

Z výpovede otca maloletého súd zistil, že by veľmi rád prispieval vyššou sumou na potreby ich syna,
aj ich uznáva, ale momentálne nie je schopný platiť na jeho výživné vyššiu sumu, než akú má určenú.

Dostáva okolo 15,- Eur od zamestnávateľa a poberá aj dávku sociálnej pomoci. Je evidovaný na úrade
práce ako uchádzač o zamestnanie a poberá dávku sociálnej pomoci vo výške 51,- Eur mesačne.

Býva s matkou, ktorej neprispieva na výdavky spojené s chodom domácnosti. Jeho matka platí v tomto
byte nájomné a uhrádza aj stravu pre oboch.

Otec maloletého T. je vyučený kuchár, ale už 15 rokov nerobil vo svojom obore, nemá prax a preto
ho nikde nezamestnajú. Teraz robí ako pomocný lešenár, ale keďže nemôže pracovať vo výške, tak
len podáva kolegom komponenty na zostrojenie lešenia. Vo výške nemôže pracovať z dôvodu, že sa
mu točí hlava.

Stále sa informuje na úrade práce o voľných miestach a takisto sa informoval aj o možnosti rekvalifikácie.
Bolo mu povedané, že momentálne nie sú žiadne rekvalifikácie. Nezaujímal sa o prácu mimo Košíc,
pretože počul od svojich známych, že sú tam veľmi neznesiteľné podmienky, príjem nie je vysoký a sú
s tým vysoké výdavky. Každý, koho sa na to pýtal, z týchto prác odišiel, napr. z automobilky v Bratislave

po troch týždňoch. Povedali mu, že sú tam neznesiteľné podmienky na prácu aj na život.

Kolízna opatrovníčka odporúčala výživné pre maloletého zvýšiť, nakoľko sa podstatne zmenili pomery
nastranedieťaťa psychickýmafyzickýmrastom.Matkasamanedokážezabezpečiťvšetkyjehopotreby.
Jeho potreby sú adekvátne jeho veku a s prihliadnutím k nim odporúčala výživné zvýšiť.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné

sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčia.Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným

ustanoveniam zákona súd zvýšil výživné pre maloletého zo strany otca z dôvodu, že na strane
maloletého sa jeho rastom a psychickým vyspievaním podstatne zvýšili všetky potreby. Od
predchádzajúcejúpravyvýživnéhouplynulo sedemrokov.Potreby maloletéhosazatietorokypodstatne
niekoľkokrát zmenili. V čase, keď bolo zo strany otca pre neho určené výživné, mal maloletý dva roky.
Prvýkrát sa jeho pomery zmenili podstatne pri nástupe do školy, výbavička pre prváčika je finančne veľmi

náročná. V súčasnosti mu pribudli mnohé predmety, ich výučba je spojená s mnohými pomôckami,
ktoré musia rodičia deťom kupovať.

Na výživné od otca je T. odkázaný aj s prihliadnutím k nízkym príjmom matky. Z tohto dôvodu mu
už matka nemôže poskytovať peniaze na jeho voľnočasové aktivity. Napriek tomu, že maloletý by

potreboval svoju energiu vybíjať pri niektorých organizovaných športových aktivitách, takéto možnosti
z dôvodu finančného nedostatku matky nemá.

Napriek tomu súd nemohol vyhovieť návrhu matky v celom rozsahu, musel prihliadnuť aj ku
schopnostiam otca maloletého, ktoré sú minimálne.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.