Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. január 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/26/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214202717
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3214202717.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr.

Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľa: V. S. U., a.s., IČO: 36 234
176,O.XXXX/XXX,L.protiodporcovi:L.T.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomJ.XXX,zaúčastivedľajšieho
účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov
5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, odporca a vedľajší účastník zastúpení JUDr. H. S., advokátom
so sídlom v I., J. W. X/A, o zaplatenie 2.364,49 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 23. októbra 2014, č. k. 5C/59/2014-87, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania m e n í tak, že navrhovateľ

je povinný zaplatiť odporcovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 225,55 eur
na trovách právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
odvolacieho konania v sume 131,15 eur, k rukám ich právneho zástupcu JUDr. H. S., advokáta, do troch

dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi
zaplatenia sumy 2.364,49 eur, kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 231,58 eur a úroku
z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.364,49 eur od 20.06.2014 do zaplatenia titulom
uzavretej úverovej zmluvy. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 18.05.2004
uzavrel navrhovateľ ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom Úverovú zmluvu č. 5404160628, predmetom
ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru do výšky úverového rámca 995,82 eur (30.000,- Sk), pri
výške mesačnej splátky 39,83 eur (1.200,- Sk). Podľa hlavy 7 § 7 ÚZP bol odporca povinný hradiť

navrhovateľovi poplatky za poskytnuté služby s tým, že špecifikácia poplatkových služieb a výška
poplatkov je daná vždy sadzobníkom spoločnosti aktuálnym v dobe vzniku poplatkovej povinnosti. Podľa
hlavy 7 § 9 ÚZP bol odporca povinný platiť navrhovateľovi úrok z poskytnutého úveru vo výške aktuálne
platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úveru s tým,
že základná úroková sadzba pre účely výpočtu úrokov je uvedená v aktuálnom sadzobníku. Zároveň
bolo uvedené, že navrhovateľ je oprávnený meniť výšku základnej úrokovej sadzby v závislosti na vývoji
úrokovej sadzby úverov na medzibankovom trhu v SR s tým, že je povinný klientovi zmenu základnej

úrokovej sadzby bezodkladne oznámiť. Výška úverového rámca bola na základe žiadostí odporcu
postupne navyšovaná, a to až na sumu 2.350 eur. Odporca z úveru postupne vyčerpal istinu 8.263,98
eur a splatil 9.049,32 eur, z ktorých navrhovateľ na istinu započítal sumu 6.038,63 eur a zvyšok započítal
na úroky a poplatky. Súd citoval ust. § 2 písm. b/, § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z.z.o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je potrebné zamietnuť. Zmluvu
uzavretú medzi účastníkmi konania vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, čo napokon medzi
účastníkmi nebolo sporné. Nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by zmluvu urobila v celom rozsahu neplatnou.

V zmluve však neboli uvedené úroky ani poplatky, preto dospel k záveru, že navrhovateľ ich v zmysle §
4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch nemohol od odporcu požadovať. Navrhovateľ tak nemohol
ani akúkoľvek platbu odporcu započítať na úroky a poplatky. Mohol by požadovať iba istinu a zákonný
úrok z omeškania v prípade omeškania odporcu. Odporca tak preukázateľne uhradil navrhovateľovi viac
ako bola istina poskytnutého úveru, a to sumu o 785,34 eur vyššiu, čím pohľadávka navrhovateľa na

istine zanikla. Na úroky a poplatky navrhovateľ tak nemá nárok a pokiaľ by aj mal nárok na uplatnený
úrok z omeškania, tak mu ho nebolo možné priznať, pretože suma uhradená odporcom prevyšuje aj
úrok z omeškania uplatnený navrhovateľom. Skutočnosť, že úroky a poplatky sú uvedené v sadzobníku,
na ktorý odkazujú iba ÚZP, na ktoré odkazuje zmluva, že sú jej súčasťou nemožno považovať za
uvedenie úrokov a poplatkov v zmluve. Takéto ustanovenia zmluvy nemožno považovať za konkrétne a
určité uvedenie úrokov a poplatkov v zmluve a teda za platné dojednanie ohľadne úrokov a poplatkov.

Okrem toho ÚZP ani sadzobník nie sú odporcom podpísané a ani inak nebolo preukázané, že bol pred
podpisom zmluvy s nimi oboznámený. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v sume 334,84 eur na trovách právneho zastúpenia
a úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal trovy v sume 465,98 eur na trovách
právneho zastúpenia.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod
uviedol ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d/, f/, b/ O.s.p..

Pokiaľ ide o uzatvorenie zmluvy na vopred pripravenom tlačive, tak uviedol, že poplatky a úroky boli
uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy. Z úverovej zmluvy
je jasné a zrozumiteľné, že sadzobník poplatkov a rovnako aj úverové zmluvné podmienky sú súčasťou
zmluvy. Príručka, ktorej súčasťou je sadzobník poplatkov odporca prevzal a bol s ňou oboznámený. V
tomto prípade ide o revolvingovú zmluvu, na ktorej rube boli úverové zmluvné podmienky, takže nie je

dôvodnépopierať,ženebolisúčasťouzmluvy.Malzato,žezmluvajecelistvá,uzavretávpísomnejforme
určitým, slobodným a vážnym prejavom odporcu. Svoju vôľu byť viazaný touto zmluvou a jej súčasťami
potvrdil odporca aj podpísaním úverovej zmluvy. Vychádzajúc z právnej teórie mal za to, že písomná
forma právneho úkonu spočíva v tom, že obsah prejavu vôle je zachytený v texte listiny. Písomnosť musí
navonok predstavovať jeden uzavretý celok, aby sa zabránilo manipulácii s jeho jednotlivými časťami

(jednotlivé náležitosti zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru sú uvedené v úverových zmluvných
podmienkach, pričom ako je uvedené opäť na lícnej strane úverovej zmluvy, t. j. nad podpisom odporcu
„nedoddeliteľnou súčasťou“ tejto úverovej zmluvy sú úverové podmienky v spoločnosti V. S. U., a.s.
uvedené na rube tejto listiny (str. 1) a na samostatnom liste (str. 2). V súvislosti s písomnou formou
úverovej zmluvy navrhovateľ poukázal aj na skutočnosť, že žiadny právny predpis neustanovuje, kde

má byť na listine, zachytávajúcej písomný prejav vôle, umiestnený podpis. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutieNajvyššiehosúduČRz27.03.2008sp.zn.26Cdo/2317/2006.Nesúhlasilanistrovami,ktoré
v predmetnom rozsudku vyčíslil súd, keď súd vyčíslil trovy za vedľajšie účastníctvo a právne zastúpenie
odporcu tomu istému advokátovi. Vyslovil názor, že pri priznaní trov vedľajšiemu účastníkovi by mal
súd skúmať ich účelnosť, pričom podľa jeho názoru ak bol v jednej osobe právny zástupca odporcu a

právny zástupca vedľajšieho účastníka nie sú trovy priznané jednému z nich účelne vynaložené, pretože
poskytuje rovnaké právne stanoviská k predmetnej veci.

Odporca a vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok okresného
súdu potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Argumentáciu navrhovateľa ohľadne

platného dojednania ročnej úrokovej sadzby označil, aj vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax
súdov, za bezpredmetnú. Poukázal na skutočnosť, že dojednanie o dôležitých náležitostiach ako je
ročná úroková sadzba majú byť súčasťou hlavnej časti úverovej zmluvy. Dojednanie obligatórnych
náležitostí formou neurčitých odkazov na viaceré dokumenty, ktoré sú naviac ťažko čitateľné, nemožno
považovať za platné. V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu ČR I. ÚS/35/12/11, ktorý

možno analogicky použiť aj na prejednávanú vec. Ďalej poukázal na to, že odporca svojim podpisom
nepristúpil k všeobecným obchodným podmienkam, taktiež nepristúpil ani k sadzobníku poplatkov, preto
nemožno ani usudzovať, že bol s nimi oboznámený. K trovám konania uviedol, že vedľajší účastník
a odporca nemôžu byť sankcionovaná nepriznaním náhrady trov len preto, že ich právny zástupcazabezpečoval ich zastúpenie v konaní lege artis a dôsledne hájil záujmy svojich klientov. Poukázal na
nutnosť zúčastňovať sa osobne na pojednávaniach aj v takejto z pohľadu navrhovateľa skutkovo a
právnezdanlivorelatívnenenáročnejveci,nakoľkoobdobnéspoločnostiakonavrhovateľmajútendenciu

iniciatívne mimo súdneho konania manipulovať žalovaných dlžníkov a v súdnom konaní zastierať
relevantné skutočnosti potrebné k objektívnemu posúdeniu veci a rozhodnutiu súdu.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je
potrebné vo výroku, ktorým súd rozhodol o trovách odporcu podľa § 220 O.s.p. zmeniť a v zostávajúcej

časti je potrebné rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť, pretože je vo výroku
vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia.

Navrhovateľ v odvolaní uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/, b/ O.s.p..

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktoré nezodpovedá

postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p.. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v

konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti,
pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam
§ 133 až 135 O.s.p..

Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. možno teda napadnúť výsledok činnosti
súdu pri hodnotení dôkazov, ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd
dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať
s jeho skutkovými závermi.

Navrhovateľ v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než prvostupňový súd a robí z
vykonaných listinných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce sa skutočnosti, či úverová zmluva
uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje náležitosti upravené ust. § 4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy.

Zároveň túto okolnosť považuje za nesprávne právne posúdenie veci ako dôvod na odvolanie podľa §
205 ods. 2 písm. f/ O.s.p..

Podľa súdnej praxe sa za nesprávne právne posúdenie považuje mylná aplikácia a výklad právnej normy

na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil obsah úverovej zmluvy, ktorú
účastníci konania uzavreli dňa 18.05.2004, v dôsledku čoho vyvodil správny záver o tom, že predmetná
zmluva neobsahuje žiadne úroky a poplatky, v dôsledku čoho v zmysle ust. § 4 ods. 5 cit. zákonného

ustanovenia nemôže od odporcu ako spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere.Z predloženej úverovej zmluvy zo dňa 18.05.2004 jednoznačne vyplýva, že v nej nie sú uvedené žiadne
úroky ani poplatky. Je tam uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové zmluvné podmienky
uvedené na rube listiny a samostatnom liste.

Vo všeobecnosti je možné akceptovať takýto postup veriteľa, keď úverové podmienky sú zahrnuté ako
súčasť úverovej zmluvy, avšak musia byť koncipované spôsobom, ktorý nie je v rozpore s ochranou
spotrebiteľa. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že pre záver o tom, či boli dostatočne
dojednané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak ako to je aj v danom prípade, vyžadované

Zák. č. 258/2001 Z. z., nepostačuje poukaz na dobrovoľné uzavretie zmluvy a zmluvnú voľnosť.

Podľa viacerých rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj súdov Slovenskej republiky,
prípadne iných členských štátov Európskej únie, je prípustné uplatnenie takých obchodných podmienok,
podľa ktorých zmluvné strany si môžu dohodnúť obsah práv a povinností, ktorými sa budú vzájomne
riadiť, pričom dohodnuté práva a povinnosti sú obvykle obsiahnuté priamo v zmluve, pričom nie je

vylúčená aplikácia všeobecných či iných obchodných podmienok, na ktoré môže zmluva odkazovať.
Uplatnenie obchodných podmienok však nie je neobmedzené, ale naopak právna úprava stanovuje
zákonné limity. Pre spotrebiteľské zmluvy platí, že nemôžu obsahovať dojednania, ktoré sú v rozpore s
požiadavkami dobrej viery alebo znamenajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, ďalej také, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy a pod..

Z technického hľadiska dochádza v praxi k prípadom, kedy zmluva činí svojou súčasťou všeobecné
obchodné podmienky formou odkazu na ne. Ak sa však má ich záväznosť pre daný vzťah odvíjať od
súhlasu zmluvných strán, musí k nemu pristúpiť oboznámenie sa s ich obsahom.

Pokiaľ ide o oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom týchto obchodných podmienok, tak opäť nemôže
postačovať len samotné vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol s podmienkami
oboznámený. Účelom právnej úpravy ochrany spotrebiteľa je snaha o dosiahnutie skutočnej rovnováhy
medzi zmluvnými stranami spotrebiteľských zmlúv tým, že budú právne vyrovnané ekonomické,
informačné, odborné a iné rozdiely, ktoré medzi týmto stranami existujú. Nerovnosť východiskových

pozícií bola preto korigovaná v pozitívnom práve z podoby vyššej informačnej povinnosti dodávateľa
do podoby zákazu niektorých dojednaní v spotrebiteľských zmluvách alebo do podoby príkazu v
pochybnostiach spotrebiteľských zmlúv vykladať ich pre spotrebiteľa najpriaznivejšie. V praxi sa to ďalej
prejavuje aj tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak sa jedná o formulárovú zmluvu má byť pre
priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Zmluvné dojednania

musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť vo výrazne menšej veľkosti než okolitý text, nesmú
byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej
a malým písmom písanej forme ukryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o
ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú.

Zmluvná sloboda, na ktorú poukazuje navrhovateľ v odvolaní je fakticky pri určovaní, čo bude obsahom
zmluvy a vo všeobecných podmienkach len zdanlivá, lebo obe listiny vo formulárovej podobe pripravuje
dodávateľ a s ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile dodávateľa a spotrebiteľa je zrejmé, že
spotrebiteľ sa len ťažko môže domôcť zmeny vopred pripravených zmluvných ustanovení.

V prejednávanej veci je nepochybné, že úverové podmienky, ktoré podľa vyhlásenia účastníkov majú
tvoriť súčasť úverovej zmluvy sú formulárového typu písané drobným typom ťažko čitateľného písma a
najmä formulované nejednoznačných spôsobom, ktorým nemôže porozumieť bežný spotrebiteľ. Naviac
ustanovenia úverových zmluvných podmienok obsahujú opäť len ďalší odkaz na sadzobník poplatkov,
pričom nie je zrejmé, že so sadzobníkom poplatkov a odmien bol odporca oboznámený.

Záver súdu prvého stupňa o tom, že predmetné ustanovenia zmluvy nemožno považovať za konkrétne
a určité uvedenie úrokov a poplatkov v zmluve, a teda za platné dojednanie ohľadne úrokov a poplatkov,
treba považovať za správny.

V dôsledku toho nie je potom možné súdu prvého stupňa vyčítať ani jeho právne posúdenie, keď v
zmysle ust. § 4 ods. 5 Zák. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy od spotrebiteľa
nemôže veriteľ považovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý po vyhodnotení dôkazov a správnej aplikácii právnych predpisov
vyvodil záver o tom, že návrh nie je dôvodný, pretože odporca úver, ktorý predstavoval 8.263,98 eur v
celom rozsahu uhradil, keď zaplatil navrhovateľovi 9.049,32 eur, treba preto považovať za správny, v

dôsledku čoho bol aj rozsudok okresného súdu potvrdený.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) navrhovateľ vo svojom odvolaní žiadnym spôsobom
nešpecifikoval. Za takúto inú vadu sa podľa súdnej praxe považuje totiž také porušenie procesných

predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia, pričom ide predovšetkým o
porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podriadiť pod ustanovenie § 221 ods. 1 O.s.p..
Navrhovateľ v odvolaní neuvádzal o aké porušenie jeho procesných práv sa malo jednať, pričom zo
spisu nevyplýva taký postup súdu prvého stupňa, ktorý by bolo možné hodnotiť za inú vadu konania,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Z správny považoval odvolací súd aj výrok súdu prvého stupňa o trovách spočívajúcich v odmene za
právne zastúpenie vedľajšieho účastníka.
Zo spisu vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do konania oznámením zo dňa 26.08.2014 a vo veci sa
písomne vyjadril podaním zo dňa 04.09.2014. Zo spisu taktiež vyplýva, že právny zástupca vedľajšieho
účastníka sa zúčastnil pojednávania konaného dňa 23.10.2014, preto súd prvého stupňa správne

priznal vedľajšiemu účastníkovi odmenu za právne úkony prevzatie a príprava zastúpenia, písomné
podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 04.09.2014 aj za zastupovanie na pojednávaní dňa 23.10.2014 (vo
výške 50%, keďže v tom čase zastupoval už aj odporcu). Správne priznal vedľajšiemu účastníkovi aj
režijný paušál k týmto trom úkonom právnej služby, polovicu cestovných náhrad, polovicu náhrady za
straty času a 20% DPH.

Odvolací súd však zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o priznaných trovách odporcovi,
ktorého zastupoval ten istý právny zástupca ako vedľajšieho účastníka v konaní, keď bol toho názoru,
že odporcovi nepatrí náhrada trov konania za úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia
dňa 19.09.2014, nakoľko sa jedná o totožnú vec, kde právny zástupca bol nepochybne oboznámený

s predmetom sporu, keďže v konaní zastupoval už vedľajšieho účastníka na strane odporcu. V
zostávajúcej časti výrok prvostupňového súdu o priznaných trovách odporcovi odvolací súd potvrdil,
nakoľko súd prvého stupňa priznal právnemu zástupcovi odporcu odmenu a náhradu hotových výdavkov
len v jednej polovici (rovnako ako u vedľajšieho účastníka), keď rovnaký právny zástupca zastupoval
oboch týchto klientov. Z uvedených dôvodov náhradu trov prvostupňového konania odporcovi znížil o

sumu 101,25 eur za úkon: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 19.09.2014 + režijný paušál 8,04 eur.

Pokiaľ sa jedná o navrhovateľom namietanú účelnosť právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka,
odvolací súd bol toho názoru, že úkony, ktoré vykonal právny zástupca vedľajšieho účastníka boli
procesnenevyhnutnévzáujmeďalšiehoúčelnéhobráneniaprávodporcuvobčianskomsúdnomkonaní.

Odvolací súd sa stotožnil so stanoviskom vedľajšieho účastníka, že nepriznanie trov vedľajšiemu
účastníkovi by znamenalo porušenie princípu rovnosti zbraní. Pokiaľ je prípustné, aby samotný
navrhovateľ bol právne zastúpený, môže aj vedľajší účastník na strane odporcu si zvoliť právneho
zástupcu, ktorý má potom následne právo na náhradu trov konania, pokiaľ tu nie sú iné okolnosti
brániace takémuto rozhodnutiu, pričom v prejednávanej veci žiadne takéto okolnosti zistené neboli.

Pokiaľ ide o namietané zastúpenie tým istým zástupcom u vedľajšieho účastníka ako aj u odporcu,
odvolací súd sa stotožňuje s názorom navrhovateľa, že za situácie, keď už v konaní vystupuje vedľajší
účastník, ktorý bráni práva odporcu v konaní, nie je potrebné, aby sa odporca dal zastupovať tým istým
právnym zástupcom, nakoľko jeho práva sú už dostatočne chránené. V danej veci však odvolací súd po
zmene napadnutého výroku priznal právnemu zástupcovi týchto účastníkov odmenu v rozsahu, v akej by

mu odmena patrila, aj keby zastupoval iba jedného z týchto účastníkov, keďže u každého z účastníkov
mu bola odmena krátená o 50%.

V odvolacom konaní bol tak plne úspešný vedľajší účastník konania a aj odporca, ktorý bol neúspešný
iba v nepatrnej časti, vedľajšiemu účastníkovi patrí teda podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 a odporcovi

podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 3 O.s.p. náhrada trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby:
vyjadrenie k odvolaniu vo výške 101,25 eur + režijný paušál 8,04 eur + 20% DPH v sume 21,86 eur,
spolu 131,15 eur.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .