Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6P/2/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715200807
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715200807.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom vo veci návrhu Úradu práce
sociálnych vecí a rodiny - pracovisko Detva o starostlivosť o maloleté deti Š. Č., nar. XX. XX. XXXX,
M. Č., nar. XX. XX. XXXX, N. Č., nar. XX. XX. XXXX a S. Č., nar. XX. XX. XXXX, zast. opatrovníkom
mestom Detva, t. č. bytom v V. L. A. H. Ž., U. XX, N., všetci občania ČR; deti matky U. T., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom H., Š. XXX/XX, t. č. bytom Š. XX, XXX XX W., Č. C. a otca Š. Č.G., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom U. XX, I. T., Č. C., t. č. bytom Š.U. XX, XXX XX W., Č. C., o návrhu nariadenia
ústavnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť maloletým deťom Š. Č., nar. XX. XX. XXXX, M. Č., nar.
XX. XX. XXXX, N. Č., nar. XX. XX. XXXX a S. Č., nar. XX. XX. XXXX, ktorá sa bude realizovať v H. H.
E. Š.N.W. R. T., N. XX, Č. C..

Matka U. T., nar. XX. XX. XXXX a otec Š. Č., nar. XX. XX. XXXX sú p o v i n n í prispievať na
výživu každého maloletého dieťaťa osobitne čiastkou vo výške 30 % zo sumy životného minima pre
nezaopatrené a neplnoleté dieťa od právoplatnosti rozsudku na účet H.É. H. E. Š. R. T., N. XX, Č. C.,
splatnú vždy do 20-teho dňa v mesiaci.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 22. 12. 2004 v konaní č. 1PPOm/1/2014 boli maloleté deti
Č. a to Š., M., N. a S. predbežným opatrením umiestnené do V. L. A. H. Ž. U. N.. Dôvodom umiestnenia
maloletých bola skutočnosť, že matka ktorá s deťmi pricestovala na územie Slovenskej republiky, tieto
odviedla na políciu a tam požiadala o ich umiestnenie do detského domova. Dôvodom jej rozhodnutia
bola skutočnosť, že sa stala aj s deťmi bezdomovkyňou, pričom z rodiny jej nebol nikto ochotný pomôcť
ohľadom zabezpečenia bývania pre ňu a jej maloleté deti.

Od umiestnenia detí do krízového strediska na strane matky nenastala žiadna zmena. Táto zostala bývať
v domácnosti svojej matky W. T. na adrese trvalého pobytu s tým, že podľa zápisnice o vykonaní dôkazu
pred dožiadaným Okresným súdom v Prostějove dňa 19. 10. 2015 súd získal informáciu, že matka v
súčasnosti aj s otcom maloletých detí bývajú v W., G.. Š. XX, kde majú prenajatý byt - domček.

Pretože sú maloleté deti občanmi Českej republiky, bolo oslovené Centrum pre medzinárodnú ochranu
detí a mládeže v Bratislave so žiadosťou o spoluprácu s príslušnými inštitúciami v Českej republike na
zabezpečenie návratu detí do krajiny ich obvyklého pobytu. Na základe žiadosti kolízneho opatrovníka
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny - pracovisko Detva, zo dňa 21. 01. 2015, príslušné centrum zaslalo
súhlas Českého parlamentného orgánu s umiestnením detí do detského domova na území Českej

republiky a písomné vyjadrenie Magistrátu Města Prostějov. Ako tento orgán uviedol, otec v tom čase
nemal vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté deti, pričom
požiadal o ich návrat do Českej republiky. Pôvodne - pri podaní návrhu na nariadenie ústavnej výchovy
- mali deti mať zabezpečené miesto v H. H. E. Š. R. T. U. Č. C., pričom nikto z príbuzných zo strany
matky neprejavil záujem o maloleté deti, resp. záujem poskytnúť im potrebnú a primeranú starostlivosť
v rodinnom prostredí. Vzhľadom na uvedené kolízny opatrovník podal predmetný návrh. V priebehu
konania, pri zadovažovaní si listinných dôkazov, súd získal informáciu z Magistrátu Města Prostějova,
odboru sociálních věcí č. j.: PVMU 4108/2016 21, SpZn. OSV1 4391/2010 zo dňa 12. 01. 2016 od
pani N. T., že aktuálne v čase vyhotovovania predmetnej písomnej informácie bola aktuálne naplnená
kapacita H. H. E. Š.V. R. T., kde v januári 2015 bola zaistená možnosť umiestniť maloleté deti. V prílohe
však tento orgán súdu doručil potvrdenie o voľnej kapacite pre umiestnenie maloletých detí Č. v H. H. E.
Š. R. T., N. XX. Uvedený sociálny orgán súdu oznámil aj to, že na základe žiadosti súdu bolo vykonané
dňa 07. 01. 2016 a 11. 01. 2016 neohlásené šetrenie na adrese W., Š. XX, pričom v oboch prípadoch
nebol nikto doma zastihnutý. Od suseda bolo zistené, že rodičia maloletých detí Č. sa na predmetnom
mieste zdržujú len občas. Vykonaným šetrením ktoré bolo vykonané v rodine na adrese W., Š.U. XX
v novembri 2015 bola zastihnutá len matka maloletých detí, ktorá uviedla, že býva spoločne s otcom
maloletých detí. V rodinnom domčeku mali k dispozícii dve miestnosti. Jedna miestnosť bola prázdna,
v druhej malej miestnosti bola posteľ, sporák a starý nábytok. Všetko bolo staré a ošumelé. Sociálne
zariadenie používali v druhej časti domčeka, v ktorom však nebola vôbec funkčná elektrika.

Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má
prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy
skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej
starostlivosti.

Podľa § 54 ods. 2 citovaného zákona, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova
maloletého dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave
alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a
maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Za vážne ohrozenie, alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné
bytové pomery, alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.

Podľa § 54 ods. 5 vety prvej zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť,
musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené.

Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení
ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

Podľa § 81 ods. 2 citovaného zákona, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne
uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné
poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 vety prvej citovaného zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 155 ods. 3 OSP, výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj iným nezameniteľným
spôsobom než vyčíslením, najmä s odkazom na presný spôsob určenia vyplývajúci z osobitného
predpisu.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, ako to vyplýva z výrokovej
časti rozsudku.

S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia ako aj vykonané dokazovanie a oboznámenie sa s
predloženými listinnými dôkazmi, správami príslušných sociálnych pracovísk mal súd za to, že biologickí
rodičia maloletých detí nie sú v súčasnosti schopní zabezpečiť deťom ani len základnú starostlivosť, nie
sú schopní zabezpečiť im riadnu výživu a výchovu; pričom súd v konaní zistil od kolízneho opatrovníka
maloletých detí, že ani jeden z príbuzných rodičov maloletých detí neprejavil vážny záujem zabezpečiť
deťom starostlivosť v rodinnom prostredí. Z tohto dôvodu súd potom nariadil vo veci ústavnú starostlivosť
všetkým štyrom maloletým deťom s tým, že táto sa bude realizovať v detskom domove podľa poslednej
správy a informácie Magistrátu Města Prostějova, odboru sociálních věcí zo dňa 12. 01. 2016.

Súd zároveň uložil povinnosť obom biologickým rodičom maloletých detí prispievať na ich výživu na
každé z maloletých detí osobitne čiastkou uvedenou v druhom odstavci súdneho rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v piatich vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).