Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. máj 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/262/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233755
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112233755.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci

navrhovateľa:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinovaulicač.25,81109Bratislava,IČO:35807598,
právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a
nestranný súd zamieta.

Súd návrh navrhovateľa na zaplatenie majetkovej škody vo výške 125 Eur a na náhradu nemajetkovej
ujmy v sume 1.386,25 Eur zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 domáhal súdneho výroku, v
ktorom by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal na zaplatenie z titulu majetkovej škody sumu 125
Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.386,25 Eur, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom

Okresného súdu Žilina. Svoj návrh skutkovo odôvodňoval tým, že v pozícii oprávneného v exekučnom
konaní navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu
navrhoval vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy
o úvere č.XXXXXXX dlžníkom T. H., A..X.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny
exekútor pridelil exekučnej veci sp. zn. EX XXXX/XXXX. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa
na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu
Žilina a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že vec

ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu (tak návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom) rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 21.3.2012 (konanie pritom začalo
10.3.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o
udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 742 dní).

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu navrhovateľovi vznikla majetková škoda
predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Navrhovateľ vynaložil v tomto obdobína správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému sumu 70 Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Eur, na administratívne
spracovanie textov, urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s

vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu na poštovné a telekomunikačné výdaje
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konanie na exekučnom súdu sumu 15 Eur. Celkovo vynaložil
navrhovateľ výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 125 Eur. Táto
suma by navrhovateľa nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu. Zároveň si navrhovateľ uplatnil

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch s odôvodnením, že samotné konštatovanie, porušenia práva
na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe
v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom
48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1
Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdniejedostatočnýmzadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného

súdu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy
v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa. Márnym uplynutím času boli
reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu
jeho pohľadávky. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal pre možnú analógiu
z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je

spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje sa satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, to je
cca 660 Eur. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práva, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky

(spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom exekučného súdu) sumu 1368,25 Eur.
Navrhovateľuskutočnilvýpočetnárokualikvotnýmpomerom55Eurzakaždýmesiacomeškaniačinnosti
exekučnéhosúduatoprávenazákladeaplikácievyššieuvedenejdoktrínyústavnéhosúdu,teda660Eur
za rok : 12 mesiacov v roku = 55 Eur za mesiac. Zároveň navrhovateľ uviedol, že postupoval podľa ust.
§ 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie

jeho nároku na náhradu škody. Odporca však do podania tejto žiadosti na žiadosť pozitívne nereagoval.

Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 13.1.2014. Žiadal
návrh navrhovateľa zamietnuť, nárok navrhovateľa považoval za právne neopodstatnený z dôvodu
nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok. Namietal, že ide o predčasne uplatnený

nárok,keďžiadosťopredbežnéprerokovanienárokuboladoručovaná23.4.2012auždňa27.9.2012boli
podané žaloby na súd; navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných
žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého
prerokovanie sám požiadal a preto žiaden z uplatnených nárokov navrhovateľa uspokojený nebol. K
uplatnenému nároku na náhradu škody vo všeobecnosti uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že by

činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
ani výšku škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcom v tom, že rozhodol o zamietnutí návrhu na
vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou
ujmou. Poukázal na ustanovenie exekučného poriadku § 44 ods. 2 s účinnosťou pred a po 1.6.2011

v spojení s ustanovením § 41 ods. 2 písm. d), z ktorých ustanovení jednoznačne vyplýva skutočnosť,
že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule, čo znamená, že akýkoľvek nárok navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v
podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 1.6.2011
nemá žiadnu oporu v zákone; ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná

po 1.6.2011 nárok navrhovateľa je v tejto časti neopodstatnený. Pred 1.6.2011 § 41 ods. 2 písm.
d) znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. V samotnej
dôvodovej správe, je k novelizovanému ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku uvedené, že
správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila
svojim autentickým výkladom aj Národná rada SR ako zákonodarný zbor SR. Skutočnosť, že sa do

formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala len explicitnejšie ujasnenie
litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Ust. § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku sa správne aplikovalo na rozhodcovské rozsudky aj pred 1.6.2011. Zo samotnej
dikcie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanierozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. 15 dňová lehota sa týka prípadu, keď
súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu ( okrem exekučného titulu
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku). Ak ho súd nepoverí, 15 dňová lehota neplatí

a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces
posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie
a exekučného titulu. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky
prieťahy v konaní (judikatúra Ústavného súdu sp. zn. G..Ú. XX/XX, G..Ú. XX/XX) a zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé,

že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s
ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.
Odporca zároveň v súvislosti s uplatnenou náhradou škody navrhovateľom „nesprávnym úradným
postupom“ vo všeobecnosti vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom
došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009
(t.j. tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

Pokiaľ ide k samotnej uplatnenej náhrady materiálnej škody v navrhovateľom uplatnenej výške odporca
uviedol, že navrhovateľ nepreukázal jednak vznik škody a ani výšku škody a nároky, ktoré si uplatňuje je
možné považovať za hypotetické. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčíslovaniuškodyzostranynavrhovateľa(akotomujeajvtomtoprípade)apreskúmaniepredmetného

nároku je znemožnené. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy ani táto zo strany
navrhovateľa nie je preukázaná, navrhovateľ nepreukázal tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by
sa mala jej náhrada poskytovať v peniazoch.

Podľa § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods.1 Zák. č. 514/2003 Z.z. (v znení do 31.12.2012) ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

V priebehu konania na výzvu súdu navrhovateľovi, aby predložil žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody s príslušným orgánom spolu so správou o výsledku predbežného
prerokovania, navrhovateľ v odpovedi na výzvu súdu uviedol, že nedisponuje rovnopisom návrhu na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podaným odporcovi, ktorý by navyše obsahoval
vyznačený dátum podania. Navrhovateľ podal originál návrhu na predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody odporcovi osobne do podateľne, pričom odporca potvrdil prijatie individuálneho návrhu
spolu s prijatím iných individuálnych návrhov označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou. Navrhovateľ
nevyhotovil printový rovnopis návrhu z dôvodu hospodárnosti, aby nedošlo v spojení s nesprávnym
úradným postupom štátu k navýšeniu materiálnej škody na jeho strane. Zároveň však súdu oznámil, že
súdu bola predložená príloha potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné

prerokovanienárokunanáhraduškodyvinýchobdobnýchžalobách.Jednotlivéžaloby,ktorébolipodané
na Okresnom súde Žilina následne odkazujú na tieto konania.

Súd zo spisu tunajšieho spisu XXC/XXX/XXXX zabezpečil odpoveď z Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky na výzvu súdu - oznámenie ohľadom predbežného prerokovania nároku, v ktorej

Ministerstvo spravodlivosti uvádza, že Ministerstvu spravodlivosti SR bolo v rozmedzí od 23.04.2012
do 25.09.2012 doručených viac ako 43000 žiadostí navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody. MS SR neviedlo osobitný spis pre každú podanú žiadosť, ale nakoľko tieto žiadosti
boli doručené so sprievodnými listami v dňoch 23.04.2012, 27.04.2012, 30.04.2012, 25.05.2012,
30.05.2012, 25.09.2012 (k dátumu 25.09.2012 boli MS SR doručené dva sprievodné listy so žiadosťami)

riešilo osobitne jednotným postupom objem žiadostí doručených spoločne k tomu istému dňu. Na
základe tohto kritéria bolo vytvorených 8 spisov, predmetom ktorých boli žiadosti uvedené v ôsmich
sprievodnýchlistoch,ktoréboliMSSRdoručenévyššieuvedenýmdňom.VpríloheMSSRzaslaltabuľku
ním vytvorenú pre jeho interné potreby, ktorá obsahuje zoznam žiadostí doručených odporcovi, v ktorýchsi žiadateľ odvodzuje svoj nárok na náhradu škody od pochybenia Okresného súdu Žilina. Z pripojenej
tabuľky pod č. XXXX je uvedené: H. T., majetková škoda 125 Eur, nemajetková ujma 1368,25 Eur, spolu
1493,25 Eur.

Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že navrhovateľ si za účinnosti Zákona č.
514/2003 Z.z. (do 31.12.2012) uplatnil nárok na predbežné prerokovanie podľa § 4 ods. 1 písm. a/, kedy
oprávneným za štát konať je Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom
konaní, žiadosť navrhovateľa bola odporcovi doručená, zároveň odporcom nevybavená v zákonnej

lehote, pričom aj keď nie je zrejmé, kedy presne bola žiadosť doručená odporcovi, súd má za to, že
vzhľadomnaoznačeniaobdobiadoručovaniažiadostí(poslednédoručeniedňa25.09.2012)avzhľadom
na dátum rozhodovania na súd, zákonom stanovená lehota na vybavenie žiadosti nepochybne uplynula,
a to bez ohľadu na to, či bola poskytnutá súčinnosť navrhovateľa alebo nie, a bez ohľadu na skúmanie,
či bola potrebná a nevyhnutná súčinnosť požadovaná odporcom. Je totiž nepochybné, že nárok na
náhradu škody alebo jeho časť nebol uspokojený do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, pričom

navrhovateľ sa domáhal na súde tohto nároku z totožného titulu. Teda podmienka pre súdne konanie
bola splnená.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie na 19.5.2014. Na vytýčené pojednávanie sa navrhovateľ a odporca
nedostavili. Doručenie predvolania na pojednávanie mali riadne vykázané, obidvaja dňom 14.4.2014.

Navrhovateľ e-mailovým podaním zo dňa 16.5.2014 podal návrh na zrušenie nariadeného pojednávania
z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. Poukazoval na to, že už v podanom
návrhu na začatie konania označil skutočnosti, pre ktoré má byť vylúčený sudca poverený systémom
súdneho menežmentu prejednaním a rozhodnutím veci. Navrhovateľom označené skutočnosti sú

takého charakteru, že predpokladajú vylúčenie všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a
rozhodovania vo veci. Navrhovateľovi bolo doručené uznesenie krajského súdu o tom, že sudcovia
Okresného súdu Žilina nie sú z prejednávania veci vylúčení, avšak s týmto rozhodnutím navrhovateľ
zásadne nesúhlasí. Tvrdí, že sú objektívne dané dôvody na vylúčenie všetkých sudcov Okresného súdu
Žilina. Rozhodnutie krajského súdu hodnotí ako nesprávne zakladajúce zásah do jeho základných práv.

Z dôvodu dosiahnutia ochrany práv navrhovateľa podal navrhovateľ sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorú
zároveň v prílohe predložil. Z dôvodu, že doposiaľ nebolo ústavne konformným spôsobom vyriešené
ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na prejednanie a rozhodnutie nestrannému súdu
navrhol, aby súd zrušil nariadené pojednávanie až do konečného ústavne konformného rozhodnutia
o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu a v prejednávaní veci nepokračoval. Vzhľadom na

podanú sťažnosť na ústavný súd v konaní, o ktorej sa rozhoduje o otázke, ktorú nie je súd v tomto
konaní oprávnený riešiť a zároveň ide o konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, sú dané dôvody na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a § 109
ods. 2 písm. c/ O.s.p. navrhol, aby súd predmetné konanie prerušil a to do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení

práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie
rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednaním veci.

Odporca svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 16.5.2014
z dôvodu zachovania hospodárnosti konania, zotrval na svojom vyjadrení, na ktoré v celom rozsahu

odkázal.

Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával aj v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu
a odporcu.

Je právom a zároveň povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie
môže byť odročené len z dôležitého dôvodu. Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa pojednávania
nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Súd dôvod na zrušenie pojednávania v dôsledku procesného
návrhu navrhovateľa na prerušenie konania nepovažoval za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania.
Podanie návrhu na prerušenie konania nie je spôsobilým dôvodom pre odročenie pojednávania, keď

o takomto návrhu možno rozhodnúť priamo na pojednávaní a ak sa navrhovateľ a jeho právny
zástupca na pojednávanie nedostavili a nepresvedčili sa tým, či súd vyhovie alebo nevyhovie jeho
žiadosti o odročenie, musí znášať sám aj následky svojej neprítomnosti. Väčšina procesných oprávnení
a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje na pojednávaní. Svoje oprávneniamôže účastník realizovať za predpokladu, že sa pojednávania zúčastní. Tým, že sa navrhovateľ a jeho
právny zástupca z vlastného rozhodnutia pojednávania nezúčastnili sami si zmarili možnosť realizovať
na pojednávaní svoje procesné oprávnenia, a to najmä možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k

vykonaným dôkazom a tvrdeniam, právo na poučenie podľa § 118 ods. 2 O.s.p., ktoré sa realizujú
spravidla na pojednávaní (vo vzťahu k prítomným účastníkom).

Dôvod pre zrušenie pojednávania a prerušenie konania bol založený na tvrdení, že sú dané objektívne
dôvody na vylúčenie všetkých sudcov Okresného súdu Žilina a že doposiaľ nebola táto skutočnosť vo

veci nestranného zákonného sudcu vyriešená ústavne konformným spôsobom a že navrhovateľ podal
sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorú v prílohe predložil avšak bez preukázania, že ju na Ústavný súd
SR podal a doručil.

V predmetnej veci posudzoval opodstatnenosť možnosti vzniku pochybnosti o nezaujatosti zákonného
sudcu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci

podľa § 14 O.s.p. na základe oznámenia zákonnej sudkyne podľa § 15 ods.1 O.s.p., ku ktorému
zároveň v zmysle ust. § 15 ods.2 O.s.p. zákonná sudkyňa pripojila aj vyjadrenia všetkých sudcov
Okresného súdu Žilina, nadriadený Krajský súd v Žiline, ktorý uznesením č.k XNcC XXX/XXXX-
XX zo dňa 8.3.2013 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Žilina JUDr. Gabriela Dúbravková nie
je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. XC

XXX/XXXX. O tejto otázke teda nadriadený súd právoplatne rozhodol, pričom ide o otázku, ktorú sú
súdy v zmysle príslušných ustanovení O.s.p. oprávnené posudzovať. Prerušenie občianskeho súdneho
konaniajesvojoupovahouvýnimočnýmrozhodnutímsúdu,oktoromsúdrozhodnezasplneniazákonom
predpokladaných podmienok aj bez návrhu účastníka, ak má za to, že na takýto postup existujú
konkrétne dôvody, pričom prihliada k základným zásadám občianskeho súdneho konania - zásadu

rýchlosti, hospodárnosti, efektívnosti a na druhej strane na práva účastníka na súdnu ochranu a
na princíp právnej istoty. Súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa
ustanovenia § 109 ods.1 písm. b) O.s.p., nakoľko otázka zákonného sudcu je vyriešená rozhodnutím
krajského súdu, ktoré je rozhodnutím konečným, ktoré zákonná sudkyňa rešpektuje a teda rozhodnutie
súdu vo veci samej nezávisí od žiadnej otázky, ktorú by súd nebol v tomto konaní oprávnený riešiť.

Rozhodovanieoprerušeníkonaniapredôvodypodľa§109ods.2písm.c)O.s.p. je vedenévpodstatnej
miere zásadou občianskeho súdneho konania vyjadrenou v § 6 O.s.p., teda zásadou hospodárnosti
konania. Súd k takémuto procesnému rozhodnutiu pristúpi zásadne vtedy, ak prebieha iné konanie
(nielen súdne), v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie vo veci samej. Z
citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva (arg. slovo „môže“), že prerušenie konania z tohto dôvodu

nie je obligatórne, je fakultatívne, teda súd nie je povinný konanie prerušiť. Podľa záveru súdu nie je
dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Predmetom konania o rozhodnutí
o ústavnej sťažnosti ( ktorú navrhovateľ ani nepreukázal, že na Ústavný súd SR podal ) nie sú vecné
otázky konkrétneho sporu, ale skúmanie či nedošlo v danom konaní a rozhodnutí súdu k porušeniu
ústavou zaručených základných práv alebo slobôd účastníka. Preto pokiaľ aj ústavná sťažnosť bola

zo strany navrhovateľa podaná, začatie konania pred ústavným súdom v tomto prípade nepredstavuje
konanie, v ktorom sa riešia konkrétne vecné otázky, ktoré má na mysli ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p..
Na základe uvedených dôvodov súd návrh na prerušenie konania zamietol.

Súd na základe vykonaného dokazovania a to oboznámením sa s fotokópiami podaní navrhovateľa a

rozhodnutím súdu, ktoré zabezpečil v rámci prípravy pojednávania zo spisu sp.zn. XX B. XXXX/XXXX,
z dôvodu, že predmetný spis nebolo možné pripojiť na pojednávanie ( je pripojený v spise sp.zn. XC
XXX/XXXX ) a účastníci iné dôkazy neoznačili ani nenavrhli vykonať, zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 26.4.2010 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský

úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.
so sídlom Bratislava , zo dňa 23.11.2009 sp.zn. X. XXXXX/XX vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému H. T., W. A. Č.. XXX, na vymoženie pohľadávky
286,13- Eur s prísl . Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp.zn. B. XXXX/XX.

Po doručení žiadosti o udelenie poverenia exekučný súd za účelom skúmania podmienok v súvislosti
s výkonom rozhodcovského rozsudku s poukázaním na ust. § 45 Zák. č. 244/2002 Z.Z. s poukázaním
na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonal procesný úkon - výzvu zo dňa 22.10.2010 na Stályrozhodcovský súd na predloženie predmetného rozhodcovského spisu, prípadne kópie zmluvy o úvere
s rozhodcovskou doložkou, ktoré mu boli doručené dňa 8.11.2010.

Okresný súd Žilina uznesením č.k. XX B. XXXX/XXXX-XX zo dňa 15.12.2010 v uvedenej veci
žiadosť exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z odôvodnenia predmetného
rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský a v rámci
vedeného konania konštatoval výkon práv oprávneného podľa rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný
s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa a považoval za dôvodné aplikovať § 45 ZoRK

a preskúmal exekučný titul z hľadiska jeho súladu so zákonom a konštatoval, že rozhodcovská
doložka je nekalá, keď konkrétne uviedol, na základe čoho dospel k uvedenému záveru a poukázal
na to, že rozhodcovský súd absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a
európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve vyhodnotil ako neprimeranú podmienku, ktorá bránila tomu, aby na jej základe
bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom. Navrhovateľ ako oprávnený

proti uvedenému rozhodnutiu nepodal odvolanie, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.1. 2011.

Podľa § 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa§3ods.1Zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom

Podľa § 9 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 Zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), právo na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 27 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení zákona č. 508/2010 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2013),
zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

V danom prípade, so zreteľom na to, ako a čím navrhovateľ vymedzil skutkový rámec, z ktorého
vyvodzovalsvojnároknanáhraduškodyazaplateniežalovanejsumyjezrejmé,žepreuplatnenienároku
v súdnom konaní považoval za rozhodujúci postup exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti o
vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, k rozhodnutiu o žiadosti jej zamietnutím došlo

po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 742 dní), keď súd konal nesústredene a
so zbytočnými prieťahmi.

Súd na základe navrhovateľom uvedeného skutkového vymedzenia návrhu základ nároku navrhovateľa
na náhradu škody posudzoval podľa ust. § 1 písm. a), § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z.

Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti štátu za škodu je predovšetkým existencia nesprávneho
úradného postupu, ďalej existencie škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná
súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Všetky zákonné podmienky vzniku tejtozodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť
za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

Platná právna úprava nepodáva všeobecnú definíciu čo sa rozumie pod nesprávnym úradným
postupom, avšak všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup
vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho
orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou
štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí.

Nesprávny úradný postup je vymedzený v ustanovení § 9 ods. 1 veta druhá a podľa konkrétnych
okolností bolo potrebné v danej veci správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k
dosiahnutiu ktorého postup smeruje

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, účinného od 01.02.2002 do 31.05.2011 možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku (s účinnosťou od 1.6.2011) podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.02.2002 do 31.05.2010, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby

vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie

Z vykonaného dokazovania mal súd zistené, že žiadosť o vydanie poverenia doručená súdu dňa

26.4.2010 bola rozhodnutím okresného súdu zo dňa 15.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
5.1.2011 zamietnutá. Súd dospel k záveru, že k nesprávnemu postupu v tomto exekučnom konaní
nedošlo. V predmetnej veci exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu. Zákonom č.
102/2011 Z.z. s účinnosťou od 1.6.2011 bolo zákonné ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) doplnené za
slovom rozhodnutí o „ rozhodcovských súdov“. V dôvodovej správe k predmetnému zákonu v čl. II bod

2 je uvedené „ Rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku. Správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul
osvedčila v ostatnom období svojím autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky. Avšak
vzhľadom na skutočnosť, že v praxi možno vysledovať určité pochybnosti, navrhuje sa výslovne upraviť,
že exekučným titulom sú aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a zmiery nimi schválené.“

Úmyslom zákonodarcu bolo jednoznačné upresnenie z dôvodu aby sa predišlo mylným interpretáciám
uvedenéhoustanovenia.Zuvedenéhovyplýva,žeust.§41ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadkuvznení
pred 1.6.2011 sa týka aj rozhodcovských rozsudkov. Pokiaľ ide o v zákone stanovenú lehotu 15 dní, súd
konštatuje, že z citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase doručenia
žiadosti o vydanie poverenia vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Z predmetného ustanovenia
nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Naopak, zákon takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného

súdu neukladá. Je potrebné poznamenať, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť
rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. V exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný
preskúmavať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (rozsudok NS SR zo dňa 26.9.20011, sp. zn. XMCdo XX/
XXXX). Ustanovenie § 44 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu preskúmať

exekučný titul. Exekučný súd v rámci predmetného exekučného konania takto postupoval v súlade so
zákonom a keďže zistil rozpor exekučného titulu zo zákonom žiadosť o udelenia poverenia zamietol.
Je nepochybné, že v danom prípade išlo o rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskej veci, v ktorej
sa vyžaduje zvýšená ochrana spotrebiteľa a súd má povinnosť preskúmať materiálnu správnosťrozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Takéto preskúmanie je po skutkovej aj právnej
stránke, práve s poukazom na charakter tejto veci ako spotrebiteľskej, kde je potrebné venovať

osobitnú pozornosť vzhľadom na právne zvýšenú ochranu spotrebiteľov a v spojitosti s rozhodcovskými
konaniami, zložitejšie a náročnejšie, a to tak po právnej ako aj po časovej stránke. Súd opätovne
zdôrazňuje, že nie je zákonom stanovená lehota pre prípad zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia.
Pre rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia nie je postačujúca len žiadosť, ale aj ďalšie
podklady, ktoré však príslušným súdnym exekútorom nie sú zasielané súdu. Súd nie je administratívny

orgán, ktorý automaticky udeľuje poverenia na žiadosť exekútora. Ide o súdne rozhodnutie, ktoré
musí vychádzať z objektívneho zistenia a posúdenia. Výsledkom rozhodovacej činnosti súdu je, že súd
žiadosti o vydanie poverenia vyhovie, alebo žiadosť zamietne. Zo zákona nevyplýva, že kogentne musí
súd žiadosti navrhovateľa vyhovieť. Samotné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia
nemožno považovať za nesprávny úradný postup, pretože postup našiel vyjadrenie v rozhodnutí. Pokiaľ
teda exekučný súd zhromažďoval dôkazy pre rozhodnutie, tieto hodnotil, právne ich posudzoval, išlo

o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a preto takúto činnosť nie je možné považovať
za úradný postup, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako nesprávny a nemožno ho hodnotiť ani ako
nesústredený, neefektívny. Postup súdu sa prejavil v samotnom rozhodnutí súdu, v konkrétnom
uznesení Okresného súdu Žilina. Pri neexistencii zákonom stanovenej lehoty pre vydanie takéhoto
rozhodnutia, nedošlo zo strany exekučného súdu k nesprávnemu úradnému postupu.

Postup exekučného súdu sa nevyznačoval ani takými okolnosťami, ktoré by bolo možné hodnotiť
ako zbytočné prieťahy v konaní. Dĺžku konania od podania návrhu na vydanie poverenia do vydania
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, pri neexistencii zákonom stanovenej lehoty pre
vydanie takéhoto rozhodnutia, keď navyše pre rozhodnutie po doručení žiadosti o udelenie poverenia

nemal dostatočné podklady a bola potrebná súčinnosť rozhodcovského súdu, v celkovom trvaní cca 8
mesiacov nepovažoval súd vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti za neprimeranú, ktorú by vyhodnotil
ako zbytočné prieťahy v konaní.

V posudzovanom prípade pri hodnotení zbytočných prieťahov k konaní je významná aj tá skutočnosť, na

ktorú súd prihliadal, a to s poukazom na rozhodnutie G.. Ú. XXX/XXXX, že navrhovateľ pred okresným
súdom inicioval značne vysoký počet exekučných konaní ( ide o stovky až tisíce exekučných konaní -
návrhov v typovo obdobných veciach). Ústavný súd konštante judikuje, že zaťaženosť súdov, nadmerné
množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, nie je dôvodom, ktorý by zbavoval súd
resp. štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní. Prieťahy by mohli byť takto ospravedlniteľné

len na krátky čas a len v tom prípade, že by sa prijali adekvátne opatrenia na riešenie situácie. Ústavný
súd však konštatuje, že dávnu judikatúru vytvoril vo vzore Európskeho súdu pre ľudského práva na
ochranu práva na konanie bez zbytočných prieťahov v takpovediac nehromadných veciach. Nešlo teda
o situácie keď jeden navrhovateľ stovkami až tisíckami podaní prispel k zaťaženosti súdu a týmto k
dlhšej dobe rozhodovania, aj sám. V prípadoch keď jediná spoločnosť iniciovala konanie v stovkách

až tisíckach typov o obdobných veciach , je nevyhnutné vziať daný fakt do úvahy, a to smerom
ku kritériám posudzovania prieťahov a v záujme ochrany práv a slobôd iných. Túto skutočnosť je
teda potrebné zohľadniť pri posudzovaní kritéria faktickej zložitosti veci o ktorej súd koná a kritériá
správania navrhovateľaakoúčastníkasúdnehokonania. Vtakýchtoprípadovjetedamožnéakceptovať
relatívne dlhšiu dobu trvania predmetných konaní. Je možné konštatovať že povinnosťou okresného

súdu je vysporiadať sa so všetkými návrhmi navrhovateľa, čo sa nevyhnutne dostalo do konkurencie
s povinnosťou tohto súdu poskytnúť súdnu ochranu bez zbytočných prieťahov a v primeranej dobe aj
ostatným účastníkom iných konaní, ktorí sa pred dotknutým súdom uchádzajú o súdnu ochranu. V rámci
kritérií a významu veci pre navrhovateľa je možné konštatovať, že v danom prípade nejde napríklad o
osobno-statusový spor, pracovný spor, či spor pre navrhovateľa inak existenčný.

Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie je právne dôvodné navrhovateľovi
priznaťuplatňovanépeňažnéplneniemajetkovúškodu anemajetkovúujmunanimtvrdenomskutkovom
základe. Súd nemal za preukázaný základný predpoklad a to nesprávny úradný postup ako jeden z
predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Navrhovateľ nesplnil už prvú podmienku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, keď v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup. Keďže všetky podmienky vzniku
zodpovednosti štátu musia byť splnené kumulatívne a vzhľadom na nesplnenie prvej základnej
podmienky súd považoval za nadbytočné a nehospodárne dokazovať a vyjadrovať sa k splneniu ďalšíchpodmienok a to k vzniku škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore)
stíhajú v sporovom konaní toho, kto neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho

tvrdenie dokázané a preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu, je potrebné poznamenať, že súd skúma
premlčanie len u existujúceho nároku a v danom prípade nárok navrhovateľa na náhradu škody nebol
preukázaný.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., o ktorých

súd rozhoduje na návrh. Odporca ako úspešný účastník si právo na náhradu trov konania neuplatnil a
zo spisu mu trovy nevyplývajú, preto súd odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (Zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).