Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. júl 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 5P/219/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514210640
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Šuríková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3514210640.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéMestonadVáhomsamosudkyňouJUDr.ElenouŠuríkovou,vovecistarostlivostisúdu

o mal. deti L.É. : O., U.. XX.X.XXXX K. L., U.. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, deti rodičov: matky K. L., U.. X.XX.XXXX, R. U.
G. U. H., T. XX a otca D. L., U.. XX.X.XXXX, R. M. E. - R., R. XX, o zníženie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.

II. Súd z n i ž u j e vyživovaciu povinnosť otca k mal. O., U.. XX.X.XXXX zo sumy 120,- eur na sumu
100,- eur mesačne, s účinnosťou od 1.12.2014, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky vždy do

15. dňa v mesiaci vopred.

III. Súd z n i ž u j e vyživovaciu povinnosť otca k mal. L., U.. X.X.XXXX zo sumy 120,- eur na sumu
100,- eur mesačne, s účinnosťou od 1.12.2014, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky vždy do
15. dňa v mesiaci vopred.

IV. Týmto sa m e n í Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 4P 291/2012-59 zo dňa

14.2.2013 v časti vyživovacej povinnosti na maloleté deti.

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého O., U.. XX.XX.XXXX K. G.. L., U.. XX.XX.XXXX podaným návrhom zo dňa 21.11.2014
žiadal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č. k. 4P/291/2012 a znížil
vyživovaciu povinnosť na mal. O. zo sumy 120,-eur na sumu 30,- eur a na mal. L. zo sumy 120,- eur na
sumu 30,- eur mesačne. Návrh otec odôvodnil tým, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti na
maloleté deti sa podstatne zmenili jeho zárobkové schopnosti, rodinné pomery, bytové pomery. V lete

2013 si našiel známosť mimo miesta trvalého bydliska /D./ a rozhodol sa presťahovať, nakoľko priateľka
otca maloletých detí je rozvedená a má v starostlivosti dve maloleté deti. V júli 2014 sa narodil maloletý
G., čím otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Z dôvodu presťahovania sa ukončil pracovný
pomer. Od 10/2013 do 04/2014 bol poberateľom dávky v nezamestnanosti vo výške XXX,- eur mesačne,
do tohto času bolo v jeho možnostiach uhrádzať výživné vo výške uloženej právoplatným rozhodnutím.
Poukázal, že od mája 2014 nemá žiaden príjem, priateľka bola pred nástupom na materskú dovolenku
poberateľkou dávky v hmotnej núdzi. V čase podania návrhu je priateľka otca na materskej dovolenke

a obaja sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi vo výške 202,30 eur mesačne /v sume je zahrnutý aj
materskýpríspevok/.Ďalejuviedol,žebývavprenajatombytesmesačnýmnájmom242,85eurmesačne
a poukázal, že matka maloletých detí býva v zrekonštruovanom byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve.
Nevyhnutné náklady, vrátane výživného, vyčíslil na čiastku 996,- eur mesačne. Uviedol, že s maloletýmideťmi sa stretáva, vyzdvihne si chlapcov v U. G. U. H., pričom im matka maloletých nedá náhradné
oblečenie, čím má duplicitné výdavky na zakúpenie oblečenia, vrátane topánok pre maloletých. V závere
uviedol, že ide o dočasnú situáciu, kým si nenájde prácu, ale v súčasnosti nie je v jeho možnostiach

a schopnostiach platiť uloženú výšku výživného, nakoľko ide na úkor životnej úrovne maloletého G..
Finančné prostriedky získané zruším bezpodielového vlastníctva použil na splatenie dlhov, ktoré mu
vznikli po opustení spoločnej domácnosti matky a maloletých detí.

Matka maloletých detí nesúhlasila so znížením vyživovacej povinnosti. Uviedla, že otec maloletých

detí v septembri 2013 svojvoľne a dobrovoľne ukončil pracovný pomer dohodou v spoločnosti ZAPA
betón SK s.r.o., kde dosahoval príjem vo výške XXX,- eur mesačne. Ukončenie pracovného z dôvodu
založenia novej rodiny sa nezakladá na pravde s poukazom na skutočnosť, že maloletý G. sa narodil v
júli 2014 a pracovný pomer ukončil v septembri 2013. Ďalej uviedla, že už len fakt, že sa presťahoval k
údajne nezamestnanej priateľke do mesta, ktoré je vzdialené 250 km od dvoch maloletých detí svedčí o
nezodpovednom prístupe otca maloletých detí. Poukázala, že výdavky uvedené otcom maloletých detí

vo výške 996,- eur mesačne sú nadmerné, nadhodnotené a nereálne. Náklady na dopravu sú zámerne
uvádzané, pretože otec sa s maloletými stretáva v obci R., kde žije matka a sestra otca maloletých detí.
Uvedené otcom, že maloleté deti trávia štyri dni v mesiaci s otcom a vypočítane náklady 9,- eur na dieťa
a deň sú nadhodnotené, pričom ak by maloleté deti mali takéto náklady na stravu, potom náklady na
výchovu a výživu maloletých detí by predstavovali sumu 468,- eur mesačne len na stravu. Uvedené

otcom mal. detí v návrhu, že finančné prostriedky, ktoré obdržal z vysporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva boli použité na splácanie dlhov nie je pravdou, nakoľko odchádzal z manželstva úplne
bez dlhov, naopak s majetkom bez tiarch v hodnote minimálne XX.XXX,- eur (čiastka za ktorú sme kúpili
pozemok v R. ešte v r. 2010). Sumu 2.000,- eur, ktorú jej v rámci vysporiadania BSM vyplatil, bola suma
ktorá bola našetrená na stavebnom sporení syna O., ktorú otec mal. detí svojvoľne prepísal v lete 2012

na svoju osobu a následne túto sumu minul výhradne na vlastnú potrebu. Na základe tejto skutočnosti
matka maloletých detí trvala na vyplatení sumy v rámci BSM. Poukázala na konanie 4P/262/2014 a
4P 264/2012, z ktorých vypláva, že od apríla 2012 otec maloletých detí si ponechával všetky príjmy
výhradne pre svoju osobnú potrebu. Ďalej poukázala, že otec maloletých detí pozemok nachádzajúci
sa v k.ú. R., ktorý obdržal na základe vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva dňa 22.8.2014,

odpredal. V závere uviedla, že otec mal. detí od decembra 2014 si svojvoľne znížil vyživovaciu povinnosť
na 30,- eur mesačne na každé dieťa, bez ohľadu na právoplatné rozhodnutie súdu. Matka maloletých
detí ďalej uviedla, že je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške XXX,XX eur mesačne a zároveň
pracuje na živnosť, pričom príjem za celý rok činil XXX,XX eur a bez plnenia si vyživovacej povinnosti
otca nedokáže plnohodnotne fungovať, preto dňa 17.2.2015 podala trestné oznámenie o podozrení zo

spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy. Rovnako podala návrhu na výkon exekúcie. Dňa
22.5.2015 sa obrátila na ÚPSVaR so žiadosťou o poskytnutie náhradného výživného.
V závere písomného vyjadrenia k návrhu matka mal. detí sa domáha, aby súd zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletého O. zo sumy 120 eur na sumu 210 eur mesačne a na mal. L. zo sumy 120
eur na sumu 210,- eur mesačne.

Zároveň žiadala upraviť styk otca s mal. deťmi a to tak, že otec má právo stretávať sa s maloletými
každý nepárny týždeň od piatka 16.00hod. do nedele 18.00 hod. s výnimkou kalendárnych mesiacov
júl, august, Vianočných sviatkov, obdobia Veľkej noci a vybraných dní v roku, ktorých je stretávanie
upravené osobitne. Otec má právo stretávať sa s maloletými každý rok v čase vianočných sviatkov
od 26.12 od 09.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roku do 18.30 hod. a každý rok v čase Veľkej noci

a Veľkonočného piatka od 09.00 hod. do pondelka 18.30 hod. Otec má právo stretávať sa s mal. v
kalendárnych mesiacoch júl a august od prvého piatku v kalendárnom mesiaci júl od 16.00 hod. na dobu
14 dní do 18.30 hod. a od prvého piatku v kalendárnom mesiaci august od 16.00 hod. na dobu 14 dní
do 18.30 hod., každý rok v čase vianočných sviatkov od 21.12. od 09.00 hod. do 26.12. do 09.00 hod.
a každý rok v čase Veľkej noci víkend pred veľkonočnými sviatkami trávia deti s matkou, rovnako deti

trávia s matkou aj posledný víkend (t.j. piatok, sobotu a v nedeľu) v kalendárnom mesiaci jún a prvý
víkend v kalendárnom mesiaci september a zároveň žiadala, aby súd návrh otca na zníženie výživného
na mal. deti v celom rozsahu zamietol.

Kolízny opatrovník poukázal na skutočnosť, že na strane otca sa zmenili pomery, narodením maloletého

G., avšak poukázal, že vyživovacia povinnosť bola upravovaná v roku 2013 - schválená rodičovská
dohoda týkajú sa úpravy práv a povinností k maloletým deťom, ktorá bola zohľadnená v rozhodnutí o
rozvode rodičov maloletých detí. Zníženie vyživovacej povinnosti nie je v záujme maloletých detí.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa návrhu ,s písomným
vyjadrením matky k návrhu, s rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 4P/291/2012
zo dňa 16.04.2014, so správami z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom,

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 16.09.2014, s rozhodnutím o zaradení do
evidencie uchádzačov o zamestnanie, s Osvedčením o živnostenskom oprávnení zo dňa 09.06.2014,
s rozhodnutím o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie, so správami Sociálnej poisťovne,
s rodnými listami maloletých detí /O., L., G./, s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. č.k.
5P/219/2014, 4P/291/2012, ako aj s ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu v Novom meste nad Váhom č.k. 4P/291/2012 zo dňa 16.04.2013 bolo
manželstvo účastníkov rozvedené, súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a rodičia
maloletých uzavreli rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa otec maloletých zaviazal prispievať na ich
výživu a výchovu 120,- eur na každé dieťa. V čase rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti bol otec

zamestnaný s mesačným príjmom XXX,-eur. Matka maloletých detí bola poberateľkou rodičovského
príspevku vo výške XXX,XX eur, prídavkov na deti a poberateľkou invalidného dôchodku vo výške
XXX,XX eur mesačne.

Z výsluchu otca súd zistil, že bol v evidencii ÚPSvaR Poprad od 17.9.2013 do 8.6.2014, pričom poberal

prvých 6 mesiacov dávku v nezamestnanosti vo výške XXX,- eur a následne bol vyradený, pretože
si založil živnosť, nakoľko mu to bolo doporučené zamestnávateľom s prisľúbením zamestnania sa.
Opakovane od 13.9.2014 do súčasnosti je v evidencii ÚPSVaR.
Vo výpovedi poukázal, že nie je pravdou, že by nekomunikoval s matkou mal. detí, zasiela jej mailové
správy, na ktoré nereaguj, pričom dáva do pozornosti, že matka otca mal. detí mala záujem uhradiť

pobyt počas letných prázdnin v Chorvátsku, avšak ani na opakované maily matka neodpovedala. K
navrhovanej zmene úpravy styku matkou maloletých detí nesúhlasí, nakoľko do súčasnosti sa realizuje
úprava styku na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Otec vo výpovedi potvrdil, že v súčasnosti
spolu s priateľkou sú spoločne posudzované osoby a poberajú dávku v hmotnej núdzi vo výške XXX,-
eur.

Matka mal. detí trvala na uvedenom v písomnom vyjadrení, potvrdila, že je poberateľkou čiastočného
invalidného dôchodku vo výške XXX,XX eur a z dôvodu, že otec maloletých detí si neplnil vyživovaciu
povinnosť vo výške uloženej právoplatným rozhodnutím súdu bola nútená požiadať o náhradné výživné,
ktoré jej bolo priznané vo výške 78,50 eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2015. Uviedla, že od

15.6.2015 je zamestnaná a predpokladaný príjem by mal byť vo výške XXX,- eur. Poukázala, že má
zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť na mal. O., ktoré mesačne predstavujú čiastku 35,- eur. U
staršieho syna bolo diagnostikované ochorenie, na základe ktorého musí dodržiavať diétnu stravu. K
uvedenému otcom maloletých detí, že vyživovaciu povinnosť si plnil z predaja pozemku k. ú. R. nie
je pravdou, nakoľko z katastra nehnuteľností bolo zistené, že predaj sa uskutočnil 08/2014 a otec si

svojvoľne znížil vyživovaciu povinnosť 12/2014. Podľa jej vyjadrenia pozemok mal minimálne reálnu
hodnotu XX.XXX,- eur.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v D. zo dňa 30.06.2015 súd zistil, že priateľka otca je
poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške XXX,XX eur mesačne.

Otec bol poberateľom dávky v nezamestnanosti od 18.09.2013 do 17.03.2014 vo výške XXX,XX eur
mesačne. Z evidencie bol vyradený dňom 09.06.2014 a opakovane zaradený od dňa 13.9.2014, ktorá
trvá do súčasnosti.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti (zvýšenie,
zníženie, zrušenie) nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania o novú, resp. zmenenú úpravu
výživného, ale doba, keď došlo k výraznej zmene pomerov.

Súd zhodnotil prevedené a predložené dôkazy podľa § 132 O.s.p. a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a dospel k nasledujúcemu záveru :

Od doby, keď bolo súdom naposledy rozhodnuté došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí tak

aj na strane oboch rodičov. K určitej, avšak nie zásadnej zmene, došlo na strane matky maloletých detí,
ktorá v čase posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti bola poberateľkou rodičovského
príspevku vo výške XXX,XX eur, prídavkov na deti a čiastočného invalidného dôchodku vo výške
XXX,XX eur. V súčasnosti je matka maloletých detí zamestnaná /od 15.06.2015/ s predpokladaným
príjmom XXX,- eur mesačne, poberaním čiastočného invalidného dôchodku vo výške XXX,XX eur.

K zmene pomerov došlo na strane otca, nakoľko v čase rozhodovania o poslednej výške výživného
dosahoval príjem XXX,- eur mesačne, následne bol v evidencii úradu práce od 01.01.2013 do
30.06.2014 a v tomto čase od 01.01.2013 do 30.06.2013 poberal dávku v nezamestnanosti vo výške v
priemere XXX,XX eur mesačne. V súčasnosti poberajú spoločne s priateľkou ako posudzované osoby
dávku v hmotnej núdzi vo výške XXX,- eur a priateľka je poberateľom rodičovského príspevku vo výške

XXX,XX eur mesačne. Otec maloletých detí krátkodobo pracoval na dohodu o vykonaní práce zo dňa
04.03.2015, z ktorej dosahoval príjem za 04/2015 vo výške XX,XX eur a za 05/2015 vo výške XX,XX
eur. Z dôvodu preukázateľného nízkeho príjmu ukončil prácu na dohodu o vykonávaní prácu.
Na strane matky od poslednej výšky výživného došlo k zmene pomerov, nakoľko je v súčasnosti
zamestnaná s predpokladaným príjmom XXX,- eur mesačne a je aj naďalej poberateľkou čiastočného

invalidného dôchodku, čím sa zvýšil príjem na strane matky, preto návrh matky na zvýšenie vyživovacej
povinnosti zamietol.

Súd pri znížení vyživovacej povinnosti neznížil výživné na takú výšku, ako navrhoval otec vo svojom
návrhu, pretože tým by bol ohrozený záujem a zdravý vývoj maloletých detí u ktorých nenastala zásadná

zmena pomerov, ale náklady sa zvyšujú len všeobecne ekonomickým nárastom životných potrieb.
Finančná situácia na strane otca sa výrazne zmenila, pričom súd konštatuje, že do nepriaznivej finančnej
situácie sa dostal vlastným nezodpovedným rozhodnutím - ukončiť pracovný pomer bez zaistenia si
pracovnejpozícievmiestesúčasnéhotrvaléhobydliska.Niejemožné,abyťarchavyživovacejpovinnosti
zostala len na matke, ktorá zároveň vykonáva aj osobnú starostlivosť o maloleté deti. Súd s poukazom

na zistený skutkový stav na strane otca maloletých detí, v ktorého schopnostiach a možnostiach je
perspektíva nájsť si lepšie platenú prácu na riadny pracovný úväzok a vychádzajúc tak zo zásady
potencionality, s poukazom na zmenu pomerov, ktorá nastala súd určené výživné znížil s účinnosťou od
01.12.2014 zo sumy 120,- eur na sumu 100,- eur mesačne na každé maloleté dieťa od podania návrhu,
pričom vzal v úvahu skutočnosť, pribudnutia ďalšej vyživovacej povinnosti /narodenia maloletého G./.

V danom prípade súd postupoval v súlade s citovaným ustanovenia zákona o rodine ust. § 75 ods. 1
Zákona o rodine a s poukazom na princíp potencionality príjmu, ktorý má v danom prípade prednosť
pred princípom fakticity a dáva možnosť poskytovania výživného na maloleté dieťa, preto súd rozhodol
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez
návrhu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa
už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.