Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. november 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1247/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115221629
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3115221629.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky W. S., nar. XX.XX.XXXX, občianky SR, bytom J. č.
XXX, právne zastúpená JUDr. V. A. a JUDr. B. A., advokáti so sídlom C., W. XXXX proti odporcovi Q. S.,
nar. XX.XX.XXXX, občanovi SR, bytom J. č. XXX, zast. Advokátskou kanceláriou R. H. s.r.o., IČO: 36
867 209, so sídlom A., M. XX, adresa na doručovanie písomností: V. nám. XX, XXX XX C., zastúpenú
JUDr. J.. V. D., advokátom a konateľom, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu

proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 02. októbra 2015, č.k. 14C/351/2015-6, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku o nariadení predbežného opatrenia, p
o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi zakázal vstup do
rodinného domu v obci J. č. XXX postavenom na pozemku parc. č. XXX/X v k.ú. J. (rodinný dom) a

v zostávajúcej časti týkajúcej sa vstupu na priľahlé pozemky návrh zamietol. Súčasne navrhovateľke
uložil, aby do 30 dní podala návrh vo veci samej.

Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby odporca do skončenia konania vo veci
samej nevstupoval do spoločného (BSM) rodinného domu a na priľahlé pozemky, pretože sa mal voči nej
dopustiť násilia, ktoré popísala, a popri ktorom poukázala na to, že odporca sa lieči kvôli svojej výbušnej

a agresívnej povahe. Okresný súd mal za osvedčené, že účastníci sú manželia a asi mesiac nežijú
spolu v spoločnej domácnosti. Odporca sa mal podľa tvrdení navrhovateľky dostaviť do spoločného
domu a odnášať niektoré hnuteľné veci. Došlo ku konfliktu, pri ktorom mal odporca navrhovateľku fyzicky
napadnúť tak, že ju udieral rukou do hlavy, následne ťahal za odev, pri čom spadla na pravé koleno.
Navrhovateľka požiadala o pomoc políciu, ktorá však odporcu z domu nevykázala, pretože sa v čase
príchodu polície už v dome nenachádzal. Okresný sú vychádzal aj z lekárskej správy, podľa ktorej

navrhovateľka navštívila dňa 30.09.2005 lekára kde uviedla, že bola napadnutá manželom a bola v tejto
súvislosti vyšetrená s následným odporúčaním kľudového režimu. Vychádzajúc z právneho posúdenia
podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p., okresný súd konštatoval, že odporca je vo vzťahu k navrhovateľke
dôvodne podozrivý z domáceho násilia, a preto odporcovi vstup do domu zakázal. Zákaz vstupu na
priľahlé pozemky nepovažoval okresný súd za dôvodný, pretože účelom predbežného opatrenia je
ochrana pred násilím v dome alebo v byte.

Proti vyhovujúcemu výroku uznesenia, ktorým okresný súd nariadil predbežné opatrenie podal v
zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal rozhodnutie v napadnutej časti zmeniť a návrh
zamietnuť. Okresnému súdu vytýkal, že vychádzal výlučne z jednostranných a ničím nepodložených
tvrdení navrhovateľky, ktoré sa nezakladajú na pravde. Za situácie, kedy je návrh založený len na
tvrdeniach navrhovateľky a listinách z týchto tvrdení vychádzajúcich, bolo podľa odporcu potrebné

odporcu k veci vypočuť. Tým, že okresný súd za uvedenej situácie pojednávanie nariadil, odňal
odporcovi možnosť konať pred súdom, i keď O.s.p. nestanoví nariadenie pojednávania ako povinné.Odporca tiež namietal, že nemal možnosť sa k dôkazom predloženým navrhovateľkou vyjadriť. Dôrazne
odmietol tvrdenia navrhovateľky a poprel, že by z jeho strany došlo k akémukoľvek násiliu, či hrozbe
násilia voči navrhovateľke. K incidentu uviedol, že zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval do Žiliny cca

pred mesiacom. Mal záujem odniesť si svoje osobné veci nachádzajúce sa v spoločnej domácnosti a
pri tom došlo medzi ním a navrhovateľkou k hádke a navrhovateľka sa snažila odporcovi zabrániť, aby
si vzal svoje osobné veci zo spoločnej domácnosti. Napokon odporca uviedol, že jeho impulzívnejšia
povaha, ktorú navrhovateľka dobre pozná, sa nikdy neprejavovala a neprejavuje v jeho agresivite.
Nariadeným predbežným opatrením dochádza podľa odporcu k neprimeranému zásahu do jeho

vlastníckeho práva. Jednostranné a nepodložené tvrdenia nemôžu predstavovať zákonné dôvody
nariadenia predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p..

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že predbežné opatrenie žiadala z dôvodu
bezprostredného strachu o svoj život a zdravie, vychádzajúceho najmä z výbušného, agresívneho a v
ostatnom čase značne nepredvídateľného správania odporcu. Tento strach sa u nej umocnil najmä po

udalosti zo dňa 30.09.2015. Navrhovateľka poukázala na to, že odporca sa jej vyhráža aj po nariadení
predbežného opatrenia a cez bránu kričí, že „dostaneme guľku do hlavy, pošle na nás ľudí, rozkope mi
hlavu a uvidím čo bude keď sa vráti.“ Z dôvodu tohto správania podala na odporcu opätovne oznámenie
na políciu. Navrhovateľka opakovane uviedla, že odporca je psychiatrickým pacientom a stalo sa, že
neužíval predpísané lieky. Pre účely predbežného opatrenia považovala za dostatočné, že skutkový stav

je osvedčený (dostatočne pravdepodobný) a nemusí byť jednoznačne preukázaný. Napokon uviedla, že
návrh vo veci samej o vylúčenie odporcu z užívania rodinného domu medzičasom podala a napadnuté
rozhodnutie žiadala potvrdiť.

Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že je potrebné

uznesenie okresného súdu potvrdiť podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne.
Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., podľa ktorých možno
v tejto veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania

Predbežné opatrenie (ust. § 74 - § 76 O.s.p.) je rozhodnutím dočasnej povahy, ktorým sa upravujú

pomery účastníkov na čas, pokiaľ nie je rozhodnuté s konečnou platnosťou o veci samej. Úlohou
predbežnéhoopatreniajezamedziťvznikuujmy,ktorátuinakbezprostrednehrozí,aktorejjenevyhnutne
potrebné predísť. Pretože je predbežné opatrenie operatívnym rozhodnutím súdu s osobitným dôrazom
na rýchlosť rozhodnutia o ňom, a prichádza do úvahy v stave bezprostredne hroziacej ujmy, nie je
prakticky možné pre zisťovanie podkladov rozhodnutia o predbežnom opatrení dodržanie rovnakého

procesného postupu, aký je možný a nevyhnutný pri rozhodnutí vo veci samej. Skutkové východiská
rozhodovania o predbežnom opatrení tak spravidla nie je možné zistiť s takou presnosťou, ako pri
konečnom rozhodovaní vo veci samej.

Vo veciach podozrenia z domáceho násilia pristupuje k uvedeným limitom presných skutkových

zistení všeobecne platným pri predbežnom opatrení, naviac aj faktor uzavretosti priestoru, v ktorom
k domácemu násiliu dochádza. Pritom nejde iba o prípadnú uzavretosť obydlia, ale významnou
mierou o to, že domáce násilie sa odohráva spravidla v kruhu najbližších osôb a medzi obeťou a
páchateľom sú často silné rodinné, citové, ekonomické, či sociálne väzby. Rovnako ako uzavretosť
obydlia izolujúca prejavy domáceho násilia pred jeho rozpoznaním zvonku, aj uvedené väzby môžu

významne komplikovať preukaznosť domáceho násilia.
K požiadavke preukázania, resp. osvedčenia podozrenia z domáceho násilia preto treba voči
potenciálnej obeti pristupovať mimoriadne citlivo. Často obmedzené podklady rozhodnutia, neraz
založené len na tvrdeniach navrhovateľa, môžu vyvolávať dojem nedostatočnej znalosti o skutkovom
stave. No vzhľadom na to, že inštitút predbežného opatrenia zákazu vstupu do obydlia podľa § 76

ods. 1 písm. g) O.s.p. je primárne určený k ochrane života a zdravia, teda hodnôt najvyššieho záujmu,
je potrebné sa aj v prípade skutkovo nejednoznačnej situácie skôr prikloniť k ochrane uvedených
hodnôt, než podstúpiť riziko neposkytnutia preventívnej ochrany života a zdravia. Pri týchto hodnotách
nemožno pri predbežnom opatrení kategoricky trvať na jednoznačnom osvedčení domáceho násilia,
resp. podozrenia z neho. Významným určujúcim faktorom pri rozhodovaní o skutkovo nejednoznačných

prípadoch,vyskytujúcichsanajmävprípadetvrdeniaprotitvrdeniu,jemieraujmy,ktoránastaneuosoby,
ktorej sa vstup do obydlia zamedzí. Pokiaľ má táto osoba jednoduchú možnosť riešenia svojej bytovej
otázky aj bez možnosti užívania obydlia, do ktorého sa jej zakazuje vstup, je potrebné sa v situácii
tvrdenia proti tvrdeniu v zásade prikloniť k bezpečnejšiemu riešeniu, teda k nariadeniu predbežnéhoopatrenia. Je tým zohľadnená priorita záujmu na ochrane života a zdravia a poskytnutý významný
prostriedok preventívnej ochrany týchto hodnôt.

Tak aj v posudzovanom prípade, kde podklad rozhodnutia predstavovali tvrdenia navrhovateľky a v
zásade iba z nich vychádzajúce ostatné dôkazy (lekárska správa, záznamy polície), bolo správne
návrhu vyhovieť, keďže nespornou okolnosťou veci je skutočnosť, že odporca mal otázku iného bývania
vyriešenú ešte pred zákazom vstupu do spoločnej nehnuteľnosti, a to v dôsledku jeho skoršieho
odchodu zo spoločnej domácnosti. Ujma, ktorá za tejto situácie hrozí na strane odporcu, je tak popri

dosiahnutej preventívnej ochrane života a zdravia plne akceptovateľnou.

Námietka odporcu o neodôvodnenom zásahu do jeho vlastníckeho práva z uvedených dôvodov
neobstojí. Rovnako nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom, nenariadenie
pojednávania tam, kde to zákon striktne neukladá a nariadenie pojednávania záleží na úvahe súdu, teda
aj v prípade rozhodnutia o predbežnom opatrení (§ 75b ods. 1 O.s.p.). Dôraz na rýchlosť rozhodovania o

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tiež odôvodňuje, že O.s.p. pre rozhodnutie o predbežnom
opatrení nevyžaduje poskytnúť protistrane možnosť vyjadriť sa k dôkazom.

Vzhľadom na uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .