Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. október 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/295/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205231
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714205231.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa PD - MEFA, s. r. o., so sídlom Pijavice, 963
01 Krupina, IČO: 31 605 109, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou RS legal, s. r. o., so sídlom
M. Waltariho 7, 921 01 Piešťany, IČO: 36 864 358, proti odporcovi HORAGRO, s.r.o., so sídlom 963
01 Žibritov, IČO: 31 602 011, právne zastúpenému JUDr. Vierou Novákovou, advokátkou, Advokátska
kancelária so sídlom J. Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o vydanie poverenia na vykonanie súpisu

hnuteľných vecí, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/50/2014 - 31 zo
dňa 07. 05. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa 07. 05.
2014 poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Buriho, LLM, MBA, Exekútorský úrad so sídlom Ku
Bratke 3, Levice spísaním hnuteľných vecí patriacich odporcovi a nachádzajúcich sa v nehnuteľnostiach
zapísaných na LV č. XXX v k. ú. B., obec B., bližšie špecifikovaných vo výroku uznesenia. Okresný súd
rozhodol na základe návrhu navrhovateľa podaného v zmysle § 672 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ ako prenajímateľ má na základe zmluvy o nájme

zákonné záložné právo na zabezpečenie nájomného, a to k hnuteľným veciam, ktoré sa nachádzajú na
prenajatej veci a patria nájomcovi - odporcovi s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia. Za
účelom predídenia zániku záložného práva odstránením hnuteľných vecí, vzhľadom na výšku dlžného
nájomného požiadal súd o vydanie poverenia pre súdneho exekútora, pričom preukázal nájomný vzťah
medzi ním a odporcom nájomnou zmluvou a dodatkom k nej, a preto súd jeho návrhu vyhovel.

Proti uvedenému uzneseniu podal odporca prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonnej lehote
odvolanie. Namietal, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno vo veci preukázania neoprávneného
užívania priestorov z jeho strany. Z návrhu nevyplýva žiaden dôkaz preukazujúci skutočnosť, že on
(odporca) nehnuteľnosť využíva. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že od roku 2012 neoprávnene užíva
nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa sa nezakladá na pravde, nakoľko rozsudkom Okresného súdu
Zvolen č. k. 13C/25/20012 - 28 zo dňa 23. 04. 2012 (ktorý odporca doložil) bolo

ustálené, že došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol,
že je potrebné preskúmať, koho vlastníctvom sú pozemky, na ktorých sa nachádzajú nehnuteľnosti
navrhovateľa a tiež skutočnosť, či navrhovateľ za užívanie cudzích nehnuteľností, na ktorých sa jeho
nehnuteľnosti nachádzajú, platí a tiež či sa nedopúšťa bezdôvodného obohatenia. Poukázal ďalej na
to, že sa s navrhovateľom snažil vec riešiť zmierom, avšak bezúspešne a ďalej na to, že nehnuteľnosti
navrhovateľa sú v skutočnosti kovové konštrukcie na pätkách, teda nie stavby s obvodovým murivom

s pevným betónovým základom spojeným so zemou, alebo sa jedná o ruiny, polorozpadnuté stavby
s vážne poškodenými a ekologicky nevhodnými strechami, t. j. ide o stavby, ktorých užívanie jesporné. V závere odôvodnenia odvolania uviedol, že väčšina vecí bola v uplynulom období riešená
a dohodnutá len verbálne (napr. užívanie elektrickej energie navrhovateľom). Keďže vzťahy medzi
účastníkmi sú neprehľadné, žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vo veci

nariadil pojednávanie, na ktorom sa vykoná dokazovanie a bude možné zistiť skutkový stav veci.

Krajský súd ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O. s. p., vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením
§ 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnuté
uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ
nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria
nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu
rozhodnutia.

Podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli
spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ
ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak
sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ
zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou

súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.

V zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je pri nájomnej zmluve posilnené postavenie
prenajímateľa vo vzťahu k nájomcovi, ktorý neplní svoju povinnosť platiť nájomné a to tým, že priamo zo
zákona vzniká záložné právo k hnuteľným veciam nájomcu nachádzajúcim sa v prenajatej nehnuteľnosti

resp. nehnuteľnostiach. Toto právo vzniká vnesením vecí do nehnuteľnosti a zaniká ich odstránením
z prenajatej nehnuteľnosti. Zániku možno predísť tým, že si prenajímateľ zabezpečí súpis vecí súdom
poverenou osobou, pričom novela Občianskeho zákonníka (zákon č. 379/2008 Z. z.) účinná od 1.
novembra 2008 umožnila, aby súpisom vecí mohol byť poverený aj súdny exekútor.

V posudzovanom prípade mal prvostupňový súd preukázané splnenie podmienok vyžadovaných
ustanovením § 672 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka na to, aby poveril súdneho exekútora spísaním
hnuteľných vecí odporcu nachádzajúcich sa v nehnuteľnostiach navrhovateľa. Odporca v odvolaní
existenciu dlhu na nájomnom nespochybňoval a rovnako nespochybňoval ani to, že by hnuteľné veci v
prenajatých nehnuteľnostiach nemal, alebo že by nešlo o veci v jeho vlastníctve. V odvolaní navrhovateľ

nesúvisiaco s predmetom konania poukazoval na to, že nie je preukázané, že by nehnuteľnosti
neoprávnene užíval, ďalej uvádzal skutočnosti týkajúce sa vlastníctva pozemkov, poukazoval na
neúspešné snahy vyriešiť vec zmierom a na neprehľadnosť vzťahov medzi účastníkmi. V odvolaní teda
navrhovateľ uviedol argumenty, ktoré nijakým spôsobom nevyvrátili skutočnosti tvrdené navrhovateľom
a na základe ktorých prvostupňový súd návrhu vyhovel.

Odvolací súd ešte poukazuje na to, že inštitút súpisu hnuteľných vecí v zmysle § 672 Občianskeho
zákonníka je špecifickým inštitútom, ktorým sa len posilňuje zákonného záložné právo prenajímateľa
nehnuteľnosti a žiadnym spôsobom nevylučuje užívanie hnuteľných vecí ich vlastníkom - nájomcom.
Ide len o zabezpečovací prostriedok preventívnej povahy, ktorého realizácia závisí od rozhodnutia

prenajímateľa, ako reakcie na plnenie alebo neplnenie zmluvných povinností zo strany nájomcu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil
(§ 219 ods. O. s. p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a 142 ods. 1 O. s. p. V
odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, preto by mu patrila náhrada trov konania. Keďže si však
náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli,
odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.