Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. august 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/105/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115207005
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7115207005.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: Z. s.r.o., so sídlom F. 8, T., IČO: XX XXX XXX, proti
odporcovi v 1. rade: C. distribučná, a.s., so sídlom K. XX, J., IČO: XX XXX XXX, odporcovi v 2. rade: C.
energetika, a.s., so sídlom K. XX, J., IČO: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
o odvolaní žalovaného v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 31Cb/66/2015-41
z 20.4.2015 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

M e n í napadnuté uznesenie tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia z a m i e t a.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil odporcovi v 2. rade povinnosť v kalendárnom
roku 2015 zabezpečovať pre navrhovateľa podporu výroby elektrickej energie z výrobného zariadenia
navrhovateľa, a to zabezpečením odoberania celého objemu vyrobenej a dodanej elektrickej energie

do distribučnej sústavy odporcu v l. rade od navrhovateľa v súlade s platnou a účinnou zmluvou o
dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku zo dňa 19.11.2014, a to za cenu
elektrickej energie 134,08 EUR/MWh schválenú rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č.
XXXX/XXXX/E-OZ zo dňa 19.11.2014, v súlade s § 3 ods. 1 písm. b) a § 4 ods. 1 písm. b) zákona č.
309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, v znení
neskorších predpisov, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a zdržať sa všetkých úkonov,

ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť. Odporcovi v 1. rade
uložil povinnosť v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo forme doplatku
podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c), § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. a podľa rozhodnutia
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XXXX/XXXX/E-OZ zo dňa 19.11.2014 a to tak, že je povinný
poskytovať navrhovateľovi doplatok na základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na
skutočnémnožstvoelektrinyvyrobenejvzariadenínavrhovateľanavýrobuelektrinyzakaždýkalendárny

mesiac roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu
znemožniť alebo obmedziť. Zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť do 30 dní od doručenia uznesenia
podať návrh vo veci samej.

Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom z 23.3.2015, ktorý opravil
31.3.2015 domáhal nariadenia predbežného opatrenia v znení uvedenom v napadnutom výroku.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že je výrobcom elektriny technológiou výroby elektriny z obnoviteľných
zdrojov energie spaľovaním bioplynu vyrobeného anaeróbnou fermentačnou technológiou v zariadení
Bioenergetické centrum s celkovým inštalovaným výkonom 995 kW, nachádzajúceho sa v areáli
hospodárskeho dvora O. - C., k.ú. C. na pozemku s parcelnými číslami XXXX, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX-XX, XXXX/XX s právom na podporu v zmysle ust. § 3 zákona o podpore č,. 309/2009 Z.z. o
podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Odporca v 1. rade je osobou povinnou podľa Zákona a v súlade s článkom I.
písm. f) Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku z 19.11.2014,účinnej pre rok 2015 zaplatiť navrhovateľovi doplatok podľa cenového rozhodnutia Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví vydaného navrhovateľovi. Odporca v 2. rade je osobou poverenou odporcom v 1.
rade v súlade so Zákonom na odber vyrábanej elektriny od navrhovateľa. V zmysle článku I. písm. b)

Zmluvy sa odporca v 2.rade zaviazal odoberať vo vlastnom mene a na vlastný účet od navrhovateľa
elektrinu podliehajúcu ustanoveniu § 3 ods. 1 písm. b) Zákona; v zmysle článku I písm. c) sa odporca
v 2. rade zaviazal zaplatiť navrhovateľovi za odobratú elektrinu určenú cenu a v zmysle článku I písm.
d) sa zaviazal prevziať zodpovednosť za odchýlku navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm.
d) Zákona.

Poukázal na skutočnosť, že na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO)
č. XXXX/XXXX/E-OZ z 19.11.2014 bola pre navrhovateľa ako regulovaný subjekt schválená pevná
cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 134,08 EUR/MWh vyrobenej technológiou výroby
elektriny z obnoviteľných zdrojov energie ako aj, že navrhovateľ, odporca v 1. rade a odporca v 2.
rade uzavreli 19.11.2014 Zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku,

predmetom ktorej je okrem iného záväzok odporcu v 1. rade v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi a spôsobom uvedeným v zmluve zaplatiť navrhovateľovi doplatok podľa rozhodnutia
ÚRSO a záväzok odporcu v 2. rade od navrhovateľa odoberať pre celý rok 2015 elektrinu vyrobenú
zariadením navrhovateľa. Zmluva nadobudla právoplatnosť 19.11.2014 a účinnosť 1.1.2015. V návrhu
ďalej poukázal na ust. § 3 ods. 1 písm.b/ a c/, § 4 ods. 1 písm.b/ a c/ § 4 ods. 2 písm.c/, § 4 ods. 3

Zákona o podpore a § 18 e (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2014) a uviedol, že
právo na podporu vo vzťahu k navrhovateľovi je odporca v l. rade povinný zabezpečovať nasledujúcim
spôsobom: podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c) Zákona vo forme doplatku podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c)
Zákona na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy
na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac z obnoviteľných zdrojov energie a

právo na podporu vo vzťahu k navrhovateľovi je odporca v 2. rade povinný zabezpečovať nasledujúcim
spôsobom: podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) Zákona odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej
distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty, podľa
ust. § 4 ods. 1 písm. b) má navrhovateľ právo na odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z
obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny

mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej
sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe
zmluvy o dodávke elektriny. V danom prípade je subjektom povereným na odber elektriny práve odporca
v 2.rade, a to na základe poverenia odporcu v 1 .rade.

V návrhu ďalej navrhovateľ poukázal na podanie odporcu v 1. rade z 15.12.2014 označené ako
„Oznámenie o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015, ktorým mu bolo oznámené,
že si nemôže v kalendárnom roku 2015 uplatniť právo na podporu podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) a
c) Zákona z dôvodu, že nesplnil podmienky ust. § 4 Zákona, a to bez akejkoľvek ďalšej špecifikácie
(teda bez uvedenie v čom spočíva nesplnenie povinností). Následne navrhovateľ listom z 19.12.2014

žiadal odporcu v 1. rade o vysvetlenie skutočností, teda ktoré povinnosti zákona boli navrhovateľom
porušené a zároveň ho požiadal o prehodnotenie svojho stanoviska, nakoľko odporca v l. rade je viazaný
zmluvou, ktorú s navrhovateľom uzavrel spolu s odporcom v 2. rade. Uvedeným listom taktiež upozornil
odporcu v 1. rade, že v prípade zotrvania na svojich stanoviskách a teda porušenia svojej povinnosti
zo zmluvy na zabezpečenie doplatku vznikne navrhovateľovi škoda v podobe skutočnej škody a ušlého

zisku, ktorú si bude voči odporcovi v 1. rade uplatňovať. Na základe toho odporca v 1. rade 13.2.2015
navrhovateľovi oznámil, že po opätovnom preverení všetkých skutočností rozhodujúcich pre možnosť
uplatnenia si podpory v roku 2015 zotrváva na svojich predošlých stanoviskách a svoje predošlé
stanovisko potvrdzuje. V závere odporca v l. rade uviedol, že uvedené stanovisko je konečné a na ďalšie
sťažnosti a žiadosti rovnakého druhu týkajúce sa vyplácania podpory v roku 2015 nebude reagovať.

Teda odporca v l. rade odignoroval žiadosť navrhovateľa o špecifikáciu povinností, ktoré si navrhovateľ
údajne nesplnil. Uvedeným konaním odporcu v 1. rade (a teda zotrvaním na predošlých stanoviskách)
hrozí navrhovateľovi bezprostredná ujma, nakoľko bez podpory poskytovanej na základe zákona nie
je navrhovateľ schopný vykonávať podnikanie v energetickom priemysle, ktoré by bolo prosperujúcim,
nakoľko výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov je jeho hlavným predmetom podnikateľskej činnosti.

Navrhovateľ nemá vedomosť, akú povinnosť podľa zákona porušil a len v dôsledku medializácie sa
môže domnievať, že sa jedná o porušenie oznamovacej povinnosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2
písm. c) zákona, pričom o údajnom porušení tejto svojej povinnosti sa dozvedel len z webovej stránkyÚRSO, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ údajne porušil oznamovaciu povinnosť len voči odporcovi v 1.
rade, oznamovacia povinnosť voči ÚRSO bola splnená.

Navrhovateľ má za to, že oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu z ustanovení zákona si však voči ÚRSO aj
voči prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy (t.j. odporcovi v l. rade) splnil tým, že navrhovateľ
písomné aj elektronicky oznámenie o uplatnení podpory vrátane predpokladaného množstva dodanej
elektriny zaslal 28. mája 2014 ÚRSO a 15.8.2014 odporcovi v 1. rade. Teda podľa navrhovateľa je
zrejmé, že zákonnú povinnosť oznámiť požadované skutočnosti „vždy k 15.augustu" si týmto splnil. V

tejto súvislosti navrhovateľ uviedol, že údajné nesplnenie si oznamovacej povinnosti (za predpokladu,
že odporca v l. rade má na mysli túto povinnosť) nemôže byť sankcionovaná stratou práva uplatniť
si právo na podporu v nasledujúcom roku regulačného obdobia, a to vzhľadom na skutočnosť, že na
navrhovateľa sa vzťahujú podmienky podpory podľa zákona pred jeho novelizáciou. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že zákonná povinnosť navrhovateľa ako výrobcu elektriny oznámiť k stanovenému termínu
zákonom požadované skutočnosti bola zo strany navrhovateľa nepochybne splnená.

Navrhovateľkdňupodanianávrhunedisponuježiadnymrelevantnýmrozhodnutím,zktoréhobyvyplýval
zánik práva na podporu v zmysle zákona a uzatvorenej platnej a účinnej zmluvy, navrhovateľovi bola
táto skutočnosť len stroho oznámená listom, a to bez akejkoľvek možnosti brániť sa napr. v dôsledku
možnosti podania odvolania voči takémuto rozhodnutiu. Takéto konanie odporcu v 1. rade považuje za

šikanózne, v rozpore s Ústavou SR a narušujúce právnu istotu, nakoľko v dôsledku uzatvorenej zmluvy
a rozhodnutia ÚRSO legitímnym spôsobom očakával podporu pre rozvoj svojej podnikateľskej činnosti,
takým spôsobom, aby táto jeho činnosť nebola činnosťou stratovou. Konanie odporcu v l. rade je konanie
arbitrárnym a podľa navrhovateľa nemôže požívať právnu ochranu, a preto považuje postup odporcu
v 1. rade za nezákonný.

Na základe uvedených skutočností navrhovateľ trvá na tom, že neporušil žiadnu z povinností uvedených
v ust. § 4 zákona, a teda právo na podporu vo forme doplatku a odberu elektriny za cenu elektriny
na straty pre rok 2015 navrhovateľovi nezaniklo. Zákonom č. 382/2013 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal
zákon, bolo zmenené nielen znenie ust. § 4 ods. 3 zákona, ale súčasne bolo pridané aj ust. § 18 e

ods. 1 zákona, podľa ktorého „ ...Podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie
a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny,
ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších
predpisov...". Toto prechodné ustanovenie zákona sa teda týka aj navrhovateľa, ako výrobcu elektriny,
ktorého zariadenie bolo uvedené do prevádzky v roku 2013, a ktorý je výrobcom elektriny s právom

na podporu od uvedenia do prevádzky. Aj z tohto dôvodu považuje navrhovateľ postup odporcu za
protizákonný.

Návrhom vo veci samej sa navrhovateľ bude domáhať rovnakého výrokového znenia ako sa domáha
v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktoré však nebude mať pre navrhovateľa len predbežné

účinky, ale bude zároveň rozhodnutím vo veci samej. Hlavná a jediná činnosť navrhovateľa spočíva vo
výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov a vzhľadom k vysokým investičným vstupom môže navrhovateľ
v súčasnosti a v nasledujúcich rokoch fungovať, t.j. vyrábať a predávať elektrinu, len na základe podpory
tejto výroby vo forme odberu elektriny za cenu elektriny na straty a doplatku v zmysle priznaného práva
na podporu. Napriek tomu, že navrhovateľ splnil všetky povinnosti vyplývajúce z ustanovení právnych

predpisov vzťahujúcich sa na vykonávanie tejto činnosti, neporušil žiadnu z povinností uvedených v
ust. § 4 zákona a postupoval v zmysle metodických pokynov ÚRSO, bolo mu zo strany odporcu v
1. rade oznámené, že mu toto právo na podporu zanikne. Pritom odporca v 1. rade je subjektom,
ktorý je zo zákona povinný túto podporu výroby elektriny zabezpečovať. Navrhovateľ zdôraznil, že
podpora je financovaná štátom a nie zo strany odporcu v 1. rade ani odporcu v 2. rade. Odporca v

1. rade je len subjektom povinným plniť povinnosti vyplývajúce mu z jeho postavenia ako účastníka
trhu s elektrinou. Oznámenie odporcu v 1. rade o tom, že navrhovateľovi zaniká právo na podporu
je účelové a nezákonné. Navrhovateľ má za to, že jeho účelom bolo, aby sa odporca v l. rade (ako
povinný subjekt) vyhol plneniu povinností spojených so zabezpečovaním podpory, ktoré mu vyplývajú
priamo zo zákona. Ani zo strany ÚRSO ako jediného orgánu štátnej správy oprávneného rozhodovať

o priznaní podpory navrhovateľovi nebolo doručené žiadne negatívne stanovisko vo vzťahu k splneniu
či nesplneniu povinnosti podľa ust. § 4 zákona navrhovateľom. Preto je navrhovateľ presvedčený o
tom, že kým nebude rozhodnuté vo veci samej je nevyhnutné, aby súd upravil pomery účastníkov
predbežným opatrením takým spôsobom, aby odporca si naďalej plnil svoje povinnosti, ktoré muvyplývajú z ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona, t.j. naďalej zabezpečoval podporu vo forme doplatku
v roku 2015. V prípade, že pomery účastníkov nebudú do vydania rozhodnutia súdu vo veci samej
upravené predbežným opatrením navrhovateľom navrhovaným spôsobom, navrhovateľ je presvedčený

o tom, že nezabezpečovanie podpory zo strany odporcu v 1. rade bude mať pre neho celkom určite
likvidačný charakter. Znovuobnovenie výrobného procesu bude z časového aj finančného hľadiska veľmi
náročné, zastavenie výroby spôsobí nemožnosť splácania finančných záväzkov jednak voči zmluvným
dodávateľom surovín a tiež aj voči úverovým bankám. Navrhovateľ bude nútený prepustiť všetkých
zamestnancov, ktorí tak stratia možnosť zabezpečovať svoje životné náklady.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citovaného zákonné ustanovenia ( § 75 ods. 1 veta prvá, ods. 2, 3,
6, 8, § 76 ods. 2 písm. e) a f), ods. 4 O.s.p.; § 3 ods. 1 písm. b) a c), § 4 ods. 1 písm. b) a c), § 4 ods. 2
písm. c), § 4 ods. 3, zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej
kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení; § 18e (Prechodné
ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014) ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z.) súd prvého stupňa

dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil základné skutočnosti vyžadujúce si tú skutočnosť, aby došlo zo
strany tunajšieho súdu k dočasnej úprave pomerov účastníkov, keďže stav by totiž mohol viesť k takému
poškodeniu práv navrhovateľa, ktoré by mohlo byť trvalé a neodstrániteľné po meritórnom rozhodnutí
vo veci samej, čím vzniká obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ osvedčil
základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti svojho nároku, ktorému sa má poskytnúť

predbežná ochrana a že bez dočasnej úpravy právnych pomerov by boli jeho práva ohrozené konaním
odporcu. Príkaz obsiahnutý v nariadenom predbežnom opatrení nie je neprimeraným zásahom do práva
odporcov, ktorí predbežným opatrením nie sú nijak obmedzení vo výkone svojej podnikateľskej činnosti.

Súd sa stotožnil s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, so skutkovými a právnymi dôvodmi

návrhu, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia.

Z dôvodu, že z podania navrhovateľa v uvedenej veci nevyplýva, že by už podal voči odporcovi žalobu
vo veci samej, rozhodol súd zároveň o uložení tejto povinnosti, podľa ust. § 76 ods. 3 O.s.p.

O trovách predbežného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej v zmysle ust. § 145 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 1. rade, ktorý navrhol, aby Krajský
súdvKošiciachnapadnutéuzneseniezrušilanávrhnavrhovateľazamietolresp.zmenilanávrhzamietol.

V odvolaní uviedol, že navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. je výrobca elektriny s právom na podporu
povinný oznámiť ÚRSO a tiež prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie si podpory
podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu

na nasledujúci kalendárny rok.

Odporca ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy neeviduje voči navrhovateľovi k
predmetnému dátumu splnenie si uvedenej povinnosti. Predmetná skutočnosť nebola osvedčená ani v
samotnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Splnenie si oznamovacej povinnosti zo strany

navrhovateľa tak ostáva len v rovine tvrdenia. Cieľom týchto tvrdení zo strany navrhovateľa je pritom len
navodeniedojmuneoprávnenéhopostupuzostranyodporcuavyvolanieobavyonemožnostinavrátenia
do pôvodného stavu, resp. vzniku nenávratnej škody a hrozby likvidácie na strane navrhovateľa, pokiaľ
mu nebude poskytnutá ochrana v podobe nariadenia predbežného opatrenia. Odporca trvá na tom, že
podmienka včasného oznámenia o uplatnení práva podľa § 4 ods. 2 písm.c/ Zákona o podpore v danom

prípade nebola splnená, o čom svedčia aj skutočnosti vyplývajúce zo samotného návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia. Odporca zásielku z augusta roku 2014, na ktorú sa navrhovateľ odvoláva, vo
svojej evidencii vôbec neeviduje a nebola mu nikdy doručená. Z podacieho lístka navyše vyplýva, že
uvedená zásielka mala byť adresovaná na adresáta s označením „C.“, z čoho možno vyvodiť, že sa
jedná o spoločnosť C. energetika a.s. (odporcu v 2. Rade), a teda nie o odporcu v 1. rade, ktorý je

prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy na území Košického, N. a časti D. kraja na základe
rozhodnutia ÚRSO č. XXXXE XXXX. Uvedená zásielka bola navyše 15.8.2014 zaslaná len na poštovú
prepravu a nie doručená svojmu adresátovi. Vzhľadom na skutočnosť, že lehota uvedená v ustanovení
§ 4 ods. 2 písm.c) je hmotnoprávnou lehotou oznamovacia povinnosť navrhovateľa nebola splnenávčas. Oznámenie o uplatnení podpory je hmotnoprávny úkon, ktorý musí byť uskutočnený každoročne
v prekluzívnej lehote vždy do 15. augusta, pričom zmeškanie tejto lehoty zákon neumožňuje odpustiť.

Na základe uvedeného vyplýva, že pre splnenie oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2
písm.c) nepostačuje v danom termíne (do 15. Augusta) odoslať predmetné oznámenie len na poštovú
prepravu, ale je potrebné, aby najneskôr v tomto termíne bolo toto oznámenie doručené do dispozičnej
sféry adresáta. Uvedené vyplýva jednak z gramatického výkladu predmetného ustanovenia a tiež zo
skutočností, že v danom prípade sa jedná o hmotnoprávnu lehotu. Právo na podporu v zmysle Zákona o

podpore je právom priznaným hmotnoprávnymi predpismi a každoročná oznamovacia povinnosť nie je
procesný úkon, nakoľko sa nevzťahuje k žiadnemu konaniu, ale je hmotnoprávnym úkonom, ktorý musí
byť uskutočnený v prekluzívnej lehote do 15. augusta.

V dôsledku nesplnenia si zákonnej povinnosti navrhovateľa v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm.c/ Zákona
o podpore zaniklo navrhovateľovi právo uplatňovať si v roku 2015, na elektrinu vyrobenú v príslušnom

zariadení na výrobu elektriny, nárok na podporu podľa ust. § 4 ods. 1 písm.b/ a c/. Tento nárok
navrhovateľovi zanikol priamo zo zákona. Oznámenie o uplatnení podpory je hmotnoprávnym úkonom,
ktorý musí byť uskutočnený každoročne v prekluzívnej lehote vždy do 15. augusta, pričom zmeškanie
tejto lehoty zákon neumožňuje odpustiť. Oznámenie odporcu v 1. rade o nemožnosti uplatnenia
si podpory pre kalendárny rok 2015 z 15.12.2014 malo voči navrhovateľovi len informatívny a nie

konštitutívny charakter, ktorým bola navrhovateľovi oznámená skutočnosť vyplývajúca priamo zo
zákona. Odňatie podpory nenastalo v dôsledku rozhodnutia odporcu v 1. rade, ale vyplynulo „ex lege“
z dôvodov, ktoré nastali výlučne na strane navrhovateľa. Navyše v prípade, ak nastanú skutočnosti
predpokladané ustanovením § 4 ods. 3 Zákona č. 309/2009 Z.z. odporca nie je zo zákona ani povinný
tlmočiť tento fakt výrobcom vo forme akéhokoľvek oznámenia.

V rámci návrhu na vydanie predbežného opatrenia musí navrhovateľ o.i. preukázať dôvodnosť svojho
nároku a teda, že uplatňovanie nároku vo veci samej obstojí ako aj že z jeho strany nejde o šikanózne
(resp. zrejme bezúspešné uplatňovanie práva). Už v podanom návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia navrhovateľ musí predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho

hmotnoprávny nárok vo veci samej. Odporca v 1. rade má však za to, že navrhovateľ nepreukázal
splnenie si oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm.c) Zákona o podpore a teda pri rozhodovaní
o jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemal byť úspešný, pretože podľa odporcu v 1.
rade sa v tomto prípade sa u navrhovateľa jedná o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva.

Odporca v 1. rade v ďalšom namieta neexistenciu nároku navrhovateľa aj na základe informácii
zverejnených na webovom sídle ÚRSO, ktorý 28.07.2014 zverejnil na svojom webovom sídle informáciu
pre výrobcov, kde poukázalo na ich povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z.. Každý
výrobca bol teda nad rámec zákona informovaný o tom, že si má splniť svoju oznamovaciu povinnosť
voči ÚRSO ako aj voči prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav. Dňa 09.02.2015 ÚRSO

taktiež zverejnilo na svojom webovom sídle zoznam výrobcov, ktorí si nesplnili povinnosti podľa § 4
zákona č. 309/2009 Z. z.. pričom v zozname výrobcov, ktorí si nesplnili zákonom stanovené povinnosti
sa nachádza aj výrobca - navrhovateľ.

Ďalej odvolateľ uviedol, že je subjektom povinným postupovať v súlade so zákonom č. 309/2009 Z.

z. a ako prísne regulovaný subjekt nemá inú možnosť ako dodržiavať zákon a postupovať v súlade so
zákonom, bez ohľadu na to, či je zákon nastavený prísne alebo benevolentne. Odporca v 1. rade po
zverejnení vyššie uvedeného zoznamu zo strany ÚRSO nemôže postupovať inak a nemôže podporu
poskytovať subjektu, ktorému zo zákona takáto podpora neprináleží. V opačnom prípade by sám sebe
spôsoboval škodu a rovnako by porušoval povinnosť konať prevenčne a škode zamedzovať v zmysle

platných právnych predpisov.

Nakoľko systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je založený na systéme
„štátom dotovanej politiky" odporca 1. rade nemá žiadne finančné prostriedky (okrem prostriedkov
schválených ÚRSO na rok 2015) na vyplatenie podpory pre tých výrobcov, ktorí pre rok 2015 nemajú

nárok na podporu. V prípade vyplatenia podpory výrobcov elektriny, ktorí nemajú nárok na podporu
pre nesplnenie oznamovacej povinnosti, vznikne odporcovi v 1. rade priama škoda vo výške niekoľko
miliónov EUR a vystavuje sa platobnej neschopnosti. Aby nevznikla pre odporcu v 1. rade priama
finančná strata, v súvislosti s plnením povinnosti podľa zákona č. 309/2009 Z. z., musela by finančnávýška prostriedkov určená ÚRSO zodpovedať nárokom výrobcov elektriny na uplatnenie podpory zo
strany výrobcov elektriny v príslušnom kalendárnom roku. Na kalendárny rok 2015 však ÚRSO určil a
zohľadnil finančné prostriedky len pre takých výrobcov, ktorí oznámili uplatnenie podpory na rok 2015 v

zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z.

Aj keď navrhovateľ v návrhu uviedol, že jeho právo na podporu v zmysle zákona č. 309/2009 Z. z.
nezaniklo z dôvodu aplikácie prechodného ustanovenia § 18e ods.1 predmetného zákona, pretože
následok v podobe straty na podporu sa nevzťahuje na tých výrobcov, ktorí prevádzkujú zariadenia

uvedené do prevádzky do 31.12.2013, odporca v1. rade s takýmto výkladom nesúhlasí. Totiž v danom
prípade dochádza k mylnej a účelovej interpretácii právneho predpisu. Rozšírenie znenia § 18e zákona
č. 309/2009 Z. z. aj na následky porušenia povinnosti podľa § 4 by totiž vytvorilo dve kategórie výrobcov:
výrobcovia, ktorí predmetnej sankcii podliehajú a výrobcovia, ktorí sankcii nepodliehajú, pričom jediným
dôvodom/kritériom pre takéto rôzne zaobchádzanie by bol deň uvedenia zariadenia do prevádzky.
Odporca v1. rade sa domnieva, že takéto rozdielne zaobchádzanie vo vzťahu k výrobcom by bolo v

rozpore s ústavným princípom rovnosti zakotveným v čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 3 Ústavy.

Odvolateľ poukázal aj na ust. § 18e ods. 1 zákona č. 309/2009 Z. z.. Vychádzajúc aj zo samotnej
dôvodovej správy k Zákonu o podpore má odporca v 1. rade za to, že pre dané ustanovenie § 18e
by sa mal aplikovať systematický a užší výklad pojmu „podmienky podpory" ako výklad logický, t.j. že

dané prechodné ustanovenie v 18e by sa mal vzťahovať len na § 3 Zákona o podpore, a nie na práva
a povinnosti výrobcov upravené v § 4 Zákona o podpore a právne následky ich nesplnenia. Uvedený
výklad podporuje aj samotný nadpis ustanovenia § 3 Zákona o podpore v znení „Spôsob podpory
a podmienky podpory výroby elektriny". V tomto ustanovení sú uvedené jednotlivé spôsoby podpory,
ktorými sa podporuje výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov, na ktorú elektrinu a zdroje sa podpora

vzťahuje a aké sú konkrétne podmienky, ktoré musí výrobné zariadenie spĺňať na to, aby bolo oprávnené
na podporu.

V prospech užšieho systematického výkladu svedčí aj skutočnosť, že výrobca, ktorému Zákona o
podpore poskytuje konkrétne práva a ukladá povinnosti, už spĺňa podmienky podľa § 3, a teda má

právo na podporu. Z gramatickej formulácie ustanovenia § 4 ods. 3 možno tiež vyvodiť, že nejde o
zánik práva na podporu - naopak, ide o dočasnú nemožnosť si uplatniť právo na podporu ako dôsledok
nesplnenia povinnosti požadovanej zákonom. Preto ustanovenie § 4 ods. 3 nie je možné považovať
za podmienku rozhodujúcu pre trvanie, resp. zánik práva na podporu - toto právo trvá pre dotknutého
výrobcu naďalej. Strata možnosti uplatniť si právo na podporu na nasledujúci rok je tak len následkom

za nesplnenie povinnosti požadovanej zákonom, s tým, že podmienky podpory pre dotknutého výrobcu
ostávajú nedotknuté.

Navyše, novela zákona č. 309/2009 Z. z. okrem spomínaného doplnenia § 4 o následok v ods. 3
zmenila a doplnila aj celý rad ustanovení § 3 zákona č. 309/2009 Z. z. a práve z dôvodu zmeny

podmienok podpory výroby elektriny upravených v § 3 zákona č. 309/2009 Z. z. vznikla potreba
riešiť problematiku účinnosti takto zmenených a doplnených podmienok podpory prostredníctvom
prechodného ustanovenia.

Za neopodstatnené považuje odporca v 1. rade aj tvrdenie navrhovateľa o likvidačných dôsledkoch z

dôvodu údajného odopierania práva. Aj napriek skutočnosti, že navrhovateľ stratil nárok na uplatnenie
podpory v zmysle Zákona o podpore, na rok 2015, navrhovateľ stále môže elektrinu vyrobenú v
príslušnom zariadení predať na trhu alebo dodať konkrétnemu odberateľovi, a to aj v prípade ak si
podporu neuplatňuje. Navyše odporca v 1. Rade ponúkol navrhovateľovi možnosť odberu elektriny
za zmluvne stanovenú cenu, prostredníctvom dodatku k trojstrannej zmluve, ktorý bo prílohou listu z

15.12.2014. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov ako
jednu zo základných podmienok na vydanie predbežného opatrenia. Právny záujem navrhovateľa v
danom prípade je podľa odporcu v 1. rade postačujúce chrániť rozhodnutím vo veci samej.

Z ustálenej judikatúry súdov SR navyše vyplýva, že predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích

inštitútov civilného procesu, ktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať
nepriaznivé následky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Preto sa
odporca v 1. rade domnieva, že aj v uvedenom prípade by prípadné vydané predbežné opatrenie
malo znieť na elimináciu negatívnych následkov nevyplatenia podpory len v nevyhnutnej miere. V tejtosúvislosti poukázal na ust. § 76 ods. 1 písm.a), c) O.s.p., ktoré taktiež nepočíta s úhradou predmetných
plnení v plnej výške. V opačnom prípade dochádza k hrubému nepomeru a zásadu do práv odporcu v 1.
rade,keďževdanomprípadeneexistuježiadnaistota,ženárokodporcuv1.radenavrátenieposkytnutej

podpory v prípade neúspechu navrhovateľa so žalobou vo veci samej bude aj skutočne vymáhateľný.

Nariadením predbežného opatrenia podľa odporcu v 1. rade súd prekročil rozsah ochrany navrhovateľa
pred bezprostredne hroziacou ujmou za zaručil mu tvorbu zisku doterajšom rozsahu, čo odporca
v 1. rade považuje za neprimerané, keďže k celému sporu došlo výlučne neplnením si zákonných

povinností na strane navrhovateľa (viď. rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4Cob/28/2015 zo
17.4.2014).Navyševydanímpredbežnéhoopatreniaozabezpečovanípodporyvprospechnavrhovateľa
v plnej výške dochádza k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej. Každý výrobca elektriny s právom
na podporu si musí byť vedomý nielen svojich práv ale aj povinností splnenie ktorých je základným
predpokladom pre uplatnenie podpory v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z.. každý výrobca by mal preto
vynaložiť potrebné úsilie a námahu na plnenie si svojich povinností, zvlášť v prípade ak strata podpory

môže mať vážny dopad na jeho podnikanie. Z platnej právnej úpravy vyplýva, že každý výrobca
je povinný sám si sledovať plnenie svojich povinností vyplývajúcich z platných právnych predpisov.
Prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy nie je povinný tieto skutočnosti výrobcom oznamovať
prípade ich na ne upozorňovať. Navrhovateľ teda mohol a mal vedieť, že neoznámenie skutočností v
zmysle ust. § 4 ods. 2 písm.c/ Zákona o podpore bude pre neho znamenať stratu práva na podporu

na budúci kalendárny rok a teda mal dosť času prijať potrebné opatrenia na odvrátenie hroziacej
škody. Aj v prípade, ak by neposkytnutie podpory zo strany odporcu v 1. rade malo na hospodárske
výsledky navrhovateľa negatívny vplyv, odporca v 1. rade má za to, že neposkytnutie podpory je
povinnosťou odporcu v 1. Rade a navrhovateľ opomenutím svojej zákonnej povinnosti sám privodil
svojej hospodárskej jednotke stav straty a rizika zastavenia prevádzky. V tomto prípade je potrebné plne

rešpektovať zásadu „neznalosť práva neospravedlňuje“.

Odvolateľ má taktiež za to, že v návrhu nebolo osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy ani účel predbežného opatrenia a potreba ochrany porušeného práva alebo ohrozenie výkonu
súdneho rozhodnutia. Navrhovateľ žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil, že by konaním

odporcov bol vykonaný taký faktický alebo právny úkon, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako konanie s
cieľom poškodiť navrhovateľa. Navyše súd pri nariaďovaní predbežného opatrenia nemôže vychádzať
len z tvrdení resp. domnienky navrhovateľa. Tvrdenia navrhovateľa o tiesnivej finančnej situácii nie
je skutočnosť postačujúca na nariadenie predbežného opatrenia. Súd by mal vziať v úvahu aj to, že
v danom prípade ide o návrh na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania vo veci

samej. V takom prípade sa návrhu vyhovie len výnimočne ako zhodne uvádza súdna prax a judikatúra
(uznesenie Ústavného súdu zo 7.3.2012 sp.zn. II ÚS 3220/11) s právnou vetou, že v takýchto prípadoch
sa miera osvedčenia a preukázania navrhovateľom tvrdených skutočností podstatných pre rozhodnutie
o predbežnom opatrení musí posúdiť dôkladnejšie. V takomto prípade môže súd podľa ust. § 74 ods. 1
O.s.p. nariadiť predbežné opatrenie, len v prípade, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery

účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa odvolateľa žiadna
z týchto skutočností nebola navrhovateľom nijakým spôsobom osvedčená.

Podľa odporcu v 1. rade sa súd prvého stupňa vôbec nezoberal otázkou, či v prípade nariadenia
predbežného opatrenia nedôjde k nevyváženému zásahu do práv účastníkov. Zásad do práv a

právneho postavenia odporcu v 1. rade nesmie byť pritom neprimeraný nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. V posudzovanom prípade sa sporný nárok navrhovateľa týka len roku 2015.
Vzhľadom na to, nebola podľa odporcu v 1. rade v doterajšom konaní dostatočne osvedčená existencia
nebezpečenstva hroziacej ujmy, ktorá musí byť bezprostredná a konkrétna. Je preto potrebné náležite
rozlíšiť medzi ohrozeným právom a znemožnením výkonu podnikateľskej činnosti, čo môže mať len

prechodný charakter (viď. rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 28Cb/356/2014 z 20.1.2014
a potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Cob/41/2015 z 20.3.2015).

Vzhľadom na uvedené je podľa názoru odporcu v l. rade porušenie zákonných povinností zo strany
navrhovateľa nesporné a jeho nárok nie je dostatočne osvedčený ani v súvislosti s poukazom na

uzatvorenie trojstrannej zmluvy medzi odporcom v 1. rade, odporcom v 2. rade a navrhovateľom z
19.11.2014. Navrhovateľ si nemôže odvodzovať z tejto zmluvy právo na poskytnutie podpory ako právo
na zmluvné plnenie, ktoré je nezávislé od toho, či mu právo na uplatnenie podpory prináleží v zmysle
ust. § 4 ods. 3 zák.č. 309/2009 Z.z.. Samotná zmluva v sebe obsahuje ustanovenie podľa ktorého sazmluvný vzťah riadi okrem iného aj ustanoveniami zákona č. 309/2009 Z.z.. Navyše predmetná zmluva
obsahuje aj vyhlásenie navrhovateľa, že spĺňa podmienky na uplatnenie podpory podľa príslušných
právnych predpisov a že sa tieto podmienky zaväzuje dodržiavať. Teda je možné konštatovať, že v časti,

v ktorej predmetná zmluva upravuje uplatnenie zmluvného práva na poskytnutie podpory v zmysle zák.č.
309/2009 Z.z. je zmluva uzatvorená s rozväzovacou podmienkou, ktorou je zánik práva a uplatnenie
podpory podľa § 4 ods. 3 Zákona o podpore, a toto zmluvné právo zaniká, ak v príslušnom roku došlo
k zániku práva na uplatnenie podpory podľa uvedeného ustanovenia. Povinnosť odporcu v 1. rade
poskytovať navrhovateľovi podporu v roku 2015 na základe uzatvorenej trojstrannej zmluvy je neplatná

aj s poukazom na objektívnu nemožnosť plnenia z dôvodu, že navrhovateľ stratil právo na uplatnenie si
podpory v zmysle ust. § 4 ods. 3 zák.č. 309/2009 Z.z.

Proti uznesenie súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie aj odporca v 2. rade, ktorý
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a návrh na vydanie predbežného opatrenia
voči odporcovi v 2. rade zamietol. Uviedol, že napadnuté uznesenie je nedôvodné z toho dôvodu, že

navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej.

Odporca v 2. rade je podnikateľom v energetike s povolením na dodávku elektriny. Nie je subjektom,
ktorému majú byť adresované v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov
energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne

úkony potrebné pre vznik alebo uplatnenie práva na podporu obnoviteľných zdrojov elektriny.
Výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov majú zákonom stanovené povinnosti voči ÚRSO a voči
prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, do ktorej je výrobné zariadenie pripojené (odporca v 1. rade).

Odporcovi v 2. rade bola odporcom v 1. rade poskytnutá informácia, že zo strany navrhovateľa nedošlo

k splneniu všetkých povinností v zmysle zákona, ktoré by ho oprávňovali uplatniť si právo na podporu
podľa § 4 ods. 1 písm. b). Nesplnenie povinností navrhovateľa potvrdil aj ÚRSO, ktorý na svojom
webovom sídle zverejnil úplný zoznam výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili uvedenú povinnosť.

V zmysle § 3b Zákona ÚRSO na svojom webovom sídle zverejňuje a aktualizuje zoznam zariadení

výrobcov elektriny, ktorým právo na podporu podľa zákona zaniklo. ÚRSO uverejnil „Zoznam výrobcov
elektriny, ktorí si nesplnili povinnosť podľa § 4 zákona č. 309/2009 Z. z.“, pričom prílohou oznamu boli
tabuľky so zoznamom výrobcov podľa ich príslušnosti k regionálnej distribučnej sústave, do ktorej je ich
výrobné zariadenie pripojené.

Odporca v 2. rade vôbec nemá byť účastníkom tohto sporu, nakoľko poskytovanie alebo neposkytovanie
podpory podľa zákona nezávisí od jeho rozhodnutia. Nemá ani právomoc rozhodovať o tom, či určitý
výrobca splnil zákonom určené predpoklady pre uplatnenie nároku na podporu a preto sa sa pri
poskytovaní podpory musí riadiť informáciami poskytnutými príslušnými subjektmi, najmä ÚRSO ako
orgánom štátnej správy, do ktorého právomoci podpora obnoviteľných zdrojov energie patrí. Preto má

odporca v 2. rade za to, že pre vydanie napadnutého uznesenie súdu neboli splnené všetky predpoklady
stanovené O.s.p.. Jedným z predpokladov vydania predbežného opatrenia je osvedčenie podmienok
dôvodnosti návrhu. ÚRSO je orgánom štátnej správy s právomocou rozhodovať o splnení či nesplnení
povinnosti podľa ustanovení zákona č. 309/2009 Z.z. a rozhoduje o priznaní alebo nepriznaní nároku
na podporu. Podľa názoru odporcu v 2. Rade stojí za zváženie, či súd v tomto konaní nerozhoduje

o nárokoch, rozhodovanie o ktorých patrí do právomoci ÚRSO. V tejto súvislosti poukázal na tlačovú
správu ÚRSO zverejnenú 6.2.2015.

V ďalšom odporca v 2. rade poukázal na zoznam výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosti podľa
§ 4 zákona č. 309/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý ÚRSO zverejnil na svojom webovom

sídle. V tomto zozname je pod poradovým číslom 32 uvedený navrhovateľ. Z uvedeného vyplýva, že
ÚRSO ako ústredný orgán štátnej správy konštatoval u navrhovateľa porušenie povinností podľa § 4
zákona s dôsledkami vyplývajúcimi z § 4 ods. 3 zákona.

Súd teda vydal predbežné opatrenie bez toho, aby mal relevantným spôsobom osvedčenú existenciu

nároku, ktorý navrhovateľ uplatňuje.

Vďalšomodporcav2.radenamietanesplneniepodmienkypreukázanianebezpečenstvabezprostredne
hroziacej ujmy pre navrhovateľa, ktorá by mohla vzniknúť nevydaním predbežného opatrenia vočiodporcovi v 2. rade. V zmysle zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a
doplatku, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcami, sa odporca v 2. rade zaviazal, že za
elektrinu podliehajúcu podpore vyplatí navrhovateľovi cenu vo výške určenej ÚRSO. V zmysle zák.č.

309/2009 Z.z. by v prípade splnenia predpokladov pre uplatnenie podpory mal navrhovateľ v roku
2015 nárok na výkup elektriny za cenu elektriny na straty vo výške 44,015 eur/MWh. Navrhovateľovi
bola ponúknutá možnosť odberu elektriny nepodliehajúcej nároku na uplatnenie podpory za zmluvne
stanovenú cenu, prostredníctvom dodatku k trojstrannej zmluve. Odporca je pripravený na základe
správneho daňového dokladu vyplácať bez meškania cenu elektriny určenú spôsobom, ktorý vyplýva z

dodatku. Touto cestou je navrhovateľ schopný získať väčšinu ním požadovanej sumy (ktorú by mohol
od odporcu v 2. rade žiadať, ak by si v súlade so zákonom uplatnil právo na podporu). Len zvyšok sumy
je medzi stranami sporný. Nakoľko navrhovateľom dodaná elektrina nespĺňa podmienky dohodnuté
v zmluve, odporca v 2. rade je pripravený vyplácať obvyklú cenu elektriny na slovenskom trhu, za
ktorú považuje cenu určenú ako aritmetický priemer hodinových cien na slovenskom spotovom trhu
publikovaných na webovom sídle operátora trhu - spoločnosti OKTE a.s.. Podľa uvedeného spôsobu

určenia v januári 2015 predstavovala priemerná trhová cena elektriny hodnotu 31,26 eur/MWh, vo
februári 2015 hodnotu 36,68 eur/MWh a v marci 2015 hodnotu 31,00 eur/MWh. V roku 2014 dodal
navrhovateľ do distribučnej sústavy elektrinu v celkovom množstve cca 5508 MWh. Pri predpoklade
dodávky rovnakého množstva v roku 2015 by navrhovateľ získal od odporcu v 2. rade na základe
obvyklej ceny elektriny sumu cca 181.654,00 eur (teda 75%), pričom rozdiel medzi cenou na straty pre

rok 2015 a cenou obvyklou, ktorú by navrhovateľ dostal vyplatenú od odporcu v 2. rade, predstavuje
sumu cca 60.780,00 eur. Výpadok príjmov vo výške 25% hodnoty ceny elektriny, predstavujúci rozdiel
medzi regulovanou cenou na straty a obvyklou cenou ponúkanou odporcom v 2. rade, nemôže spôsobiť
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy pre navrhovateľa.

V ďalšom odporca v 2. rade uviedol, že je osobou poverenou prevádzkovateľom distribučnej sústavy
(odporcom v 1. rade) na zabezpečovanie podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie
vo forme výkupu elektriny vyrobenej v zariadenia výrobcov a dodanej do distribučnej sústavy za cenu
elektriny sa straty. Spôsob určenia výšky ceny elektriny na straty vyplýva z ust. § 6 ods. 1 písm.b/ zák.č.
309/2009 Z.z.. Presná výška ceny elektriny na straty je uvedená v rozhodnutí ÚRSO č. XXXX/XXXX/E

z 27.11.2014 a to vo výške 44,015 eur/MWh. Rozhodnutím ÚRSO č. XXXX/XXXX/E-OZ z 19.11.2014
uvedený úrad určil pevnú cenu elektriny na stanovenie doplatku. Uvedené rozhodnutie ani pevná cena
pre stanovenie doplatku nemajú žiadny vzťah k odporcovi v 2. rade. Napadnutým rozhodnutím teda súd
uložil odporcovi v 2. rade povinnosť (odoberať elektrinu za cenu 134,08 eur/MWh), ktorá by neexistovala
ani v prípade, ak by navrhovateľ splnil všetky podmienky na uplatnenie nároku na podporu pre rok 2015

a odporca by bol povinný mu podporu vo forme výkupu elektriny za cenu elektriny na straty poskytovať.

Odporca v 2. rade má za to, že predbežný opatrením súd neprimerane znevýhodňuje odporcov. Pred
nariadením predbežného opatrenia má súd zvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia sa nevytvorí
neodstrániteľný stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Okrem toho je potrebné zvážiť, či v

dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma niektorému z účastníkov a tiež, že
predbežným opatrením možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len výnimočne v nevyhnutnom
rozsahu a len dočasne, aby nariadenie predbežného opatrenia nevyvolalo, hoci len dočasne taký stav,
ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi konania. Nariadeným predbežným opatrením súd
uložil odporcom povinnosť vyplácať značné sumy, ktoré sa v prípade preukázania straty navrhovateľa

na podporu v roku 2015 môžu stať de facto nevymožiteľnými. Podpora, ktorú vyplácajú odporcovi,
je podporou poskytovanou štátom, a to prostredníctvom ÚRSO. Tento úrad uzná ako oprávnene
vyplatenú len podporu, ktorá bola vyplatená výrobcom, ktorí majú právo uplatniť si právo podpory. Keďže
navrhovateľ je uvedený v zozname zverejnenom ÚRSO medzi výrobcami, ktorí v roku 2015 nemajú
nárok na podporu vo forme doplatku a odberu elektriny za cenu elektriny na straty, jemu vyplatené

sumy na základe predbežného opatrenia nebudú ÚRSO uznané ako oprávnená podpora výrobcov
elektriny z obnoviteľných zdrojov. V prípade potvrdenia straty nároku navrhovateľa na uplatnenie
podpory v roku 2015 nariadené predbežné opatrenie teda vytvorí stav, kedy sa budú musieť odporcovi
domáhať vrátenia navrhovateľom neoprávnene prijatých peňazí. Nariadené predbežné opatrenie zjavne
zvýhodňuje navrhovateľa na úkor odporcov.

Materiálnym predpokladom vykonateľnosti súdneho rozhodnutia je presné označenie oprávneného,
povinného a jednoznačné vymedzenie práv a povinností vrátane rozsahu plnenia a lehoty na plnenie.
To znamená, že zo súdneho rozhodnutia, má byť nepochybne zistiteľné, kto má plniť, komu, čo samá plniť a dokedy. Z napadnutého rozhodnutia je síce za určitých okolností zistiteľná jednotková
cena elektriny na straty, resp. výška doplatku, výška plnenia odporcov za jednotlivé mesiace je však
závislá od skutočne vyrobeného a dodaného množstva elektriny v príslušnom mesiaci roku 2015 na

základe účtovného dokladu. To znamená dokladu, ktorého správnosť a dôvodnosť nebola v súdnom
konaní preskúmavaná, ktorý bude vyhotovený po vydaní predbežného opatrenia. Vzhľadom na to, že z
napadnutého rozhodnutia nemôže byť známa výška plnenia, ktoré sú odporcovia povinní poskytnúť za
jednotlivé mesiace roku 2015 navrhovateľovi, takéto predbežné opatrenie je nevykonateľné.

V závere odporca v 2. rade namieta neprípustnú retroaktivitu napadnutého rozhodnutia, ktoré nadobudlo
vykonateľnosť doručením, teda 29.4.2015, napriek tomu ukladá odporcovi povinnosť, ktorá sa má
aplikovať od 1.1.2015. Uvedený postup považuje odporca v 2. rade za nesprávny. Keďže ide o
predbežnú úpravu, môže sa táto úprava týkať len doby budúcej, nie minulej.

Navyše predbežným opatrením súd zaviazal odporcov na plnenie totožné s plnením, ktoré má byť

predmetom konania vo veci samej. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR je takéto opatrenie
prípustné len vo výnimočných prípadoch. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nijakým spôsobom
neodôvodnil, v čom je výnimočnosť tohto konania, ktorá by odôvodňovala uplatnenie výnimočného
postupu.

Odvolací súd prejednal odvolania odporcov podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné.

V danej veci navrhovateľ žiadal vydať predbežné opatrenie na uloženie povinnosti odoberať elektrickú
energiu za podmienok uvedených v zmluve, pretože odporca mu oznámil, že si nemôže uplatniť podporu

pre kalendárny rok 2015.

Z tohto oznámenia teda vyplýva, že odporca neposkytne navrhovateľovi podporu, ale nie je preukázané,
aby odmietol odoberať elektrickú energiu. Odporcovia vo svojich vyjadreniach dokonca potvrdzujú, že
elektrickú energiu budú odoberať.

Nielen v našom právnom systéme platí zásada „dohody sa plnia“. Až pri ich porušení nastupuje ochrana
prostredníctvom príslušných inštitútov.

Z doterajšieho konania, ani rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, akú žalobu je navrhovateľ

povinný v lehote 30 dní podať.

Pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí však vziať do úvahy skutočnosť, že upravuje pomer medzi
účastníkmi len dočasne a to v rozsahu, ktorý stačí na dosiahnutie účelu a to do budúcna.

Z konania navrhovateľa vyplýva, že jeho cieľom je získanie podpory (iné skutočnosti nie sú medzi
účastníkmi sporné), a preto je žiadané a vydané predbežné opatrenie v rozpore s ust. § 76 O.s.p..

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie a návrh na vydanie
predbežného opatrenia zamietol.

Navrhovateľ v tomto konaní nemal úspech, odporcovia náhradu trov konania nežiadali (§ 151 ods. 1
O.s.p.), a preto odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.