Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/52/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113212005
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5113212005.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu CD Consulting

s.r.o. so sídlom v Prahe 3, K červenému dvoru 3269/25a, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne
zastúpeného Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému L. G., Z. V. XXX XX B. Š., B. Š. XXX, Z.. Č.. V. B. XXX v konaní o zaplatenie zmenkovej
sumy 342,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť zmenkovú sumu 200,- eur spolu so 6% ročným úrokom zo
zmenkovej sumy 200,- eur od 26.1.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej
sumy teda v sume 0,67 eur všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhompodanýmnatunajšomsúde28.3.2013sižalobcaprotižalovanémuuplatnilnároknazaplatenie
zmenkovej sumy vo výške 342 eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 342,-
eurod22.9.2009dozaplatenia,6%ročnýúrokzozmenkovejsumy342,-eurod26.1.2010dozaplatenia,
nárok na zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda v sume 1,14 eur a nárok na náhradu

trov konania.

V žalobe žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný dňa 6.4.2009 na zmenkovú sumu 342,- eur pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku
vo výške 0,25% denne od 22.9.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou, opatrenou doložkou "na
platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia". Zmenka bola vystavená 6.4.2009 na sumu 342,-
eur, čo je dátum vystavenia, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť túto zmenku

pri predložení na rad zmenkového veriteľa a to zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od
22.9.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ nezaplatil na úhradu zmenkovej sumy a na úroky nič. Keďže
zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu" indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti
zistiť verejnou listinou.

Žalobca podal návrh na vzorovom tlačive "A" návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4. ods.1

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky žalobca
uviedol a predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra žalobcu a plnomocenstvo jeho právnehozástupcu vrátane osvedčenia na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne uviedol, že nechce, aby
sa vo veci nariadilo pojednávanie.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je zahraničnou právnickou osobou, právomoc súdu SR v tejto veci
je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č.44/2001 a keďže sa jedná o cezhraničné
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného súdu Martin je daná podľa článku
11. Preambuly , článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písmeno a/ Nariadenia č.861/2007/ES, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pretože Slovenská republika ako

zmluvnástranaNariadeniač.861/2007/ESKomisiioznámila,žepríslušnýmisúdminavydanierozsudkov
v Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú v Slovenskej republike okresné súdy,
pričom žalobca si príslušnosť Okresného súdu Martin vybral podľa bydliska žalovaného.

Žalovanému vzhľadom na skutočnosť, že sa nezdržiava v mieste bydliska, ktoré označil žalobca sa
podarilo doručiť tlačivo "C" na odpoveď v zmysle článku 5 odsek 2 a 3 Nariadenia 861/2007/ES až po

tom,čosúdzistiljehopobyt,naadreseuvedenejvzáhlavítohtorozsudkudňa21.8.2014napojednávaní,
ktoré súd na tento deň nariadil. Žalovaný napriek poučeniu súdu v tlačive i na pojednávaní v lehote 30
dní od prevzatia tlačiva "C" na odpoveď sa k žalobe nevyjadril. Na pojednávaní dňa 21.8.2014 na ktorom
prevzal tak návrh (tlačivo "A" ako aj tlačivo "C" na odpoveď) uviedol, že od pôvodného zmenkového
veriteľa obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ s. r. o. si požičal finančné prostriedky približne 200,-

eur, ktoré ale nepoužil na výkon zamestnania, podnikania ani na výkon povolania, ale na splatenie dlhu
kolegovi z titulu pôžičky, ktorú si žalovaný zobral na pohreb otca a zvyšok použil na živobytie. Z dlhu
možno zaplatil len dve splátky, pretože sa stal nezamestnaný a ďalej dlh splácať nemohol. Potvrdil, že
podpísal zmenku, ktorá mu bola daná k nahliadnutiu v kópií a viac sa k veci nevyjadril.

Podľa článku 19 Nariadenia č.861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie. Vzhľadom na túto skutočnosť sa občianske súdne konanie riadi O.s.p. (Zákon č.99/1963 Zb.).

Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci a vzhľadom na skutočnosť, že bolo potrebné

vykonať dôkaz, a to nielen oboznámením sa s originálom zmenky, ale aj ďalšími listinami, ktoré sa
týkali pôvodného úverového vzťahu medzi pôvodným zmenkovým veriteľom obchodnou spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s. r.o. so sídlom v Bratislave a žalovaným, súd nariadil vo veci ďalšie pojednávanie na
deň 16.10.2014. Žalovaný prítomný na pojednávaní dňa 21.8.2014, termín tohto pojednávania zobral na
vedomie. Pojednávanie dňa 16.10.2014 súd vykonal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý

bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný a v neprítomnosti žalovaného.

Na tomto pojednávaní súd vykonal dokazovanie čítaním kópie zmenky uvedenej v žalobe, výpisu z
obchodného registra žalobcu, prečítal kópiu zmluvy o úvere č. 3760612, ktorú uzavrel remitent zmenky
obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s. r. o. so žalovaným dňa 6.4.2009 a ktorej číslo je uvedené

v zmenke. Ešte podaním zo dňa 20.8.2014 žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa
21.8.2014 (na ktoré sa dostavil len žalovaný) a ďalej v tomto podaní žalobca právne precizoval svoj
návrh.

V tomto podaní žalobca predovšetkým poukázal na nesprávny procesný postup súdu, vzhľadom na

skutočnosť, že žalobca inicioval konanie v súlade s článkom 4 Nariadenia č. 861/2007 a podľa názoru
žalobcu neboli splnené podmienky pre nariadenie ústneho pojednávania v z mysle predmetného
nariadenia. Žalobca tvrdil, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaná popierala uplatnenú pohľadávku
a súčasne poukázal na právnu argumentáciu v uznesení Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/79/2013
zo dňa 5.9.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu, a kde Krajský súd

Prešov v súvislosti s ustanovením § 17 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. uviedol,
že pokiaľ námietka zo strany žalovaného dlžníka nie je vznesená a preukázaná, neexistuje dôvod
na základe, ktorého by súd mohol opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce sa obsahu kauzálnej
zmluvy predchádzajúcej vystaveniu zmenky. Tvrdenie takýchto námietok ale aj dôkazné bremeno
na ich preukázanie je na žalovanom vystaviteľovi zmenky. Ďalej poukázal tiež na argumentáciu, že

abstraktnosť záväzku zo zmenky má za následok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na
žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa teda o záväzok platobný,
ktorý nie je viazaný na iné vzťahy a teda ani na hospodárske dôvody jej vzniku. Nespornosť záväzku
zo zmenky je daná tým, že majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na zaplatenie ani neskôrpri jej vymáhaní preukazovať nič iného, než že je vlastníkom zmenky. Je výlučne na dlžníkovi zo
zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky a tieto v súdnom
konaní aj preukázal, pokiaľ podanie týchto námietok nevylučuje § 17 Zákona zmenkového a šekového.

V prípade vystavenia zabezpečovacej zmenky existujú vedľa seba dva záväzky a to jedna pôvodný
všeobecnoprávnej povahy a popri ňom záväzok zmenkový. Aj zabezpečovacia zmenka má abstraktnú
a nespornú povahu. Zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov sa zvyšuje v prípade, keď remitent
ako prvý majiteľ zmenky indosamentom (rubopisom) prevedie zmenku na nového majiteľa indosatára.
Tento získava všetky práva zo zmenky, a to nie ako právny nástupca predchádzajúceho majiteľa, ale ako

celkomoriginálnynadobúdateľtýchtopráv.Vdôsledkutohopriamyzmenkovýdlžníkmôževočitakémuto
poslednému majiteľovi zmenky robiť len také námietky, ktoré sa zakladajú na ich vlastných vzťahoch,
okrem prípadu, keď majiteľ pri nadobúdaní zmenky jedná vedome na škodu dlžníka. Len v prípade, že
zmenkový dlžník takúto námietku vznesie a preukáže, má následne možnosť na svoju obranu vzniesť
aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k remitentovi, či k iným skorším majiteľom zmenky.
Žalobca tvrdil, že dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto kauzálnych námietok je možné

vykonať výlučne za predpokladu, že žalovaný v lehote 30 dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie
pohľadávky, ako aj tlačiva na odpoveď sa vyjadrí k podanému návrhu, tak, že vyplní časť II. vzorového
tlačiva C a pripojí všetky príslušné podporné doklady. Ak tak neurobí vzhľadom na ustanovenie článku
7 ods. 3 Nariadenia, v prípade pasivity žalovaného je súd povinný vydať rozsudok vo veci. Žalobca
súčasne poukázal na podobné uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo

dňa 21.11.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu a potvrdzuje tieto závery
žalobcu. Opäť poukázal na argumentáciu uvedenú v tomto uznesení vyplývajúcu z ustanovenia § 17
Zákona zmenkového a šekového a tvrdení Krajského súdu, že podľa Zákona zmenkového a šekového
súd v danom prípade bol oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia
pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia ani jej neprípustnosť.

Zo zmluvy o úvere č. 3760612 súd zistil, že túto uzavrela obchodná spoločnosť Pohotovosť s. r. o.,
so sídlom v Bratislave, IČO: 35 807 598 ako veriteľ so žalovaným a na jej základe sa veriteľ zaviazal
poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi úver v sume 200,- eur v prepočte 6 025,20 Sk a dlžník sa zaviazal
zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 196,- eur, teda celkovo zaplatiť

sumu 396,- eur v 12-tich mesačných splátkach po 33,- eur počnúc dňom 17.4.2009. Dlžník prehlasuje,
že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. Zmluva bola podpísaná dňa 6.4.2009 a jej
neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré obsahovali aj dohodu o
zmenke, a to v článku 7 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorý bol nazvaný pod názvom
"Dohoda o vyplnení zmenky". Z tejto dohody vyplynulo, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka

ako vystaviteľa zmenky (ďalej len vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako
remitentovi (ďalej len remitent) vystavil vystaviteľ zmenku v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a
dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na
zmenke remitent, najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatným
okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok alebo

neuhradívčasposlednúsplátkualebočasťposlednejsplátky.Zmenkovásumabudepozostávaťzosumy
všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.
Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v
zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Z originálu zmenky, ktorej fotokópia je pripojená aj v súdnom spise súd zistil, že zmenka bola vystavená
v Novom Meste nad Váhom dňa 6.4.2009 žalovaným s tým, že "zaplatím na túto zmenku pri predložení
na rad : Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B, zmenkovú sumu 342,- eur
(jednostodvadsaťšesť eur) a zmenkový úrok 0,25% denne od 22.9.2009, pričom zmenka bola vystavená

s doložkou "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia". Zmenka
obsahujezmenkovúsumu342,-euradátumzačiatkuúročenia22.9.2009,pričomnajejokrajijeuvedený
aj údaj - číslo zmluvy 3760612. Je opatrená menom a priezviskom, ako aj adresou a rodným číslom
vystaviteľa a ako bolo nepochybne zistené vlastnoručným podpisom vystaviteľa, teda žalovanej.
Na rube zmenky sa nachádza zápis "Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru

3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, podpis POHOTOVOSŤ s.r.o. L. I., konateľ".

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že obchodná spoločnosť Pohotovosť s. r. o., so
sídlom v Bratislave dňa 6.4.2009 uzavrela so žalovaným úverovú zmluvu na základe ktorej žalovanejposkytla klasický spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahovali ustanovenia vtedy platného zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z.. Ani skutočnosť, že pri vyplnení úverovej zmluvy bolo
pracovníkom veriteľa obchodnej spoločnosti Pohotovosť doplnené do klasickej formulárovej zmluvy, že

zmluva je poskytovaná žalovanému za účelom výkonu povolania, neznamená že by poskytnutý úver
nespadal pod právnu úpravu vyššie uvedeného zákona, keďže žalovaný bol klasickým spotrebiteľom.
Uvedením účelu poskytnutia úveru na výkon povolania sa veriteľ, obchodná spoločnosť Pohotovosť s.
r. o., so sídlom v Bratislave snažila obísť právny režim Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001
Z. z.. Preto podľa presvedčenia súdu nároky veriteľa vo vzťahu k žalovanému, ako spotrebiteľovi, je

nutné posudzovať ako nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Obligátornou náležitosťou takéhoto
úveru je potom v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. j/ ročná percentuálna miera nákladov a celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tiež podľa § 4 ods. 2 písm. k/ priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, platná ku dňu podpisu zmluvy o
spotrebiteľskomúverezverejnenápodľa§7aods.2zapríslušnýkalendárnyštvrťrok;aďalšienáležitosti,

ktoré zmluva postrádala.

V zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa
ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 6 citovaného zákona v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej
osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí, aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

Keďže súd posúdil predmetnú úverovú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, skutočnosť, že
zmluva neuvádzala ročnú percentuálnu mieru nákladov spôsobovala, že poskytnutý úver sa považuje v
zmysle zákona za bezúročný a bez poplatkov. Z toho vyplýva, že veriteľovi, teda obchodnej spoločnosti
Pohotovosť, ktorá bola remitentom zmenky vznikol z úverovej zmluvy nárok na vrátenie úveru v sume
200,- eur bez dohodnutého poplatku v sume 196,- eur.

Vzhľadom na skutočnosti, ktoré boli uvádzané v zmenke je zrejmé, že remitent vyplnil bianco zmenku
dňa 22.9.2009 na zmenkovú sumu 342,- eur, čo podľa jeho presvedčenia mala byť suma, ktorú mu
žalovaný dlhoval k tomuto dňu. V skutočnosti však dlh žalovaného, vzhľadom na vyššie uvedené bol
tvorený len úverovou istinou 200,- a prípadnými úrokmi z omeškania, avšak len v zákonom stanovenej

sadzbe. Ak veriteľ a remitent zmenky obchodná spoločnosť Pohotovosť s. r. o., so sídlom v Bratislave
vyplnila zmenkovú sumu vo výške 342,- eur, je zrejmé, že išla nad limit stanovený v ustanovení § 4 ods.
6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Je zrejmé, že spotrebiteľské právo, kam patrí aj Zákon o spotrebiteľských úveroch, v čase uzavretia

zmluvy medzi obchodnou spoločnosťou Pohotovosť, ako indosantom, predmetnej zmenky a žalovanou,
v ustanovení § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001Z. z. rátalo so zmenkou ako
so zabezpečovacím inštitútom s tým, že stanovovalo nad rámec Zákona zmenkového a šekového č.
191/1950 Sb. obmedzenia pre veriteľa pokiaľ ide o zmenkovú sumu a oprávnenia zmenkového dlžníka.
Spotrebiteľské právo platné v apríli v roku 2009 na území Slovenskej republiky akceptovalo inštitút

zmenky, ako zabezpečovací inštitút, úmyslom zákonodarcu však nebolo zhoršiť postavenie spotrebiteľa
v prípade indosovanej zmenky, prípadne umožniť remitentovi, ako prvému majiteľovi zmenky zneužiť jej
inštitút na obchádzanie spotrebiteľského práva pri uplatňovaní nárokov zo zmenky, nakoľko z judikatúry
Európskeho súdneho dvora opakovane zaznieva povinnosť orgánov členských štátov Európskej únie
ex offo skúmať nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu

alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva.

V kontexte článku 6 a 7 Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach
spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorých členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa nekalé podmienkyneuplatňovali v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcu alebo dodávateľa, a ak
sa napriek tomu takéto podmienky uplatnia, nemajú viazať spotrebiteľa, nemajú byť záväzné pre
spotrebiteľa a zmluva má byť naďalej záväzná pre zmluvné strany za týchto podmienok, ak jej plnenie

môže pokračovať bez neprimeraných ustanovení a "súdy alebo správne orgány členských štátov
musia mať k dispozícií primerané a účinné prostriedky na zabránenie ďalšieho uplatňovania nekalých
podmienok v zmluvách", je obmedzenie spotrebiteľa ako zmenkového dlžníka v prípade indosovanej
zmenky ustanovením § 17 Zákona zmenkového a šekového neudržateľné.

AniSmernicaRadyč.87/102/EHS2zodňa22.12.1986oaproximáciízákonov,inýchprávnychpredpisov
a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru nezakazuje používanie
zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej článku 9 jednoznačne vyplýva, že členské štáty
môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú
ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa v zmysle článku 9
Smernice je nutné vykladať so zreteľom na článok 14 uvedenej Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard

ochrany spotrebiteľa vhodnou ochranou spotrebiteľa v zmysle článku 9 uvedenej Smernice, preto je
potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa ako vyplýva z predpisov práva únie a
judikatúry Súdneho dvora a zahŕňa preto aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť
zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým faktorom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný
charakter zmenky a práve ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového, ak pri vymáhaní dlžnej

sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej
zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej
ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž
nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže
v konaní o vymáhanie pohľadávky nie je možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi

samozrejme aj v takejto situácií zostáva možnosť uspokojiť veriteľa, nadobúdateľa indosovanej zmenky
a následne žalovať o náhradu škody, ale v zmysle § 17 Zákona zmenkového a šekového by spotrebiteľ
musel v takomto prípade dokázať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dokázať
takúto skutočnosť samozrejme nie je nemožné, ale neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Takýmito
úvahami sa zrejmé riadil aj slovenský zákonodarca, keďže § 17 nového zákona o spotrebiteľských

úveroch, dnes účinného zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, zakazuje veriteľom zabezpečiť
spotrebiteľské úvery zmenkou. Avšak už aj ustanovenie § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spochybnilo abstraktný charakter zmenky, pretože v prípade
sporu o platnosť zmenky z dôvodu porušenia ustanovenia § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. by bolo
potrebné, aby súd mohol hodnotiť pôvodnú úverovú zmluvu a posúdiť, či ide vôbec o spotrebiteľskú

zmluvu a či zmenková suma rešpektuje limity uvedené v príslušnom právnom predpise a dokonca aj v
takej situácií, keď zmenka medzičasom zmenila majiteľa.

Takýto názor vyslovila Európska komisia v písomných pripomienkach podľa článku 23, druhého odseku
štátutu Súdneho dvora Európskej únie podaných dňa 12.2.2014 predsedovi a členom Súdneho dvora

Európskej únie vo veci C-558/13, ktorej predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa
článku 267 zmluvy o fungovaní Európskej únie, podanie rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa
29.10.2013 súvisiaci s konaním CD Consulting, s. r. o. proti U. X., ktorý sa týkal výkladu článku 6 ods.
1 Smernice Rady 93/13/EHS a článku 4 Smernice Rady 87/102/EHS. Na záver komisia doporučila,
aby Súdny dvor poskytol na predloženú prejudiciálnu otázku odpoveď, že článok 6 Smernice Rady

93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 a články 4, 9 a 14 Smernice Rady 87/102/EHS2 zo dňa 22.12.1986,
ktoré sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna
úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej
zmenky neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať a kauzu právneho vzťahu a
prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky

neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka
vznikla.

Takýto názor si v prejednávanej veci osvojil aj súd, a ex offo preskúmal mluvu, ktorej plnenie zmenka
zabezpečovala.

Pre súd bolo nesporné, že vlastná zmenka žalovaného, ktorá bola pripojená do súdneho spisu
obsahovala náležitosti predpokladané ustanovené § 75 Zákona zmenkového a šekového, obsahovalatiež nároky, ktoré mohol majiteľ zmenky žiadať v zmysle § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového,
avšak k výške týchto nárokov mal súd vzhľadom na vyššie uvedené zásadné pripomienky.

Súd prihliadal na konštatovania žalovaného vyslovené v jeho výpovedi pred súdom, pokiaľ ide o účelové
použitie požičaných prostriedkov od obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.. Ako však súd vyššie
uviedol, vzhľadom na skutočnosť, že pre neuvedenie RPMN v klasickej zmluve o spotrebiteľskom úvere
sa úver v zmysle vyššie citovaných ustanovení Zákona o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročný
a bez poplatkov, mohol žalovaný ku dňu 22.9.2009 dlhovať len nesplatenú istinu úveru, to znamená

200,- eur. V tento deň, teda dňa 22.9.2009 bola totiž vyplnená remitentom bianco zmenka, vystavená
žalovaným dňa 6.4.2009, a podľa dohody o vyplnení tejto zmenky mohol byť k tomuto dňu, zročný celý
dlh žalovaného voči obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ s. r.o..
Žalovaný vystavil zmenku, kde na jej tlačive v predtlačenej podobe bol uvedený zmenkový úrok vo výške
0,25% denne, čo je v prepočte 91,25% ročne. V zmysle § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového
mohli byť v zmenke uvedené úroky, ak boli dojednané a majiteľ zmenky ich mohol požadovať. Nemožno

však prehliadať, že ide o nároky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľský
charakter má aj samotná dohoda o vyplnení zmenky, a požadovanie takýchto úrokov v čase vystavenia
zmenky, keď dojednané úroky v ročnom prepočte niekoľkonásobne prevyšovali úroky požadované
bankami na území Slovenskej republiky, je nárokom, ktorý odporuje dobrým mravom. Z toho dôvodu je
takéto dojednanie podľa presvedčenia súdu podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné a nemožno

ho majiteľovi zmenky priznať podľa presvedčenia súdu za žiadnych okolností.

Zmenkový úrok 0,25% denne požadovaný od 22.9.2009 dohodnutý medzi vystaviteľom zmenky a
remitentom v samotnej zmenke je podľa presvedčenia súdu. Je dojednaný neplatne vzhľadom na
skutočnosť, že odporuje dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Žalobca, ako indosatár mal možnosť žalobou uplatňovať len zákonný šesť percentný úrok zo zmenkovej
sumy, ktorý predpokladá ustanovenie § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového odo dňa zročnosti
zmenky, to znamená jej predloženia, čo bolo vzhľadom na začiatok úročenia, dňa 26.1.2010 a nárok na
zmenkovú odmenu vo výške 1/3 dohodnutej zmenkovej sumy, čiže 0,67 eur.

Vzhľadom na túto argumentáciu súd považoval za zákonné titulom indosovanej zmenky, ktorou bol
zabezpečený pôvodný spotrebiteľský úver medzi obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s. r. o. so
sídlom v Bratislave a žalovaným priznať žalobcovi len zmenkovú sumu vo výške 200,- eur čo predstavuje
istinu spotrebiteľského úveru bez úrokov a poplatkov, spolu so 6% úrokom zo zmenkovej sumy od

26.1.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy, teda 0,67 eur. Vo zvyšku
súd žalobu zamietol, nakoľko nároky obsiahnuté v samotnej indosovanej zmenke nemali právnu oporu
v platnom práve a boli protiprávne dohodnuté v dohode o zmenke, ktorá bola súčasťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.. Keďže každý z účastníkov bol
čiastočne úspešný aj neúspešný, súd o trovách konania rozhodol tak, že ani jeden z nich nemá právo
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať

výkonom rozhodnutia.

Podľa čl. 15 ods.1 Nariadenia (ES) č.861/2007 je rozsudok vykonateľný bez ohľadu na akýkoľvek možný
opravný prostriedok.