Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/692/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611208550
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2611208550.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a členov
senátu JUDr. Silvii Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľa: BPT LEASING a.s.,
so sídlom Drieňová 34, Bratislava, IČO: 31 357 814, zastúpený advokátom: Mgr. Vladimír Šárnik,
AK so sídlom Rožňavská 2, Bratislava, proti odporcom: 1/ Ing. O. G., nar. XX.XX.XXXX, 2/ Ing. O.
G., nar. XX.XX.XXXX, 3/ O. G., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom Z. XXX, všetci právne zastúpení
splnomocnencom: Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Miletičova 23, Bratislava, o neúčinnosť darovacej
zmluvy, o odvolaní odporcov 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 18. júna 2014, č.
k. 9C/120/2011-555 a o odvolaní odporcov 1/ až 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 14.
augusta 2014, č. k. 9C/120/2011-572 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v závislom výroku o
náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 14. augusta 2014 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím určil, že darovacia zmluva uzatvorená medzi Ing. O. G.
ako darcom a odporcami 1/, 2 / a 3/ ako obdarovanými, ktorou bolo na odporcov 1/, 2 / a 3/ prevedené
vlastníctvo nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. Z., obec Z., okres Senica: pozemok parc.č.
5063/88 o výmere 600 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C, pozemok
parc.č. 5063/6 o výmere 869 m2, druh pozemku záhrady, parcela registra C, pozemok parc.č. 5063/45
o výmere 644 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C pozemok parc.č.
5063/46 o výmere 45 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C pozemok
parc.č. 1197/12 o výmere 5757 m2, druh pozemku orná pôda, parcela registra E pozemok parc.č.
4875/21 o výmere 2851 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, parcela registra E pozemok parc.č.
185/1 o výmere 924 m2, druh pozemku ostatné plochy, parcela registra C pozemok parc.č. 5068/10 o
výmere 1731 m2, druh pozemku záhrady, parcela registra C pozemok parc.č. 5068/43 o výmere 359
m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C pozemok parc.č. 5068/65 o výmere
128 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C rodinný dom súp. č. XXX na
pozemku parc.č. 5068/65, parcela registra C rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parc.č. 5063/46,
parcela registra C rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parc.č. 5063/88, parcela registra C, ktorej vklad
do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V-967/09, je voči navrhovateľovi právne neúčinná, keď vo
zvyšku súd konanie zastavil a zaviazal odporcov 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 eur, z preddavkov

na trovy znaleckého dokazovania v sume 400,00 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.495,71
eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 42 ods. 1,2,3 písm. a), § 42b ods. 1,2,3, §
116, § 117, § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 96 ods. 1,2 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p., keď vecne
svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci
vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne. V konaní bolo nepochybne preukázané, že
navrhovateľ uzatvoril so spoločnosťou MäsKo, a.s. (v zastúpení predsedom predstavenstva Ing. O.
G.) štyri zmluvy o finančnom leasingu (č. 0846/28 zo dňa 22.5.2008, č. 0845/28 zo dňa 22.5.2008, č.
0593/27 zo dňa 27.8.2007 a č. 0381/27 zo dňa 22.2.2007), na základe ktorých navrhovateľ poskytol
spoločnosti MäsKo, a.s. zariadenia určené na mäsovú výrobu, ktorá sa zaviazala v zmysle jednotlivých
zmlúv a všeobecných zmluvných podmienok splácať predmety leasingu v mesačných splátkach.
Uvedené zmluvy boli zabezpečené ručiteľskými vyhláseniami štatutárneho zástupcu spoločnosti Ing. O.
G. (matky odporcov), ktoré boli súčasťou predmetných zmlúv. Vzhľadom na nepriaznivú ekonomickú
situáciu sa spoločnosť MäsKo, a.s. dostala do finančných problémov, v dôsledku ktorých nezvládala
splácať svoje záväzky voči navrhovateľovi a dostala sa do omeškania, a ani napriek viacerým výzvam
navrhovateľa neplnila svoje záväzky riadne a včas, pričom sa uvedená situácia nepodarila vyriešiť
ani viacerými rokovaniami, preto navrhovateľ od predmetných zmlúv dňa 24.9.2010 odstúpil. Súd
ďalej zistil, že odporcovia (ako obdarovaní) uzatvorili dňa 4.6.2009 so svojimi rodičmi (ako darcami)
darovaciu zmluvu, na základe ktorej nadobudli vlastníctvo k viacerým nehnuteľnostiam (špecifikovaným
vo výroku rozsudku), a týmto bolo ukrátené uspokojenie vymáhanej pohľadávky navrhovateľa, ktorú
má voči spoločnosti MäsKo, a.s., ktorej ručiteľkou pri uzatvorených zmluvách s navrhovateľom bola
Ing. O. G. (t.j. matka odporcov). Na základe výpovedí účastníkov konania, ich právnych zástupcov a
svedkov, ako aj na základe znaleckého dokazovania bolo zistené, že v danom prípade sú splnené
všetky predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu a to platnosť odporovateľného úkonu, existencia
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, preukázanie kvalifikovaného zmenšenia majetku
dlžníka, preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, ak je tento úmysel druhej strane (odporcom) známy,
pričom právny úkon musí byť vykonaný v posledných troch rokoch (t.j. troch rokoch predchádzajúcich
podaniu návrhu). Pred konštatovaním o splnení uvedených podmienok bolo potrebné vysporiadať sa
s argumentáciou odporcov, podľa ktorých možno odporovať len právnym úkonom dlžníka. Súd sa
však s uvedeným tvrdením nestotožnil, nakoľko vychádzajúc z judikatúry (rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 14Co/300/2011-174 zo dňa 25.10.2011) nemožno ustanovenie § 42a Občianskeho
zákonníka interpretovať na základe reštriktívneho výkladu, ale je potrebné vychádzať z jeho významu
a účelu, ktorým je ochrana veriteľa pred úmyselným marením uspokojenia jeho pohľadávky a preto
súd konštatuje, že za splnenia podmienok uvedených v § 42a Občianskeho zákonníka je veriteľ
oprávnený odporovať nielen právnym úkonom dlžníka, ale aj právnym úkonom ručiteľa a ďalších
osôb, ktoré sú z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom, resp. zmluvou, zaviazané
(najmä z titulu zabezpečenia záväzkov) uspokojiť pohľadávku veriteľa. V danom prípade mal súd
preukázané, že navrhovateľ návrhom doručeným dňa 30.8.2011 napadol odporovateľnosť darovacej
zmluvy zo dňa 4.6.2009, t.j. v rámci prekluzívnej lehoty troch rokov. Súd uvedenú zmluvu považuje za
platne uzatvorenú, nakoľko obsahuje všetky podstatné náležitosti požadované zákonom (špecifikovanie
predmetu daru a bezodplatnosť) a bola uzatvorená slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Ďalej sa súd
zaoberal skutočnosťou, či má navrhovateľ voči dlžníkovi (v danom prípade voči ručiteľovi) vymáhateľnú
pohľadávku, pričom vykonaným dokazovaním (najmä zmluvami o finančnom leasingu č. 0846/28 zo dňa
22.5.2008, č. 0845/28 zo dňa 22.5.2008, č. 0593/27 zo dňa 27.8.2007 a č. 0381/27 zo dňa 22.2.2007,
notárskymi zápisnicami č. č. N 369/2007 zo dňa 27.8.2007 a č. N 52/2007 zo dňa 22.2.2007, ako
aj listinnými dôkazmi preukazujúcimi prebiehajúce konania o zaplatenie súm z predmetných zmlúv
na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 24Cb/260/2012 a sp. zn. 54Cb/141/2012) bolo zistené,
že takáto pohľadávka navrhovateľa existuje. Za vymáhateľnú treba považovať takú pohľadávku, ktorú
možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní (t.j. žalovateľnú); podmienkou uplatnenia
odporovateľnosti teda nie je právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré je vykonateľné (R 44/2001). Z
uvedeného dôvodu nie je potrebné vyčkať na právoplatné skončenie konaní vedených na Okresnom
súde Bratislava II o zaplatenie súm, resp. exekučných konaní. Ďalším predpokladom odporovateľnosti
právneho úkonu je preukázanie kvalifikovaného zmenšenia majetku dlžníka (v tomto prípade ručiteľa).
V konaní bolo zistené, že uvedená podmienka je splnená, nakoľko Ing. O. G. darovacou zmluvou
previedla podstatnú časť svojho majetku, ktorým úkonom došlo k zmenšeniu jej majetku a tak aj
k ukráteniu uspokojenia pohľadávky navrhovateľa. Obrana odporcov spočívajúca v námietke, že
navrhovateľ nepostupoval zákonným spôsobom, keď svoju pohľadávku nevymáhal najprv od dlžníka,

bola vyvrátená dôkazmi predloženými navrhovateľom, z ktorých vyplýva, že na úhradu záväzkov vyzval
aj dlžníka (výzva mu bola doručená dňa 7.4.2009), a aj napriek povolenému odkladu splátok a snahe
navrhovateľa riešiť platobnú neschopnosť spoločnosti MäsKo, a.s. prostredníctvom viacerých rokovaní
k ich úhrade neprišlo, pričom bolo zistené, že spoločnosť MäsKo, a.s. v čase uzavretia darovacej
zmluvy dňa 4.6.2009 nedisponovala dostatočným majetkom, z ktorého by mohol byť navrhovateľ
uspokojený (napr. ku dňu 30.5.2009 boli záväzky spoločnosti MäsKo, a.s. voči navrhovateľovi vo
výške 60.462,08 € a ku dňu 30.6.2009 vo výške 73.268,33 €). V súčasnosti celkový dlh presahuje
1.000.000 €, ako to vyplýva z návrhov na začatie konaní podaných na Okresný súd Bratislava II
vedených pod sp. zn. 24Cb/260/2012 a sp. zn. 54Cb/141/2012 a súhrnného prehľadu pohľadávok.
Znaleckým dokazovaním mal súd preukázané, že spoločnosť MäsKo, a.s. vlastní majetok v hodnote
cca. 540.000 € (výrobná hala spolu s hnuteľnými vecami), pričom však na nehnuteľnosti viazne
záložné právo Pôdohospodárskej platobnej agentúry (zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva k
nehnuteľným veciam č. 950/09 zo dňa 18.8.2009), ako aj viacero exekučných príkazov na zriadenie
exekučného záložného práva. Z uvedeného je zrejmé, že dlžník v čase uzavretia darovacej zmluvy
nemal a ani v súčasnosti nemá finančné prostriedky, z ktorých by bolo možné uspokojiť pohľadávku
navrhovateľa, preto nemožno akceptovať tvrdenia odporcov, že nemôže požadovať ich úhradu od
ručiteľov. Súd mal objektívne preukázané, že darovacou zmluvou prišlo ku kvalifikovanému zmenšeniu
majetku ručiteľky Ing. O. G., nakoľko hoci vlastní aj ďalšie nehnuteľnosti, ich hodnota nedosahuje
dostatočnú výšku (cca. vo výške 10.000 €), pričom ich nadobudla na základe dedičského konania
vedeného na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 5D/40/2008, v prípade akéhokoľvek prevodu má
však povinnosť výplaty voči ustupujúcemu dedičovi. Vzhľadom na skutočnosť, že odporovateľnosťou
napádaný právny úkon (darovacia zmluva zo dňa 4.6.2009) bola uzatvorená medzi dlžníkom (v tomto
prípade ručiteľom) a osobami blízkymi, v zmysle § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka sa úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa predpokladá, a blízke osoby sú povinné preukázať, že úmysel dlžníka ukrátiť
veriteľa nemohli v dobe urobenia odporovateľného právneho úkonu aj pri vyvinutí náležitej starostlivosti
rozpoznať. Súd však nepovažoval tvrdenia odporcov o tom, že im v čase uzatvorenia darovacej
zmluvy dňa 4.6.2009 nebola známa finančná situácia spoločnosti MäsKo, a.s., za vierohodné najmä
z toho dôvodu, že odporcovia v 1. a 2. rade v danej spoločnosti pracovali a hoci nemali na starosti
finančné záležitosti, museli mať vedomosť o jej finančných problémoch, keďže už v tom čase im
nebola vyplácaná mzda (odporcovi v 1. rade prestala byť vyplácaná už v roku 2008 a odporcovi v
2. rade v mesiaci február alebo marec 2009) a zároveň všetci odporcovia žili s matkou v spoločnej
domácnosti, a v konaní súd nezistil také skutočnosti, ktoré by objektívne preukazovali, že odporcovia
ani pri náležitej starostlivosti nemohli poznať úmysel svojej matky ako konateľky a ručiteľky spoločnosti
MäsKo, a.s. ukrátiť navrhovateľa. Súd sa zaoberal aj námietkami odporcov týkajúcimi sa platnosti
leasingových zmlúv č. 3 a č. 4, ktoré považujú za neplatné z dôvodu, že zabudovaním predmetov
lízingov do výrobnej haly ako samostatné hnuteľné veci zanikli spracovaním a vzhľadom na uvedenú
skutočnosť je potrebné postupovať v zmysle ustanovenia § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j.
určiť vlastníctvo k uvedeným predmetom leasingu konštitutívnym rozhodnutím. Súd sa však nestotožnil
s daným výkladom a predložené leasingové zmluvy považuje za platne uzatvorené, nakoľko je možné
ich demontovanie z výrobnej haly bez toho, aby stratili svoje vlastnosti a zároveň bez poškodenia a
znehodnotenia samotnej stavby, ako to vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku Ing. Pavla Patinku č.
145/2012 zo dňa 19.12.2012 (t.j. nestotožnil sa so závermi znaleckého posudku Ing. Miloša Kasalu č.
7/2012 zo dňa 29.10.2012 predloženého odporcami, podľa ktorého demontovanie predmetov leasingu
z výrobnej haly nie je možné bez zásahov do stavby a jej funkčnosti a technológia je súčasťou stavby).
Aj napriek uvedenej skutočnosti k samotnému demontovaniu a vyzdvihnutiu predmetov leasingu zo
strany navrhovateľa, ktorého je potrebné považovať za ich vlastníka (ako to vyplýva aj z jednotlivých
zmlúv a všeobecných zmluvných podmienok), nedošlo (hoci ho spoločnosť MäsKo, a.s. vyzvala na
ich prevzatie) z dôvodu, že o uvedené zariadenia nie je v súčasnosti dopyt a aj vzhľadom na výrobu
na mieru majú len minimálnu (šrotovú) hodnotu. Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel v plnom
rozsahu a určil, že darovacia zmluva zo dňa 4.6.2009 je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Vzhľadom
na skutočnosť, že navrhovateľ vzal svoj návrh v časti týkajúcej sa rodinného domu súp. č. XXXX na
pozemku parc. č. 5063/46, parcela registra C späť, a odporcovia prostredníctvom svojho právneho
zástupcu na pojednávaní dňa 18.6.2014 s čiastočným späťvzatím súhlasili, súd konanie v tejto časti
v zmysle § 96 ods. 1, ods. 2 O.s.p. zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p. s tým, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku vo veci samej vo výške 99,50 €, z preddavkov na trovy znaleckého
dokazovania celkovo vo výške 400,00 € a z trov právneho zastúpenia v sume 2.495,71 €. Súd pri určení
základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č.

655/2004 Z. z. v platnom znení (ďalej len vyhláška), podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, nakoľko nie je možné vyjadriť
hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, keďže
predmetom konania je určenie neúčinnosti darovacej zmluvy. Právny zástupca poskytol navrhovateľovi
právnu službu v počte 16 úkonov právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 9.3.2011, podanie
návrhu dňa 30.6.2011, predloženie dôkazov dňa 13.11.2011 - 3x 57,00 €, účasť na pojednávaní dňa
13.2.2012, dňa 21.3.2012, dňa 11.7.2012, dňa 10.10.2012, dňa 29.10.2012, oznámenie - návrh na
vypočutie svedkov zo dňa 10.9.2012, predloženie dôkazov zo dňa 1.10.2012, vyjadrenie k znaleckému
posudku dňa 17.12.2012 - 8x 58,69 €, vyjadrenie navrhovateľa dňa 13.3.2013, účasť na pojednávaní
dňa 18.3.2013, dňa 15.4.2013, vyjadrenie zo dňa 21.5.2013 - 4x 60,08 €, účasť na pojednávaní dňa
18.6.2014 vo výške 61,85 € + režijný paušál 3x 7,41 €, 8x 7,63 €, 4x 7,81 €, 1x 8,04 € + náhrada za
stratu času vo výške 618,24 € (30x 12,72 €, 12x 13,02 €, 6x 13,40 €) + cestovné vo výške 396,28 €
+ 415,95 € (20% DPH zo sumy 2.079,76 €).

Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa určil odporcom 1/, 2/ a 3/ povinnosť zaplatiť
spoločne a nerozdielne štátu náhradu trov konania vo výške 2.532,46 eur, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 148 ods. 1 veta prvá O.s.p., keď vecne
svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a uznesením zo dňa
25.11.2013, č. k. 9C/120/2011-518 priznal znaleckej organizácie znalečné vo výške 1.700,46 eur a z
rozpočtových prostriedkov súdu jej vyplatil sumu 1.470,46 eur. Uznesením zo dňa 25.11.2013 č. k.
9C/120/2011-521 súd priznal znalcovi znalečné vo výške 1.292,- eur a z rozpočtových prostriedkov súdu
mu vyplatil sumu 1.062,- eur. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 18.06.2014, č. k.
9C/120/2011-555 a návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu. Uznesením č. k. 9C/120/2011-233,
zo dňa 05.11.2012 bola odporcom 1/ až 3/ uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého
dokazovania vo výške 200,- eur a uznesením zo dňa 03.04.2013, č. k. 9C/120/2011-344 bola odporcom
1/ až 3/ uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého a svedeckého dokazovania vo výške
250,- eur, avšak odporcovia uvedené finančné prostriedky na účet súdu nezložili. Súd prvého stupňa
ďalej uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že v danom konaní bol navrhovateľ úspešný v celom rozsahu,
pričom odporcovia 1/ až 3/ nezložili preddavok na trovy konania spojené so znaleckým dokazovaním a
znalečné bolo vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu, preto štátu vznikol voči odporcom 1/ až 3/
právo na náhradu trov konania, ktoré platil v celkovej výške 2.532,46 eur (1.470,46 eur + 1.062,- eur).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti a voči uzneseniu o náhrade trov štátu
podal odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh zamietol,
alternatívne aby ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby napadnuté uznesenie zrušil. Odvolateľ
je toho názoru, že súd prvého stupňa pochybil, keď zaujal stanovisko, že hnuteľné veci, ktoré boli
zaobstarané na základe leasingových zmlúv č. 3 a 4, zabudovaním do stavby nestratili svoj charakter
hnuteľnej veci. Z obsahu leasingových zmlúv vyplýva, že v prípade LZ č. 0381/27 sa jednalo o
finančný leasing hnuteľnej veci, izolácie komplexu chladiarenských boxov z tepelnoizolačných panelov
s purpenou a v prípade LZ č. 0593/27 sa jednalo o finančný leasing hnuteľnej veci - klimatizovaného
zariadenia. Z ich obsahu zároveň vyplýva, že predmet leasingu je až do odkúpenia predmetu leasingu
nájomcom vo vlastníctve prenajímateľa. Zo samotnej špecifikácie predmetu leasingu vyplýva, že
leasingované hnuteľné veci boli určené na spracovanie na zabudovanie do výrobnej haly. Spracovaním
stratili tieto pôvodné hnuteľné veci svoj charakter a stali sa neoddeliteľnou súčasťou nehnuteľnosti,
výrobné haly postavené na pozemku parc. č. 2281/23, zapísané na LV č. XXXX pre KÚ Z. a v
tomto prípade prichádza do úvahy aplikácia ust. § 135b O.z.. V oboch prípadoch, však pohľadávky
veriteľa ešte nevznikli a nie je tak veriteľom dlžníka. Chýba preto podstatná podmienka pre určenie
odporovateľnosti a to existencia vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa. Existuje len vymáhateľná
pohľadávka navrhovateľa vyplývajúca z leasingových zmlúv č. 0846/28 a 0845/28. Celkové pohľadávky
z týchto zmlúv predstavujú sumu 59.646,37 eur a majetok spol. MäsKo, a.s. však niekoľkonásobne
prevyšuje túto hodnotu, preto nie je možné uvažovať o ukrátení veriteľa. Ďalej odvolatelia uviedli, že súd
prvého stupňa sa nevysporiadal s rozdielnymi názormi znalcov na otázku existencie alebo neexistencie
hnuteľných vecí získaných na základe leasingových zmlúv ako samostatných vecí v súčasnosti a svoj
názor na túto otázku nijako nevysvetlil.

Navrhovateľ odvolací návrh nepodal, písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcov nezaslal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozsudnutiam, proti ktorým je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred
na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej
stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.), dospel k
záveru, že odvolania odporcov 1/ až 3/ nie sú dôvodné, pretože rozsudok je v napadnutom určovacom
výroku a v závislom výroku o náhrade trov konania vecne správny a taktiež je vecne správne napadnuté
uznesenie o náhrade trov štátu a preto je potrebné ich v zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdiť.

Predmetom konania na súde prvého stupňa je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha určenia že
darovacia zmluva uzatvorená medzi Ing. O. G. ako darcom a odporcami v 1., 2. a 3. rade ako
obdarovanými, ktorou bolo na odporcov v 1., 2. a 3. rade prevedené vlastníctvo nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. Z., obec Z., okres Senica, a to pozemku parc. č. 5063/88 o výmere 600
m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C, pozemku parc. č. 5063/6 o výmere
869 m2, druh pozemku záhrady, parcela registra C, pozemok parc. č. 5063/45 o výmere 644 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C, pozemku parc.č. 5063/46 o výmere 45 m2,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C, pozemku parc. č. 1197/12 o výmere
5757 m2, druh pozemku orná pôda, parcela registra E, pozemku parc. č. 4875/21 o výmere 2851 m2,
druh pozemku trvalé trávnaté porasty, parcela registra E, rodinného domu súp. č. XXXX na pozemku
parc. č. 5063/46, parcela registra C, pozemku parc. č. 185/1 o výmere 924 m2, druh pozemku ostatné
plochy, parcela registra C, pozemku parc. č. 5068/10 o výmere 1731 m2, druh pozemku záhrady, parcela
registra C, pozemku parc. č. 5068/43 o výmere 359 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
parcela registra C, pozemku parc. č. 5068/65 o výmere 128 m2, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria, parcela registra C, rodinného domu súp. č. XXX na pozemku parc. č. 5068/65, parcela registra
C, rodinného domu súp. č. XXX na pozemku parc. č. 5063/46, parcela registra C a rodinného domu
súp. č. XXX na pozemku parc. č. 5063/88, parcela registra C, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol
povolený pod č. V-967/09, je voči navrhovateľovi právne neúčinná.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bolo návrhu navrhovateľa v určovacom výroku vyhovené , v závislom výroku o náhrade trov
konania a taktiež posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo
rozhodnuté o náhrade trov štátu.

V prvom rade sa odvolací súd zaoberal odvolaním odporcov proti rozsudku súdu prvého stupňa v
napadnutej časti, ktorou súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 4.6.2009 uzavretá medzi Ing. O. G. a
odporcami 1/,2/ a 3/ je voči navrhovateľovi právne neúčinná.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku navrhovateľom na zaplatenie
požadovanej sumy, keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie
danej veci a zároveň jeho výsledky i správnym spôsobom vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým
záverom a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvého stupňa vo veci, ktorý na vec aplikoval
správne zákonné ustanovenia a tieto i správnym spôsobom vyložil a aplikoval, s poukazom na ust. §
219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty odporcov nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvého stupňa odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa sa žiada dodať už iba nasledovné.

Súd prvého stupňa správne vyhodnotil existujúci skutkový stav a z neho vyvodil aj správne
právne závery. Odvolací súd len zdôrazňujúc s poukazom na exitujúcu aplikačnú prax súdov a
jednoznačné závery vyplývajúce z existujúcich komentárov k odporovateľnosti právnych úkonov
uvádza, že účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom
dlžníka ( v tomto prípade ručiteľa ), ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľov. Právo
odporovať právnym úkonom sa uplatňuje žalobou o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu.
Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať

uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho/
ručiteľovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech. Dôsledkom úspešného odporovania právnemu úkonu je v zmysle ustanovenia § 42b ods.
4 Občianskeho zákonníka neúčinnosť tohto úkonu.
Právnu neúčinnosť charakterizuje samotný zákon tak, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej
pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a ak to nie je
dobre možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Právna neúčinnosť
odporovateľného právneho úkonu je neúčinnosťou relatívnou, t. j. táto neúčinnosť platí iba voči veriteľovi,
ktorý sa úspešne domáhal odporovateľnosti právneho úkonu. Neúčinnosť právneho úkonu sa voči
veriteľovi prejaví tak, že na uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky možno vykonať exekúciu napr.
predajom veci tak, ako by k zmene jej vlastníctva z dlžníka na iný subjekt ( t. j. na odporcu v konaní
o určenie neúčinnosti právneho úkonu ) nebolo došlo. Ak to však nie je možné, napr. preto, že
vec sa už nenachádza u odporcu, priznáva zákon veriteľovi právo na náhradu voči tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu prospech. Táto náhrada je limitovaná výškou prospechu, ktorý mal
odporca z odporovateľného právneho úkonu. Pretože právo odporovať právnym úkonom sa v zmysle
ustanovenia § 42b ods. 1 v spojení s § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatňuje žalobou o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, môže právny
dôsledok úspešného odporovania, t. j. neúčinnosť právneho úkonu ( a teda možnosť veriteľa domáhať
sa uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho
majetku, a ak to nie je možné, možnosť domáhať sa peňažnej náhrady ), nastať až právoplatnosťou
rozsudku, ktorým bude takejto žalobe vyhovené. Pre posúdenie aktívnej legitimácie navrhovateľa v
konaní o odporovacej žalobe, t. j. pre posúdenie, či navrhovateľ je nositeľom práva odporovateľnosti, je
rozhodujúci stav v čase rozhodovania súdu v zmysle ustanovenia § 154 ods. 1 O. s. p. Ak by v čase
rozhodovania súdu pohľadávka veriteľa ešte nebola, nebola by daná jeho aktívna legitimácia na podanie
odporovacej žaloby. Rovnako tak by táto aktívna legitimácia nebola daná ani v prípade, ak by právny
úkon dlžníka urobený v úmysle ukrátiť veriteľa neukracoval v čase rozhodovania súdu uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, pretože by tu bol dostatok iného majetku umožňujúceho uspokojenie
veriteľa. Otázka, či dlžníkov právny úkon ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, je
otázkou právnou. Jej posúdenie vyžaduje zistenie majetku dlžníka z hľadiska jeho spôsobilosti dosiahnuť
z neho uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, a to, z už uvedených dôvodov, podľa stavu v čase
rozhodovania súdu. Ak by uvedená právna otázka vymedzujúca aktívnu legitimáciu navrhovateľa mala
byť posudzovaná podľa stavu majetku dlžníka v čase urobenia právneho úkonu, bolo by to v rozpore
s ustanovením § 154 ods.1 O. s. p. a nebol by zabezpečený ani účel inštitútu odporovateľnosti, t. j.
občianskoprávna ochrana veriteľa. V čase uskutočnenia právneho úkonu dlžníka, urobeného v úmysle
ukrátiť veriteľa, veriteľ totiž ešte nemusí mať vymáhateľnú pohľadávku a nemusí mať ani vedomosť o
právnom úkone dlžníka, o ktorom sa obvykle dozvie až následne. Nemusí mať teda reálnu možnosť,
domáhať sa už v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu uspokojenia svojej pohľadávky z
ostatného majetku dlžníka (Pozri rozhodnutie ÚS SR III. ÚS 271/05, rozhodnutie NSSR sp. zn. 4 Cdo
32/03 z 31. marca 2005, sp. zn. 5 Cdo 142/02 z 18. decembra 2002, Rc 63/2004). V prejednávanej
veci ide o úkon medzi blízkymi osobami a v takomto prípade sa úmysel ukrátiť veriteľa predpokladá.
Ako vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 23. decembra 1999, sp. zn. 3Cdo/102/1999
(R44/2001) zákonnému pojmu vymáhateľná pohľadávka zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno
úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené, je odvolací súd toho názoru, že v danom prípade súd prvého stupňa
vykonaním dokazovaním precízne rešpektujúc hmotnoprávnu úpravu dostatočne vyhodnotil skutkový
stav a odôvodnil svoje rozhodnutie vysporiadajúc sa so všetkými aspektami tvrdených skutočností a s
jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje.

Súd prvého stupňa je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnom
nároku navrhovateľa, keď mal súd preukázané, že odporovateľným úkonom - darovacou zmluvou, došlo
k ukráteniu veriteľa dlžníka (navrhovateľa). Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy
zvolené v rozhodnutí, rovnako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel,
sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Odporcovia v
odvolaní neuvádzajú žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredložili ďalšie nové dôkazy, ktoré by
neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom.

Súd prvého stupňa sa správne v odôvodnení svojho rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré
sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Prvostupňový
súd správne právne odôvodnil prečo návrhu vyhovel, ak mal za preukázané, že Ing. O. G. ( ručiteľka
dlžníka) - matka odporcov, uzavretím darovacej zmluvy s odporcami ukrátila veriteľa, teda navrhovateľa,
pričom o úmysel ukrátiť veriteľa ide vtedy, ak dlžník právnym úkonom chce ukrátiť svojho veriteľa, alebo
ak vedel, že právnym úkonom môže ukrátiť veriteľa a pre prípad, že ho ukráti, bol s tým uzrozumený.
Ručiteľka vzhľadom na to, že nemala iný hodnotnejší majetok a tento hodnotnejší majetok, ktorý
mala, a z ktorého by mohla uspokojiť pohľadávku navrhovateľa previedla darovacou zmluvou na inú
osobu, musela byť uzrozumená s tým, že veriteľ - navrhovateľ si pohľadávku voči nej nebude môcť
uspokojiť prípadnou exekúciou na jej majetok, čím bola preukázaná skutočnosť, že ručiteľ nebude môcť
uspokojiť pohľadávku navrhovateľa. Súd dôsledne skúmal, či odporcovia, ako osoby blízke ručiteľke
- ich matke, mohli alebo nemohli rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa pri náležitej starostlivosti.
Na základe dostatočne vykonaného dokazovania správne súd vyhodnotil, ak uzavrel, že odporcovia
nepreukázali, že by vyvinuli nejaké úsilie k poznaniu úmyslu ručiteľa ukrátiť veriteľa a správne postoj zo
strany odporcov vyhodnotil ako pasívny. Navrhovateľ mal voči spol. Mäsko a.s. (dlžník), ktorej ručiteľkou
je Ing. O. G. vymáhateľnú pohľadávku vo výške viac ako 508.000,- eur a jediný majetok väčšej hodnoty
(predmetné nehnuteľnosti), z ktorého by navrhovateľ mohol uspokojiť svoju pohľadávku, práve Ing. O.
G. previedla na svoje deti - teda osobu blízku s tým, že tieto nepreukázali, že by vyvinuli nejaké úsilie
k poznaniu úmyslu svojej matky, ukrátiť veriteľa.

Odvolací súd reagujúc na odvolaciu námietku odporcov ohľadne neplatnosti dvoch leasingových zmlúv
a to LZ č. 0381/27 z 22.02.2007 a LZ č. 0593/27 z 27.08.2007 uvádza, že táto je nedôvodná, nakoľko
v konaní bolo preukázané, že predmet leasingu z oboch zmlúv je možné demontovať z výrobnej haly
bez toho, aby stratili svoje vlastnosti a zároveň bez poškodenia a znehodnotenia samotnej stavby, keď
uvedené skutočnosti konštatoval znalec Ing. Pavol Patinka v Znaleckom posudku zo dňa 19.12.2002
č. 145/2012. Ďalej odvolací súd konštatuje, že v prípade konania o neúčinnosť právneho úkonu, súd v
rámci tohto konania neskúma platnosť týchto zmlúv, ale len skúma, či existuje vymáhateľná pohľadávka
a to pohľadávka, ktorá môže byť predmetom základného konania, keď nie je dôvodné ani čakať
na právoplatný výsledok tohto konania (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.
decembra 1999, sp.zn. 3 Cdo 102/99 publ. v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR pod č. 44/2001). V danom prípade má navrhovateľ voči spol. MäsKo, a.s. vymáhateľné pohľadávky
zo 4 leasingových zmlúv, súčasťou ktorých je ručiteľský záväzok Ing. O. G. a teda bola splnená
zákonná podmienka existencie vymáhateľnosti pohľadávky. Navrhovateľ má v súčasnosti vymáhateľnú
pohľadávku voči spol. MäsKo, a.s. na základe leasingovej zmluvy č. 0381/27 z 22.02.2007 vo výške
292.530,81 eur, splatná ku dňu 02.11.2010, ku ktorej bola spísaná aj notárska zápisnica N52/2007,
NZ7027/2007, ďalej je to z leasingovej zmluvy č. 0593/27 z 27.08.2007 vo výške 145.374,48 eur, splatná
ku dňu 02.11.2010, ku ktorej bola spísaná aj notárska zápisnica z 27.08.2007 N369/2007, NZ3397/2007,
ďalej je to pohľadávka z leasingovej zmluvy č. 0846/28 z 22.05.2008 vo výške 41.986,05 eur splatná
ku dňu 02.11.2010 a posledná pohľadávka je z leasingovej zmluvy č. 0845/28 z 22.05.2008 vo výške
28.506,68 eur splatná ku dňu 02.11.2010. Odvolací súd ďalej uvádza, že spol. MäsKo, a.s., IČO: 31
361 374 sa v súčasnosti nachádza v konkurznom konaní a to na základe uznesenia Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 12.08.2014, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 158/2014, dňa 18.08.2014 a teda
tým, že súd určil, že predmetná darovacia zmluva uzavretá dňa 4.6.2009 medzi Ing. O. G. - darkyňou a
zároveň ručiteľkou spol. MäsKo, a.s. (dlžníkom navrhovateľa) a odporcami 1/ až 3/ je neúčinná, umožní
to vyššiu vymožiteľnosť pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa vo vzťahu k ručiteľke Ing. O. G., keď
uvedené zmluvy boli zabezpečené ručiteľskými vyhláseniami štatutárneho zástupcu spoločnosti Ing. O.
G. (matky odporcov).

Odvolací súd poukazujúc na citované rozhodnutia najvyššieho súdu, plne sa stotožňujúc s napadnutým
rozhodnutím súdu prvého stupňa a jeho odôvodnením, v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil a s poukazom na ods. 2 citovaného ustanovenia svoje rozhodnutie odvolací
súd podrobnejšie neodôvodnil skonštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keď tento
správne rozhodol i o náhrade trov konania. V závislom výroku o náhrade trov konania, odporcovia
žiadnym spôsobom správnosť rozhodnutia v tejto časti nenamietali a odvolací súd nezistil, že by
rozhodnutie v tejto časti, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia
(§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním odporcov proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o náhrade
trov štátu.

Súd prvého stupňa predmetným rozhodnutím zaviazal odporcov 1/, 2/ a 3/ zaplatiť spoločne a
nerozdielne štátu náhradu trov konania vo výške 2.532,46 eur, do 3 dní a to vzhľadom na skutočnosť, že v
danom konaní bol navrhovateľ úspešný v celom rozsahu, pričom odporcovia 1/ až 3/ nezložili preddavok
na trovy konania spojené so znaleckým dokazovaním a znalečné bolo vyplatené z rozpočtových
prostriedkov súdu, preto štátu vznikol voči odporcom 1/ až 3/ právo na náhradu trov konania, ktoré
platil v celkovej výške 2.532,46 eur (1.470,46 eur + 1.062,- eur). Odporcovia žiadali vo svojom odvolaní
predmetné rozhodnutie zrušiť.

V prejednávanej veci sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, keď tento uložil
odporcom 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy konania štátu, ktoré vznikli v súvislosti s
vyplatením znalečného a boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu, keď odporcovia 1/ až 3/ boli v
konaní v celom rozsahu neúspešní. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil a taktiež mu žiadne nevyplývajú z obsahu spisu.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.