Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2014

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 3C/336/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613205758
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Bejdová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2014:8613205758.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdSvidník,samosudkyňaJUDr.AnnaBejdová,vprávnejvecižalobcuOrangeSlovensko,a.s.,

so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, p r o t i žalovanému G. N., nar. X.X.XXXX,
bytom W. XXX/X, XXX XX H., štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
v 1. rade Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, 909 01 Skalica,
IČO: 42 264 154, zastúpený JUDr. Jozef Kemp, advokát, Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky
Grob, v 2. rade ALIANCIA SPOTRBITEĽOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY, so sídlom Mestská 271/11,
831 O3 Bratislava - Nové Mesto,IČO:42353661, zastúpený JUDr. Vincent Lechman, advokát, Popradská
80, 040 11 Košice, v konaní o zaplatenie sumy 644,48 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi istinu vo výške 386,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 15.6.2012 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 31,30 eura a to do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 1. rade trovy konania,
vovýške59,01eura,naúčetzástupcuvedľajšiehoúčastníkanastranežalovanéhoJUDr.JozefaKempa,
advokáta, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 2. rade trovy
konania, vo výške 59,01 eura, na účet zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného JUDr.
Vincenta Lechmana, advokáta, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 22.8.2013, uplatnil proti žalovanému nárok o zaplatenie sumy 644,48 eura s s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 15.6.2012 do zaplatenia.

Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka číslo 1142/B. Žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu č. N ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky, Dodatok k Zmluve č. A6131892 zo dňa 30.1.2012,
Zmluvu č. A6112829, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky, Dodatok k Zmluve

č. A6112829 zo dňa 20.1.2012. V zmysle predmetných Zmlúv žalobca vypožičal žalovanému 2ks
SIM kariet, ktoré umožňovali žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom,
SIM kartám boli priradené účastnícke telefónne čísloXXX, XXXXXXXXXX. V snahe predísť procesnej
neistote, pri posudzovaní ich nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, v častizmluvných pokút v celkovej výške 258 eura s tým, že ustanovenie Dodatkov, v ktorých je dohodnutá
výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie bolo v inom súdnom konaní
označené ako neprijateľná zmluvná podmienka Rozsudkom KS Prešov so sp. zn. 6Co/91/2011 a v

súlade s ust. § 53a Občianskeho zákonníka je tak žalobca ako dodávateľ služby povinný zdržať sa
používania takejto podmienky. V súlade so zákonom sa žalobca týmto návrhom na začatie konania v
súlade s vyššie uvedeným domáha nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá vznikla žalobcovi
za odpredané mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia Samsung Galaxy Mini White a to vo
výške 129 eura, Samsung Galaxy Mini Black a to vo výške 129 eura. Uvedená škoda predstavuje

rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou
cenou, t.z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku
sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný
záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté
služby. Uvedené zmluvné pokuty mali ako občianskoprávny inštitút v zmysle Dodatku plniť funkciu

paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia Zmluvy, ktorá by žalobcovi prípadne mohla vzniknúť
tým, že žalobca si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie za akciovú cenu splnil, avšak žalovaný si svoju základnú povinnosť nesplnil. Zmluvné
pokuty neboli dojednané zo strany žalobcu s úmyslom privodiť žalovanému neprimerané podmienky
za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad keď dôjde k porušeniu povinnosti žalovaného a ani sebe

zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvné pokuty mali byť preventívnym a uhradzovacím
nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovaného. Po právoplatnosti vyššie
uvedeného rozsudku žalobca ustanovenia Zmluvy, ktoré mu súdne rozhodnutie vytýkalo dal do súladu
so zákonom a týmto súdnym rozhodnutím. Žalovaný si bol v zmysle Dodatku vedomý že mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška

sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že
sa žalovaný zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku
by spôsobilo že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného
telefónu/telekomunikačného zariadenia). Okrem škody za akciový telefón/telekomunikačné zariadenie,
žalobcovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný

proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá
si vyžaduje na rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si žalobca
neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania. Z dôvodu náročnosti dokazovania iných škôd odlišných
od škody za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie boli v minulosti dohadované paušalizované
zmluvné pokuty. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 386,48 eura

vyfakturovaných v období 2012/02 - 2012/04.
Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 31.5.2012 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za
jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, vyzval ho na ich úhradu v
dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky.
Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so všeobecnými podmienkami

článok 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej
v pokuse o pokonávku, t.j. od 15.6.2012. Z uvedeného dôvodu žalobca žiada súd, aby mu priznal okrem
sumy za neuhradené služby vo výške 386,48 eura aj nárok na zaplatenie sumy 258 eura, ktorý si
žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške škody, ktorá podľa názoru žalobcovi preukázateľne vznikla.
V prípade ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať

uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponechávajú na voľnom rozhodnutí súdu akú časť škody, po
využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., dňa 6.12.2013, vstúpili do konania, na strane žalovaného vedľajší účastník v 1.
rade Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, 909 01 Skalica, IČO:

42 264 154, a v 2. rade ALIANCIA SPOTRBITEĽOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY, so sídlom Mestská
271/11, 831 O3 Bratislava - Nové Mesto,IČO:42353661.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Podľa § 101 ods.2 O.s.p., na pojednávaní dňa 27.2.2014 súd pokračoval v konaní v neprítomnosti
účastníkov, pričom žalobcu sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil písomne s tým, že žiadal,
aby súd pokračoval v konaní aj v jeho neprítomnosti a zaviazal žalovaného na úhradu pohľadávky
spolu s príslušenstvom v zmysle podaného žalobného návrhu a k nemu priložených listinných dôkazov.Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, pričom zásielka s termínom pojednávania sa súdu vrátil, ako
neprevzatá v odbernej lehote dňa 20.1.2014, preto súd podľa § 47 ods. považoval zásielku s termínom
pojednávania za doručenú dňom 20.1.2014. Právny zástupcovia vedľajšieho účastníka v 1. a 2. rade sa

z neúčasti na pojednávaní ospravedlnili.

Súd zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 30.1.2012 Zmluvu o pripojení č. A6131892, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky, Dodatok k Zmluve č. A6131892 zo dňa 30.1.2012,
Zmluvu č. A6112829, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky, Dodatok k Zmluve č.

A6112829 zo dňa 20.1.2012. V zmysle predmetných Zmlúv žalobca vypožičal žalovanému 2ks SIM
kariet, ktoré umožňovali žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, SIM
kartám boli priradené účastnícke telefónne číslo 0918399956, 0917995579. Žalobca pri uzatváraní
dodatku k zmluvám odpredal žalovanému mobilné telefóny značky Samsung Galaxy Mini White za
akciovú cenu 1 euro, pričom predajná cena bola vo výške 130 eura a dohodnutá zmluvná pokuta vo
výške 129 eura, Samsung Galaxy Mini Black za akciovú cenu 1 euro, pričom predajná cena bola vo

výške 130 eura a dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 129 eura. Podľa prehľadu žalobca skutočnú
škodu, ktorú žalovaný spôsobil žalobcovi vypočítal tak, že od predajnej ceny dvoch telefónov, celkom
vo výške 260 eura odčítal akciovú cenu

uvedených telefónov vo výške 2 eura a výsledná škoda po odčítaní ktorú si žalobca voči žalovanému

uplatňuje je vo výške 258 eura. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 31.5.2012, oznámil žalovanému
sumu neuhradených faktúr za poskytnuté elektronické komunikačné služby vo výške 386,48 eura za
mesiace február - apríl 2012 a zmluvnú pokutu 258 eura a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej
lehote do 14.6.2012. Súd zistil, že žalobca žalovanému fakturoval služby faktúrami č. 2141837817 č.
t. XXXXXXXXXX zo dňa 9.2.2012 s dátumom splatnosti 23.2.2012 sumu vo výške 69,02 eura, č.

XXXXXXXXXX č. t. XXXXXXXXXX zo dňa 9.2.2012 s dátumom splatnosti 23.2.2012 sumu vo výške
93,91eura,č.2145241314č.t.XXXXXXXXXXzodňa9.3.2012sdátumomsplatnosti23.3.2012sumuvo
výške 76,43 eura, č. 2145238133 č. t. XXXXXXXXXX zo dňa 9.3.2012 s dátumom splatnosti 23.3.2012
sumu vo výške 137,83 eura, č. 2148664546 č. t. XXXXXXXXXX zo dňa 9.4.2012 s dátumom splatnosti
23.4.2012 sumu vo výške 3,98 eura, č. 2148661747 č. t. XXXXXXXXXX zo dňa 9.4.2012 s dátumom

splatnosti 23.4.2012 sumu vo výške 3,98 eura, č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.4.2012 s dátumom splatnosti
23.4.2012 sumu vo výške 1,33 eura. Faktúry za neuhradené služby sú celkom vo výške 386,48 eura.
Žalobca si mimo neuhradených faktúr za elektrokomunikačné služby uplatnil aj škodu vo výške 258
eura. Žalobca si zároveň uplatnil aj úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými
podmienkami článok 11 bod. 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné

plnenie uvedenej v pokuse po pokonávku, t. j. od 15.6.2012. Žalobca si voči žalovanému ku dňu podania
tejto žaloby uplatňuje sumu vo výške 644,48 eura, ktorá pozostáva z neuhradených služieb vo výške
386,48 eura a z nároku na zaplatenie škody vo výške 258 eura.

Žalobca vo svojich písomných vyjadreniach v celom rozsahu trval na zaplatenie sumy 644,48 eura s

príslušenstvom.

Žalovaný zásielky súdu nepreberal.

Zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 27.2.2014

uviedol, že vychádzajúc zo záverov právneho posúdenia dôvodnosti nárokov uplatňovaných žalobcom
a v záujme ochrany žalovaného ako spotrebiteľa mal za to, že medzi účastníkmi konania sa jedná
o vzťahy zo spotrebiteľských zmlúv. Zmluva o pripojení je zmluvou občianskoprávnou, pričom vzťah
medziObčianskymzákonníkomaZákonomč.610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchmápovahu
vzťahu všeobecného predpisu a predpisu osobitného. Dodatky k zmluvám o pripojení boli uzavreté v

čase, keď Slovenská republika transformovala do právneho poriadku Smernice EU v oblasti ochrany
spotrebiteľa. Navrhovateľ uplatňuje v ods. 2.5 čl. 2 Dodatku zo dňa 30.1.2012 k Zmluve o pripojení
č. zmluvy A6131892, sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti vo výške
129 eur, v ods. 2.5 čl. 2 Dodatku zo dňa 20.1.2012 k Zmluve o pripojení č. zmluvy A6112829 sankciu
v podobe zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti vo výške 129 eur. Výšky zmluvných

pokút sú nezmenené, a to bez ohľadu na skutočnosť, aký čas zostáva do konca doby viazanosti.
Svedčí o tom aj znenie ods. 2.5 čl. 2 citovaných Dodatkov, kde sa uvádza, že žalovaný v prípade
porušenia prakticky akejkoľvek zmluvnej povinnosti je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu. Zmluvnú pokutu
bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá žalovanému ešte ostávalado uplynutia doby viazanosti. Žalobca konkrétne v tomto konaní poukázal na to, že žalovaný porušil
podmienku, keď včas a riadne pravidelne neuhrádzal cenu za poskytnuté služby. Uvedená zmluvná
podmienka takto poškodzuje spotrebiteľa a neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s

časovým aspektom. Z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) a ods. 5 Občianskeho zákonníka vyplýva, že
neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania,
ale pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej pokuty hranica
ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných
podmienok, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré tvorí v právach a

povinnostiach značnú nerovnováhu podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom
na uvedené má za to, že v znení ako bola dojednaná zmluvná pokuta vo vyššie uvedených dodatkoch
k zmluvám o pripojenie v súvislosti s porušením povinnosti na strane žalovaného je podmienkou
neprijateľnou, teda absolútne neplatnou pre nerovnováhu v právach a povinnostiach, keď je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Svedčí o tom aj skutočnosť, že výšky zmluvných pokút 129 eur a
129 eur, sú neprimerané k hodnote dotácie a zliav poskytnutých zo strany žalobcu a k porušeniu

zmluvných povinností zo strany žalovaného. K námietke žalobcu k údajnej možnosti žalovaného
spotrebiteľa individuálne vyjednať zmluvnú pokutu poukázal na to, že zmluva o pripojení aj jej dodatok
sú typickými štandardnými formulárovými listinami. Zmluvná pokuta bola vopred zo strany dodávateľa
naformulovanábezmožnostijejzmenyzostranyspotrebiteľa. Žalobcavymáhavnávrhuzaplateniečasti
zmluvnej pokuty z titulu náhrady škody voči žalovanému, ktorá škoda vznikla žalobcovi za odpredané

mobilné telefóny resp. telekomunikačné zariadenia spolu vo výške 258 eur, pričom uvedená škoda
predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilných telefónov resp. telekomunikačných zariadení a
ich akciovou cenou. Má za to, že žaloba je iba čiastočne dôvodná, a to v nároku žalobcu na zaplatenie
istiny vo výške 386,48 eur s prísl. (cena za neuhradené služby), ktorý nárok nerozporujeme, pričom
žaloba je nedôvodná v časti o zaplatenie náhrady škody spolu vo výške 258 eur. Náhradu škody

spolu vo výške 258 eur žalobca vymáha na základe ustanovení o zmluvnej pokute podľa citovaných
dodatkov k Zmluvám o pripojení, pričom tieto ustanovenia je treba ex offo považovať za absolútne
neplatné ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 písm. k) a ods. 5
Občianskehozákonníka,tedaniejemožnévžiadnomprípadezostranyžalobcusiuplatňovaťakúkoľvek
náhradu škody na základe absolútne neplatného zmluvného ustanovenia. Ochrana spotrebiteľa pred

neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je
z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla
na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými
klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je
len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to

možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano
Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98). Dojednania o zmluvnej pokute odporujú ust. § 53 ods. 1,
2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, nakoľko spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a súčasne obchádzajú systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných

podmienkach. Navrhol, aby súd zamietol žalobný návrh žalobcu v časti, v ktorej žalobca mení nárok zo
zmluvnej pokuty na nárok na zaplatenie náhrady škody spolu vo výške 258 eur. Nárok na náhradu škody
by si mal, podľa jeho názoru, žalobca uplatňovať samostatnou žalobou o náhradu škody bez toho, že by
sa pri tom odvolával na absolútne neplatné zmluvné ustanovenia. Zároveň ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní a uplatnil si trovy konania.

Zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 26.2.2014
uviedol,že Občianskezdruženieakovedľajšíúčastníkmázato,ženárokžalobcunazaplateniezmluvnej
pokuty, ako paušalízovanej náhrady škody, resp, náhrady škody v sume 258,00 eur je nedôvodný.

Vedľajší účastník je toho názoru, že v hore uvedenej právnej vecí je nutné aplikovať ustanovenia § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka vzhľadom na
skutočnosť, že sa jedná o vec, kde žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ .V danej právnej veci bola medzi
žalobcom a žalovaným uzatvorená spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci,

za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa súneprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ

mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. 1,
veta druhá Občianskeho zákonníka predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu
k esenciálnym zložkám zmluvy. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré

zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce
spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby
dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi.
Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktivnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a

použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla

obsah zmluvy nemení. Občianske združenie nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide
však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej
kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,
so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade
i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Poukazal

aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce
z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
nebolí záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla

1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica"). Smernica zároveň v
prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať
do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku
spotrebiteľa“ a súčinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi
neprijateľné podmienky aj do Občianskeho zákonníka. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho

dvora Európskej únie vo veci
OcéanoGrupoEditorial SA a RocíoMurcianoQuintero (C-240/98) a medzi SalvatEditores SA a José M.
SánchezAlcónPrades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť
zásahu súdu proti nekalej podmienke: „Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol

spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté
sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže
spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. 1/ počte členských štátov procedurálne
predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli
neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana

spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky
tohto druhu na svoj vlastný návrh". Žiadal preto, aby súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uplatneného
nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty prihliadal aj k ostatným zmluvným podmienkach, k povahe
služby, k okolnostiam uzatvorenia jednotlivých zmlúv. Za relevantnú treba považovať aj tú skutočnosť,
že zmluvná pokuta má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia

a v prípade predčasného ukončenia garantovať návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri
odpredajitelefónu/telekomunikačnéhozariadenia.Zmluvnápokutamávšakajiný,atonežiaducirozmer.
Zmluvná pokuta neprimerane ukracuje spotrebiteľa. V danej právnej veci si žalobca skôr uplatnil nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty, na ktorú mu v zmysle zmluvných podmienok vznikol nárok, nakoľko
žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb. Zmluvná pokuta dojednaná v dodatku k

zmluve o pripojení však zaväzovala žalovanému k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas
celej doby viazanosti, a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby
poskytované žalobcom, riadne platil ich úhradu, až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti,
pričom aj v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále vplnej výške. V tomto smere žalobca nerozlišoval medzi prípadmi, kedy zo spotrebiteľom ukončí zmluvu
jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti.
Takáto úprava zmluvných podmienok týkajúcich sa zmluvnej pokuty je neprijateľná. Je toho názoru,

že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne
sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad
vyznieva výrazne v neprospech jedného z účastníkov zmluvy. Navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako
sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom
posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej

pokuteaposúdenieprijateľnostialeboneprijateľnostitohtozmluvnéhodojednaniabynemaliovplyvňovať
ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy
a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho,
či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti. Žalobca ešte
uviedol, že sa voči žalovanému nedomáha zaplatenia celej zmluvnej pokuty, ale zmluvnej
3C/336/2013

-8-

pokuty iba vo výške, ktorá predstavuje rozdiel predajnej ceny mobilného zariadenia/telekomunikačného
zariadenia v čase uzatvorenia zmlúv o pripojení a akciovej ceny, za ktorú žalobca telefón/
telekomunikačné zariadenie žalovanému odpredal. Zaplatenia tejto sumy sa už nedomáha titulom

zmluvnej pokuty, ale titulom náhrady škody, lebo porušením zmluvných povinností zo strany
žalovaného vznikla žalobcovi škoda, ktorá zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného
zariadenia, resp. telefónu/telekomunikačného zariadenia, ktorý žalobca odpredal žalovanému na
základe uzatvoreného dodatku k zmluve o pripojení. Tvrdenie žalobcu, že v prípade nepriznania
nároku na zaplatenie celej zmluvnej pokuty má nárok na náhradu škody vo výške dotácie poskytnutej

žalobcom na nákup mobilného zariadenia/telekomunikačného zariadenia, samo osebe takéto právo
nezakladá, keďže zákon v prípade vzniku zodpovednosti za škodu presne vymedzuje podmienky
takéhoto zodpovednostného vzťahu, a nestačí len konštatovanie o vzniku škody vo výške sumy
dotácie. Medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu písomnej dohody o výške kúpnej ceny
mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, teda žalobcom bola stanovená odkupná cena

telefónu/telekomunikačného zariadenia, ktorú žalovaný uhradil. Teda v tomto smere sa žalobca nemôže
voči žalovanému domáhať náhrady škody vo výške predstavujúcej rozdiel medzi cenou zariadenia/
telefónu a zľavnenou cenou zariadenia/telefónu, za ktorú mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
žalovaný odpredal, nakoľko medzi nimi bola uzatvorená osobitná dohoda o výške kúpnej ceny
mobilnéhozariadeniaatelefónu,ataktodohodnutúkúpnucenužalovanýžalobcoviajuhradil.Občiansky

zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala
(prejavujesa)vmajetkovejsférepoškodenéhoajeobjektívnevyjadriteľnávšeobecnýmekvivalentom,t.j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).Skutočnou škodou sa rozumie ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré

bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153).To, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku
škodnejudalostikrozmnoženiumajetkovýchhodnôt,ajkeďsatodaloočakávaťsohľadomnapravidelný
beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou
mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany

odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru vedľajšieho
účastníka za Škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento
predáva mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz
žalobcom podanou žalobou nie je možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho
úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia,

tak nie je následkom (tvrdeného, ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom
zmluvného konsenzu medzi stranami sporu. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu
reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného
vzťahu s žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie dostal dojednanú kúpnu cenu. S vyššie uvedeným záverom

je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v
prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom
tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale
kúpna zmluva so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej ceny. K tvrdeniu žalobcu je ešte potrebnéuviesť, že pre kúpnu cenu mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia sa dobrovoľne rozhodol
samotný žalobca, ktorý diktoval podmienky v danom právnom vzťahu ako silnejšia strana, Pre predaj
mobilného zariadenia za akciovú kúpnu cenu sa žalobca rozhodol v rámci svojej obchodnej politiky,

pričom všetky zvýhodnenia a benefity boli nim poskytované dobrovoľne a je nepochybné, že práve toto
bolo účelom tejto jeho marketingovej a obchodnej stratégie. Teda inú ako predajnú cenu mobilného
zariadenia nepovažujeme za relevantnú. Po preskúmaní
veci, bol toho názoru, že v danom prípade neboli naplnené predpoklady pre vznik zodpovednosti
za škodu tak ako to uviedol navrhovateľ. Čo sa týka škody vzniknutej tým, že mal žalobca náklady

na predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM-kartu a náklady na údržbu na vyhradenú
kapacitu prevádzkovej siete, jedná sa o náklady, ktoré žalobca znáša aj keď sa klient rozhodne
využívať služby navrhovateľa bez toho, aby sa zmluvne zaviazal, resp. ak sa klient nerozhodne pre
„paušál“. Okrem toho žalobca sám tvrdí, že takáto škoda by bola náročne dokazovaná a teda si ju
neuplatňuje, preto ju súd v tomto konaní nemôže ani zohľadniť. Ďalším dôvodom prečo súd nemôže
brať ohľad na tieto tvrdenia žalobcu je možnosť, že by v budúcnosti mohla nastať situácia, kedy by si

ju žalobca uplatnil v inom konaní. O tom, že zmluvná pokuta ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady
škody je aj sankciou, by nemali byť žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom
prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené, a v ktorých spotrebitelia zmluvné
podmienky nemôžu ovplyvniť. To isté platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľa
zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazaností a

k akému porušeniu zmluvy došlo. V súlade s platným právom je možné dojednať zmluvnú pokutu,
ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, a to so
zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitostí dotknutého právneho úkonu. Podstatnou náležitosťou
dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je síce
zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 Občianskeho

zákonníka,tedanemôžebyťvrozporesdobrýmimravmi.Dopozornostisúdutiež uviedolskutočnosť,že
dotknutá zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty, už bola súdom určená za neplatnú z dôvodu
jej neprijateľnosti ako celku. Cieľom tohto určenia bolo, aby sa navrhovateľ zdržal používania tejto
podmienky vo vzťahu ku všetkým spotrebiteľom, na ktorých majú takto dojednané zmluvné podmienky
priamydosahamôžuichrovnakopoškodiť(rozsudkyKrajskéhosúdvPrešove,atovoveciachvedených

pod sp. zn. 6Co/91/2011,6Co/44/2012,19Co/30/2012). Súdna kontrola štandardných spotrebiteľských
zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klavzúl a bolo by v rozpore s cieľom
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ak by sa jeden spotrebiteľ pred neprijateľnou podmienkou chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že
problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.

Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by naviac nieslo riziko, že takéto opatrenie by navrhovateľa
neodradilo, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta zmoderovaná, ale
predsa len by zostala a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. Ospravedlnil
svoju neúčasť na pojednávaní a uplatnil si trovy konania.

Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.

Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik má právo
na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní

predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b/ zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný
platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa čl. 6. 2 písm. b/ Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných
služiebprostredníctvomverejnejtelefónnejsietespoločnostiOrangeSlovensko,a.s.,jeúčastníkpovinný
platiť cenu za poskytnuté služby.Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v platnom znení spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia. ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „nepriateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľné alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý neplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto
podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny zástupca dodávateľa.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z. v znení platnom od 01.01.2009, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa úrokových sadzieb ECB platných na obdobie od 14.12.2011 do 10.7.2012 je základná úroková

sadzba ECB určená vo výške 9 % ročne.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žaloba žalobcu bola dôvodná v časti zaplatenia ceny
za poskytnuté služby žalobcom vo výške 386,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne z dlžnej sumy od 15.6.2012 do zaplatenia, pričom jedna sa o nezaplatené služby vyfakturovanéfaktúrami za obdobie mesiacov február až apríl 2012. Cena za poskytnuté služby, bola v konaní riadne
preukázaná, nebola medzi účastníkmi sporná a vzhľadom na uvedené, súd v tejto časti vyhovel žalobe.

Čosatýkauplatňovanejnáhradyškodyvovýške258eur,súdsastotožnilsnázoromprávnychzástupcov
vedľajšieho účastníka na strane žalovaných v 1. a v 2 rade, pričom v tejto časti sa jedná o neprijateľnú
a teda absolútne neplatnú zmluvnú podmienku. Súd uvádza, že keďže sa jedná o neprijateľnú a teda
absolútne neplatnú zmluvnú podmienku nie je možné túto škodu modifikovať, k čomu sa už vyjadrila
početná judikatúra vrátane Súdneho dvora EÚ. Opäť by preto mohla byť od spotrebiteľa požadovaná

rovnaká suma, či by z 24 mesiacov viazanosti nesplnil nič, alebo by splnil napríklad 23 mesiacov. Aj
keď sa teda žalobca snaží presadiť, že sumu 258 eura už požaduje ako náhradu škody, v skutočnosti
ju naďalej požaduje ako zmluvnú pokutu, len ju modifikuje na výšku rozdielu medzi trhovou a akciovou
cenou telefónu. Samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy, podľa ktorej si účastníci platne dohodli akciovú
cenu ako kúpnu cenu, nemôže spôsobiť žalobcovi žiadnu škodu, lebo takýto predaj a takto dohodnutá
kúpna cena sa neprieči žiadnej norme a takýmto postupom nie je porušená žiadna povinnosť, ako prvý

predpoklad náhrady škody. Súd vo veci zistil, že žalobca si uplatňuje titulom nároku na náhradu škody
sumu 258 eura. Z vyššie uvedených dôvodov súd v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 258 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 15.6.2012 do zaplatenia zamietol.

O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s.p., ak mal

účastník vo veci úspech len čiastočný súd návrhu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na návrhu trov právo. V danom prípade súd rozhodol podľa pomeru
úspechu vo veci, pričom žalobca mal pomer úspechu 59,97 % ( v časti priznanej sumy 386,48 eura),
žalovaný mal úspech 40,03 % ( v časti o sumu 258 eura súd žalobu zamietol), pričom prevažuje úspech
žalobcu vo výške 19,94 %. Žalobca si uplatnil trovy konania vo výške 156,84 eura, ktoré pozostávajú

zo súdneho poplatku vo výške 38,50 eura a s trov právneho zastúpenia bývalého právneho zástupcu
vo výške 118,34 eura. Prevažujúcemu úspechu žalobcu vo výške 19,94 % súd priznal trovy konania vo
výške 31,30 eura.

Otrováchkonaniamedzižalobcomavedľajšímúčastníkomnastranežalovanéhov1. radesúdrozhodol

podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vedľajší
účastníkv1.radevstúpildokonanianastranežalovanéhovčastizmluvnejpokutyozaplateniesumy258
eura, pričom súd žalobu v tejto časti zamietol. Pretože mal vedľajší účastník na strane žalovaného v tejto
časti plný úspech, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania. Priznané trovy konania vedľajšiemu

účastníkovi na strane žalovaného v prvom rade vo výške 59,01 eura, pozostávajú z trov právneho
zastúpenia /z hodnoty 258 eura/ za 2 úkony právnej pomoci á 21,58 eura a to za prevzatie a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, vyjadrenie zo dňa 27.2.2014, režijný paušál 2 z toho 1 x á
7,81 eura, 1 x á 8,04 eura. Takto priznané trovy konania sú v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

je žalobca povinný zaplatiť trovy konania na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného v prvom rade JUDr. Jozefa Kempa, advokáta, č. ú.: 2873971956/0200, VS: 333613.

O trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaného v 2. rade súd rozhodol
podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vedľajší
účastníkv2.radevstúpildokonanianastranežalovanéhovčastizmluvnejpokutyozaplateniesumy258
eura, pričom súd žalobu v tejto časti zamietol. Pretože mal vedľajší účastník na strane žalovaného v tejto
časti plný úspech, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania. Priznané trovy konania vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného v prvom rade vo výške 59,01 eura, pozostávajú z trov právneho

zastúpenia /z hodnoty 258 eura/ za 2 úkony právnej pomoci á 21,58 eura a to za prevzatie a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, vyjadrenie zo dňa 26.2.2014, režijný paušál 2 z toho 1 x á
7,81 eura, 1 x á 8,04 eura. Takto priznané trovy konania sú v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
je žalobca povinný zaplatiť trovy

Poučenie:P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Svidník do
15 dní odo dňa jeho doručenia, v štyroch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakom rozsahusa napadá,včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým,

že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1. O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a
O.s.p.).