Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. jún 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 2T/103/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714010837
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Mazúch

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714010837.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Miroslava Mazúcha a prísediacich Jarmily

Ďuranovej a Dušana Laššáka na hlavnom pojednávaní 22.06.2015 v Martine takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
T. A., W.. XX. XX. XXXX U. Y., trvale bytom A. Č.. XX, Y.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v bode 1/

dňa10.08.2013asiod21.00hod.do21.30hod.potom,čosavtlačil,podvplyvomalkoholickýchnápojov,
do kúpeľne zrubového domu č. XXX v obci H. za A. Y., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. Č.. X Y., s ktorou
žil najmenej tri roky do júna 2013, kedy Y. od neho odišla, v spoločnej domácnosti, dvere na kúpeľni
zamkol, na čo poškodená A. Y. chcela odísť, prosila ho, aby ju pustil, T. A. ju násilím zvalil na zem,
jednou rukou jej držal ústa a druhou jej vyzliekol šuštiakové nohavice spolu s nohavičkami, poškodená
ho prosila, že nechce mať s ním sex, povedala mu rázne nie, ale obžalovaný jej ešte silnejšie chytil

ústa, tlačil jej hlavu doprava, čím viacej sa snažila dostať zo zovretia, tým viac tlačil, rukou jej vošiel do
pošvy a následne i pohlavným údom a vykonal s ňou súlož v trvaní asi 30 sekúnd, potom sa poškodená
obliekla a snažila sa vyjsť z kúpeľne, ale obžalovaný ju chytil pod krk, nadvihol ju, oprel ju o stenu s tým,
že ak to nahlási na políciu, zdochne ako jej kamarátka a chcel sa stretávať aj s jej synom C., čo mu
sľúbila, lebo sa chcela dostať von z kúpeľne, čím jej spôsobil pomliaždenie krku vpravo aj vľavo, pod
uhlami sánky, bez potreby vystavenia práceneschopnosti,

v bode 2/

10.08.2013, po svojom návrate z chaty nachádzajúcej sa na H., v dobe medzi 22.45 hod. až 23.00 hod.,
na G.. V. v Martine, po dovezení A. Y. a jej syna do blízkosti miesta ich trvalého pobytu, nachádzajúceho
sa na G.. F. Č.. X, X. V., W.. XX.XX.XXXX, túto po ich opustení vozidla značky Suzuki Swift, striebornej
farby, EČ: Y.- XXX Z., fyzicky napadol tým spôsobom, že po príchode k stojacemu vozidlu, v ktorom

sedela a čakala na príchod A. Y., si otvoril predné pravé dvere vozidla, cez ktoré vošiel do jeho
vnútorného priestoru, na predné sedadlo spolujazdca a následne opakovane päsťou udieral X. V.Ú.,
ktorá v tom čase sedela na sedadle vodiča, pričom jej týmito údermi zasiahol oblasť očí, nosa a
čela, v konaní voči X. V. pokračoval až do doby, kedy ho z uvedeného vozidla vytiahol R. E., nar.
XX.XX.XXXX, ktorý mu tým zabránil v ďalšom fyzickom napádaní poškodenej, čo poškodená využila a z
miesta napadnutia s vozidlom ušla, obžalovaný týmto svojím konaním spôsobil X. V., W.. XX.XX.XXXX
U. Y., trvale bytom L., G.. Q. Č.. XXXX/XX, zranenia a to trieštivú zlomeninu nosa - nosovej kosti aj

priehradky, s posunom úlomkov, pomliaždenie tvárovej oblasti oboch očí, drobnú tržnú ranu na chrbtenosa,vyžadujúceošetrenie,aleniehospitalizáciu,zosúdneholekárskehohľadiskahodnotenéakoľahké
poranenia, vyžadujúce vystavenie práceneschopnosti v trvaní 14 až 21 dní,

t e d a

v bode 1
násilím donútil ženu k súloži a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

v bode 2
inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l

v bode 1
zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.,

v bode 2
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 199 ods. 2, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného na výkon uloženého úhrnného trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej A. Y., W.. XX.XX.XXXX

U. Y., trvale bytom Y., G.. F.C. Č.. XXXX/X, škodu vo výške 161 € (slovom stošesťdesiatjeden Eur).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú A. Y., W.. XX.XX.XXXX U. Y., trvale bytom Y., G.. F. Č.. XXXX/X
so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej X. V., W..
XX.XX.XXXX U. Y., trvale bytom L.E., G.. Q. Č.. XXXX/XX, škodu vo výške 1.127 € (slovom jedentisíc
stodvadsaťsedem Eur).

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú G. A. T., a. s., so sídlom F. Č.. XX/A, XXX XX F., IČO: 36 284 831

s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal 10.06.2014 obžalobu na T. A. pre skutok v bode 1 právne
posúdený ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 139
ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a v bode 2 ako zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.

zák., § 155 ods. 1 Tr. zák.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie a po zhodnotí dôkazov jednotlivo ale aj v ich súhrne
dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je z neho uznaný vinným v bode 1 a v
bode 2 rozsudku.

K bodu 1/ rozsudku

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný aj poškodená
boli 10.08.2013 na oslave narodenín na chate v H., ktorej sa zúčastňovalo asi 30 ľudí. Obžalovaný

i poškodená bývali do júna 2013 v spoločnej domácnosti, aj so synom poškodenej, kedy poškodenáod obžalovaného odišla. Poškodená s obžalovaným nechcela obnoviť spoločné spolužitie, naopak
obžalovaný mal stále záujem, aby sa k nemu vrátila.

Obžalovaný je usvedčovaný výpoveďou svedkyne poškodenej A. Y., ktorá v priebehu celého trestného
konania vypovedala zhodne. Svedkyňa dňa 03.10.2013 vypovedala, že: „Išla som na WC, čo
zaregistroval aj A.. Po vstupe na WC, ktoré bolo spojené s kúpeľnou som chcela za sebou zamknúť, ale
nepodarilo sa mi zamknúť, nakoľko sa mi A. vtlačil do dverí, ktoré sa otvárali smerom von. Potom za
sebou zamkol. Keď som to videla, chcela som z kúpeľne vyjsť, no nejakým spôsobom sa mu podarilo

oprieť ma o stenu, asi tak, že ma chytil za plece. Počas toho som mu znova zopakovala, že nechcem
teraz riešiť náš rozchod, no on na moje slová nereagoval. Vyzývala som ho, aby odomkol dvere, no on na
moje výzvy nereagoval. Chytil ma za ruku, potom som si nejakým spôsobom čupla, ako nejaký obranný
reflex. Snažila som sa schúliť, aby ma pustil von. Na to ma zvalil na zem, jednou rukou mi držal ústa a
druhou rukou mi vyzliekol nohavice, spolu s nohavičkami. Mala som oblečené šuštiaky. Pritom mi zhodil
z nohy aj jednu tenisku, druhú som mala obutú. Gate aj nohavičky mi vyzliekol len z jednej nohy, na

druhej som ich mala oblečené len do polovice lýtka. Ja som ho prosila, že sex s ním mať nechcem mať a
nebudem. Aj som zakričala jedno rázne nie, no potom mi ešte silnejšie chytil ústa a pozeral sa mi do očí.
Povedal mi, že som mu ublížila ja, tak ide ublížiť on mne a je mu jedno, že za to pôjde do basy. Vtedy si
rozopol nohavice, myslím si, že mal nejaké so zipsom aj s gombíkom a vytiahol pohlavný úd. Rukou mi
tlačil na hlavu tak, že som pozerala doprava. On stále nado mnou kľačal, takže sa ujsť nedalo, nakoľko

je oveľa silnejší. Čím viac som sa snažila dostať zo zovretia, tým viacej tlačil. Potom pravou rukou vošiel
do mojej pošvy a následne aj pohlavným údom a vykonal súlož, ktorá trvala tak asi 30 sekúnd. Mne bolo
jasné, že čím viac by som sa pokúšala brániť, tým by to bolo horšie. Neviem uviesť, či aj ejakuloval.
Potom sa umýval v umývadle, neviem či len ruky, alebo aj niečo iné. Ja som sa zatiaľ obliekla aj obula a
snažila som sa vyjsť z kúpeľne, no on ma pravou rukou chytil pod krk a to tak, že ma nadvihol a oprel o

stenu. Vtedy mi spôsobil aj hematómy na krku a pri ľavom uchu. Počas toho mi hovoril, že ak to nahlásim
na políciu, tak zdochnem ja, aj moja kamarátka. Tiež mi povedal, že chce napriek tomu, že už spolu
nežijeme, vídať môjho syna z prvého manželstva, no ja som povedala, že nie. A. ma potom stisol na
krku ešte silnejšie, preto som mu povedala, že mu umožním stretávať sa s mojím synom, nakoľko som
sa chcela dostať z kúpeľne a bála som sa, aby mi viac neublížil. T. sa potom ukľudnil, uvoľnil zovretie,

pustil ma von z kúpeľne. Ja som si otvorila dvere. Keď som vychádzala z kúpeľne, tak pri dverách stála
U., ktorá sa pýtala, čo sa stalo, ale ja som na to nereagovala a išla som rovno za synom.“
Svedkyňa vypovedala zhodne aj 25.03.2014 a 24.03.2015, a ďalej vypovedala: „Raz som sa buchla do
zasúvacej steny sprchovacieho kúta,... neviem koľko uplynulo času od skončenia súlože dovtedy, kým
som z kúpeľne vyšla, teda ma presviedčal, aby som mu umožnila stretávať sa s malým. Keď ma chytil

pod krkom a oprel o tú stenu, či to boli tri minúty alebo päť, ja neviem... Ja som do júna 2013 žila s
obžalovaným v spoločnej domácnosti v Martine na G.. A., predtým F.. Takto sme žili asi tri alebo štyri
roky. Mali sme spoločné peniaze, varili sme si spolu, prali sme si spolu... Žili sme spolu ako manželia,
ale neboli sme zosobášení. Ja som mala tie pomliaždeniny, ale tie vznikli až potom, ako ma obžalovaný
pritlačil k stene, teda až v čase potom, ako ma znásilnil.“

V plnom súlade a v zhode s obsahom výpovede svedkyne poškodenej A. Y. sú aj závery znaleckého
skúmania znalca z odboru psychológie, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých,
poradenská psychológia - psychológia sexuality. Znalec PhDr. Šútovec, PhD. na hlavnom pojednávaní
vypovedal, že poškodená má reprodukčné schopnosti spôsobilé odrážať prežité udalosti verne,

v zhode s objektívnou realitou. Jej schopnosť správne chápať a reprodukovať prežitú udalosť v
zhode s objektívnou realitou je nepochybná. Myslenie poškodenej svedkyne je vecné, „technické“,
málo imaginatívne (predstavivosť), bez katatýmie (katatýmia - skreslenie vedomia, názoru, úsudku
pôsobením emócií). Svedkyňa je extrovert; nekonformná, nezávislá, sebavedomá, realistická. V
prežívaní a správaní poškodenej svedkyne v čase vyšetrenia 29.11.2013 už neboli zistiteľné stopy

po psychickej traumatizácii vďaka vysokej miere resiliencie poškodenej, teda jej veľkej schopnosti a
odolnosti vyrovnávať sa s prekážkami a nepriaznivými podmienkami života a úspešne sa adaptovať
navzdory nepriaznivým, alebo ohrozujúcim podmienkam. Psychologickým vyšetrením neboli okrem
vecnej reminiscencie (oživovania minulosti) a reprodukcie zistené stopy v prežívaní a vnímaní reality,
ktoré by odkazovali k zážitku znásilnenia. Psychickú traumu utrpela jej matka, ktorá sa v dôsledku jej

znásilnenia musí liečiť. Znalec ďalej vypovedal, že podľa záverov jeho skúmania, aj v súvislosti so
všetkými výpoveďami obsiahnutými v spise, poškodená opísala zážitok, ktorý aj v skutočnosti prežila.
Poškodená vypracovávala v rámci znaleckého skúmania aj dotazník dopeN, ktorý obsahuje aj tzv.
škálu lživosti. Poškodená sa umiestnila hlboko pod bežným priemerom populácie, pretože priemer jedefinovaný číslom 50 a jej skóre bolo 22. Je dosť vysoko pravdepodobné, že poškodená, ktorá je
vysoko odolná voči záťaži, nemusela hovoriť hneď ostatným o tom, čo sa jej stalo. Sexuálne násilie je
totiž zážitkom vyvolávajúcim veľa zábran brániacich o ňom hovoriť. Je bežné, že poškodená mohla

rozmýšľať, či to vôbec oznámi, pretože obete pri vyšetrovaní často prežívajú blamáž a nie je jednoduché
o takom zážitku rozprávať. Je úplne štandardné pre správanie matiek, že poškodená chcela najskôr
odniesť syna a až potom riešiť vec. Skutočnosť, že skúmaním nezistil stopy po psychickej traumatizácii
súvisí s tým, že poškodená je osobnosťou s vysokou odolnosťou voči stresu a nemá to súvis s tým,
že by rozprávala o udalostiach, ktoré neprežila. Neexistuje priama úmera medzi takýmto negatívnym

zážitkom, jeho intenzitou a mierou psychickej traumatizácie, pretože tento vzťah je zložitý.

Stopy traumatizácie boli zaznamenané bezprostredne po čine. Podľa ambulantného záznamu MUDr.
Radovana Hrubého, psychiatra z 12.08.2013 u poškodenej Y. v emočnom prežívaní dominuje
tenzia a sklony k úzkostno-obavnému prežívaniu, pocity bezmocnosti, obavné koncepcie, pravidelné
reminiscencie traumatizujúcej udalosti. Diagnostikovaná posttraumatická neurotizácia v akútnom štádiu.

Doporučená psychoterapia, práceneschopnosť dva týždne a neurol v prípade zvýšenej úzkosti (č.l.41
spisu).

S výpoveďou poškodenej a závermi znaleckého skúmania z odboru psychológie sú v zhode aj závery
znaleckého skúmania znalca MUDr. Andreja Hajtmana, PhD. z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia). Znalec na hlavnom pojednávaní
vypovedal, že A. Y. bola ošetrená 10.08.2013 o 20.36 h. Pri ošetrení uviedla, že bola napadnutá
bývalým priateľom na chate H.É. a bola znásilnená. Objektívne bolo zistené pomliaždenie krku vpravo
aj vľavo, pod uhlami sánky (drobné odreniny a krvné podliatiny). Tieto poranenia boli vyhodnotené ako
ľahké poranenia, ktoré si vzhľadom na svoj charakter, rozsah a bolestivosť nevyžadujú vystavenie

práceneschopnosti. Potrebná doba liečenia bola dva až tri dni.

V súlade s výpoveďou poškodenej sú aj ďalšie nepriame dôkazy; najmä svedecké výpovede a lekárske
záznamy.

Svedkyňa U. L. vypovedala 11.08.2013, že dňa 10.08.2013 oslavovala narodeniny na chate v H.. Na
oslavu si pozvala priateľov, medzi ktorými boli aj A. Y. a T. A., v minulosti tvoriaci pár, ale v súčasnosti
rozídení. Na chate bolo prítomných asi dvadsať ľudí, aj s deťmi. Okolo 17.00 hod. sa rozprávala s T. A.,
ktorý začal plakať a povedal, že sa stále nevyrovnal s rozchodom so A. Y.. Okolo 21.00 hod. prišiel za
ňou C., syn A. Y. a hľadal mamu. Začali ju hľadať spolu a niekto jej povedal, že ich videli ísť dnu. Vošla

do chaty a hľadala ich tam. Bola aj na poschodí, ale nikoho nenašla. Zostupujúc zo schodov z poschodia
počula buchot v kúpeľni, avšak nevenovala tomu väčšiu pozornosť, lebo si myslela, že niekto súloží, ako
na chate. Až potom, keď C. bol stále sám bez mamy, šla za ním a počula, ako A. kričí z kúpeľne. Z tohto
dôvodu zabúchala opakovane na dvere a na druhý pokus jej otvorili dvere. A. bola uplakaná, utrápená
a roztrasená. Najprv jej nič nehovorila, ale až po chvíli jej povedala, že ju A. znásilnil. Vychádzajúci T. A.

z kúpeľne jej povedal, že sa nič nestalo, len spolu súložili. Pri odchode z chaty A. napadol Y., chytil ju za
rameno, pod krkom. Keď to videla hneď ich rozdelila. A. odišiel z chaty s jej kamarátom L. V. a ona sa
zatiaľ snažila upokojiť A. a jej malého syna C.. Potom pre A. Y. prišla X. V. a zobrala ich autom domov.
Čo sa dialo neskôr sa dozvedela, keď volala s otcom A. Y.. Našla si aj zmeškaný hovor od T. A.. Zavolala
mu a ten jej povedal, že už nič nepotrebuje, lebo „jej dal na hubu.“ Koho tým myslel, uviesť nevedela.

Svedkyňa U. L. 16.04.2014 vypovedala, že okolo 21.00 hod. prišiel za ňou C., lebo nevedel, kde je
mama a chcel ísť domov. Išla ju hľadať. Niekto jej povedal, že ich videli ísť dnu do chaty, preto ich
hľadala aj na poschodí, ale nikoho nenašla. Potom, ako zostupovala zo schodov, išla okolo záchodu s
kúpeľnou a keďže sú tam tenké steny, tak začula vzdychy chlapa a ženy. Znelo to ako sex. Bola si istá,
že to bola A. a T., pretože iný pár tam ani nebol. Pomyslela si, že sa asi udobrujú a milujú sa. Nikto nič

nekričal, nehovoril. Keby mala tušenie, že sa tam deje niečo zlé, tak zakročí. Išla von za C., ktorému sa
venovala a L. V. povedala, že A. s T. sa v kúpeľni asi udobrujú. C. po chvíli zase začal hľadať maminu,
sedel v kuchyni a keď prišla k nemu začula buchot z kúpeľne a výkrik au a preto zabúchala na dvere a
povedala, aby otvorili. Z kúpeľne vybehla uplakaná A. a išiel za ňou T.. Ten vyšiel a povedal, že si užili,
ale A. tak nevypadala. Venovala sa A., utešovala ju, pretože plakala. Objala ju a vtedy, asi o päť minút

povedala, že ju T. znásilnil. Hovorila C., že by sa takto nemal muž správať k žene. Preto povedala T., že
nech ide preč z chaty a požiadala L. V., aby ho odviezol. A. navrhla nech ide s Q., že ju odprevadia až
do vchodu. A. ale povedala, že príde X. a zavolá otcovi, aby ju čakal dole v bytovom dome. Keď prišla
X., tak bola vytočená. Povedala A., aby nastúpila do auta a volala, že sa ide na políciu. V kúpeľni našlavyskočenú zástenu z koľajničky, ktorú opravila. Netušila, že prídu policajti. A. Y. jej neskôr povedala,
že bola na polícii.
Na hlavnom pojednávaní znovu zopakovala, že keď sa vrátila za malým C., počula krik a rachot, ako

keby sa niečo zosypalo. Bol to krik A. z kúpeľne. Keď A. vyšla z kúpeľne, bola rozhodená a rozklepaná.
Zvuk bol podľa nej z vysadenia dverí na sprchovacom kúte, ako keby sa niekto do toho oprel. A. sa
jej potom, ako jej povedala, že obžalovaný ju znásilnil, pýtala aj, či by z toho mohla otehotnieť. Na
hlavnom pojednávaní potvrdila, že obžalovaného vyhodila z chaty kvôli tomu, že si navzájom so A. niečo
vykrikovali. Nespomínala si už, že by ju obžalovaný mal držať pod krkom. K predchádzajúcej výpovedi,

kde to uviedla poznamenala, že si to pre odstup času nepamätá.

Svedok L. V. vypovedal 26.11.2013: „ U. mi povedala, že sa už A. našla. Ona sa ju predtým snažila nájsť.
Myslím, že aj vedela, kde boli, ale nič nenasvedčovalo tomu, že sa v kúpeľni deje niečo zlé. Ja som bol
vonku pred chatou, takže som nič nepočul, ani nevidel. Potom som A. videl so synom v kuchyni, kde
plakala. U. už bola pri nej. Keď sme odchádzali domov, tak som počul, ako si A. hovoril, že najradšej

by som ju zabil.“
Svedok 26.03.2014 vypovedal, že: „ U. povedala, že sa už A. našla. Bola i pri dverách kúpeľne a
povedala, že počula stonanie aj buchot, tak si myslela, že sa milujú... Potom som videl A., ako plače pri
rohu, pri linke a syn bol pri nej a tiež plakal... Videli sme, že atmosféra je zlá a chceli sme ísť domov...
A. bol rozčúlený a povedal, že on ju zabije, že ho len zneužila, že koľko dal do nej peňazí. Bol vulgárny.

Vravel som mu, že nech sa ukľudní... A. bola po celý čas v kuchyni, plakala, boli tam ženy a ukľudňovali
ju.“
Svedok na hlavnom pojednávaní 24.03.2015 doplnil svoju výpoveď s tým, že: „U. prišla s úsmevom,
že už sa našli, že ich počula za dverami, že všetko je tak, ako má byť. Slová U. som si vyložil tak, že
obžalovaný s Y. sa v kúpeľni milovali. Nevyložil som si ich tak, že by v kúpeľni malo byť páchané nejaké

násilie.“

Svedkyňa U. N. vypovedala 15.11.2013: „ Mala som na starosti oslavu narodenín mojej dcéry U.. Okolo
20.00 hod. ju poprosila A. Y., aby dala pozor na C., že si musí niečo s T. A. vydiskutovať. A. bola
roztrasená, uplakaná. Pýtala sa jej, čo sa stalo, bola v kuchyni, zobrala C. k sebe. Potom počula krik,

lomoz a A. zobral kamarát so sebou do auta. Počula A. Y., ako povedala C., svojmu synovi, aby sa
nebál, že T. im už ubližovať nebude. A. Y. jej v kuchyni povedala o celom incidente a povedala jej, že ju
obžalovaný T. A. znásilnil. Dúfala, že nezostane tehotná a že čo má robiť, lebo nechce robiť problémy.
Povedala jej, že to nechá tak, že z toho nejde robiť hunbuk a keď prišla v noci s policajtmi, tak jej
povedala, že pred barakom ju čakal A. a zbil jej kamarátku. A. Y. bola celá červená a rozstrapatená.“

Svedkyňa U. N. 27.03.2014 vypovedala, že keď obžalovaný odišiel z chaty Y. povedala, že išiel za ňou
do kúpeľne, že si chcel len opláchnuť ruky. Zrejme ho pustila dnu a povedala, že ju chytil a znásilnil.
Povedalajej,ženebralaantikoncepciuabojísa,žeotehotnie.Povedalaajto,žetonechátak,ženepôjde
na políciu a verí tomu, že nezostane tehotná. Neprehovárala ju, že nech volá políciu. Nechala to na ňu,
nech sa sama rozhodne. Počula, že sa so A. hádala. Keď obžalovaný odchádzal, bol rozčúlený, nechcel

ísť, ale nakoniec odišiel. A. bola celá červená, mala na krku fľak, uplakaná, roztrasená.

Svedkyňa U. Q. iba vypovedala, že sa o údajnom znásilnení na chate dozvedela až na druhý deň od
U. N., ktorá jej povedala, že v noci boli na chate policajti a že A. Y. znásilnil jej priateľ. Spomenula si
iba na to, že v určitom čase chcela ísť na toaletu a počula z toalety vymieňanie si názorov zvýšeným

hlasom. Nič podstatné k veci povedať nevedela.

Svedkyňa X. V. vypovedala, že 10.08.2013 večer jej telefonovala kamarátka A. Y.. Povedala, že je na
chate a či by nemohla pre nich prísť. A. jej do telefónu povedala, že tam bol aj obžalovaný T. A. a ublížil
jej. Po príchode na chatu jej A. Y. ukázala podliatiny na krku a povedala, že ju obžalovaný znásilnil.

Okamžite zavolala A. a škaredo mu vynadala. Potom odviezla poškodenú k bytovému domu.

Podľa znaleckého posudku Kriminalisticko - expertízneho ústavu Policajného zboru z 30.01.2014,
PPZ-KEU-SL-EXP-2013/3006 z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že v prípade biologického materiálu
zaisteného zo stôp č. 1 - nohavičky a č. 2 - ster z pošvy A. Y., ide o zmiešané biologické stopy,

ktoré pochádzajú najmenej od dvoch osôb, pričom prítomnosť biologického materiálu od tretej osoby
dokázaná nebola. Obžalovaného nie je možné vylúčiť ako pôvodcu prímesi uvedených zmiešaných
biologických stôp. DNA profil biologického materiálu je kombináciou DNA profilu T. A. a osoby
pravdepodobne ženského pohlavia. Pravdepodobnosť vylúčenia prispievateľa je 99,9999%.Znaleckým skúmaním znalcov MUDr. Antona Stankoviča a MUDr. Juraja Kosorinského z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria),

sexuológiaboloobjasnené,žeobžalovanýT.A.jenormálneheterosexuálneorientovaný.Konanievčase
spáchania sledovaného trestného činu znásilnenia nebolo chorobne (sexuálne deviantne) motivované,
išlo o sexuálne pudové konanie odbrzdené účinkom požitého alkoholu. Riziko recidívy takéhoto konania
zo strany obžalovaného nevyplýva z deviantnej (chorobnej) motivácie. Z hľadiska sexuologického nie je
pobyt obžalovaného na slobode nebezpečný. Nie je indikovaná žiadna forma ochrannej sexuologickej

liečby. Podľa psychiatrického vyšetrenia obžalovaný je emočne nestabilnou osobnosťou - impulzívnym
typom. Jeho rozpoznávacie schopnosti boli neporušené a ovládacie schopnosti boli znížené len v
nepodstatnej miere vplyvom účinku požitého alkoholu. Obžalovaný chápe význam a zmysel trestného
konania. Z hľadiska duševného stavu obžalovaného nie je jeho pobyt na slobode nebezpečný.

Svedok R. E. vypovedal, že dcéra mu len povedala, že A. bol s ňou v kúpeľni a násilne urobil sex. Okolo

22.30 hod. mu dcéra zvonila dole z ich paneláka, aby prišiel pre malého C.. Zišiel dole a dcéra mu
povedala, že musí ísť na pohotovosť a políciu.

Svedkyňa Y. - priamy svedok násilného konania obžalovaného a zároveň poškodená trestným činom
(obeť) vypovedala v celom priebehu konania priamo, rovnako, zhodne, presvedčivo, konzistentne. Z

tohto dôvodu súd jej výpoveď zhodnotil ako autentickú, vierohodnú a spoľahlivú. Výpoveď svedkyne
je v úplnom súlade a korešponduje so závermi znaleckého skúmania z odboru psychológie. Znalec
vypovedal a objasnil, že poškodená hovorila o skutočne prežitých udalostiach a okolnosť, že pri skúmaní
29.11.2013 už nezaznamenal stopy psychickej traumatizácie súvisí len s tým, že je osobou vysoko
odolnou voči záťaži a stresu. Uvedený objektívny dôkaz nezávislý od procesných strán preto významnou

mierou podporuje a upevňuje hodnotiaci záver súdu, že výpoveď poškodenej je autentická. Závery
odborného skúmania z odboru zdravotníctva taktiež dosvedčujú spoľahlivosť výpovede poškodenej v
tom, ako poranenia na jej krku vznikli, pretože závery znalca sú v úplnom súlade s obsahom výpovede
poškodenej. Súd musí poznamenať, že tieto závery oboch znalcov podstatnou mierou posilňujú úsudok
o pravdivosti výpovede poškodenej, pretože ak by mala úmysel klamať, mohla vypovedať, že jej

zranenia na krku vznikli násilným konaním obžalovaného smerujúcim k súloži. Svedkyňa ale zjavne
pravdivo, autenticky vypovedala, ako jej obžalovaný zranenia na krku spôsobil. V súzvuku s výpoveďou
poškodenej sú všetky ďalšie výpovede svedkov - poškodená vyšla z kúpeľne roztrasená, uplakaná,
chcela ísť z chaty preč, odmietala byť s obžalovaným, ktorý ju opätovne fyzicky napadol, museli ho od
nej oddeľovať a obžalovaný odchádzajúc v aute V. sa vyjadroval, že ju mal zabiť. Stav poškodenej po

vyjdení z kúpeľne nenasvedčuje tomu, že by v kúpeľni malo prebehnúť idylické, romantické, intímne
stretnutie dvoch osôb. Svedkyňa L. vypovedala, že z kúpeľne počula krik, buchot, slová - au, preto
zabúchala na dvere. Svedkyňa Q. počula rozhovor zvýšeným hlasom. Svedkovia L., N. potvrdili, že im
poškodená ihneď v kuchyni povedala, že bola znásilnená a rozmýšľala, či to nahlásiť. Poškodená A.
Y. rovnako V. povedala, že bola znásilnená. Otcovi R. E. rovnako povedala, že A. mal s ňou na chate

násilný sex. Bola ihneď ošetrení a vec nahlásila na polícii. K týmto skutočnostiam je potrebné podotknúť,
že A. bol v čase spáchania skutku v stave stredne ťažkej opitosti. Takýto stav vyvoláva uvoľnenie
správania, evokuje agresivitu, demaskuje osobnostné črty, znižuje racionálnu a zvyšuje emocionálnu
zložku myslenia, odbrzďuje sexuálne-pudové konanie. Obžalovaný je emočne nestabilnou, impulzívnou
osobnosťou (č.l. 92-95 spisu). Uvedené konkrétne závery sú v zhode aj s obsahom registra trestov

obžalovaného, ktorý má sklony k páchaniu násilnej trestnej činnosti - ublíženie na zdraví a výtržníctvo
(č.l. 305 spisu), tiež ďalším násilným konaním voči V. (bod 2, fotodokumentácia zranení, č.l. 142 spisu).
Obžalovaný sa násilného konania dopustil v uzamknutom priestore, z ktorého poškodená proti jeho vôli
nemohla odísť.

Výpoveď svedkyne L., ktorá vypovedala, že idúc okolo kúpeľne, počula vzdychy a myslela si, že sa nič
zlé nedeje a takto to povedala aj V. nenarušuje záver súdu o pravdivosti výpovede poškodenej, pretože
sám znalec - psychológ vypovedal, že poškodená potom, ako zistila, že sa obžalovanému neubráni,
mohla zaujať postoj tzv. mŕtveho chrobáka, čo sa aj v takýchto situáciách odporúča (č.l.297 spisu).
Násilné konanie obžalovaného je súlade s jeho odpisom registra trestov, charakterom osobnosti, stavom

stredne ťažkej opitosti, správaní po vyjdení z kúpeľne, odchodom z chaty a násilným konaním o hodinu
neskôr voči poškodenej V.. L., ktorá bola iba v určitom krátkom čase v priestore pri kúpeľni situáciu
vyhodnotila v rozpore s realitou, navyše na rozdiel od poškodenej nie je priamym svedkom znásilnenia.
Zhrnutím týchto skutočností a hodnotení je tu ucelená reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov,zhodnotením ktorých súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil voči poškodenej A. Y. v kúpeľni
na chate v H. násilného konania s cieľom dosiahnuť pohlavný styk a preto ho uznal za vinného tak, ako
je to uvedené v bode 1 rozsudku.

Obžalovaný T. A. v prípravnom konaní 11.08.2013 vypovedal len, že ho celá záležitosť, čo sa odohrala
na chate v H. mrzí, ľutuje tejto záležitosti a chce sa touto cestou A. ospravedlniť. Ďalej využil svoje právo
a k veci nevypovedal (č.l.27). V ďalšej výpovedi 26.05.2014 už vypovedal, že sa Y. spýtal, či môže ísť s
ňou na toaletu. Ona povedala, že môže a vošli dnu. Zdá sa mu, že zamkla a bol v tom, že chce byť s ním

sama. V zmysle všetkých náznakov porozumel situácii tak, že chce byť s ním. Začali sa bozkávať, potom
sa pomilovali na zemi pri sprche. Všetko bolo dobrovoľné a tešil sa, že chce s ním opätovne spoločne
žiť. Potom ale Y. znervóznela, lebo nebrala antikoncepciu. Zrazu, ako keby to bola iná A., nahnevala sa
a hneď začala riešiť X. a povedala mu, že už neuvidí malého C.. Situáciu absolútne nechápal, najmä
jej zmenu nálady a vtedy jednoducho vybuchol, treskol rukou, dokonca ju zobral za plecia, triasol s
ňou a povedal jej, nech sa preberie. Nevie kto odomkol, vyšiel prvý z kúpeľne, ale vyšiel nahnevaný.

Preto zháňal L. a riešil odvoz. Podľa neho znásilnenie nahlásila iba z obavy, aby neotehotnela a kvôli
X. V. s ktorou mala mať intímny vzťah. Súd zhodnotením výpovede obžalovaného a jeho obrany dospel
k záveru, že je nedôveryhodná, pretože obžalovaný sa v priebehu konania najskôr vyjadril tak, že ho
celá záležitosť na chate v H. mrzí a že ju ľutuje tejto záležitosti a chce sa A. ospravedlniť a potom v
podstate vypovedal, že Y. svojim správaním iniciovala pohlavný styk. Priznal len dobrovoľný pohlavný

styk. Jeho obrana je vyvrátená najmä jednoznačnou výpoveďou poškodenej, znaleckým skúmaním z
oblasti psychológie a nepriamo výpoveďami svedkov, s ktorými komunikovala poškodená a obžalovaný
ihneď po vyjdení z kúpeľne a ktorí popisujú ich stav a správanie. Obava poškodenej z otehotnenia
zodpovedá charakteru zhodnotenia jej osobnosti psychológom (vecná, realistická). Y. aj V. popreli, že
by mali okrem kamarátskeho vzťahu aj intímny vzťah.

Súd konanie obžalovaného v bode 1 kvalifikoval ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm.
b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
medzi obžalovaným a poškodenou došlo k súloži, čo je preukázané zhodnými dôkazmi o tejto skutkovej
okolnosti a objektívnymi, nestrannými dôkazmi znaleckého skúmania expertízneho ústavu. Vykonaným

dokazovaním bolo preukázané, že k súloži došlo násilným konaním obžalovaného tak, ako je uvedené a
zhodnotenévpredchádzajúcejčastitohtorozsudku.Obžalovanýsadopustilkonanianachránenejosobe
- bývalej družke, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, pretože z jeho výpovede, výpovede poškodenej
aj ďalších svedkov vyplýva, že až do júna 2013 žili spolu ako druh a družka v spoločnej domácnosti.
Obžalovaný sa konania dopustil v priamom úmysle tak, ako je to uvedené v § 15 písm. a/ Tr. zák.

K bodu 2 rozsudku

Svedkyňa poškodená X. V. v priebehu celého trestného konania vypovedala zhodne, že z chaty viezla

domov A. Y. a jej syna C.. Po príchode pred bytový dom A. zavolala otcovi, aby prišiel dole pre C.. Čakala
na ňu v naštartovanom aute a zrazu sa otvorili dvere spolujazdca. Do auta vošiel obžalovaný A. a začal
ju silno biť päsťami oboch rúk do tváre. Obžalovaný ju udrel najmenej päťkrát. Údery smeroval do nosa,
čela a očí. Tiekla jej krv z nosa. Počas bitky pristúpil k autu otec Y. a snažil sa ju brániť. Obžalovaný
vystúpil z auta a povedal mu, aby sa do toho nestaral. Bola celá otrasená, preto využila túto chvíľu a

ušla na políciu. Potom bola na ošetrení v nemocnici. Obžalovaný jej spôsobil zlomeninu nosových kostí
s dislokáciou. Mala hematómy po celej hlave. Zranenia ju obmedzovali v obvyklom spôsobe života a
mala zhoršené dýchanie.

Svedok R. E. k tomu vypovedal, že dcéra A. mu zvonila od vchodu paneláka, aby prišiel pre malého C..

Malého zobral do vestibulu a A. nechal vonku. A. zrazu začala kričať a búchať na dvere, aby vyšiel von.
Obžalovaného T. A. videl kľačať na mieste spolujazdca v aute, nohy mu trčali z auta. A. päsťami udieral
V. do tváre. V. kričala, trúbila, bola pripútaná. Rýchlym krokom dokráčal k autu a snažil sa obžalovaného
vytiahnuť von, čo sa mu na prvýkrát nepodarilo, nakoľko sa mu vyšmykol. Nakoniec A. zapáčil ruku v
aute o stredový stĺpik a podarilo sa mu ho vytiahnuť z auta. V. povedal, aby autom rýchlo odišla.

Svedkyňa A. Y. vypovedala, že X. V. ju doviezla 10-15 metrov od vchodu bytového domu. Mala
naštartované auto a čakala ju. Predpokladá, že za stromom ich čakal obžalovaný A. a keď dávala syna
otcovi, tak vybehol k autu V.j. Otvoril dvere spolujazdca. Obžalovaný si kľakol na sedačku spolujazdcaa začal V. udierať päsťami do hlavy. Obžalovaného sa snažila od V. odtrhnúť, ale nepodarilo sa jej to.
Preto bežala po otca a ten nakoniec obžalovaného od V. odtrhol.

Podľa odborného vyjadrenia a výpovede znalca MUDr. Hajtmana z odboru zdravotníctva V. utrpela
drobnú tržnú ranu na chrbte nosa, pomliaždenie tvárovej oblasti okolo oboch očí a trieštivú zlomeninu
nosa s posunom úlomkov. Poranenia vznikli mechanizmom opakovaného pôsobenia tupého násilia
na oblasť tváre, pričom z charakteru poranení je možné s veľkou mierou pravdepodobnosti určiť, že
mohlo ísť o údery predmetom menej pevnej konzistencie, menšej kontaktnej plochy. Násilie bolo vedené

strednou až stredne veľkou intenzitou, s najväčšou pravdepodobnosťou útokom zovretou päsťou do
oblasti tváre poškodenej. V dôsledku prenesenia násilia na skelet nosa došlo k prekonaniu fyziologickej
pevnosti nosových kostí a vzniku trieštivej zlomeniny kostí nosa. Zlomenina v danom prípade nebola
jednoduchá, pretože došlo k zlomenine nosovej kosti a priehradky i posunu zlomených úlomkov kostí.
Z týchto dôvodov bolo nevyhnutné napravenie zlomených kostí nosa. Uvedené poranenie zodpovedá
údajom uvedených poškodenou V.. Drobná tržná rana na chrbte nosa, pomliaždenie tvárovej oblasti

okolo oboch očí a trieštivá zlomenina nosa s posunom úlomkov sú ľahké poranenia, ktoré si vyžadujú
vystavenie práceneschopnosti v trvaní 14-21 dní. Charakter útoku údermi päsťou mohol ohroziť zdravie
poškodenej v prípade použitia väčšej intenzity útoku a inej lokality miesta zasiahnutia tváre, pričom
mohlo veľmi dobre dôjsť k zlomeninám aj iných častí tvárového skeletu, prípadne aj k otrasu mozgu
rôzneho stupňa, pričom takéto poranenia by si vyžadovali vystavenie práceneschopnosti v trvaní nad

42 dní.

Konanieobžalovanéhovbode2jepreukázanéajzápisnicouoohliadkemiestačinuafotodokumentáciou
zranení poškodenej X. V..

Znalec na hlavnom pojednávaní doplnil svoju výpoveď. Vypovedal, že ak by X. V. mala utrpieť
vážnejšie zranenia - zlomeniny aj iných častí tvárového skeletu, prípadne otras mozgu rôzneho stupňa
(práceneschopnosť nad 42 dní), tak potom údery smerované do hlavy by museli byť vykonané s veľkou
intenzitou,čovtomtoprípadenebolo(úderybolilenstrednejažstredneveľkejintenzity),prípadneúderov
obžalovaného na oblasť tváre by muselo byť podstatne viac.

Obžalovaný k tomuto bodu vypovedal, že sa priznáva a je mu veľmi ľúto, čo urobil. Otvoril dvere
spolujazdca a začal kričať na X. V.Š., že čo si to dovoľuje, keď mu nadávala do telefónu. Ona ho zdrapila
a udrela ho. Zmocnila sa ho zlosť a preto ju niekoľkokrát udrel. Nepredpokladal však, že jej ublíži. Možno
ju trafil tak, že sa udrela o volant.

Vykonaným dokazovaním je preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je z neho
uznaný vinným v bode 2 tohto rozsudku. Obžalovaný je jednoznačne usvedčovaný výpoveďami
priamych svedkov V., Y., E., závermi znaleckého skúmania z odboru zdravotníctva a fotodokumentáciou
poškodenej. Obranu obžalovaného súd považoval, vzhľadom na obsah zhodných už uvedených

dôkazov v tomto bode, za nedôveryhodnú.

Súd konanie obžalovaného v bode 2 kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zák., pretože poškodenej X. V.Š. ublížil na zdraví - spôsobil jej ujmu na zdraví, ktorá ju obmedzovala v
obvyklom spôsobe života viac ako 7 dní. Súd konanie, na rozdiel od obžaloby, nekvalifikoval ako zločin

ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 155 ods. 1 Tr. zák., pretože pre taký záver nemal
predložené dostatočné dôkazy. Znalec sa len všeobecne vyjadril, aké zranenia pri údere päsťou do
oblasti tváre môžu vzniknúť. K spôsobeniu zlomenín na iných častiach tvárového skeletu a otrasu mozgu
rôzneho stupňa (práceneschopnosť viac ako 42 dní) mohlo dôjsť iba vtedy, ak by údery obžalovaného
boli vedené väčšou intenzitou, alebo by bolo na oblasť tváre podstatne viac. Úmysel páchateľa spôsobiť

ťažkú ujmu na zdraví musí byť pritom preukázaný konkrétnymi skutkovými okolnosťami prípadu, najmä
zraňujúcim predmetom, spôsobom jeho použitia, intenzitou útoku (Rt 35/1991, Rt 5/1995). Konkrétne,
preukázané konanie obžalovaného (stredná intenzita, počet úderov) nepreukazuje dostatočne úmysel
spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Ďalší priebeh konania obžalovaného v prípade, že by na miesto činu
neprišiel E., môže byť len predpokladom a domnienkou. Obžalovaný konal v priamom úmysle tak, ako

je to uvedené v § 15 písm. a/ Tr. zák.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal najmä z ust. § 34, 36, 37, 38 Tr. zák. Na
obžalovaného sa hľadí, ako keby súdom potrestaný nebol a preto mu súd priznal jednu poľahčujúcuokolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. Obžalovaný spáchal v tejto veci viac trestných činov a preto súd
prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. Súd obžalovanému, pri hroziacej
trestnej sadzbe 7 až 15 rokov, uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením na

výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch nebol
vo výkone trestu odňatia slobody. Súd považoval takto uložený trest za výraz individuálnej aj generálnej
prevencietrestu,ktorýmáobžalovanéhoprevychovaťktomu,abysavbudúcnostinedopúšťalobdobnej,
ani žiadnej inej trestnej činnosti a zároveň naplní aj generálnu prevenciu trestu a odradí potenciálnych
páchateľov od páchania obdobných trestných činov.

Súd poškodenej A. Y. priznal nárok na náhradu škody vo výške určeného bolestného znalcom - 161 €
a pretože k ďalšiemu uplatnenému nároku nemal podklady, odkázal ju so zvyškom nároku na náhradu
škody na občianske súdne konanie.
Poškodenej X. V. priznal nárok na náhradu škody vo výške 1.127 € v súlade s bolestným
objektivizovaným odborným vyjadrením znalca z odboru zdravotníctva.

SúdpoškodenúG.,A.T.,a.s.snárokomnanáhraduškodyodkázalnaobčianskesúdnekonanie,pretože
k tomu, aby pozitívne rozhodol o jej nároku, nemal dostatok podkladov, najmä doklady o tom, že došlo
k plneniu zo strany zdravotnej poisťovne jednotlivým lekárom poskytujúcim zdravotnú starostlivosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom

súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný
účinok ( § 306/2 ).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.