Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. január 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 31Cb/46/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112214137
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7112214137.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Júliusom Tóthom v právnej veci žalobcu: Fond národného majetku

Slovenskej republiky, Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava, IČO: 17 333 768, proti žalovanému:
eurobus a.s., Staničné námestie 9, 042 04 Košice, IČO: 36 211 079, pr. zást.: IURISTICO s.r.o.,
Štefánikova 26, 040 01 Košice, IČO: 36 588 041 v konaní o určenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho
valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 27. 03. 2012 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 320,21 €, na účet právneho

zástupcu žalovaného, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 320,21 €, do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 25. 05. 2012 domáhal určenia neplatnosti uznesenia
mimoriadneho valného zhromaždenia, žalovaného zo dňa 27. 03. 2012.
V žalobe okrem iného uviedol, že žalobca vydal dňa 13. 12. 2001 Zakladateľskú listinu podľa ust. § 162
Obchodného zákonníka a § 12 ods. 2 písm. a/ zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku
štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím č. 778 o privatizácii podniku
Slovenskáautobusovádopravakošickádopravnáspoločnosťš.p.,ktorévydaloMinisterstvopresprávua

privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, pod spisovým číslom KM-960/2001 zo dňa 25. 09.
2011 na realizáciu privatizačného projektu a teda založil notárskou zápisnicou N1015/2001 Nz995/2001
žalovaného. Základné imanie žalovaného je 17.285.949,42,- EUR rozdelených na 520.818 ks akcií v
menovitej hodnote 33,19,- EUR. Akcionármi sú žalobca, ktorý má 39,5%-ný podiel na základom imaní
žalovaného a spoločnosť TEMPUS TRANS s.r.o. so sídlom Košice, Železiarenská 49, ktorý má akcie,
resp. podiel na základnom imaní vo výške 60,5% na základnom imaní žalovaného.
Dňa 27. 03. 2012 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného. Programom bola okrem iného

voľba orgánov mimoriadneho valného zhromaždenia a rozhodovanie o zmene stanov spoločnosti zo
dňa 13. 12. 2001 v znení ich neskorších zmien. Prezentácia akcionárov sa uskutočnila dňa 27. 03. 2012
o 08. 30 hod. v mieste konania mimoriadneho valného zhromaždenia. V zmysle stanov žalovaného,
konkrétne článku 9 bod 2, právo akcionára zúčastniť sa na valnom zhromaždení sa overuje na základe
výpisu z registra eminenta, vedeného u Centrálneho depozitára. Aj v pozvánke na mimoriadne valné
zhromaždenie, žalovaný uviedol, že právo akcionára zúčastniť sa na valnom zhromaždení sa overuje na
základe výpisu z registra eminenta, vedeného u Centrálneho depozitára cenných papierov SR. Žalovaný

odmietol vykonať zápis akcionára - žalobcu, ktorý vlastní 205.719 ks akcií, čo predstavuje 39,5%-ný
podiel na základom imaní žalovaného, do listiny prítomných akcionárov. V stanovenom čase sa dostavil
na prezentáciu do sídla žalovaného Ing. Y. L. a Ing. J. P., členovia výkonného výboru žalobcu. Prítomný
bol aj Ing. N. T. - zamestnanec žalobcu. Ing. Y. L. predložil aktuálny výpis žalobcu z Obchodného registra,platnýobčianskypreukaz,výpiszúčtužalobcuzCentrálnehodepozitáracennýchpapierovSRavyhlásil,
že z titulu svojej funkcie má právo zúčastniť sa a hlasovať na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení.
Ing. Ľ. R. - predseda predstavenstva žalovaného a Ing. Š. - člen predstavenstva žalovaného, informovali

Ing. Y. L., že predstavenstvo nepripúšťa účasť žalobcu na mimoriadnom valnom zhromaždení. Ing.
Petraško oznámil, že podáva protest, pričom Ing. R. odmietol prevziať písomný protest s odôvodnením,
že protest sa podáva do zápisnice z valného zhromaždenia. Z notárskej zápisnice, osvedčujúcej
priebeh mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, spísanej dňa 27. 03. 2012 JUDr. Danielou
Kováčovou - notárkou vyplýva, že predseda predstavenstva Ing. Ľ. R. oboznámil prítomného akcionára,

že akcionár Fond národného majetku Slovenskej republiky nebol v stanovenej časovej prezentácii,
pred konaním tohto mimoriadneho valného zhromaždenia, odprezentovaný zákonným spôsobom,
preto účasť tohto akcionára na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení bola odmietnutá, pričom
dôvody odmietnutia sú taxatívne špecifikované v prezenčnej listine akcionárov. Ako odôvodnenie,
nezaprezentovania Ing. Y. L. v listine prítomných akcionárov je uvedené, že konať v mene žalovaného
a udeľovať splnomocenenie konať v tomto rozsahu, sú oprávnení všetci členovia výkonného výboru,

pričom žalovaného zaväzujú súhlasným prejavom vôle, najmenej dvoch členov výkonného výboru,
z ktorých jeden musí byť predseda výkonného výboru. Keďže sa dostavil len jeden člen výkonného
výboru žalobcu a nepreukázal sa ani splnomocnením na zastupovanie žalobcu na mimoriadnom valnom
zhromaždení v plnom rozsahu jeho práv, ako akcionára spoločnosti, predstavenstvo spoločnosti v
zložení Ing. Ľ. R. - predseda predstavenstva spoločnosti a Ing. Š. R. - člen predstavenstva spoločnosti,

jeho účasť na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení, nepripustil. Žalovaný odmietol vykonať zápis z
dôvodu, že predstavenstvo nepripustilo účasť žalobcu na mimoriadnom valnom zhromaždení. Žalovaný
protestoval, proti protiprávnemu konaniu žalovaného aj listom zo dňa 04. 04. 2012. Podľa názoru
žalobcu, odmietnutie zápisu akcionára, do listiny prítomných akcionárov je závažným zásahom do práva
akcionára, preto rozhodnutie spoločnosti v tomto prípade, by malo byť podložené argumentmi. V tejto

súvislosti sú rozhodujúce stanovy spoločnosti, ktoré môžu upraviť podrobnosti pri plnom rešpektovaní
relevantných noriem. Žalobca sa teda domáha určenia neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného
zhromaždenia s poukazom na ust. § 183 a § 131 Obchodného zákonníka. Poukazuje i na stanovy
akciových spoločností a uvádza, že stanovy akciových spoločností, sú zmluvou sui generis, ktorá vzniká
osobitných kontraktačným postupom. Tento záver potvrdil aj rozhodnutie Európskeho súdneho dvora zo

dňa 10. 03. 1992 vo veci C-214/89 Pawel Duffryn plc. v. Wolfang Petereit. Európsky súdny dvor potvrdil
zmluvnú povahu stanov, ako aj ďalších vnútorných predpisov, normatívnych aktov, pričom konštatoval,
žeakcionárisútýmitoaktmizmluvneviazaní,akimvyplývajúpovinnostivočispoločnosti,aleboostatným
spoločníkom - akcionárom a to aj v prípade, ak sa na ich prijatí nepodieľali, nehlasovali za ich prijatie,
alebo dokonca hlasovali proti. Stanovy sú hlavým vnútorným predpisom, ktorým sa akciová spoločnosť

riadi a sú pre samotnú akciovú spoločnosť, teda žalovaného, akcionárov, ako aj jej orgány právne a
fakticky záväzné. Stanovy sa považujú v právnej teórii za zmluvy. V zmysle stanov žalovaného, 3.
časť - akcionári, článok 6 - práva a povinnosti akcionára, bod 3, 4, základnými právami akcionára je
podieľať sa podľa zákona a týchto stanov na riadení spoločnosti, na jej zisku a na likvidačnom zostatku
spoločnosti, po zrušení spoločnosti likvidáciou. Právo sa zúčastňovať na riadení spoločnosti si akcionár

uplatňuje prostredníctvom svojich oprávnení, napr. aj zúčastniť sa na valnom zhromaždení spoločnosti,
hlasovať na ňom, uplatňovať na ňom návrhy a požadovať informácie a vysvetlenia za podmienok
ustanovených zákonom a za podmienok určených týmito stanovami. V zmysle bodu 4, písm. b/ stanov,
akcionár sa môže zúčastniť na valnom zhromaždení osobne, alebo v zastúpení na základe písomného
splnomocnenia. V prípade, že sa menom akcionára, právnickej osoby zúčastni valného zhromaždenia

jeho štatutárny orgán, alebo oprávnený člen jeho štatutárneho orgánu, musí tento predložiť originál,
alebo úradne overenú kópiu výpisu z obchodného registra, resp. originál, alebo úradne overenú kópiu
zápisnice stanovujúcej štatutárny orgán, alebo jej člena, ktorým koná podnikateľ spolu s návrhom
na jeho zápis do obchodného registra. Ďalej musí predložiť originál výpisu z obchodného registra,
resp. overenú kópiu, pričom originál, alebo táto overená kópia nesmie byť staršia, ako tri mesiace. Ak

akcionára - právnickú osobu zastupuje splnomocnenec, musia byť tieto priložené k splnomocneniu.
Oprávneným členom štatutárneho orgánu žalobcu pre tento účel je každý člen výkonného výboru
žalobcu. Keďže konanie v mene žalobcu je upravené v obchodnom registri tak, že konať v mene
žalobcu sú opravení všetci členovia výkonného výboru a účasť a hlasovanie na valnom zhromaždení
žalovaného, v ktorom má žalobca majetkovú účasť, považuje žalobca za konanie v mene žalobcu a

nie za zaväzovanie žalobcu, na ktorej je nevyhnutný súhlasný prejav vôle dvoch členov výkonného
výboru žalobcu, z ktorých jeden musí byť predseda výkonného výboru žalobcu. Člen výkonného výboru
nebol povinný, podľa dôvodov uvedených v žalobe, sa okrem platného občianskeho preukazu a výpisu
z obchodného registra v ktorom bol riadne zapísaný, preukázať poverením podpísaným dvoma členmivýkonného výboru z ktorých jeden je predseda. Žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. ObdoV24/2003, ktorý uvádza, že súd určí na návrh akcionára neplatnosť uznesenia valného
zhromaždenia akciovej spoločnosti, ak bol uznesením porušený zákon, spoločenská zmluva, alebo

stanovy a ak toto porušenie mohlo obmedziť jeho práva akcionára. Ak spoločnosť znemožní akcionárovi,
účasť na valnom zhromaždení, sú obe tieto zákonné podmienky splnené. Žalovaný, podľa názoru
žalobcu, svojím postupom porušil zákon aj stanovy spoločnosti, keď žalobcu nepripustil na rokovanie
mimoriadneho valného zhromaždenia, hoci disponoval predpísanými písomnosťami a obmedzil tým aj
jeho zákonné právo akcionára, zúčastniť sa na mimoriadnom valnom zhromaždení, hlasovať na ňom

a požadovať informácie a vysvetlenia a uplatňovať návrhy. Vláda SR, dňa 11. 01. 2012 uznesením č.
18, odvolala z funkcie, predsedníčku výkonného výboru žalobcu, ku dňu 18. 01. 2012 a až dňa 11.
04. 2012, uznesením č. 115/2012, Vláda SR vymenovala nového predsedu výkonného výboru žalobcu.
Zvolením mimoriadneho valného zhromaždenia na deň 27. 03. 2012 s programom zmeny stanov, ktorá
vyžadovala dvojtretinovú väčšinu, považuje žalobca za účelové a v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, pretože vzniknutá situácia bola verejne známa. Takého konanie považuje žalobca

za obchádzanie žalobcu na účasti a hlasovaní na zvolanom valnom zhromaždení. Akcionár vykonáva
väčšinu svojich práv na valnom zhromaždení a prostredníctvom valného zhromaždenia. Výkon a práva
akcionára, nesmie byť na ujmu práv a oprávnených záujmov iných akcionárov. Zákon zakazuje zneužitie
práv akcionára, najmä zneužitie väčšiny hlasov a akékoľvek iné konanie, ktoré znevýhodňuje akcionára
zneužívajúcim spôsobom. K zásadám právnej úpravy v Obchodnom zákonníku, ktoré boli porušené,

žalobca poukázal na zásadu ochrany minoritných akcionárov a zásadu ochrany pred svojvoľným a
nekorektným chovaním predstavenstva a pred zneužívaním funkcie členov predstavenstva. Podľa ust.
§ 176 b/ ods. 1 Obchodného zákonníka i podľa stanov spoločnosti tretej časti, článku 6 ods. 10, akcionár
nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práva a oprávnených záujmov ostatných akcionárov.
Akcionár disponujúci počtom hlasov 60,5%, však nepostupoval v súlade s týmito ustanoveniami a

hlasovacie právo vykonával na ujmu žalobcu a zneužil svoje postavenie. V ust. § 176 b/ Obchodného
zákonníka, je zakotvený zákaz zneužitia práva akcionárom a zásada rovnosti akcionárov. Zakotvením
tejto zásady priamo v právnej úprave akciových spoločností sa táto zásada stala nespochybniteľne
všeobecným pravidlom správania akcionárov navzájom, ako aj spoločnosti a jej orgánov, vo vzťahu k
akcionárom.Ust.§176b/Obchodnéhozákonníkaatýmpádomajzásadyvňomzakotvenéjevdôsledku

explicitnej právnej úpravy normou „de lege lata senzo skriptu“ t. j. právnou normou jednoznačného
významu. Akcionár má pri výkone svojich práv prihliadať na práva a oprávnené záujmy ostatných
akcionárov, aby na týchto právach a oprávnených záujmoch ostatných akcionárov, nevznikala ujma. V
zmysle § 176 b/ ods. 2 Obchodného zákonníka, spoločnosť musí zaobchádzať za rovnakých podmienok
so všetkými akcionármi, rovnako. Zmyslom tejto zásady rovnosti je, aby v rovnakých podmienkach

bolo s majiteľmi rovnakého druhu akcií zaobchádzané rovnako. Žalobca vykonáva činnosť podľa zák.
č. 92/1991 Zb. vo verejnom záujme, pričom podstatou verejného záujmu je dôležitý spoločenský
záujem, ktorý je natoľko významný, že jeho ochrana má prednosť a dokonca je nadradená aj ochrane
základných práv a slobôd, teda za súkromným záujmom jednotlivca rovnako, ako aj súkromných
záujmom právnických osôb. Zmenu stanov v situácii, keď druhý akcionár s tým nesúhlasí, je podľa

názoru žalobcu potrebné považovať za konanie v rozpore s ust. § 176 b/ ods. 1, 2 Obchodného
zákonníka, ako aj ohrozovanie zabezpečenia verejného záujmu. V samotnej navrhovanej zmene stanov,
žalobca uviedol, že túto zmenu, predstavenstvo žalovaného zdôvodnilo, napr. zosúladením súčasného
znenia stanov s platnou právnou úpravou, vrátane vypustenia ustanovení stanov upravujúcich osobitné
výhody pre zakladateľa, ktoré nemajú oporu v zakladateľskej listine, najmä v článku 12 ods. 1 písm. a/ a

c/ stanov. Podľa ust. § 163 ods. 3 Obchodného zákonníka s účinnosťou, od 01. 01. 2002, každá výhoda,
ktorá môže byť poskytnutá osobám, ktoré sa podieľajú na založení spoločnosti, alebo na činnostiach
smerujúcich nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť, musí byť dohodnutá v zakladateľskej zmluve.
Iné zvýhodnenia, nemožno poskytnúť. V ust. článku 12 ods. 13 písm. a/ a c/ stanov spoločností, vidí
predstavenstvo žalovaného rozpor s platnou legislatívou. Žalobca namieta, že nesúhlasí, žeby tieto

výhody nemali oporu v zakladateľskej listine a odvoláva sa na zakladateľskú listinu zo dňa 13. 12. 2001,
článok 9 ods. 2, podľa ktorej súčasťou zakladateľskej listiny sú stanovy žalovaného. Podľa ust. článku
10 ods. 3 stanov, rozhodnutie o zmene stanov, zvýšenie, alebo zníženie základného imania, zrušenie
spoločnosti, alebo zmeny právnej formy a nakladaní s majetkom, ktorého užívanie je podmienkou
riadneho plnenia zmluvy o výkone vo verejnom záujme, vyžaduje dvojtretinovú väčšinu prítomných

hlasov.Podľažalobcu,ktorýkonávoverejnomzáujmezozákona,jevyňatierozhodovaniadvojtretinovou
väčšinou prítomných hlasov o nakladaní s majetkom, ktorého užívanie je podmienkou riadneho plnenia
zmluvy o výkone vo verejnom záujme a odňatie udelenia súhlasu podľa článku 20 stanov z pôsobnosti
valného zhromaždenia v zmysle článku 8 stanov, závažný zásah do svojich práv, účelové a v rozporeso stanovami, ktoré boli súčasťou zakladateľskej listiny. Odstránenie článku 10 ods. 8 stanov, podľa
ktorého je predstavenstvo povinné zaslať akcionárom, ktorý majú akcie, ktorých menovitá hodnota
presahuje 10%, zápisnicu z valného zhromaždenia, do 7 dní, odo dňa jej vyhotovenia a v rovnakej

lehote, zaslania zápisnice z konania každého valného zhromaždenia zakladateľovi, ak je akcionárom
spoločnosti, považuje žalobca za konanie v rozpore so stanovami a obmedzenie práv žalobcu. Z článku
20 v siedmej časti, mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného rozhodlo, že predchádzajúci súhlas
valného zhromaždenia sa vyžaduje iba na:
a) peňažné vklady do jednej obchodnej spoločnosti družstva, alebo združenia,

b) nepeňažné vklady okrem nehnuteľností, do jednej spoločnosti družstva, alebo združenia,
c) zvýšenie vkladu, do obchodnej spoločnosti družstva, alebo združenia,
d) scudzenie majetkových účastí na podnikanie neobchodných spoločností, alebo družstiev.

Predchádzajúci súhlas sa už nebude vyžadovať na nepeňažné vklady, ktorých predmetom je nehnuteľný
majetok, do obchodnej spoločnosti družstva, alebo združenia, prevody vlastníctva k nehnuteľnému

majetku pri predaji nehnuteľností, prevody vlastníctva k hnuteľnému majetku nad 10.000,- EUR účtovnej
hodnoty v jednotlivom prípade tým, že všetky prevody hnuteľného majetku, nad 4.000,- EUR účtovnej
hodnoty v jednotlivom prípade podliehajú kontrole dozornou radou z hľadiska opodstatnenosti a
efektívnosti prevodu. Uzavretie nájomnej zmluvy na dobu neurčitú s výpovednou lehotou dlhšou,
ako tri mesiace a uzavretie nájomnej zmluvy na dobu určitú, peňažný, alebo nepeňažný vklad, do

obchodnej spoločnosti, ak majetková účasť na podnikaní tejto spoločnosti predstavuje najmenej 51%.
Uzavretie záložnej zmluvy na majetok spoločnosti a rozhodnutie o nakladaní s majetkom, ktorého
užívanie je podmienkou riadneho plnenia zmluvy o výkone vo verejnom záujme. Prevody vlastníctva
k nehnuteľnostiam, nad 33.000,- EUR účtovnej hodnoty v jednotlivom prípade a prevody vlastníctva k
hnuteľným veciam, nad 33.000,- EUR účtovnej hodnoty v jednotlivom prípade, prešlo na dozornú radu,

ktorá bude schvaľovať prevody na návrh predstavenstva. Žalobca, listom zo dňa 31. 03. 2011 požiadal
žalovaného, aby z dôvodu pripravovaného predaja majetkového podielu, neprijímal rozhodnutia,
ktoré by v podstatnej miere zaväzovali spoločnosti voči tretím osobám a tiež, aby nevstupoval, do
nových zmluvných vzťahov, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné na zabezpečovanie základného chodu,
spoločnosti. Predstavenstvo spoločnosti na svojom zasadnutí, dňa 15. 02. 2012 prijalo uznesenie,

ktorým navrhlo mimoriadnemu valnému zhromaždeniu, schváliť zmenu stanov spoločnosti tak, ako
je uvedené v dodatku č. 9 k stanovám spoločnosti. Dozorná rada akciovej spoločnosti, na svojom
zasadnutí, dňa 16. 02. 2012, po posúdení predloženého návrhu, odporučila valnému zhromaždeniu
spoločnosti, zmenu stanov v znení dodatku č. 9 k stanovám spoločnosti, schváliť. Zástupkyňa
žalobcu, ktorá vykonávala funkciu predsedkyne dozornej rady spoločnosti žalovaného, hlasovala proti

navrhovanej zmene stanov, spoločnosti. Mimoriadne valné zhromaždenie, navrhlo hlasovať o podanom
návrhu na prijatie uznesenia č. 1 a to dodatku č. 9 k stanovám spoločnosti, pričom o prednesenom
návrhu hlasoval akcionár s počtom hlasov 315.099 ks, t.j. 60,5%-ného podielu hlasov na základnom
imaní, t.j. 100% prítomných hlasov. Predseda mimoriadneho valného zhromaždenia teda skonštatoval,
že návrh na prijatie uznesenia č. 1 bol prijatý akcionárom prítomným na mimoriadnom valnom

zhromaždení tak, ako bol navrhnutý a schválený predstavenstvom a dozornou radou, spoločnosti.
Žalovaný nezákonným postupom neumožnil žalobcovi účasť na mimoriadnom valnom zhromaždení
tým, že odoprel žalobcovi účasť, obmedzil tým jeho práva, lebo v zmysle ust. § 180 Obchodného
zákonníka, akcionár vykonáva svoje práva zásadne na valnom zhromaždení. Táto skutočnosť mala
vplyv na výsledok hlasovania, pričom takýto postup je dôvodom k určeniu uznesenia mimoriadneho

valného zhromaždenia za neplatné. Skutočnosť, že žalovaný nepripustil na rokovanie mimoriadneho
valného zhromaždenia žalobcu a žalobca nemohol uplatniť zákonné práva akcionára zúčastniť sa
hlasovať, je zo strany žalovaného postupom, ktorý nemá oporu v zákone, ani v stanovách. Žalovaný
porušil práva akcionára, pričom týmto porušením bol ovplyvnení aj obsah prijatého uznesenia a takého
konanie je zrejmým porušením zákona a to porušením tak závažným, že odôvodňuje určenie neplatnosti

uznesenia. Na základe vyššie uvedeného, teda žalobca navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní
rozsudkom rozhodol tak, že určuje, že uznesenie č. 1 prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení
spoločnosti eurobus a.s. so sídlom Staničné námestie č. 9, 041 46 Košice, dňa 27. 03. 2012 v znení:
dodatok č. 9
k stanovám spoločnosti eurobus a.s. schválených zakladateľom, dňa 13. 12. 2001 v znení dodatku č. 1,

schváleného valným zhromaždením spoločnosti, dňa 06. 06. 2002 v znení dodatku č. 2, schváleného
valným zhromaždením spoločnosti, dňa 14. 08. 2002, po zvýšení základného imania, schváleného
valným zhromaždením spoločnosti, dňa 07. 01. 2003, po zvýšení základného imania, schváleného
valným zhromaždením spoločnosti, dňa 04. 04. 2003, v znení dodatku č. 3, schváleného valnýmzhromaždením spoločnosti, dňa 30. 05. 2003, v znení dodatku č. 4, schváleného valným zhromaždením
spoločnosti, dňa 07. 11. 2003, v znení dodatku č. 5, schváleného valným zhromaždením spoločnosti,
dňa 28. 04. 2005, v znení dodatku č. 6, schváleného valným zhromaždením spoločnosti, dňa 05. 04.

2007, v znení dodatku č. 7, schváleného valným zhromaždením spoločnosti, dňa 24. 04. 2008, v znení
rozhodnutia predstavenstva spoločnosti o premene menovitej hodnoty akcií a základného imania zo
slovenskej meny na meno euro a o zmene stanov spoločnosti s tým súvisiacej zo dňa 26. 11. 2008 a v
znení dodatku č. 8, schváleného valným zhromaždením spoločnosti, dňa 11. 06. 2009.

Stanovy spoločnosti eurobus a.s. sa menia a dopĺňajú takto:

1.) V 3 časti čl. 6 ods. 1 znie práva a povinnosti akcionára ustanovujú právne predpisy a určujú tieto
stanovy. Akcionárom spoločnosti môže byť právnická, alebo fyzická osoba.
2.) V 4časti čl. 8 ods. 5 sa vypúšťa písmeno D.
3.) V 4 časti čl. 8 ods. 6 znie: mimoriadne valné zhromaždenie zvolá dozorná rada z dôvodov uvedených

v článku 12 ods. 1 a 15 týchto stanov.
4.) Rozhodnutie o zmene stanov, zvýšeniu, alebo zníženiu základného imania, zrušeniu spoločnosti,
alebo k zmene právnej formy vyžaduje dvojtretinovú väčšinu hlasov prítomných akcionárov. V ostatných
záležitostiach rozhoduje valné zhromaždenie jednoduchou väčšinou hlasov prítomných akcionárov,
pokiaľ zákon na určité rozhodnutie, ktoré nie je v tomto odseku uvedené, výslovne nevyžaduje vyšší

počet hlasov.
5.) V 4 časti čl. 10 sa vypúšťa ods. 8.
6.) V 4 časti čl. 11 ods. 1 písm. h/ bod 2 znie: o uzatvorení zmluvy o službách vo verejnom záujme a
o odstúpení, od tejto zmluvy.
7.) V 4 časti čl. 11 ods. 3 znie: členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada. Volebné obdobie

členov predstavenstva je štyri roky. Do času vzniku funkcie nového člena predstavenstva po jeho
zvolení, vykonáva funkciu doterajší člen predstavenstva, najdlhšie po dobu piatich rokov, odo dňa
zvolenia, do funkcie. V takom prípade posledným dňom päťročného obdobia, zaniká funkcia člena
predstavenstva. Dozorná rada určí, ktorý z členom predstavenstva je predsedom predstavenstva a ktorý
je podpredsedom predstavenstva.

8.) V 4 časti čl. 12 ods. 6 znie: členov dozornej rady volí a odvoláva valné zhromaždenie jednotlivo,
nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných akcionárov. Volebné obdobie členov dozornej rady je štyri
roky. Do času vzniku funkcie nového člena predstavenstva po jeho zvolení, vykonáva funkciu doterajší
člen dozornej rady, najdlhšie po dobu piatich rokov, odo dňa zvolenia, do funkcie. V takom prípade
posledným dňom päťročného obdobia, zaniká funkcia člena dozornej rady.

9.) V 4 časti čl. 12 ods. 12 sa dopĺňa o písm. i/, j/, k/, ktoré znejú:
i/ prevody vlastníctva k nehnuteľnostiam, nad 33.000,- EUR účtovnej hodnoty v jednotlivom prípade a
prevody vlastníctva k hnuteľným veciam, nad 33.000,- EUR účtovnej hodnoty v jednotlivom prípade,
j/ uzatvorenie nájomnej zmluvy na dobu neurčitú s výpovednou lehotou dlhšou, ako šesť mesiacov a
uzatvorenie nájomnej zmluvy, po dobu určitú, dlhšiu, ako päť rokov,

k/ uzatvorenie záložnej zmluvy na majetok spoločnosti.
10.) V 4 časti čl. 12 ods. 13 písm. a/ a c/ znejú:
a) všetkých členov predstavenstva volí iba z osôb písomne navrhnutých akcionárom, alebo akcionármi
spoločností. O výsledku volieb bezodkladne informuje dozorná rada akcionárov.
c) dozorná rada, po prerokovaní návrhu na odvolanie člena predstavenstva

oznámi túto skutočnosť všetkým akcionárom a vyzve ich, aby v stanovenej lehote predložili návrh na
voľbu člena predstavenstva.
11.) V 7 časti čl. 10 písm. a/ a b/ znejú:
a) peňažné vklady, do jednej obchodnej spoločnosti družstva, alebo združenia,
b) nepeňažné vklady, do jednej obchodnej spoločnosti družstva, alebo združenia,

12.) V 7 časti čl. 20 sa vypúšťajú písm. d/, e/, f/, g/, h/, i/, k/. Doterajšie písm. j/ sa označuje, ako písm. b/.
13.) V 8 časti čl. 25 sa dopĺňa o odsek č. 4, ktorý znie: Na členov predstavenstva a členov dozornej rady
zvolených do funkcie, ku dňu 27. 03. 2012 sa vzťahujú ustanovenia stanov platné, odo dňa 27. 03. 2012,
je neplatné. Žalobca zároveň požadoval náhradu trov konania.

Žalovaný k obsahu žaloby uviedol, že žiada, aby súd túto žalobu zamietol, ako nedôvodnú s poukazom
na tieto dôvody.
Je pravdou, že žalovaný bol zriadený žalobcom a toho času je základné imanie žalovaného vo výške
17.285.949,42,- EUR rozdelené na 520.818 ks akcií v menovitej hodnote 33,19,- EUR z ktorých žalobcavlastní 205.719 ks akcií, čo predstavuje 39,5%-ný podiel na základom imaní žalovaného a zvyšných
315.099 ks akcií, vlastní spoločnosť TEMPUS TRANS s.r.o., ktorá je tak majoritným akcionárom
so 60,5%-ným podielom na základnom imaní žalovaného. Je pravdou, že 27. 03. 2012 sa konalo

mimoriadne valné zhromaždenie s označeným programom, na ktorého prezentáciu sa dostavil Ing. Y.
L.. Nie je však pravdou, žeby bol žalobca v rozpore so zákonom, alebo stanovami ukrátený na svojich
právach,zostranyžalovaného,alebomajoritného akcionáražalovaného.Niejepravdou,žebyžalobcovi
bola v rozpore so zákonom znemožnená účasť na valnom zhromaždení. Všeobecná úprava konania
žalobcu je obsiahnutá v zákone č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v

znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o veľkej privatizácii), pričom podľa § 34 ods. 2 uvedeného
zákona, výkonný výbor koná v mene fondu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a štatútom fondu. Na
platnosť písomných právnych úkonov, treba podpis dvoch členov výkonného výboru. Štatút ďalej určí,
kedyavakomrozsahu,členoviavýkonnéhovýborukonajúvmenefonduaudeľujúsplnomocneniekonať
vmenefondu.Členoviavýkonnéhovýboruoprávneníkonaťzafondsazapisujúdoobchodnéhoregistra/
ďalej len OR ). Citované zákonné ustanovenie neobsahuje komplexnú úpravu konania žalobcu, ale rieši

iba čiastkové otázky a v ostatnom odkazuje na štatút žalobcu, ako základný organizačný akt žalobcu,
ktorý má upraviť konania členov výkonného výboru v mene žalobcu. V zmysle článku 13 ods. 5 štatútu
konať v mene fondu a udeľovať splnomocnenie konať v tomto rozsahu v mene fondu, sú oprávnení
všetci členovia výkonného výboru, pričom fond zaväzujú súhlasným prejavom vôle najmenej dvoch
členov výkonného výboru, z ktorých jeden musí byť predseda výkonného výboru. Žalobca predmetné

ustanovenie vykladá tak, že sa snaží rozlíšiť konanie a zaväzovanie v mene fondu, na základe čoho
potom dochádza k záveru, že ktorýkoľvek člen výkonného výboru a teda v danom prípade aj Ing. Y. L.,
bol oprávnený zastupovať žalobcu, ako akcionára na valnom zhromaždení. Žalovaný s týmto výkladom
nesúhlasí. Predmetné ustanovenie štatútu ako celok upravuje konanie členov výkonného výboru v mene
žalobcu. Vyplýva to v prvom rade z použitia podraďovacej spojky, „pričom“ v ustanovení článku 13 ods.

5 štatútu. Dokonca aj keby sme oddelili prvú časť citovaného ust. štatútu, od druhej, teda konať v mene
fondu a udeľovať splnomocnenie konať v tomto rozsahu v mene fondu, sú oprávnení všetci členovia
výkonného výboru, takto formulované ustanovenie, by s prihliadnutím k zákonu, neumožnilo výklad
uplatňovaný žalobcom, podľa ktorého je každý členom výkonného výboru oprávnený konať v mene
žalobcu samostatne a bez obmedzenia. Tento svoj výklad žalobca opiera výlučne o gramatické znenie

analyzovaného ustanovenia, dokonca však, ani doslovné znenie ustanovenia nehovorí o samostatnom
konaní členov výkonného výboru žalobcu. Tento výklad však neberie do úvahy ust. § 34 ods. 2 zákona
o veľkej privatizácii, v ktorom je uvedené: členovia výkonného výboru oprávnení konať za fond sa
zapisujú do obchodného registra. Vo svetle zákona potom citované ust. štatútu je potrebné vykladať v
tom zmysle, že medzi členmi výkonného výboru žalobcu, neexistujú dve skupiny členov a to takí, ktorí

sú oprávnení konať v mene žalobcu a takí, ktorí konať za žalobcu oprávnení nie sú, ale oprávnenými
konať v mene žalobcu, sú všetci členovia jeho výkonného výboru, preto na základe tohto ust. štatútu,
vykoná registrový súd, zápis každého člena výkonného výboru žalobcu do obchodného registra bez
toho, aby na to potreboval osobitné rozhodnutie. Žalovaný ďalej uviedol, že výklad ponúkaný žalobcom
je v tejto časti aj v rozpore s § 34 ods. 2, druhej vety zákona o veľkej privatizácii, ktorý hovorí, na platnosť

písomných právnych úkonov, treba podpis dvoch členov výkonného výboru. Ak by bol pripustený výklad
presadzovaný žalobcom, bol by podľa názoru žalovaného štatút v časti týkajúcej sa písomných právnych
úkonov v rozpore so zákonom. Pritom neobstojí argument, žeby sa písomným úkonom žalobca vždy
zaväzoval „stricto senzu“. Môže ísť aj o konanie, ktorým žalobca iba nadobudne majetok, bez vzniku
záväzku, zároveň pripustenie, že v mene žalobcu je oprávnený konať každý člen výkonného výboru

samostatne, odporuje aj systematickému výkladu čl. 13 ods. 5 štatútu v spojení s článkom 13 ods.
6 štatútu. Predmetné ustanovenie, teda neumožňuje, aby výkonný výbor v organizačnom poriadku,
článok 13 ods. 1 písm. c/ štatútu, zakotvil akési poverenie, ktoré bude výnimkou zo spoločného
konania, výkonného výboru ustanoveného v článku 13 ods. 5 štatútu. Nemôže byť potom samostatné
konanie členov výkonného výboru pravidlom, ako sa to pokúša predostrieť žalobca. Vzhľadom na vyššie

uvedené, je potrebné odmietnuť oddeliteľnosť prvej a druhej časti, článku 13 ods. 5 štatútu. Nie je
pravdou, žeby sa uvedenou vetou riešili dve rôzne veci. Iná povaha konania vyjadrená v prvej časti vety
a iná, zaväzovacia vyjadrená v druhej časti vety. Naopak, prvá časť vety upravujúca spôsob konania
v mene žalobcu, je nedostačujúca a sama o sebe, by bola v rozpore so zákonom, minimálne, čo do
písomných právnych úkonov, preto musí byť doplnená aj v zmysle zákona o určenie toho, kedy a v

akom rozsahu, členova výkonného výboru konajú v mene fondu a udeľujú splnomocnenie konať v
mene fondu. Na tomto základe možno dospieť k záveru, že zaväzovanie a konanie v zmysle určenia
spôsobu konania, podľa zákona o veľkej privatizácii a štatútu je to isté. Druhá časť článku 13 ods.
5 štatútu sa potom zameriava priamo na prejavovanie vôle žalobcu. V zmysle tohto ustanovenia,žalobca prejavuje vôľu prostredníctvom dvoch členov výkonného výboru, z ktorých jeden musí byť
predseda. Štatút, teda v súlade so zákonom o veľkej privatizácii určil, kedy a v akom rozsahu, členova
výkonného výboru, konajú v mene žalobcu. V danom prípade sa to stalo tak, že v štatúte uvedené

vymedzenie, kedy a v akom rozsahu, členovia výkonného výboru konajú v mene fondu, je vyjadrenie
slovom zaväzujú, teda jednoznačne rozsah konania členov výkonného výboru v mene žalobcu, štatút
upravil tak, že sa vyžaduje konanie predsedu výkonného výboru a ďalšieho člena. Možno teda stotožniť
konanie a zaväzovanie podľa toho, ako danú otázku rieši samotný zákon o veľkej privatizácii. Zákon
predpokladá ďalšie obmedzenie konania, čo sa stalo v štatúte slovom zaväzovanie. Vychádzajúc z

vyššie uvedenej argumentácie, nemožno pripustiť iný záver ohľadne interpretácie konania (prejavovania
vôle žalobcu), ako ten, že žalobca vo všeobecnosti koná (zaväzuje sa) prostredníctvom dvoch členov
výkonného výboru, z ktorých jeden musí byť predseda a špecifickým organizačným poriadkom, výslovne
upravených prípadoch koná, zaväzuje sa prostredníctvom jednotlivých, samostatne konajúcich členov
výkonného výboru. V tejto súvislosti, žalovaný poukázal aj na doktrinálne stotožnenie konania a
zaväzovania, teda aj doktrína, jednoznačne stotožňuje konanie v mene spoločnosti a zaväzovanie

spoločnosti. Žalovaný preto nepochybil, keď nepovažoval prítomnosť Ing. Y. L. - člena výkonného výboru
za dostačujúcu pre možnosť žalobcu zúčastniť sa na valnom zhromaždení, ako akcionára na ňom
hlasovať a vykonávať ďalšie práva akcionára. K námietke rozporu s poctivým obchodným stykom,
keď sa valné zhromaždenie uskutočnilo v čase, keď u žalobcu, bola uprázdnená funkcia predsedu
výkonného výboru, žalovaný uviedol, že žalobca, keďže vedel o konaní valného zhromaždenia vopred,

mal dostatok času na to, aby usporiadal svoje vnútorné pomery a rokoval s vládou o vymenovaní nového
predsedu výkonného výboru. Nevymenovanie predsedu výkonného výboru žalobcu a z toho plynúce
konzekvencie v žiadnom prípade nemožno klásť za vinu žalovanému, resp. majoritnému akcionárovi
žalovaného, nakoľko ani žalovaný, ani majoritný akcionár žalovaného, nemôžu predmetnú skutočnosť
žiadnym spôsobom ovplyvniť. Napokon žalobca sa nemohol dovolávať vyššie popísaného rozporu

s poctivým obchodným stykom, nakoľko stav, teda uprázdnená funkcia predsedu výkonného výboru
žalobcu z dôvodu ktorého sa nepoctivosti dovoláva, bol sám o sebe protizákonný. Žalobca totiž v
rozpore s Obchodným zákonníkom, nemal ustanovený štatutárny orgán, ktorý bol spôsobilý konať v
mene žalobcu. Rovnako sa nemôže považovať za zakázané akékoľvek hlasovanie a prehlasovanie
menšiny, väčšinou. Nie je bez ďalšieho diskriminačným, ani zneužívajúcim konaním, využitie oprávnenia

väčšinového akcionára, ak tento hlasuje inak, než si to želá menšinový akcionár. Diskriminácia, ani
zneužívanie, nemôžu byť zdôvodnené skutočnosťou, ktorá je samotnou podstatou samotného rozdielu,
medzi akcionármi. Rozdiel, medzi väčšinovým a menšinovým akcionárom spočíva práve v tom, že
väčšinový má viac hlasovacích práv a teda môže prehlasovať menšinového akcionára. Vypustenie
zmienky o osobitných výhodách pre zakladateľa, teda žalobcu zo stanov, sa stalo za účelom zosúladenia

stanov s právnou úpravou. Výhody poskytnuté zakladateľom, medzi ktoré nesporne patrí bez ohľadu
na výšku majetkovej účasti žalobcu spoločnosti jeho oprávnenie na zastúpenie v orgánoch spoločnosti,
musia byť upravené v zakladateľskej zmluve a iné zvýhodnenia nemožno poskytnúť. V zakladateľskej
zmluve takého výhody, upravené neboli, preto ich z dôvodu rovného zaobchádzania s akcionármi, treba
vypustiť aj zo stanov. Povinné zasielanie zápisníc z valného zhromaždenia sa nejaví, ako taká zmena,

ktorá by mala za následok ohrozenie verejného záujmu. Jedná sa v zásade o odstránenie duplicitnej
úpravy, nakoľko podľa všeobecnej úpravy, článok 6 ods. 8 stanov je spoločnosť povinná zasielať
zápisnice z valných zhromaždení akcionárom, na ich žiadosť. Otázka predchádzajúceho schvaľovania
jednotlivých úkonov v orgánoch spoločnosti, článok 10 ods. 3, 4, článok 12 ods. 11 písm. i/, článok 12
ods. 12 písm. i/, j/, k/ a článok 20 stanov, nie je zákonom regulovaná s určitými výnimkami, preto iná

predstava majoritného akcionára, oproti pôvodnej predstave žalobcu, nemôže predstavovať zneužitie
väčšiny zneužívajúcim spôsobom. Na základe vyššie uvedených skutočností, teda žalovaný, žiadal
žalobu zamietnuť, ako nedôvodnú.

Na pojednávaní konanom dňa 21.1.2013 zástupkyňa žalobcu okrem iného uviedla, že nebolo v

možnostiach žalobcu zjednať a ovplyvniť vymenovanie predsedu výkonného výboru Fondu národného
majetku SR, nakoľko túto možnosť, žalobca nemal, rovnako nemala, ani Vláda SR vzhľadom na
predchádzajúci súhlas Prezidenta SR a tento súhlas, prezidentom nebol daný. Preto nemohol žalobca
mať ustanoveného predsedu výkonného výboru v tom rozhodnom čase. V uvedenom prípade, žalobca
ani nemohol byť prehlasovaný, pretože ani nebolo mu umožnené zúčastniť sa na valnom zhromaždení

a teda nemohol svoje hlasovacie právo, ani uplatniť. Podľa názoru žalobcu, došlo k využitiu a zneužitiu
právnehostavu,vktoromsažalobcanachádzalatedažalovanývyužiltozdôvodu,abymoholrozhodnúť
o zmene stanov na platnosť ktorého uznesenia je potrebná dvojtretinová väčšina prítomných akcionárov.
Keďže sa žalobca nemohol zúčastniť, tak samozrejme mal druhý akcionár, potrebnú dvojtretinovúväčšinunaschválenieuvedenejzmenystanov.Právetojetáináokolnosť,ktorápreukazujediskrimináciu
a zneužitie postavenia hlavného, alebo najväčšieho akcionára, ktoré uvádzal žalovaný vo svojom
vyjadrení.Rovnakochcempoukázalajnatúskutočnosť,žetvrdeniežalovanéhoopotrebe,konaniaMVZ

aotom,ženemôženiesťzodpovednosťzastavžalobcuateda,žejepotrebnéďalej,abymoholpodnikať,
nemôže brať zreteľ na nečinnosť, resp. na to, že žalobca nemal zvoleného predsedu výkonného výboru,
uviedol, že uvedené tvrdenie je účelové a vykonštruované, nakoľko vôbec nemalo vplyv na podnikanie,
na reálny chod žalovaného a nebol daný, ani žiadny naliehavý záujem zo strany žalovaného, aby
došlo k zmene stanov a teda k zvoleniu MVZ za situácie v ktorej sa žalobca nachádzal. Majoritnému

akcionárovi, nič nebránilo v tom, aby uvedenú zmenu stanov zaradil na rokovanie riadneho valného
zhromaždenia, ktoré sa malo konať 08. 06. 2012 a teda nebolo potrebné zvolávať MVZ. K otázke výhod
uvedených stanovách a nie v zakladateľskej listine, žalobca poukázal na to, že neoddeliteľnou súčasťou
zakladateľskej listiny sú práve stanovy, čo je uvedené v zakladateľskej listine a tieto výhody, sú časovo
obmedzené, dokiaľ bude žalobca akcionárom žalovaného. V rozpore s dobrými mravmi a so zásadami
poctivého obchodného styku, nie je len samotné zvolanie MVZ predstavenstvom a nepripustenie účasti

žalobcu, ako aj konanie majoritného akcionára, ktorý zneužil svoju relatívnu väčšinu vo svoj prospech,
zotrval na valnom zhromaždení a autokraticky v ňom aj rozhodoval, podľa vlastných predstáv, teda
zmenil stanovy.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 21.1.2013 okrem iného uviedol, že k otázke možnosti

účasti akcionára na valnom zhromaždení, má za to, že je podstatné a právne významné, ustáliť, či
právo akcionára môže byť využité tým spôsobom, že sa valného zhromaždenia môže zúčastniť jeden
člen výkonného výboru, alebo či je potrebné v zmysle výpisu OR žalobcu, aby sa ho zúčastnil, buď
predsedavýkonnéhovýboruačlenvýkonnéhovýboru,alebonimipoverený,buďčlenvýkonnéhovýboru,
alebo iný zamestnanec, pričom poukázal práve na tú skutočnosť, že je potrebný stále súhlas, resp.

podpis, predsedu výkonného výboru a jedného člena výkonného výboru, preto otázky účasti ďalších
členov výkonného výboru, sú v tomto prípade právne irelevantné, pretože na valnom zhromaždení,
nebol prítomný predseda výkonného výboru, ale člen výkonného výboru, ktorý sa chcel zúčastniť
mimoriadneho valného zhromaždenia, ako člen výkonného výboru - žalobcu. K otázke konania osôb
upriamil pozornosť aj na článok 13 ods. 5, 6, štatútu - žalovaného, pričom ods. 6 je výnimkou odseku

5, kde odsek 6 upravuje samostatné konanie člena výkonného výboru, za predpokladu, že to bude
opravené v organizačnom poriadku - žalovaného. K otázke samotného obsahu uznesenia, ktorým došlo
k zmene stanov uviedol, že ust. § 163 ods. 3 Obchodného zákonníka umožňuje zakladateľovi mať určité
výhody, tie však musia byť uvedené v zakladateľskej listine. Podľa názoru , ani nie je medzi účastníkmi
sporné a z obsahu zakladateľskej listiny, ani žiadna výhoda žalovanému, nevyplýva. Vyplýva iba zo

stanov, ktoré však nie sú zakladateľskou listinou, preto nesúhlasí s názorom žalobcu, že stanovy sú
súčasťou zakladateľskej listiny, pretože stanovy sú samostatnou listinou a zakladateľská listina je takisto
samostatnou listinou.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci.

Z notárskej zápisnice č. N1015/2001 Nz995/2001, napísanej dňa 13. 12. 2001 okrem iného vyplýva,
že prítomní účastníci, ako štatutárni zástupcovia Fondu národného majetku SR, založili, teda Fond
národného majetku SR, založil akciovú spoločnosť - Slovenská autobusová doprava, košická dopravná
spoločnosť, a.s. so sídlom v Košiciach v zmysle zakladateľskej listiny tejto spoločnosti.

Z článku 9 ods. 2 zakladateľskej listiny, okrem iného vyplýva, že súčasťou tejto zakladateľskej listiny sú
stanovy a špecifikácia nehnuteľností, vkladaných do akciových spoločností.

Žalobca predložil aj pôvodné , prvotné znenie stanov žalovaného.

V zmysle III. časti článku 6, bod 4 písm. b/ stanov platných a menených dodatkami č. 1 až 8,
teda pred schválením zmeny stanov dodatkom č. 9, (ďalej len stanovy, nezmenené dodatkom č.
9 ) vyplýva, že akcionár sa môže zúčastniť na valnom zhromaždení osobne, alebo v zastúpení na
základe písomného splnomocnenia. Splnomocnenie na účasť na valnom zhromaždení spoločnosti,

musí obsahovať obchodné meno, sídlo a IČO právnickej osoby, alebo meno, priezvisko, rodné číslo
a bydlisko fyzickej osoby tak, zastupovaného akcionára, ako aj splnomocnenca, počet a menovitú
hodnotu akcií, ktoré ho oprávňujú k hlasovaniu a úradne osvedčený podpis akcionára. V prípade, že
sa meno akcionára, právnickej osoby, zúčastni valného zhromaždenia, jeho štatutárny orgán, alebooprávnený člen jeho štatutárneho orgánu, musí tento predložiť originál, alebo úradne overenú kópiu
výpis z OR, resp. originál, alebo úradne overenú kópiu zápisnice stanovujúcej štatutárny orgán, alebo
jeho člena, ktorým koná podnikateľ spolu s návrhom na jeho zápis, do OR. Originál výpisu z OR,

ani jeho úradne overená kópia, nesmie byť staršia, ako tri mesiace. Ak akcionára právnickú osobu
zastupuje splnomocnenec, musia byť tieto doklady priložené k splnomocneniu. Ak sa akcionár, ktorý
vydá splnomocnenie, zúčastni valného zhromaždenia, jeho splnomocnenie sa stane bezpredmetným.
Splnomocnencom akcionára, nemôže byť člen dozornej rady spoločnosti.

Z IV. časti, článku 8, bodu 5 stanov nezmenených dodatkom č. 9 písm. b/ mimoriadne valné
zhromaždenie je predstavenstvo povinné zvolať najmä vtedy, ak to písomne požaduje na to oprávnený
akcionár,aleboakcionári,ktorímajúakcie,ktorýchmenovitáhodnotadosiahnenajmenej5%základného
imania s uvedením dôvodov a s uvedením navrhovaných záležitostí, ktoré budú predmetom rokovania
mimoriadneho valného zhromaždenia. V zmysle 3 časti, článku 6 ods. 10 citovaných stanov, akcionár
nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov. Z

časti 3, článku 12, bodu 13, písm. a/ a c/ citovaných stanov, dozorná rada volí a odvoláva členov
predstavenstva nasledovných spôsobom. Všetkých členov predstavenstva volí iba z osôb písomne
navrhnutých akcionárov, alebo akcionármi spoločnosti. Pokiaľ je zakladateľ akcionárom spoločnosti,
jedného člena predstavenstva volí na návrh zakladateľa a dvoch členov z osôb navrhnutých inou,
podľa vyššie uvedeného oprávnenou osobou. O výsledku volieb bezodkladne informuje dozorná rada

akcionárov.
c/ dozorná rada po prerokovaní návrhu na odvolanie člena predstavenstva, oznámi túto skutočnosť
všetkým akcionárom a vyzve akcionára na návrh, ktorého bol odvolaný člen zvolený, aby v
stanovenej lehote, predložil návrh na voľbu člena predstavenstva, ktorý má nahradiť odvolaného člena
predstavenstva. V zmysle časti 5, článku 14, ods. 1 pôvodných stanov o dopĺňaní a zmene stanov

rozhoduje valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných akcionárov.

Z listu žalobcu - žalovanému, zo dňa 31. 03. 2011 vyplýva, že žalobca oznámil členom predstavenstva
- žalovaného, že žiada predstavenstvo spoločnosti, aby z dôvodu pripravovaného predaja majetkového
podielu, Fondu národného majetku SR v spoločnosti neprijímalo rozhodnutia, ktoré by v podstatnej

miere, zaväzovali spoločnosť, voči tretím osobám a tiež, aby nevstupovalo, do nových zmluvných
vzťahov, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné na zabezpečovanie základného chodu spoločnosti.

Z listu žalobcu - žalovanému, zo dňa 04. 04. 2012 vyplýva, že konanie predchádzajúce konaniu
mimoriadneho valného zhromaždenia, týkajúce sa prezentácie akcionárov a neumožnenia účasti,

členovi výkonného výboru žalobcu na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti, považuje
žalobca, ako akcionár za protiprávne konanie, ktoré bolo v rozpore, teda v rozpore so zákonom.

Z výpisov z účtu Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. k 21. 03. 2012 vyplýva, že žalobca
je akcionárom žalovaného tak, ako je uvedené v jeho písomných vyjadreniach, ako aj vyjadreniach

žalovaného.

Z výpisu z OR Okresného súdu Bratislava I, oddiel Po, vložka č. 30/B, teda výpisu žalobcu vyplýva,
spôsob konania v mene právnickej osoby takto: Konať v mene Fondu národného majetku SR a udeľovať
splnomocnenie konať v tomto rozsahu v mene Fondu národného majetku SR, sú oprávnení všetci

členovia výkonného výboru, pričom Fond národného majetku SR zaväzujú súhlasným prejavom vôle
najmenej dvoch členov výkonného výboru z ktorých jeden musí byť predseda výkonného výboru.

Z článku 13 ods. 1, písm. j/, štatútu žalobcu,( ďalej len štatút ) vyplýva, že výkonný výbor je najvyšším
orgánom fondu, ktorý do výlučnej právomoci patrí najmä schvaľovať zásady výkonu práv akcionára,

alebo spoločníka v obchodných spoločnostiach, ktorých akcionárom, alebo spoločníkom je fond. Z
článku 13 bod 5, citovaného štatútu vyplýva, konať v mene fondu a udeľovať splnomocnenie konať v
tomto rozsahu v mene fondu, sú oprávnení všetci členovia výkonného výboru, pričom fond zaväzujú
súhlasným prejavom vôle, najmenej dvoch členov výkonného výboru z ktorých jeden, musí byť predseda
výkonného výboru. Z článku 13, bodu 6 citovaného štatútu vyplýva, organizačný poriadok, môže stanoviť

prípady, kedy môžu konať v mene fondu jednotlivý členovia výkonného výboru a ich samostatne bez
osobitného, písomného plnomocenstva, najmä pokiaľ ide o úkony, ku ktorým obvykle dochádza pri
vykonávaní činnosti, ktorou boli poverené výkonným výborom.Z pozvánky na mimoriadne valné zhromaždene vyplýva, že žalovaný ho zvolal na deň 27. 03. 2012 o 09.
00 hod., pričom program sa zhodoval s programom vyplývajúcim z vyššie uvedenej notárskej zápisnice.

ZčestnéhovyhláseniapodpísanéhoIng.N.T.okreminéhovyplýva,žetentovyhlásil,žedňa27.03.2012
sa dostaví spolu s Ing. L. - členom výkonného výboru Fondu národného majetku a Ing. J. P. - členom
výkonného výboru Fondu národného majetku, do sídla žalovaného na mimoriadne valné zhromaždenie
- žalovaného. Účasť na tomto valnom zhromaždení, však bola Ing. L. a Ing. P. odmietnutá.

Z čestného vyhlásenia Ing. J. P. - predsedu dozornej rady Fondu národného majetku zo dňa 16. 01.
2013 vyplývajú, rovnaké skutočnosti, ktoré sú uvedené v čestnom vyhlásení Ing. Ivana Mitošinku.

Zlistinyprítomnýchakcionárovzmimoriadnehovalnéhozhromaždeniažalovanéhovyplýva,žežalovaný
v zastúpení: predseda predstavenstva a člen predstavenstva odmietli vykonať zápis akcionára Fondu
národného majetku SR s odôvodnením, že Ing. Y. L., ktorý sa dostavil na prezentáciu akcionárov, do

sídla spoločnosti podľa aktuálneho výpisu OR, člen výkonného výboru akcionára prišiel s vyhlásením,
že z titulu svojej funkcie má právo zúčastniť sa a hlasovať na tomto valnom zhromaždení. Podľa
predloženého aktuálneho výpisu z OR žalovaného, však vyplýva, že konať v mene žalovaného a
udeľovať splnomocnenie konať v tomto rozsahu v mene žalovaného, sú oprávnení všetci členova
výkonného výboru, pričom žalovaného zaväzujú súhlasným prejavom vôle, najmenej dvoch členov

výkonného výboru z ktorých jeden musí byť predseda výkonného výboru. Keďže sa dostavil len jeden
člen výkonného výboru a nepreukázal sa splnomocnením na zastupovanie žalobcu na mimoriadnom
valnom zhromaždení v plnom rozsahu jeho práv, ako akcionára, predstavenstvo spoločnosti v zložení
jeho predsedu a člen predstavenstva, jeho účasť na mimoriadnom valnom zhromaždení, nepripustilo.

Z notárskej zápisnice N57/2012 Nz10863/2012 NSRIs11144/2012 napísanej dňa 27. 03. 2012 notárkou
vyplýva osvedčenie priebehu mimoriadneho valného zhromaždenia - žalovaného, konaného dňa 27.
03. 2012 o 09. 00 hod. Z uvedenej zápisnice ďalej vyplýva, že sa ho zúčastnil akcionár TEMPUS
TRANS s.r.o., ktorý má podiel akcií vo výške 60,5% na základnom imaní spoločnosti, pričom predseda
predstavenstva spoločnosti žalovaného - Ing. Ľ. R., oboznámil prítomného akcionára, že akcionár, teda

žalovaný s podielom 39,5% na základom imaní spoločnosti, nebol v stanovenej časovej prezentácii,
pred konaním tohto mimoriadneho valného zhromaždenia odprezentovaný zákonným spôsobom, preto
účasť tohto akcionára na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení, bola odmietnutá, pričom dôvody
odmietnutia sú taxatívne, špecifikované v prezenčnej listine prítomných akcionárov. Z tejto notárskej
zápisnice ďalej vyplýva, že bolo prijaté uznesenie na základe ktorého mimoriadne valné zhromaždenie,

schválilo dodatok č. 9 k stanovám spoločnosti v rozsahu:
dodatok č. 9
k stanovám spoločnosti eurobus a.s. schválených zakladateľom, dňa 13. 12. 2001 v znení dodatku č. 1,
schváleného valným zhromaždením spoločnosti, dňa 06. 06. 2002 v znení dodatku č. 2, schváleného
valným zhromaždením spoločnosti, dňa 14. 08. 2002, po zvýšení základného imania, schváleného

valným zhromaždením spoločnosti, dňa 07. 01. 2003, po zvýšení základného imania, schváleného
valným zhromaždením spoločnosti, dňa 04. 04. 2003, v znení dodatku č. 3, schváleného valným
zhromaždením spoločnosti, dňa 30. 05. 2003, v znení dodatku č. 4, schváleného valným zhromaždením
spoločnosti, dňa 07. 11. 2003, v znení dodatku č. 5, schváleného valným zhromaždením spoločnosti,
dňa 28. 04. 2005, v znení dodatku č. 6, schváleného valným zhromaždením spoločnosti, dňa 05. 04.

2007, v znení dodatku č. 7, schváleného valným zhromaždením spoločnosti, dňa 24. 04. 2008, v znení
rozhodnutia predstavenstva spoločnosti o premene menovitej hodnoty akcií a základného imania zo
slovenskej meny na meno euro a o zmene stanov spoločnosti s tým súvisiacej zo dňa 26. 11. 2008 a v
znení dodatku č. 8, schváleného valným zhromaždením spoločnosti, dňa 11. 06. 2009.

Stanovy spoločnosti eurobus a.s. sa menia a dopĺňajú takto:

V 3 časti čl. 6 ods. 1 znie práva a povinnosti akcionára ustanovujú právne predpisy a určujú tieto stanovy.
Akcionárom spoločnosti môže byť právnická, alebo fyzická osoba.
V 4časti čl. 8 ods. 5 sa vypúšťa písmeno D.

V 4 časti čl. 8 ods. 6 znie: mimoriadne valné zhromaždenie zvolá dozorná rada z dôvodov uvedených
v článku 12 ods. 1 a 15 týchto stanov.
Rozhodnutie o zmene stanov, zvýšeniu, alebo zníženiu základného imania, zrušeniu spoločnosti, alebo
k zmene právnej formy vyžaduje dvojtretinovú väčšinu hlasov prítomných akcionárov. V ostatnýchzáležitostiach rozhoduje valné zhromaždenie jednoduchou väčšinou hlasov prítomných akcionárov,
pokiaľ zákon na určité rozhodnutie, ktoré nie je v tomto odseku uvedené, výslovne nevyžaduje vyšší
počet hlasov.

V 4 časti čl. 10 sa vypúšťa ods. 8.
V 4 časti čl. 11 ods. 1 písm. h/ bod 2 znie: o uzatvorení zmluvy o službách vo verejnom záujme a o
odstúpení, od tejto zmluvy.
V 4 časti čl. 11 ods. 3 znie: členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada. Volebné obdobie
členov predstavenstva je štyri roky. Do času vzniku funkcie nového člena predstavenstva po jeho

zvolení, vykonáva funkciu doterajší člen predstavenstva, najdlhšie po dobu piatich rokov, odo dňa
zvolenia, do funkcie. V takom prípade posledným dňom päťročného obdobia, zaniká funkcia člena
predstavenstva. Dozorná rada určí, ktorý z členom predstavenstva je predsedom predstavenstva a ktorý
je podpredsedom predstavenstva.
V 4 časti čl. 12 ods. 6 znie: členov dozornej rady volí a odvoláva valné zhromaždenie jednotlivo,
nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných akcionárov. Volebné obdobie členov dozornej rady je štyri

roky. Do času vzniku funkcie nového člena predstavenstva po jeho zvolení, vykonáva funkciu doterajší
člen dozornej rady, najdlhšie po dobu piatich rokov, odo dňa zvolenia, do funkcie. V takom prípade
posledným dňom päťročného obdobia, zaniká funkcia člena dozornej rady.
V 4 časti čl. 12 ods. 12 sa dopĺňa o písm. i/, j/, k/, ktoré znejú:
i/ prevody vlastníctva k nehnuteľnostiam, nad 33.000,- EUR účtovnej hodnoty v jednotlivom prípade a

prevody vlastníctva k hnuteľným veciam, nad 33.000,- EUR účtovnej hodnoty v jednotlivom prípade,
j/ uzatvorenie nájomnej zmluvy na dobu neurčitú s výpovednou lehotou dlhšou, ako šesť mesiacov a
uzatvorenie nájomnej zmluvy, po dobu určitú, dlhšiu, ako päť rokov,
k/ uzatvorenie záložnej zmluvy na majetok spoločnosti.
V 4 časti čl. 12 ods. 13 písm. a/ a c/ znejú:

a) všetkých členov predstavenstva volí iba z osôb písomne navrhnutých akcionárom, alebo akcionármi
spoločností. O výsledku volieb bezodkladne informuje dozorná rada akcionárov.
d) dozorná rada, po prerokovaní návrhu na odvolanie člena predstavenstva
oznámi túto skutočnosť všetkým akcionárom a vyzve ich, aby v stanovenej lehote predložili návrh na
voľbu člena predstavenstva.

V 7 časti čl. 10 písm. a/ a b/ znejú:
b) peňažné vklady, do jednej obchodnej spoločnosti družstva, alebo združenia,
c) nepeňažné vklady, do jednej obchodnej spoločnosti družstva, alebo združenia,
V 7 časti čl. 20 sa vypúšťajú písm. d/, e/, f/, g/, h/, i/, k/. Doterajšie písm. j/ sa označuje, ako písm. b/.
V 8 časti čl. 25 sa dopĺňa o odsek č. 4, ktorý znie: Na členov predstavenstva a členov dozornej rady

zvolených do funkcie, ku dňu 27. 03. 2012 sa vzťahujú ustanovenia stanov platné, odo dňa 27. 03. 2012,

Toto uznesenie bolo schválené dvojtretinovou väčšinou prítomných akcionárov.

Z uznesenia Vlády SR č. 18 z 11. 01. 2012 vyplýva, že vláda odvoláva H. X. z funkcie predsedníčky
výkonného výberu Fondu národného majetku, dňom 18. 01. 2012.

Z uznesenia Vlády SR č. 115 vyplýva, že vláda SR vymenúva X. X., do funkcie predsedu výkonného
výboru Fondu národného majetku, dňom 11. 04. 2012.

Podľa ust. § § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení ( ďalej len
ObZ ) (1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré
iné vzťahy súvisiace s podnikaním.(2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných

zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa ust. § 57 ods. 1 a 3 ObZ (1) Ak z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné, zakladá sa
spoločnosť spoločenskou zmluvou podpísanou všetkými zakladateľmi. Pravosť podpisov zakladateľov
musí byť úradne overená. (3) Ak tento zákon pripúšťa, aby spoločnosť založil jediný zakladateľ,
spoločenskú zmluvu nahrádza zakladateľská listina. Zakladateľská listina musí obsahovať rovnaké

podstatné časti ako spoločenská zmluva alebo zakladateľská zmluva.

Podľa ust. § 162 ods. 1 a 2 ObZ (1) Spoločnosť môže založiť jeden zakladateľ, ak je zakladateľ
právnickou osobou, inak dvaja alebo viacerí zakladatelia. (2) Ak spoločnosť zakladajú dvaja aleboviacerí zakladatelia, uzavrú zakladateľskú zmluvu. Ak spoločnosť zakladá jeden zakladateľ, nahrádza
zakladateľskú zmluvu zakladateľská listina. Zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina musí
sa vyhotoviť vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone. Súčasťou zakladateľskej zmluvy a

zakladateľskej listiny je návrh stanov.

Podľa ust. § 183 ObZ O vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne
ustanovenia § 131. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa
§ 131 ods. 1 iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.

Podľa ust. § 131 ods. 1, 2 ObZ 1) Každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty,
vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti
uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so
stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného
zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od

prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa,
keď sa mohla o uznesení dozvedieť. (2) Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia
valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť
práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

Podľa ust. § 180 ods. 1, 2 ObZ (1) Akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom zhromaždení,
hlasovať na ňom, požadovať na ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti alebo
záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia,
a uplatňovať na ňom návrhy. Počet hlasov akcionára sa určuje pomerom menovitej hodnoty jeho
akcií k výške základného imania. Spôsob hlasovania určujú stanovy. Stanovy alebo osobitný zákon

môžu obmedziť výkon hlasovacieho práva určením najvyššieho počtu hlasov jedného akcionára alebo
odstupňovaním počtu hlasov v závislosti od určitých menovitých hodnôt akcií; obmedzenie výkonu
hlasovacieho práva v stanovách sa musí vzťahovať v rovnakom rozsahu na všetkých akcionárov.(2) Na
uplatnenie práv podľa odseku 1 je pri akciách vydaných v zaknihovanej podobe rozhodujúcim dňom deň
určený v pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní valného zhromaždenia. Týmto

dňom môže byť deň konania valného zhromaždenia alebo deň, ktorý mu predchádza, najviac však
päť dní pred dňom konania tohto valného zhromaždenia. Ak rozhodujúci deň nie je takýmto spôsobom
určený, považuje sa za rozhodujúci deň vždy deň konania valného zhromaždenia.

Podľa ust. § 163 ods. 3 ObZ (3) Každá výhoda, ktorá môže byť poskytnutá osobám, ktoré sa podieľali na

založení spoločnosti alebo na činnostiach smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť, musí
byť dohodnutá v zakladateľskej zmluve; iné zvýhodnenie nemožno poskytnúť.

Podľa ust. § 173 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (1) Stanovy musia obsahovať:
a) obchodné meno a sídlo spoločnosti,

b) predmet podnikania (činnosti),
c)výškuzákladnéhoimaniaaspôsobsplácaniaakcií;prípadneajpodmienenúvýškuzákladnéhoimania,
ak valné zhromaždenie rozhodlo o podmienenom zvýšení základného imania (§ 207) alebo schválenú
výšku základného imania, ak valné zhromaždenie poverilo predstavenstvo zvýšiť základné imanie (§
210),

d)početakcií,ichmenovitúhodnotuapodobu,akoajurčenie,čiakcieznejúnamenoalebonadoručiteľa,
ak spoločnosť vydáva akcie v oboch formách, počet akcií na doručiteľa a počet akcií na meno, prípadne
uvedenie obmedzenia prevoditeľnosti akcií na meno,
e) spôsob zvolávania valného zhromaždenia, jeho pôsobnosť a spôsob jeho rozhodovania,
f) počet členov predstavenstva, dozornej rady alebo iných orgánov, ako aj vymedzenie ich pôsobnosti

a spôsob rozhodovania,
g) výšku začiatočného rezervného fondu a výšku, do ktorej je spoločnosť povinná ho dopĺňať, a spôsob
dopĺňania, h) spôsob rozdelenia zisku,
i) dôsledky porušenia povinnosti splatiť včas upísané akcie,
j) spôsob zvyšovania a znižovania základného imania a

k) postup pri dopĺňaní a zmene stanov
l) ďalšie údaje, ak to ustanovuje zákon.
(2) Ak prijme valné zhromaždenie rozhodnutie, ktorého dôsledkom je zmena obsahu stanov, považuje
sa toto rozhodnutie za rozhodnutie o zmene stanov, ak bolo prijaté spôsobom, ktorý sa podľa zákona astanov vyžaduje na prijatie rozhodnutia o zmene stanov. Po vzniku spoločnosti sa zmena obsahu stanov
neprijíma prejavmi vôle všetkých akcionárov, ale rozhodnutím VZ prijatím aspoň 2/3 väčšiny prítomných
akcionárov.

Podľa ust. § 176b ods. 1 a 2 ObZ (1) Akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a
oprávnených záujmov ostatných akcionárov.(2) Spoločnosť musí zaobchádzať za rovnakých podmienok
so všetkými akcionármi rovnako.
Podľa ust. § 265 ObZ Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
nepožíva právnu ochranu.

Podľa ust. § 187 ods. 1 písm. a) a písm. d) a ods. 2 ObZ (1) Do pôsobnosti valného zhromaždenia
patrí: a) zmena stanov, ak zákon neustanovuje inak, d) voľba a odvolanie členov dozornej rady a
iných orgánov určených stanovami, s výnimkou členov dozornej rady volených a odvolávaných podľa
§ 200, (2) Na schválenie rozhodnutia valného zhromaždenia o zmene stanov, zvýšení alebo znížení
základného imania, o poverení predstavenstva na zvýšenie základného imania podľa § 210, vydaní
prioritných dlhopisov alebo vymeniteľných dlhopisov, zrušení spoločnosti alebo zmene právnej formy

je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov a musí sa o tom vyhotoviť notárska
zápisnica. Dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov je potrebná aj na schválenie rozhodnutia
valného zhromaždenia o skončení obchodovania na burze s akciami spoločnosti a rozhodnutia valného
zhromaždenia, že spoločnosť prestáva byť verejnou akciovou spoločnosťou a stáva sa súkromnou
akciovou spoločnosťou. Stanovy môžu určiť vyšší počet hlasov potrebných na prijatie uznesenia valného

zhromaždenia.
Podľa ust. § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka (5) Členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju
pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou
a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Najmä sú povinní zaobstarať si a
pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať

mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo
spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej akcionárov, a pri výkone svojej
pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích
osôb pred záujmami spoločnosti.
Podľa ust. § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len OZ ) Právny úkon je prejav vôle

smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s
takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 37 OZ Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 40 ods. 1, 2 OZ (1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo
dohoda účastníkov, je neplatný. (2) Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Podľa ust. § 12 ods. 1 a 2 písm. a ) zák. č. 92/1991 Z. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné
osoby ( ďalej len cit. zák. ) (1) Majetok fondu nie je vo vlastníctve štátu a možno ho použiť len na účely

ustanovené týmto zákonom.(2) Majetok fondu sa môže použiť v súlade s rozhodnutiami o privatizácii na
tieto spôsoby privatizácie:a) na založenie akciovej alebo inej obchodnej spoločnosti5) a na nakladanie
s majetkovými účasťami na týchto spoločnostiach,

Podľa ust. § 27 ods. 1,4,5 cit. zák. 1) Fond je právnická osoba zriadená osobitným zákonom, 8b)

zapísaná do obchodného registra, ktorá vykonáva činnosť podľa tohto zákona vo verejnom záujme.(4)
Orgánmi fondu sú výkonný výbor a dozorná rada.(5) Organizačné usporiadanie fondu a vymedzenie
jehočinnostiupravuještatút,ktorýschvaľujevládananávrhfondu.Štatúttiežupravívzájomnúsúčinnosť
fondu, ministerstva, zakladateľov a vlády pri výkone jeho funkcie zakladateľa obchodných spoločností
založených podľa rozhodnutí o privatizácii a pri výkone jeho ďalších činností, ako aj vzájomnú súčinnosť

fondu so Slovenským pozemkovým fondom pri realizácii rozhodnutí o privatizácii podniku.

Podľa ust. § 34 ods. 1 , 2 cit. zák. (1) Činnosť fondu zabezpečuje výkonný výbor. Výkonný výbor je
najvyššímorgánomfondu.(2)Výkonnývýborkonávmenefonduvrozsahuustanovenomtýmtozákonom
a štatútom fondu. Na platnosť písomných právnych úkonov treba podpis dvoch členov výkonného

výboru. Štatút ďalej určí, kedy a v akom rozsahu členovia výkonného výboru konajú v mene fondu a
udeľujú splnomocnenie konať v mene fondu. Členovia výkonného výboru oprávnení konať za fond sa
zapisujú do obchodného registra.Podľa ust. § 27 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka (1) Obchodný register je verejný zoznam zákonom
ustanovených údajov (ďalej len "zapísané údaje"), ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených
listín(ďalejlen"zbierkalistín").(3)Zapísanéúdajesúúčinnévočitretímosobámododňaichzverejnenia.

Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo
zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín. To neplatí, ak zapísaná osoba preukáže, že
tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela. Zapísaná osoba sa však nemôže na tieto
údaje alebo obsah listín odvolávať voči tretím osobám do 15 dní odo dňa ich zverejnenia, ak tretie osoby
preukážu, že o nich nemohli vedieť.

S poukazom na ust. § 183 ObZ súd prvotne skúmal, či sú splnené všetky zákonné podmienky týkajúce
sa podanej žaloby.

Z výpisov Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. zo dňa 21.3.2012 má súd za preukázané,
že žalobca v čase podania žaloby bol akcionárom žalovaného v počte 205719 akcií, čo je 39,5% podiel

z emisie k tomuto dátumu. Žalobca je doposiaľ akcionárom žalovaného. To, že je žalobca akcionárom
žalovaného nebolo ani medzi účastníkmi sporné.

Súd ďalej skúmal, či bola žaloba podaná v zákonom stanovenej 3-mesačnej hmotnoprávnej lehote.
Nakoľkosamimoriadnevalnézhromaždenie(ďalejlenMVZ)konalo27.3.2012ažalobabolatunajšiemu

súdu doručená 25.5.2012 súd má za preukázané splnenie aj tejto zákonnej podmienky týkajúcej sa
podanej žaloby.

S poukazom na dikciu zákona súd skúmal iba dôvody uvedené v žalobe, prípadne doplnené v tejto
lehote , nakoľko na dôvody neplatnosti uznesení uplatnené po 3-mesačnej lehote súd už nemôže

prihliadať .

Z listiny prítomných akcionárov z MVZ žalovaného zo dňa 27.3.2012 mal súd za preukázané,
že žalovaný v zastúpení predsedu predstavenstva a člena predstavenstva odmietol vykonať zápis
akcionára - žalobcu do listiny prítomných akcionárov s odôvodnením, že podľa predloženého aktuálneho

výpisu z obchodného registra žalobcu konať v mene žalobcu a udeľovať splnomocnenie konať v tomto
rozsahu v mene žalobcu sú oprávnení všetci členovia výkonného výboru, pričom žalobcu zaväzujú
súhlasným prejavom vôle najmenej dvoch členov výkonného výboru, z ktorých jeden musí byť predseda
výkonného výboru. Keďže sa dostavil len jeden člen výkonného výboru žalobcu a nepreukázal sa ani
splnomocnením na zastupovanie žalobcu na MVZ v plnom rozsahu jeho práv akcionára spoločnosti,

predstavenstvo spoločnosti v zložení predseda a podpredseda - jeho účasť na tomto MVZ nepripustilo.

Z čestných vyhlásení Ing. Y. L. - člena výkonného výboru žalobcu, Ing. J. P.- t. č. predsedu Dozornej rady
žalobcu a Ing. Ivana T.-zamestnanca žalobcu zo dňa 16.1.2013 vyplýva, že sa MVZ chcel za žalobcu
zúčastniť Ing. Y. L. a Ing. J. P. - členovia výkonného výboru žalobcu. Ing. L. predložil aktuálny výpis z

účtu z Centrálneho depozitára cenných papierov SR k rozhodujúcemu dňu, výpis z obchodného registra
žalobcu a občiansky preukaz. Napriek všetkému uvedenému členom výkonného výboru žalobcu nebolo
žalovaným umožnené zúčastniť sa na MVZ žalovaného.

Z Uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 18 z 11. januára 2012 vyplýva, že dňom 18.1.2012 vláda

odvolala H. X. z funkcie predsedníčky výkonného výboru žalobcu.

Z Uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 115 z 11. apríla 2012 vyplýva, že dňom 11.4.2012 vláda
vymenovala X. X. do funkcie predsedu výkonného výboru žalobcu.

Z výpisu z obchodného registra žalobcu v čase konania MVZ vyplýva, že Ing. Y. L. a Ing. J. P. boli členmi
výkonného výboru žalobcu.

Z výpisu z obchodného registra žalobcu a z čl. 13 bodu 5 štatútu žalobcu má súd za preukázané, že
žalobca mal konanie v mene žalobcu upravené tak, že konať v mene žalobcu a udeľovať splnomocnenie

konať v tomto rozsahu v mene žalobcu sú oprávnení všetci členovia výkonného výboru, pričom žalobcu
zaväzujú súhlasným prejavom vôle najmenej dvoch členov výkonného výboru, z ktorých jeden musí byť
predseda výkonného výboru. Z čl. 13 bodu 6 štatútu vyplýva, že organizačný poriadok môže stanoviť
prípady, kedy môžu konať v mene žalobcu jednotliví členovia výkonného výboru aj samostatne bezosobitného splnomocenstva - najmä pokiaľ ide o úkony, ku ktorým obvykle dochádza pri vykonávaní
činnosti, ktorou boli poverení výkonným výborom.

Spôsob konania za žalobcu teda upravuje jednak zák. č. 92/1991 Zb., štatút žalobcu a spôsob konania
je jasne uvedený vo výpise z obchodného registra žalobcu. V ust. § 34 ods. 2 cit. zák. je uvedené, že
výkonnývýborkonávmenefonduvrozsahuustanovenomtýmtozákonomaštatútomfondu.Naplatnosť
písomných právnych úkonov treba podpis dvoch členov výkonného výboru. Štatút ďalej určí, kedy a v
akom rozsahu členovia výkonného výboru konajú v mene fondu a udeľujú splnomocnenie konať v mene

fondu. Členovia výkonného výboru oprávnení konať za fond sa zapisujú do obchodného registra.
Až v štatúte žalobcu si žalobca stanovil, že konať v mene žalobcu a udeľovať splnomocnenie konať
v mene žalobcu sú oprávnení všetci členovia výkonného výboru podraďovacia spojka „pričom“ však
súčasne stanovuje, že žalobcu zaväzuje iba súhlasný prejav vôle najmenej dvoch členov výkonného
výboru, z ktorých jeden musí byť predseda výkonného výboru. Tento spôsob konania v mene žalobcu
bolonásledneuvedenéajvovýpisezobchodnéhoregistraVetušpecifikujúcuspôsobkonaniazažalobcu

nemožno účelovo oddeliť na dve samostatné vety práve s poukazom na charakter spojky „pričom“. S
tvrdením žalobcu, že je potrebné rozlišovať medzi konaním a zaväzovaním žalobcu, a teda, že konať
môže aj iba jeden člen predstavenstva, prípadne dvaja členovia predstavenstva - v tomto konkrétnom
prípade - sa preto súd nestotožňuje. Iný výklad by bol dokonca v rozpore s ust. § 34 ods. 2 cit. zák.,
ktorý stanovil, že na platnosť písomných právnych úkonov treba podpis dvoch členov výkonného výboru.

Zákonďalejdalmožnosťžalobcoviurčiťsivosvojomštatúte,kedyavakomrozsahučlenoviavýkonného
výboru konajú v mene fondu a udeľujú splnomocnenie konať v mene fondu. Sám žalobca si teda upravil
taký spôsob konania za žalobcu, že konať v mene žalobcu a udeľovať splnomocnenie konať v mene
žalobcu sú síce oprávnení všetci členovia výkonného výboru , pričom ho však zaväzuje iba súhlasný
prejav vôle najmenej dvoch členov výkonného výboru, z ktorých jeden musí byť predseda výkonného

výboru. Výnimka vyplývajúca z čl. 13 bodu 6 štatútu žalobcu sa v uvedenom prípade použiť vôbec
nemôže, nakoľko sa odvoláva na organizačný poriadok žalobcu -vnútorný predpis žalobcu nezaväzujúci
však tretie osoby, pretože pre tretie osoby je rozhodujúce, ako je upravený spôsob konania štatutárneho
orgánu spoločnosti v obchodnom registri.
Na základe vyššie uvedeného preto súd uzatvára, že konanie predsedu predstavenstva žalovaného a

člena predstavenstva žalovaného ohľadne neumožnenia účasti člena, resp. členov výkonného výboru
žalobcu bez riadneho splnomocnenia daného členovi výkonného výboru žalobcu, resp. aj inej osobe,
podpísaného predsedom výkonného výboru a členom výkonného výboru žalobcu, nebolo v rozpore so
zákonom a týmto konaním žalovaného nebolo v rozpore so zákonom žalobcovi znemožnené jeho právo
akcionára zúčastniť sa na MVZ a hlasovať na ňom. Znemožnenie účasti žalobcovi ako akcionárovi na

MVZ by bolo protiprávne iba v prípade, ak by sa ho chceli zúčastniť predseda výkonného výboru a
člen výkonného výboru žalobcu, prípadne osoba, ktorá by sa preukázala vyššie špecifikovaným riadnym
splnomocnením od žalobcu, a toto by bolo žalovaným žalobcovi znemožnené.

Spornosť tvrdenia žalobcu a žalovaného, či sa chcel MVZ zúčastniť iba Ing. L. - člen výkonného

výboru, alebo aj ďalší člen výkonného výboru žalobcu - Ing. P.R. , súd nepovažoval - pre posúdenie
konania za žalobcu - za natoľko relevantnú skutočnosť, aby vo veci vykonal ďalšie dokazovanie, pretože
dokazovaním bolo preukázané, že sa MVZ nechcel zúčastniť predseda výkonného výboru žalobcu
spolu s členom výkonného výboru žalobcu, ani osoba, ktorá by sa preukázala riadnym splnomocnením
od žalobcu. Z vyššie uvedených listinných dôkazov má súd totiž za preukázané, že v čase konania

MVZ žalovaného členovia výkonného výboru žalobcu nedisponovali riadnym splnomocnením konať za
žalobcu podpísaným predsedom výkonného výboru žalobcu a členom výkonného výboru žalobcu.

Súd rovnako považuje aj námietku rozporu s poctivým obchodným stykom a konaním žalobcu v rozpore
s dobrými mravmi, keď sa MVZ uskutočnilo v čase, keď u žalobcu bola uprázdnená funkcia predsedu

výkonného výboru a tento stav bol verejne známy, za irelevantnú, nakoľko žalobca mal o konaní
MVZ vedomosť s dostatočným časovým predstihom, mal teda dostatok času na usporiadanie svojich
vnútorných pomerov tak, aby sa mohol riadne zúčastniť MVZ. Nevymenovanie predsedu výkonného
výboru žalobcu nemožno klásť za vinu žalovanému a úmysel žalovaného zneužiť túto situáciu vo svoj
prospech a v neprospech žalobcu nebol v priebehu dokazovania žalobcom preukázaný, pretože v čase

zvolania MVZ nemohol žalovaný predpokladať, dokedy bude žalobca bez predsedu výkonného výboru,
resp. nemohol ani predpokladať, či bude mať predsedu výkonného výboru v čase konania riadneho VZ
spoločnosti, pretože žalovaný nemal žiaden vplyv na usporiadanie vnútorných pomerov u žalobcu.Z notárskej zápisnice N 57/2012 Nz 10863/2012 NCRIs 11144/2012 spísanej 27.3.2012 notárkou
vyplýva osvedčenie priebehu mimoriadneho valného zhromaždenia - žalovaného, konaného dňa 27. 03.
2012 o 09. 00 hod. Z uvedenej zápisnice má súd za preukázané, že sa ho zúčastnil akcionár TEMPUS

TRANS s.r.o., ktorý má podiel akcií vo výške 60,5% na základnom imaní spoločnosti, pričom predseda
predstavenstva spoločnosti žalovaného - Ing. Ľ.D. R., oboznámil prítomného akcionára, že akcionár,
teda žalovaný s podielom 39,5% na základom imaní spoločnosti, nebol v stanovenej časovej prezentácii,
pred konaním tohto mimoriadneho valného zhromaždenia odprezentovaný zákonným spôsobom, preto
účasť tohto akcionára na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení, bola odmietnutá, pričom dôvody

odmietnutia sú taxatívne, špecifikované v prezenčnej listine prítomných akcionárov. Z tejto notárskej
zápisnice má súd za preukázané, že bolo prijaté uznesenie na základe ktorého mimoriadne valné
zhromaždenie, schválilo dodatok č. 9 k stanovám spoločnosti v rozsahu:
dodatok č. 9
k stanovám spoločnosti eurobus a.s. schválených zakladateľom, dňa 13. 12. 2001 v znení dodatku č. 1,
schváleného valným zhromaždením spoločnosti, dňa 06. 06. 2002 v znení dodatku č. 2, schváleného

valným zhromaždením spoločnosti, dňa 14. 08. 2002, po zvýšení základného imania, schváleného
valným zhromaždením spoločnosti, dňa 07. 01. 2003, po zvýšení základného imania, schváleného
valným zhromaždením spoločnosti, dňa 04. 04. 2003, v znení dodatku č. 3, schváleného valným
zhromaždením spoločnosti, dňa 30. 05. 2003, v znení dodatku č. 4, schváleného valným zhromaždením
spoločnosti, dňa 07. 11. 2003, v znení dodatku č. 5, schváleného valným zhromaždením spoločnosti,

dňa 28. 04. 2005, v znení dodatku č. 6, schváleného valným zhromaždením spoločnosti, dňa 05. 04.
2007, v znení dodatku č. 7, schváleného valným zhromaždením spoločnosti, dňa 24. 04. 2008, v znení
rozhodnutia predstavenstva spoločnosti o premene menovitej hodnoty akcií a základného imania zo
slovenskej meny na meno euro a o zmene stanov spoločnosti s tým súvisiacej zo dňa 26. 11. 2008 a v
znení dodatku č. 8, schváleného valným zhromaždením spoločnosti, dňa 11. 06. 2009.

Stanovy spoločnosti eurobus a.s. sa menia a dopĺňajú takto:

V 3 časti čl. 6 ods. 1 znie práva a povinnosti akcionára ustanovujú právne predpisy a určujú tieto stanovy.
Akcionárom spoločnosti môže byť právnická, alebo fyzická osoba.

V 4časti čl. 8 ods. 5 sa vypúšťa písmeno D.
V 4 časti čl. 8 ods. 6 znie: mimoriadne valné zhromaždenie zvolá dozorná rada z dôvodov uvedených
v článku 12 ods. 1 a 15 týchto stanov.
Rozhodnutie o zmene stanov, zvýšeniu, alebo zníženiu základného imania, zrušeniu spoločnosti, alebo
k zmene právnej formy vyžaduje dvojtretinovú väčšinu hlasov prítomných akcionárov. V ostatných

záležitostiach rozhoduje valné zhromaždenie jednoduchou väčšinou hlasov prítomných akcionárov,
pokiaľ zákon na určité rozhodnutie, ktoré nie je v tomto odseku uvedené, výslovne nevyžaduje vyšší
počet hlasov.
V 4 časti čl. 10 sa vypúšťa ods. 8.
V 4 časti čl. 11 ods. 1 písm. h/ bod 2 znie: o uzatvorení zmluvy o službách vo verejnom záujme a o

odstúpení, od tejto zmluvy.
V 4 časti čl. 11 ods. 3 znie: členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada. Volebné obdobie
členov predstavenstva je štyri roky. Do času vzniku funkcie nového člena predstavenstva po jeho
zvolení, vykonáva funkciu doterajší člen predstavenstva, najdlhšie po dobu piatich rokov, odo dňa
zvolenia, do funkcie. V takom prípade posledným dňom päťročného obdobia, zaniká funkcia člena

predstavenstva. Dozorná rada určí, ktorý z členom predstavenstva je predsedom predstavenstva a ktorý
je podpredsedom predstavenstva.
V 4 časti čl. 12 ods. 6 znie: členov dozornej rady volí a odvoláva valné zhromaždenie jednotlivo,
nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných akcionárov. Volebné obdobie členov dozornej rady je štyri
roky. Do času vzniku funkcie nového člena predstavenstva po jeho zvolení, vykonáva funkciu doterajší

člen dozornej rady, najdlhšie po dobu piatich rokov, odo dňa zvolenia, do funkcie. V takom prípade
posledným dňom päťročného obdobia, zaniká funkcia člena dozornej rady.
V 4 časti čl. 12 ods. 12 sa dopĺňa o písm. i/, j/, k/, ktoré znejú:
i/ prevody vlastníctva k nehnuteľnostiam, nad 33.000,- EUR účtovnej hodnoty v jednotlivom prípade a
prevody vlastníctva k hnuteľným veciam, nad 33.000,- EUR účtovnej hodnoty v jednotlivom prípade,

j/ uzatvorenie nájomnej zmluvy na dobu neurčitú s výpovednou lehotou dlhšou, ako šesť mesiacov a
uzatvorenie nájomnej zmluvy, po dobu určitú, dlhšiu, ako päť rokov,
k/ uzatvorenie záložnej zmluvy na majetok spoločnosti.
V 4 časti čl. 12 ods. 13 písm. a/ a c/ znejú:d) všetkých členov predstavenstva volí iba z osôb písomne navrhnutých akcionárom, alebo akcionármi
spoločností. O výsledku volieb bezodkladne informuje dozorná rada akcionárov.
e) dozorná rada, po prerokovaní návrhu na odvolanie člena predstavenstva

oznámi túto skutočnosť všetkým akcionárom a vyzve ich, aby v stanovenej lehote predložili návrh na
voľbu člena predstavenstva.
V 7 časti čl. 10 písm. a/ a b/ znejú:
e) peňažné vklady, do jednej obchodnej spoločnosti družstva, alebo združenia,
f) nepeňažné vklady, do jednej obchodnej spoločnosti družstva, alebo združenia,

V 7 časti čl. 20 sa vypúšťajú písm. d/, e/, f/, g/, h/, i/, k/. Doterajšie písm. j/ sa označuje, ako písm. b/.
V 8 časti čl. 25 sa dopĺňa o odsek č. 4, ktorý znie: Na členov predstavenstva a členov dozornej rady
zvolených do funkcie, ku dňu 27. 03. 2012 sa vzťahujú ustanovenia stanov platné, odo dňa 27. 03. 2012,

Zo zápisnice má súd za preukázané, že toto uznesenie bolo schválené dvojtretinovou väčšinou
prítomných akcionárov.

Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že žalovaný bol založený žalobcom zakladateľskou
listinou zo dňa 13.12.2001(ďalej len zakladateľská listina) .

Zo zakladateľskej listiny zo dňa 13.12.2001 má súd za preukázané, že z nej nevyplývajú žiadne presne

špecifikované výhody zakladateľa, teda žalobcu. Z čl. 9 bodu 2 zakladateľskej listiny iba vyplýva, že
súčasťou tejto zakladateľskej listiny sú aj stanovy spoločnosti.

Zo stanov spoločnosti pred konaním MVZ dňa 27.3.2012 má súd za preukázané nasledujúce
skutočnosti:

V zmysle III. časti článku 6, bod 4 písm. b/ stanov platných a menených dodatkami č. 1 až 8,
teda pred schválením zmeny stanov dodatkom č. 9, (ďalej len stanovy, nezmenené dodatkom č.
9 ) vyplýva, že akcionár sa môže zúčastniť na valnom zhromaždení osobne, alebo v zastúpení na
základe písomného splnomocnenia. Splnomocnenie na účasť na valnom zhromaždení spoločnosti,
musí obsahovať obchodné meno, sídlo a IČO právnickej osoby, alebo meno, priezvisko, rodné číslo

a bydlisko fyzickej osoby tak, zastupovaného akcionára, ako aj splnomocnenca, počet a menovitú
hodnotu akcií, ktoré ho oprávňujú k hlasovaniu a úradne osvedčený podpis akcionára. V prípade, že
sa meno akcionára, právnickej osoby, zúčastni valného zhromaždenia, jeho štatutárny orgán, alebo
oprávnený člen jeho štatutárneho orgánu, musí tento predložiť originál, alebo úradne overenú kópiu
výpis z OR, resp. originál, alebo úradne overenú kópiu zápisnice stanovujúcej štatutárny orgán, alebo

jeho člena, ktorým koná podnikateľ spolu s návrhom na jeho zápis, do OR. Originál výpisu z OR,
ani jeho úradne overená kópia, nesmie byť staršia, ako tri mesiace. Ak akcionára právnickú osobu
zastupuje splnomocnenec, musia byť tieto doklady priložené k splnomocneniu. Ak sa akcionár, ktorý
vydá splnomocnenie, zúčastni valného zhromaždenia, jeho splnomocnenie sa stane bezpredmetným.
Splnomocnencom akcionára, nemôže byť člen dozornej rady spoločnosti.

Z IV. časti, článku 8, bodu 5 stanov nezmenených dodatkom č. 9 písm. b/ mimoriadne valné
zhromaždenie je predstavenstvo povinné zvolať najmä vtedy, ak to písomne požaduje na to oprávnený
akcionár,aleboakcionári,ktorímajúakcie,ktorýchmenovitáhodnotadosiahnenajmenej5%základného
imania s uvedením dôvodov a s uvedením navrhovaných záležitostí, ktoré budú predmetom rokovania

mimoriadneho valného zhromaždenia. V zmysle 3 časti, článku 6 ods. 10 citovaných stanov, akcionár
nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov. Z
časti 3, článku 12, bodu 13, písm. a/ a c/ citovaných stanov, dozorná rada volí a odvoláva členov
predstavenstva nasledovných spôsobom. Všetkých členov predstavenstva volí iba z osôb písomne
navrhnutých akcionárov, alebo akcionármi spoločnosti. Pokiaľ je zakladateľ akcionárom spoločnosti,

jedného člena predstavenstva volí na návrh zakladateľa a dvoch členov z osôb navrhnutých inou,
podľa vyššie uvedeného oprávnenou osobou. O výsledku volieb bezodkladne informuje dozorná rada
akcionárov.
c/ dozorná rada po prerokovaní návrhu na odvolanie člena predstavenstva, oznámi túto skutočnosť
všetkým akcionárom a vyzve akcionára na návrh, ktorého bol odvolaný člen zvolený, aby v

stanovenej lehote, predložil návrh na voľbu člena predstavenstva, ktorý má nahradiť odvolaného člena
predstavenstva. V zmysle časti 5, článku 14, ods. 1 pôvodných stanov o dopĺňaní a zmene stanov
rozhoduje valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných akcionárov.Zo stanov platných pre konaním MVZ má teda súd za preukázané, že tieto obsahovali výhody pre
zakladateľa- teda žalobcu.

Obchodný zákonník obligatórne stanovuje, že obsahom zakladateľského dokumentu je uvedenie každej
výhody, ktorá sa má poskytnúť zakladateľom spoločnosti pri založení spoločnosti. Je preto potrebné,
akopodmienkunárokovateľnostitýchtovýhodzakladateľaoprotiostatnýmakcionárom,konkrétneuviesť
tieto výhody v zakladateľskej listine. Konkrétnosť výhody nespočíva v odkaze na to, že súčasťou
zakladateľskej listiny sú aj stanovy spoločnosti a v týchto stanovách uviesť výhody zakladateľa, pretože

stanovy akciovej spoločnosti sú samostatnou listinou spoločnosti, sú zmluvou sui generis, ktorá
vzniká osobitným kontraktačným postupom. Stanovy sú vnútorným predpisom, ktorým sa akciová
spoločnosť riadi a sú pre samotnú akciovú spoločnosť, teda žalovaného, akcionárov, ako aj jej orgány
právne a fakticky záväzné a to aj v prípade, ak sa na ich prijatí akcionári nepodieľali, nehlasovali
za ich prijatie, alebo dokonca hlasovali proti. Stanovy sa preto považujú v právnej teórii za zmluvy
a po vzniku spoločnosti sa zmena stanov neprijíma prejavmi vôle všetkých akcionárov spoločnosti,

ale rozhodnutím valného zhromaždenia spoločnosti odsúhlasením aspoň dvoch tretín prítomných
akcionárov, ak stanovami nie je požadovaná iná väčšina.

V konaní bolo preukázané, že k zmene stanov došlo postupom, ktorý bol v súlade so zákonom a rovnako
aj obsah zmenených stanov zákonu neodporuje. Dokonca neodporuje ani ustanoveniam zakladateľskej

listiny, ktorá, ako už bolo uvedené vyššie - výhody zakladateľa neobsahuje. Povinné zasielanie zápisníc
z valného zhromaždenia sa súdu nejaví, ako taká zmena, ktorá by mala za následok ohrozenie
verejného záujmu. Schválením dodatku č. 9 došlo pritom k odstráneniu duplicitnej úpravy, nakoľko
podľa všeobecnej úpravy, článok 6 ods. 8 stanov je spoločnosť povinná zasielať zápisnice z valných
zhromaždení akcionárom, na ich žiadosť. Otázka predchádzajúceho schvaľovania jednotlivých úkonov

v orgánoch spoločnosti, článok 10 ods. 3, 4, článok 12 ods. 11 písm. i/, článok 12 ods. 12 písm. i/, j/, k/
a článok 20 stanov, nie je zákonom regulovaná s určitými výnimkami, preto iná predstava majoritného
akcionára, oproti pôvodnej predstave žalobcu, nemôže predstavovať zneužitie väčšiny zneužívajúcim
spôsobom.

Ďalšiedôkazypredloženéúčastníkmikonania,atolistžalobcužalovanémuzodňa31.3.2011a4.4.2012,
súd vyhodnotil ako dôkazy, ktorých obsah bol pre rozhodnutie súdu vo veci samej irelevantný.

Na základe vyššie uvedeného, po vykonaní dokazovania, preto súd žalobu zamietol , ako nedôvodnú.

V zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle ust. § 151 ods. 1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

V zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada
trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalovanému trovy konania v celkovej výške
320,21 € o ktorej rozhodol v súlade s ust. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. s poukazom na to, že ide

o určovacie konanie, v ktorom nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju
možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
Odmena advokáta s poukazom na ust. § 1 ods. 3 a § 11 ods. 1 písm. a cit. vyhlášky preto predstavuje
výšku 58,69 € za jeden úkon právnej služby.

Súd preto žalovanému priznal trovy konania v celkovej výške 320,21 € a to za 4 úkony právnej služby
( príprava a prevzatie, vypracovanie právneho rozboru veci, vyjadrenie vo veci samej , účasť na
pojednávaní dňa 21.1.2013 , jeden úkon á 58,69,-€), spolu 236,14,-€, plus 3 krát režijný paušál á 7,63,-€, 1 krát režijný paušál á 7,81 €, režijný paušál spolu 30,70,-€, plus 20% DPH vo výške 53,37 €. Trovy
konania je žalobca povinný zaplatiť podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I , v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha

(§ 205 ods.1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).