Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/17/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812210143
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7812210143.2

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvobčianskoprávnomsporežalobcu:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4,
Bratislava, IČO: 36 864 421, za ktorého ako konateľ koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti
žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu

Rožňava z 13. novembra 2013 č. k. 5 C 145/2012 - 60 o prerušení konania

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava ako súd prvého stupňa uznesením označeným v záhlaví prerušil konanie do
skončenia konania o ústavnej sťažnosti na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Rozhodnutie odôvodnil
tým, že žalobca na Ústavný súd Slovenskej republiky podal sťažnosť, v ktorej sa rozhoduje o otázke,

ktorú súd v tomto konaní nie je oprávnený riešiť a ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, pričom
uviedol, že takto rozhodol na návrh žalobcu a v zmysle ustanovenia §109 ods. 1 písm. b) OSP.

Proti tomuto uzneseniu žalovaná podala odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie zmenil
tak, že návrh na prerušenie konania zamietne, pretože na prerušenie konania nie je daný žiaden
relevantný dôvod a ani záver súdu o potrebe prerušenia konania nie je odôvodnený. Namietala tiež, že

výrok napadnutého uznesenia je nevykonateľný, pretože v ňom nie je jednoznačne a nezameniteľne
identifikované, do skončenia ktorého konania na ústavnom súde má byť konanie v posudzovanej veci
prerušené.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu v celom rozsahu sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím, považuje ho
za vecne správne, a preto navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po
zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP) posúdil
napadnuté uznesenie bez potreby nariadiť odvolacie pojednávanie (§214 OSP) v rozsahu vyplývajúcom
z §212 ods. 1 a 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie je plne opodstatnené, a to práve z dôvodov,
ktoré odvolateľ namietal v odvolaní.

Predovšetkým výrok napadnutého uznesenia („konanie prerušuje do skončenia konania o ústavnej
sťažnosti na Ústavnom súde Slovenskej republiky“) je neurčitý, keďže v ňom nie je dostatočne konkrétne
uvedené, do skončenia ktorého konania, o ktorej sťažnosti na ústavnom súde konanie sa prerušuje.
Už samotná táto skutočnosť je postačujúcim dôvodom na zrušenie napadnutého uznesenia, uznesenie
súdu prvého stupňa však vykazuje aj ďalšie nedostatky.V zmysle ustanovenia §157 ods. 2 OSP odôvodnenie rozhodnutia súdu musí podať výstižný
zrozumiteľný, presvedčivý a jasný výklad opodstatnenosti a pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výroku. Z platnej právnej úpravy vyplýva, že súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú

niejevtomtokonaníoprávnenýriešiť[§109ods.1písm.b)OSP].Vzmysletohtozákonnéhoustanovenia
súd je povinný konanie prerušiť, akonáhle nastane v tomto zákonnom ustanovení predvídaná prekážka.
Ak teda rozhodnutie súdu závisí od takej otázky, ktorú súd ako prejudiciálnu nesmie riešiť (§135 OSP),
pričom zároveň ide o otázku, ktorá príslušným orgánom dosiaľ nebola právoplatne rozhodnutá, súd
konanie musí prerušiť za tým účelom, aby vyčkal na rozhodnutie príslušného orgánu, z ktorého potom

súd bude vychádzať pri svojom rozhodovaní.

Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu nezistil, žeby žalobca navrhoval postup podľa §109 OSP.
Keďže však v prípade, že pre prerušenie konania sú splnené zákonné podmienky, súd konanie
podľa §109 ods. 1 obligatórne alebo podľa §109 ods. 2 OSP fakultatívne preruší aj bez návrhu,
absencia procesného návrhu účastníka konania automaticky nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia

súdu, ktorým konanie prerušil. V odôvodnení svojho rozhodnutia o prerušení konania súd však musí
uviesť pravdivé skutočnosti, pre ktoré takýto postup zvolil, musí uviesť, aká otázka sa rieši v konaní
pred ústavným súdom, ktorú on v tomto konaní nie je oprávnený riešiť, pričom odôvodní aj to, či a ako
od vyriešenia tejto otázky závisí jeho rozhodnutie v predmetnej veci. V posudzovanej veci súd prvého
stupňa takéto skutočnosti neuviedol, v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktorým konanie prerušil, nijako

neargumentoval, prečo zvolil takýto postup v konaní.

Bez toho, aby súd v odôvodnení napadnutého uznesenia dostatočne a relevantne uviedol dôvody,
na ktorých je rozhodnutie založené, odôvodnenie jeho rozhodnutia je nezrozumiteľné, svojvoľné a
neobhájiteľné, v dôsledku čoho je toto rozhodnutie nepreskúmateľné, čo je prípad posudzovanej veci.

Pre absolútnu absenciu dôvodov, ktoré súd priviedli k záveru, že rozhodnutie vo veci závisí od otázky,
ktorú nie v tomto konaní oprávnený riešiť, tieto dôvody nemôže zistiť nielen odvolací súd pri svojej
prieskumnej činnosti, ale nemôžu ju zistiť ani sporové strany, ktorým tak postupom súdu prvého stupňa
sa odňala možnosť konať pred súdom. Bolo im totiž znemožnené posúdiť, ako súd prvého stupňa vec
vyložil, ako aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí.

Z uvedeného sa javí, že súd prvého stupňa o návrhu na prerušenie konania rozhodol bez toho, aby
zodpovedne posúdil, či sú splnené podmienky pre postup podľa ustanovenia §109 ods. 1 písm. b) OSP.
Odvolací súd preto napadnuté uznesenie mohol jedine zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie [§221 ods. 1 písm. f) ods. 2 OSP].

V tomto ďalšom konaní pokiaľ súd zotrvá na svojom závere o potrebe konanie prerušiť, bude dbať na to,
aby výrok jeho rozhodnutia vyhovoval odvolateľom vytknutým chýbajúcim náležitostiam. Ďalej jasným,
právnekorektnýmazrozumiteľnýmspôsobomvyložísvojemyšlienkovépochodyazoskutkovýchzistení
vyvodí právne závery takým spôsobom, aby jeho rozhodnutie bolo jasné, zrozumiteľné, dostatočne

odôvodnené a presvedčivé, aby zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia §157 ods. 2
OSP, aby bolo možné posúdiť, či pri jeho vydávaní postupoval správne, či rozhodoval opodstatnene a
zákonne, pričom sa vysporiada aj s odvolacími námietkami žalovanej.

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.