Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. august 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 8P/125/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514206443
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vojteková-Fejérová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3514206443.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou vo veci

starostlivosti súdu o maloleté dieťa N. P., N.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Novom Meste nad Váhom, dieťa rodičov matky:
K. D., N.. XX.X.XXXX, A. W. - V. Č.. X, a otca: V. P., N.. XX.XX.XXXX, A. A., Q. K. XXX/XX, t.č. ÚVTOS
Dubnica nad Váhom, o úpravu práv a povinností k mal. Nine, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletá N. P., N.. XX.XX.XXXX a sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať
a spravovať jej majetok.

II. Otec je povinný prispievať výživným na maloletú N. sumou 70,-Eur mesačne, vždy do 27-teho dňa v
mesiaci vopred, k rukám matky, s účinnosťou od 04.07.2014.

III. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú N. za obdobie od 04.07.2014 do 31.07.2015 vo výške
838,11 Eur súd povoľuje otcovi splácať v 5,-Eur mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, k
rukám matky, pod stratou výhody splátok.

IV. Matka maloletej je povinná jedenkrát mesačne otca písomne informovať o zdravotnom stave
maloletej, návšteve predškolského, resp. školského zariadenia a záľubách maloletej, tiež dvakrát ročne
zaslať otcovi fotografiu maloletej.

V. Vo zvyšnej časti sa návrh otca na úpravu styku s maloletou N. zamieta.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého dieťaťa podala návrh na úpravu práv a povinností k mal. N. P.. Žiadala maloletú zveriť

do jej starostlivosti a zo strany otca určiť výživné vo výške 70,- Eur mesačne. Uviedla, že
s otcom maloletej žili v spoločnej domácnosti, v novembri 2012 otec opustil spoločnú domácnosť. Od
januára 2014 neprispieva na výživu maloletej, dovtedy prispieval veľmi nepravidelne. Uviedla, že býva
v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, súrodencami a maloletou. Poberá rodičovský príspevok.

Otec uviedol, že pred nástupom na výkon trestu pracoval len príležitostne, tesne pred nástupom na
výkon trestu pracoval - pomáhal pri kolotočoch, mesačne zarobil cca 200,- Eur, k tomuto mal ubytovanie

a stravu zadarmo. Teraz je odsúdený za podvody a očakáva ďalší trest a to až 10-ročný. Žiadal, aby súd
zaviazal matku, aby mu dvakrát za mesiac písala listy ohľadne maloletej a jedenkrát za dva mesiace
aby prišla matka s maloletou na návštevu do výkonu trestu. Vo výkone trestu je od 7.10.2014,
pred nástupom na výkon trestu za maloletou chodil aj každý deň, matke maloletej prispieval na výživumaloletej, o tomto však nemá doklady. Ďalej uviedol, že keby nebol vo výkone trestu, nebol by problém
platiť 70,-Eur ako výživné na maloletú, avšak z výkonu trestu sa to nedá.

Kolízna opatrovníčka uviedla, že návrh matky, vzhľadom na to, že otec je vo výkone trestu a neprispieva
na výživu maloletej, je opodstatnený. Matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú výhradne sama, preto
navrhla, aby bola maloletá zverená do starostlivosti matky. Navrhla, aby matka informácie o maloletej
podávala otcovi jedenkrát mesačne. Pokiaľ ide o návštevy maloletej vo výkone trestu, bola toho názoru,
že vzhľadom na prostredie vo výkone trestu, takéto návštevy by mohli mať na maloletú

negatívny dopad, navrhla, aby matka dvakrát do roka posielala otcovi fotografie maloletej, prípadne
môže maloletá nakresliť nejaký obrázok a matka ho poslať otcovi a podobne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, oboznámením rodného listu mal. Niny, potvrdenia o
príjme otca, potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, a zistil tento skutkový
stav:

Maloletá N. sa narodila mimo manželstva rodičov, rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti.
Maloletá N. býva v spoločnej domácnosti s matkou, táto o ňu zabezpečuje starostlivosť. Otec maloletej
je toho času vo výkone trestu v ÚVTOS Dubnica nad Váhom.

Matka maloletej je do konca augusta 2015 na materskej dovolenke, od septembra 2015 podľa jej
vyjadrenia nastúpi do práce. Poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 Eur mesačne. Býva v spoločnej
domácnosti spolu s maloletou u svojich rodičov, ktorým prispieva na domácnosť
sumou 40,- Eur mesačne. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

Maloletá má dobrý zdravotný stav, od septembra 2015 nastupuje do materskej školy.

Otec maloletej je toho času vo výkone trestu. Pred nástupom do výkonu trestu bol zamestnaný, podľa
vyjadrenia otca dosahoval príjem 200,- Eur mesačne, bezplatne mu bola poskytovaná strava. Nemá
ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 3, 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu

budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s
maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku
rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o
úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým
dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné

v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičova v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri
určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže
rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v
prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
dobrovoľne neplní.

Podľa § 75 ods. l, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine, na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia maloletej N. spolu nežijú a na úprave

práv a povinností k nej sa nedohodli, preto o veci rozhodol súd. O maloletú zabezpečuje starostlivosť
takmer od narodenia matka, žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletú neboli zistené. Súd
preto maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky.

Zo strany otca súd určil výživné, a to v sume 70,- Eur mesačne. I keď s takouto výškou výživného otec

nesúhlasil, s poukazom na jeho terajší príjem, je potrebné poukázať na to, že otec maloletej sa ocitol v
situácii,keďjebezpríjmu,resp.dosahujenízkypríjem,vlastnýmzavinením.Otecsámvosvojejvýpovedi
potvrdil, že pred nástupom do výkonu trestu pracoval (i keď zrejme bez pracovnej zmluvy), pričom
dosahovalpríjem200,-Eurmesačne,ktomumalubytovanieastravuzdarma.Zpríjmuvuvedenejvýške,
(najmä keď otec mal ubytovanie a stravu zdarma, pričom tieto položky tvoria vo všeobecnosti najvyšší

pomer výdavkov) mohol bez ohrozenia uspokojovania jeho potrieb prispievať na výživu maloletej súdom
určené výživné. Matka maloletej poberala do augusta 2015 rodičovský príspevok, podľa jej vyjadrenia
mábyťodseptembra2015zamestnaná.Súdprirozhodovaníovýživnomvychádzalzozásaduvedených
v ustanovení § 62 Zákona o rodine, podľa ktorých platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi
základné povinnosti rodičov. Pri určení jej rozsahu sa vychádza zo schopností, možností a majetkových

pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Výživné zo strany otca súd určil s účinnosťou od 04.07.2014, teda od podania predmetného návrhu
matkou. Pri vyčíslení zameškaného výživného súd zobral do úvahy, že otec zaplatil na
výživnom (z výkonu trestu, kde podľa možností pracuje), v 11/2014 sumu 5,60 Eur, v 12/2015 sumu

7,66 Eur, v 1/2015 sumu 3,40 Eur, v 2/2015 sumu 6,33 Eur, v 4/2015 sumu 6,85 Eur, 5/2015 sumu 6,11
Eur, 6/2015 vo výške 10,59 Eur a v 7/2015 vo výške 16,36 Eur. Otec mal za obdobie
od 04.07.2015 do 31.08.2015 zaplatiť výživné 979,01 Eur ((mesiac júl 2014 -27 dní po 2,26 Eur (70,-
Eur:31 dní=2,26 Eur/deň) vo výške 61,01 Eur, mesiac august 2014 až august 2015 po 70,- Eur, spolu
979,01 Eur)), od tejto sumy je potrebné odpočítať sumu zaplateného výživného, zameškané výživné v

uvedenom období je tak vo výške 838,11 Eur.

Zameškané výživné za obdobie od 04.07.2014 do 31.08.2015 vo výške 838,11 Eur súd otcovi povolil
splácať v 5,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným k rukám matky s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd predmetným rozhodnutím uložil matke povinnosť jedenkrát mesačne otca písomne informovať o
zdravotnom stave maloletej, návšteve predškolského, resp. školského zariadenia a záľubách maloletej,
tiež dvakrát ročne zaslať otcovi fotografiu maloletej. Pokiaľ sa otec domáhal, aby súd matke uložilpovinnosť dvakrát za mesiac písať listy ohľadne maloletej a jedenkrát za dva mesiace, aby prišla matka
s maloletou na návštevu do výkonu trestu, takýto návrh otca súd nepovažoval za dôvodný. Je pravdou,
že otec má právo na rovnocenný styk s maloletou, avšak je potrebné poukázať na to,

že otec sa len vlastným zavinením dostal do výkonu trestu. Je potrebné poukázať na to, že otec pred
nástupom na výkon trestu maloletú navštevoval len sporadicky, o maloletú zabezpečovala
starostlivosť výhradne matka. Z tohto dôvodu maloletá nemá s otcom vytvorený zodpovedajúci vzťah,
je pravdepodobné, že na otca si ani nepamätá. Preto nie je v záujme maloletej, aby bola súdom určená
povinnosť návštev otca maloletou vo výkone trestu. Taktiež nie je možné od matky spravodlivo

požadovať, aby takéto návštevy s maloletou realizovala a to najmä s poukazom na vzdialenosť bydliska
maloletej a zariadenia, kde sa otec nachádza vo výkone trestu. Preto má súd za to, že pokiaľ bude matka
jedenkrát mesačne otca písomne informovať o zdravotnom stave maloletej, návšteve predškolského,
resp. školského zariadenia a záľubách maloletej, tiež dvakrát ročne zasielať otcovi fotografiu maloletej,
bude v danom prípade zodpovedajúcim spôsobom otec o maloletej informovaný. V zvyšnej časti súd
návrh otca na úpravu styku ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i
bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nové
Mesto nad Váhom.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať
návrhom na začatie exekúcie .