Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. november 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 6T/92/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111011277
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8111011277.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 9. novembra

2015 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd obžalovanú Y. V., B.. XX.X.XXXX P. L., O. X. R. Č.. XX, L.,
pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného
zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, že ako konateľka spoločnosti B..I. L., U.. G. C.. W. B. Č.. X, L.,
N.: XXXXXXXX zrazila z miezd svojich zamestnancov
-v mesiaci 03/2009 poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a na
poistenie v nezamestnanosti vo výške 713,80,- Eur, ktoré neodviedla U. L., L. L.,

-v mesiacoch 03/2009 až 06/2009 poistné na zdravotné poistenie v celkovej sume 1.109, 90,- Eur, ktoré
neodviedla P. Z. L. H.. U.., J. Z. L. H.. U.. H. D. Z. L. H.. U..,
pričom v týchto obdobiach vzhľadom na finančnú situáciu v spoločnosti B..I. L.C., U.. G.. C.. mohla
zrazené sumy odviesť jednotlivým odvodovým inštitúciám, čo ale neurobila a získala tak svojím konaním
neoprávnený prospech spolu vo výške 1.823, 70,- Eur,
o s l o b o d z u j e,
nakoľko skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal na obvinenú Y. V. dňa 28.9.2011 obžalobu pre vyššie

uvedenýskutok,ktorýkvalifikovalakoprečinneodvedeniadaneapoistnéhopodľa§277ods.1Trestného
zákona.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovanej Y. V., svedkov N.. Y. L., T.
R., znalca N.. H. X., ako i listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, a zistil nasledovné:

Obžalovaná Y. V. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je nevinná a uviedla, že peniaze odviedla do

U. L., teda zrážky za zamestnancov, odvody za firmu sa nemohli poslať, lebo nebolo z čoho, ale za
zamestnancov sa peniaze odviedli. Ona sa stala konateľkou vo februári 2009, na účte bolo 5.000,-
Eur, viac nie. Zrážky zamestnancom, aj za ňu, boli vykonávané a odvedené v máji, zrážky vykonávala
ekonómka, pani R. na jej pokyn, ktorý bol ústny. To, že platby neprebehli tak ako mali, sa dozvedela,
keď ju zavolali na políciu. Výzvy zo U. L. jej neprišli, a neboli adresované ani ekonómke. Na základe
podnetu z polície išla na sociálnu poisťovňu, kde jej povedali, že keď poslala za mesiac aspoň zrážky
zo mzdy, okamžite keď im prišli peniaze, rozdelili to % tak, ako majú nastavený program. Obžalovaná

ďalej uviedla, že odvody zrazené boli a boli aj odvedené za zamestnancov.

Svedkyňa N.. Y. L. na hlavom pojednávaní vypovedala, že v prípade predmetného podnikateľského
subjektu boli platby čiastočné a nebolo žiadne avízo, že to bolo za zamestnancov, u toho subjektuv špecifickom symbole bol mesiac a rok. Podnikateľský subjekt nemá povinnosť oznámiť sociálnej
poisťovni, že nie je schopný splácať odvody. Vymeriavacím základom je hrubá mzda. U. L. skúma, či je
zaplatené poistné a pokiaľ by bolo avízo, že bolo zaplatené za zamestnancov, U. L. by to možno že aj

skúmala. Čo sa týka spoločnosti B. za marec 2009 zamestnávateľ zaplatil len 300,- Eur. Povinnosť za
zamestnanca bola 795,10,- Eur, nezaplatené je 713,80,- Eur.

Bola vypočutá aj svedkyňa T. R., ktorá uviedla, že do februára 2009 bolo všetko uhradené, až v marci
nastal problém, tak sa dala záloha a k tejto zálohe boli vyplatené aj poisťovne. V tom období mala firma

asi 28-30 zamestnancov, nepamätala si presne, a ku skončeniu firmy, teda ku koncu činnosti, kedy
bol výmaz z obchodného registra, nikto nemal všetky mzdy vyplatené. Čo sa týka zálohovitej platby,
z tej zálohy bola vypočítaná výška odvodov, teda nie z tej celkovej časti, na ktorú mal nárok, ale z tej
reálne vyplatenej zálohy, výkazy išli v plnej výške, lebo tam musí byť tak uvedené. Do februára boli
vyplatené aj odvody za zamestnávateľa, potom už neboli finančné prostriedky, tak za zamestnávateľa
nebolo uhradené, ona nemala dispozičné právo k účtu, obžalovaná rozhodla, v akej výške sa uhradí

záloha. Zo sociálnej poisťovne ich nikto nekontaktoval. Svedkyňa vypracoval zoznam, kde od tretieho
mesiacasúvšetkyzálohy,ktorébolivyplatenéaajodvody,ktoréktomupatriazazamestnancovvovýške
13,4 % a aj termíny, kedy boli uhradené poisťovni. K rozporom ohľadne nevyplatenej mzdy svedkyňa
uviedla, dvaja - traja čo tam boli od konca, mali vyplatené mzdy v plnej výške, ona tam nebol ochotná
sedieť za darmo.

Znalkyňa N.. H. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že vypracovala znalecký posudok pod č. 58/10
zo dňa 9.6.2010 a následne doplnok č. 1 k predmetnému znaleckému posudku, zo dňa 22.6.2011,
a uviedla, že účtovníctvo účtovnej jednotky je vedené v súlade so zákonom o účtovníctve, spol.
B..I. neodviedla sociálnej poisťovni za obdobie 02/2009 až 07/2009 odvody, ktoré zrazila z miezd

zamestnancov vo výške 3.929,30,- Eur a jednotlivým zdravotných poisťovniam vo výške 1258,61,- Eur, a
spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného sociálnej poisťovni a zdravotnej
poisťovni iba v deň splatnosti odvodov za mesiac 02/2009 a 03/2009, čo znamenalo pre sociálnu
poisťovňu 630,- Eur za 02/2009 a 713,80,- Eur za mesiac 03/2009, pre jednotlivé zdravotné poisťovne to
bolo za 02/2009 - 3,31,- Eur a za 03/2009 - 227,70,- Eur, za mesiac 04/2009 - 511,19,- Eur, za 05/2009 -

237,30,- Eur, za 06/2009 - 133,71,- Eur, v ostatných mesiacoch nemala dostatok finančných prostriedkov
na úhradu z miezd zrazených odvodov pre sociálnu a zdravotnú poisťovňu. Čo sa týka správnosti
vyčíslenia zrážok za zamestnancov, znalkyňa ďalej pokračovala, že vzhľadom na to, že výpočet
odvodov za časť zrazenú z miezd zamestnancov pre sociálnu a zdravotnú poisťovňu nevykonávala
ona, ale jednotlivé poisťovne, nepreskúmavala oprávnenosť a správnosti výpočtov, prevzala výšku

neuhradených odvodov z listov, ktoré boli predložené na vypracovanie znaleckého posudku a ktoré
zasielali jednotlivé poisťovne, vo všeobecnosti v účtovníckej praxi je daná povinnosť každej jednej
účtovnej jednotky, že minimálne raz v roku musí inventarizovať majetok a záväzky účtovnej jednotky,
tu ide o dokladovú invertizáciu, ktorú si účtovná jednota má odsúhlasiť s jednotlivými veriteľmi, pokiaľ
by výška sumy nesúhlasila s inventárnym stavom, je povinnosťou účtovnej jednotky tento odsúhlasený

stav vysporiadať do obdobia, v ktorom bola táto situácia zistená, je predpoklad, že stav odvodov za
časť zrazenú za zamestnancov pre sociálnu a zdravotnú poisťovňu je nesúhlasný, ináč by účtovná
jednotka nemohla ukončiť ročnú účtovnú závierku, pokiaľ by tieto nezrovnalosti nedala dokopy. Tomu,
že mzdy zamestnancov sa začnú vyplácať z garančného fondu predchádza vstup do konkurzu, čiže
bankrot, pri vyhlásení bankrotu a garančnému fondu, že treba vyplácať oznamuje účtovná jednotka,

podnikateľskýsubjektoznamujesociálnejpoisťovnitútosituáciu,ževstúpiladokonkurzu,žemázáväzky
voči zamestnancom z titulu miezd, v tomto prípade vypracováva za každého zamestnanca podklady, s
ktorými ide do sociálnej poisťovni a zároveň dáva rekapituláciu za všetkých zamestnancov do sociálnej
poisťovni a toto v tomto prípade nezistila.

Bola dopočutá znalkyňa N., X., ktorá vypracovala doplnok č. 2 k znaleckému posudku č. 58/2010 a
uviedla, že spoločnosť B..I. U..G..C.. nemala ani v jednom dni splatnosti miezd dostatok finančných
prostriedkov na ich plnú úhradu a z predložených dokladov zistila, že celkovo za obdobie 03-06.2009
spoločnosť mala vyplatiť na čistých mzdách sumu 43.138,74,- Eur, v skutočnosti bola vyplatená suma
8.504,26,- Eur, čo predstavuje 19,7% z celku, a suma ktorá mala byť odvedená poisťovniam zo skutočne

vyplatených miezd je vo výške 1.063,50,- Eur. Znalkyňa ďalej pokračovala, že spoločnosť odviedla v
skutočnosti 1.441,83,- Eur a podľa ňou vypočítaných podkladov, za časť za zamestnancov to mala
byť suma 1.063,50,- Eur, v doplnku ďalej poukázala na to, že jednotlivé mzdy pre sociálnu a zdravotné
poisťovne a tak ako ich uviedla v doplnku, nevedela rozlíšiť, či ide o úhradu platieb za zamestnancovalebo aj za zamestnávateľa, uviedla iba sumy, ktoré v skutočnosti z predložených dokladov zistila. Suma
zodpovedá výške odvodov zo skutočne vyplatených miezd, nie zo zrazených. Zráža sa z hrubej mzdy,
nie z reálnej vyplatenej, hrubá mzda je náklad spoločnosti, reálne vyplatená mzda už iba záväzok vo

forme čistej mzdy.

Znalkyňa N.. X. vypracovala aj doplnok č. 3 k posudku č. 58/2010 a uviedla, že sa dopracovala
k záverom, že zo sumy úhrad pre sociálnu poisťovňu, ktoré spoločnosť B..I. U..G..C.. vykonala za
03-06/2009vovýške989,80,-Eurpomernýmspôsobommalobyťpriradenépoistnézazamestnancovvo

výške 261,21,- Eur a za zamestnávateľa vo výške 728,59,- Eur, zo sumy úhrad pre zdravotné poisťovne,
ktoré bolo spoločnosťou B..I. vykonané za období 03-06/2009 vo výške 452,03,- Eur pomerným
spôsobom malo byť priradené poistné za zamestnancov vo výške 112,96,- Eur a za zamestnávateľa
vo výške 339,07,- Eur, neuhradená časť za zamestnancov je pomerným spôsobom výpočtu za obdobie
03-06/2009 vo výške 356,93,- Eur pre sociálnu poisťovňu a vo výške 232,40,- Eur pre zdravotné
poisťovne, spolu neuhradené poistné za zamestnancov vypočítané pomerným spôsobom za obdobie

03-06/2009 je vo výške 689,33,- Eur.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov obsiahnutých v spise, z ktorých zistil
nasledovné:

Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 8.4.2009 prevádzajúca N.. T. X. previedla 100%
obchodného podielu v spoločnosti B..I. L. U..G..C.. na obžalovanú Y. V., ktorá tento obchodný podiel
zároveň prijala.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 28.1.2010 je zrejmé, že u dlžníka B..I.. L. evidujú za

obdobie od 2/2009 do 7/2009 nedoplatok na poistnom na nemocenské poistenie, poistné na starobné
poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na
poistenie v nezamestnanosti, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenia a poistenie do
rezervného fondu solidarity v sume 14.507,- Eur z toho časť za zamestnancov predstavuje 3.929,30,-
Eur a časť za zamestnávateľa sumu 10.577,70,- Eur. Toto poistné evidujú ako neuhradené. Súčasťou

prípisu bolo aj rozdelenie dlžného poistného.

ZoznámeniaU.L.zodňa13.9.2010jezrejmé,žezamarec2009boldňa21.4.2009predloženýmesačný
výkaz poistného vo výške 2.930,10,- Eur (rozpis na poistné za zamestnancov vo výške 795,10,- Eur,
časť za zamestnávateľa je vo výške 2.135,- Eur), dňa 19.5.2009 bola na účet sociálnej poisťovne

pripísaná úhrada vo výške 300,- Eur a táto úhrada bola rozdelená pomerne podľa jednotlivých sadzieb.
Zostatok dlžného predpísaného poistného na tento mesiac vo výške 2.630,10,- Eur bol v januári 2010
pomerne rozdelený na časť za zamestnancov vo výške 713,80,- Eur a časť za zamestnávateľa vo výške
1.916,30,- Eur. Za mesiac apríl 2009 bol dňa 20.5.2009 predložený mesačný výkaz poistného vo výške
5.440,90,- Eur (rozpis na poistné za zamestnancov vo výške 1.477,- Eur, časť za zamestnávateľa je vo

výške 3.963,90,- Eur), dňa 20.5.2009 bola na účet sociálnej poisťovne pripísaná úhrada vo výške 125,-
Eur a táto úhrada bola rozdelená pomerne podľa jednotlivých sadzieb. Zostatok dlžného predpísaného
poistného na tento mesiac vo výške 5.315,90,- Eur bol v januári 2010 pomerne rozdelený na časť za
zamestnancov vo výške 1.443,10,- Eur a časť za zamestnávateľa vo výške 3.872, 80,- Eur. Za mesiac
máj 2009 bol dňa 31.8.2009 predložený mesačný výkaz poistného vo výške 2.047,90,- Eur (rozpis na

poistné za zamestnancov vo výške 550,80,- Eur, časť za zamestnávateľa je vo výške 1.497,10,- Eur),
dňa 27.5.2009 bola na účet sociálnej poisťovne pripísaná úhrada vo výške 277,- Eur a táto úhrada bola
rozdelená pomerne podľa jednotlivých sadzieb. Zostatok dlžného predpísaného poistného na tento
mesiac vo výške 1.770,90,- Eur bol v januári 2010 pomerne rozdelený na časť za zamestnancov vo
výške 476,50,- Eur a časť za zamestnávateľa vo výške 1.294,40,- Eur.

Z oznámenia D. Z. L. zo dňa 23.3.2010 vyplýva, že spoločnosť B..I. od 24.4.2009 do 22.6.2009 si
riadne neplnila odvodovú povinnosť za svojich zamestnancov a neuhradila poistné na verejné zdravotné
poistenie vo výške 4,27,- Eur. Z toho za zamestnanca (2%) nedoviedla poistné vo výške 1,22,- Eur a
za zamestnávateľa (5%) 3,05,- Eur.

P. Z. L. H..U.. eviduje za obdobie od 2/2009 do 7/2009 pohľadávku vo výške 3.275,81,- Eur, z toho
nedoplatok za zamestnancov je 766,11,- Eur. Následne táto poisťovňa oznámila, že za obdobie 2/2009
neeviduje nedoplatok na preddavkoch na poistnom na verejné zdravotné poistenie za zamestnancov.Z oznámenia J. Z. L. H..U.. je zrejmé, že spoločnosť B..I. ku dňu 14.5.2010 eviduje pohľadávku -
nedoplatky na povinných odvodoch poistného za zamestnancov v celkovej sume 491,28,- Eur a bol

oboznámený aj podrobný rozpis povinnosti platiť a odvádzať preddavky na poistné na verejné zdravotné
poistenie za obdobie 3/2009-6/2009.

Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 21.7.2009, sp. zn. 1K/27/2009 súd konkurzné konanie pre
nedostatok majetku dlžníka B..I. L. U..G..C.. zastavil.

Boli oboznámené výpisy z účtu, ako aj rekapitulácia odvodov a daní, mzdové listy a ostatné účtovné
doklady odovzdané spoločnosťou B..I., ktoré následne boli rozobraté v znaleckom posudku N.. X., resp.
v jednotlivých dodatkoch k znaleckému posudku.

Obžalovaná Y. V. doposiaľ nebola súdne trestaná.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako i v ich súhrne, mal súd
za preukázané, že nie sú splnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu neodvedenia dane a
poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona a to objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna
stránka.

V zmysle § 277 ods. 1 Trestného zákona kto v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi
splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné
dôchodkové sporenie ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému
neoprávnený prospech , potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je nepochybné, že obžalovaná je plne trestnoprávne
zodpovedný subjekt a neboli žiadne pochybnosti o jej ovládacích a rozpoznávacích schopnostiach.

Z vykonaného odkazovania však súd dospel k záveru, že nie je naplnená subjektívna stránka, teda
úmysel a to priamy alebo nepriamy, nakoľko pri prečine neodvedenia dane a poistného podľa § 277
ods. 1 Trestného zákona sa vyžaduje úmyselné zavinenie v zmysle § 15 Trestného zákona, t.j. že
subjekt chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom alebo vedel, že také porušenie alebo ohrozenie môže spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí,

bol s tým uzrozumený. Súd ustálil, že spoločnosť B..I. si riadne neplnila odvodové povinnosti za
svojich zamestnancov, ale obžalovaná, ako jediná konateľka predmetnej spoločnosti, robila všetko, aby
uvedené odvodové zaťaženie splnila. Obžalovaná spáchanie skutku poprela a uviedla, že odvody a
poistné zaplatila v rozsahu, v akom mala peňažné prostriedky, a zo sumy skutočne vyplatených miezd
a nie z miezd, ktoré boli vyčíslené. Je nepochybné, že platí základné pravidlo, že neznalosť zákona

neospravedlňuje a obžalovaná bola povinná zaplatiť odvody a poistné z celkovej výšky miezd, aj keď
tieto v plnej výške neboli vyplatené.

Bolo preukázané, tak ako to uviedla svedkyňa N.. L., že zaplatené platby sa rozúčtovali časť ako odvody
za zamestnancov a časť ako odvody za zamestnávateľa, lebo obžalovaná neuviedla špecifický symbol,

na základe ktorého to bolo možné takto určiť. Aj z vykonaného znaleckého odkazovania je zrejmé, že
firma obžalovanej mala peňažné prostriedky na čiastočnú úhradu poistných odvodov za marec 2009
pre sociálnu poisťovňu a za marec 2009 až jún 2009 poistné na zdravotné poistenie, ale zároveň aj
znalkyňa N.. X. potvrdila, že pokiaľ by sa prihliadalo na spôsob odvádzania povinných platieb zo strany
obžalovanej, keď odvody uhradila iba zo skutočne vyplatených miezd, tak obžalovaná zaplatila oveľa

viac ako boli platby z vyplatených miezd a teda zaplatila viac ako mala zaplatiť v skutočnosti a na ďalšie
platby firma nemala dostatok peňažných prostriedkov, čo bol verifikované v znaleckom posudku N.. X.
resp. v jednotlivých dodatkoch.

Obžalovanej by sa podľa názoru súdu mohla kláť za vinu iba skutočnosť, že si „zákon vysvetlila po

svojom“, ale neznalosť zákona neospravedlňuje, čo je jeden z princípov práva, ale keď ona postupovala
v dobrej viere a vyplatila odvody zo skutočne vyplatených miezd, nemožno hovoriť, že by konala vo
forme priameho alebo nepriameho úmyslu. Súd je teda toho názoru, že nebola naplnená subjektívna
stránka žalovaného trestného činu.Zároveň v skutkovej podstate uvedeného prečinu Trestný zákon vyžaduje, aby bol naplnený aj motív
tohto trestného činu vyjadrený právnou konštrukciou spočívajúcou v úmysle zadovážiť sebe alebo

inému neoprávnený prospech, čo v tomto prípade nebolo preukázané. Súd nezistil, že by obžalovaná
svojím konaním získala také výhody, ktoré by pri rešpektovaní zákona nedosiahla, naopak firma bola
v platobnej neschopnosti, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa
21.7.2009, sp. zn. 1K 27/2009 bolo konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka zastavené, teda
nikto nezískal neoprávnený prospech. Taktiež je potrebné poukázať že trestného činu sa dopustí ten kto

zadrží alebo neodvedie splatné poistné, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, ale v tejto veci je zrejmé,
že odvody v tomto prípade boli zrazené iba účtovne a mzdy boli vyplatené zamestnancom iba v určitom
percentuálnom podiely a v takej výške boli aj zaplatené odvody, čo potvrdila aj N.. X. a vo zvyšnej miere
odvody neboli uhradené z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na strane uvedenej spoločnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno klásť obžalovanej za vinu skutok uvedený v obžalobe

prokurátora, nakoľko neboli nenaplnené znaky skutkovej podstaty prečinu neodvedenia dane a
poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona. Súd zároveň nezistil, že konanie obžalovaného by
bolo možné posúdiť ako iný trestný čin uvedený v osobitnej časti Trestného zákona.

Z uvedených dôvodov súd, nakoľko dospel k záveru, že skutok nie je trestným činom, obžalovanú Y.

V. podľa § 285 písm. b) Trestného zákona oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Prešov a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský
súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.