Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. júl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/29/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814208764
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814208764.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: I. F. s.r.o., A. X/A, E., IČO: XX XXX XXX,
zastúpený spoločnosťou verita, s.r.o., advokátska kancelária, Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875,
proti povinnému: L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. I. XXX, o vymoženie 340,68 eur s príslušenstvom,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Kálmana Mikszatha 268, Rimavská
Sobota, pod sp. zn. EX 1702/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava

zo dňa 30.9.2014 č. k. 9Er/879/2014-17 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD.,

Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie podľa exekučného titulu -
právoplatného a vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie
so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2013-2195 zo dňa 20.2.2014.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 a 4, §
54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného
v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, § 44 ods. 1 a § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní a uviedol, že zmluva o osobnom účte uzavretá medzi právnym predchodcom
oprávneného(I.banka,a.s.)apovinnýmdňa19.9.2007č.XXXXXXXjezmluvouospotrebiteľskomúvere

v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovení Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že podľa § 44 Exekučného poriadku je exekučný súd povinný preskúmať aj predložený
exekučný titul. Poukázal na to, že v obchodných podmienkach k zmluve v bode 3.2.12 je zakotvená
rozhodcovská doložka, ktorú súd prvého stupňa považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože
bola súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú povinný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, osobitne si ju
nevyjednal a nemal možnosť sa s ňou bližšie oboznámiť vzhľadom na jej splynutie s ostatnými

štandardnými podmienkami. Zdôraznil, že táto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, lebo veriteľ povinnému ako
spotrebiteľovi neumožnil ani voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom.
Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli podľa záveru
súdu prvého stupňa vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu
poskytujúustanoveniaObčianskehozákonníka.Zakotvenározhodcovskádoložkaobsahujeneprijateľnú

podmienku a preto je podľa § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka neplatná. Z uvedených dôvodov súd
prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby príslušný súd
napadnuté uznesenie zmeniť a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby

napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený namietal,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/O. s. p.). Uviedol, že právoplatný rozhodcovský

rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd s ním preto musí nakladať
rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu (§ 159 O. s. p.). Zdôraznil, že exekučný súd nie je
oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku rozhodcovského súdu a
ani nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Poukázal na § 93b
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, z ktorého vyplývala povinnosť právneho predchodcu oprávneného
(Poštová banka) predložiť povinnému ako klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že

povinnému bola daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Poukázal na ustanovenie § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka a tiež na § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní,podľaktorých súdpríslušnýnavýkonrozhodnutiaalebonaexekúciupodľaosobitnýchpredpisov
na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie
o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný
na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; pretože nie každá
skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi.
Oprávnený tiež zdôraznil, že vychádzajúc z čl. 288 Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní

Európskejúnie,smernicearozhodnutianiesúpriamozáväznéprejednotlivcov,atedaanipreúčastníkov
tohto konania. Ďalej uviedol, že predmetná zmluva o úvere je štandardnou úverovou zmluvou, ktorou bol
poskytnutýúverbankou,ktorábolazriadenáapôsobívSRvsúladesustanoveniamizákonač.483/2001
Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej Banky Slovenska. Oprávnený poukázal na viaceré
rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach a uviedol, že právoplatný

rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci rovnako ako rozsudok
všeobecného súdu a exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva a
skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu či konštatovať neprijateľnosť zmluvných
podmienok. Tvrdil, že súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Citoval z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013-8, podľa ktorého hoci
je účelom exekučného práva aj ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami núteného
výkonu rozhodnutia, určite ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície. Mal za
to, že v exekučnom konaní, nezohráva fakt, že povinný bol v základnom konaní charakterizovaný ako
spotrebiteľ, žiadnu právne významnú úlohu. Poukázal tiež na smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a mal za to, že rozhodcovská doložka bola
naformulovaná a dojednaná podľa zákona a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.

Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 6.11.2014 a povinnému dňa 5.11.2014.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, kže odvolaniu
nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a
3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214
ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje
proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.), na doplnenie
odôvodnenia napadnutého uznesenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:Oprávnený v podanom odvolaní namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad
všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z
nich udelenie poverenia vylučuje.

VychádzajúczprávnejúpravyobsiahnutejvExekučnomporiadkujezrejmé,žepovinnosťouexekučného
súdu je dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v
každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade
zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,

musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým
exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je
oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva

aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Slovenskej bankovej asociácie vydaný rozhodcom Mgr. Michalom Hollým dňa 20.2.2014 sp. zn.
II/2013-2195. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.3.2014 a vykonateľnosť dňa

29.3.2014. Podstatné pre posúdenie, či sa exekúcia vykonáva na základe exekučného titulu vydaného
orgánom na to oprávneným je zistenie, či v zmluve, prípadne v inom dokumente si strany dohodli
rozhodcovskú doložku alebo uzavreli rozhodcovskú zmluvu.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že právny predchodca oprávneného (I. banka, a.s.) a povinný uzavreli

dňa 19.9.2007 zmluvu o osobnom účte č. XXXXXXX. Súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky pre
osobný účet, v ktorých v bode 3.2.12 bola zakotvená rozhodcovskú doložku. V rozhodcovskej doložke sa
zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z označených bankových obchodov
a zo zmlúv upravujúcich tieto bankové produkty bude prejednávať a rozhodovať Stály rozhodcovský
súd pri Asociácii bánk SR podľa štatútu a rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, pričom toto

rozhodnutie bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách

a po vzniku sporu, súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom
dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom
procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých
mravov, je plne opodstatnená.

Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní, lebo takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Aj keď citované ustanovenie bolo do právneho
poriadku Slovenskej republiky zavedené až novelou účinnou od 1.1.2008, táto okolnosť nie je dôvodom

na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky v zmluvách uzatvorených pred 31.12.2007.
Občianskyzákonníkúčinnýdo31.12.2007lendemonštratívnemenovalniektoréneprijateľnépodmienky,
a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky
zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu
neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady
relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez
ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, lebo praktickým
dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, je
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá žalobu
na rozhodcovský súd. Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si dodávateľ už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal

žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá
v množstve iných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa
predstáv dodávateľa.

Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale

vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite
naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu
preexekučnýtitulvpredmetnomkonaní,znemožňujevoľbouspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj
pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zák. č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma
zmluvnými stranami. Ako vyplynulo z obsahu spisu, všeobecné obchodné podmienky pôžičky, v ktorých

je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli podpísané zmluvnými stranami, preto tieto všeobecné
obchodné podmienky nie je možné považovať za rozhodcovskú doložku k hlavnej zmluve - zmluve o
pôžičke. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy
v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom
prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp.

zn. 2Cdo 245/2010).

Neobstojí odvolacia námietka oprávneného, že v čase podpisu zmluvy bol právny predchodca
oprávneného povinný podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú rozhodnuté

v rozhodcovskom konaní. Zo Zákona o bankách vyplýva pre banku jedine povinnosť ponúknuť svojim
klientom - spotrebiteľom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. V zmysle § 43a Občianskeho
zákonníka návrh na uzavretie zmluvy musí byť určený jednej alebo viacerým určitým osobám, musí byť
dostatočne určitý a musí z neho vyplývať vôľa navrhovateľa, aby ním bol viazaný v prípade prijatia.Zároveň platí, že včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné
konanie, z ktorého možno vyvodiť súhlas, je prijatím návrhu (§ 43c ods. 1). Mlčanie alebo nečinnosť
samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V danom prípade je

dohoda strán o rozhodovaní sporov zo zmluvy rozhodcovským súdom zakotvená len v obchodných
podmienkach veriteľa, ktoré neboli zmluvnými stranami podpísané, teda nemožno zistiť nepochybný
prejav vôle povinného tento návrh prijať. Rozhodcovská doložka teda nebola osobitne dojednaná s
povinnou ako spotrebiteľom, povinná nemala ani možnosť sa k tejto podmienke zmluvy vyjadriť, pretože
v konečnom dôsledku splynula s inými štandardnými obchodnými podmienkami, mohla len zmluvu

ako celok odmietnuť, alebo ju ako celok podpísať vrátane obchodných podmienok s rozhodcovskou
doložkou.

Vzhľadom na to, že zmluvné strany v zmluve o úvere neuzavreli platne dohodu o rozhodcovskej doložke,
rozhodcovský súd nemal vo veci právomoc konať a rozhodnúť rozhodcovským rozsudkom, oprávneným
predložený exekučný titul nebol teda vydaný orgánom na to oprávneným. Už samotná táto skutočnosť

predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe. Pre rozhodnutie
vo veci bolo podstatné posúdenie rozhodcovskej doložky, preto sa odvolací súd ďalšími odvolacími
námietkami oprávneného nezaoberal.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého

stupňa správne vyhodnotil dojednanú rozhodcovskú doložku ako absolútne neplatnú a správne posúdil
rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul. Dôvodne preto zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako

vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože
oprávnený nebol v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.