Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/314/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3509207160
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3509207160.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO 35792752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO 47233516, proti povinnej: I. D., bytom M. C. B., o
vymoženie 2 614,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom zo dňa 10. januára 2011, č.k. 5Er/604/2009-12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Patriciusa
Baďuru o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 10.11.2009. Svoje rozhodnutie odôvodnil
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, ako aj na

príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a smernice Rady č. 93/13/
EHS. Uviedol, že oprávnený podal dňa 06.11.2009 u vyššie uvedeného súdneho exekútora návrh
na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy vo výške 2 614,01 eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, sp.zn. RK-408/08-MK zo dňa 17.07.2008. Súd prvého
stupňa mal preukázané, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej dňa 06.12.2006 medzi oprávneným a povinnou, na ktorú sa vzťahuje

právny režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne ako spotrebiteľskú
zmluvu aj všeobecná právna úprava spotrebiteľských zmlúv uvedená v ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že vo všeobecných obchodných podmienkach,
ktoré tvoria súčasť zmluvy, v bode 18 je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v
zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer
v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka

až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemali by byť
žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto
vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd
prihliadneajbeznávrhu.Akbytakoutoneprijateľnouzmluvnoupodmienkoubolasamotnározhodcovská
doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.

Súd zamietne žiadosť v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu
alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy
(§ 39, § 53 ods. 4 OZ, § 44 EP). Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného
sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc.
Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva
s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá

mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovizvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa, keďže
ten bude vystupovať v prípade porušenia zmluvy ako žalobca. Rozhodcovská doložka, umožňujúca
dodávateľovi výber rozhodcovského konania, nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú

doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
všeobecnýmobchodnýmpodmienkam,atedaajrozhodcovskémukonaniu.Vsubjektívnenearbitrabilnej
(spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu.
Už len tieto skutočnosti považoval súd prvého stupňa za dostačujúce na záver o neprijateľnosti

rozhodcovskej doložky, vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi
dodávateľom a spotrebiteľom. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku
sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda
v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. V tejto súvislosti bral prvostupňový
súd na zreteľ aj povinnosť vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice (rozsudok

Súdneho dvora vo veci C-14/83 Sabine von Colson, Elisabeth Kamann v Land Nordrhein- Westfalen).
Uzavrel, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a
núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa
prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek
plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi,

je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ex offo
zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa §

205 ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) a h), podľa ustanovenia § 205 ods.
2 písm. b), d) a f) OSP. Namietal, že jedine rozhodnutie Súdneho dvora pod sp. zn. C-40/08 možno
použiť pri otázke výkonu rozhodcovského rozsudku. Pri popieraní platnosti rozhodcovskej doložky
dôsledkompostupuexekučnéhosúduje,žeexekučnýsúdnahradísvojímpostupomexoffoopomenutie,
či zmeškanie lehoty zo strany povinného. Vnútroštátny súd napráva opomenutie procesného charakteru

spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý
sa stal z tohto dôvodu právoplatným. Postup exekučného súdu je bez zákonnej opory, teda v rozpore
s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a v hrubom rozpore s právom EÚ. Súd prvého stupňa mal v konaní
rozhodovať ako exekučný súd a vychádzať z povahy konania, ktorá mu rozsah právomocí jednoznačne
určuje v § 44 Exekučného poriadku. Odhliadnuc od zásadného nedostatku právomoci exekučného

súdu pri tvrdeniach o rozpore rozhodcovskej doložky s ustanoveniami smernice, je toto odôvodnenie
právne neopodstatnené, založené na skresľujúcom a účelovom výklade rozhodcovskej doložky. Osoba
podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ, ako aj dlžník sa môže rozhodnúť buď pre konanie
pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať
výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporu. Preskúmanie rozhodcovského

rozsudku nie je automatické, ako právo vyplývajúce zo zákona, ale predpokladá dohodu strán. Zákon
právo na preskúmanie rozhodcovského rozsudku nepriznáva bez ďalšieho, ale vyžaduje dohodu a
zmluvné strany sa ho vzdať nemohli bez toho, aby sa najskôr nedohodli. Exekučný súd teda nie je
oprávnený nahrádzať procesnú pasivitu povinného svojou aktivitou založenou na účelovej argumentácii
o postupe ex offo, ktorý je porušením čl. 2 ods. 2 Ústavy. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že si zároveň uplatnil trovy
prvostupňového konania.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť, pretože je vo
výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle § 214 ods.
2 OSP.

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní z
úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovskéhokonania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom
(§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b).
Ak súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok

vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy,
ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného
poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval
rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý
je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva
medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského

súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky
vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou
viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. októbra 2012, sp.zn. 6Cdo 105/2011).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť

rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp.zn. 5Cdo
230/2011).

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je, ako exekučný titul, v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012,
sp.zn. 6Cdo 1/2012).

Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa

ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci
dôsledne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenie § 45 ods. 1 a 2
zákona o rozhodcovskom konaní. V postupe súdu prvého stupňa odvolací súd nezistil rozpor s
pravidlami týkajúcimi sa ochrany práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a ani neprípustné nahrádzanie procesnej pasivity povinnej. Odvolací súd poukazuje na to, že

predložená zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 06.12.2006 vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase jej uzavretia.
Z uvedeného dôvodu v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s poukazom na prevzatie
záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z komunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa, bolo
aj v oblasti obchodného práva potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka

o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2
Občianskeho zákonníka sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov, a
preto ak v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa
v Obchodnom zákonníku, bolo v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka povinnosťou účastníkov
právneho vzťahu subsidiárne aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, obsiahnuté v Občianskom

zákonníku, aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú
pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny. Predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa. Jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností
Zmluvné dojednania, obsahujúce i rozhodcovskú doložku, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko
boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c) zákona č.
244/2002 Z.z. súd prvého stupňa správne vychádzal z ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka
a smernice Rady 93/13/EHS a zisťoval, či zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému,neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Preskúmaním
zmluvy o revolvingovom úvere a zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, konkrétne čl. 18,
vzhliadol odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, v tomto zmluvnom dojednaní nekalú podmienku.

Daná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto ju prvostupňový súd správne posúdil
ako neprijateľnú a s poukazom na § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú zmluvnú
podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve.

Odvolací súd uvádza, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom
právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na
ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie
vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie
neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na
podklade ktorého by mohla vedená exekúcia.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa v tomto štádiu exekúcie z úradnej moci
správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2
Exekučného poriadku), nakoľko predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci
rozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazomnaneplatnosťrozhodcovskejdoložky,nemožnopovažovať

za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.