Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Vanca
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/30/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814208757
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814208757.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Z. T. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v I.,
K. XXX/A, zastúpený spoločnosťou verita, s.r.o., IČO: 35 940 875, so sídlom v Bratislave, Karpatská
18 proti povinnému: A. M., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXX, B. o vymoženie 890,35 eura s prísl. vedenej
pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Kálmana Mikszatha 268, Rimavská
Sobota, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 17.9.2014, č.k.
9Er/878/2014-12, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 17.9.2014, č.k.
9Er/878/2014-12 (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.
V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený navrhol vykonať exekúciu proti
povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, spis. zn.
PV-B/1011/0245 zo dňa 28.2.2014. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. d),
§ 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“), podľa § 44 ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZoRK“), podľa § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( „ZoSÚ“), § 52 a nasl. zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Súd prvého stupňa zistil, že medzi účastníkmi bola
dňa 17.12.2007 uzatvorená zmluva o úvere (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej právny predchodca
oprávneného poskytol povinnému úver, ktorý sa tento zaviazal splácať v pravidelných mesačných
splátkach. Súd prvého stupňa posúdil Zmluvu o úvere ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko
právny predchodca oprávneného (dodávateľ) má v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov, čiže koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný vystupuje v zmluve ako
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Zmluva bola uzavretá na pripravenom tlačive, do ktorého sú vpisované údaje o povinnom a výške úveru,
pričom povinný nemal možnosť meniť obsah všeobecných podmienok, mal len možnosť akceptovať
alebo neakceptovať Zmluvu ako celok.
Súd prvého stupňa konštatoval, že rozhodcovská doložka je upravená v bode 3.6 Zmluvy o úvere -
Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek
spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad , budú rozhodované pred
Stálym rozhodcovským súdom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., rozhodnutie
bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné a taktiež v Obchodných podmienkach pre úver(verzia 1/2007), ktoré tvoria prílohy Zmluvy o úvere v čl. 11.2, Prechodné a záverečné ustanovenia
v znení zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené
dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov
vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ
alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR SR OS
Bratislava 1, odd. Sa, vl. č. 3157/B (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania
sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom
rozhodcovského konania je Bratislava.
Po preskúmaní vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky zistil, že táto tvorí súčasť všeobecných
úverových podmienok dodávateľa, že nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva
zo štandardnej zmluvy a neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie majetkového sporu
vzniknutého z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou všeobecným súdom, navyše splýva s ostatnými
štandardnými podmienkami, preto mal povinný možnosť len odmietnuť zmluvu o úvere alebo podrobiť sa
všetkým obchodným podmienkam, taktiež nútila spotrebiteľa uplatňovať, či brániť svoje práva výhradne
pred v zmluve vopred určeným rozhodcovským súdom a teda spôsobovala značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čím napĺňa znaky neprijateľnej
podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je v súlade s ust. § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatná. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej
veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, vydaný exekučný titul nemá legitimitu a je
materiálnenevykonateľný,súdprvéhostupňažiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavýkon
exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací
súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie exekúcie
vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205
ods. 2 písm. a/ O.s.p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205
ods. 2 písm. e/ O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie (§ 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
(§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle
tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie
skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku. Exekučný súd
pri skúmaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne príslušný vo veci konať či už
ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Rozsah právomoci
exekučného súdu je daný aj § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa oprávneného exekučný
súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské
konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK); výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov
a pre všetky orgány, čím tvorí prekážku „res iudicata“. Tiež poukázal na § 93b ods. 1
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré ukladalo povinnosť právnemu predchodcovi oprávneného
(Z., a.s.) ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať
túto zákonom stanovenú ponuku. V ďalšom namietal, že súd prvého stupňa porušil zásadu zákazu
retroaktivity, ak na Zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi dňa 09.12.2007 aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, aj keď tento v čase jej uzavretia sa na predmetnúzmluvu nevzťahoval. Navyše, rozhodcovskú zmluvu vyhlásil za neplatnú bez toho, aby riadne zdôvodnil,
v čom táto spôsobovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Za týmto účelom zároveň vykonal nové dokazovanie, avšak oprávnenému nedal možnosť
sa k takto vykonaným dôkazom či nanovo vytvorenému skutkovému stavu vyjadriť. Mal za to, že nie
je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu Rady č. 93/13/EHS, nakoľko
tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je výlučne aktom sekundárnej povahy,
ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom
prípade interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom, teda ani voči
účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Oprávnený v ďalšom poukázal na rôzne rozhodnutia
súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom, ktorý
nahrádzal pasivitu povinnej.
Povinný a súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní.
Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu
k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda
neplatnej podmienky.
Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 17.12.2007 zmluvu o
úvere č. 2193687407, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 995,82,- eur,
ktorý sa povinný zaviazal vrátiť v 60 mesačných splátkach po 31,73,- eur (ďalej len „zmluva o úvere“).
Exekučným titulom v tomto konaní je rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, zo dňa
28.2.2014, sp. zn. PV -B/1011/0245, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.3.2014 a vykonateľnosť
dňa 4.4.2014. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala
rozhodcovská doložka uvedená v bode 3.6 Zmluvy o úvere a taktiež v Obchodných podmienkach v čl.
11 - bod 11. 2, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere č. 2193687407 zo dňa 17.12.2007 uzatvorenej medzi
Z. I., a.s. (právny predchodca oprávneného) a povinným.
Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť,
že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámcinúteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj
v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť
exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.
V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.
Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.
Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.
V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v bode 3.6 Zmluvy o úvere a taktiež
v Obchodných podmienkach, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere č. 2193687407 zo dňa 17.12.2007
v znení :
1. „ Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ, vrátane sporov o jej
vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., rozhodnutie bude pre obidve zmluvné strany konečné.“
2. „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené
dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov
vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ
alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR SR OS
Bratislava 1, odd. Sa, vl. č. 3157/B (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania
sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom
rozhodcovského konania je Bratislava.“
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej
posúdením súdom prvého stupňa a má za to, že táto vyžaduje od povinného ako spotrebiteľa, aby
akékoľvek spory vyplývajúce zo zmluvy, riešil výlučne v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom
a podľa jeho vnútorných predpisov, s ktorými povinný ani nebol oboznámená. Okrem toho, ako uviedol
súd prvého stupňa a čo vyplýva aj z vyššie uvedeného, rozhodcovská doložka nebola individuálne
vyjednaná, bola súčasťou predtlačeného formulára vypracovaného poskytovateľom úveru, v danom
prípade Z., a.s. ako právnym predchodcom oprávneného a povinný nemal reálnu možnosť túto zmeniť,
ale iba zmluvu o úvere podpísať alebo nepodpísať. Z množstva exekučných vecí odvolací súd zistil,
že spotrebiteľ ani nie je reálne schopný sa s týmito riadne oboznámiť a odvolací súd v ani jednej
z prejednávaných vecí nezistil, že by spotrebiteľ uplatnil nejakú výhradu k zmluve alebo obchodným
podmienkam.
K námietke oprávneného, že zákonná úprava (§ 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách) dáva
bankámpovinnosťspotrebiteľoviponúknuťriešeniesporovrozhodcovskýmsúdomodvolacísúduvádza,
že ide o poučovaciu povinnosť, ale nie povinnosť takýto spôsob rozhodovania sporov spotrebiteľom
vnútiť. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením oprávneného, že z právnej úpravy nevyplýva, že
spotrebiteľské spory nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, ale k tomu uvádza, že pri dohode
o takomto spôsobe riešenia sporov má byť spotrebiteľ, ktorý nie je podnikateľom a nepozná právnu
úpravu takéhoto konania ako ani vnútorné predpisy rozhodcovských súdov, podrobne oboznámený s
takýmto konaním, aby mal možnosť si vybrať, či spor s oprávneným, ako dodávateľom, bude riešiť v
rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred všeobecným súdom.
Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je preto potrebné považovať za konanie, v
ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje „silnejšie" postavenie a
spotrebiteľovi ako „slabšej" strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky, a teda za konanie, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako aj podľa § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútna neplatnosť rozhodcovskej doložky uvedenej vo VOP.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá a okrem toho jej znenie bolo
v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká
bola už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008. OZ
síce až od 1.1.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej
podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. OZ účinný do 31.12.2007 len demonštratívne
menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné
podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. OZ s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu
neplatnosti. Keďže ust. § 53 nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a), išlo o
neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej
povinnosti.Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na
vykonanie exekúcie.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne.
V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. mu
nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Povinnému takéto trovy nevznikli, preto odvolací
súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.