Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212205907
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2212205907.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo v Šamoríne, Šamorín, Kováčska
1159/27, IČO 00 589 527, zastúpené JUDr. Tamásom Puskásom, advokátom, Dunajská Streda,
Alžbetínske nám. 1203, proti žalovaným: 1. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. - S., A. O. XXXXX/XX, 2.
U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. - S., zastúpená Mgr. O. O., pracovníkom Okresného súdu Galanta,
o zaplatenie 1.206,02 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Dunajská Streda č.k. 12C/394/2012-78 zo dňa 03.04.2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania z r u š u j e a vec mu
v zrušenej časti v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a
nerozdielnezaplatiťžalobcovi664,49euras9%úrokomzomeškaniaročneod01.01.2012dozaplatenia

do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, v časti 541,53 eura konanie zastavil. Žalobcovi vrátil 25,43 eura
zo zaplateného súdneho poplatku a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi
preukázal nárok voči žalovaným a aj to, že si žalovaní riadne nesplnili svoje povinnosti vyplývajúce
im z ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a zo zmluvy o výkone správy,
ktorou sú viazaní v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Nič na to nezmení ani skutočnosť, že

žalovaní priestory prenajímajú ďalšej osobe, nakoľko práva a povinnosti z nájomného vzťahu si musia
vysporiadať ako zmluvné strany sami s nájomcom, a naopak, nájomca nie je účastníkom
vzťahu v súvislosti so správou nebytového priestoru. Zo strany žalovaných nebola preukázaná žiadna
reklamácia služieb voči vyčíslenému nedoplatku a preto súd žalobe v zostávajúcej časti na vykázanom
nedoplatku v konečnom vyúčtovaní za rok 2011 vyhovel a zaviazal žalovaných k zaplateniu dlhu spolu
s úrokom z omeškania uplatneným žalobcom v súlade s platnou zákonnou úpravou v

sadzbe 9%, keďže k omeškaniu dlžníka - žalovaných tu preukázateľne došlo. Písomným podaním zo
dňa 27.02.2013 vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie 541,53 eura s odôvodnením, že na základe
vyúčtovania za rok 2011 predstavuje nedoplatok žalovaných k 31.12.2011 sumu 664,49 eura. Súd
prvého stupňa konanie v späťvzatej časti zastavil. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami
§ 8 ods. 1, § 8a ods. 1, § 8b ods. 1, ods. 2 písm. e), § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.
z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 511 ods. 1, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a

§ 3 ods. 1 vyhlášky č. 87/95 Z. z.. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovenia
§ 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom texte „OSP“) s tým, že sporové strany boli v
spore úspešné približne v rovnakom rozsahu, preto žiadnej náhradu trov konania nepriznal. Čiastočné
zastavenie konania súd prvého stupňa pripísal na ťarchu žalobcovi s odôvodnením, že predpísané
preddavky sa javia neprimerane vysoké oproti konečnému vyúčtovaniu.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej

lehote odvolanie žalobca s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f) OSP z dôvodu, že
rozsudok v napádanom výroku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázalna skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania nie je riadne odôvodnené, keď
súd prvého stupňa len jednoducho konštatoval, že strany boli v spore úspešné v rovnakom rozsahu.
Riadneneodôvodnil,prečomalzato,žestranybolivsporeúspešnévrovnakomrozsahu,prečoaplikoval

ustanovenie § 142 ods. 2 OSP, prečo nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, prečo neaplikoval
ustanovenie § 146 ods. 2 OSP. Súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci,
keď aplikoval na vec výlučne ustanovenie § 142 ods. 2 OSP a neaplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 OSP
a keď konštatoval, že strany boli v spore úspešné v rovnakom rozsahu. Ustanovenie § 142 OSP upravuje
zásadu zodpovednosti za výsledok, tzv. zásadu úspechu. Kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov

konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo
veci pritom závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený
vo veci samej. Pokiaľ medzi pôvodným žalobným petitom a žalobným petitom naposledy urobeným
vo veci samej došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, postupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov
konania podľa ustanovenia § 146 ods. 2 OSP. V predmetnej veci podal žalobca dňa 13.04.2012 žalobu
na zaplatenie sumy 1.206,02 eura. Podaním zo dňa 27.02.2013 vzal svoj návrh čiastočne späť, a to

v časti o zaplatenie sumy 541,53 eura. Posledným návrhom žalobcu teda bolo to, aby súd zaviazal
žalovaných na zaplatenie sumy 664,49 eura s príslušenstvom. Tomuto poslednému návrhu žalobcu súd
vyhovel v plnom rozsahu, keď zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 664,49 eura s príslušenstvom,
pričom návrh ani v časti nezamietol. V zmysle ustanovenia § 142 OSP, t.j. podľa zásady úspechu, mal
teda žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu. Konštatácia súdu prvého stupňa, podľa ktorého „sporové

strany boli v spore úspešné približne v rovnakom rozsahu“ preto nemá oporu ani v zistenom skutkovom
stave a ani v ustanovení § 142 OSP. Nakoľko bol návrh vzatý späť čiastočne, súd prvého stupňa mal
vychádzaťajzustanovenia§146ods.2 OSP.Súdprvéhostupňaneskúmal,činávrhžalobcubolpodaný
dňa 13.04.2012 odôvodnene alebo nie. Žalobca navrhol, aby odvolací súd čo do výroku o náhrade trov
konaniarozhodnutiesúduprvéhostupňazmenilažalobcovipriznalnáhradutrovkonaniaaleborozsudok

v tomto výroku zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili, samostatný odvolací návrh nepodali.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie podal včas
účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 202 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1, 2, 3

OSP) v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Senát odvolacieho súdu toto
rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Z obsahu spisu v preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že žalobca sa voči žalovaným domáhal
zaplatenia 1.206,02 eura, úrokov z omeškania do 31.12.2011 v sume 154,43 eura, úrokov z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 1.206,02 eura od 01.01.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania s
tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.
Pred začatím pojednávania vzal žalobca žalobu späť v časti istiny v sume o 541,53 eura z dôvodu,

že odo dňa podania žaloby bolo vykonané vyúčtovanie úhrad za plnenia a použitia fondu prevádzky,
údržby a opráv, v zmysle ktorého je suma nedoplatku žalovaných na úhradách za plnenia spojené s
užívaním nebytového priestoru a poplatkov do fondu prevádzky, údržby a opráv ku dňu 31.12.2011
v sume 664,49 eura. Žalobca súčasne navrhol, aby súd prvého stupňa uložil žalovaným povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 664,49 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške

9% ročne zo sumy 664,49 eura od 01.01.2012 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa súd prvého stupňa uložil
žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 664,49 eura s 9% úrokom
z omeškania ročne od 01.01.2012 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti 541,53
eura konanie zastavil. Žalobcovi vrátil 25,43 eura zo zaplateného súdneho poplatku a o trovách konania

rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil tým, že sporové strany boli úspešné
približne v rovnakom rozsahu, preto žiadnej náhradu trov konania nepriznal. Čiastočné zastavenie
konania súd prvého stupňa pripísal na ťarchu žalobcovi, s odôvodnením, že predpísané preddavky sa
javia neprimerane vysoké oproti konečnému vyúčtovaniu.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa
v časti náhrady trov konania žalobcu.Podľa§142ods.2OSPakmalúčastníkvoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovpomernerozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z obsahu preskúmavaného spisu z napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že po
čiastočnom späťvzatí žaloby sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia 664,49 eura s 9% úrokom
z omeškania ročne od 01.01.2012 do zaplatenia a v tomto rozsahu súd prvého stupňa žalobe aj
vyhovel, v žiadnej časti žalobu nezamietol. Žalobca bol teda úspešný so svojou žalobou v plnom
rozsahu. Odôvodnenie rozhodnutia o trovách konania tým, že sporové strany boli úspešné približne v

rovnakom rozsahu, preto nemá oporu vo vecnom rozhodnutí súdu a tento záver súdu prvého stupňa je
nesprávny, pričom nie je zrejmé, akou úvahou sa súd prvého stupňa riadil, keď k uvedenému záveru
o miere úspechu sporových strán dospel. Dôvodenie súdu prvého stupňa, že čiastočné zastavenie
konania pripísal na ťarchu žalobcovi, pretože predpísané preddavky sa javia neprimerane vysoké oproti
konečnému vyúčtovaniu, je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Nepriznanie práva na náhradu trov
konania žalobcovi, ktorý bol v zmysle vecného rozhodnutia súdu úspešný v celom rozsahu, pričom súd

prvého stupňa použil citované ustanovenie § 142 ods. 2 OSP, je nesprávne. Použitie ustanovenia § 142
ods. 2 OSP prichádza do úvahy vtedy, ak z vecného rozhodnutia súdu vyplýva, že účastník mal úspech
iba čiastočný - teda ak súd nevyhovel žalobe v celom rozsahu, ale žalobe v časti vyhovel a v časti ju
zamietol. Následne - čím viac súd žalobe vyhovel, tým viac je účastník úspešný a naopak, čím je väčší
rozsah zamietnutia žaloby, tým je väčšia miera úspechu u žalovaného.

Podľa § 212 ods. 3 OSP na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa ustanovenia § 152 ods. 2, prvá veta OSP, rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci.
Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa pôvodne voči žalovaným domáhal zaplatenia 1.206,02 eura,

úrokov z omeškania do 31.12.2011 v sume 154,43 eura a úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 1.206,02 eura od 01.01.2012 do zaplatenia. Pred začatím pojednávania vzal žalobca žalobu späť
v časti istiny vo výške 541,53 eura. Žalobca súčasne navrhol, aby súd prvého stupňa uložil žalovaným
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 664,49 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 664,49 eura od 01.01.2012 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania do

3dníodprávoplatnostirozsudku.Zuvedenéhovyplýva,žežalobcanevzalvýslovnespäťžalobuajvčasti
úrokov z omeškania do 31.12.2011 v sume 154,43 eura (ako sa v pôvodnej žalobe domáhal) tejto sumy
sa však výslovne v podaní zo dňa 25.02.2013 (čiastočné späťvzatie, č.l.70) nedomáha, ako vyplýva zo
záveru čiastočného späťvzatia, kde uvádza znenie petitu, po čiastočnom späťvzatí žaloby. S touto vadou
sa súd prvého stupňa pred rozhodnutím o veci nevysporiadal - teda či žalobca na úrokoch z omeškania

do 31.12.2011 v sume 154,43 eura trvá alebo nie. Nakoľko sa však v pôvodnej žalobe uvedených úrokov
domáhal a nevzal aj v tejto časti žalobu späť, bolo povinnosťou súdu o uvedených úrokoch rozhodnúť. V
odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd prvého stupňa uvedenými úrokmi zaoberá, pričom uvádza,
že v tejto časti nebol nárok dôvodný, do výrokovej časti rozsudku však rozhodnutie o uvedených úrokoch
v sume 154,43 eura nepojal. Nerozhodol teda o časti uplatneného nároku, čím odňal žalobcovi možnosť

konať pred súdom. Napriek skutočnosti, že žiaden z účastníkov v tejto časti rozhodnutie súdu prvého
stupňa nenapadol, odvolací súd na uvedenú vadu prihliadal v zmysle citovaného ustanovenia § 212 ods.
3 OSP, nakoľko nerozhodnutie aj o tejto časti žaloby má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
S ohľadom na uvedené teda možno uzavrieť, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o trovách konania
založil na nesprávnom vyhodnotení miery úspechu účastníkov vo veci, na rozhodnutie o trovách konania

aplikoval nesprávnu právnu normu. Na vyhodnotenie úspechu vo veci má vplyv aj rozhodnutie o tej časti
žaloby, o ktorej súd prvého stupňa nerozhodol (úrokoch z omeškania do 31.12.2011 v sume 154,43
eura), pričom si jednoznačne neustálil, či na tejto časti žaloby žalobca trvá. Právne závery súdu prvého
stupňa preto možno hodnotiť aj ako predčasné. Rozhodnutie odvolacím súdom by však za tohto stavu
veci nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bola porušená zásada dvojinštančnosti súdneho

konania, pritom posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je súčasťou práva
na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

S poukazom na uvedené okolnosti dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
spočíva jednak na nesprávnom právnom posúdení veci, keď súd prvého stupňa nedostatočne zistil a

vyhodnotil mieru úspechu v konaní a aplikoval nesprávny právny predpis a jednak v odňatí možnosti
konať pred súdom, keď nerozhodol o celom predmete žaloby. Rozsudok súdu prvého stupňa preto v
napadnutej časti trov konania zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP a vec mu v tejto
časti vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa predovšetkým vysporiada s tým, či žalobca trvá aj na úrokoch z
omeškania do 31.12.2011 v sume 154,43 eura, o tejto časti rozhodne (či už procesne alebo meritórne),
správne vyhodnotí mieru úspechu v konaní, ktorá závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k

uplatnenému žalobnému petitu a rozhodne o trovách konania, pričom rozhodne o trovách konania aj v
súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby. Svoje rozhodnutie riadne, zrozumiteľne odôvodní. V novom
rozhodnutí vo veci samej rozhodne o náhrade trov prvostupňového aj odvolacieho konania (224 ods.
3 OSP).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.