Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. január 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/24/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512201489
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8512201489.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, v právnej veci žalobcu Prvá stavebná

sporiteľňa, a.s., IČO: 31335004, Bratislava, Bajkalská 30, právne zastúpeného JUDr. Silviou Sovovou,
advokátkou so sídlom v Košiciach, Diamantová 10, proti žalovaným 1. D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G. U., v súčasnosti G. G. XX, F., 2. S. S., nar. XX.X.XXXX, X. XXXX/XX, Y. T. I., o zaplatenie
6.664,19 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.601,93 eur a úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne:
- zo sumy 3.088,93 eur za obdobie od 29.5.2012 do 26.7.2012,

- zo sumy 2.868,93 eur za obdobie od 27.7.2012 do 27.8.2012,
- zo sumy 2.818,93 eur za obdobie od 28.8.2012 do 27.9.2012,
- zo sumy 2.788,93 eur za obdobie od 28.9.2012 do 4.12.2012,
- zo sumy 2.778,93 eur za obdobie od 5.12.2012 do 23.1.2013,
- zo sumy 2.758,93 eur za obdobie od 24.1.2013 do 14.2.2013,
- zo sumy 2.748,93 eur za obdobie od 15.2.2013 do 3.9.2013,
- zo sumy 2.738,93 eur za obdobie od 4.9.2013 do 23.10.2013,

- zo sumy 2.718,93 eur za obdobie od 24.10.2013 do 30.1.2014,
- zo sumy 2.708,93 eur za obdobie od 31.1.2014 do 1.3.2014,
- zo sumy 2.698,93 eur za obdobie od 2.3.2014 do 29.5.2014,
- zo sumy 2.683,93 eur za obdobie od 30.5.2014 do 17.7.2014,
- zo sumy 2.676,93 eur za obdobie od 18.7.2014 do 23.9.2014,
- zo sumy 2.663,93 eur za obdobie od 24.9.2014 do 17.11.2014,
- zo sumy 2.646,93 eur za obdobie od 18.11.2014 do 11.1.2015,
- zo sumy 2.616,93 eur za obdobie od 12.1.2015 do 27.10.2015,

- zo sumy 2.601,93 eur za obdobie od 28.10.2015 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.3.2012 domáhal voči žalovaným spoločne a
nerozdielne zaplatenia sumy 6.664,19 eur, úroku z omeškania 12,49 % ročne z istiny 6.513,- eur

od 1.3.2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, a to s poukazom na to, že na základe
zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX bola so žalovanými uzavretá dňa 30.3.2006 zmluva o
mimoriadnommedziúvereastavebnomúvere(ďalejtiežiba„Zmluva“),podľaktorejposkytolžalovanému
v 1. rade mimoriadny medziúver 6.638,78 eur a žalovaný v 1. rade sa zaviazal splácať úrokymimoriadneho medziúveru 7,49 % ročne mesačnými splátkami po 41,46 eur a do nasporenia 40 %
cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení mesačné vklady po 33,19 eur. Po pridelení
cieľovej sumy stavebného sporenia mal žalovaný v 1. rade splácať stavebný úver vrátane úrokov 4,70 %

ročnemesačnýmisplátkamipo58,09eur,pričomžalovanáv2.radeprevzalaručenímnasebapovinnosť
uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí žalovaný v 1. rade. Poukázal na to, že žalovaný v 1. rade neplnil
zmluvné povinnosti, na upomienky nereagoval, stavebný úver nesplácal pravidelne a včas; žalovaná
na upomienky nereagovala. Uviedol, že v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným v 1. rade
odstúpil žalobca dňa 23.11.2011 v zmysle čl. VI. a VII. od Zmluvy a vyzval žalovaného v 1. rade aby v

7-dňovej lehote vrátil poskytnuté úverové prostriedky, avšak tento ich nevrátil a žalovaná v 2. rade tiež
nesplnila povinnosť z ručenia. Zostatok pohľadávky k 29.2.2012 podľa žaloby bol vo výške 6.664,19 eur
a 12,49 % ročný úrok z omeškania z istiny 6.513,- eur od 1.3.2012 do zaplatenia.
Podaním doručeným súdu na pojednávaní dňa 10.10.2013 navrhol žalobca na základe čiastočných
úhrad a ním vykonané započítanie týchto úhrad pripustiť zmenu žaloby tak, že požadoval zaviazať
žalovaných na zaplatenie sumy 6.513,- eur, úroku (z úveru) 7,49 % ročne z uvedenej sumy od 29.5.2012

do zaplatenia a 5 % ročného úroku z omeškania z uvedenej sumy od 29.5.2012 do zaplatenia, ako
aj na náhradu trov konania a v prevyšujúcej časti vzal žalobu späť, o čom bolo súdom rozhodnuté
uznesením č.k. 6C/24/2012 - 98 zo dňa 27.1.2014. Odvolanie žalovaného proti výroku uvedeného
uznesenia o pripustení zmeny petitu žaloby (výrok uvedeného uznesenia bod bodom I.) bolo odmietnuté
a výrok uvedeného uznesenia o zastavení konania v prevyšujúcej časti (výrok pod bodom II. uvedeného

uznesenia), ktorý odvolaním žalovaný v 1. rade tiež napadol, bol potvrdený - to všetko uznesením KS
v Prešove č.k. 19Co/366/2015-122 zo dňa 10.11.2015.

Žalovaný v 1. rade v podaní doručenom súdu dňa 4.10.2012 namietal výšku vyčíslenej sumy s tým, že
táto nezodpovedá ním evidovanej čiastke; v podaní doručenom súdu 29.10.2013 uviedol, že nesúhlasí

s návrhom a platbami, ktoré sú prílohou návrhu žaloby.

Žalovaná v 2. rade v konaní poukázala jedine na to, že išla ručiť žalovanému v 1. rade, nevedela, že
bude oklamaná z jeho strany i zo strany jeho matky, obom ručí na úvere, ktorý nesplácajú - podanie
doručené súdu 8.10.2013.

Samotnýžalobca,akoajžalovanív1.a2.radesanapojednávanienariadenéna18.12.2015nedostavili,
o jeho odročenie nik z nich nežiadal, preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v ich
neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie čítaním obsahu podanej žaloby, Zmluvy vrátane osvedčovacích doložiek,
odstúpenia od Zmluvy vrátane kópie vrátenej zásielky, oznámenia o odstúpení od Zmluvy vrátane kópie
vrátenej zásielky, výpisu žalobcu z obchodného registra pripojeného k podanej žalobe, všeobecných
podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby v znení január 2009, správy o pobyte žalovaného
v 1. rade z 24.5.2012, úradného záznamu zo 14.9.2012, podania žalovaného doručeného súdu

4.10.2012, kópií dokladov o vkladoch v hotovosti predložených 6.11.2012, podania žalobcu doručeného
súdu 12.11.2012 a k nemu pripojeného výpisu z účtu odstúpeného medziúveru, podania žalobcu
doručeného 20.5.2013 a k nemu pripojeného výpisu z účtu odstúpeného medziúveru, podania žalovanej
v 2. rade doručeného súdu 8.10.2013, podania žalobcu učineného prostredníctvom jeho právnej
zástupkyne zo dňa 9.10.2013 a doručeného súdu na pojednávaní 10.10.2013 a k nemu pripojeného

výpisu z účtu odstúpeného medziúveru, podania žalovaného v 1. rade doručeného súdu 29.10.2013,
uznesenia tunajšieho súdu č.l. 6C/24/2012-98, podania žalovaného v 1. rade doručeného súdu
21.2.2014 (t.j. odvolania voči vyššie uvedenému uzneseniu), uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k.
19Co/366/2015-122, obsahu na pojednávaní 18.12.2015 právnou zástupkyňou žalobcu predloženého
výpisu z účtu odstúpeného medziúveru, ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Dňa 30.3.2006 uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaný v 1. rade ako dlžník Zmluvu, na základe
ktorej mal žalobca žalovanému v 1. rade poskytnúť mimoriadny medziúver vo výške 200.000,- Sk, t.j.
6.638,78 eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní
všetkých zmluvných podmienok, ako aj „Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení“ sa

mimoriadny medziúver mal zmeniť na stavebný úver pod č. XXXXXXXXXX vo výške cca. 120.000,- Sk
(3.983,27 eur) - presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu medzi cieľovou sumou a nasporenou
sumou pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení - čl. I. bod 1. Zmluvy. Účel medziúveru
i stavebného úveru je vyjadrený v bode 2. čl. I. Zmluvy. Z poskytnutého mimoriadneho medziúveru sažalovaný v 1. rade zaviazal splácať do doby pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení úroky
vo výške 1.249,- Sk, t.j. 41,46 eur, a to mesačne vždy do 15.-teho dňa mesiaca a do nasporenia 40 %
cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení mesačné vklady po 1.000,- Sk, t.j. 33,19 eur

(čl. II. Zmluvy), pričom nasporená suma na účte zmluvy o stavebnom sporení mala byť mimoriadnou
splátkou úveru (čl. III. bod 2. Zmluvy). Poplatok za spracovanie medziúveru bol dohodnutý vo výške
3.500,- Sk, t.j. 116,18 eur. Zároveň v zmysle čl. II. Zmluvy bol určený poplatok za vydanie biankozmenky
žalovaným v 1. rade žalobcovi vo výške 500,- Sk, t.j. 16,60 eur. Uvedené poplatky (za spracovanie
medziúveru a za vydanie biankozmenky) boli zaúčtované pri prvej výplate medziúveru. Prvý poplatok

za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru bol dohodnutý v sume 360,- Sk, t.j. 11,95 eur, v ďalšom
mali byť podľa čl. II. Zmluvy uvedené poplatky vyrubované ročne podľa sadzobníka poplatkov platného
pre príslušný rok. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru bola dohodnutá 7,49 % ročne.
Stavebný úver sa žalovaný v 1. rade zaviazal splácať vrátane úrokov 4,70 % ročne mesačnými splátkami
po 1.750,- Sk, t.j. 58,09 eur (čl. II. Zmluvy, časť stavebný úver).

Podľačl.VI.bodu3.Zmluvyvprípadeomeškaniažalovanéhov1.radesviacakodvomasplátkamialebo
jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace bol žalobca ako veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie
celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti, pričom podľa bodu 4. čl. VI. Zmluvy v takom
prípade mal mať žalobca právo účtovať pri stavebnom úvere 3 % ročne a pri medziúvere 5 % ročne úrok
z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu, a to rovnako aj po odstúpení od

Zmluvy v zmysle čl. VII. bod 8. Zmluvy (a to z nezaplatenej istiny, úrokov a poplatkov zúčtovaných do
jednej sumy - čl. VII. bod 10. Zmluvy).

Listom zo dňa 23.11.2011 žalobca odstúpil od Zmluvy s poukazom na ustanovenia čl. VI. a VII. Zmluvy
a omeškanie žalovaného v 1. rade s viac ako dvoma vkladmi na účte stavebného sporenia po dobu

dlhšiu ako dva mesiace a na účte mimoriadneho medziúveru s viac ako dvomi splátkami a vyzval
žalovaného v 1. rade na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov - v ďalšom texte
odstúpenia od Zmluvy konkretizoval lehotu na zaplatenie dlžnej sumy (podľa jeho výpočtu k 23.11.2011
vo výške 6.478,82 eur) do 7 dní od doručenia uvedeného listu. Zásielka s odstúpením od Zmluvy bola
žalovanému adresovaná do vlastných rúk na jeho adresu uvedenú v Zmluve, pričom uložená na pošte

bola 30.11.2011 a žalobcovi ako neprevzatá v odbernej lehote bola vrátená 23.12.2011 - teda podľa súdu
je ju potrebné považovať za doručenú dňom jej vrátenia žalobcovi, t.j. dňom 23.12.2011 (vychádzajúc
analogicky z v tom čase účinnej úpravy tzv. fikcie doručenia podľa § 47 ods. 2 O.s.p.). Poskytnutá
7-dňová lehota na plnenie teda začala plynúť dňom 24.12.2011, teda v zmysle vyššie uvedeného bol
žalovaný v 1. rade povinný splatiť dlh najneskôr dňom 30.12.2011, čo bol piatok a pracovný deň.

Taktiež podaním zo dňa 23.11.2011 žalobca oznámil žalovanej v 2. rade, že od Zmluvy odstúpil a
upozornil ju, že ak žalovaný v 1. rade v stanovenej lehote celý dlh neuhradí, tak žalobca pristúpi k
vymáhaniu pohľadávky i voči nej, ak ju neuhradí v primeranej lehote po uplynutí doby poskytnutej na
plnenie žalovanému v 1. rade. Zásielka obsahujúca uvedené podanie bola žalovanej adresovaná do
vlastných rúk na jej adresu uvedenú v Zmluve, pričom uložená na pošte bola 30.11.2011 a žalobcovi

ako neprevzatá v odbernej lehote bola vrátená 22.12.2011 - teda podľa súdu obdobne ako je uvedené
vyššie, je ju potrebné považovať za doručenú dňom jej vrátenia žalobcovi, t.j. dňom 22.12.2011. (Pozn.:
v tomto smere nemožno prihliadať na úpravu v čl. XXI. bode 5. predložených všeobecných podmienok
pre stavebné sporenie pre fyzické osoby v znení január 2009, nakoľko podľa Zmluvy sa vzťahy medzi
zmluvnými stranami mali spravovať, okrem iného, „Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom

sporení“, ktoré napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (danému jednak v uznesení č.k. 6C/24/2012
- 24 z 2.5.2012, ako i na pojednávaní 18.12.2015) žalobca v celom konaní nepredložil, v konaní predložil
iba uvedené „Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby“- súd na obsah týchto
však neprihliadal, nakoľko nemal nijako preukázané, že by s týmito žalovaní boli náležite oboznámení a
vyjadrili s nimi súhlas, resp., že by tieto a na základe akých právnych skutočností nahrádzali v Zmluve

pôvodne uvádzané Všeobecné podmienky pre zmluvy o stavebnom sporení.

V zmysle Zmluvy (čl. VII.): odstúpením od tejto zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa
splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva (bod 5. čl. VII. Zmluvy); odstúpením od tejto zmluvy
nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky

(bod 6. čl. VII. Zmluvy). Naproti tomu je následne v Zmluve upravené (bod 7. veta prvá čl. VII. Zmluvy) :
Odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, a to dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane.Z predložených výpisov z účtu odstúpeného medziúveru (osobitne súd poukazuje na jeho aktuálny
obsah predložený na pojednávaní 18.12.2015) je zrejmé, že dňa 6.4.2006 vyplatil žalobca žalovanému
v 1. rade časť medziúveru vo výške 5.311,03 eur. Ďalšiu časť vyplatil žalovanému v 1. rade 11.8.2006

vo výške 1.194,98 eur. V skutočnosti poskytol žalovanému v 1. rade teda takto sumu 6.506,01 eur,
nakoľko zvyšnú časť priamo započítal z medziúveru na ťarchu žalovaného v 1. rade ako poplatok za
spracovanie úveru vo výške 116,18 eur a poplatok za zmenku 16,60 eur (zmenku v celom konaní
nepredložil a teda nepreukázal, že vôbec došlo k vydaniu biankozmenky v zmysle čl. II. Zmluvy a že
teda bol oprávnený takýto /hoci nepochopiteľný/ poplatok účtovať , pretože ak dlžník vydá za účelom

zabezpečenia pohľadávky veriteľovi biankozmenku, je z pohľadu súdu nepochopiteľné a v zrejmom
rozpore s dobrými mravmi /resp. so zásadami poctivého obchodného styku ako určitou podkategóriou
všeobecného pojmu dobré mravy/, aby za takýto prostriedok, ktorý by mohol uľahčiť vymoženie dlhu,
veriteľ požadoval ešte aj poplatok od jeho vystaviteľa).

Žalovaný v 1. rade do odstúpenia žalobcu od Zmluvy uhradil, podľa predložených výpisov z účtu

odstúpeného medziúveru, spolu sumu 3.417,08 eur (súčet položiek označených vo výpise z účtu
odstúpeného medziúveru ako „vklad“, zúčtovaní „prechodov na EUR“, „započítanie pohľadávky“ a „čiast.
vyrovn. medziúveru“ /zo dňa 23.11.2011/).
Po odstúpení žalobcu od Zmluvy - a zároveň v čase po podaní žaloby - bolo uhradených platbami
vykonanými v období od 27.7.2012 do 28.10.2015 (vrátane) spolu 487,- eur (platby preukazované

žalovaným v 1. rade potvrdeniami o vkladoch v hotovosti predloženými súdu 6.11.2012 - č.l. 47-48 spisu
- sú vo výpise z účtu odstúpeného medziúveru riadne zaznamenané).
Spoukazomnaúhradyvykonanévobdobíod27.7.2012do4.9.2013 vcelkovejvýške350,-euržalobca,
poukazujúc na to, že uvedenú sumu započítal na príslušenstvo pohľadávky, podaním doručeným súdu
na pojednávaní 10.10.2013 navrhol zmenu žaloby a v prevyšujúcej časti zastavenie konania (konkrétne,

vzal žalobu späť v časti príslušenstva 151,19 eur a požadovaného úroku 7,49 % ročne a úroku z
omeškania 5 % ročne zo 6.513,- eur za obdobie od 1.3.2012 do 28.5.2012) ako je už uvedené vyššie.

Z predloženej špecifikácie pohľadávky (výpis z účtu odstúpeného medziúveru) vyplýva, že žalobcom
ustálený dlh k 23.11.2011 v sume 6.478,82 eur bol v uvedenej výške ustálený aj vďaka započítavaniu

poplatkov za upomienky (za 1. upomienky, za 2. upomienky, za predžalobné upomienky), ktoré účtoval
na ťarchu žalovanému v 1. rade, rovnako aj vďaka zaúčtovaniu sumy 16,60 eur pri výplate medziúveru
ako poplatku za zmenku, vďaka účtovaniu poplatkov za vedenie účtu nad výslovne v Zmluve dohodnutú
výšku 11,95 eur (1.1.2011 dokonca až vo výške 25,- eur), či „popl.-sanácia úveru“. Nárok na uvedené
poplatky pritom súdu nijako nepreukázal (predložením upomienok, dokladov o ich doručení - resp. čo i

len o zaslaní dlžníkovi, predložením zmenky, predložením sadzobníkov poplatkov, a pod.) a to napriek
opakovanému poučeniu danému mu v tomto konaní podľa § 120 ods. 4 O.s.p. ako je uvedené vyššie.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 643/1992 Zb. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy),
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,

ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka - ďalej tiež iba „OBZ“ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia
Zmluvy), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech

peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka - ďalej iba „OZ“ (v znení platnom a účinnom v čase
uzavretia Zmluvy), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka - ďalej iba „OZ“ (v znení platnom a účinnom v čase

uzavretia Zmluvy), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom v čase odstúpenia od Zmluvy), od zmluvy môže
účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom v čase odstúpenia od Zmluvy), kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 OZ (v znení platnom a účinnom v čase odstúpenia od Zmluvy), ak je zmluva neplatná alebo
ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 563 OZ (v znení platnom a účinnom v čase odstúpenia od Zmluvy), ak čas splnenia nie je
dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 566 ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom už v čase odstúpenia od Zmluvy), pri čiastočnom
plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí
inak.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom k 31.12.2011),

výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 303 OBZ, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý
záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 304 ods. 2 OBZ, ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo
ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

Podľa § 306 ods. 1 OBZ, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že

dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie
nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní,
najmä pri vyhlásení konkurzu.

Podľa § 311 ods. 1 OBZ, ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.

Súd na základe vykonaného dokazovania, s použitím vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel
k záveru, že podaná žaloba je len čiastočne dôvodná.

Vzhľadom na obsah žalobcom a žalovaným v 1. rade uzavretej Zmluvy a jej formu, ako aj skutočnosť, že

Zmluvu v znení ako bola súdu predložená podpísali zástupcovia žalobcu už dňa 22.3.2006 (z čoho tiež /
teda nielen z jej samotného obsahu - napr. bod 2. čl. I. Zmluvy/ vyplýva, že žalovaný jej obsah nemal
ako ovplyvniť a pokiaľ úver chcel neostávalo mu nič iné len Zmluvu v celom žalobcom predloženom
znení akceptovať) a poznatky súdu v tomto smere z jeho rozhodovacej činnosti v obdobných veciach,
je Zmluva, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, v zmysle vyššie citovaného zákonného

ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 643/1992 Zb. v znení účinnom v čase jej uzavretia (ktorý má v
tomto smere prednosť ako lex specialis pred úpravou § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinnou v
tom čase) zmluvou spotrebiteľskou (súd zdôrazňuje -spotrebiteľskou zmluvou ako takou, nie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere podľa osobitného zákona). Zmluva o úvere je ako osobitný zmluvný typ upravená
v Obchodnom zákonníku, preto v základných otázkach úverového vzťahu ako takého treba v danom

prípade prihliadať na úpravu týkajúcu sa definície zmluvy o úvere podľa § 497 OBZ, zároveň však
ohľadne iných práv a povinností účastníkov konania, ako zmluvných strán, vyplynuvších z nimi uzavretej
Zmluvy, treba používať úpravu obsiahnutú v občianskoprávnych predpisoch, najmä v Občianskom
zákonníku. Zmluvné podmienky účastníkmi uzavretej Zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej sa nemôžuodchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa - žalovaného v 1. rade (§
54 ods. 1 OZ), preto súd pokladá napr. dohodu v čl. VIII. bode 4. Zmluvy o predĺžení premlčacej
doby podľa § 401 OBZ za neplatnú z dôvodu jej rozporu s ustanovením § 54 ods. 1 OZ v znení

účinnom v čase uzavretia Zmluvy (viď k tomu i § 39 OZ v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy)
smerujúce k zrejmému obchádzaniu ustanovení OZ, ktoré takéto „zmluvné“ predĺženie premlčacej doby
neumožňovali a neumožňujú.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovanému v 1. rade poskytol žalobca tzv.

medziúver, a to v skutočnosti iba vo výške 6.506,01 eur. Zároveň mal súd preukázané, že žalobca od
Zmluvy odstúpil a vyzval žalovaného v 1. rade na vrátenie dlžnej sumy, ktorú vyčíslil vo výške 6.478,82
eur do 7 dní od doručenia príslušného písomného prejavu o odstúpení.

V prvom rade súd preskúmal oprávnenosť žalobcom v súvislosti s odstúpením od Zmluvy požadovanej
sumy 6.478,82 eur. Vo vzťahu k tomu bolo potrebné preskúmať osobitne dôvodnosť a oprávnenosť

účtovania jednotlivých položiek na ťarchu žalovaného v 1. rade podľa výpisov z účtu odstúpeného
medziúveru (pre úplnosť súd bude v ďalšom texte odkazovať už iba na najaktuálnejší výpis, ktorý
bol súdu predložený 18.12.2015). Z uvedeného výpisu vyplýva, že žalobca účtoval žalovanému
množstvo poplatkov za upomienky (1.-vé, 2.-hé, predžalobné) a aj na ne započítaval úhrady vykonávané
žalovaným v 1. rade. Žalobca v celom konaní, napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p., však nijako

nepreukázal oprávnenosť účtovania daných poplatkov (nepredložil sadzobník poplatkov s preukázaním
riadneho oboznámenia žalovaného v 1. rade s jeho obsahom a výslovným jeho súhlasom s ním,
nepredložil jedinú upomienku s dokladom o jej doručovaní a doručení - či už riadnom alebo v zmysle
zmluvných fikcií doručenia). Rovnako súd čo sa týka poplatkov za upomienky nemôže akceptovať
„nekonečné“ opakovanie upomienok označených ako 1. upomienka, resp. 2. upomienka a predžalobná

upomienka (prvá predžalobná upomienka bola vyúčtovaná už 30.10.2006, žaloba bola podaná
v r. 2012), čo súd hodnotí v súvislosti s následným účtovaním poplatkov za ne ako navyšovanie
nákladov žalovaného v 1. rade v rozpore s dobrými mravmi a oddiaľovanie splnenia primárneho záväzku
žalovaného zo Zmluvy. Taktiež podľa súdu je vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade v rozpore s dobrými mravmi (ak nie priamo neprijateľné - § 53

ods. 1 OZ) účtovať poplatky za upomienky vo výške podľa rozhodnutia žalobcu v zmysle sadzobníka
jeho poplatkov. Podľa súdu odôvodnené poplatky za upomienky môžu zodpovedať maximálne výške
preukázateľnýchnákladovžalobcusichvyhotovenímadoručovaním,čosaužpripoplatkuvyúčtovanom
v najnižšej sume 3,- eurá (31.5.2010) javí súdu viac než takéto náklady. Z uvedených dôvodov súd
nemôže na tieto poplatky prihliadať (rovnako súd z vyššie uvedených dôvodov postupoval aj v iných

obdobných, už právoplatne skončených, veciach žalobcu, napr. rozsudok vo veci sp. zn. 1C/72/2012 zo
dňa 30.11.2012, sp. zn. 1C/141/2011 z 12.3.2012).
Súd tiež nemohol prihliadať ani na poplatky označené vo výpise ako „popl. -sanácia úveru“, a to najmä
z dôvodu nepreukázania dohody medzi zmluvnými stranami o nároku a podmienkach nároku žalobcu
na tieto poplatky.

Rovnako pri určovaní výšky záväzku žalovaného v 1. rade, resp. žalovanej v 2. rade ako ručiteľa,
nemožno zohľadniť ani žalobcom na ťarchu žalovanému v 1. rade vyúčtovaný poplatok za zmenku
vo výške 16,60 eur. Žalobca nepredložil v tomto konaní jediný dôkaz o tom, že mu zo strany dlžníka
(žalovanéhov1.rade)bolavystavenábiankozmenka(čl.II.Zmluvy),ďalejpodľasúdudohodaopoplatku
za vystavenie biankozmenky, ako určitého zabezpečovacieho prostriedku pohľadávky žalobcu voči

žalovanému v 1. je, osobitne vzhľadom na spotrebiteľský charakter Zmluvy, v hrubom rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko je neprijateľné, aby za to, že dlžník v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy
vystaví veriteľovi biankozmenku, ktorá pri jej využití nepochybne zrýchľuje a zjednodušuje vymoženie
pohľadávky, bol dlžník povinný ešte zaplatiť aj poplatok - v danom prípade 16,60 eur (tu by bolo možné
uvažovať i o neplatnosti takej zmluvnej podmienky pre jej neprijateľnosť - nakoľko táto podmienka

z vyššie uvedených dôvodov reálne môže spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech žalovaného v 1. rade ako spotrebiteľa).
Ďalej nemožno akceptovať počas splácania medziúveru žalovaným vyrubované poplatky za vedenie
účtu mimoriadneho medziúveru nad sumu 11,95 eur výslovne účastníkmi dohodnutú v Zmluve vo
vzťahu k prvému takémuto poplatku. Súd v danom prípade (obdobne ako i vo veci tunajšieho súdu

sp. zn. 1C/20/2014) považuje podmienku v čl. II. Zmluvy - časti „Mimoriadny medziúver“ v znení
„za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok ročne podľa
„Sadzobníka poplatkov“ platného pre príslušný rok“ za v rozpore s dobrými mravmi, i za neprijateľnú
(a teda neplatnú - za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti súd takúto podmienku vyhlásil v konaní sp. zn.1C/91/2013 dopĺňacím rozsudkom z 28.10.2015), nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného v 1. rade ako spotrebiteľa, lebo v plnej miere
ponecháva určenie výšky takéhoto poplatku výlučne na (ľubo)vôli veriteľa - žalobcu, čo sa prejavilo

najmä vyúčtovaním takéhoto poplatku 1.1.2011 až vo výške 25,- eur. Určovanie týchto poplatkov
samotným veriteľom je akceptovateľné iba v prípadoch, kedy by tieto boli vyúčtované z jeho strany
dlžníkovi v nižšej sume ako bola výška prvého tohto poplatku dohodnutá výslovne v Zmluve, nakoľko
iba v takýchto prípadoch by daný postup nesmeroval v neprospech spotrebiteľa - žalovaného.

Zo samej povahy Zmluvy a jej obsahu vyplýva, že žalovaný v 1. rade ako dlžník pri uzatváraní Zmluvy
nemal žiadnu možnosť ovplyvniť jej obsah, a teda ani ovplyvniť to či a aké nároky, napriek zákonnému
následku odstúpenia od zmluvy, ktorým je zrušenie zmluvy od počiatku (§ 48 ods. 2 OZ) a z toho
vyplývajúca povinnosť zmluvných strán vrátiť si všetko čo podľa zmluvy dostali, bude musieť napriek
odstúpeniu od Zmluvy zo strany veriteľa zaplatiť. V tejto súvislosti treba preto postupovať v zmysle § 54
ods. 2 OZ, a teda výkladom pre žalovaného v 1. rade ako spotrebiteľa výhodnejším, pripustiť samotnú

možnosť odstúpenia žalobcu ako veriteľa od Zmluvy v zmysle čl. VII. Zmluvy, avšak, keďže v jeho
bodoch 5. a 6. dohodnuté nezaniknutie záväzkov žalovaného v 1. rade ako dlžníka a práva veriteľa
preukázateľne neboli dojednané individuálne, treba pripustiť iba ten výklad, že v dôsledku odstúpenia
žalobcu od Zmluvy bol žalovaný v 1. rade (a v prípade, že z jeho strany k plneniu nedošlo, tak z
titulu ručiteľského záväzku žalovaná v 2. rade, ktorej rozsah ručiteľského záväzku sa odvíja od rozsahu

samotného záväzku žalovaného v 1. rade ako dlžníka) povinný vrátiť iba to, čo podľa takto v dôsledku
odstúpenia od počiatku zrušenej Zmluvy, získal, t.j. iba sumu skutočne mu poskytnutého medziúveru
vo výške 6.506,01 eur.
V tomto smere treba poukázať i na systematické usporiadanie zmluvných dojednaní v bodoch 5.
až 7. čl. VII. Zmluvy. Najprv v bode 5. je „dojednanie“ o tom, že odstúpením od Zmluvy nezaniká

záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva, následne v
bode 6. „dojednanie“ o tom, že odstúpením od Zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne
dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky - tieto dojednania sú súčasťou Zmluvy ako takej,
avšak následne v bode 7. čl. VII. Zmluvy je uvedené, že „odstúpením od Zmluvy Zmluva zaniká,
a to dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane“. V dôsledku takéhoto jednotlivého

usporiadania uvedených dojednaní a ich obsahu nemožno postupom podľa § 54 ods. 2 OZ (i s ohľadom
na nejednoznačnosť týchto ustanovení z pohľadu priemerného spotrebiteľa, ktorý najprv vidí zmluvné
ustanovenie, podľa ktorého niečo nezaniká a za ním ustanovenie hovoriace o zániku samotnej zmluvy,
ktorej je predchádzajúce ustanovenie súčasťou) prijať iný výklad ako výklad v prospech žalovaných,
osobitne žalovaného v 1. rade ako spotrebiteľa, ten, že formuláciou v bode 7. čl. VII. Zmluvy „odstúpením

od Zmluvy Zmluva zaniká“ zaniká Zmluva v celom rozsahu (teda od počiatku sa zrušuje /48 ods. 2 OZ/,
vrátane jej dojednaní v bodoch 5. a 6. čl. VII.). Žalobca teda v dôsledku svojho odstúpenia od Zmluvy a
vyššie uvedených skutočností nie je oprávnený požadovať platenie tzv. riadnych úrokov (úrokov z úveru)
zmluvne dohodnutých v sadzbe 7,49 % ročne, a to už ani za dobu pred odstúpením od Zmluvy.

K zániku Zmluvy (podľa obsahu vety prvej bodu 7. čl. VII. Zmluvy v jej celom rozsahu) došlo v danom
prípade dňom 23.12.2011 kedy oznámenie žalobcu o odstúpení od Zmluvy bolo doručené žalovanému
v 1. rade ako je uvedené vyššie. Z toho vyplýva, že žalovaní boli povinní v dôsledku odstúpenia žalobcu
od Zmluvy (primárne žalovaný v 1. rade ako dlžník, až následne, keďže tak vo veriteľom určenej lehote
neurobil, žalovaná v 2. rade ako ručiteľ) vrátiť mu iba sumu do výšky skutočne poskytnutého úveru

(teda neprihliadajúc na započítanie poplatku za spracovanie úveru a poplatku za zmenku), pričom v
dôsledku odstúpenia žalobcu od Zmluvy treba všetky do odstúpenia žalobcu od Zmluvy vykonané platby
(i platby zápočtom a čiast. vyrovnanie medziúveru - podľa všetkých okolností zo sumy nasporenej na
účte stavebného sporenia) považovať a započítať na splatenie skutočne poskytnutej istiny medziúveru,
teda za splatenie toho, čo podľa zrušenej Zmluvy reálne dostal žalovaný v 1. rade (a to bez ohľadu

na to, na aké nároky uvedené platby pred odstúpením započítaval sám žalobca). Rovnako tak treba
aj všetky žalovaným vykonané platby po odstúpení od Zmluvy (v danom prípade všetky boli súčasne
platené až po podaní žaloby) započítavať na zaplatenie tejto istiny skutočne poskytnutého medziúveru
(v tomto smere postup žalobcu v časti platieb v celkovej výške 350,- eur ako ich započítal v zmysle
podania doručeného súdu 10.10.2013 bol preukázateľne v rozpore s ustanovením vyššie cit. § 566

ods. 2 OZ, súd i tieto platby pre účely tohto rozhodnutia pokladá za platby na zostatok sumy skutočne
poskytnutého medziúveru, pretože nijako nebolo preukázané, že by žalovaný v 1. rade ako dlžník pri ich
platení určil účel úhrady iný ako úhradu danej istiny - zároveň treba uviesť, že v dôsledku žalobcom takto
nesprávne vykonaného započítania uvedených platieb je už len na jeho ťarchu jeho následný návrhna pripustenie zmeny žaloby a späťvzatie žaloby v tých častiach príslušenstva pohľadávky, ako učinil
podaním predloženým súdu 10.10.2013).

Ako je už uvedené vyššie, žalobcovi bolo do odstúpenia žalobcu od Zmluvy spolu uhradených 3.417,08
eur. Následne platbami v období 27.7.2012 až 28.10.2015 spolu suma 487,- eur, ktorú žalobca mohol
v zmysle § 566 ods. 2 OZ započítavať iba na dlžnú istinu skutočne žalovanému v 1. rade poskytnutého
úveru. Z uvedeného pritom vyplýva, že zostatok skutočne poskytnutej istiny medziúveru nebol doposiaľ
uhradený v plnej výške.

Po pripustení zmeny žaloby sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 6.513, eur (ktorú čo do dôvodu bližšie
nešpecifikoval) a úrokov z úveru a úrokov z omeškania z uvedenej sumy za obdobie od 29.5.2012
do zaplatenia. Ako je uvedené vyššie, v dôsledku odstúpenia od Zmluvy nie je žalobca oprávnený
požadovať príslušenstvo predstavujúce zmluvné úroky z úveru v sadzbe 7,49 % ročne - preto súd
žalobu v tejto časti v celom rozsahu zamietol. Ďalej - titulom mimoriadneho medziúveru bola žalovanému

poskytnutá iba suma 6.506,01 eur - žaloba po pripustení jej zmeny je tak zrejme nedôvodná v časti 6,99
eur (rozdiel medzi sumami 6513,- eur požadovanou žalobcom a 6.506,01 eur z jeho strany skutočne
poskytnutou titulom mimoriadneho medziúveru) a teda s jej zaplatením nemohol byť žalovaný v 1. rade
ani v omeškaní (a teda v tejto časti nemožno požadovať plnenie ani od žalovanej v 2. rade ako jeho
ručiteľa), pričom zároveň do odstúpenia od Zmluvy (vrátane dňa kedy k nemu došlo) bolo zo strany

žalovanéhov1.radeakodlžníkazaplatenýchspolu3.417,08eur,ktorúsumu,akojevyššieodôvodnené,
treba v dôsledku odstúpenia žalobcu od Zmluvy automaticky započítať v celom rozsahu na povinnosť
žalovaného v 1. rade vrátiť žalobcovi v dôsledku takéhoto zrušenia Zmluvy od počiatku to, čo podľa
nej dostal, a teda so zaplatením tejto sumy nemohol byť žalovaný v 1. rade (ani žalovaná v 2. rade
ako ručiteľ) v čase podania žaloby, ani predtým, v omeškaní. Preto súd zamietol žalobu (v znení po

pripustení jej zmeny) v časti požadovaných hore uvedených súm 6,99 eur a 3.417,08 eur, ako aj v celej
časti z týchto súm požadovaných úrokov z omeškania v sadzbe 5 % ročne za obdobie od 29.5.2012
do zaplatenia, nakoľko ak v čase podania žaloby, ani pred jej podaním, vôbec nebolo dané právo na
zaplatenie samej istiny (tu súm 6,99 eur a 3.417,08 eur), nemožno priznať ani takéto príslušenstvo z
nich požadované.

Čo sa týka zostatku nezaplatenej istiny skutočne poskytnutého medziúveru - t.j. sumy 3.088,93 eur
(poskytnutá istina 6.506,01 eur mínus vyššie uvedená suma 3.417,08 eur zaplatená spolu do odstúpenia
žalobcu od Zmluvy), v tejto časti bola žaloba dôvodná v čase jej podania, avšak v priebehu konania boli
žalovanou stranou uhrádzané čiastočné platby - celkom za obdobie 27.7.2012 do 28.10.2015 vo výške

spolu 487,- eur, pričom žalobca v priebehu konania ani v časti tejto sumy (nie iba v rozsahu 117,- eur
uvádzanom jeho právnou zástupkyňou na pojednávaní 18.12.2015) procesne na tieto úhrady vo vzťahu
k žalobe (t.j. späťvzatím) nereagoval. Podaním doručeným súdu 10.10.2013 vzal žalobu čiastočne späť
ale nie v časti žalovanej istiny poskytnutého úveru, ale v časti nedôvodne požadovaných úrokov z úveru
a v časti úrokov z omeškania, a to v dôsledku jeho nesprávneho interného zápočtu platieb žalovaného

vykonaných v období 27.7.2012 do 4.9.2012 vrátane (spolu 350,- eur), pričom správne mal tieto platby
započítať na dlžnú istinu skutočne poskytnutého medziúveru. Nesprávny zápočet a s ním spojený
procesný úkon žalobcu nemá však vplyv na to, že súd v zmysle § 566 ods. 2 OZ všetky po podaní žaloby
učinené platby musí považovať za úhrady častí dlžnej istiny skutočne poskytnutého medziúveru, preto
súd zamietol žalobu aj v časti sumy 487,- eur predstavujúcej súčet preukázaných platieb žalovaného

vykonaných po podaní žaloby (nakoľko v tomto rozsahu žalovanej istiny pozostávajúcej z dlžnej sumy
poskytnutej žalovanému v 1. rade titulom mimoriadneho medziúveru napriek jej zaplateniu v priebehu
konania žalobca nevzal žalobu späť).
Na základe toho zaviazal súd žalovaných v 1. a 2. rade už iba na zaplatenie sumy 2.601,93 eur (t.j.
sumy zostávajúcej po odrátaní od požadovanej sumy 6.513,- eur absolútne nedôvodne žalovanej sumy

6,99 eur, sumy zaplatenej do odstúpenia od Zmluvy vo výške 3.417,08 eur a sumy zaplatenej spolu po
podaní žaloby vo výške 487,- eur), ktorá suma v čase rozhodnutia súdu podľa vykonaného dokazovania
preukázateľne ostala žalobcovi ešte nezaplatená, a s ktorej zaplatením sú žalovaní naďalej v omeškaní.
(Žalovaného v 1. rade súd zaviazal na zaplatenie uvedenej sumy ako dlžníka a žalovanú v 2. rade ako
jeho ručiteľa keďže žalovaný túto sumu napriek určenej lehote doposiaľ nezaplatil. Zrušením Zmluvy od

počiatku v dôsledku odstúpenia veriteľa - žalobcu od nej totiž nezaniká úplne ručiteľský záväzok, ktorý
vznikol na strane žalovanej v 2. rade jej vyhlásením, že uspokojí pohľadávku veriteľa ak ju neuspokojí
samotný dlžník, teda nezaniká čo do výšky oprávnených nárokov veriteľa v zmysle § 457 OZ, teda v
rozsahu limitovanom následkami jeho odstúpenia od Zmluvy, pretože v tomto rozsahu - t.j. v rozsahuzodpovedajúcom povinnosti žalovaného v 1. rade vrátiť to, čo podľa zrušenej Zmluvy dostal, stále ide v
podstate o rovnaký záväzok /presnejšie už len jeho časť/, za ktorý ručila žalovaná už aj počas platnosti
Zmluvy.)

Vyššie uvedené skutočnosti však nič nemenia na tom, že suma 487,- eur bola pôvodne žalovaná
dôvodne, a to až do času kedy boli postupne zaplatené jednotlivé jej časti, preto žalobcovi z jednotlivých
častítejtosumypatríiúrokzomeškaniazaobdobiamedzijednotlivýmičiastkovýmiplatbamivykonanými
v priebehu konania. Teda od podania žaloby bola dôvodne žalovaná suma nevráteného poskytnutého
medzi úveru v celkovom rozsahu 3.088,93 eur (t.j. rozdiel medzi skutočne poskytnutým medziúverom

6.506,01 eur a celkovo do odstúpenia žalobcu od Zmluvy už zaplatenou sumou 3.417,08 eur). S úhradou
sumy 3.088,93 eur boli žalovaní v čase podania žaloby v omeškaní, a to počnúc dňom 31.12.2011.
Žalobca však po zmene žaloby požadoval úrok z omeškania iba vo výške 5 % ročne (pričom mohol
žiadať úrok z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba
ECB platná k 31.12.2011) a žiadal ho iba od 29.5.2012. Súd po pripustení zmeny žaloby v tomto smere,
a čiastočnom zastavení konania v zmysle návrhu samotného žalobcu, nemohol ísť nad rozsah žalobcom

takto uplatneného nároku, preto právo na zaplatenie úrokov z omeškania priznal súd žalobcovi takto:
-z pôvodne celej dôvodne žalovanej sumy 3.088,93 eur predstavujúcej v čase podania žaloby
neuhradený zostatok skutočne poskytnutej istiny medziúveru - priznal súd úrok z omeškania vo výške
5% ročne (t.j. iba vo výške uplatňovanej žalobcom po zmene žaloby) za obdobie od 29.5.2012 (t.j. až odo
dňa, od ktorého ho na základe pripustenej zmeny žaloby požadoval žalobca) do 26.7.2012 (t.j. do dňa

predchádzajúceho dňu 27.7.2012 kedy počas konania bola uhradená prvá časť dlžnej sumy vo výške
220,- eur - jej úhradou 27.7.2012 zaniklo týmto dňom omeškanie so zaplatením uvedenej zaplatenej
časti 220,- eur a teda omeškanie od 27.7.2012 trvalo už iba vo vzťahu k zostatku v sume 2.868,93 eur /
t.j. 3.088,93 mínus 220,-/),

-ďalej na základe vyššie uvedeného - úrok z omeškania zo sumy 2.868,93 eur vo výške požadovaných
5 % ročne za obdobie od 27.7.2012 do 27.8.2012 (dňa predchádzajúceho ďalšej čiastočnej úhrade v
priebehu konania), a obdobným postupom následne taktiež úrok z omeškania iba v požadovanej výške
5 % ročne s prihliadnutím na výšky ďalších čiastočných úhrad vykonaných v priebehu konania a časy
týchto úhrad takto:

- zo sumy 2.818,93 eur za obdobie od 28.8.2012 do 27.9.2012,
- zo sumy 2.788,93 eur za obdobie od 28.9.2012 do 4.12.2012,
- zo sumy 2.778,93 eur za obdobie od 5.12.2012 do 23.1.2013,
- zo sumy 2.758,93 eur za obdobie od 24.1.2013 do 14.2.2013,
- zo sumy 2.748,93 eur za obdobie od 15.2.2013 do 3.9.2013,

- zo sumy 2.738,93 eur za obdobie od 4.9.2013 do 23.10.2013,
- zo sumy 2.718,93 eur za obdobie od 24.10.2013 do 30.1.2014,
- zo sumy 2.708,93 eur za obdobie od 31.1.2014 do 1.3.2014,
- zo sumy 2.698,93 eur za obdobie od 2.3.2014 do 29.5.2014,
- zo sumy 2.683,93 eur za obdobie od 30.5.2014 do 17.7.2014,

- zo sumy 2.676,93 eur za obdobie od 18.7.2014 do 23.9.2014,
- zo sumy 2.663,93 eur za obdobie od 24.9.2014 do 17.11.2014,
- zo sumy 2.646,93 eur za obdobie od 18.11.2014 do 11.1.2015,
- zo sumy 2.616,93 eur za obdobie od 12.1.2015 do 27.10.2015, a
- zo sumy 2.601,93 eur za obdobie od 28.10.2015 do zaplatenia, nakoľko omeškanie so zaplatením

uvedenej sumy v čase rozhodnutia naďalej trvá.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov priznal súd žalobcovi týmto rozsudkom voči žalovaným
právo na zaplatenie sumy 2.601,93 eur a úrokov z omeškania ako je rozpísané vyššie a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. K dôvodom tohto rozhodnutia a právnemu posúdeniu danej veci, vzhľadom

na poukazovanie právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní 18.12.2015 na rozsudok iného senátu
tunajšieho súdu č.k. 6C/21/2012-190 z 29.12.2014 a na rozhodnutie KS v Prešove o odvolaní žalobcu
proti nemu rozsudkom č.k. 12Co/64/2015 - 236 zo dňa 29.10.2015, súd poukazuje na svoje právoplatné
rozhodnutie v obdobnej veci, kde žalobcom bola taktiež Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. domáhajúca sa
v príslušnom konaní nárokov zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktoré konanie

bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 1C/20/2014 (viď tam vyhlásený rozsudok č.k. 1C/20/2014-43
zo dňa 11.7.2014 právoplatný v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom KS v Prešove č.k. 15Co/278/2015
- 72 zo dňa 18.11.2015).Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, sa už
súd z dôvodu hospodárnosti bližšie nezaoberá zrejmou neprijateľnou povahou jednotlivých zmluvných
podmienok v Zmluve (obchádzajúcich príslušnú úpravu OZ v neprospech spotrebiteľa) a teda ich

neplatnosťou (viď napr. bod 7. čl. II.; bod 2. čl. II. - v časti „Stavebný úver“; bod 6. čl. VIII. atď.).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

V danom prípade mali žalobca i žalovaní čiastočný úspech v tomto konaní, ktorý však bol vyšší na strane
žalovaných, avšak nikomu z nich podľa obsahu spisu v tomto konaní preukázateľné trovy nevznikli, ani
nik z nich v tomto konaní nárok na náhradu trov konania neuplatňoval, preto súd vyslovil, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na
tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.